Preskočiť na obsah
  |  

Nemecký parlament ruší zákaz reklamy na interrupcie

Nemecký parlament v piatok odhlasoval zrušenie paragrafu zákona, ktorým sa lekárom zakazovalo informovať o tom, že vykonávajú interrupčné zákroky.

Ako informovala agentúra DPA, za zrušenie príslušného paragrafu hlasovala väčšina poslancov. Proti boli len konzervatívna Kresťanskodemokratická únia (CDU) a pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Doteraz platný paragraf zakazoval "reklamu" na umelé prerušenie tehotenstva. Časť lekárov sa sťažovala, že nemôžu informovať pacientov o interrupcii bez toho, aby riskovali žalobu.

Zrušením sporného paragrafu 219a budú zároveň očistení všetci lekári, ktorí boli z jeho porušenia obvinení od 3. októbra 1990.

Spolkový minister spravodlivosti Marco Buschmann označil zrušenú zákonnú normu za "absurdnú a zastaranú". Ministerka rodiny Lisa Pausová zase hovorila o dnešku ako o "slávnom dni", pričom zdôraznila, že "zdravie a sebaurčenie žien sú ľudské práva."

Strana Ľavica (Die Linke) tento krok parlamentu privítala, ale uviedla, že nejde dostatočne ďaleko. Vyzvala na zrušenie iného paragrafu, ktorým by sa dekriminalizovali interrupcie vo všeobecnosti.

CDU a AfD rozhodnutie parlamentu kritizovali, pričom poukazovali na to, že ženy majú už teraz veľa možností, ako získať informácie o interrupciách. Pripomínali zároveň aj práva nenarodeného dieťaťa.

Aj po zmene zákona, ktorým sa riadi reklama na lekárske účely, bude nelegálne propagovať interrupcie, pre ktoré nebudú existovať zdravotné dôvody.

(tasr, ste)

  |  

USA: Rusi na Ukrajine zničili niektoré západné zbrane. Získavajú výhodu

USA neočakávajú, že nové zbraňové systémy nedávno dodané ukrajinským silám – vrátane viacnásobného raketového odpaľovacieho systému HIMARS – okamžite zmenia situáciu na bojiskách na Ukrajine. Príčinou je čiastočne to, že systémy zatiaľ posielané na Ukrajinu majú obmedzený dosah i počet rakiet, aby sa zabezpečilo, že nebudú použité na útoky na ruské územie.

Pre americkú spravodajskú televíziu CNN to uviedli dvaja americkí predstavitelia, ktorí sú priamo oboznámení s hodnoteniami spravodajských služieb USA.

Zdroje súčasne dodali, že ruské jednotky okrem toho pri svojich cielených útokoch dokázali zničiť i niektoré z nových zbraní dodaných Západom vrátane húfnic M777.      

Podľa citovaných zdrojov ruská armáda na východe Ukrajiny získava výhodu, pretože sa učí z chýb, ktoré urobila počas predchádzajúcich fáz invázie na Ukrajinu. Je už schopná lepšej koordinácie leteckých a pozemných útokov a zlepšila aj logistiku a zásobovanie.

Americkí predstavitelia sa domnievajú, že ruská armáda  plánuje na východe Ukrajiny pokračovať v intenzívnych útokoch, ktoré sa vyznačujú nasadzovaním ťažkého delostrelectva a raketovými údermi - so zámerom časom vyčerpať ukrajinské sily i odhodlanie NATO.

CNN pripomenula, že v najbližších týždňoch ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpi na summitoch G7 a NATO, pričom sa zrejme bude snažiť získať ďalšiu podporu Západu pre svoju krajinu.

https://standard.sk/220080/rusi-prelomili-ukrajinsku-obranu-na-klucovom-fronte/

Počas summitu G7 prezident USA Joe Biden spolu s ďalšími lídrami predstavia kroky na zvýšenie tlaku na Rusko pre jeho inváziu na Ukrajinu, uviedla CNN podľa agentúry TASR.

Na summite NATO zasa Spojené štáty – podľa americkej televízie – oznámia opatrenia na "posilnenie európskej bezpečnosti spolu s očakávanými novými významnými príspevkami od spojencov", uviedol jeden z predstaviteľov pre CNN.      

CNN však súčasne konštatuje, že partneri v NATO začínajú vidieť limity svojich vlastných zásob niektorých moderných zbraní vrátane raketových protilietadlových striel a protitankových striel Javelin.

Tieto zbraňové systémy majú vlastné komplikované zásobovacie linky, čo znamená, že nahradenie tisícov takýchto rakiet, ktoré už boli dodané ukrajinským silám, by mohlo trvať roky, vysvetlila CNN.

(tasr)

  |  

Prieskum: Pád Hegerovej vlády si želá viac ako polovica občanov

Koniec súčasnej vlády si želá takmer 57 percent občanov Slovenska. Ako vyplýva z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV JOJ Na hrane, zhruba 43 percent opýtaných si určite želá pád súčasného vládneho kabinetu a viac ako 14 % si asi želá jeho koniec. Koniec vlády si neželá 36 percent respondentov, z toho 22 percent si pád vlády neželá vôbec a 14 percent si asi neželá koniec vlády. Prieskum verejnej mienky sa na vzorke tisíc respondentov konal od 7. do 10. júna tohto roka.

