Šéf Kremľa Vladimir Putin v piatok na ekonomickom fóre v Petrohrade vyhlásil, že rozhodnutie Moskvy spustiť "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine bolo ťažké, ale vynútené.
Ako ďalej tvrdil, ruské sily obhajujú práva Ruska a operácia Kremľa je zameraná na ochranu obyvateľov východoukrajinského Donbasu, kde podľa jeho nepodložených výrokov prebieha genocída voči Rusom. Putin dodal, že všetky ciele vojenskej operácie budú bezpochyby splnené.
Reakciou na vojnu na Ukrajine EÚ stratila svoju "politickú suverenitu", tvrdí šéf Kremľa. EÚ podľa neho koná tak, ako jej je diktované a škodí obyvateľom členských krajín, podnikom a ekonomike. "Ekonomická blesková vojna voči Rusku od samotného začiatku nemala žiadnu šancu na úspech," snažil sa tvrdiť Putin.
Spojené štáty obvinil z toho, že "v studenej vojne vyhlásili víťazstvo - rovnako ako Londýn - a následne si začali myslieť, že sú bohmi na planéte Zem, ktorí nemajú žiadne povinnosti, len záujmy". "Starý svetový poriadok" založený na jednej veľmoci je nestabilný, domnieva sa Putin. Svet podľa neho zažíva "revolučné tektonické posuny v geopolitike", ktoré prinesú "zásadné, jednoznačne nezadržateľné zmeny".
Čo sa týka sankcií Západu voči Moskve, Putin vyhlásil, že viac škodia tomu, kto ich zavádza, a označil ich za dvojsečnú zbraň. Európska únia podľa neho môže v dôsledku prijatých sankcií prísť o viac než 400 miliárd dolárov. Ako dosah sankcií spomenul narastajúcu infláciu a nerovnosť.
Západné krajiny podľa Putina zaobchádzajú s ostatnými štátmi ako so svojimi kolóniami a považujú ich za občanov druhej kategórie. Rusko podľa jeho slov bude intenzívnejšie spolupracovať "s každým, kto má o to záujem", a to napriek tomu, že Západ sa usiluje o to, aby "si vybralo cestu izolácie".
Ruský prezident okrem toho odmietol zodpovednosť Ruska za globálnu potravinovú krízu.
Nárast populácie medveďa nesúvisí s vnadením diviačej zveri na legálne zriadených krmoviskách. Dôvodom je, že medveď hnedý nie je regulovaný. Štátny podnik Lesy SR preto žiada systematický manažment populácie medveďa na Slovensku. Tvoriť by sa mal aj na základe skúsenosti lesníkov a poľovníkov. TASR o tom informovala hovorkyňa Lesov SR Marína Debnárová. Reagovali tak na slová ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) o tom, že problémy s medveďmi na Podpoľaní spôsobujú krmoviská pre divú zver.
Budaj vo štvrtok (16. 6.) informoval, že na Podpoľaní majú štátne lesy 28 vnadísk pre lesné zvieratá. Priemerne ročne idú na ne štyri tony kukurice. Informáciu mal podľa vlastných slov priamo od riaditeľa podniku Jána Marhefku. Tieto vyjadrenia sú podľa Lesov SR zavádzajúce a klamlivé. "Štátny podnik poskytol informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám na základe žiadosti Lesoochranárskemu zoskupeniu Vlk, ktorá bola doručená 23. mája," reagovala Debnárová.
Základom riešenia problematiky je podľa Lesov SR poznať aktuálnu početnosť medveďov a stanoviť, aký počet je únosný pre územie Slovenska. Podnik privíta, ak tomu bude envirorezort venovať maximálnu prioritu.
Lesy SR podľa hovorkyne zaznamenávajú v posledných rokoch nárast populácie medveďa hnedého a vlka dravého. "Na tieto skutočnosti dlhodobo upozorňujú lesníci nielen v oblasti Poľany, ale aj v iných oblastiach Slovenska," poukázala.
