Generálny riaditeľ štátnej lotériovej spoločnosti Tipos Marek Kaňka po jeho obvinení Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA) z majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti odstupuje z funkcie. Kaňka je presvedčený, že vyšetrovanie potvrdí jeho nevinu, no nechce dopustiť zneužívanie situácie politikmi. Kaňka o svojej rezignácii informoval v stredu v tlačovom vyhlásení.
"Aj keď obvinenie voči mojej osobe považujem za absurdné a som presvedčený, že spravodlivé konanie orgánov činných v trestnom konaní potvrdí moju nevinu, rozhodol som sa odstúpiť z funkcie generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva spoločnosti Tipos, nakoľko nechcem dopustiť znevažovanie mimoriadnych úspechov, ktoré sa nám v Tipose za ostatné roky podarili," uviedol Kaňka.
Šéf lotériovej spoločnosti vníma politickú rovinu svojej funkcie a jej zneužívanie v tejto téme. Kaňka zdôraznil, že k tomuto kroku pristúpil aj napriek tomu, že obvinenie nijako nesúvisí s jeho pôsobením v lštátnej firme.
Generálneho riaditeľa Tiposu obvinila Národná kriminálna agentúra spolu s ďalšími 24 osobami a šiestimi firmami pre podozrenie z majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti minulý štvrtok (9. 6.). Kaňka sa chce v nasledujúcich dňoch sústrediť na svoju rodinu, na očistenie svojho mena a na ochranu svojho podnikania.
"Už na začiatku podnikania sme si s rodinou a kolegami sľúbili, že budeme vždy konať čestne a v súlade so zákonom. Toho sme sa vždy držali a držať sa aj ďalej budeme. A som presvedčený, že očistenie môjho mena takéto konanie dokáže," dodal.
Nikaragujskí poslanci v utorok napriek obavám Washingtonu súhlasili s tým, že do krajiny môžu prísť ruské jednotky na spoločné vojenské cvičenie. Parlament, v ktorom dominujú spojenci prezidenta Daniela Ortegu, povolil vstup vojakov a vojenského vybavenia z Ruska, Spojených štátov a siedmich krajín Latinskej Ameriky. Informovala o tom agentúra AFP.
Ortega predložil parlamentu na schválenie dekrét, ktorý povoľuje účasť zahraničných jednotiek na "výmene skúseností, výcviku a operáciách humanitárnej pomoci".
Dekrét, ktorý povoľuje nasadenie zahraničného vojenského personálu, ako aj lodí a lietadiel, sa zmieňuje o cvičeniach námorných a leteckých síl na boj proti obchodníkom s drogami a medzinárodnému organizovanému zločinu.
Nikaragujský ľavicovo-populistický prezident Ortega čelí rastúcej zahraničnopolitickej izolácii, keďže sa uchyľuje k čoraz autoritárskejším formám vládnutia. Úzke vzťahy s Ruskom rozvíja už celé desaťročia.
Spojené štáty a Európska únia zaviedli proti Nikarague sankcie v súvislosti s rozsiahlymi politickými represiami zameranými voči stúpencom opozície či mimovládnym organizáciám. Desaťtisíce Nikaragujcov sa pred represiami Ortegovho režimu uchýlili do exilu.
V pondelok USA uvalili ďalšie sankcie na nikaragujských predstaviteľov za zadržiavanie "viac ako 180 politických väzňov, ktorí mnohí trpia nedostatkom adekvátnej stravy, riadnej lekárskej starostlivosti a dokonca aj slnečného svetla".
AKTUALIZOVANÉ Tri tisícky lekárov deklarujú, že dajú výpoveď, ak vláda nezačne riešiť problémy slovenského zdravotníctva. Informoval o tom predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský po utorňajšom stretnutí s premiérom Eduardom Hegerom.
"Okrem toho, že pán premiér a ostatní zúčastnení povedali, že situácia je v slovenskom zdravotníctve vážna a chýba nám zdravotnícky personál, nedostali sme ani dnes jasnú odpoveď, čo ďalej a aké kroky sa chystajú," oznámil Visolajský. Lekárski odborári zároveň pripustili, že podľa utorkového rokovania je takmer vylúčené, aby do konca júna došli k definitívnemu verdiktu.
V posledných dňoch sa pre nedostatok zdravotníkov maľujú alebo zatvárajú nemocničné oddelenia. "Ak je obmedzený chod oddelenia v odľahlom kúte Slovenska, je to varovný signál. Ale ako máme nazvať takzvané dočasné zatvorenie oddelenia na liečbu rakoviny v Národnom onkologickom ústave v centre Slovenska?" pýta sa Visolajský a dodáva, že ani ministerstvo zdravotníctva, ani vláda neriešia odliv zdravotníkov. "Počúvame neustále len sľuby a riešenia neprichádzajú," povedal predseda LOZ.
Kedysi by vyhlásili núdzový stav
Lekárske odbory zdôrazňujú, že situácia je vážna a veľká väčšina lekárov univerzitných, fakultných a niektorých menších nemocníc podporuje požiadavky LOZ. Okolo 3-tisíc deklarácií k výpovediam lekárov nie je podľa nich konečný stav. V roku 2011 LOZ vyzbieralo podobný počet podpisov, ale na Slovensku v tom čase pracovalo viac lekárov i sestier. V roku 2011 už samotná výpoveď necelých 2-tisíc lekárov znamenala vyhlásenie núdzového stavu. "Časový limit nedávame vláde my, ale preťažený neriešený systém, ktorý pre pacientov prestáva fungovať," zdôraznil Visolajský.
Okolité štáty podľa lekárskych odborov stabilizovali svojich zdravotníkov a riešia problémy svojich zdravotníckych systémov. "Naopak, slovenské vlády zdravotníctvo neriešia a s lekármi len bojujú," vyjadril sa Visolajský.
Požiadavky zdravotníkov vyžadujú opatrenia, na ktorých nie je dohoda, tvrdí Heger
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vníma požiadavky zdravotníkov, ich vyriešenie však podľa neho vyžaduje identifikáciu a schválenie dodatočných opatrení, na ktorých zatiaľ nie je dohoda. Jeho stanovisko komunikovala hovorkyňa Ľubica Janíková.
"Premiér Eduard Heger citlivo, ale zároveň naliehavo vníma potreby lekárov, sestier a ďalších zdravotníckych zamestnancov. Keďže ide o každoročný, teda štrukturálny výdavok, vyriešenie týchto potrieb je, žiaľ, spojené s identifikáciou a schválením dodatočných opatrení, na ktorých zatiaľ nie je dohoda," uviedla premiérova hovorkyňa.
