Hoci sa začínajú letné prázdniny, zdá sa, že leto bude plné politiky. Boris Kollár oznámil niečo, čo môže viesť k rýchlej zmene pomerov na Slovensku.
Predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár podá do 25. augusta návrh ústavného zákona, ktorý by umožnil skrátenie volebného obdobia. Uviedol to v relácii TV Markíza Na telo.
Sme rodina by podľa neho takýto zákon podporila aj vtedy, ak by ho predložila opozícia. "Keď takýto návrh bude, tak ho podporím, aj keby som mal položiť koaličnú zmluvu," skonštatoval. Poslanec a podpredseda opozičnej strany Hlas Richard Raši Kollárovi pripomenul, že v minulosti takýto návrh nepodporil.
Raši za Hlas vyhlásil, že podporuje petičnú akciu za referendum, ktorú inicioval opozičný Smer. Vládu skritizoval okrem iného za nedostatočnú pomoc pred infláciou. "Táto situácia sa dotýka každého z nás," skonštatoval. Protiinflačný balíček sa podľa neho nedotkol najzraniteľnejších skupín, a to seniorov.
Kollár reagoval, že štát im pomôže vyplatením 13. dôchodkov v júli. Avizoval, že ďalšia finančná pomoc sa pripravuje aj na obdobie Vianoc. Vláda podľa neho plánuje dvihnúť minimálnu mzdu a upraviť platy štátnych zamestnancov a zdravotných sestier.
V súvislosti s napätými vzťahmi v koalícii sa Kollár obáva, že by vláda padla, ak by SaS koalíciu opustila. Vie si predstaviť existenciu menšinovej vlády s podporou SaS a nezaradených poslancov, odmieta však "visieť na špagáte fašistov". Líder Sme rodina v závere diskusie nevylúčil ani prípadnú spoluprácu s Hlasom po ďalších voľbách. Ako možnosť z pohľadu Hlasu to vidí aj Raši.
Nepočítame so zvýšením daní. Minister financií a šéf OĽaNO Igor Matovič takto dnes reagoval v relácii Sobotné dialógy v RTVS na otázku, kde bude hľadať zdroje na plánované vyplatenie 500 eur v hrubom v tomto roku pre 400-tisíc zamestnancov štátnej a verejnej správy. Celkovo má ísť o sumu 200 miliónov eur. Spomínanú pomoc dnes ohlásil premiér Eduard Heger (OĽaNO) spoločne s ministrom Matovičom.
Šéf rezortu financií v relácii povedal, že zdroje na vyplatenie peňazí nájde a jeden je taký, ktorý nemôže menovať, ale bude to pozitívne prekvapenie pre všetkých. O zdrojoch z daňových nadpríjmov poznamenal, že tam je veľa ľudí v rade. Podľa Matoviča koaličných partnerov oboznámili s návrhom na vyplatenie 500 eur.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) v sobotu uviedla, že ak minister financií dokáže nájsť kryté zdroje z tohtoročného rozpočtu, tak si vie po oboznámení sa s celým návrhom predstaviť podporu spomínanej jednorazovej pomoci. Matovič k tomu poznamenal, že „my tie zdroje nájdeme a budeme si za to niesť pozitívne či negatívne emócie“. Kde konkrétne ich nájde, nepovedal.
Matovič: Minister zdravotníctva nadsluhuje na svojom mieste
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) už podľa Matoviča nadsluhuje na svojom mieste. Predseda hnutia OĽaNO poukázal na to, že je to otázka na premiéra Hegera.
Šéfa rezortu zdravotníctva Matovič skritizoval pre výstavbu nemocníc z Plánu obnovy a pre vyhlásenia o platoch zdravotníkov. "Je nezodpovedné, ak cez médiá ponúka niečo, čo absolútne nemá vyrokované," dodal.
