Missouri sa v piatok stalo prvým štátom USA, ktorý zakázal umelé prerušenie tehotenstva. Stalo sa tak krátko po tom, ako Najvyšší súd USA zrušil prelomové rozhodnutie v prípade "Roeová verzus Wade" z roku 1973, ktoré zakotvovalo federálne právo žien na interrupciu.
"Missouri sa práve stalo prvým štátom USA, ktorý zakázal interrupcie," uviedol na Twitteri štátny generálny prokurátor Eric Schmitt. "Toto je monumentálny deň pre posvätnosť života," dodal.
Denník The Huffington Post spresnil, že Schmitt vydal svoje stanovisko len niekoľko minút po tom, ako Najvyšší súd USA zverejnil kontroverzné rozhodnutie.
"Missouri môže obnoviť svoje hrdé tradície a obnoviť základnú právnu ochranu pre najzákladnejšie ľudské právo – právo na život," dodal Schmitt.
Zákaz interrupcií v Missouri sa vzťahuje aj na prípady otehotnenia po znásilnení alebo inceste. Jediná výnimka platí v prípade, ak je ohrozený život matky. Tamojší zákon stanovuje, že vykonanie interrupcie je trestným činom, za ktorý hrozí trest odňatia slobody na päť až 15 rokov, pripomenul The Huffington Post.
Agentúra AFP pripomenula, že celkovo 13 štátov USA, väčšinou na "konzervatívnom a náboženskejšom juhu", v uplynulých rokoch prijalo zákony, ktoré po vynesení federálneho rozhodnutia vstúpia do platnosti prakticky automaticky. Líšia sa jedine v tom, akým spôsobom zakazujú potraty. Napríklad štát Idaho uvádza výnimky pri znásilnení alebo inceste, avšak Kentucky chce umožniť vykonanie umelého prerušenia tehotenstva len v prípade, ak je ohrozený život matky.
Svedectvami zameranými na perzekúciu žien i príbehmi pamätníkov si v piatok v Múzeu obetí komunizmu v Košiciach pripomínajú Deň pamiatky obetí komunistického režimu, ako aj prvé výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti na priečelí budovy odhalili tabuľu s logom a názvom múzea a podľa inštitúcie premenovali aj autobusovú zastávku MHD.
"Obete komunizmu nám pripravili cestu k dnešnej slobode a zaslúžia si našu poctu, pretože dokázali znášať nespravodlivé odsúdenia, poníženie, odlúčenie od svojich rodín, manželiek a detí," povedal riaditeľ múzea Pavol Hric.
Poslaním tohto múzea je spoznávať nedávnu históriu, zamýšľať sa nad ňou a objavovať príčiny, ktoré viedli k neľudskému zaobchádzaniu s občanmi. Cieľom je poskytnúť informácie o danom období najmä mladým ľuďom. Ako Hric povedal, od marca múzeum navštívilo 1 200 študentov. Od svojho vzniku prijali dvoch historikov a jedného pedagóga. Okrem expozičnej časti je v múzeu aj knižnica samizdatu a exilovej literatúry. K prvým dvom tisícom exemplárom ich v súčasnosti pribudlo ďalších odhadom dvetisíc, ktoré budú postupne spracovávať. Jedným z výstupov múzea je aj Mapa obetí komunizmu na Slovensku.
Databáza, ktorú spravuje Múzeum obetí komunizmu, obsahuje mená 104-tisíc perzekvovaných osôb a 148-tisíc trestaných roľníkov. Veľká časť z nich pochádza práve z východného Slovenska. Z Košíc je to takmer 3-tisíc obetí komunizmu.
Foto: Múzeum obetí komunizmu
Jedným z prejavov úcty má byť aj premenovanie autobusovej zastávky MHD Slovenský rozhlas na Moyzesovej ulici, ktorá je stanovišťom pre linky číslo 17 a 36, na Múzeum obetí komunizmu. "Verím, že každé jedno zastavenie autobusu na tejto zastávke a hláška s jej názvom mnohým pripomenie, aká tá naša história bola, a možno mnohých primne k tomu, aby z autobusu vystúpili a našli cestu do múzea," uviedol primátor Jaroslav Polaček.
