Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Príjmy Ruska z vývozu fosílnych palív dosahujú rekordné výšky

Rusko zarobilo 93 miliárd eur na vývoze fosílnych palív počas prvých 100 dní vojny na Ukrajine. Väčšinu z nich pritom exportovalo do Európskej únie. Vyplýva to zo správy, ktorú v pondelok zverejnilo nezávislé Centrum pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA) so sídlom vo Fínsku. Informuje o tom agentúra AFP.

Správa prichádza v čase, keď Kyjev nalieha na Západ, aby prerušil všetok obchod s Ruskom v nádeji, že tým odstrihne Kremeľ od finančného záchranného lana.

Začiatkom tohto mesiaca sa EÚ dohodla na zastavení väčšiny dovozu ruskej ropy, od ktorej je kontinent výrazne závislý. A hoci je cieľom bloku znížiť tento rok dodávky plynu o dve tretiny, embargo na plyn v súčasnosti nie je v pláne.

Podľa správy, EÚ odobrala počas prvých 100 dní vojny 61 % z ruského vývozu fosílnych palív v hodnote asi 57 miliárd eur.

Export klesá, príjmy rastú

Najväčšími dovozcami ruských energií boli v sledovanom období Čína (12,6 miliardy eur), Nemecko (12,1 miliardy) a Taliansko (7,8 miliardy).

Príjmy Ruska z fosílnych palív pochádzajú v prvom rade z predaja surovej ropy (46 miliárd eur), po ktorej nasleduje plyn transportovaný cez plynovody, ropné produkty, skvapalnený zemný plyn (LNG) a uhlie.

Aj keď ruský export v máji prudko klesol, keďže štáty aj firmy sa snažia vyhýbať jeho dodávkam pre inváziu na Ukrajinu, globálny nárast cien fosílnych palív naďalej napĺňa pokladnicu Kremľa, pričom príjmy z ich exportu dosahovali rekordné výšky.

Priemerné vývozné ceny Ruska boli za prvých 100 dní vojny podľa CREA približne o 60 % vyššie ako vlani.

Moskva, finančné centrum. Foto: Pixabay.com

Alternatívy vývozu

Niektoré krajiny naopak zvýšili svoje nákupy energií od Moskvy, vrátane Číny, Indie, Spojených arabských emirátov a Francúzska, dodáva správa.

"Vzhľadom na to, že EÚ zvažuje prísnejšie sankcie voči Rusku, Francúzsko zvýšilo svoj dovoz a stalo sa najväčším nákupcom LNG na svete," povedal analytik CREA Lauri Myllyvirta.

A keďže väčšina z toho sú skôr spotové nákupy než dlhodobé zmluvy, Francúzsko sa vedome rozhodlo využiť ruskú energiu po invázii Moskvy na Ukrajinu, dodal Myllyvirta.

Vyzval zároveň na uvalenie embarga na ruské fosílne palivá s cieľom "zosúladiť činy so slovami".

(tasr)

Minúta  |  

Macronova koalícia zvíťazila v prvom kole volieb iba o 21-tisíc hlasov, účasť bola rekordne nízka

Centristická koalícia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona má po nedeľňajšom prvom kole parlamentných volieb šancu udržať si väčšinu v Národnom zhromaždení. Ukazujú to oficiálne predbežné výsledky zverejnené v noci na pondelok, informuje agentúra DPA.

Prezidentova koalícia Spolu (Ensemble) dostala 25,75 percenta hlasov. Tesne za ňou so ziskom 25,66 percenta skončila nedávno založená koalícia Nová ekologická a sociálna ľudová únia (NUPES), ktorú vedie ľavicový politik Jean-Luc Mélenchon.

Rozdiel medzi oboma tábormi je len približne 21 400 hlasov – z vyše 23 miliónov odovzdaných, vyplýva z predbežných údajov ministerstva vnútra.

Druhé kolo má byť jednoznačnejšie

Prognózy francúzskych inštitútov však liberálnemu prezidentovi predpovedajú jasný náskok v počte získaných kresiel v dolnej komore parlamentu po druhom kole volieb, ktoré sa uskutoční budúcu nedeľu (19. júna).

Podľa týchto odhadov by Macronov tábor mohol obsadiť 255 – 310 kresiel v 577-člennom Národnom zhromaždení. O doterajšiu väčšinu by tak mohol aj prísť, keďže na jej udržanie potrebuje najmenej 289 mandátov.