Najviac si želajú pád vlády Eduarda Hegera voliči strany Smer-SD a Republika (zhodne 91 percent). Nasledujú respondenti, ktorí by vo voľbách dali svoj hlas strane Hlas-SD (77 percent). Koniec vládneho kabinetu by privítali aj voliči SNS (71 percent). Z vládneho štvorlístka by si najviac želali pád vládneho kabinetu voliči strany SME Rodina (26 percent). Zhruba 16 percent respondentov, ktorí by volili KDH, by chceli pád súčasnej vlády. Voliči strany SaS (6 percent) by si menej priali koniec vlády, ako najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO (7 percent).

Skončenie súčasnej vlády si častejšie želajú ženy, opýtaní v stredných vekových kategóriách (34-65 rokov), menej vzdelaní, obyvatelia Banskobystrického, Trenčianskeho, Prešovského a Žilinského kraja a občania slovenskej národnosti.

(sita)

  |  

Ukrajina a Moldavsko sa stali kandidátmi na členstvo v EÚ. Zelenskyj hovorí o historickom momente

Lídri členských štátov udelili vo štvrtok večer na summite EÚ v Bruseli Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych štátov. Je to nevyhnutný krok na ceste do EÚ, plné členstvo je však v nedohľadne. Severné Macedónsko a Albánsko sa otvorenia prístupových rokovaní nedočkali.

Európska rada vo štvrtok večer krátko po 20.00 h udelila štatút kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavsku. Viacero lídrov členských krajín túto udalosť označilo za za "historický moment" a signál nádeje pre ukrajinský ľud.

Pre slovenských novinárov informáciu zo summitu potvrdil aj slovenský premiér Eduard Heger, ktorý pripomenul, že Slovensko od neoficiálneho summitu EÚ v marci vo Versailles, kde presadzovalo myšlienku kandidátskeho štatútu pre Ukrajinu, "prešlo dlhú cestu", aby dostalo všetkých partnerov z EÚ "na palubu". Premiér dodal, že je to dobrá správa pre Ukrajinu, Slovensko a celú Európu a rovnako zablahoželal aj Moldavsku.

"Kandidátsky štatút pomôže Ukrajine vykročiť k členstvu v EÚ. Pre Slovensko to bude znamenať zvýšenie prosperity a bezpečnosti. Druhá rovina tejto veľkej udalosti je tá, že sa Slovensko o ňu pričinilo veľkou mierou," upozornil Heger.

Spresnil, že na neformálnom marcovom summite EÚ vo Versailles Slovensko bolo prvou krajinou, ktorá predložila rozpracovaný návrh ako pomôcť Ukrajine z hľadiska reforiem a financií na obnovu a ktorá požadovala udeliť jej kandidátsky štatút. V tej chvíli viaceré krajiny EÚ túto možnosť odmietali.

Priznanie štatútu kandidátskych štátov EÚ Ukrajine a Moldavsku i možnosť európskej perspektívy pre Gruzínsko je výsledkom spoločného úsilia a zároveň historickým momentom dokazujúcim jednotu Európskej únie. Na twitterovom účte to v reakcii na štvrtkové rozhodnutie lídrov EÚ uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.

"Gratulujem obyvateľom Ukrajiny, Moldavska i Gruzínska, naším budúcim spojencom v EÚ," dodala prezidentka.

https://twitter.com/ZuzanaCaputova/status/1540042520113123332

Rovnaký krok sľúbili lídri Gruzínsku, ak splní podmienky stanovené Európskou komisiou. "Ste súčasťou našej európskej rodiny," odkázala trojici štátov jej predsedníčka Ursula von der Leyenová.

https://twitter.com/vonderleyen/status/1540037739030216711

Zelenskyj: Je to historický moment

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil štvrtkové rozhodnutie lídrov. "Je to jedinečný a historický moment vo vzťahoch medzi Ukrajinou a EÚ. Som vďačný (predsedovi Európskej rady) Charlesovi Michelovi, (predsedníčke Európskej komisie) Ursule von der Leyenovej a vedúcim predstaviteľom EÚ za podporu. Budúcnosť Ukrajiny je v rámci EÚ," napísal na sociálnej sieti Twitter Zelenskyj.

https://twitter.com/ZelenskyyUa/status/1540038995178037249

Čo znamená kandidátsky štatút

Rozhodnutie o udelení štatútu kandidátskeho štátu je prvým a nevyhnutným krokom na ceste k členstvu v EÚ. Nie je však jeho garanciou.

Keď sa štát stane kandidátom, musí svoju legislatívu a fungovanie približovať k štandardom EÚ. Ďalším dôležitým medzníkom je otvorenie prístupových rokovaní, ani to však neznamená, že sa uchádzač naisto stane členom EÚ. S jednotlivými krokmi v prístupovom procese musia súhlasiť všetky členské štáty.