Desiatky tisíc obetí komunistického režimu si Slovensko pripomína druhýkrát. Po viac ako 30 rokoch od jeho pádu v bývalom Československu schválila Národná rada SR v novembri 2020 novelu zákona, na základe ktorej sa 24. jún stal Dňom pamiatky obetí komunistického režimu.
Najvyšší súd Spojených štátov v piatok zrušil prelomové rozhodnutie v prípade "Roeová verzus Wade" z roku 1973, ktoré zakotvovalo právo na umelé ukončenie nenarodeného života.
Ide o jednu z najrozdeľujúcejších tém v americkom politickom živote. Zároveň ide o najväčšie víťazstvo pro-life hnutia za desaťročia.
"Ústava USA nepriznáva právo na umelé prerušenie tehotenstva. Právomoc regulovať umelé prerušenie tehotenstva sa vracia ľuďom a ich voleným zástupcom," uviedol súd v rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté po hlasovaní v pomere šesť ku trom. Najvyšší súd USA podľa ovláda konzervatívna väčšina.
Trump: Boh urobil toto rozhodnutie
"Je to v súlade s ústavou. Právo (zakázať interrupcie) sa vrátilo tam, kde malo byť už dávno," povedal pre stanicu Fox News bývalý prezident Donald Trump.
Na otázku, či má Trump odkaz pre niektorého zo svojich priaznivcov, ktorý môže byť za vykonávanie interrupcií, exprezident uviedol, že toto je niečo, čo "v konečnom dôsledku bude fungovať pre každého".
Na otázku, či si myslí, že ako bývalý šéf Bieleho domu zohral úlohu pri zvrátení kľúčového rozsudku tým, že vymenoval do Najvyššieho súdu USA troch konzervatívnych sudcov, Trump odpovedal, že "Boh urobil toto rozhodnutie".
Bývalý viceprezident USA, republikán Mike Pence rozsudok tiež privítal. "Dnes vyhral život. Zvrátením verdiktu v prípade Roeová verzus Wade dal Najvyšší súd USA americkému ľudu nový začiatok a ja chválim väčšinu sudcov za ich odvahu," uviedol na sociálnej sieti bývalý viceprezident, ktorý dlhodobo tvrdil, že USA zažívali krízu rodiny.
Biden: Zrušenie práva na interrupciu je uvedením extrémnej ideológie do praxe
"Najvyšší súd USA dnes výslovne odňal americkým ženám ústavné právo. Neobmedzil ho. Jednoducho ho odobral. To sa ešte nikdy nestalo," kritizoval verdikt americký prezident Joe Biden.
Podľa Bidena je najnovšieho rozhodnutie súdu "realizáciou extrémnej ideológie" a z jeho pohľadu ide o "tragickú chybu".
Prezident USA v prejave sľúbil, že bude pokračovať v boji za reprodukčné práva žien, a vyzval voličov, aby počas nadchádzajúcich volieb do Kongresu volili zákonodarcov, ktorí budú pracovať na uzákonení práva na umelé prerušenie tehotenstva.
Rozhodnutie kritizoval aj bývalý prezident Barack Obama. "Najvyšší súd dnes nielenže zvrátil takmer 50-ročný precedens, ale vydal najintenzívnejšie osobné rozhodnutie, aké môže niekto urobiť, do rúk politikov a ideológov, ktorí útočia na základné slobody miliónov Američanov," napísal Obama na Twitteri.
Vatikán verdikt víta
Pápežská akadémia pre život v piatok tiež privítala rozhodnutie Najvyššieho súdu Spojených štátov. Toto rozhodnutie podľa akadémie vyzvalo celý svet, aby o tejto záležitosti uvažoval.