Štátny podnik sa odvoláva aj na Národné lesnícke centrum, ktoré tvrdí, že populácia medveďa vykazuje v posledných troch desaťročiach na Slovensku nárast. "Potvrdzujú to oficiálne vykázané stavy z poľovných revírov, ktoré z úrovne 1 467 jedincov v roku 2000 narástli v roku 2010 na 1 995 jedincov a v roku 2021 až na 2 997 vykázaných jedincov," uviedla Debnárová. Doplnila, že aj Najvyšší súd SR v roku 2017 konštatoval premnoženie medveďa na území Slovenska.
Predseda strany Smer-SD Robert Fico sa v troch, štyroch veciach trafil do čierneho pri odôvodňovaní návrhu na odvolanie Richarda Sulíka (SaS) z funkcie ministra hospodárstva. V parlamentnej rozprave to povedal poslanec György Gyimesi (OĽaNO), ktorý pred časom vyzval Sulíka na odstúpenie pre nezvládnutie rokovaní o sankciách na dovoz ruskej ropy.
Gyimesi v pléne parlamentu povedal, že minister hospodárstva fatálne zlyhal a cenu zaplatia občania na pumpách pri tankovaní pohonných hmôt. Poslanec je nerád, že „sa do pasce chytil aj premiér Eduard Heger (OĽaNO)“.
"Sulík nemá žiadne argumenty na svoju obhajobu," podčiarkol s tým, že sa navyše snažil zo situácie vyviniť, keď ukázal súkromné správy s Hegerom.
Tvrdenie, že embargo sa netýka výrobkov z ropy, označil Gyimesi za „hlúpy argument“, ktorý si dokáže vysvetliť len tak, že sa „minister Sulík musel pomiasť“. Podľa poslanca nie je pravda, že Slovnaftu bude po skončení sa 18-mesačnej výnimky na vývoz produktov z ruskej ropy stačiť dodávať na slovenský trh. Ak by sa spoločnosť aj pokúšala dodávať na trh na Slovensku viac, zakročil by podľa neho protimonopolný úrad.
Poslanec OĽaNO uviedol, že rozdiel pri výnimke pre Slovensko a Maďarsko je v tom, že Maďarsko celú svoju produkciu dodá na maďarský trh a „my budeme pomaly tankovať za 2,30 eura“.
Gyimesi nesúhlasil s argumentom, že sa nebude dovážať krvavá ropa z Ruska, lebo sa tým financuje vojna na Ukrajine, pritom aj Saudská Arábia vedie krvavú vojnu v Jemene. „Toto však nikomu nevadí, toto už krvavá ropa nie je,“ namietal Gyimesi. Spýtal sa, či bojovníkom proti uhlíkovej stope neprekáža znečisťovanie životného prostredia, keď sa tankermi dováža ropa z USA alebo Saudskej Arábie.
Kazda: Pravdepodobne ste lobista
"Domnievam sa, že ste pravdepodobne lobista," reagoval na vyjadrenie Gyimesiho poslanec z SaS Radovan Kazda. Gyimesi podľa neho len opakoval stanoviská dotknutej rafinérie. Navyše podľa Kazdu "chrapúnskym" spôsobom porušuje koaličné dohody.
Vyzval tiež Gyimesiho, aby sa o 18 mesiacov vzdal poslaneckého mandátu, ak spoločnosť Slovnaft nepadne, a aby neprijal ani ponuku kandidovať v ďalších voľbách. Hovorí o stávke, ktorú ak Gyimesi prijme a napokon dôjde na jeho slová, sám sa mandátu vzdá. Kazda dodal, že Sulík sa obhájil dostatočne a ponúkol vysvetlenie. Jeho zdôvodnenie označil za presvedčivé.
Odvolávanie Sulíka
Poslanci začali o prípadnom zosadení Sulíka z funkcie rokovať vo štvrtok 16. júna popoludní. Návrh iniciovala opozičná strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) a skupina okolo nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu.
Za rozhodujúci moment návrhu na odvolanie považuje Smer-SD „absolútnu ignoranciu“ slovenských ekonomických záujmov na ostatnom zasadnutí Európskej rady, na ktorej lídri členských štátov EÚ prijali ďalšie sankcie proti Ruskej federácii v oblasti dovozu a spracovania ruskej ropy.
Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v polovici júna, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 20,2 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončila strana Smer-SD, ktorú by volilo 14,8 percenta opýtaných. Tretia by bola strana SaS so ziskom 14,3 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.
