Ukrajinské sily opätovne ovládnu juh krajiny, vyhlásil prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu po prvej návšteve tamojšej frontovej línie. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Zelenskyj v sobotu po prvý raz od začiatku ruskej invázie navštívil juhoukrajinské mesto Mykolajiv, ako aj vojakov bojujúcich na južnej frontovej línii v Mykolajivskej a susednej Odeskej oblasti.
"Juh nikomu nevydáme, vrátime všetko, čo je naše, a more bude ukrajinské a bezpečné," povedal na videu zverejnenom na platforme Telegram počas návratu do Kyjeva. Uviedol v ňom, že počas svojej cesty hovoril aj s vojakmi a policajtmi.
"Ich nálada je sebavedomá a pri pohľade do ich očí je zrejmé, že nepochybujú o našom víťazstve," povedal Zelenskyj.
Ruské sily sa v posledných týždňoch zamerali na juh a východ Ukrajiny po tom, ako sa im po začiatku invázie z 24. februára nepodarilo dobyť hlavné mesto Kyjev.
"Straty sú značné. Mnohé domy boli zničené, civilná logistika narušená, existuje mnoho sociálnych problémov," uviedol Zelenskyj.
"Dal som pokyn, aby bola pomoc ľuďom, ktorí prišli o svojich milovaných, systematickejšia. Určite obnovíme všetko, čo bolo zničené. Rusko nemá toľko rakiet, koľko majú naši ľudia túžby žiť," citovala ho AFP.
Mykolajiv je kľúčovým cieľom ruskej ofenzívy, keďže leží na ceste k strategickému čiernomorskému prístavnému mestu Odesa. Mykolajiv sa nachádza neďaleko pobrežia zhruba 100 kilometrov severozápadne od Chersonu, ktorý padol do rúk ruských jednotiek počas prvých týždňov vojny.
Vo Francúzsku sa v nedeľu ráno začalo druhé kolo parlamentných volieb, ktoré rozhodne o tom, či bude prezident Emmanuel Macron môcť naďalej presadzovať svoj program v druhom funkčnom období.
Prognózy prieskumných inštitútov naznačujú, že Macronova centristická koalícia Spolu! (Ensemble!) bude mať najviac poslancov v 577-člennom Národnom zhromaždení, môže však prísť o nadpolovičnú väčšinu.
Plány "macronistov" v podobe sľubovaného znižovania daní, sociálnej reformy či zvýšenia dôchodkového veku chce zablokovať len nedávno založená koalícia Nová ekologická a sociálna ľudová únia (NUPES), v ktorej sa ľavicové strany a zelení spojili pod vedením Jeana-Luca Mélenchona.
Prvé kolo volieb sa pred týždňom skončilo sklamaním pre Macrona, v ktorom oba tieto tábory dosiahli takmer zhodnú podporu približne 26 percent hlasov. V druhom kole proti sebe v jednotlivých 577 volebných obvodoch súperia dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.
Posledné prieskumy z piatka ukázali, že koalícia Spolu! by mohla získať 255 – 305 poslaneckých mandátov, pričom na väčšinu ich potrebuje 289. Koalícii NUPES pripisujú 140 – 200 kresiel, čím sa stane najväčšou opozičnou silou, informovala agentúra AFP.
Tretie miesto zrejme obsadia konzervatívni Republikáni (LR) a ich centristickí spojenci z Únie demokratov a nezávislých (UDI) s 50 – 70 kreslami. Krajne pravicovému Národnému zhromaždeniu (RN) by mohlo pripadnúť 20 – 45 kresiel.
Pozorovatelia označujú za kľúčovú účasť, ktorá v prvom kole 12. júla dosiahla historické minimum 47,5 percenta – a túto nedeľu by mohla byť ešte nižšia. Väčší záujem o hlasovanie by pravdepodobne prospel bloku NUPES, ktorý sa spolieha, že k volebným urnám prídu mladí ľudia a pracujúce triedy, konštatuje AFP.
Súboj medzi "macronistami" a "mélenchonistami" sa za posledný týždeň vyostril. Spojenci prezidenta sa snažili vykresliť oponentov ako nebezpečnú krajnú ľavicu, kým Mélenchon sľuboval ukončenie "30 rokov neoliberalizmu", minimálnu mzdu, zvýšenie verejných výdavkov i znárodňovanie.