LOZ na jar tohto roka vyhlásilo štrajkovú pohotovosť a vyzvalo vládu na riešenie situácie v zdravotníctve. Požiadavky lekárov sa týkajú systémového riešenia miezd nemocničných sestier a nemocničných lekárov, reflektujúc situáciu v krajinách V4. Prioritou má byť tiež systém financovania nemocníc, aby neboli nútené liečiť pod náklady, podpora lekárskych fakúlt, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov a reforma následného vzdelávania lekárov.
Lekárske odbory tiež požadujú pomerné zvýšenie personálneho a priestorového zabezpečenia v nemocniciach na tých oddeleniach, ktoré majú prebrať zdravotnú starostlivosť o pacientov zo zrušených oddelení po optimalizácii siete nemocníc.
AKTUALIZOVANÉ Inflácia v máji medziročne rástla už šestnásty mesiac za sebou. Kým jej hodnota v januári bola na úrovni 8,4 percenta, v máji sa dostala na nové 22-ročné maximum, a to 12,6 percenta. Medzimesačný rast cien v máji dosiahol 1,6 percenta.
Miera inflácie vzrástla v máji 2022 na 12,6 percenta. Rast cien sa zaznamenal vo všetkých 12 sledovaných odboroch. Ceny potravín boli medziročne drahšie až o 16,6 percenta, a to pri všetkých deviatich sledovaných položkách. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Najviac infláciu ovplyvnili, s prihliadnutím na podiel kupovaných položiek v nákupnom košíku, rastúce ceny mäsa o 16,5 percenta, chleba a obilnín o 18,8 percenta a mlieka, syrov a vajec o 17,4 percenta. Naďalej rástli ceny olejov a tukov o 40,1 percenta a výrazne si spotrebitelia museli priplatiť aj pri nákupe zeleniny, ktorá stála o 19,6 percenta viac ako pred rokom.
Najvyšší podiel vo výdavkoch slovenských domácností predstavujú náklady na bývanie, pričom ich rast bol v máji medziročne na úrovni 15,6 percenta. Ceny sa zvýšili za imputované nájomné (aktuálne vyššie o 19,4 percenta) a pri službách súvisiacich s bývaním (údržba a opravy obydlia o 20,7 percenta). Ceny za elektrinu, plyn a tepelnú energiu vzrástli sumárne o 15,7 percenta.
Index spotrebiteľských cien sa v máji 2022 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 12,5 percenta, za nízkopríjmové domácnosti o 12,7 percenta, za domácnosti dôchodcov o 13,5 percenta.
V súhrne za päť mesiacov roku 2022 sa spotrebiteľské ceny medziročne v priemere zvýšili o 10,4 percenta (za domácnosti zamestnancov a za nízkopríjmové domácnosti zhodne o 10,4 percenta, za domácnosti dôchodcov o 11,3 percenta).
Aj v máji infláciu výdatne podporovali ceny potravín
Aj v máji infláciu výdatne podporovali ceny potravín. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, v komentári k májovej inflácii zverejnenej ŠÚ SR.
"Potraviny boli zodpovedné takmer až za polovicu medzimesačnej a štvrtinu medziročnej inflácie. V porovnaní s aprílom sa ich ceny v priemere zvýšili o ďalších 3,8 percenta a dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 14,3 percenta až na 16,6 percenta. Jedinou potravinovou komoditou, ktorá v máji nepatrne zlacnela, bola zelenina (o 0,7 percenta). Naopak, priam až raketovo nahor vyletela cena olejov a tukov (o 10,4 percenta), ktoré zaznamenávali silný rast už aj v predchádzajúcich mesiacoch a ich cena tak bola medziročne vyššia až o 40,1 percenta," priblížil. Ceny aj v máji opäť zdvíhali aj vyššie ceny energií.
Inflácia by sa v máji podľa Koršňáka už mohla priblížiť svojmu vrcholu, hoci jemne zrýchlenie počas najbližších mesiacov sa ešte úplne vylúčiť nedá. "Zmierňovanie rastu cien však bude najskôr len veľmi pozvoľné, keď ceny budú stále nahor tlačiť vyššie ceny energií, potravín i ich sekundárne efekty prelievajúce sa do dopytovej inflácie. Inflácia by tak mala zotrvať na úrovni nad 11 percent až do konca tohto roka. Na podobnej úrovni by sa pritom rast cien mal udržať aj v budúcom roku," myslí si Koršňák. Kľúčovou položkou, ktorá určí úroveň inflácie v budúcom roku, však budú podľa Koršňákových slov ceny plynu.
"Aktuálne sa prikláňame k názoru, že tohtoročná inflácia bude pomerne vysoká, odhadujeme ju nad 10 percent. Slováci si tak určite aj v nasledujúcich mesiacoch budú priplácať oproti vlaňajšku za potraviny, pohonné látky, energie, ale aj za stavebné materiály. V žiadnej oblasti inflácie v najbližšom období neočakávame pokles cien oproti minulému roku," poznamenala Eva Sadovská, analytička Wood & Company.
Inflácia by mohla presiahnuť aj 14 percent
Jana Glasová, analytička 365.bank očakáva, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia v SR dvojciferná a v letných mesiacoch prekročí hranicu 13, respektíve 14 percent. "Zároveň predpokladáme, že priemerná inflácia za celý tento rok sa bude približovať k úrovni 10 percent. Drahé potraviny nás budú trápiť celý tento rok a ich zdražovanie bude ešte naberať na sile," doplnila Glasová.
"Aj z dôvodu pretrvávajúcich zvýšených tlakov na trhoch sme v týchto dňoch zrevidovali náš odhad priemernej miery inflácie pre tento rok na 10,5 percenta, s predpokladom istého upokojovania v druhej polovici roka," uzavrel Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.
V Zimnej jazdiarni areálu Bratislavského hradu sa v pondelok začalo verejné vypočutie kandidátov na post generálneho riaditeľa RTVS. Pred členmi Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá a 14-člennou poradnou komisiou sa predstaví osem uchádzačov. Prostredníctvom vyžrebovania poradia na híringu svoje projekty riadenia a rozvoja RTVS postupne predstavia Daniel Živica, Vladimír Seman, Tibor Búza, Peter Janků, Ivan Golian, Peter Badač, Jaroslav Rezník a Ľuboš Machaj. Podľa informácií Štandardu majú najväčšie šance Rezník, Búza, poprípade aj Golian.
Kandidáti mali 15 minút na vlastnú prezentáciu, ďalších 30 minút je vyhradených na otázky členov výboru i komisie, zloženej zo zástupcov z oblasti médií, štátnych orgánov, tretieho sektora, akademickej obce, menšín i znevýhodnených skupín.