Hoci sú výsledky úspechom pre Mélenchonovú alianciu, prognózy jej pripisujú celkovo len 150 – 210 kresiel po druhom kole. Rozdiel medzi podielom hlasov a rozdelením kresiel je výsledkom komplexného volebného systému, v ktorom sú hlasy započítané len víťazovi v konkrétnom obvode.

Tretia priečka pre Le Penovú

Tretie miesto v nedeľu obsadilo krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej, ktoré získalo 18,68 percenta hlasov, no podľa odhadov bude mať len desať až 45 poslancov, keďže v nerozhodnutých obvodoch sa proti nemu pokúsia spojiť iné strany.

Konzervatívna strana Republikáni (LR), dosiaľ najsilnejšia opozičná sila, utrpela ďalšiu volebnú porážku so ziskom len 10,42 percenta hlasov. Prognózy jej pripisujú 40 – 80 kresiel.

Účasť na prvom kole volieb dosiahla 47,51 percenta, čo je rekordne nízka úroveň.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi zničili most spájajúci Severodoneck s Lysyčanskom

Príslušníci ruských inváznych síl zničili most spájajúci mestá Severodoneck a Lysyčansk vo východoukrajinskom Donbase, o ktorý sa momentálne zvádzajú ťažké boje. Informoval o tom v nedeľu gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, ktorého citoval denník The Guardian.

Zničením mosta ponad rieku Siverskyj Donec sa prerušila kľúčová dopravná tepna, ktorá mohla slúžiť aj na evakuáciu civilného obyvateľstva z oblasti bojov.

Podľa gubernátora Hajdaja pri ruskom ostreľovaní mesta Lysyčansk boli najnovšie zničené štyri domy a nákupné centrum, pričom zahynula minimálne jedna žena.

Úrady v Severodonecku tvrdia, že napriek neustávajúcim útokom ruských síl ukrajinskí obrancovia stále kontrolujú asi tretinu tohto mesta. Podľa Hajdaja je pod ukrajinskou kontrolou aj miestny priemyselný areál a chemickú továreň Azot, kde sa ukrývajú stovky civilistov.

Ruskom podporovaní separatisti tvrdia, že sa v areáli Azotu nachádza 300 až 400 ukrajinských bojovníkov.

Severodoneck sa stal epicentrom bojov na východe Ukrajiny o kontrolu nad priemyselným regiónom Donbas, ktorý tvorí Donecká a Luhanská oblasť. Týždne trvajúce boje zničili časti tohto mesta a stali sa jednými z najkrvavejších od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára.

Terčom intenzívneho ruského ostreľovania je aj neďaleký Lysyčansk, ktorý na nachádza hneď na druhom brehu rieky Siverskyj Donec.

(tasr)

Minúta  |  

Strana Za ľudí Sulíka podrží, Gyimesi nie, OĽaNO sa dohodne na klube

Poslanci strany Za ľudí sa rozhodli podržať Richarda Sulíka (SaS) vo funkcii ministra hospodárstva.

V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to avizovala podpredsedníčka strany Viera Leščáková. Postoj OĽaNO k opozičnému návrhu na odvolanie ministra bude známy po rokovaní poslaneckého klubu, povedala poslankyňa z klubu OĽaNO Anna Záborská, ktorá zároveň šéfuje Kresťanskej únii.

„Máme klub, na ktorom sa dohodneme, ako budeme hlasovať. Keby záležalo na mne, nebudem hlasovať za odvolanie," priblížila Záborská v diskusnej relácii. Leščáková zdôraznila, že poslanci Za ľudí určite nebudú hlasovať za návrh opozičného Smeru-SD. Mimoriadna schôdza Národnej rady SR o návrhu na odvolanie Sulíka sa má uskutočniť vo štvrtok po Hodine otázok.

Gyimesi by hlasoval za odvolanie Sulíka, Cigániková sa o šéfa nebojí

Poslankyňa parlamentu Jana Bittó Cigániková (SaS) sa nebojí, že bude minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) odvolaný zo svojho postu. Ak by odvolanie ministra malo stáť na jednom hlase, koaličný poslanec György Gyimesi (OĽaNO) zahlasuje za. Obaja to uviedli v diskusnej relácii V politike na televízii TA3.