Macron si ako prezident, za ktorého ho opätovne zvolili v apríli tohto roka, bez ohľadu na výsledky parlamentných volieb udrží kontrolu nad zahraničnou a obrannou politikou, neúspech pri terajšom hlasovaní by mu však skomplikoval domácu politickú agendu.
Francúzsko malo naposledy prezidenta a premiéra z iných strán pred dvoma desaťročiami, keď pravicový prezident Jacques Chirac musel spolupracovať s parlamentom s prevahou socialistov za predsedu vlády Lionela Jospina.
Celkovo 48,9 milióna oprávnených voličov môže odovzdať hlasy do 20.00 h SELČ.
India, Čína a ďalšie ázijské krajiny sa pre Moskvu stávajú čoraz dôležitejším zdrojom príjmov z ropy. A to aj napriek silnému tlaku zo strany USA, aby nezvyšovali svoje nákupy po invázii Ruska na Ukrajinu.
Predaje v Ázii zvyšujú príjmy z ruského exportu v čase, keď sa USA, Európska únia (EÚ) a ich spojenci snažia obmedziť finančné toky podporujúce vojnové úsilie Moskvy. Západ zaviedol bezprecedentné sankcie proti Moskve za vojnu na Ukrajine.
India podľa údajov spoločnosti Kpler v roku 2022 doposiaľ nakúpila takmer 60 miliónov barelov (1 barel = 159 litrov) ruskej ropy v porovnaní s 12 miliónmi barelov za celý rok 2021.
Dodávky do iných ázijských krajín, ako je Čína, sa v uplynulých mesiacoch zvýšili tiež, ale v menšom rozsahu. Aj Srí Lanka, ktorá zápasí s vážnou hospodárskou krízou, uviedla, že môže byť nútená nakupovať viac ropy z Ruska, pretože sa zúfalo snaží udržať ekonomiku v chode.
Od ruskej invázie na Ukrajinu koncom februára globálne ceny ropy prudko vzrástli. To je pre rafinérie v Indii a ďalších chudobnejších krajinách dodatočná motivácia pre odber ropy, ktorú im Moskva ponúka za výrazné zľavy.
Význam týchto trhov pre Rusko vzrástol po tom, čo 27-členná EÚ, jej hlavný trh s fosílnymi palivami, ktoré zabezpečujú väčšinu zahraničných príjmov Moskvy, schválila zastavenie väčšiny nákupov ruskej ropy do konca tohto roka.
Ilustračné foto: Ladislav Maďar
India dominuje
Uralská ropy tak mení smer a namiesto do Európy prúdi do Ázie, pričom India sa stala jej najväčším nákupcom, nasledovaná Čínou. India tak nakupuje lacnú ropu, spracúva ju a vyváža hotové "neruské" produkty, pričom môže na tom získať veľké marže. Správy o sledovaní lodí ukazujú, že Turecko je ďalšou kľúčovou destináciou.
V máji priplávalo asi 30 ruských tankerov k indickým brehom a vyložili približne 430-tisíc barelov ropy denne. Podľa nezávislého Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA) so sídlom v Helsinkách vo Fínsku, od januára do marca doviezla pritom India v priemere len 60-tisíc barelov ropy denne.
Nákupy zintenzívnili aj čínske štátne a nezávislé rafinérie. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) bola v roku 2021 Čína najväčším samostatným nákupcom ruskej ropy a odobrala v priemere 1,6 milióna barelov denne, čo je rovnomerne rozdelené medzi potrubia a námorné trasy.
A hoci je indický dovoz oproti čínskemu stále len asi štvrtinový, prudký nárast od začiatku vojny je potenciálnym zdrojom napätia medzi Washingtonom a Naí Dillí. USA uznávajú, že India potrebuje cenovo dostupnú energiu, ale upozorňujú, že príjmy z ruskej ropy živia vojenskú mašinériu Moskvy.
Indický minister zahraničných vecí Subrahmanjam Džajšankar na kritiku dovozu ruskej ropy odpovedal protiotázkou: "Ak India financuje ruskú ropu, financuje vojnu. Povedzte mi potom, či nákup ruského plynu nefinancuje vojnu? Buďme trochu nestranní," povedal na nedávnom fóre GLOBSEC na Slovensku s odkazom na európsky dovoz ruského plynu.
