Minister financií Igor Matovič tvrdí, že vyššie platy učiteľom vetoval priamo minister školstva Branislav Gröhling. Ten na oplátku hovorí, že expremiér vydiera a podporuje zvyšovaním daní alkoholizmus. Opozícia chce, vidiac spory vo vládnej koalícii, presadzovať vyššie platy v školstve sama. Učitelia plánujú protest.
„Branislav Gröhling sa dnes zapísal hrubou kriedou do dejín Slovenska, že je prvý minister školstva, ktorý na vláde hlasoval a doslova vetoval zvyšovanie platov zamestnancov školstva," uviedol minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič. Blokovanie zvyšovania platov učiteľov podľa neho "nemá vo svete obdobu".
Spresnil, že "daňové nadpríjmy" v roku 2022 sa očakávajú vo výške 327 miliónov eur, "rozpočtové nadvýdavky" sú v hodnote 1,648 miliardy eur. „A to vo výdavkoch ešte nie je položka na zvýšenie platov učiteľov," uviedol Matovič v súvislosti s vyjadreniami, že zvýšenie platov učiteľov je možné len z nepoužitých daňových nadpríjmov bez zvýšenia daní.
Podľa neho nie je pravda, že SaS nemala k dispozícii návrh na zvýšenie daní. „Mala ho už od 27. marca," povedal Matovič. Avizoval zároveň, že bude svoj návrh na zvýšenie daní predkladať "na každú jednu vládu", kým nebude schválený. „Budeme bojovať za vyššie platy zamestnancov verejnej správy," dodal minister financií.
Gröhling: Financovanie škôl cez alkoholizmus odmietam
„Financovať školstvo cez slovenský alkoholizmus je zvrátenosť a vydieranie. Obzvlášť po pokuse minúť 1,2 miliardy na pochybný sociálny balíček," reagoval na sociálnej sieti Branislav Gröhling. Narážal tým na návrh OĽaNO zvýšiť dane z alkoholu a hazardu.
Minister školstva uviedol, že o platoch v školstve budú rokovať s premiérom alebo aj s ministrom financií tento alebo nasledujúci týždeň. „Táto téma ešte nie je uzatvorená," povedal minister školstva. Zároveň skonštatoval, že nasledujúce dni si sadnú za stôl a vysvetlia si niektoré veci. Očakáva, že na niečom sa určite dohodnú. Návrh zákona o platoch z dielne ministra financií podľa vlastných slov doteraz nevidel. Nevedel sa preto k nemu vyjadriť.
Hlas má vlastný návrh
Občania sú už dva roky trvania tejto vlády neustále rukojemníkmi sporov koaličných strán a najmä lídrov OĽaNO Igora Matoviča a SaS Richarda Sulíka. Skonštatoval to nezaradený poslanec a podpredseda mimoparlamentného Hlasu-SD Erik Tomáš. Poukázal na dlhodobé spory Sulíka s Matovičom s tým, že najnovšie sa dotkli učiteľov. So spolustraníkmi z Hlasu-SD sú pripravení predložiť do parlamentu vlastný návrh na zvýšenie platov učiteľov a nepedagogických zamestnancov o desať percent.
„Toto je najhoršia vláda v oblasti školstva, aká tu kedy bola," podotkol a pripomenul záväzky z vládneho programu súčasného kabinetu zabezpečiť adekvátne podmienky pedagogickým a odborným zamestnancom. Kritizoval aj vyjadrenia premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), že učiteľom pomôžu daňovými bonusmi pre rodiny s deťmi.
Opozícia trvá na zvýšení platov učiteľom
Podobne zareagovalo mimoparlamentné Progresívne Slovensko. Avizuje kampaň za zvýšenie platov učiteľov a nepedagogických zamestnancov o desať percent.
PS chce postupným zvyšovaním platov dosiahnuť v školstve priemernú mzdovú úroveň vysokoškolsky vzdelaných ľudí v štátoch Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD).
Na sociálnej sieti o tom informoval predseda strany Michal Šimečka.
Učitelia avizovaný protest nezrušili
Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek v pondelok (6. 6.) poznamenal, že avizované protestné zhromaždenie naplánované na 15. júna o 13:30 na Námestí SNP v Bratislave zatiaľ neodvolávajú.
Slovenská komora učiteľov (SKU) považuje požiadavku na zvýšenie platov za opodstatnenú a nárast o desať percent za minimum. „Pripravovaný protest aj naďalej podporujeme, pretože okrem sľubov, ako by sa mohlo zvýšenie miezd financovať, neboli dané žiadne reálne záruky,“ uzavrela viceprezidentka SKU Soňa Puterková.
Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk v stredu ostro skritizoval bývalú kancelárku Angelu Merkelovú za to, že v utorok ospravedlňovala svoju politiku voči Rusku počas 16 rokov vládnutia. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
Žiaľ, v jej prvom interview od výmeny nemeckej vlády pred šiestimi mesiacmi nebol "ani náznak sebakritiky", povedal Meľnik v stredu pre DPA.
"Vyjadrenia exkancelárky o neomylnosti jej ruského smeru politiky a o jej až príliš zhovievavom prístupe k diktátorovi (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi sú znepokojujúce," uviedol ukrajinský veľvyslanec.
Merkelová v rozhovore s novinárom Alexandrom Osangom v utorok večer v berlínskom divadle Berliner Ensamble pred vypredaným hľadiskom obhajovala svoj prístup k Rusku. "Diplomacia nie je zlá len preto, že neuspela," vyhlásila. "Takže nevidím dôvod, prečo by som mala povedať, že to bolo zlé, a nebudem sa za to ospravedlňovať," dodala.