Do stredy 15. júna má výbor predložiť návrh na voľbu generálneho riaditeľa RTVS so svojím stanoviskom Národnej rade SR. Voľby sa uskutočnia v pléne parlamentu 22. júna, prípadné druhé kolo je naplánované na 29. júna. Podľa vyjadrení z koalície má byť voľba verejná.
Zákon o RTVS uvádza, že zvoleným je kandidát, ktorý získal vo voľbe nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov národnej rady. Ak žiaden z kandidátov takúto podporu v hlasovaní nezíska, vykoná sa opakovaná voľba. Na nej sa zúčastnia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov v prvom kole. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci kandidáti, ktorí tento počet získali.
Mandát generálneho riaditeľa RTVS je päťročný, šéfa telerozhlasu možno zvoliť i opakovane, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
Živica: Ponúkam RTVS badateľnú a merateľnú zmenu
V prípade, že všetci kompetentní, ktorí sa podieľajú na chode, propagácii i financovaní RTVS, budú spolupracovať, môže verejnoprávne médium ísť výrazne kvalitatívne nahor, uviedol na vypočutí Daniel Živica. S projektom pod názvom Naučme RTVS lietať predstúpil spomedzi osmičky uchádzačov pred členov Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá a odbornú komisiu ako prvý.
"Ponúkam RTVS badateľnú zmenu, ktorú budeme môcť pravidelne merať," uviedol Živica. Svoje predpoklady na funkciu šéfa RTVS odvíja od predchádzajúcich skúseností v oblasti komunikačnej a marketingovej stratégie. Zdôrazňuje svoju otvorenosť a férovosť so všetkými zainteresovanými stranami, hľadanie spoločne výhodných riešení. Tieto princípy chce presadiť pri samotnom riadení inštitúcie navonok i dovnútra smerom k zamestnancom, ale napríklad aj v spravodajstve RTVS. Pri ňom upozorňuje na objektívnosť a to, aby prinášanie informácií nenahradzovalo predkladanie hodnotení. "Nie sme majiteľmi pravdy, sme tí, ktorí hľadajú pravdu," zdôraznil. Personálne nominácie v oblasti manažmentu spravodajstva a publicistiky by podľa Živicu nemali vytvárať rozporuplné diskusie.
Daniel Živica. Foto: TASR/Jaroslav Novák
V jeho prioritách pre budúcu RTVS sa nachádza rozvoj digitalizácie a využitie najnovších technologických aplikácií. Za použiteľné ich považuje aj v prípade rozvoja regionálneho vysielania či prvkov, ktoré pomáhajú sprístupňovať programy RTVS pre ľudí so zrakovým či sluchovým postihnutím. Živica chce pracovať na nových formách a žánroch vysielania súčasne s posilnením bezpečného online prostredia. Časť prezentácie venoval aj dôležitosti vysielania športu, nielen vrcholového, ale aj amatérskeho.
V rámci financovania RTVS ráta so systémom založeným na koncesionárskych poplatkoch, zdrojoch zo zmluvy so štátom a príjmoch z reklamy. O koncesionárskych poplatkoch hovorí "jednoznačne zachovať a postupne, citlivo zvyšovať". Zvýšenie príjmov vidí Živica v posilnení online ponuky a partnerstiev s novými veľkými zadávateľmi, rovnako tak prostredníctvom nových foriem i tém vysielania, ktoré môžu byť financované z eurofondov.
Seman namieta centralizované fungovanie RTVS, vyzýva na verejnú diskusiu
Potreba vyriešiť centralistické fungovanie a financovanie RTVS, ako aj dôležitosť verejnej diskusie o ďalšom fungovaní tejto inštitúcie. Aj to považuje za priority kandidát na post generálneho riaditeľa RTVS Vladimír Seman.
Kritizoval, že 95 percent rozpočtu RTVS ostáva na pôde bratislavských štúdií. Hovorí o výraznom nepomere. V tejto súvislosti spomenul aj spravodajstvo RTVS. Pri prerozdeľovaní financovania sa podľa neho často argumentuje výsledkami prieskumov, z ktorých spravodajstvo RTVS vychádza ako najobjektívnejšie. Nespochybňuje, že na ňom pracujú kvalitní profesionáli. Rozdiely v dôveryhodnosti v porovnaní s inými médiami však považuje za minimálne, pričom podľa neho nie sú dané ani tak samotným obsahom ako tým, že nie je prerušované reklamou.
Vladimír Seman. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Potrebu vidí v nastolení akéhosi vnútrokonkurenčného systému, napríklad zriadením ôsmich regionálnych redakcií. Tie by mali mať istú autonómnosť a vysielať aj dianie v regiónoch. Myslí si, že i pri spravodajstve treba vo väčšej miere umožniť, aby reflektovalo aj regionálny, nielen centralistický model.
Zároveň apeluje na odbornú a verejnú diskusiu o ďalšom fungovaní RTVS. "Generálny riaditeľ RTVS by mal iniciovať a do istej miery aj moderovať spoločenskú diskusiu na túto tému," povedal s tým, že by mal byť pritom otvorený rôznym vyústeniam diskusie. Spomenul napríklad alternatívu, že verejnú mediálnu službu môžu zabezpečiť aj súkromné médiá prostredníctvom objednávky. Zdôraznil, že zmeny by sa však nemali diať nasilu, ale mali by byť poctivo nastolené a odkonzultované.
Seman deklaroval svoju apolitickosť, hoci sa v parlamentných voľbách v roku 2020 uchádzal o post poslanca NR SR na kandidátke hnutia OĽaNO.
Búza: Chcem v RTVS vytvoriť samostatný detský kanál i rómske vysielanie
Samostatný rómsky kanál i detské vysielanie prostredníctvom preformátovania súčasnej Trojky spomína medzi svojimi plánmi kandidát na generálneho riaditeľa RTVS Tibor Búza. Svoj projekt predstavil na pondelkovom verejnom vypočutí uchádzačov o post šéfa telerozhlasu.
Búza v rámci prezentácie zadefinoval ciele, ku ktorým chce v jednotlivých rokoch svojho mandátu v prípade zvolenia smerovať. Detský kanál by sa mohol spustiť už v prvom roku jeho pôsobenia na čele RTVS. "Nevytvárali by sme však novú programovú službu, išlo by o preformátovanie programovej služby Trojka, ktorá by sa počas dňa venovala detskému vysielaniu a večer staršej generácii," ozrejmil
Búza chce vytvoriť i "skutočný spravodajský kanál", súčasná :24 takým podľa neho nie je. Myslí si, že spravodajský kanál by mohol zlúčiť spravodajské i športové programy. Za nevyhnutnú považuje revitalizáciu objektov RTVS.