Pápežská akadémia takisto vo svojom vyhlásení uviedla, že ochrana ľudského života nemôže byť obmedzená na práva jednotlivca, pretože život je záležitosť ,,širšieho spoločenského významu".
,,Skutočnosť, že veľká krajina s dlhoročnou demokratickou tradíciou mení svoj postoj k tejto záležitosti je takisto výzvou pre celý svet", uviedla akadémia.
Americký prezident Joe Biden rozhodnutie Najvyššieho súdu odsúdil a uviedol, že ,,dnešok je smutný deň" pre Ameriku. Reuters pripomína, že prezident USA je vierovyznaním katolík.
Veľké očakávania
Očakáva sa, že asi polovica amerických štátov prijme zákony, ktoré prístup k umelým potratom výrazne obmedzia.
Podľa nedávneho prieskumu spoločností Politico a Morning Consult bolo 53 percent voličov v USA proti zrušeniu rozsudku Roe vs. Wade.
Nemecký parlament v piatok odhlasoval zrušenie paragrafu zákona, ktorým sa lekárom zakazovalo informovať o tom, že vykonávajú interrupčné zákroky.
Ako informovala agentúra DPA, za zrušenie príslušného paragrafu hlasovala väčšina poslancov. Proti boli len konzervatívna Kresťanskodemokratická únia (CDU) a pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Doteraz platný paragraf zakazoval "reklamu" na umelé prerušenie tehotenstva. Časť lekárov sa sťažovala, že nemôžu informovať pacientov o interrupcii bez toho, aby riskovali žalobu.
Zrušením sporného paragrafu 219a budú zároveň očistení všetci lekári, ktorí boli z jeho porušenia obvinení od 3. októbra 1990.
Spolkový minister spravodlivosti Marco Buschmann označil zrušenú zákonnú normu za "absurdnú a zastaranú". Ministerka rodiny Lisa Pausová zase hovorila o dnešku ako o "slávnom dni", pričom zdôraznila, že "zdravie a sebaurčenie žien sú ľudské práva."
Strana Ľavica (Die Linke) tento krok parlamentu privítala, ale uviedla, že nejde dostatočne ďaleko. Vyzvala na zrušenie iného paragrafu, ktorým by sa dekriminalizovali interrupcie vo všeobecnosti.
CDU a AfD rozhodnutie parlamentu kritizovali, pričom poukazovali na to, že ženy majú už teraz veľa možností, ako získať informácie o interrupciách. Pripomínali zároveň aj práva nenarodeného dieťaťa.
Aj po zmene zákona, ktorým sa riadi reklama na lekárske účely, bude nelegálne propagovať interrupcie, pre ktoré nebudú existovať zdravotné dôvody.
USA neočakávajú, že nové zbraňové systémy nedávno dodané ukrajinským silám – vrátane viacnásobného raketového odpaľovacieho systému HIMARS – okamžite zmenia situáciu na bojiskách na Ukrajine. Príčinou je čiastočne to, že systémy zatiaľ posielané na Ukrajinu majú obmedzený dosah i počet rakiet, aby sa zabezpečilo, že nebudú použité na útoky na ruské územie.
Pre americkú spravodajskú televíziu CNN to uviedli dvaja americkí predstavitelia, ktorí sú priamo oboznámení s hodnoteniami spravodajských služieb USA.
Zdroje súčasne dodali, že ruské jednotky okrem toho pri svojich cielených útokoch dokázali zničiť i niektoré z nových zbraní dodaných Západom vrátane húfnic M777.
Podľa citovaných zdrojov ruská armáda na východe Ukrajiny získava výhodu, pretože sa učí z chýb, ktoré urobila počas predchádzajúcich fáz invázie na Ukrajinu. Je už schopná lepšej koordinácie leteckých a pozemných útokov a zlepšila aj logistiku a zásobovanie.
Americkí predstavitelia sa domnievajú, že ruská armáda plánuje na východe Ukrajiny pokračovať v intenzívnych útokoch, ktoré sa vyznačujú nasadzovaním ťažkého delostrelectva a raketovými údermi - so zámerom časom vyčerpať ukrajinské sily i odhodlanie NATO.