Progresívne Slovensko by skončilo štvrté so ziskom 9,9 percenta hlasov, hnutie OĽANO by podporilo 8,5 percenta opýtaných. KDH by získalo 7,3 percenta hlasov, Sme rodina 5,7 percenta a Republika 5,2 percenta.
Do parlamentu by sa nedostali SNS so ziskom 4,2 percenta hlasov, Za ľudí s 2,2 percenta ani Maďarské fórum a Aliancia s preferenciami na úrovni 1,9 percenta. V NR SR by svojich poslancov nemala ani Dobrá voľba a Umiernení, rovnako ani kotlebovci, ktorí získali rovnako po 1,8 percenta hlasov. Socialisti.sk, KSS a Národná koalícia získali v prieskume 0,1 percenta hlasov.
Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal 35 mandátov v parlamente, Smer-SD by mal 26 poslancov, SaS 25. Progresívne Slovensko by obsadilo 17 kresiel, OĽANO 15. KDH by zastupovalo v parlamente 13 poslancov, Sme rodina by malo desať a Republika deväť miest.
Rozhodnutých, koho by volilo, je viac ako 66,9 percenta opýtaných v prieskume, naopak, vyše 16 percent nevie, komu by dalo hlas. Takmer 15 percent respondentov sa vyslovilo, že by voliť nešlo.
Zber dát sa uskutočnil od 7. do 10. mája na vzorke 1000 respondentov.
Gazprom tvrdí, že nevidí riešenie pretrvávajúceho problému so zariadením na kompresorovej stanici Portovaja, ktoré spôsobilo obmedzenie dodávok plynu do Európy cez plynovod Nord Stream 1. Európske ceny plynu pre zníženie dodávok od pondelka vyskočili o 70 percent.
Šéf Gazpromu Alexej Miller vyhlásil, že koncern nemôže pre sankcie získať späť vybavenie po bežnej údržbe od nemeckého výrobcu Siemens. "Tá turbína leží vo fabrike, Siemens ju nemôže vyzdvihnúť a nie každá iná turbína pasuje," povedal Miller na ekonomickom fóre v Petrohrade.
Nemecko označilo argumenty Gazpromu za vymyslené. Podľa spolkového ministra hospodárstva Roberta Habecka sú kroky Gazpromu "politicky motivované". Dodal, že Moskva sa snaží vytlačiť ceny plynu vyššie.
Gazprom má zrejme ešte inú motiváciu, keďže Miller vyhlásil, že plynovod Nord Stream 2, ktorý bol dokončený, ale nikdy nebol aj pre ruský útok na Ukrajinu spustený, je teoreticky pripravený na prevádzku.
Podľa medializovaných správ Rusko pohrozilo úplnou odstávkou plynovodu Nord Stream 1.
Rusko tento týždeň znížilo dodávky plynu do Nemecka, Talianska, Rakúska, Česka aj na Slovensko.
Gazprom už v stredu (15. 6.) oznámil, že od štvrtka ešte viac obmedzuje dodávky do Nemecka cez plynovod Nord Stream. Od štvrtkového rána bude podľa ruského koncernu cez plynovod denne prúdiť maximálne 67 miliónov kubických metrov plynu. Gazprom už v utorok (14. 6.) oznámil redukciu maximálneho objemu dodávok cez plynovod Nord Stream o 40 % na približne 100 miliónov kubických metrov zo 167 miliónov kubických metrov.
Talianska spoločnosť Eni vo štvrtok uviedla, že ruský koncern Gazprom dodáva len 65 % požadovaného plynu. Obmedzenie dodávok hlásil aj český ČEZ.
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) uviedol, že dodávky ruského plynu by vo štvrtok mohli klesnúť až o 30 % oproti dohodnutému kontraktu.
Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci sa vo štvrtok na burze v Amsterdame posilnil až o 24 % a tesne popoludní sa dostal na 148,99 eura za megawatthodinu (MWh). Od začiatku týždňa jeho ceny už vyskočili približne o 70 %.