Spustenie samostatného rómskeho programu je vzhľadom na jeho náročnosť i zabezpečenie financovania najvzdialenejší cieľ. Mieni, že zdroje pre vykrytie takejto programovej služby je možné nájsť väčšou participáciou RTVS s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa pre tvorbu formátov môžu uchádzať o granty z Európskej únie ako zdroja financovania. "Aj preto to vnímam tak trochu ako PPP projekt," uviedol Búza, ktorý má predstavu etablovať samostatné vysielanie pre Rómov v košickom štúdiu.
Tibor Búza. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Ciele pri rozhlasovej programovej službe vidí pri posilňovaní regionálneho vysielania, ale napríklad aj činnosti rozhlasových umeleckých telies. V prípade rozhlasových programových služieb by chcel minimálne zachovať súčasný stav. "Som presvedčený, že by nedošlo k žiadnej redukcii, skôr naopak, možno by mohol vzniknúť samostatný program zameraný len na hovorené slovo," povedal.
Zdôraznil úlohu verejnoprávneho spravodajstva, jeho objektívnosť, kriticky sa vyjadroval k doterajšiemu vedeniu tohto segmentu, ktoré podľa neho vykázalo výrazné zaostávanie za komerčnými televíziami nielen pri informovaní o pandémii ochorenia COVID-19, ale najmä pri spravodajstve o situácii na Ukrajine. Zdôraznil takisto posilnenie výstupov spravodajstva na webe i prostredníctvom mobilných aplikácií. "Momentálne tieto služby dostatočne využívané nie sú," zdôraznil. Výraznú rezervu súčasnosti vidí taktiež v príspevku RTVS do boja proti konšpiráciám a v edukácii, ako je potrebné odlišovať relevantné spravodajské informácie a hoaxy.
V prípade financovania je zástancom zachovania koncesionárskych poplatkov. Zdroje je podľa neho možné nájsť aj optimalizáciou výrobných procesov a väčším využitím interných výrobných kapacít.
Janků má reorganizačný zámer s RTVS, posilniť chce aj spravodajstvo
Kandidát na generálneho riaditeľa RTVS Peter Janků má reorganizačný zámer s touto inštitúciou. Navrhuje napríklad spojiť šport a spravodajskú :24 do jedného plnoformátového spravodajsko-športového kanála. Posilniť chce spravodajstvo RTVS a jeho špecializáciu. Počas pondelkového verejného vypočutia kandidátov zdôraznil, že v spravodajstve RTVS mu chýba výraznejší názor odborníkov či analytikov. Verejnoprávna televízia a rozhlas pritom podľa neho majú mať silné spravodajstvo a ponúknuť divákovi základnú informáciu bez kauzalít. RTVS podľa neho treba ozdraviť a definovať jej miesto.
Janků podčiarkol, že základnú líniu agentúrneho spravodajstva musí človek dostať aj v RTVS, cez web inštitúcie. "V čase mieru si môžeme vyberať z multiplexu stoviek programov, ale keď sa niečo stane, musíme vedieť, že je tu RTVS, na ktorú sa môžeme spoľahnúť," podčiarkol a poukázal na aktuálne hybridné hrozby a dezinformačné vojny. Janků podotkol, že divák niekedy dostáva v správach len kauzálnu informáciu s konotáciami. Divák by si pritom podľa neho mal v spravodajstve RTVS nájsť informáciu, ktorá ho zorientuje v problematike. Kritizuje, že väčšina tém sa dostáva na obrazovku cez diskusiu politikov a názor odborníkov chýba.
Peter Janků. Foto: TASR/Jaroslav Novák
V súvislosti s reorganizáciou RTVS a spravodajstva poukázal na potrebu rozdelenia a posilnenia redakcií, najmä ekonomickej či kultúrnej. Janků chce, aby RTVS nielen informovala, ale aj formovala kultúrne prostredie. Potrebu vníma aj v silnom regionálnom spravodajstve. Zriadiť chce analytický, editorský a rešeršný tím, ktorý má pomáhať podporovať jednotlivé zložky. Tým chce zároveň napomôcť predchádzaniu dezinformáciám.
V súvislosti s financovaním RTVS hovoril o rôznych mechanizmoch s cieľom zefektívnenia finančných zdrojov, putujúcich do RTVS. Spomenul otázku štandardizácie nárokov vrátenia DPH. Navrhuje okrem iného zefektívnenie produkcie. Diskutovať sa podľa neho dá aj o valorizácii koncesionárskych poplatkov. Vie si predstaviť zriadenie rady odborníkov, ktorá by každé dva roky prehodnocovala prostredie a odporúčala poslancom NR SR možné zvýšenie koncesií. Čo sa týka personálnych kapacít, aj zmena štruktúr má podľa jeho slov jasne definovať jednotlivé zložky a potrebné personálne obsadenie.
Golian: RTVS sa musí prispôsobovať divákom a poslucháčom, nemá to byť naopak
Bezvýhradné napĺňanie verejnoprávneho poslania, využitie ľudského potenciálu ako najdôležitejšieho kapitálu RTVS a transformácia telerozhlasu na zodpovednú, kvalitnú a efektívne fungujúcu inštitúciu, ktorej vysielanie zodpovedá nárokom a očakávaniam verejnosti. Ako piliere svojej vízie riadenia a rozvoja RTVS to na verejnom vypočutí uviedol kandidát na post šéfa inštitúcie Ivan Golian.
V súvislosti s digitalizačným a technologickým procesom Golian zdôraznil nevyhnutnú transformáciu. "Divák a poslucháč sa nesmie prispôsobovať RTVS, RTVS sa, naopak, musí prispôsobovať divákom a poslucháčom," zdôraznil odborník v oblasti digitalizácie a telekomunikácií.
Ivan Golian. Foto: TASR/Jaroslav Novák
V prípade financovania telerozhlasu kvantifikuje zmeny súčasných parametrov, ktoré by mali zabezpečiť udržateľnosť príjmov a stabilizáciu financovania, upozorňuje zároveň, že témy financovania zasahujú do legislatívneho rámca. "Navrhujem zvýšenie koncesionárskych poplatkov na 6,87 eura i zvýšenie objemu reklamy vo vysielaní RTVS na jedno percento," prezentoval. K stabilizácii financovania by malo prispieť podľa neho aj to, aby poplatky za vysielače a šírenie signálu prevzal štát.
V rámci portfólia programových služieb je za dočasné prehodnotenie vysielania samostatného športového kanálu. Vníma síce dôležitosť športového vysielania, upozorňuje však, že musí mať aj divácky príťažlivý obsah. "Navrhujem preto dočasne pozastaviť samostatný športový program, kým sa neprehodnotí jeho obsah a potenciál získať do budúcnosti vysielacie práva na divácky najatraktívnejšie podujatia," dodal. Chce iniciovať aj diskusiu o inom ekonomickom modeli partnerstva RTVS so športovými zväzmi. "Má zabezpečiť, aby šport ako dôležitý fenomén na obrazovkách motivoval a inšpiroval na aktívny život," priblížil.
