Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj: Dobyjeme naspäť juh

Ukrajinské sily opätovne ovládnu juh krajiny, vyhlásil prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu po prvej návšteve tamojšej frontovej línie. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Zelenskyj v sobotu po prvý raz od začiatku ruskej invázie navštívil juhoukrajinské mesto Mykolajiv, ako aj vojakov bojujúcich na južnej frontovej línii v Mykolajivskej a susednej Odeskej oblasti.

"Juh nikomu nevydáme, vrátime všetko, čo je naše, a more bude ukrajinské a bezpečné," povedal na videu zverejnenom na platforme Telegram počas návratu do Kyjeva. Uviedol v ňom, že počas svojej cesty hovoril aj s vojakmi a policajtmi.

"Ich nálada je sebavedomá a pri pohľade do ich očí je zrejmé, že nepochybujú o našom víťazstve," povedal Zelenskyj.

Ruské sily sa v posledných týždňoch zamerali na juh a východ Ukrajiny po tom, ako sa im po začiatku invázie z 24. februára nepodarilo dobyť hlavné mesto Kyjev.

"Straty sú značné. Mnohé domy boli zničené, civilná logistika narušená, existuje mnoho sociálnych problémov," uviedol Zelenskyj.

"Dal som pokyn, aby bola pomoc ľuďom, ktorí prišli o svojich milovaných, systematickejšia. Určite obnovíme všetko, čo bolo zničené. Rusko nemá toľko rakiet, koľko majú naši ľudia túžby žiť," citovala ho AFP.

Mykolajiv je kľúčovým cieľom ruskej ofenzívy, keďže leží na ceste k strategickému čiernomorskému prístavnému mestu Odesa. Mykolajiv sa nachádza neďaleko pobrežia zhruba 100 kilometrov severozápadne od Chersonu, ktorý padol do rúk ruských jednotiek počas prvých týždňov vojny.

(tast, ste)

Minúta  |  

Mélenchon či Macron? Vo Francúzsku sa začalo druhé kolo parlamentných volieb

Vo Francúzsku sa v nedeľu ráno začalo druhé kolo parlamentných volieb, ktoré rozhodne o tom, či bude prezident Emmanuel Macron môcť naďalej presadzovať svoj program v druhom funkčnom období.

Prognózy prieskumných inštitútov naznačujú, že Macronova centristická koalícia Spolu! (Ensemble!) bude mať najviac poslancov v 577-člennom Národnom zhromaždení, môže však prísť o nadpolovičnú väčšinu.

Plány "macronistov" v podobe sľubovaného znižovania daní, sociálnej reformy či zvýšenia dôchodkového veku chce zablokovať len nedávno založená koalícia Nová ekologická a sociálna ľudová únia (NUPES), v ktorej sa ľavicové strany a zelení spojili pod vedením Jeana-Luca Mélenchona.

Prvé kolo volieb sa pred týždňom skončilo sklamaním pre Macrona, v ktorom oba tieto tábory dosiahli takmer zhodnú podporu približne 26 percent hlasov. V druhom kole proti sebe v jednotlivých 577 volebných obvodoch súperia dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.

Posledné prieskumy z piatka ukázali, že koalícia Spolu! by mohla získať 255 – 305 poslaneckých mandátov, pričom na väčšinu ich potrebuje 289. Koalícii NUPES pripisujú 140 – 200 kresiel, čím sa stane najväčšou opozičnou silou, informovala agentúra AFP.

Tretie miesto zrejme obsadia konzervatívni Republikáni (LR) a ich centristickí spojenci z Únie demokratov a nezávislých (UDI) s 50 – 70 kreslami. Krajne pravicovému Národnému zhromaždeniu (RN) by mohlo pripadnúť 20 – 45 kresiel.

Pozorovatelia označujú za kľúčovú účasť, ktorá v prvom kole 12. júla dosiahla historické minimum 47,5 percenta – a túto nedeľu by mohla byť ešte nižšia. Väčší záujem o hlasovanie by pravdepodobne prospel bloku NUPES, ktorý sa spolieha, že k volebným urnám prídu mladí ľudia a pracujúce triedy, konštatuje AFP.

Súboj medzi "macronistami" a "mélenchonistami" sa za posledný týždeň vyostril. Spojenci prezidenta sa snažili vykresliť oponentov ako nebezpečnú krajnú ľavicu, kým Mélenchon sľuboval ukončenie "30 rokov neoliberalizmu", minimálnu mzdu, zvýšenie verejných výdavkov i znárodňovanie.