CNN pripomenula, že v najbližších týždňoch ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpi na summitoch G7 a NATO, pričom sa zrejme bude snažiť získať ďalšiu podporu Západu pre svoju krajinu.
Počas summitu G7 prezident USA Joe Biden spolu s ďalšími lídrami predstavia kroky na zvýšenie tlaku na Rusko pre jeho inváziu na Ukrajinu, uviedla CNN podľa agentúry TASR.
Na summite NATO zasa Spojené štáty – podľa americkej televízie – oznámia opatrenia na "posilnenie európskej bezpečnosti spolu s očakávanými novými významnými príspevkami od spojencov", uviedol jeden z predstaviteľov pre CNN.
CNN však súčasne konštatuje, že partneri v NATO začínajú vidieť limity svojich vlastných zásob niektorých moderných zbraní vrátane raketových protilietadlových striel a protitankových striel Javelin.
Tieto zbraňové systémy majú vlastné komplikované zásobovacie linky, čo znamená, že nahradenie tisícov takýchto rakiet, ktoré už boli dodané ukrajinským silám, by mohlo trvať roky, vysvetlila CNN.
Koniec súčasnej vlády si želá takmer 57 percent občanov Slovenska. Ako vyplýva z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV JOJ Na hrane, zhruba 43 percent opýtaných si určite želá pád súčasného vládneho kabinetu a viac ako 14 % si asi želá jeho koniec. Koniec vlády si neželá 36 percent respondentov, z toho 22 percent si pád vlády neželá vôbec a 14 percent si asi neželá koniec vlády. Prieskum verejnej mienky sa na vzorke tisíc respondentov konal od 7. do 10. júna tohto roka.
Najviac si želajú pád vlády Eduarda Hegera voliči strany Smer-SD a Republika (zhodne 91 percent). Nasledujú respondenti, ktorí by vo voľbách dali svoj hlas strane Hlas-SD (77 percent). Koniec vládneho kabinetu by privítali aj voliči SNS (71 percent). Z vládneho štvorlístka by si najviac želali pád vládneho kabinetu voliči strany SME Rodina (26 percent). Zhruba 16 percent respondentov, ktorí by volili KDH, by chceli pád súčasnej vlády. Voliči strany SaS (6 percent) by si menej priali koniec vlády, ako najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO (7 percent).
Skončenie súčasnej vlády si častejšie želajú ženy, opýtaní v stredných vekových kategóriách (34-65 rokov), menej vzdelaní, obyvatelia Banskobystrického, Trenčianskeho, Prešovského a Žilinského kraja a občania slovenskej národnosti.
Lídri členských štátov udelili vo štvrtok večer na summite EÚ v Bruseli Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych štátov. Je to nevyhnutný krok na ceste do EÚ, plné členstvo je však v nedohľadne. Severné Macedónsko a Albánsko sa otvorenia prístupových rokovaní nedočkali.
Európska rada vo štvrtok večer krátko po 20.00 h udelila štatút kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavsku. Viacero lídrov členských krajín túto udalosť označilo za za "historický moment" a signál nádeje pre ukrajinský ľud.
Pre slovenských novinárov informáciu zo summitu potvrdil aj slovenský premiér Eduard Heger, ktorý pripomenul, že Slovensko od neoficiálneho summitu EÚ v marci vo Versailles, kde presadzovalo myšlienku kandidátskeho štatútu pre Ukrajinu, "prešlo dlhú cestu", aby dostalo všetkých partnerov z EÚ "na palubu". Premiér dodal, že je to dobrá správa pre Ukrajinu, Slovensko a celú Európu a rovnako zablahoželal aj Moldavsku.
"Kandidátsky štatút pomôže Ukrajine vykročiť k členstvu v EÚ. Pre Slovensko to bude znamenať zvýšenie prosperity a bezpečnosti. Druhá rovina tejto veľkej udalosti je tá, že sa Slovensko o ňu pričinilo veľkou mierou," upozornil Heger.