V prípade spravodajstva zdôraznil hodnotové ukotvenie a profesionalizmus tvorcov spravodajstva RTVS, rovnako posilnenie edukatívneho vplyvu verejnoprávneho média pri boji s konšpiráciami a hoaxmi.
Priznal, že už diskutuje s potenciálnymi kandidátmi na vedúce pozície v RTVS, ktorých by rád oslovil na spoluprácu v prípade úspešnej kandidatúry.
Badač: Z RTVS treba urobiť inštitúciu 21. storočia a budovať kvalitný tím
Z RTVS treba urobiť inštitúciu 21. storočia, posilniť jej postavenie na internete, budovať v nej silný a kvalitný tím. Aj to je súčasťou vízie kandidáta na post generálneho riaditeľa RTVS Petra Badača. Počas pondelkového vypočutia uchádzačov vo Výbore Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá skonštatoval, že RTVS má byť moderným médiom verejnej služby. Zabúdať podľa neho netreba na jej produkčný potenciál či potenciál práce s deťmi a mládežou.
Čo sa týka personálneho zabezpečenia RTVS, vníma frustráciu zamestnancov a spolupracovníkov. Nemajú podľa neho vhodné podmienky na prácu. Problém vidí v neadekvátnom ohodnotení či pracovnom pomere na dobu určitú. Treba podľa neho zmapovať jednotlivé pozície, dôkladne zanalyzovať odmeňovací systému, rozpočet a následne systém zefektívniť. V otázke ochrany zamestnancov si vie predstaviť zavedenie inštitútu ombudsmana, ktorý by mohol fungovať napríklad pod Radou RTVS.
Peter Badač. Foto: TASR/Jaroslav Novák
V súvislosti s organizačnou štruktúrou vidí Badač výhodu RTVS v disponovaní viacerými platformami. Poznamenal, že napríklad filmový dokument môže byť vyrobený aj ako podcast, prípadne sa dá prepísať do knižnej podoby a vydať. Preto chce zaviesť producentské centrá, aby sa potenciál produktov rozvíjal na viaceré platformy. Obmedziť nechce externú spoluprácu, no za primárne považuje vyťažiť interné kapacity.
Badač súhlasí so súčasným počtom programových služieb, upravil by však profiláciu ich okruhov. Pri televízii by Dvojku rozdelil na programovú službu pre rodiny a pre deti a mládež, pri Trojke by preformátoval program aj na špecifické cieľové skupiny. RTVS by mala byť podľa neho výraznejšie prítomná na internete, pričom by mohla byť prístupná okrem iného aj Slovákom žijúcim v zahraničí.
Podčiarkol, že RTVS musí byť otvorená verejnosti, transparentná, nezávislá, národná a spoľahlivá. "Nemala by sa naháňať len za sledovanosťou," podotkol. Potenciál inštitúcie vidí aj v boji s dezinformáciami. Začať by sa podľa neho dalo napríklad s podporou kritického myslenia pri detskom divákovi a pri mládeži. Vie si predstaviť tiež aktivity pre školy.
Rovnako si myslí, že moderné technológie nahrávajú zvyšovaniu kvality a množstva obsahu prístupného pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale i národnostným menšinám. Napríklad systémy na automatický prepis by podľa neho mohli výrazne priblížiť rozhlasové vysielanie nepočujúcim.
Rezník: Plán rozvoja inštitúcie sa týka programu, online, ale i budovy v Mlynskej doline
Nové programové ponuky, rozširovanie digitálneho vysielania či siete DAB, ale aj využitie výškovej budovy v Mlynskej doline boli predmetom prezentácie opätovnej kandidatúry Jaroslava Rezníka na post generálneho riaditeľa RTVS. Svoj projekt riadenia a rozvoja RTVS, ktorý predstavil na pondelkovom verejnom vypočutí, nazval Tajomstvo rovnováhy. "RTVS je obrovské puzzle, ktorého jednotlivé dieliky musia do seba presne a logicky zapadať. V tom je tajomstvo hľadania rovnováhy RTVS," uviedol na vysvetlenie.
Komplex RTVS v rámci vízie riadenia a rozvoja rozdelil do 15 oblastí zahrňujúcich financovanie a prevádzku, programovú službu, distribúciu signálu, rozširovanie online služieb či činnosť kreatívnych centier RTVS.
V rámci financovania apeluje na zvýšenie dlhodobo poddimenzovaného financovania RTVS, spomenul nevyhnutné zvýšenie koncesionárskych poplatkov, respektíve príjmov na základe zmluvy so štátom. "Vyrovnaný, stabilný a rozvojový rozpočet je základným stavebným kameňom pre RTVS," upozornil. "Na to, aby RTVS dokázala plniť všetky úlohy, ktoré sú na ňu kladené, potrebuje dosiahnuť ročný príjem na úrovni 200 miliónov eur," naznačil.
Jaroslav Rezník. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Po formátovom spresnení jednotlivých programových okruhov načrtol vo svojej prezentácii viacero rozvojových plánov, napríklad samostatný detský televízny okruh na online platformách. "Nebude postavený len na princípe on demand, ale bude poskytovať aj lineárnu službu detských programov," vysvetlil. Vo svojej vízii ponúka tiež samostatnú dramaturgiu denných seriálov v internom prostredí či nový programový okruh v Slovenskom rozhlase Ľudovka, zameraný na folklórnu produkciu. "Táto služba bude šírená prostredníctvom siete digital audio broadcasting (DAB), ktorú chceme rozvíjať, aby sa zo súčasného približného 35-percentného pokrytia rozšírila na viac ako 90-percentné v roku 2027," priblížil Rezník.
Avizoval ďalšie rozširovanie online služieb a šírenia programových služieb v online prostredí. "To je budúcnosť RTVS, preto aj naším cieľovým zámerom je dosiahnuť stav, keď budeme môcť všetkým záujemcom zabezpečiť slobodný a voľný prístup k programovým obsahom a službám RTVS," zdôraznil.
Potvrdil takisto ďalšie posilňovanie autonómie regionálnych štúdií v Košiciach a Banskej Bystrici, vytvorenie podmienok na vysielanie Reginy zo západného Slovenska. V jeho pláne je tiež dobudovať a efektívne prevádzkovať vznikajúce kreatívne centrá v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. Avizuje i riešenie výškovej budovy v RTVS v bratislavskej Mlynskej doline. Tá by sa po rekonštrukcii mala stať určitým kultúrnym centrom, ktorú by mohli využívať organizácie predovšetkým v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry.