Vývoz ropných produktov z Indie, ako je nafta, medzitým vzrástol na 685-tisíc barelov denne z 580-tisíc barelov denne pred inváziou na Ukrajinu. Veľká časť exportu nafty sa predáva v Ázii, ale zhruba 20 percent bolo prepravených cez Suezský prieplav smerujúci do Stredozemného mora až Atlantiku, teda v podstate do Európy alebo USA, povedal Lauri Myllyvirta, hlavný analytik fínskeho centra CREA. India tak umožňuje ruskej rope, aby sa dostala na západné trhy, dodal.
V koalícii sa rokuje o zvýšení platov učiteľov, zdravotníkov, ošetrovateľov a všetkých ľudí vo verejnej správe o desať percent. Poslanec parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) verí, že sa táto otázka podarí vyriešiť do septembra. Uviedol to v relácii RTVS Sobotné dialógy. Opozičný poslanec Richard Takáč (Smer-SD) vyčíta vláde nedostatočnú pomoc a neprinášanie riešení.
Poslanci sa zhodli, že aby sa mohlo pomôcť ľuďom, treba zvýšiť niektoré dane. "Je úplne legitímne sa baviť o hazarde, liehu," myslí si Šeliga. Pripúšťa však aj zníženie niektorých daní. Spomenul aj návrh koaličnej SaS na zrušenie koncesionárskych poplatkov, sám však takúto ambíciu nemá. Takáč navrhuje napríklad zvýšenie daní pre bohaté firmy.
Pri vetovanom tzv. prorodinnom balíčku je Šeliga za vyhovenie pripomienkam prezidentky Zuzany Čaputovej. Vidí priestor na ďalšie rokovanie napríklad o tzv. krúžkovnom. "Ak chce dnes Igor Matovič (minister financií, OĽaNO) prelamovať veto a vie, že na to nemá hlasy, už sa nemôžeme baviť o tom, že tu niekomu ide o rodinu. Je to len politický súboj," komentoval. Má výhrady k prelamovaniu veta s pomocou politikov označovaných za fašistov. V rámci pomoci chce navrhnúť aj dávku pre seniorov v decembri.
Takáč hovorí, že vetovaná pomoc nie je žiadna pomoc. Upozornil, že ovplyvní príjmy samospráv. Niektoré podľa neho môžu mať problém zostaviť rozpočet a hovoria o zvyšovaní daní.
Na odvolanie Lengvarského vraj nie je dôvod
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) podľa Šeligu pravdepodobne nebude odvolaný, má podporu koalície. Za bizarný považuje návrh na koniec šéfa envirorezortu Jána Budaja (OĽaNO) pre situáciu s medveďmi. Takáč to naopak vidí ako totálne zlyhanie. Zároveň upozornil, že dôvodmi odvolávania nie sú iba medvede.
Šeliga momentálne nevidí ani dôvod na odvolanie ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO).
Takáč: Sankcie proti Rusku sme mali vetovať
Referendum, ktoré chce iniciovať Smer-SD prostredníctvom petičnej akcie, by podľa Šeligu mala dať prezidentka Zuzana Čaputová na Ústavný súd SR. Takáč odmieta, že by otázky boli protiústavné. Aktuálna vláda by podľa neho mala skončiť.
V súvislosti s vysokými cenami palív Šeliga tvrdí, že štát nevie zastropovať ceny. Cestu vidí v regulácii. Takáč považuje za základný problém vysokých cien palív či plynu sankcie proti Rusku. Slovensko ich podľa neho malo vetovať.
Pri Bratislave sa v súvislosti s projektom výstavby štátnych nájomných bytov plánuje výstavba satelitného mestečka s 20-tisíc bytmi. Ďalší investor je blízko k vydaniu stavebného povolenia na výstavbu bytov pri Nitre. V TASR TV to povedal predseda parlamentu a líder Sme rodina Boris Kollár.
"Spolu máme jednu miliardu eur u investorov pripravených to spustiť," uviedol. Celý proces od príchodu potenciálneho investora po odovzdanie prvých bytov podľa neho trvá niekoľko rokov, keď sa však systém rozbehne, funguje bez ohľadu na to, kto je práve vo vláde. "Prvé byty sa budú odovzdávať možno o dva roky," odhaduje Kollár.
Výčitky opozície, že byty sú zatiaľ iba na bilbordoch, považuje za nekorektné, keďže zákon sa prijal len nedávno. Dodáva, že sľub spustiť projekt splnil, aj keď to trvalo dlhšie, ako by si želal. Na margo ostatných volebných sľubov hnutia skonštatoval, že im ostáva ešte exekučná amnestia. Chce tlačiť na ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, aby pripravila potrebnú legislatívu.