Spresnil, že na neformálnom marcovom summite EÚ vo Versailles Slovensko bolo prvou krajinou, ktorá predložila rozpracovaný návrh ako pomôcť Ukrajine z hľadiska reforiem a financií na obnovu a ktorá požadovala udeliť jej kandidátsky štatút. V tej chvíli viaceré krajiny EÚ túto možnosť odmietali.
Priznanie štatútu kandidátskych štátov EÚ Ukrajine a Moldavsku i možnosť európskej perspektívy pre Gruzínsko je výsledkom spoločného úsilia a zároveň historickým momentom dokazujúcim jednotu Európskej únie. Na twitterovom účte to v reakcii na štvrtkové rozhodnutie lídrov EÚ uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.
"Gratulujem obyvateľom Ukrajiny, Moldavska i Gruzínska, naším budúcim spojencom v EÚ," dodala prezidentka.
Rovnaký krok sľúbili lídri Gruzínsku, ak splní podmienky stanovené Európskou komisiou. "Ste súčasťou našej európskej rodiny," odkázala trojici štátov jej predsedníčka Ursula von der Leyenová.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil štvrtkové rozhodnutie lídrov. "Je to jedinečný a historický moment vo vzťahoch medzi Ukrajinou a EÚ. Som vďačný (predsedovi Európskej rady) Charlesovi Michelovi, (predsedníčke Európskej komisie) Ursule von der Leyenovej a vedúcim predstaviteľom EÚ za podporu. Budúcnosť Ukrajiny je v rámci EÚ," napísal na sociálnej sieti Twitter Zelenskyj.
Rozhodnutie o udelení štatútu kandidátskeho štátu je prvým a nevyhnutným krokom na ceste k členstvu v EÚ. Nie je však jeho garanciou.
Keď sa štát stane kandidátom, musí svoju legislatívu a fungovanie približovať k štandardom EÚ. Ďalším dôležitým medzníkom je otvorenie prístupových rokovaní, ani to však neznamená, že sa uchádzač naisto stane členom EÚ. S jednotlivými krokmi v prístupovom procese musia súhlasiť všetky členské štáty.
Kandidátskymi štátmi v súčasnosti sú: Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Turecko. Hoci Turecko získalo kandidátsky štatút už v roku 1999 a prístupové rokovania sa s ním začali v roku 2005, s jeho členstvom viacero štátov EÚ nesúhlasí a je v nedohľadne.
Severné Macedónsko sa posunu nedočkalo
Nespokojnosť so situáciou, v akej sa z hľadiska prístupového procesu nachádzajú Albánsko a Severné Macedónsko, vyjadrila väčšina lídrov členských krajín Európskej únie po skončení mimoriadneho štvrtkového summitu s predstaviteľmi štátov Západného Balkánu. V otvorení prístupových rokovaní im stále bráni bulharské veto.
Pred summitom sa očakával posun v otázke odblokovania bulharského veta pre otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom, na čo je naviazané aj Albánsko. Silný diplomatický tlak na Sofiu v posledných týždňoch na Sofiu vyvíjali francúzske predsedníctvo v Rade EÚ aj európsky diplomatický úrad, v stredu, deň pred summitom, však vláda bulharského premiéra Kirila Petkova, ktorá bola pripravená na kompromis, stratila väčšinu a parlament sa nezhodol na pozícii pre prelomenie veta voči Severnému Macedónsku.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell po summite priznal, že rozširovací proces so západným Balkánom nie je tam, kde by mal byť. "Mali by sme začať rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom. Nemôžem skryť svoje sklamanie. Stále je tu nádej, neviem, čo môže urobiť bulharský parlament v najbližších hodinách," opísal situáciu.
Severomacedónsky premiér Dimitar Kovačevski pred novinármi netajil svoj hnev. "To, čo sa teraz deje, je vážny problém a vážna rana pre dôveryhodnosť Európskej únie," opísal situáciu. A upozornil, že pre Skopje nebol prijateľný ani kompromisný plán, ktorý sa na poslednú chvíľu snažilo zariadiť Francúzsko.