Kandidátskymi štátmi v súčasnosti sú: Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Turecko. Hoci Turecko získalo kandidátsky štatút už v roku 1999 a prístupové rokovania sa s ním začali v roku 2005, s jeho členstvom viacero štátov EÚ nesúhlasí a je v nedohľadne.

Severné Macedónsko sa posunu nedočkalo

Nespokojnosť so situáciou, v akej sa z hľadiska prístupového procesu nachádzajú Albánsko a Severné Macedónsko, vyjadrila väčšina lídrov členských krajín Európskej únie po skončení mimoriadneho štvrtkového summitu s predstaviteľmi štátov Západného Balkánu. V otvorení prístupových rokovaní im stále bráni bulharské veto.

Pred summitom sa očakával posun v otázke odblokovania bulharského veta pre otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom, na čo je naviazané aj Albánsko. Silný diplomatický tlak na Sofiu v posledných týždňoch na Sofiu vyvíjali francúzske predsedníctvo v Rade EÚ aj európsky diplomatický úrad, v stredu, deň pred summitom, však vláda bulharského premiéra Kirila Petkova, ktorá bola pripravená na kompromis, stratila väčšinu a parlament sa nezhodol na pozícii pre prelomenie veta voči Severnému Macedónsku.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell po summite priznal, že rozširovací proces so západným Balkánom nie je tam, kde by mal byť. "Mali by sme začať rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom. Nemôžem skryť svoje sklamanie. Stále je tu nádej, neviem, čo môže urobiť bulharský parlament v najbližších hodinách," opísal situáciu.

Severomacedónsky premiér Dimitar Kovačevski pred novinármi netajil svoj hnev. "To, čo sa teraz deje, je vážny problém a vážna rana pre dôveryhodnosť Európskej únie," opísal situáciu. A upozornil, že pre Skopje nebol prijateľný ani kompromisný plán, ktorý sa na poslednú chvíľu snažilo zariadiť Francúzsko.

(tasr, haj)

  |  

Ruský plukovník Zimin sa pokúsil o samovraždu, Putinovi nosil kufrík na obsluhu jadrových zbraní

Ruského plukovníka Vadima Zimina, ktorého povinnosťou bolo nosiť Vladimirovi Putinovi prezidentský kufrík s kódmi na odpálenie jadrových zbraní, našli v pondelok doma pri Moskve postreleného. V stredu o tom informoval portál britských novín metro.co.uk.

Zimin (53) je ťažko ranený a hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti, píšu médiá. Kufrík s kódmi na odpálenie jadrových zbraní vždy sprevádza ruského prezidenta. Zimin, teraz plukovník ruskej tajnej služby FSB vo výslužbe, sa staral o kufrík odvtedy, ako ho prijali do funkcie pobočníka bývalého prezidenta Borisa Jeľcina.

V tajnej službe pokračoval a za pôsobenia Jeľcinovho nástupcu Putina to dotiahol na plukovníka, ale presná náplň jeho práce pre prezidenta, bývalého špióna KGB (hlavnej sovietskej tajnej služby), je nejasná. Zimina našli so strelnými poraneniami v kuchyni v jeho byte v meste Krasnogorsk v Moskovskej oblasti. Jeho partnerka zdravotníčka bola podľa správ v tom čase preč a liečila ranených v Putinovej vojne na Ukrajine.

K streľbe došlo v období, keď Zimin čelí vyšetrovaniu pre údajný trestný čin brania úplatkov, čoho sa mal dopustiť, keď pracoval v colnej službe vo vysokej funkcii, napísali noviny Moskovskij Komsomolec. V súvislosti s týmto prípadom bol v domácom väzení, ale popieral akékoľvek porušenie zákonov.

Ruské médiá informovali, že tento predstaviteľ sa „pokúsil spáchať samovraždu“ po popíjaní alkoholu so svojím bratom. Zimina našiel brat, ktorý bol počas streľby údajne práve v kúpeľni – ležal na dlážke v kaluži krvi s poranením hlavy a blízko neho bola automatická pištoľ IZH 79-9TM.

Putina bolo predtým vidieť na fotografiách so Ziminom, ktorý niesol kufrík s kódmi na odpálenie jadrových zbraní, a pokladalo sa to za symbolickú vyhrážku voči Západu. Stalo sa to v apríli na pohrebe ultranacionalistického politika Vladimira Žirinovského v Moskve. Kufrík obsahuje spúšťací mechanizmus pre strategické rakety Kremľa, uviedol portál metro.co.uk.

(tasr)

  |  

Jaroslav Baška, predseda TSK

Trenčiansky župan, tak ako ho nepoznáte

Kedy a prečo začal s politickou kariérou? Čo vyštudoval? Ako ho v mladosti prezývali? Bude opäť kandidovať na miesto župana TSK? Nielen to sa dozviete v ďalšom podcaste na terajsok.sk od nášho hosťa, ktorým je predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška.

https://vimeo.com/723296734