Meľnyk položil otázku, ako mohlo Rusko začať "najkrvavejšiu vojnu v Európe od roku 1945", ak politika Nemecka voči Moskve v posledných desaťročiach bola "taká skvelá".
Putinovi sa vyslovene dvorili a Berlín vždy vyhovel šéfovi Kremľa, uviedol Meľnyk.
Merkelovej terajšie vyhlásenia sú "veľmi poľutovaniahodné", povedal veľvyslanec. "Pretože bez poctivého, obsiahleho prehodnotenia politiky Nemecka voči Rusku nie je možné vyvodiť správne závery pre budúce vzťahy s Moskvou a zastaviť jej agresiu," vysvetlil Meľnyk.
Veľvyslanec dodal, že Ukrajinci sú presvedčení, že postoj Nemecka k členstvu Ukrajiny v NATO a k jej vyhliadkam na vstup do EÚ, jeho dlhoročné odmietanie posielať zbrane na Ukrajinu po anektovaní Krymského polostrova Ruskom v roku 2014 a jeho "bezohľadné presadzovanie" plynovodu Nord Steram 2 až do začiatku tejto vojny – to všetko "povzbudzovalo Putina, aby zaútočil na Ukrajinu".
Ak chce byť Sloboda a solidarita súčasťou vládnej koalície, mala by sa vrátiť na koaličnú radu, hovorí podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš rovnako koaličného partnera volá späť k rokovaciemu stolu. Richard Sulík to zatiaľ odmieta.
„SaS je súčasťou koalície, ale ak nebude chodiť za rokovací stôl, nevieme nič vyrokovať. Rešpektujem ich gesto, ale SaS musí sedieť za rokovacím stolom, ak chce vládnuť," skonštatoval Šeliga. Odmietať rokovanie s partnermi o kompromisoch považuje za nezodpovedné.
Na utorkovom stretnutí sa podľa Šeligových slov rozprávali s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) aj o možných kompromisoch. Tie by mal predseda vlády tlmočiť liberálom. Šeliga návrhy na riešenie nekonkretizoval. „Je to kompromis medzi zvyšovaním a znižovaním daní," uviedol.
Šipoš verí v urovnanie sporu
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš verí, že strana SaS prestane robiť obštrukcie a vráti sa k rokovaciemu stolu.
„V utorok (7. 6.) sa stretli zástupcovia troch koaličných strán, ktoré boli ochotné diskutovať, ako pomôcť rodinám s deťmi, zvýšiť platy učiteľov, zdravotných sestier a ďalších štátnych zamestnancov a kde na to nájsť zdroje. Mrzí nás, že strana SaS sa rozhodla na týchto dôležitých rokovaniach nezúčastniť a odignorovala ľudí, ktorí túto pomoc potrebujú," skonštatoval Šipoš.
V otázke odvolávania ministra hospodárstva Richarda Sulíka z funkcie ešte nezaujal postoj. Poslanecký klub OĽaNO bude podľa Šipošových slov k téme zasadať počas najbližšej schôdze a potom sa vyjadrí.
Sulík: Vrátime sa, keď sa situácia upokojí
SaS sa začne zúčastňovať na koaličných radách, keď nadobudne pocit, že sa upokojila situácia. Vyplýva to z vyjadrenia lídra SaS Richarda Sulíka po stredajšom rokovaní vlády. Chce, aby súčasná vláda pokračovala. Zároveň informoval, že na vláde SaS vetovala návrh ministra financií Igora Matoviča na zvýšenie niektorých daní, ktorý predložil v jednom balíku s návrhom na zvýšenie platov učiteľov. Koaliční partneri podľa jeho slov veto rešpektovali.
„Rozhodli sme sa, že si dáme chvíľku 'pohov', aby sa táto situácia upokojila. Mrzí ma, že to dospelo takto ďaleko," povedal Sulík. Na vláde mali podľa jeho slov otvorenú diskusiu aj s Matovičom. Nevie, kedy začnú opäť chodiť na koaličné rady. „Začneme to robiť vtedy, keď budeme mať pocit, že sa situácia upokojila," dodal.
Všetci ministri SaS sú podľa jeho slov k dispozícii premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO). „Je to náš šéf, my to rešpektujeme," podčiarkol.
Prestali chodiť na koaličnú radu
SaS pred utorkovou (7. 6.) koaličnou radou avizovala, že sa na rokovaniach nebude zúčastňovať. Nesúhlasila totiž s návrhom ministra financií spojiť zvýšenie platov učiteľov so zvyšovaním daní.
Neúčasť SaS na koaličných radách podľa strany neohrozí fungovanie štátu. Sulík uviedol, že o koaličných návrhoch sú pripravení rokovať s premiérom i ďalšími ministrami. Ich súhlas v zmysle koaličnej dohody tak podľa jeho slov vedia dať aj takýmto spôsobom. Poznamenal, že rokovať môžu aj šéfovia poslaneckých klubov.
Politológ Jozef Lenč v relácii TA3 v pondelok uviedol, že za asertívnym konaním Sulíka môže byť snaha zastaviť pokles preferencií SaS v prieskumoch. Podľa najnovšieho prieskumu by strana skončila na treťom mieste s 11 percentami za stranami Hlas-SD a Smer-SD. Mesiac dozadu získala SaS v sondáži takmer 15 percent.
Európa môže mať počas budúcej zimy problémy s nedostatkom energií, varoval šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) Fatih Birol. Ruská invázia na Ukrajinu totiž prehĺbila energetickú krízu v regióne. Informuje o tom agentúra Reuters.