Na otázku, prečo sa rokovanie o protiinflačnom balíčku vrátenom prezidentkou odsunulo na budúci týždeň, Kollár priblížil, že minister financií Igor Matovič (OĽaNO) potrebuje viac času na rokovanie o podpore. Ak by však parlament balíček úplne odmietol, rodiny by podľa neho prišli aj o rýchlu pomoc plánovanú už v tomto čase. "Ak to zarežeme a neodsúhlasíme, tak od 1. januára až doteraz vlastne nedostali nič," odkázal poslancom Kollár.
Sme rodina podľa neho podporí postup, pre aký sa rozhodne Matovič. Môže sa podľa neho pokúsiť celkovo prelomiť veto hlavy štátu alebo schváliť len prvú časť s aktuálnou pomocou. "Potom by som aj tak urobil krúžkovné, ale v riadnom legislatívnom procese," dodal na margo opatrení, ktorých účinnosť je plánovaná v budúcom roku.
Kollár trvá na tom, že zodpovednosť za aktuálne problémy s medveďmi má minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). "Sú také premnožené, že ich ľudia nachádzajú u seba na záhrade alebo na dvore. Pýtam sa, či čakáme na prvú smrť nejakého dieťaťa," vyhlásil s tým, že počty medveďov treba regulovať ich odstrelom. "Aj vo vyspelých štátoch sa normálne reguluje, odstrel, samozrejme. Myslím si, že pokiaľ to nezačneme regulovať, začnú regulovať medvede nás," uzavrel.
Šéf Kremľa Vladimir Putin v piatok na ekonomickom fóre v Petrohrade vyhlásil, že rozhodnutie Moskvy spustiť "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine bolo ťažké, ale vynútené.
Ako ďalej tvrdil, ruské sily obhajujú práva Ruska a operácia Kremľa je zameraná na ochranu obyvateľov východoukrajinského Donbasu, kde podľa jeho nepodložených výrokov prebieha genocída voči Rusom. Putin dodal, že všetky ciele vojenskej operácie budú bezpochyby splnené.
Reakciou na vojnu na Ukrajine EÚ stratila svoju "politickú suverenitu", tvrdí šéf Kremľa. EÚ podľa neho koná tak, ako jej je diktované a škodí obyvateľom členských krajín, podnikom a ekonomike. "Ekonomická blesková vojna voči Rusku od samotného začiatku nemala žiadnu šancu na úspech," snažil sa tvrdiť Putin.
Spojené štáty obvinil z toho, že "v studenej vojne vyhlásili víťazstvo - rovnako ako Londýn - a následne si začali myslieť, že sú bohmi na planéte Zem, ktorí nemajú žiadne povinnosti, len záujmy". "Starý svetový poriadok" založený na jednej veľmoci je nestabilný, domnieva sa Putin. Svet podľa neho zažíva "revolučné tektonické posuny v geopolitike", ktoré prinesú "zásadné, jednoznačne nezadržateľné zmeny".
Čo sa týka sankcií Západu voči Moskve, Putin vyhlásil, že viac škodia tomu, kto ich zavádza, a označil ich za dvojsečnú zbraň. Európska únia podľa neho môže v dôsledku prijatých sankcií prísť o viac než 400 miliárd dolárov. Ako dosah sankcií spomenul narastajúcu infláciu a nerovnosť.
Západné krajiny podľa Putina zaobchádzajú s ostatnými štátmi ako so svojimi kolóniami a považujú ich za občanov druhej kategórie. Rusko podľa jeho slov bude intenzívnejšie spolupracovať "s každým, kto má o to záujem", a to napriek tomu, že Západ sa usiluje o to, aby "si vybralo cestu izolácie".
Ruský prezident okrem toho odmietol zodpovednosť Ruska za globálnu potravinovú krízu.
Nárast populácie medveďa nesúvisí s vnadením diviačej zveri na legálne zriadených krmoviskách. Dôvodom je, že medveď hnedý nie je regulovaný. Štátny podnik Lesy SR preto žiada systematický manažment populácie medveďa na Slovensku. Tvoriť by sa mal aj na základe skúsenosti lesníkov a poľovníkov. TASR o tom informovala hovorkyňa Lesov SR Marína Debnárová. Reagovali tak na slová ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) o tom, že problémy s medveďmi na Podpoľaní spôsobujú krmoviská pre divú zver.