Macron si ako prezident, za ktorého ho opätovne zvolili v apríli tohto roka, bez ohľadu na výsledky parlamentných volieb udrží kontrolu nad zahraničnou a obrannou politikou, neúspech pri terajšom hlasovaní by mu však skomplikoval domácu politickú agendu.

Francúzsko malo naposledy prezidenta a premiéra z iných strán pred dvoma desaťročiami, keď pravicový prezident Jacques Chirac musel spolupracovať s parlamentom s prevahou socialistov za predsedu vlády Lionela Jospina.

Celkovo 48,9 milióna oprávnených voličov môže odovzdať hlasy do 20.00 h SELČ.

Minúta  |  

Dovoz ruskej ropy do Indie a Číny stále rastie, keďže Západ sa jej vyhýba

India, Čína a ďalšie ázijské krajiny sa pre Moskvu stávajú čoraz dôležitejším zdrojom príjmov z ropy. A to aj napriek silnému tlaku zo strany USA, aby nezvyšovali svoje nákupy po invázii Ruska na Ukrajinu.

Predaje v Ázii zvyšujú príjmy z ruského exportu v čase, keď sa USA, Európska únia (EÚ) a ich spojenci snažia obmedziť finančné toky podporujúce vojnové úsilie Moskvy. Západ zaviedol bezprecedentné sankcie proti Moskve za vojnu na Ukrajine.

India podľa údajov spoločnosti Kpler v roku 2022 doposiaľ nakúpila takmer 60 miliónov barelov (1 barel = 159 litrov) ruskej ropy v porovnaní s 12 miliónmi barelov za celý rok 2021.

Dodávky do iných ázijských krajín, ako je Čína, sa v uplynulých mesiacoch zvýšili tiež, ale v menšom rozsahu. Aj Srí Lanka, ktorá zápasí s vážnou hospodárskou krízou, uviedla, že môže byť nútená nakupovať viac ropy z Ruska, pretože sa zúfalo snaží udržať ekonomiku v chode.

Od ruskej invázie na Ukrajinu koncom februára globálne ceny ropy prudko vzrástli. To je pre rafinérie v Indii a ďalších chudobnejších krajinách dodatočná motivácia pre odber ropy, ktorú im Moskva ponúka za výrazné zľavy.

Význam týchto trhov pre Rusko vzrástol po tom, čo 27-členná EÚ, jej hlavný trh s fosílnymi palivami, ktoré zabezpečujú väčšinu zahraničných príjmov Moskvy, schválila zastavenie väčšiny nákupov ruskej ropy do konca tohto roka.

Ilustračné foto: Ladislav Maďar

India dominuje

Uralská ropy tak mení smer a namiesto do Európy prúdi do Ázie, pričom India sa stala jej najväčším nákupcom, nasledovaná Čínou. India tak nakupuje lacnú ropu, spracúva ju a vyváža hotové "neruské" produkty, pričom môže na tom získať veľké marže. Správy o sledovaní lodí ukazujú, že Turecko je ďalšou kľúčovou destináciou.

V máji priplávalo asi 30 ruských tankerov k indickým brehom a vyložili približne 430-tisíc barelov ropy denne. Podľa nezávislého Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA) so sídlom v Helsinkách vo Fínsku, od januára do marca doviezla pritom India v priemere len 60-tisíc barelov ropy denne.

Nákupy zintenzívnili aj čínske štátne a nezávislé rafinérie. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) bola v roku 2021 Čína najväčším samostatným nákupcom ruskej ropy a odobrala v priemere 1,6 milióna barelov denne, čo je rovnomerne rozdelené medzi potrubia a námorné trasy.

A hoci je indický dovoz oproti čínskemu stále len asi štvrtinový, prudký nárast od začiatku vojny je potenciálnym zdrojom napätia medzi Washingtonom a Naí Dillí. USA uznávajú, že India potrebuje cenovo dostupnú energiu, ale upozorňujú, že príjmy z ruskej ropy živia vojenskú mašinériu Moskvy.

Ropný tanker, ilustračný obtázok. Foto: Pexels.com

Pokrytectvo?

Indický minister zahraničných vecí Subrahmanjam Džajšankar na kritiku dovozu ruskej ropy odpovedal protiotázkou: "Ak India financuje ruskú ropu, financuje vojnu. Povedzte mi potom, či nákup ruského plynu nefinancuje vojnu? Buďme trochu nestranní," povedal na nedávnom fóre GLOBSEC na Slovensku s odkazom na európsky dovoz ruského plynu.