"Obávam sa predovšetkým o trhy so zemným plynom, ak by sme mali chladnú a dlhú zimu, môžu nás čakať veľmi ťažké dni," uviedol Birol na výročnej konferencii IEA o energetickej hospodárnosti, ktorá sa koná v dánskom Sonderborgu.
Zatiaľ čo sa vlády a firmy aktuálne snažia zabezpečiť alternatívne dodávky energií, rovnako dôležité je, aby vlády prijali opatrenia na utlmenie dopytu, myslí si Birol. Ak európski zákazníci znížia teplotu vo svojich domovoch o 2 stupne Celzia, ušetrí sa tým 20 miliárd kubických metrov zemného plynu, čo zodpovedá objemu ruského plynu, ktorý prúdi do Európy cez plynovod Nord Stream 1 (Severný prúd 1).
Prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v stredu pripustil, že ukrajinské jednotky sa možno budú musieť stiahnuť zo Severodonecka na lepšie opevnené pozície.
Ako informovala agentúra AFP, Hajdaj v rozhovore pre televíziu 1+1 uviedol: "Možno bude potrebné stiahnuť sa z mesta Severodoneck bombardovaného 24 hodín denne na lepšie opevnené pozície.”
Podľa dostupných informácií, citovaných agentúrou AFP, Severodoneck už niekoľko dní čiastočne ovládajú Rusi.
Potvrdzuje to aj najnovšia zvodka amerického Inštitút pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorej ruské jednotky počas uplynulého dňa pravdepodobne ovládli väčšinu obytných štvrtí Severodonecka a zaútočili aj na ukrajinské pozície v priemyselnej zóne. Ukrajinská obrana však zatiaľ týmto útokom odoláva.
Ruské jednotky podľa ISW v uplynulých 24 hodinách pokračovali v postupe k mestu Sloviansk, a to zo smeru od miest Izium a Lyman, pričom sa snažili prelomiť ukrajinskú obranu.
Vojenskí experti tiež hlásia, že ruské jednotky sa začali sťahovať zo svojich pozícií v Záporožskej oblasti. Došlo k tomu buď v rámci rotácie s jednotkami, ktoré utrpeli straty, alebo aby posilnili obranu ruských pozícií na severozápade Chersonskej oblasti.
ISW poznamenáva, že nútená mobilizácia v samozvaných ľudových republikách vyhlásených ešte v roku 2014 proruskými separatistami na časti území Doneckej a Luhanskej oblasti, ako aj cenzúra informácií o padlých ruských vojakoch, zvyšujú v Rusku napätie a odpor voči vojne.
ISW tiež konštatoval, že Ruskom dosadené orgány na okupovaných územiach Ukrajiny sa naďalej pokúšajú rozdrviť ukrajinský odpor a nájsť prívržencov partizánskeho odboja. Hnutie odporu je živou silou napriek čoraz drakonickejším opatreniam okupačných úradov a ich pokusom "podplatiť si" ukrajinských civilistov.
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok ostro odsúdila ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajine. Jej vyjadrenia zazneli počas rozhovoru s reportérom týždenníka Der Spiegel Alexandrom Osangom, ktorý naživo odvysielala nemecká verejnoprávna televízna stanica Phoenix. Išlo o Merkelovej prvý veľký rozhovor od stiahnutia sa z aktívnej politiky, ktorý sa odohral vo vypredanej sále divadla Berliner Ensemble.
"Ide o brutálny útok, ktorý porušuje medzinárodné právo a pre ktorý neexistuje žiadne ospravedlnenie," povedala Merkelová na margo ruskej vojenskej invázie. Útok bol podľa nej "veľkou chybou" zo strany Ruska. Podľa bývalej nemeckej kancelárky však nebolo možné vytvoriť bezpečnostnú architektúru, ktorá by zabránila vojne.
"Prirodzene som sa samej seba pýtala, čo sme mohli vynechať? Ja si tieto otázky kladiem stále," uviedla Merkelová a zopakovala, že ruskú vojenskú inváziu považuje za "veľkú tragédiu".
Tiež povedala, že nebola naivná, pokiaľ ide o "nenávisť" ruského prezidenta Vladimira Putina k západnému demokratickému modelu. Uviedla, že svojich kolegov niekoľkokrát varovala, že Putin chce zničiť Európsku úniu, ktorú podľa nej vníma ako sesterský projekt NATO.
Merkelová ďalej uviedla, že v žiadnom prípade sa nebude ospravedlňovať za úsilie zamerané na nájdenie diplomatického vyriešenia narastajúceho napätia, kým bola ešte kancelárkou. "Diplomacia nie je nesprávna len preto, že nefungovala. Takže nevidím dôvod, prečo by som mala povedať, že to bolo nesprávne, a nebudem sa za to ospravedlňovať," dodala.
Scholzovmu kabinetu dôveruje
Bývalá kancelárka má podľa vlastných slov "úplnú dôveru" v novú spolkovú vládu a dôveruje aj svojmu nástupcovi v úrade Olafovi Scholzovi. Prevzatie moci bolo podľa nej hladké. V novom spolkovom kabinete podľa nej pracujú ľudia, ktorí nie sú "nováčikmi" a poznajú situáciu.
Na otázku, ako sa má, Merkelová odpovedala, že sa jej osobne darí "veľmi dobre". Napriek tomu "jej myseľ zamestnáva" ruská vojna proti Ukrajine. V tejto súvislosti máva depresie. S novou životnou etapou sa však podľa vlastných slov vyrovnáva veľmi dobre.
Plynule rozpráva po rusky
Angela Merkelová bola nemeckou spolkovou kancelárkou 16 rokov, pripomenula DPA. Počas rozhovoru uviedla, že na konci posledného funkčného obdobia jej už bolo jasné, že je čas stiahnuť sa z politického života.