Ruského plukovníka Vadima Zimina, ktorého povinnosťou bolo nosiť Vladimirovi Putinovi prezidentský kufrík s kódmi na odpálenie jadrových zbraní, našli v pondelok doma pri Moskve postreleného. V stredu o tom informoval portál britských novín metro.co.uk.
Zimin (53) je ťažko ranený a hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti, píšu médiá. Kufrík s kódmi na odpálenie jadrových zbraní vždy sprevádza ruského prezidenta. Zimin, teraz plukovník ruskej tajnej služby FSB vo výslužbe, sa staral o kufrík odvtedy, ako ho prijali do funkcie pobočníka bývalého prezidenta Borisa Jeľcina.
V tajnej službe pokračoval a za pôsobenia Jeľcinovho nástupcu Putina to dotiahol na plukovníka, ale presná náplň jeho práce pre prezidenta, bývalého špióna KGB (hlavnej sovietskej tajnej služby), je nejasná. Zimina našli so strelnými poraneniami v kuchyni v jeho byte v meste Krasnogorsk v Moskovskej oblasti. Jeho partnerka zdravotníčka bola podľa správ v tom čase preč a liečila ranených v Putinovej vojne na Ukrajine.
K streľbe došlo v období, keď Zimin čelí vyšetrovaniu pre údajný trestný čin brania úplatkov, čoho sa mal dopustiť, keď pracoval v colnej službe vo vysokej funkcii, napísali noviny Moskovskij Komsomolec. V súvislosti s týmto prípadom bol v domácom väzení, ale popieral akékoľvek porušenie zákonov.
Ruské médiá informovali, že tento predstaviteľ sa „pokúsil spáchať samovraždu“ po popíjaní alkoholu so svojím bratom. Zimina našiel brat, ktorý bol počas streľby údajne práve v kúpeľni – ležal na dlážke v kaluži krvi s poranením hlavy a blízko neho bola automatická pištoľ IZH 79-9TM.
Putina bolo predtým vidieť na fotografiách so Ziminom, ktorý niesol kufrík s kódmi na odpálenie jadrových zbraní, a pokladalo sa to za symbolickú vyhrážku voči Západu. Stalo sa to v apríli na pohrebe ultranacionalistického politika Vladimira Žirinovského v Moskve. Kufrík obsahuje spúšťací mechanizmus pre strategické rakety Kremľa, uviedol portál metro.co.uk.
Kedy a prečo začal s politickou kariérou? Čo vyštudoval? Ako ho v mladosti prezývali? Bude opäť kandidovať na miesto župana TSK? Nielen to sa dozviete v ďalšom podcaste na terajsok.sk od nášho hosťa, ktorým je predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška.
Poliovírus, ktorý spôsobuje detskú obrnu, objavili vo vzorkách odpadovej vody v Londýne, hlavnom meste Británie.
Britský Úrad pre zdravotnú bezpečnosť (UKHSA) v posledných štyroch mesiacoch našiel vírus detskej obrny vo vzorkách nazbieraných v čističke odpadových vôd vo štvrti Beckton vo východnej časti Londýna. Toto ochorenie sa v Spojenom kráľovstve bežne vyskytovalo v 50. rokoch minulého storočia, do roku 2003 však bolo eliminované, správu priniesla stanica BBC.
UKHSA uvádza, že vírus do Londýna pravdepodobne priniesla osoba, ktorú nedávno v zahraničí zaočkovali vakcínou obsahujúcou živý vírus. Riziko šírenia nákazy je podľa UKHSA nízke. Rodičia by sa však mali ubezpečiť, že ich deti sú proti tejto chorobe plne zaočkované. Zdravotnícke úrady o výskyte tohto vírusu v odpadovej vode informovali Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO). "Väčšina obyvateľstva Spojeného kráľovstva bude chránená očkovaním z detstva, no v niektorých komunitách s nízkym pokrytím vakcín môže niektorým jednotlivcom hroziť riziko," uviedla epidemiologička z UKHSA Vanessa Salibová.