SaS podľa Bittó Cigánikovej žiadnu vládu povaliť nechce, to, že strana prestala chodiť na koaličné rady, je varovný prst. Koaličné rady zvyčajne vedie minister financií Igor Matovič (OĽaNO), čo Bittó Cigániková označila za nepríjemné. „Na vláde je diskusia konštruktívnejšia. Tam to vedie premiér," poznamenala.

Gyimesi skritizoval, že Sulík chodí na koaličné rady len sem-tam a vynadá tam všetkým. Je presvedčený, že minister školstva Branislav Gröhling (SaS) by na vláde hlasoval za zvýšenie platov učiteľov, no obáva sa vylúčenia zo SaS. „Postoj Sulíka ovplyvňuje aj ostatných poslancov a ministrov strany," podotkol.

Opozičný poslanec Ladislav Kamenický (Smer-SD) povedal, že treba upokojiť polarizovanú spoločnosť. Riešením sú podľa neho predčasné voľby, o ktoré sa idú pokúšať referendom. Potrebné podpisy chce strana vyzbierať do konca júla, respektíve polovice augusta. Viacerí právnici Smeru podľa Kamenického nevidia v otázkach problém. V prípade, že by vláda na základe výsledkov referenda nepodala demisiu, Smer má na to pripravené protikroky, priblížil.

Bittó Cigániková sa zhodla s Gyimesim, že žiadne referendum sa konať nebude. „Toto je PR akcia Smeru, aby si udržali počas leta svojich voličov v správnej teplote," skonštatoval Gyimesi. Zároveň Kamenickému pripomenul slová Smeru o referende spred niekoľkých rokov, že referendum o predčasných voľbách je popieraním výsledkov demokratických volieb. Kamenický reagoval, že dnes chcú zmeniť vládu ústavným spôsobom. „Toto je demokratický spôsob," myslí si.  

Poslankyňa tvrdí, že je v poriadku, ak dá prezidentka Zuzana Čaputová opäť navrhnuté referendové otázky prehodnotiť na Ústavný súd SR.

Gyimesi na margo svojho návrhu o zákaze vyvesovania dúhových vlajok na úradoch povedal, že proti LGBTI komunite nič nemá. Ústava chráni manželstvo ako zväzok muža a ženy, LGBTI skupina to popiera, a preto by dúhové vlajky nemali byť na štátnych budovách. Poslanec je za to, aby sa párom rovnakého pohlavia pomohlo, aby mohli po sebe dediť či nahliadať do zdravotnej dokumentácie. Návrh zákona pripravujú jeho kolegovia. Tvrdí, že ho podporí.

„Vy idete pomáhať tejto komunite tým, že zakážete vlajku tolerancie? Dúhová vlajka nie je žiadna ideológia. Nebuďte už z toho taký vyplašený," reagovala na Gyimesiho Bittó Cigániková. Jediný dôvod, prečo návrh podáva s nezaradeným poslancom Tomášom Tarabom je, že OĽaNO urobilo kšeft s ľuďmi z kandidátky "fašistickej strany", skonštatovala Bittó Cigániková.  

Kamenický je za to, aby na každom slovenskom úrade visela slovenská zástava. Ak príde na Slovensko medzinárodná návšteva, tak v rámci protokolu nech je na budove aj vlajka iného štátu.

(tasr)

Minúta  |  

Pellegrini predbehol Čaputovú, je najdôveryhodnejším lídrom

Predseda strany Hlas-SD sa podľa prieskumu stal najdôveryhodnejším spomedzi slovenských politických lídrov.

Nezaradený poslanec Peter Pellegrini má dôveru medzi 44 percentami oslovených, nedôveruje mu 53 percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý bol realizovaný od 25. do 31. mája na vzorke 1008 respondentov.

Na druhom mieste v prieskume skončila prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorej vyjadrilo dôveru 42 percent a nedôveru 57 percent opýtaných. Na treťom mieste sa umiestnil vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) s dôverou na úrovni 30 percent a nedôverou 68 percent.

Lídrovi Smeru-SD Robertovi Ficovi dôveruje podľa výsledkov prieskumu 30 percent a nedôveruje 68 percent opýtaných. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) má dôveru 27 percent a nedôveru 71 percent ľudí.

Nasleduje predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina), ktorému vyjadrilo dôveru 25 percent a nedôveru 72 percent respondentov. Lídrovi mimoparlamentného hnutia Republika a europoslancovi Milanovi Uhríkovi dôveruje 24 percent a nedôveruje 59 percent opýtaných.