Merkelová minulý týždeň v prejave prelomila mlčanie a ruskú inváziu odsúdila. Povedala, že podporuje snahu nemeckej vlády, EÚ, USA, NATO, G7 a OSN zameranú na hľadanie riešenia, ako "ukončiť túto barbarskú útočnú vojnu zo strany Ruska".
Konzervatívne orientovaná exkancelárka čelila po začiatku ruskej invázie kritike, že sa počas svojho pôsobenia vo vysokej politike snažila rozvíjať vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Merkelovú, ktorá plynulo rozpráva po rusky a vyrastala v bývalom komunistickom východnom Nemecku, kritizovali Spojené štáty i ďalšie krajiny za podporu plynovodu Nord Stream 2, ktorý mal dodávať ruský zemný plyn priamo do Nemecka. Jej nástupca Olaf Scholz tento projekt napokon dva dni pred inváziou Ruska zastavil.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že víťazstvo vo vojne na Ukrajine musí byť dosiahnuté na bojisku a cieľom jeho krajiny je získať späť kontrolu nad všetkými ukrajinskými územiami, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko. Informuje o tom agentúra Reuters a denník Financial Times (FT).
"Stratili sme už príliš veľa ľudí na to, aby sme jednoducho postúpili naše územie (Rusku)," uviedol Zelenskyj na konferencii, ktorú zorganizoval denník FT. Zároveň dodal, že patová situácia na bojisku pre Kyjev nepredstavuje prijateľnú možnosť.
Ukrajina by podľa Zelenského vytlačením ruských vojsk z oblastí, ktorých sa zmocnili po 24. februári, dosiahla "vážne dočasné víťazstvo". Hlavným cieľom Kyjeva je však stále získať späť kontrolu nad celým ukrajinským územím.
"Musíme dosiahnuť úplnú deokupáciu nášho celého územia," vyhlásil Zelenskyj. Kyjev predtým uviedol, že Rusko v súčasnosti okupuje asi 20 percent ukrajinského územia vrátane polostrova Krym a častí Donbasu, ktoré Rusko dobylo ešte v roku 2014, pripomína Reuters.
Víťazstvo musí byť podľa Zelenského dosiahnuté na bojisku. Ukrajinský prezident však trvá na tom, že je stále otvorený aj mierovým rokovaniam s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
"Nikoho neponížime, budeme odpovedať prívetivo," uviedol Zelenskyj, ktorý tak reagoval na vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Ten nedávno povedal, že Rusko by nemalo byť ponižované, aby v deň ukončenia bojov bolo možné dosiahnuť aj diplomatické riešenie konfliktu.
Ukrajina dúfa, že jej pomôžu Rusko premôcť dodávky zbraní s dlhým dosahom zo Západu. Ide predovšetkým o raketové systémy HIMARS zo Spojených štátov a raketomety M270, ktoré Ukrajine prisľúbila Británia.
Zelenskyj na konferencii tiež uviedol, že je rád, že britský premiér Boris Johnson, jeden z najstálejších spojencov Kyjeva, uspel v pondelňajšom hlasovaní o dôvere.
AKTUALIZOVANÉ Prezidentka Zuzana Čaputová vrátila parlamentu takzvaný protiinflačný balík. Vetuje ho vo všetkých častiach týkajúcich sa opatrení, ktoré by mali byť účinné od januára 2023. Svoje rozhodnutie oznámila počas utorkového vyhlásenia v Prezidentskom paláci. V prípade prelomenia veta sa obráti na Ústavný súd SR. Hlava štátu o tom informovala vo svojom verejnom vyhlásení.
Tak ako sme včera predpokladali, prezidentka Zuzana Čaputová sa rozhodla vetovať pomoc rodinám. Čaputová vyhlásila, že nerozporuje tie časti, ktoré majú umožniť okamžitú pomoc. Prekáža jej, že ustanovenia, ktoré majú platiť od nového roka, boli schválené v skrátenom legislatívnom konaní. Pri týchto častiach podľa nej neboli naplnené podmienky pre zrýchlený režim.
Zákon pomáha rodiám, ale zasahuje do rozpočtov samospráv
„Pomoc rodinám je legitímny cieľ," povedala. Zákon na jednej strane pomáha rodinám, výrazne však zasahuje do rozpočtov samospráv. Upozornila na to, že zákon s dosahmi na verejné financie vo výške 1,2 miliardy eur parlament schválil len šesť dní po jeho schválení na rokovaní vlády. Vláda tak využila skrátené legislatívne konanie, ktoré sa môže využiť len za mimoriadnych okolností.
„Ak tieto dôvody naplnené nie sú a napriek tomu sa tento skrátený proces použije, môžu sa porušiť ústavné princípy právneho štátu alebo legality," povedala. V tejto súvislosti upozornila na to, že pri častiach zákona účinných od začiatku budúceho roka nebol dôvod na zrýchlené legislatívne konanie. Inštitút skráteného legislatívneho konania parlament podľa nej v tomto prípade využil v rozpore s Ústavou SR. „Nerozporujem tie opatrenia, ktoré majú pomôcť rodinám hneď, teda od 1. júla tohto roka," povedala Čaputová.
Ak poslanci prelomia veto prezidentky SR, proces schvaľovania zmien účinných od začiatku budúceho roka napadne na Ústavnom súde SR. „Je potrebné, aby ústavný súd v tejto veci urobil raz a navždy jasno," upozornila. Od júla tohto roka pomoc rodinám predstavuje podľa Čaputovej zhruba 30 eur na jedno dieťa. „Je to nie veľká suma, ale mnohým rodinám vystaveným chudobe to pomôže," dodala. Poukázala aj na platné ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť podľa nej vo svojom stanovisku upozornila na to, že pri schvaľovaní prorodinného balíčka nebolo zrejmé jeho prefinancovanie.