Vakcína s neaktívnym vírusom detskej obrny je v Británii súčasťou očkovacieho programu pre deti, pripomína BBC. Deťom ju podajú trikrát ešte pred dovŕšením jedného roka a potom opäť vo veku troch a 14 rokov. Úroveň zaočkovania prvými troma dávkami v Londýne je 86 percent, čo je nižšie ako 92 percent vo zvyšku Spojeného kráľovstva.
Vedci sú presvedčení, že vírus pochádza od osoby, ktorá bola v zahraničí imunizovaná živým vírusom obrny, ktorý sa podáva orálne. Ten sa v Británii nepoužíva od roku 2004. Zvyšky vírusu z čriev tejto osoby následne zaznamenali v odpadovej vode. V zriedkavých prípadoch sa takáto forma vírusu môže preniesť na ďalších ľudí a zmutovať na obrnu pochádzajúcu z vakcíny, píše BBC. Tá môže u nezaočkovaných ľudí takisto vyvolať vážny priebeh ochorenia vrátane ochrnutia.
AKTUALIZUJEME: Približne desať ľudí z klubu OĽaNO chcelo pôvodne hlasovať za pripomienky prezidentky pri takzvanej protiinflačnej pomoci. Dozvedeli sa však, že SaS spravila "komplot" s "fašistami", so Smerom a poslancami pôsobiacimi v Hlase-SD. To zmenilo ich rozhodnutie. V stredu po prelomení veta prezidentky to vyhlásil minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič.
19:00 Kremský z OĽaNO: SaS nech prestane rozbíjať vládu
OĽaNO očakáva, že strana SaS prestane rozbíjať vládu a začne sa správať ako konštruktívny partner, ktorý svoje výhrady bude tlmočiť na rokovaniach koaličných rád. Uviedol to poslanec hnutia Peter Kremský v reakcii na rozhodnutie SaS nechodiť na koaličné rady. SaS ako dôvod opätovnej neúčasti na koaličnej rade uviedla neprestávajúce útoky Igora Matoviča. "Je neuveriteľné, že táto strana má odvahu hovoriť o akýchsi útokoch, keď v poslednom čase práve ona takmer neustále osobne útočí na Igora Matoviča okrem iného za to, že hnutie OĽaNO plní vlastné a vládne záväzky, ktoré sme dali ľuďom," uviedol predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.
Považuje za nepochopiteľné, že SaS napáda nielen celú koncepciu reformy rodinnej politiky a protiinflačnej pomoci, ale aj znižovanie daní pracujúcim, hoci sami tento záväzok dlhodobo komunikovali. Mrzí ho, že sa SaS správa ako opozícia vo vlastnej vláde, verí, že svoje správanie strana zmení. Kolegov zo SaS prosí, aby začali spolupracovať "normálne a konštruktívne a v duchu platných dohôd".
18:34 Sulík: Naša trpezlivosť vo vláde nie je nekonečná
Richard Sulík reagoval na obvinenia Igora Matoviča, odmietol akékoľvek dohody alebo rokovanie s opozíciou. Hoci SaS zatiaľ neodchádza z vlády, Sulík povedal, že trpezlivosť jeho strany nie je nekonečná. Matovič má podľa neho asi posledný zmysel politického pôsobenia v tom, aby vyhnal SaS z vlády a obvinil stranu z rozpadu vlády. Naším odchodom ale vláda skončiť nemusí, môžu nás pokojne nahradiť fašisti, povedal Sulík.
Odmietol však hovoriť o termíne, dokedy bude jeho strana ešte súčasťou vlády, rozhodnutie môže prísť aj v priebehu leta. Sulík verí, že viacerí z koalície využijú leto na odpočinok.
Na otázku, či sa Sulík rozprával s Robertom Ficom, odpovedal, že išlo o trojminutový rozhovor v salóniku.