Budaj vo štvrtok (16. 6.) informoval, že na Podpoľaní majú štátne lesy 28 vnadísk pre lesné zvieratá. Priemerne ročne idú na ne štyri tony kukurice. Informáciu mal podľa vlastných slov priamo od riaditeľa podniku Jána Marhefku. Tieto vyjadrenia sú podľa Lesov SR zavádzajúce a klamlivé. "Štátny podnik poskytol informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám na základe žiadosti Lesoochranárskemu zoskupeniu Vlk, ktorá bola doručená 23. mája," reagovala Debnárová.
Základom riešenia problematiky je podľa Lesov SR poznať aktuálnu početnosť medveďov a stanoviť, aký počet je únosný pre územie Slovenska. Podnik privíta, ak tomu bude envirorezort venovať maximálnu prioritu.
Lesy SR podľa hovorkyne zaznamenávajú v posledných rokoch nárast populácie medveďa hnedého a vlka dravého. "Na tieto skutočnosti dlhodobo upozorňujú lesníci nielen v oblasti Poľany, ale aj v iných oblastiach Slovenska," poukázala.
Štátny podnik sa odvoláva aj na Národné lesnícke centrum, ktoré tvrdí, že populácia medveďa vykazuje v posledných troch desaťročiach na Slovensku nárast. "Potvrdzujú to oficiálne vykázané stavy z poľovných revírov, ktoré z úrovne 1 467 jedincov v roku 2000 narástli v roku 2010 na 1 995 jedincov a v roku 2021 až na 2 997 vykázaných jedincov," uviedla Debnárová. Doplnila, že aj Najvyšší súd SR v roku 2017 konštatoval premnoženie medveďa na území Slovenska.
Predseda strany Smer-SD Robert Fico sa v troch, štyroch veciach trafil do čierneho pri odôvodňovaní návrhu na odvolanie Richarda Sulíka (SaS) z funkcie ministra hospodárstva. V parlamentnej rozprave to povedal poslanec György Gyimesi (OĽaNO), ktorý pred časom vyzval Sulíka na odstúpenie pre nezvládnutie rokovaní o sankciách na dovoz ruskej ropy.
Gyimesi v pléne parlamentu povedal, že minister hospodárstva fatálne zlyhal a cenu zaplatia občania na pumpách pri tankovaní pohonných hmôt. Poslanec je nerád, že „sa do pasce chytil aj premiér Eduard Heger (OĽaNO)“.
"Sulík nemá žiadne argumenty na svoju obhajobu," podčiarkol s tým, že sa navyše snažil zo situácie vyviniť, keď ukázal súkromné správy s Hegerom.
Tvrdenie, že embargo sa netýka výrobkov z ropy, označil Gyimesi za „hlúpy argument“, ktorý si dokáže vysvetliť len tak, že sa „minister Sulík musel pomiasť“. Podľa poslanca nie je pravda, že Slovnaftu bude po skončení sa 18-mesačnej výnimky na vývoz produktov z ruskej ropy stačiť dodávať na slovenský trh. Ak by sa spoločnosť aj pokúšala dodávať na trh na Slovensku viac, zakročil by podľa neho protimonopolný úrad.
Poslanec OĽaNO uviedol, že rozdiel pri výnimke pre Slovensko a Maďarsko je v tom, že Maďarsko celú svoju produkciu dodá na maďarský trh a „my budeme pomaly tankovať za 2,30 eura“.
Gyimesi nesúhlasil s argumentom, že sa nebude dovážať krvavá ropa z Ruska, lebo sa tým financuje vojna na Ukrajine, pritom aj Saudská Arábia vedie krvavú vojnu v Jemene. „Toto však nikomu nevadí, toto už krvavá ropa nie je,“ namietal Gyimesi. Spýtal sa, či bojovníkom proti uhlíkovej stope neprekáža znečisťovanie životného prostredia, keď sa tankermi dováža ropa z USA alebo Saudskej Arábie.
Kazda: Pravdepodobne ste lobista
"Domnievam sa, že ste pravdepodobne lobista," reagoval na vyjadrenie Gyimesiho poslanec z SaS Radovan Kazda. Gyimesi podľa neho len opakoval stanoviská dotknutej rafinérie. Navyše podľa Kazdu "chrapúnskym" spôsobom porušuje koaličné dohody.