Balík kritizovali zástupcovia samospráv i sociálni partneri. Naopak, prorodinné organizácie vyzývali prezidentku právnu úpravu podpísať. Koaličné strany avizovali, že v prípade vrátenia legislatívy do parlamentu svoj postoj nezmenia.
Matovič: Od prezidentky som takéto rozhodnutie čakal, rodiny to aj tak vyhrajú
Minister financií Igor Matovič čakal od prezidentky Čaputovej, že bude vetovať protiinflačný balík. Mrzí ho, že jemu ako predkladateľovi návrhu nedala priestor pomoc rodinám pred ňou obhájiť. Vyhlásil to v utorok na brífingu, pričom prezidentke odkázal, že rodiny to nakoniec aj tak vyhrajú.
"Veľmi ma to mrzí, na druhej strane som to čakal," komentoval Matovič rozhodnutie hlavy štátu v prípade protiinflačného balíka. Tieto dni boli podľa neho zlomové z toho pohľadu, keď "chceme vidieť, kto za koho kope". Tvrdí, že prezidentka je "progresívna liberálka", pričom on sám stojí na úplne opačnom brehu a považuje sa za "prorodinného konzervatívca".
"Za 12 dní dala obrovský priestor ľuďom, ktorí bojovali proti pomoci rodinám. Mne ako obhajcovi pomoci rodinám a predkladateľovi tohto návrhu nedala ani jednu jedinú minútu," podotkol minister financií v súvislosti s rokovaniami prezidentky o protiinflačnom balíku. Podľa Matoviča tak "odoprela právo na obhajobu" rodín s deťmi. Tvrdí, že Prezidentský palác bol za posledné dni "plný" ľudí bojujúcich proti pomoci rodinám a až celkom na záver si Čaputová pozvala prorodinné organizácie. "Obávam sa, že to bolo len také symbolické, naoko, aby sa nepovedalo," myslí si.
Premiér rešpektuje rozhodnutie prezidentky
Premiér Eduard Heger rešpektuje rozhodnutie prezidentky Čaputovej, ktorá vetovala časť protiinflačného balíka. Vyhlásil to v utorok na tlačovom brífingu.
"Vyjadrenie pani prezidentky rešpektujem, potrebujem sa oboznámiť s detailmi jej rozhodnutia a na základe toho zvolím postup," uviedol Heger.
Sme rodina má stále rovnaký postoj
Rešpektujeme prezidentku a jej právo veta. Avšak, naše hnutie má stále rovnaký postoj a to, že pomoc rodinám je na prvom mieste. O stanovisku Sme rodina k rozhodnutiu prezidentky vetovať časť prorodinného balíčka informovala Linda Tribusová z tlačového oddelenia Sme rodina.
ZMOS: Rozhodnutie prezidentky je výsledkom zodpovedného sociálneho dialógu
Rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej vetovať protiinflačný balík vníma Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) ako výsledok toho, čo v praxi znamená zodpovedný sociálny dialóg. Uviedol to ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS-u Michal Kaliňák. Zároveň upozornil, že ak by parlament schválil zákon s pripomienkami prezidentky a od júla by začal platiť daňový bonus, samosprávam to spôsobí určité finančné výpadky v príjmovej časti rozpočtu.
Kaliňák pripomenul, že spolu s partnermi v tripartite a ďalšími samosprávnymi združeniami sa zhodli na rizikách protiinflačného balíka a spoločne, aj v rozhovore s hlavou štátu, poukazovali na negatívne dosahy, ktoré môže legislatíva spôsobiť v rozpočtoch samospráv, rovnako žiadali participáciu na tvorbe podobného zákona. "Tento postoj sme požadovali preto, lebo samosprávy zabezpečujú dostupnosť služieb a obslužnosť územia, čo by bolo pri novej legislatíve výrazne problematické. Ale aj preto, lebo sociálny dialóg bol nahradený nedôstojnou oznamovacou vetou," poznamenal Kaliňák.
Prezidentkino rozhodnutie a argumentáciu preto vníma ako signál návratu k dodržiavaniu legislatívnych pravidiel a definovaniu toho, čo si môže dovoliť vláda voči samospráve. "Sme radi, že legislatívny proces spoločne dostávame do mantinelov predvídateľnosti. Musíme ale konštatovať, že nás čaká ešte mimoriadne veľa práce na ochranu princípov samosprávy," dodal.
Gröhling ďakuje prezidentke za zodpovedný postoj a vypočutie dotknutých strán
Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) sa poďakoval prezidentke Čaputovej za jej rozhodnutie vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie takzvaný protiinflačný balíček. Vďaku vyjadril šéf rezortu školstva hlave štátu aj za zodpovedný postoj i "za vypočutie dotknutých k chybnému a urýchlenému zákonu." "Poslanci tak majú šancu nehlasovať za rozvrat verejných financií," uviedol na sociálnej sieti.
Strana SaS podľa slov jej hovorcu Ondreja Šprláka rešpektuje rozhodnutie prezidentky. "Považujeme za správne, že poslanci koalície dostanú ďalšiu šancu, aby sa nepodieľali na rozvrate verejných financií a tiež aby nerokovali s fašistami," píše sa v stanovisku strany. Liberáli deklarovali, že v parlamente budú hlasovať proti prelomeniu veta hlavy štátu.