Predseda mimoparlamentného hnutia KDH Milan Majerský má 22-percentnú dôveru a 47-percentnú nedôveru opýtaných. Šéf mimoparlamentnej SNS Andrej Danko má 21-percentnú dôveru a 74-percentnú nedôveru opýtaných. Predsedovi mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Michalovi Šimečkovi dôveruje podľa prieskumu 19 percent a nedôveruje 48 percent opýtaných ľudí.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že vicepremiérke a ministerke investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronike Remišovej (Za ľudí) dôveruje 17 percent a nedôveruje 79 percent respondentov. Šéf ĽSNS Marian Kotleba má dôveru 11 percent a nedôveru 85 percent osôb. Ministrovi financií Igorovi Matovičovi (OĽaNO) vyjadrilo dôveru tiež 11 percent a nedôveru 88 percent opýtaných.

Osempercentnú dôveru vyslovili opýtaní predsedovi mimoparlamentnej strany Aliancia Krisztiánovi Forróovi, nedôveru zasa 40 percent opýtaných.

(tasr)

Minúta  |  

Šeliga navrhne, aby v parlamente neprelamovali prezidentkino veto. Radšej chce krúžkovné prepracovať

Koaličný poslanec Juraj Šeliga nechce hlasovať proti vetu prezidentky a riskovať podanie na ústavný súd, ktoré v takom prípade avizovala. Namiesto toho by prepracoval takzvané krúžkovné, ktorým veto hlava štátu odôvodnila.

Nezaradený poslanec Národnej rady SR (NR SR) Juraj Šeliga (Za ľudí) spoločne so svojimi kolegyňami navrhne poslancom, aby v parlamente vyhoveli pripomienkam prezidentky SR Zuzany Čaputovej a neprelamovali jej veto. Uviedol to vo svojom profile na sociálne sieti po tom, čo si detailne prešiel jej pripomienky s ich odôvodnením. O svojom postoji vopred informoval ministra financií SR Igora Matoviča aj predsedu vlády SR Eduarda Hegera (obaja OĽaNO).

Podľa Šeligu by nemala koalícia riskovať avizované podanie zákona na Ústavný súd SR, ktoré plánuje prezidentka v prípade prelomenia veta. „Inými slovami, je podľa mňa správne doručiť peniaze ľuďom hneď od 1. júla a zostatok dopracovať, ako riskovať, že nebudú žiadne prídavky ani žiaden daňový bonus, pretože Ústavný súd SR napríklad pozastaví účinnosť celého zákona. Plus, vzhľadom na ustanovenia rokovacieho poriadku máme priestor, aby sme upravili a prepracovali všetky vetované ustanovenia,“ ozrejmil. Verí, že i toto môže byť šanca pre koalíciu na spoluprácu a koaličná strana Sloboda a Solidarita (SaS) v tomto urobí kompromisný krok smerom k hnutiu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a schváli zákon s pripomienkami prezidentky.

Zároveň poslanec zhodnotil, že spolupráca sa musí hľadať vo vnútri vládnej koalície a nie v opozícii s ľuďmi, ktorí ešte donedávna spochybňovali COVID-19, vojnu na Ukrajine alebo tragédiu a hrôzy takzvaného Slovenského štátu. „Ak sa koalícia spojí v otázkach voľnočasových aktivít detí, rovnako pri nastavení takzvaného daňového bonusu alebo iného nástroja, ako pomôcť od nového roka ľuďom, niet najmenších pochýb, že prijmeme dobré riešenia, ktoré prijme široká verejnosť,“ napísal. Šeliga to nevníma ako prehru rodín, ale ako snahu a potrebu konštruktívneho dialógu, na konci ktorého bude dobrý výsledok.

Prezidentka 9. júna vrátila do NR SR na opätovné prerokovanie zákon z 24. mája o financovaní voľného času dieťaťa tak, ako to avizovala v utorok 7. júna. Vtedy uviedla, že vetuje tie časti zákona, ktoré majú nadobudnúť účinnosť od 1. januára budúceho roka. Jej veto sa tak netýka okamžitej pomoci rodinám od júla tohto roka. Ak parlament jej veto prelomí, plánuje sa obrátiť na Ústavný súd SR s otázkou, či proces schvaľovania tohto zákona bol v súlade s Ústavou SR.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.