Vývoz ropných produktov z Indie, ako je nafta, medzitým vzrástol na 685-tisíc barelov denne z 580-tisíc barelov denne pred inváziou na Ukrajinu. Veľká časť exportu nafty sa predáva v Ázii, ale zhruba 20 percent bolo prepravených cez Suezský prieplav smerujúci do Stredozemného mora až Atlantiku, teda v podstate do Európy alebo USA, povedal Lauri Myllyvirta, hlavný analytik fínskeho centra CREA. India tak umožňuje ruskej rope, aby sa dostala na západné trhy, dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Šeliga: Štát ceny palív zastropovať nevie. Čaputová by mala dať referendum na Ústavný súd

V koalícii sa rokuje o zvýšení platov učiteľov, zdravotníkov, ošetrovateľov a všetkých ľudí vo verejnej správe o desať percent. Poslanec parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) verí, že sa táto otázka podarí vyriešiť do septembra. Uviedol to v relácii RTVS Sobotné dialógy. Opozičný poslanec Richard Takáč (Smer-SD) vyčíta vláde nedostatočnú pomoc a neprinášanie riešení.

Poslanci sa zhodli, že aby sa mohlo pomôcť ľuďom, treba zvýšiť niektoré dane. "Je úplne legitímne sa baviť o hazarde, liehu," myslí si Šeliga. Pripúšťa však aj zníženie niektorých daní. Spomenul aj návrh koaličnej SaS na zrušenie koncesionárskych poplatkov, sám však takúto ambíciu nemá. Takáč navrhuje napríklad zvýšenie daní pre bohaté firmy.

Pri vetovanom tzv. prorodinnom balíčku je Šeliga za vyhovenie pripomienkam prezidentky Zuzany Čaputovej. Vidí priestor na ďalšie rokovanie napríklad o tzv. krúžkovnom. "Ak chce dnes Igor Matovič (minister financií, OĽaNO) prelamovať veto a vie, že na to nemá hlasy, už sa nemôžeme baviť o tom, že tu niekomu ide o rodinu. Je to len politický súboj," komentoval. Má výhrady k prelamovaniu veta s pomocou politikov označovaných za fašistov. V rámci pomoci chce navrhnúť aj dávku pre seniorov v decembri.

Takáč hovorí, že vetovaná pomoc nie je žiadna pomoc. Upozornil, že ovplyvní príjmy samospráv. Niektoré podľa neho môžu mať problém zostaviť rozpočet a hovoria o zvyšovaní daní.

Na odvolanie Lengvarského vraj nie je dôvod

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) podľa Šeligu pravdepodobne nebude odvolaný, má podporu koalície. Za bizarný považuje návrh na koniec šéfa envirorezortu Jána Budaja (OĽaNO) pre situáciu s medveďmi. Takáč to naopak vidí ako totálne zlyhanie. Zároveň upozornil, že dôvodmi odvolávania nie sú iba medvede.

Šeliga momentálne nevidí ani dôvod na odvolanie ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO).

Takáč: Sankcie proti Rusku sme mali vetovať

Referendum, ktoré chce iniciovať Smer-SD prostredníctvom petičnej akcie, by podľa Šeligu mala dať prezidentka Zuzana Čaputová na Ústavný súd SR. Takáč odmieta, že by otázky boli protiústavné. Aktuálna vláda by podľa neho mala skončiť.

V súvislosti s vysokými cenami palív Šeliga tvrdí, že štát nevie zastropovať ceny. Cestu vidí v regulácii. Takáč považuje za základný problém vysokých cien palív či plynu sankcie proti Rusku. Slovensko ich podľa neho malo vetovať.

(tasr)

Minúta  |  

Pri Bratislave vyrastie satelit s 20-tisíc nájomnými bytmi, sľubuje Kollár

Pri Bratislave sa v súvislosti s projektom výstavby štátnych nájomných bytov plánuje výstavba satelitného mestečka s 20-tisíc bytmi. Ďalší investor je blízko k vydaniu stavebného povolenia na výstavbu bytov pri Nitre. V TASR TV to povedal predseda parlamentu a líder Sme rodina Boris Kollár.

"Spolu máme jednu miliardu eur u investorov pripravených to spustiť," uviedol. Celý proces od príchodu potenciálneho investora po odovzdanie prvých bytov podľa neho trvá niekoľko rokov, keď sa však systém rozbehne, funguje bez ohľadu na to, kto je práve vo vláde. "Prvé byty sa budú odovzdávať možno o dva roky," odhaduje Kollár.