Hlas sa opäť zdrží pri hlasovaní, ak v Matovičovom balíku nedôjde k zmenám
Ak nedôjde k zmenám v balíku protiinflačnej pomoci z dielne ministra financií Igora Matoviča ani po vete prezidentky Čaputovej, poslanci NR SR z Hlasu sa opäť pri hlasovaní zdržia. Vyplýva to zo stanoviska lídra strany Petra Pellegriniho, ktoré poskytla hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.
"Ak bude balík opatrení schvaľovaný v rovnakej a nedostatočnej podobe, poslanci Hlasu sa opäť zdržia hlasovania. Balík opatrení predstavuje určitú pomoc rodinám, no v žiadnom prípade nejde o protiinflačný balíček. Vláda pri zdražovaní pomohla ľuďom len minimálne a obrovské skupiny ľudí, ako sú dôchodcovia či pracujúci bez nezaopatrených detí, vylúčila z pomoci úplne," uviedol Pellegrini. Podotkol, že vláda si nesplnila úlohu a občania oprávnene čakajú na skutočnú pomoc od štátu.
Smer opätovne nepodporí návrh z dielne Matoviča
Opozičný Smer opätovne nepodporí takzvaný protiinflačný balík z dielne ministra financií Igora Matoviča, ktorý prezidentka Zuzana Čaputová vrátila do parlamentu. Zákon, ktorý má rodinám kompenzovať zdražovanie, považuje strana za výsmech ľuďom. Uviedol to líder Smeru Robert Fico v stanovisku.
"Náš postoj je jasný. Zákon Igora Matoviča nemôžeme opätovne podporiť, lebo je výsmechom ľuďom. A opätovne budeme navrhovať, aby vláda zaviedla osobitnú bankovú daň, ktorá môže ročne priniesť do rozpočtu až 300 miliónov eur a tie sa môžu okamžite použiť na akýkoľvek kompenzačný program pre ľudí," skonštatoval Fico.
O čom má byť vetovaný zákon
Zákonom sa zavedie príspevok na voľnočasové aktivity vo výške 60 eur na deti vo veku 5 až 18 rokov. Suma prídavku na dieťa sa od júla tohto roka zvýši zo súčasných 25,88 eura na 30 eur a od začiatku budúceho roka na 40 eur. Súčasne sa však zruší jednorazové zvýšenie prídavku na dieťa pri prvom nástupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy. V súčasnosti ide o sumu 106,33 eura na každého prváka na základnej škole. Ruší sa aj automatické zvyšovanie prídavku na dieťa podľa rastu životného minima. Po novom bude na rozhodnutí samotnej vlády, či sa suma prídavku zvýši.
Stúpne aj daňový bonus na nezaopatrené deti. Na deti vo veku do šiestich rokov v súčasnosti daňový bonus dosahuje 47,14 eura, na deti vo veku od 6 do 15 rokov je to 43,60 eura a na deti nad 15 rokov 23,57 eura. Od júla suma daňového bonusu na dieťa do 15 rokov vzrastie na 70 eur a od začiatku budúceho roka na 100 eur. Na nezaopatrené dieťa vo veku nad 15 rokov sa daňový bonus od júla tohto roka zvýši na 40 eur a od začiatku budúceho roka na 50 eur. Aj pri daňovom bonuse sa ruší jeho automatické zvyšovanie podľa rastu životného minima.
AKTUALIZOVANÉ Vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) sa nechystá sám odísť z funkcie. „Ja určite odstupovať nebudem,“ vyhlásil dnes Sulík na tlačovej besede v reakcii na minulotýždňovú výzvu poslanca Györgya Gyimesiho (OĽaNO), aby odstúpil v súvislosti s dohodnutými sankciami EÚ na ruskú ropu.
Minister Sulík povedal, že jeho šéfom je premiér Eduard Heger (OĽaNO). „Ak bude mať pocit, že si nerobím svoju robotu dobre, má možnosť navrhnúť moje odvolanie prezidentke,“ konštatoval a dodal, že nevidí svoje pochybenie.
Čo plánuje Matovič
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) plánuje v stredu 8. júna na rokovanie vlády predložiť návrh zákona, ktorý zvýši dane na alkohol, hazard a pre bohaté firmy, ale zároveň zvýši platy zamestnancov verejnej správy o desať percent. Podľa Sulíka je nekorektné spájať zvýšenie platov s vyššími daňami.
„Keď chcú učitelia viac zarábať, mali by svojich žiakov učiť fajčiť, piť a hazardovať. Bude viac na platy. To je, samozrejme, vtip,“ uviedol Sulík. Ak návrh na vyššie dane minister Matovič predloží na vládu, SaS bude jeho návrh vetovať a bude žiadať, aby sa stiahol z vlády. Sulík si podporu takejto legislatívy vie predstaviť v prípade, že by sa znížili alebo zrušili iné dane. Ako príklad spomenul koncesionárske poplatky.
Sulík na adresu Matoviča povedal, že „takto to ďalej nejde“. „Asi všetci vidíte, že je to čistý chaos, čo Igor Matovič vniesol do politiky. Miestami je to nebezpečné aj nechutné,“ podotkol aj poukázal na „koalíciu s fašistami“ pri schvaľovaní opatrení na pomoc rodinám v parlamente. Ak prezidentka spomínanú legislatívu vráti parlamentu na opätovné prerokovanie, tak sa bude podľa Sulíka prelamovať veto hlavy štátu spolu s fašistami. Líder SaS nevie, či by si práve takto mali ľudia pamätať vládu Eduarda Hegera.
Spájať zvyšovanie platov učiteľov so zvyšovaním daní je absurdné
Spájať zvyšovanie platov učiteľov so zvyšovaním daní na lieh či tabak považuje minister hospodárstva Richard Sulík za nekorektné. „Tá debata je absurdná, takto to stavať do jednej roviny," zhodnotil s tým, že tam nevidí žiadny súvis.