Vyzval tiež Gyimesiho, aby sa o 18 mesiacov vzdal poslaneckého mandátu, ak spoločnosť Slovnaft nepadne, a aby neprijal ani ponuku kandidovať v ďalších voľbách. Hovorí o stávke, ktorú ak Gyimesi prijme a napokon dôjde na jeho slová, sám sa mandátu vzdá. Kazda dodal, že Sulík sa obhájil dostatočne a ponúkol vysvetlenie. Jeho zdôvodnenie označil za presvedčivé.
Odvolávanie Sulíka
Poslanci začali o prípadnom zosadení Sulíka z funkcie rokovať vo štvrtok 16. júna popoludní. Návrh iniciovala opozičná strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) a skupina okolo nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu.
Za rozhodujúci moment návrhu na odvolanie považuje Smer-SD „absolútnu ignoranciu“ slovenských ekonomických záujmov na ostatnom zasadnutí Európskej rady, na ktorej lídri členských štátov EÚ prijali ďalšie sankcie proti Ruskej federácii v oblasti dovozu a spracovania ruskej ropy.
Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v polovici júna, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 20,2 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončila strana Smer-SD, ktorú by volilo 14,8 percenta opýtaných. Tretia by bola strana SaS so ziskom 14,3 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.
Progresívne Slovensko by skončilo štvrté so ziskom 9,9 percenta hlasov, hnutie OĽANO by podporilo 8,5 percenta opýtaných. KDH by získalo 7,3 percenta hlasov, Sme rodina 5,7 percenta a Republika 5,2 percenta.
Do parlamentu by sa nedostali SNS so ziskom 4,2 percenta hlasov, Za ľudí s 2,2 percenta ani Maďarské fórum a Aliancia s preferenciami na úrovni 1,9 percenta. V NR SR by svojich poslancov nemala ani Dobrá voľba a Umiernení, rovnako ani kotlebovci, ktorí získali rovnako po 1,8 percenta hlasov. Socialisti.sk, KSS a Národná koalícia získali v prieskume 0,1 percenta hlasov.
Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal 35 mandátov v parlamente, Smer-SD by mal 26 poslancov, SaS 25. Progresívne Slovensko by obsadilo 17 kresiel, OĽANO 15. KDH by zastupovalo v parlamente 13 poslancov, Sme rodina by malo desať a Republika deväť miest.
Rozhodnutých, koho by volilo, je viac ako 66,9 percenta opýtaných v prieskume, naopak, vyše 16 percent nevie, komu by dalo hlas. Takmer 15 percent respondentov sa vyslovilo, že by voliť nešlo.
Zber dát sa uskutočnil od 7. do 10. mája na vzorke 1000 respondentov.
Gazprom tvrdí, že nevidí riešenie pretrvávajúceho problému so zariadením na kompresorovej stanici Portovaja, ktoré spôsobilo obmedzenie dodávok plynu do Európy cez plynovod Nord Stream 1. Európske ceny plynu pre zníženie dodávok od pondelka vyskočili o 70 percent.
Šéf Gazpromu Alexej Miller vyhlásil, že koncern nemôže pre sankcie získať späť vybavenie po bežnej údržbe od nemeckého výrobcu Siemens. "Tá turbína leží vo fabrike, Siemens ju nemôže vyzdvihnúť a nie každá iná turbína pasuje," povedal Miller na ekonomickom fóre v Petrohrade.
Nemecko označilo argumenty Gazpromu za vymyslené. Podľa spolkového ministra hospodárstva Roberta Habecka sú kroky Gazpromu "politicky motivované". Dodal, že Moskva sa snaží vytlačiť ceny plynu vyššie.
Gazprom má zrejme ešte inú motiváciu, keďže Miller vyhlásil, že plynovod Nord Stream 2, ktorý bol dokončený, ale nikdy nebol aj pre ruský útok na Ukrajinu spustený, je teoreticky pripravený na prevádzku.
Podľa medializovaných správ Rusko pohrozilo úplnou odstávkou plynovodu Nord Stream 1.
Rusko tento týždeň znížilo dodávky plynu do Nemecka, Talianska, Rakúska, Česka aj na Slovensko.