AKTUALIZOVANÉ Minister hospodárstva Richard Sulík totálne zlyhal, keď nedostatočne tlačil na premiéra Eduarda Hegera pri rokovaniach o ruskej rope. Vyhlásil to vo štvrtok poslanec a líder opozičného Smeru-SD Robert Fico počas mimoriadnej schôdze o návrhu na odvolanie Sulíka z funkcie. Minister hospodárstva kontroval, že rafinéria Slovnaft odstavená nebude. Poznamenal, že to, čo premiér Eduard Heger vyrokoval, vzniklo po vzájomnej konzultácii.
Fico poukázal na to, že slovenský predseda vlády súhlasil so šiestym balíkom sankcií voči Ruskej federácii, na ktorých sa nedávno dohodla Európska únia (EÚ) a ktoré sa týkajú aj oblasti dovozu a spracovania ruskej ropy. Sulík podľa neho nevytvoril dostatočný tlak na premiéra pri rokovaniach o rope. "Minister hospodárstva, do portfólia ktorého partia tieto odborné témy, totálne zlyhal," zdôraznil Fico.
Zároveň poznamenal, že podľa vyjadrení v nemeckom týždenníku sankcie proti Rusku nezasiahnu USA, najväčší profit budú mať Čína a India a najpoškodenejšia bude Európa a EÚ. Skonštatoval, že politická vôľa veľkých západných krajín, ku ktorým sa pridala aj súčasná slovenská vláda, teda vôľa "za každú cenu" poškodiť Ruskú federáciu, tlačí európsku ekonomiku "do kúta".
Zlyhanie vlády
To, čo sa udialo v Bruseli zo strany slovenskej vlády, je podľa neho "fatálne zlyhanie", pretože "úmyselne poškodili slovenskú ekonomiku a slovenské domácnosti". Kritizoval, že prijímali rozhodnutia bez konzultácií s predstaviteľmi zainteresovanej verejnosti. Zdôraznil tiež, že "našťastie" je v súčasnosti témou len ropa a netreba hovoriť aj o plyne. Pýtal sa, kde je odpoveď vlády na "katastrofický" scenár zvyšovania cien plynu.
Zaujímal sa zároveň, prečo sa pôvodne plánované tri roky na prípravu na odstrihnutie sa od ruskej ropy skrátili na osem mesiacov a prečo to vláda SR nevetovala. Len veľmi ťažko sa podľa Fica bude týchto osem mesiacov dať zvládať. Upozornil, že Slovnaft pôjde na technologické minimum, čo podľa neho môže túto firmu výrazne poškodiť.
Podotkol, že niektorí zahraniční analytici na jeseň očakávajú "brutálnu drahotu", pokiaľ ide o pohonné látky a aj ich nedostatok. Tvrdí, že sa blížime do mimoriadne vážnej doby, pokiaľ ide o všetky energie. Minister hospodárstva podľa Fica zanedbal základné povinnosti, netlačil na predsedu vlády a vytvoril podmienky, ktoré znížia životnú úroveň občanov SR.
Robert Fico a Richard Sulík. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Sulík: Cena plynu vzrastie o 34 až 59 percent.
Richard Sulík počas svojho odvolávania uviedol, že ceny zemného plynu od Slovenského plynárenského priemyslu pre domácnosti vzrastú od začiatku budúceho roka o 34 až 59 percent. Nižšiu sumu si priplatia odberatelia, ktorí od augusta do konca roka uzatvoria s SPP štvorročnú zmluvu, a vyšší nárast platí pre domácnosti, ktoré budú mať jednoročný kontrakt.
"Keď zákazník uzavrie zmluvu na štyri roky, porastie cena plynu pre domácnosti o 20 % plus inflácia, ktorá je 12 %," povedal Sulík. To znamená, že zo súčasnej ceny 43 eur za megawatthodinu (MWh) vrátane prepravy, distribúcie a DPH vzrastie koncová cena pre zákazníkov na 57 eur. V ďalších rokoch kontraktu by sa cena mala zvyšovať už iba o infláciu.
Druhá možnosť je dohodnúť odber iba na jeden rok, pokiaľ odberateľ očakáva, že sa cena plynu po čase výraznejšie zníži, a nechce podpísať zmluvu na štyri roky. V tom prípade sa mu zvýši cena plynu o 42 % plus o infláciu.