Záujem RTVS vidí Machaj v čo najširšom dosahu, no bez bulvarizácie
Koncesionárske poplatky platia všetci, verejnoprávne médium by preto malo dostať obsah k čo najširšiemu okruhu odberateľov. Skonštatoval to kandidát na generálneho riaditeľa RTVS Ľuboš Machaj počas pondelkového verejného vypočúvania uchádzačov v parlamentnom mediálnom výbore. Nejde podľa neho o to, aby RTVS vyhovovala dopytu verejnosti, a teda išla cestou bulvarizácie, ale aby poskytovala hodnotový program, ktorý diváci a poslucháči nemôžu nájsť inde.
Machaj skonštatoval, že rozhlas zažíva odliv poslucháčov. Ako príklad uviedol počúvanosť Rádia Slovensko, kde vidí problém najmä v odchode vo všetkých vekových kategóriách. Televízne spravodajstva RTVS podľa neho dosahuje sledovanosť len jednej štvrtiny konkurencie. Poznamenal, že práve verejnoprávne vysielanie by malo byť garanciou informácií a v súčasnej dobe aj najviac vyhľadávané. V online priestore je podľa neho RTVS takmer neschopná konkurencie.
Cestu do budúcna vidí v podpore kreatívnych produktov RTVS. K téme blížiaceho sa 100. výročia rozhlasu by sa podľa neho malo urobiť všetko pre vznik informačného spravodajského rádia s 24-hodinovým vysielaním. Pri televízii vidí viacero problémov. Nebola podľa neho dostatočne pripravená na spustenie spravodajskej :24. V rámci svojej vízie chce dosiahnuť, aby sa tento program stal spravodajským pilierom na Slovensku.
Pri športovom programe považuje za potrebné vyplniť vysielanie. Detský divák podľa neho patrí na všetky programové služby. Ako príklad uviedol prepojenie so športom, pretože deti podľa neho treba k športu motivovať. Priestor pre posilnenie vníma napríklad aj pri vysielaní pre rómsku menšinu a ďalšie.
Ľuboš Machaj. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Za dôležité označil Machaj hľadanie možností vyššieho príjmu RTVS a zefektívnenia výdavkov. Všetky financie v rozpočte sa podľa neho aktuálne využili na spustenie nových programov, no ohrozilo to stabilitu inštitúcie. Obáva sa vykrytia nákladov aj platov v závere roka. Financovanie RTVS ostane podľa neho najbližšie roky zrejme trojzložkové, teda cez koncesionárske poplatky, zmluvu so štátom a prostredníctvom reklamy.
Machaj tiež poznamenal, že rozhlas by mal byť lídrom nových technológií. Zabezpečiť terestriálne aj digitálne vysielanie považuje za pomerne nákladné. Myslí si, že proces prestupu na digitálne vysielanie bude na Slovensku trvať dlhšie.
Minister financií Igor Matovič verí, že sa Národnej rade SR podarí prelomiť veto prezidentky Zuzany Čaputovej a parlament rodinný balíček opätovne schváli. Matovič si myslí, že aj keď by prezidentka posunula tento zákon na Ústavný súd SR, bude nakoniec platiť.
"Urobím všetko pre to, aby sme nakoniec pomoc rodinám doručili, napriek vagónom hrachu, ktorý nám hádžu pod nohy. Nepripúšťam si, že veto neprelomíme," povedal po pondelkovej tlačovej konferencii Matovič. Na prelomenie veta bude koalícia bez hlasov strany SaS potrebovať aj pomoc nezávislých či opozičných poslancov.
Minister financií sa nebráni diskusiám o vhodnosti využívania skráteného legislatívneho konania, ktoré bolo jedným z dôvodov vrátenia balíčka do parlamentu, no poukázal aj na schválenie iných právnych predpisov, ktoré tiež neplatili okamžite. Jedným z nich je podľa neho napríklad aj podnikateľské kilečko z dielne ministerstva hospodárstva. "Myslím si, že by sme teraz nemali hodiť rodiny cez palubu," povedal Matovič.
Ústavného súdu sa nebojí
Najlepším riešením je podľa ministra prelomiť veto prezidentky Zuzany Čaputovej a počkať si na rozhodnutie Ústavného súdu. "My sa Ústavného súdu vôbec nebojíme, lebo podľa toho, ako doteraz Ústavný súd rozhodoval, tak by rodiny mal podržať," dodal Matovič.
Naopak, strana SaS a Gröhling vidia cestu práve v neprelomení veta. Poslanci majú podľa ministra školstva Branislava Gröhlinga príležitosť ušetriť stovky miliónov eur. "Prezidentka veľmi správne pomenovala výhrady k voľnočasovým poukazom, pretože keď nemáme zabezpečený hlavný čas detí, nemôžeme riešiť krúžkovné, navyše bez akýchkoľvek pripomienok a medzirezortného pripomienkového konania," podotkol.
Platy učiteľov a kritika Gröhlinga
Matovič zároveň verí, že učitelia pri proteste vyvinú tlak na Gröhlinga a ten prestane blokovať zvýšenie niektorých daní, z ktorých zisk by sa mohol využiť na lepšie platy v školstve. Gröhling namieta navrhované opatrenia v Matovičovom protiinflačnom balíku. Trvá na tom, že najprv treba riešiť platy učiteľov, až potom napríklad krúžkovné.
Cesta na zvýšenie platov v školstve podľa Matoviča vedie cez zvýšenie niektorých daní, ako je daň z liehu, hazardu či z mimoriadneho zdanenia najbohatších firiem. Tvrdí, že ponúkol svoju účasť aj na avizovanom proteste učiteľov, no organizátori by uvítali neúčasť politikov. Matovič podľa vlastných slov potrebuje pomoc od učiteľov, aby Gröhlingovi vysvetlili, že má byť ministrom školstva a nie "ministrom liehu, hazardu a extrémne bohatých firiem". Práve pre tieto oblasti sa Gröhling podľa Matoviča "hádže o zem" a blokuje koaličné rokovanie.
Minister školstva však kontruje, že napríklad poukazy majú stáť 400 miliónov eur za rok, pričom desaťpercentné zvýšenie platov učiteľov stojí ročne 180 miliónov eur. Pripomenul, že školy bojujú so zvyšovaním cien energií, rekonštrukciami i nárastom počtu žiakov od septembra. "O všetky tieto financie sme ministerstvo financií žiadali. Na toto všetko, ako aj na platy nepedagogických pracovníkov v školstve by bolo vhodné využiť tieto financie. Pretože dôležitý je základ," podčiarkol minister školstva. Pri navrhnutom krúžkovnom vidí aj ďalšie problémy, ako sú kontrola či register a ďalšie.