Gazprom už v stredu (15. 6.) oznámil, že od štvrtka ešte viac obmedzuje dodávky do Nemecka cez plynovod Nord Stream. Od štvrtkového rána bude podľa ruského koncernu cez plynovod denne prúdiť maximálne 67 miliónov kubických metrov plynu. Gazprom už v utorok (14. 6.) oznámil redukciu maximálneho objemu dodávok cez plynovod Nord Stream o 40 % na približne 100 miliónov kubických metrov zo 167 miliónov kubických metrov.
Talianska spoločnosť Eni vo štvrtok uviedla, že ruský koncern Gazprom dodáva len 65 % požadovaného plynu. Obmedzenie dodávok hlásil aj český ČEZ.
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) uviedol, že dodávky ruského plynu by vo štvrtok mohli klesnúť až o 30 % oproti dohodnutému kontraktu.
Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci sa vo štvrtok na burze v Amsterdame posilnil až o 24 % a tesne popoludní sa dostal na 148,99 eura za megawatthodinu (MWh). Od začiatku týždňa jeho ceny už vyskočili približne o 70 %.
AKTUALIZOVANÉ Minister hospodárstva Richard Sulík totálne zlyhal, keď nedostatočne tlačil na premiéra Eduarda Hegera pri rokovaniach o ruskej rope. Vyhlásil to vo štvrtok poslanec a líder opozičného Smeru-SD Robert Fico počas mimoriadnej schôdze o návrhu na odvolanie Sulíka z funkcie. Minister hospodárstva kontroval, že rafinéria Slovnaft odstavená nebude. Poznamenal, že to, čo premiér Eduard Heger vyrokoval, vzniklo po vzájomnej konzultácii.
Fico poukázal na to, že slovenský predseda vlády súhlasil so šiestym balíkom sankcií voči Ruskej federácii, na ktorých sa nedávno dohodla Európska únia (EÚ) a ktoré sa týkajú aj oblasti dovozu a spracovania ruskej ropy. Sulík podľa neho nevytvoril dostatočný tlak na premiéra pri rokovaniach o rope. "Minister hospodárstva, do portfólia ktorého partia tieto odborné témy, totálne zlyhal," zdôraznil Fico.
Zároveň poznamenal, že podľa vyjadrení v nemeckom týždenníku sankcie proti Rusku nezasiahnu USA, najväčší profit budú mať Čína a India a najpoškodenejšia bude Európa a EÚ. Skonštatoval, že politická vôľa veľkých západných krajín, ku ktorým sa pridala aj súčasná slovenská vláda, teda vôľa "za každú cenu" poškodiť Ruskú federáciu, tlačí európsku ekonomiku "do kúta".
Zlyhanie vlády
To, čo sa udialo v Bruseli zo strany slovenskej vlády, je podľa neho "fatálne zlyhanie", pretože "úmyselne poškodili slovenskú ekonomiku a slovenské domácnosti". Kritizoval, že prijímali rozhodnutia bez konzultácií s predstaviteľmi zainteresovanej verejnosti. Zdôraznil tiež, že "našťastie" je v súčasnosti témou len ropa a netreba hovoriť aj o plyne. Pýtal sa, kde je odpoveď vlády na "katastrofický" scenár zvyšovania cien plynu.
Zaujímal sa zároveň, prečo sa pôvodne plánované tri roky na prípravu na odstrihnutie sa od ruskej ropy skrátili na osem mesiacov a prečo to vláda SR nevetovala. Len veľmi ťažko sa podľa Fica bude týchto osem mesiacov dať zvládať. Upozornil, že Slovnaft pôjde na technologické minimum, čo podľa neho môže túto firmu výrazne poškodiť.
Podotkol, že niektorí zahraniční analytici na jeseň očakávajú "brutálnu drahotu", pokiaľ ide o pohonné látky a aj ich nedostatok. Tvrdí, že sa blížime do mimoriadne vážnej doby, pokiaľ ide o všetky energie. Minister hospodárstva podľa Fica zanedbal základné povinnosti, netlačil na predsedu vlády a vytvoril podmienky, ktoré znížia životnú úroveň občanov SR.
Robert Fico a Richard Sulík. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Sulík: Cena plynu vzrastie o 34 až 59 percent.
Richard Sulík počas svojho odvolávania uviedol, že ceny zemného plynu od Slovenského plynárenského priemyslu pre domácnosti vzrastú od začiatku budúceho roka o 34 až 59 percent. Nižšiu sumu si priplatia odberatelia, ktorí od augusta do konca roka uzatvoria s SPP štvorročnú zmluvu, a vyšší nárast platí pre domácnosti, ktoré budú mať jednoročný kontrakt.