Minister očakáva, že inflácia sa bude na súčasnej výške okolo 12 % držať aj počas nasledujúcich dvoch až troch rokov a na konci štvorročného zmluvného obdobia by mala klesnúť na šesť percent.
Richard Sulík. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Slovnaft odstavený nebude
Sulík tiež vyhlásil, že rafinéria Slovnaft nebude odstavená. Naopak, rokuje sa o financovaní potrebných úprav. Poznamenal, že to, čo premiér Eduard Heger vyrokoval, vzniklo po vzájomnej konzultácii.
Sulík skonštatoval, že pre Slovensko sa v rámci šiesteho balíka sankcií voči Rusku podarilo získať trvalú výnimku na dovoz ruskej ropy potrubím a trvalú výnimku na vývoz petrochemických produktov. Po prechodnej lehote osem, respektíve 18 mesiacov bude zakázaný vývoz ropných produktov, ako sú nafta, benzín a oleje. Podotkol, že slovenský trh je 70 % kapacity Slovnaftu.
Prestavenie rafinérie bude podľa Sulíka stáť do 300 miliónov eur a bude kompletne trvať približne štyri roky. Zdôraznil, že experimentálna prevádzka bude možná už od februára budúceho roka. "Od februára budúceho roka bude Slovnaft pripravený na primiešavanie inej ropy ako ruskej," doplnil. Zároveň rokuje o dodávkach nafty a benzínu na Ukrajinu, kam by po skončení výnimky mohla ísť prebytočná produkcia Slovnaftu. Zadal preto Transpetrolu vypracovanie analýzy o možnom použití a potrebných investíciách jednej z dvoch rúr ropovodu Družba na prerábku na produktovod.
Extrémne neistá situácia
Sulík pripustil, že pre vojnu na Ukrajine a politické následky je situácia extrémne neistá, treba sa preto pripraviť aj na úplne odstavenie ropovodu Družba. Zásobníky ropy a ropných produktov sú podľa neho naplnené na technické maximum, teda 97 % kapacít. Spresnil, že strategické zásoby štátu plus pohotovostné zásoby Transpetrolu a Slovnaftu aktuálne dosahujú 126 dní.
Dodal, že Transpetrol by mal začať s obstarávaním nových nádrží na ropu a ropné produkty. "Dôvod je ten, že 43 % skladových kapacít pre strategické zásoby štátu sa nachádza na východe, v obci Budkovce, a v prípade úplného prerušenia dodávok ruskej ropy sú tieto nepoužiteľné," povedal.
V oblasti cien benzínu a nafty na slovenských čerpacích staniciach by sa dalo podľa Sulíka robiť viac, keby bol riadne obsadený Protimonopolný úrad SR, ktorý momentálne riadi presluhujúci predseda. "Po dohode na koaličnej rade prebehlo riadne výberové konanie, no vymenovanie vládou bezdôvodne blokuje Igor Matovič," vyhlásil.
Parlament začal vo štvrtok popoludní rokovanie o návrhu na odvolanie ministra hospodárstva z funkcie. Žiadosť na zvolanie mimoriadnej schôdze podal opozičný Smer-SD. Poslanci návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi hospodárstva odôvodnili pasivitou Sulíka pri predkladaní návrhov na zmiernenie vplyvov zdražovania energií a pohonných látok. Výsledkom nečinnosti ministra je podľa nich nekontrolovateľný nárast cien energií a pohonných látok s drastickými dosahmi na životnú úroveň.
AKTUALIZOVANÉ Za stav s medveďmi nesie priamu politickú zodpovednosť minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Vyhlásil to predseda Sme rodina a parlamentu Boris Kollár v reakcii na ďalší stret medveďa s človekom. Napokon sa ukázalo, že k priamemu stretu so zvieraťom nedošlo a záchranár sa zranil sám pri úteku pádom na tvár.
"Dokedy budete otáľať? Kým ‚vegetariáni‘ zabijú prvé dieťa? Poprípade aj s jeho mamou? Je to vaša priama zodpovednosť a za tento stav či skôr ničnerobenie nesiete aj priamu politickú zodpovednosť a ak k takému niečomu príde, verte mi, že vás nebudeme držať," odkázal Kollár Budajovi na sociálnej sieti.