On sám pritom považuje za vtip fakt, že keď chcú učitelia zarábať viac, mali by ich žiaci viac piť, fajčiť a hazardovať. Predseda koaličnej strany Sloboda a Solidarita tvrdí, že na zvyšovanie platov učiteľov treba hľadať peniaze v rozpočte a tie tam sú. Opätovne zopakoval, že liberáli budú rast daní budú vetovať.
Podľa Sulíka sme dosiahli v Bruseli solídny výsledok
Richard Sulík je presvedčený, že Slovensko dosiahlo pri výnimkách na embargo ruskej ropy solídny výsledok. „Mohli sme vyrokovať viac, ale premiér Heger sa rozhodol nechať to takto. Jeho rozhodnutie rešpektujem,“ povedal Sulík. Nemyslí si, že by slovenský premiér konal zle. „Na základe okolností sme dosiahli celkom solídny výsledok," povedal.
Slovnaft má podľa neho teraz 18 mesiacov, teda do 4. decembra 2023, čas, aby sa prispôsobil. Ruská ropa sa bude naďalej dovážať na Slovensko neobmedzene. Prvých osem mesiacov môže Slovnaft vyvážať výrobky bez obmedzení, ďalších desať mesiacov bez obmedzení do Česka.
Minister hospodárstva tvrdí, že sa snažil predĺžiť vyrokovanú osemmesačnú výnimku. O svojom zámere mal písať aj premiérovi Hegerovi. „On mi odpísal, že on sám už v tom konať nebude, ale že nech to robia Česi a Maďari. Spojil som sa s českým premiérom Fialom, aby zabojoval o tú ďalšiu výnimku, keďže Česko je hlavný odbytový trh pre Slovnaft,“ podotkol Sulík.
Po uplynutí výnimiek bude mať Slovnaft podľa Sulíka v rámci embarga na ruskú ropu zakázané vyvážať benzín, naftu a oleje vyrobené z ruskej ropy. Nebude mať však zákaz vyvážať ďalšie petrochemické výrobky do žiadnej krajiny. Taktiež nebude mať Slovensko podľa ministra Sulíka zakázaný dovoz ruskej ropy ropovodom Družba.
Sulík bratislavskej rafinérii pripomenul list z marca tohto roka. V ňom mu materská spoločnosť firmy Slovnaft, maďarská spoločnosť MOL, potvrdila, že hlavným cieľom Slovnaftu je slovenský trh, čo predstavuje 70 percent ich výroby, teda nad technologickým minimom, ktoré je podľa Sulíka na úrovni zhruba 60 percent. „Mám od nich takýto písomný záväzok,“ konštatoval Sulík.
SaS sa dočasne prestane zúčastňovať na zasadnutiach koaličných rád
SaS sa od utorka nebude zúčastňovať na rokovaniach koaličných rád. Strana sa tak rozhodla v záujme upokojenia celospoločenskej situácie. Na zasadnutiach vlády sa predstavitelia strany zúčastňovať budú. Informoval o tom hovorca SaS Ondrej Šprlák.
"Našou prioritou je konštruktívny dialóg a nie počúvanie urážok od Igora Matoviča. Na koaličných radách sme od neho neustále vystavení opakovaným osobným útokom. Koalícia je však o rovnocenných partneroch, ak si to líder OĽaNO neuvedomuje, nevidíme žiaden zmysel chodiť na rokovania koaličnej rady," skonštatoval predseda SaS Richard Sulík.
Zasadnutí vlády sa predstavitelia strany zúčastňovať budú. Strana tiež deklaruje, že všetci štyria jej ministri budú kedykoľvek a v plnom rozsahu k dispozícii premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO).
OĽaNO: R. Sulík mal možnosť obhájiť svoje zlyhania pri sankciách na ruskú ropu
Líder SaS Richard Sulík mal možnosť obhájiť svoje zlyhania pri sankciách na ruskú ropu. Jeho neúčasť na utorkovej koaličnej rade je dôkazom toho, že na svoje zlyhanie nemá žiadne uveriteľné argumenty. Tvrdí to OĽaNO vo svojom stanovisku. Reaguje tak na rozhodnutie SaS, ktorá pred utorňajším zasadnutím oznámila, že sa koaličných rád nebude zúčastňovať. Argumentuje snahou o upokojenie situácie.
Hnutie zdôrazňuje, že spolu s koaličnými partnermi Sme rodina a Za ľudí sa priebežne poctivo zúčastňujú rokovaní na každej koaličnej rade. Podotýka, že koaličná SaS na nich býva veľmi zriedka zastúpená svojim predsedom, a ak, tak len na veľmi krátky čas. Riešenia problémov má komplikovať aj to, že SaS vysiela na každé rokovanie iného zástupcu. A ak aj k dohode podľa OĽaNO príde, zvyčajne ju spätne predseda strany SaS zruší, keďže nesúhlasí s rozhodnutím svojich zástupcov. Ako príklad uvádza rokovania o pomoci rodinám.
Smer podá vo štvrtok návrh na vyslovenie nedôvery Sulíkovi
Opozičný Smer podá vo štvrtok (9. 6.) návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi. Dôvodom má byť blamáž s ruskou ropou a poškodenie záujmov obyvateľov Slovenska. Uviedol to líder Smeru Robert Fico vo svojom stanovisku, ktoré poskytol hovorca strany Ján Mažgút.
Práve Sulíka označuje Smer-SD za toho, kto je za celú situáciu politicky zodpovedný. V rebríčku zodpovednosti nasleduje šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok a premiér Eduard Heger. Vysvetľuje to tým, že Sulík dával spoločne s Korčokom Hegerovi podklady. Na základe nich mal v Bruseli zradiť všetko slovenské, čo sa len zradiť dá.