"Keď zákazník uzavrie zmluvu na štyri roky, porastie cena plynu pre domácnosti o 20 % plus inflácia, ktorá je 12 %," povedal Sulík. To znamená, že zo súčasnej ceny 43 eur za megawatthodinu (MWh) vrátane prepravy, distribúcie a DPH vzrastie koncová cena pre zákazníkov na 57 eur. V ďalších rokoch kontraktu by sa cena mala zvyšovať už iba o infláciu.
Druhá možnosť je dohodnúť odber iba na jeden rok, pokiaľ odberateľ očakáva, že sa cena plynu po čase výraznejšie zníži, a nechce podpísať zmluvu na štyri roky. V tom prípade sa mu zvýši cena plynu o 42 % plus o infláciu.
Minister očakáva, že inflácia sa bude na súčasnej výške okolo 12 % držať aj počas nasledujúcich dvoch až troch rokov a na konci štvorročného zmluvného obdobia by mala klesnúť na šesť percent.
Richard Sulík. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Slovnaft odstavený nebude
Sulík tiež vyhlásil, že rafinéria Slovnaft nebude odstavená. Naopak, rokuje sa o financovaní potrebných úprav. Poznamenal, že to, čo premiér Eduard Heger vyrokoval, vzniklo po vzájomnej konzultácii.
Sulík skonštatoval, že pre Slovensko sa v rámci šiesteho balíka sankcií voči Rusku podarilo získať trvalú výnimku na dovoz ruskej ropy potrubím a trvalú výnimku na vývoz petrochemických produktov. Po prechodnej lehote osem, respektíve 18 mesiacov bude zakázaný vývoz ropných produktov, ako sú nafta, benzín a oleje. Podotkol, že slovenský trh je 70 % kapacity Slovnaftu.
Prestavenie rafinérie bude podľa Sulíka stáť do 300 miliónov eur a bude kompletne trvať približne štyri roky. Zdôraznil, že experimentálna prevádzka bude možná už od februára budúceho roka. "Od februára budúceho roka bude Slovnaft pripravený na primiešavanie inej ropy ako ruskej," doplnil. Zároveň rokuje o dodávkach nafty a benzínu na Ukrajinu, kam by po skončení výnimky mohla ísť prebytočná produkcia Slovnaftu. Zadal preto Transpetrolu vypracovanie analýzy o možnom použití a potrebných investíciách jednej z dvoch rúr ropovodu Družba na prerábku na produktovod.
Extrémne neistá situácia
Sulík pripustil, že pre vojnu na Ukrajine a politické následky je situácia extrémne neistá, treba sa preto pripraviť aj na úplne odstavenie ropovodu Družba. Zásobníky ropy a ropných produktov sú podľa neho naplnené na technické maximum, teda 97 % kapacít. Spresnil, že strategické zásoby štátu plus pohotovostné zásoby Transpetrolu a Slovnaftu aktuálne dosahujú 126 dní.
Dodal, že Transpetrol by mal začať s obstarávaním nových nádrží na ropu a ropné produkty. "Dôvod je ten, že 43 % skladových kapacít pre strategické zásoby štátu sa nachádza na východe, v obci Budkovce, a v prípade úplného prerušenia dodávok ruskej ropy sú tieto nepoužiteľné," povedal.
V oblasti cien benzínu a nafty na slovenských čerpacích staniciach by sa dalo podľa Sulíka robiť viac, keby bol riadne obsadený Protimonopolný úrad SR, ktorý momentálne riadi presluhujúci predseda. "Po dohode na koaličnej rade prebehlo riadne výberové konanie, no vymenovanie vládou bezdôvodne blokuje Igor Matovič," vyhlásil.
Parlament začal vo štvrtok popoludní rokovanie o návrhu na odvolanie ministra hospodárstva z funkcie. Žiadosť na zvolanie mimoriadnej schôdze podal opozičný Smer-SD. Poslanci návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi hospodárstva odôvodnili pasivitou Sulíka pri predkladaní návrhov na zmiernenie vplyvov zdražovania energií a pohonných látok. Výsledkom nečinnosti ministra je podľa nich nekontrolovateľný nárast cien energií a pohonných látok s drastickými dosahmi na životnú úroveň.