Kollár chce problém s medveďmi riešiť ich reguláciou. Mohol by to podľa neho robiť štát a nemusel by sa robiť odstrel prostredníctvom povoleniek. "Ja nepotrebujem podporovať poľovníctvo alebo strieľanie medveďov zo zábavy. Musíme regulovať stav, počty medveďa. Regulácia každý rok," skonštatoval šéf parlamentu.
Útok na záchranára
V stredu (15. 6.) v poobedňajších hodinách zaútočil medveď na záchranára Horskej záchrannej služby (HZS) z oblastného strediska Veľká Fatra, ktorý sa počas služby vracal po turistickom chodníku z Novej hole na Donovaloch. Počas útoku utrpel tržnú ranu na hlave.
Napokon sa ukázalo, že zranenia si spôsobil sám, keď pred medvedicou utekal a spadol na tvár. Vysvitlo to po výpovedi zraneného záchranára, informujú Aktuality. „Medvedica sa muža snažila odohnať od mladých, no ku samotnému kontaktu nedošlo. Tržné poranenia hlavy si spôsobil sám pri páde na tvár,“ uviedli štátni ochranári s tým, že išlo o prirodzené prostredie medveďa hnedého. Mužovi sa následne podarilo vyliezť na strom, odkiaľ si privolal pomoc.
Budaj sa chce stretnúť s Kollárom
Minister životného prostredia Ján Budaj už konštatoval, že sa chce stretnúť s predsedom parlamentu Borisom Kollárom, aby spoločne vyriešili problém medveďov. Napísal mu aj list. Kollár víta podanú ruku šéfa envirorezortu. "Je to vážna vec a som rád, že si to uvedomuje aj minister," povedal.
Budaj nechcel komentovať odkazy Kollára o tom, že by ho nepodporil pri prípadnom odvolávaní. Kollár tiež uviedol, že Budaj nesie politickú zodpovednosť za stav s medveďmi. "Ja dodržiavam zákony. Ak to je negatívna politická zodpovednosť, rád ho presvedčím o tom, že nekonáme nič, čo by sme zanedbali alebo že sme nič nezanedbali," reagoval minister.
Ak Kollár vidí problém v tom, že sa na odstrel medveďov nevydávajú povolenky, zajtra ich začne ministerstvo vydávať, tvrdí Budaj. Zároveň však v tejto súvislosti poukázal, že slovenské súdy by ich zrušili. Urobili tak aj za pôsobenia ministra Lászlóa Sólymosa (Most-Híd). "Všetci vedia, že je to nelegálne," podotkol šéf envirorezortu.
Posledné sčítanie populácie medveďov uvádza na území Slovenska podľa Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR približne 1 200 jedincov. Zmeny v správaní medveďov sú podľa ochranárov dôsledkom prikrmovania zveri, jednoduchého prístupu ku komunálnemu odpadu či pestovania kukurice aj v chladnejších regiónoch Slovenska. ŠOP už avizovala posilnenie zásahového tímu pre medveďa hnedého o ďalších spolupracovníkov.
Narodil sa v Afganistane, ale vyrástol a žije v Trenčíne
Prečo sa jeho rodina presťahovala na Slovensko? Ako sa dostal k očnej chirurgii? Aké sú najčastejšie úrazy oka? Aj to sú otázky, na ktoré nám v ďalšom podcaste na terajsok.sk odpovie očný chirurg, Jamshed Anwarzai.
Slovensko darovalo Ukrajine štyri vrtuľníky Mi-17 a jeden vrtuľník Mi-2, ako aj muníciu do systému Grad. Pomoc schválila vláda. Po bezpečnom odovzdaní je už v užívaní ozbrojených síl Ukrajiny. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) o tom informoval na sociálnej sieti.
"Táto pomoc Ukrajine, rovnako ako všetky doterajšie dodávky, budú Slovensku preplatené z Európskeho mierového nástroja, ktorý je silným vyjadrením solidarity Európskej únie s Ukrajinou," upozornil minister. Ako pripomenul, uvedené vrtuľníky už boli z našich ozbrojených síl vyradené a nahradené modernými vrtuľníkmi UH-60M Black Hawk.