Rusko zarobilo 93 miliárd eur na vývoze fosílnych palív počas prvých 100 dní vojny na Ukrajine. Väčšinu z nich pritom exportovalo do Európskej únie. Vyplýva to zo správy, ktorú v pondelok zverejnilo nezávislé Centrum pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA) so sídlom vo Fínsku. Informuje o tom agentúra AFP.
Správa prichádza v čase, keď Kyjev nalieha na Západ, aby prerušil všetok obchod s Ruskom v nádeji, že tým odstrihne Kremeľ od finančného záchranného lana.
Začiatkom tohto mesiaca sa EÚ dohodla na zastavení väčšiny dovozu ruskej ropy, od ktorej je kontinent výrazne závislý. A hoci je cieľom bloku znížiť tento rok dodávky plynu o dve tretiny, embargo na plyn v súčasnosti nie je v pláne.
Podľa správy, EÚ odobrala počas prvých 100 dní vojny 61 % z ruského vývozu fosílnych palív v hodnote asi 57 miliárd eur.
Export klesá, príjmy rastú
Najväčšími dovozcami ruských energií boli v sledovanom období Čína (12,6 miliardy eur), Nemecko (12,1 miliardy) a Taliansko (7,8 miliardy).
Príjmy Ruska z fosílnych palív pochádzajú v prvom rade z predaja surovej ropy (46 miliárd eur), po ktorej nasleduje plyn transportovaný cez plynovody, ropné produkty, skvapalnený zemný plyn (LNG) a uhlie.
Aj keď ruský export v máji prudko klesol, keďže štáty aj firmy sa snažia vyhýbať jeho dodávkam pre inváziu na Ukrajinu, globálny nárast cien fosílnych palív naďalej napĺňa pokladnicu Kremľa, pričom príjmy z ich exportu dosahovali rekordné výšky.
Priemerné vývozné ceny Ruska boli za prvých 100 dní vojny podľa CREA približne o 60 % vyššie ako vlani.
Moskva, finančné centrum. Foto: Pixabay.com
Alternatívy vývozu
Niektoré krajiny naopak zvýšili svoje nákupy energií od Moskvy, vrátane Číny, Indie, Spojených arabských emirátov a Francúzska, dodáva správa.
"Vzhľadom na to, že EÚ zvažuje prísnejšie sankcie voči Rusku, Francúzsko zvýšilo svoj dovoz a stalo sa najväčším nákupcom LNG na svete," povedal analytik CREA Lauri Myllyvirta.
A keďže väčšina z toho sú skôr spotové nákupy než dlhodobé zmluvy, Francúzsko sa vedome rozhodlo využiť ruskú energiu po invázii Moskvy na Ukrajinu, dodal Myllyvirta.
Vyzval zároveň na uvalenie embarga na ruské fosílne palivá s cieľom "zosúladiť činy so slovami".
Centristická koalícia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona má po nedeľňajšom prvom kole parlamentných volieb šancu udržať si väčšinu v Národnom zhromaždení. Ukazujú to oficiálne predbežné výsledky zverejnené v noci na pondelok, informuje agentúra DPA.
Prezidentova koalícia Spolu (Ensemble) dostala 25,75 percenta hlasov. Tesne za ňou so ziskom 25,66 percenta skončila nedávno založená koalícia Nová ekologická a sociálna ľudová únia (NUPES), ktorú vedie ľavicový politik Jean-Luc Mélenchon.
Rozdiel medzi oboma tábormi je len približne 21 400 hlasov – z vyše 23 miliónov odovzdaných, vyplýva z predbežných údajov ministerstva vnútra.
Druhé kolo má byť jednoznačnejšie
Prognózy francúzskych inštitútov však liberálnemu prezidentovi predpovedajú jasný náskok v počte získaných kresiel v dolnej komore parlamentu po druhom kole volieb, ktoré sa uskutoční budúcu nedeľu (19. júna).
Podľa týchto odhadov by Macronov tábor mohol obsadiť 255 – 310 kresiel v 577-člennom Národnom zhromaždení. O doterajšiu väčšinu by tak mohol aj prísť, keďže na jej udržanie potrebuje najmenej 289 mandátov.
Hoci sú výsledky úspechom pre Mélenchonovú alianciu, prognózy jej pripisujú celkovo len 150 – 210 kresiel po druhom kole. Rozdiel medzi podielom hlasov a rozdelením kresiel je výsledkom komplexného volebného systému, v ktorom sú hlasy započítané len víťazovi v konkrétnom obvode.
Tretia priečka pre Le Penovú
Tretie miesto v nedeľu obsadilo krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej, ktoré získalo 18,68 percenta hlasov, no podľa odhadov bude mať len desať až 45 poslancov, keďže v nerozhodnutých obvodoch sa proti nemu pokúsia spojiť iné strany.
Konzervatívna strana Republikáni (LR), dosiaľ najsilnejšia opozičná sila, utrpela ďalšiu volebnú porážku so ziskom len 10,42 percenta hlasov. Prognózy jej pripisujú 40 – 80 kresiel.
Účasť na prvom kole volieb dosiahla 47,51 percenta, čo je rekordne nízka úroveň.
Príslušníci ruských inváznych síl zničili most spájajúci mestá Severodoneck a Lysyčansk vo východoukrajinskom Donbase, o ktorý sa momentálne zvádzajú ťažké boje. Informoval o tom v nedeľu gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, ktorého citoval denník The Guardian.
Zničením mosta ponad rieku Siverskyj Donec sa prerušila kľúčová dopravná tepna, ktorá mohla slúžiť aj na evakuáciu civilného obyvateľstva z oblasti bojov.
Podľa gubernátora Hajdaja pri ruskom ostreľovaní mesta Lysyčansk boli najnovšie zničené štyri domy a nákupné centrum, pričom zahynula minimálne jedna žena.
Úrady v Severodonecku tvrdia, že napriek neustávajúcim útokom ruských síl ukrajinskí obrancovia stále kontrolujú asi tretinu tohto mesta. Podľa Hajdaja je pod ukrajinskou kontrolou aj miestny priemyselný areál a chemickú továreň Azot, kde sa ukrývajú stovky civilistov.
Ruskom podporovaní separatisti tvrdia, že sa v areáli Azotu nachádza 300 až 400 ukrajinských bojovníkov.
Severodoneck sa stal epicentrom bojov na východe Ukrajiny o kontrolu nad priemyselným regiónom Donbas, ktorý tvorí Donecká a Luhanská oblasť. Týždne trvajúce boje zničili časti tohto mesta a stali sa jednými z najkrvavejších od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára.
Terčom intenzívneho ruského ostreľovania je aj neďaleký Lysyčansk, ktorý na nachádza hneď na druhom brehu rieky Siverskyj Donec.