Výčitky opozície, že byty sú zatiaľ iba na bilbordoch, považuje za nekorektné, keďže zákon sa prijal len nedávno. Dodáva, že sľub spustiť projekt splnil, aj keď to trvalo dlhšie, ako by si želal. Na margo ostatných volebných sľubov hnutia skonštatoval, že im ostáva ešte exekučná amnestia. Chce tlačiť na ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, aby pripravila potrebnú legislatívu.

Na otázku, prečo sa rokovanie o protiinflačnom balíčku vrátenom prezidentkou odsunulo na budúci týždeň, Kollár priblížil, že minister financií Igor Matovič (OĽaNO) potrebuje viac času na rokovanie o podpore. Ak by však parlament balíček úplne odmietol, rodiny by podľa neho prišli aj o rýchlu pomoc plánovanú už v tomto čase. "Ak to zarežeme a neodsúhlasíme, tak od 1. januára až doteraz vlastne nedostali nič," odkázal poslancom Kollár.

Sme rodina podľa neho podporí postup, pre aký sa rozhodne Matovič. Môže sa podľa neho pokúsiť celkovo prelomiť veto hlavy štátu alebo schváliť len prvú časť s aktuálnou pomocou. "Potom by som aj tak urobil krúžkovné, ale v riadnom legislatívnom procese," dodal na margo opatrení, ktorých účinnosť je plánovaná v budúcom roku.

Kollár trvá na tom, že zodpovednosť za aktuálne problémy s medveďmi má minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). "Sú také premnožené, že ich ľudia nachádzajú u seba na záhrade alebo na dvore. Pýtam sa, či čakáme na prvú smrť nejakého dieťaťa," vyhlásil s tým, že počty medveďov treba regulovať ich odstrelom. "Aj vo vyspelých štátoch sa normálne reguluje, odstrel, samozrejme. Myslím si, že pokiaľ to nezačneme regulovať, začnú regulovať medvede nás," uzavrel.

(tasr)

Minúta  |  

Putin na fóre: USA si myslia, že sú bohmi na Zemi, ktorí nemajú žiadne povinnosti, len záujmy

Šéf Kremľa Vladimir Putin v piatok na ekonomickom fóre v Petrohrade vyhlásil, že rozhodnutie Moskvy spustiť "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine bolo ťažké, ale vynútené.

Ako ďalej tvrdil, ruské sily obhajujú práva Ruska a operácia Kremľa je zameraná na ochranu obyvateľov východoukrajinského Donbasu, kde podľa jeho nepodložených výrokov prebieha genocída voči Rusom. Putin dodal, že všetky ciele vojenskej operácie budú bezpochyby splnené.

Reakciou na vojnu na Ukrajine EÚ stratila svoju "politickú suverenitu", tvrdí šéf Kremľa. EÚ podľa neho koná tak, ako jej je diktované a škodí obyvateľom členských krajín, podnikom a ekonomike. "Ekonomická blesková vojna voči Rusku od samotného začiatku nemala žiadnu šancu na úspech," snažil sa tvrdiť Putin.

Spojené štáty obvinil z toho, že "v studenej vojne vyhlásili víťazstvo - rovnako ako Londýn - a následne si začali myslieť, že sú bohmi na planéte Zem, ktorí nemajú žiadne povinnosti, len záujmy". "Starý svetový poriadok" založený na jednej veľmoci je nestabilný, domnieva sa Putin. Svet podľa neho zažíva "revolučné tektonické posuny v geopolitike", ktoré prinesú "zásadné, jednoznačne nezadržateľné zmeny".

Čo sa týka sankcií Západu voči Moskve, Putin vyhlásil, že viac škodia tomu, kto ich zavádza, a označil ich za dvojsečnú zbraň. Európska únia podľa neho môže v dôsledku prijatých sankcií prísť o viac než 400 miliárd dolárov. Ako dosah sankcií spomenul narastajúcu infláciu a nerovnosť.

Západné krajiny podľa Putina zaobchádzajú s ostatnými štátmi ako so svojimi kolóniami a považujú ich za občanov druhej kategórie. Rusko podľa jeho slov bude intenzívnejšie spolupracovať "s každým, kto má o to záujem", a to napriek tomu, že Západ sa usiluje o to, aby "si vybralo cestu izolácie".

Ruský prezident okrem toho odmietol zodpovednosť Ruska za globálnu potravinovú krízu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.