Minister sa v stredu (15. 6.) zúčastnil na rokovaní členských krajín Aliancie a predstaviteľov ďalších 20 krajín v sídle NATO v Bruseli, aby koordinovali svoju vojenskú pomoc Ukrajine s ostatnými partnermi a spojencami. "Všetky zúčastnené krajiny, ktorých počet mimochodom neustále narastá, sa zhodli, že budú Ukrajine pomáhať aj naďalej. Ukrajina si našu pomoc jednoznačne zaslúži," skonštatoval.
Na základni v západoafrickom štáte Mali sa po odchode francúzskych vojakov rozmiestnili žoldnieri z ruskej Vagnerovej skupiny. Agentúra AFP o tom informovala v stredu s odvolaním sa informované zdroje.
Francúzski vojaci, ktorí takmer desať rokov viedli v Mali boj proti džihádistom, v pondelok odovzdali miestnym úradom vojenskú základňu nachádzajúcu sa v meste Menaka na západe krajiny.
Podľa nemenovaných zdrojov AFP sa v stredu na základni rozmiestnilo "niekoľko desiatok" žoldnierov z Vagnerovej skupiny, fakticky súkromnej armády, v zahraničí známej pod označením Wagner Group.
Západné krajiny opakovane obviňujú Moskvu z toho, že vysiela tzv. vagnerovcov do Mali, aby podporila tamojšiu vojenskú juntu, ktorá nadviazala kontakty s Kremľom. Rusko vyslalo do Mali "vojenských inštruktorov", ktorí sú podľa Západu v skutočnosti žoldniermi z Vagnerovej skupiny.
Príchod "vagnerovcov" do Mali bol jedným z faktorov, ktorý viedol k prijatiu rozhodnutia o stiahnutí francúzskych síl z krajiny, uviedol spravodajský web France Info. Vojenskí experti predpokladajú, že v Mali pôsobí približne 1 000 ruských žoldnierov.
Vagnerova skupina sa v minulosti angažovala v konfliktoch na Kryme, v Sýrii či v Stredoafrickej republike a býva obviňovaná z páchania násilností. Časť jej žoldnierov bola od začiatku vojny, ktorú Moskva začala proti Kyjevu, presunutá na ukrajinský front.
Vyše 90 percent Európanov a rovnako Slovákov podporuje humanitárnu pomoc Ukrajine. Dve tretiny oslovených uviedli, že by mala vstúpiť do EÚ, až keď bude pripravená. Pri ekonomických sankciách uvalených na Rusko sú Slováci skeptickejší ako európsky priemer. Vyplýva z výsledkov prieskumu Eurobarometer, ktorý v stredu zverejnila Európska komisia.
Až 78 percent občanov EÚ, a rovnaké percento ľudí aj na Slovensku, si myslí, že EÚ od začiatku vojny prejavila solidaritu s Ukrajinou. Respondenti vo veľkej miere schvaľujú podporu Ukrajine a jej obyvateľom. Viac ako deväť z desiatich súhlasí s poskytovaním humanitárnej pomoci ľuďom zasiahnutých vojnou, 93 percent v rámci EÚ a 91 percent na Slovensku.
Finančnú podporu poskytovanú Ukrajine schvaľuje 80 percent občanov v rámci celej EÚ a 64 percent respondentov zo Slovenska. Dve tretiny Európanov súhlasia s tým, že „Ukrajina by mala vstúpiť do EÚ, keď bude pripravená“. Až 80 percent Európanov schvaľuje hospodárske sankcie voči Rusku, na Slovensku sa však s nimi stotožňuje iba 56 percent respondentov.
Podľa 75 percent respondentov vojna na Ukrajine ukazuje, že „potrebujeme väčšiu vojenskú spoluprácu v rámci EÚ“. Z prieskumu vyplýva aj široká podpora opatrení EÚ v oblasti energetiky zameraných na odstránenie závislosti od ruských fosílnych palív. Občania Európskej únie výrazne podporujú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku a očakávajú, že EÚ postupne ukončí svoju závislosť od ruských zdrojov energie.
Prieskum Eurobarometer sa uskutočnil od 13. do 20. apríla 2022 vo všetkých 27 členských štátoch. Prostredníctvom internetu bolo oslovených dovedna 26 066 občanov EÚ.