17:30 Boris Kollár: Emócie opadnú a dovládneme
Koalícia podľa neho situáciu ustojí. "Nemáme na výber. To znamená, že my to v tomto tvorivom cirkuse dovládneme," povedal. Vyzval pritom ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ministra financií Igora Matoviča aj premiéra Eduarda Hegera, aby sa snažili situáciu upokojovať. "Bolo to veľmi vypäté, emócie hrajú silnú úlohu, ale som presvedčený, že keď tieto emócie opadnú, znova si sadneme k jednému stolu a začneme komunikovať. Vládu musíme dokončiť v štvorkoalícii. Nemôže sa každú chvíľu niekto urážať a odsadať od stola," povedal Kollár. Upokojiť situáciu a diskutovať je podľa neho potrebné aj vzhľadom na prechádzanie zákonov v parlamente. "Bez toho to nemôže fungovať. To to môžeme rovno zabaliť a vyhlásiť predčasné voľby," dodal.
16:00 Matovič: Sulík sa dohodol s opozíciou
"Bola reálna možnosť, že za veto pani prezidentky zahlasuje z nášho poslaneckého klubu o dosť viac ľudí. Ale zároveň s týmito ľuďmi bola dohoda, že ak sa dozvieme na poslednú chvíľu, že by prišlo k nejakému spiknutiu SaS s fašistami z Republiky, so Smerom a s Pellegrinim, tak v tom prípade sa zariadia," skonštatoval Matovič.
Dodal, že túto informáciu dostali asi 20 minút pred hlasovaním a sám o tom informoval poslancov OĽaNO. Na základe toho sa podľa neho títo poslanci rozhodli nepodporiť veto prezidentky. "Ešte tesne pred hlasovaním prebiehalo kľúčové rokovanie vzadu v poslaneckom salóniku dvoch predsedov politických strán," tvrdí Matovič.
"Veľmi ma mrzí prístup SaS, dlhodobo mi to pripadá, že si len hľadajú zámienku, ako dosiahnuť predčasné voľby a čím skôr sa pobratať s Pellegrinim v budúcej vláde," dodal Matovič. Na otázku, ako chce ďalej vládnuť bez koaličného partnera, odpovedal tým, že OĽaNO sa správa zodpovedne, netrucuje, nehádže sa o zem a len SaS stále niečo vetuje.
Predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš povedal, že „u nás nefunguje tvrdá ruka predsedu, ktorý buchne po stole a povie, ako sa bude hlasovať“. Podľa Šipoša všetci poslanci OĽaNO hlasovali slobodne. Zo 48 poslancov OĽaNO vrátený zákon opätovne nepodporil Juraj Krúpa. „Demokracia je o tom, že nejaký poslanec zahlasuje aj inak,“ poznamenal Šipoš s tým, že na liberálnych poslancov OĽaNO boli „brutálne tlaky“, aby boli za „pekných, chrumkavých“.
Pre opakované útoky Igora Matoviča sa koaličná Sloboda a Solidarita opätovne odmieta zúčastňovať na koaličných radách. Ako ďalej liberáli uvádzajú vo vyhlásení, odmietajú akékoľvek rokovania s opozíciou o hlasovaní vo veci pripomienok prezidentky k prorodinným opatreniam.
„Igor Matovič len a len klame a robí to tesne po tom, ako jeho poslanci prelomili veto prezidentky spolu s fašistami," konštatujú liberáli.
Národná rada SR v stredu prelomila veto prezidentky Zuzany Čaputovej k zákonu o financovaní voľného času dieťaťa. Poslanci tak nevyhoveli jej pripomienkam, aby sa zo zákona vypustili ustanovenia účinné až od 1. januára budúceho roka.
Prorodinný balík sa tak zavedie v plnej miere, ako ho navrhoval minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Za akceptovanie pripomienok prezidentky SR hlasovalo 68 poslancov, proti bolo 41 poslancov a 29 zákonodarcov sa hlasovania zdržalo.