Poslanci strany Za ľudí sa rozhodli podržať Richarda Sulíka (SaS) vo funkcii ministra hospodárstva.
V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to avizovala podpredsedníčka strany Viera Leščáková. Postoj OĽaNO k opozičnému návrhu na odvolanie ministra bude známy po rokovaní poslaneckého klubu, povedala poslankyňa z klubu OĽaNO Anna Záborská, ktorá zároveň šéfuje Kresťanskej únii.
„Máme klub, na ktorom sa dohodneme, ako budeme hlasovať. Keby záležalo na mne, nebudem hlasovať za odvolanie," priblížila Záborská v diskusnej relácii. Leščáková zdôraznila, že poslanci Za ľudí určite nebudú hlasovať za návrh opozičného Smeru-SD. Mimoriadna schôdza Národnej rady SR o návrhu na odvolanie Sulíka sa má uskutočniť vo štvrtok po Hodine otázok.
Gyimesi by hlasoval za odvolanie Sulíka, Cigániková sa o šéfa nebojí
Poslankyňa parlamentu Jana Bittó Cigániková (SaS) sa nebojí, že bude minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) odvolaný zo svojho postu. Ak by odvolanie ministra malo stáť na jednom hlase, koaličný poslanec György Gyimesi (OĽaNO) zahlasuje za. Obaja to uviedli v diskusnej relácii V politike na televízii TA3.
SaS podľa Bittó Cigánikovej žiadnu vládu povaliť nechce, to, že strana prestala chodiť na koaličné rady, je varovný prst. Koaličné rady zvyčajne vedie minister financií Igor Matovič (OĽaNO), čo Bittó Cigániková označila za nepríjemné. „Na vláde je diskusia konštruktívnejšia. Tam to vedie premiér," poznamenala.
Gyimesi skritizoval, že Sulík chodí na koaličné rady len sem-tam a vynadá tam všetkým. Je presvedčený, že minister školstva Branislav Gröhling (SaS) by na vláde hlasoval za zvýšenie platov učiteľov, no obáva sa vylúčenia zo SaS. „Postoj Sulíka ovplyvňuje aj ostatných poslancov a ministrov strany," podotkol.
Opozičný poslanec Ladislav Kamenický (Smer-SD) povedal, že treba upokojiť polarizovanú spoločnosť. Riešením sú podľa neho predčasné voľby, o ktoré sa idú pokúšať referendom. Potrebné podpisy chce strana vyzbierať do konca júla, respektíve polovice augusta. Viacerí právnici Smeru podľa Kamenického nevidia v otázkach problém. V prípade, že by vláda na základe výsledkov referenda nepodala demisiu, Smer má na to pripravené protikroky, priblížil.
Bittó Cigániková sa zhodla s Gyimesim, že žiadne referendum sa konať nebude. „Toto je PR akcia Smeru, aby si udržali počas leta svojich voličov v správnej teplote," skonštatoval Gyimesi. Zároveň Kamenickému pripomenul slová Smeru o referende spred niekoľkých rokov, že referendum o predčasných voľbách je popieraním výsledkov demokratických volieb. Kamenický reagoval, že dnes chcú zmeniť vládu ústavným spôsobom. „Toto je demokratický spôsob," myslí si.
Poslankyňa tvrdí, že je v poriadku, ak dá prezidentka Zuzana Čaputová opäť navrhnuté referendové otázky prehodnotiť na Ústavný súd SR.
Gyimesi na margo svojho návrhu o zákaze vyvesovania dúhových vlajok na úradoch povedal, že proti LGBTI komunite nič nemá. Ústava chráni manželstvo ako zväzok muža a ženy, LGBTI skupina to popiera, a preto by dúhové vlajky nemali byť na štátnych budovách. Poslanec je za to, aby sa párom rovnakého pohlavia pomohlo, aby mohli po sebe dediť či nahliadať do zdravotnej dokumentácie. Návrh zákona pripravujú jeho kolegovia. Tvrdí, že ho podporí.
„Vy idete pomáhať tejto komunite tým, že zakážete vlajku tolerancie? Dúhová vlajka nie je žiadna ideológia. Nebuďte už z toho taký vyplašený," reagovala na Gyimesiho Bittó Cigániková. Jediný dôvod, prečo návrh podáva s nezaradeným poslancom Tomášom Tarabom je, že OĽaNO urobilo kšeft s ľuďmi z kandidátky "fašistickej strany", skonštatovala Bittó Cigániková.
Kamenický je za to, aby na každom slovenskom úrade visela slovenská zástava. Ak príde na Slovensko medzinárodná návšteva, tak v rámci protokolu nech je na budove aj vlajka iného štátu.
Predseda strany Hlas-SD sa podľa prieskumu stal najdôveryhodnejším spomedzi slovenských politických lídrov.
Nezaradený poslanec Peter Pellegrini má dôveru medzi 44 percentami oslovených, nedôveruje mu 53 percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý bol realizovaný od 25. do 31. mája na vzorke 1008 respondentov.
Na druhom mieste v prieskume skončila prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorej vyjadrilo dôveru 42 percent a nedôveru 57 percent opýtaných. Na treťom mieste sa umiestnil vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) s dôverou na úrovni 30 percent a nedôverou 68 percent.
Lídrovi Smeru-SD Robertovi Ficovi dôveruje podľa výsledkov prieskumu 30 percent a nedôveruje 68 percent opýtaných. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) má dôveru 27 percent a nedôveru 71 percent ľudí.
Nasleduje predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina), ktorému vyjadrilo dôveru 25 percent a nedôveru 72 percent respondentov. Lídrovi mimoparlamentného hnutia Republika a europoslancovi Milanovi Uhríkovi dôveruje 24 percent a nedôveruje 59 percent opýtaných.
Predseda mimoparlamentného hnutia KDH Milan Majerský má 22-percentnú dôveru a 47-percentnú nedôveru opýtaných. Šéf mimoparlamentnej SNS Andrej Danko má 21-percentnú dôveru a 74-percentnú nedôveru opýtaných. Predsedovi mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Michalovi Šimečkovi dôveruje podľa prieskumu 19 percent a nedôveruje 48 percent opýtaných ľudí.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že vicepremiérke a ministerke investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronike Remišovej (Za ľudí) dôveruje 17 percent a nedôveruje 79 percent respondentov. Šéf ĽSNS Marian Kotleba má dôveru 11 percent a nedôveru 85 percent osôb. Ministrovi financií Igorovi Matovičovi (OĽaNO) vyjadrilo dôveru tiež 11 percent a nedôveru 88 percent opýtaných.
Osempercentnú dôveru vyslovili opýtaní predsedovi mimoparlamentnej strany Aliancia Krisztiánovi Forróovi, nedôveru zasa 40 percent opýtaných.