"Preto vo štvrtok podávame návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi hospodárstva Sulíkovi za totálne babráctvo, lenivosť a ešte takú maličkosť, že poškodil všetkých občanov Slovenska," vyhlásil Fico.
Hlas: Ak premiér odmietol rokovať o lepších podmienkach, nemá právo ostávať na poste
Ak premiér Heger odmietol na samite Európskej únie rokovať o lepších podmienkach pre Slovensko pri embargu na ruskú ropu, nemá podľa strany Hlas-SD morálne právo ostávať na poste predsedu vlády. Strana Hlas-SD žiadala Hegerovo odvolanie v septembri minulého roka, dodnes však na to nemá dostatok podpisov, a to ani s pomocou od opozičnej strany Smer. Informovala o tom hovorkyňa Hlasu Patrcia Medveď Macíková v tlačovej správe.
Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera zrušil obvinenie z prečinu podplácania bývalému ministrovi financií a guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi. Vedenie Generálnej prokuratúry (GP) SR o tom informovalo na utorkovej tlačovej konferencii. Vo veci má opäť konať a rozhodnúť špeciálna prokuratúra.
Kandera upozornil, že obvinenie vzniesli iba na základe výpovedí jediného spolupracujúceho obvineného, bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho. Poukázal na zásadné rozpory v jeho výpovediach, ktoré sa podľa neho týkajú "nie bezvýznamných" skutočností vrátane toho, kedy sa skutok stal. Na vznesenie obvinenia podľa neho neboli splnené zákonné podmienky. Na jeho zrušenie využil postup podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry obvinil Kažimíra vlani v októbri z prečinu podplácania, ten následne podal voči obvineniu sťažnosť. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic ju koncom roka 2021 zamietol. V odôvodnení rozhodnutia odmietol snahu spochybňovať inštitút spolupracujúcej osoby. Kažimír označil obvinenie za nespravodlivé. Po jeho vznesení avizoval, že chce očistiť svoje meno.
Úrad špeciálnej prokuratúry na sociálnej sieti zverejnil uznesenie, ktorým špeciálny prokurátor zamietol Kažimírovu sťažnosť proti vznesenému obvineniu. "Z daného uznesenia jednoznačne vyplýva dôkazná situácia, ktorá postačovala na vznesenie obvinenia. Táto dôkazná situácia je v uznesení detailne vyhodnotená," priblížila špeciálna prokuratúra. Od vznesenia obvinenia sa navyše podľa Úradu špeciálnej prokuratúry dôkazná situácia proti Kažimírovi ešte posilnila, a to aj vykonaným znaleckým dokazovaním.
"Uznesenie špeciálneho prokurátora, chybné konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj uznesenie prokuratúra Úradu špeciálnej prokuratúry, boli zrušené a prokurátorovi ÚŠP bolo prikázané, aby vo veci znovu konal a rozhodol," zhrnul Kandera.
Poukázal na to, že trestné stíhanie založené na výpovediach jediného, tzv. korunného svedka, poskytujúceho pomoc pri odhaľovaní trestnej činnosti výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody, vyžaduje od konajúcich orgánov osobitnú obozretnosť. "A to najmä z pohľadu, či výpovede takejto osoby sú konzistentné a či sú podporované inými, vo veci vykonanými objektívnymi dôkazmi," povedal Kandera. V Kažimírovom prípade to podľa neho nebolo naplnené. Zdôraznil, že nedostatky akéhokoľvek svedka v pamäťovej stope nemožno pripísať na ťarchu obvineného.
AKTUALIZOVANÉ Marian Kočner dal odstrániť Jána Kuciaka, lebo sa bál trestného stíhania. V utorok to pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku uviedol Zoltán Andruskó. Obžalovaná Alena Zsuzsová mu mala takto zdôvodniť objednávku vraždy nielen novinára, ale aj vtedajšieho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku.
"Skupina prokurátorov okolo Dušana Kováčika znemožnila Žilinkovi prácu. Preto sa snažil spolupracovať s Jánom Kuciakom," vypovedal Andruskó. Tvrdí, že Kuciak mal podľa Zsuzsovej informácie ku kauzám aj od Žilinku. Kočnera označil aj za objednávateľa vrážd prokurátorov, ktoré sa nezrealizovali.
Andruskó je v prípade vraždy novinára a jeho snúbenice už právoplatne odsúdený. V rámci prípravy vrážd prokurátorov je vylúčený na samostatné konanie.
Zoltán Andruskó. Foto: TASDR/Ondrej Herceg
Zoltán Andruskó začal spolupracovať s políciou, lebo sa bál o život. "Bál som sa chodiť domov. Čakal som, že ma niekto zavraždí," vypovedal ešte na pondelkovom pojednávaní pred senátom ŠTS v Pezinku.
Andruskó tiež vypovedal, že treba hľadať prepojenie medzi Marianom Kočnerom a nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom. "Z nejakých dôvodov Bödör potreboval pomáhať Kočnerovi a aj sebe," vyhlásil.
Súd v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej opätovne rozhoduje o vine Kočnera a Zsuzsovej. ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd (NS) SR vrátil vlani v máji prípad prvostupňovému súdu. Právoplatné sú v tejto kauze tri rozhodnutia. Miroslav Marček a Szabó dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Andruskó 15 rokov nepodmienečne.
Pre prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho čelí obžalobe päť osôb – Kočner, Alena Zsuzsová, Tomáš Szabó, Dušan Kracina a Darko Dragič.