Lengvarský je zrelý na odvolanie tiež podľa poslanca Národnej rady SR Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Ten skonštatoval, že vláda si zobrala zdravotníkov ako rukojemníkov. "Namiesto toho, aby im pomohli, tak sa hádajú," priblížil.
Matovič zdôraznil, že chce otázku platov zdravotníkov uzavrieť do konca mesiaca, ako sa to predtým avizovalo. "Verím, že toto bude týždeň dobrých správ," doplnil. Pre platy zdravotníkov sa mohlo podľa Eštoka urobiť viac aj počas éry vládnutia strany Smer.
Matúš Šutaj Eštok. Foto: TASR/Martin Baumann
Noša plná invektív
Negatívom rozhlasovej diskusnej relácie bolo množstvo invektív, ktorými sa obaja politici častovali. Matovič nazval Fica a Pellegriniho mafiánmi, spoludiskutujúceho Šutaja Eštoka najprv hlupáčikom a potom zlodejiskom, ktorý pomáha Kičurovi. Poslanec parlamentu za Hlas na to reagoval, že v prípade iného politika by to riešil inak a doplnil, že Matovič nie je zodpovedný za svoje výroky a potrebuje pomoc.
Šutaj Eštok zasa počas celej relácie nazýval Matoviča klamárom a v súvislosti s medializovaným nákupom Ag testov cez trnavskú firmu ho tiež označil za zlodeja. "Prajem vám pokojnejšiu sobotu, ako sme mali tu v štúdiu," odkázala poslucháčom na záver relácie Sobotné dialógy moderátorka Marta Jančkárová.
AKTUALIZOVANÉ Štát navrhuje vyplatiť v aktuálnom roku viac ako 400-tisíc zamestnancom v štátnej a verejnej správe jednorazovú pomoc vo výške 500 eur na osobu. Vláda chce takýmto spôsobom do konca roku vyplatiť v rámci pomoci 200 miliónov eur. Na sobotňajšej tlačovej konferencii to uviedli predseda vlády SR Eduard Heger a minister financií SR Igor Matovič (obaja OĽaNO).
„To, čo vieme dnes ponúknuť, je jednorazová pomoc v tomto roku a nezaväzuje vládu na výdavky v ďalších rokoch. Chceme pomôcť ľuďom, lebo chceme pomáhať, ale musíme to robiť v rámci svojich možností,“ uviedol premiér.
Premiér upozornil, že je to návrh, s ktorým vláda pôjde do budúcotýždňových rokovaní so sociálnymi partnermi, ako posun nad rámec dohody v rámci kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. "Čaká nás ešte veľa rokovaní, ale chceli sme dať najavo, že prichádzame s riešeniami,“ zdôraznil šéf kabinetu.
Príspevok sa nevzťahuje na zdravotníkov, vojakov či pracovníkov v sociálnych službách. "Tieto skupiny riešime samostatne, predstavíme aj v tomto prípade riešenia," uistil premiér.
Náklady na zvýšené výdavky majú podľa Matoviča pokryť mimoriadne zdroje. Garantuje vyplatenie príspevku, ktorý sa týka i učiteľov, zároveň naznačil, že do začiatku júla by chcela vláda komunikovať aj systémové riešenie. "Chceli by sme do konca budúceho týždňa predstaviť to, ako by sa mali zvyšovať platy učiteľov, ale i ďalších zamestnancov v štátnej a verejnej správe,“ dodal.
Matovič zároveň zdôraznil, že ľudia si už nezaslúžia byť rukojemníkmi sporov medzi politikmi a dodal, že sa nikomu nebude doprosovať. S koaličnými partnermi o tomto návrhu OĽaNO ešte len bude rokovať.
Matovič sa ospravedlnil Sulíkovi
„Ospravedlňujem sa, ak som sa kohokoľvek dotkol. A bol by som veľmi rád, keby aj do budúcna neboli podrývačské útoky,“ vyhlásil Matovič na adresu sporov s SaS.
„Chcem symbolicky vyzvať SaS a možno aj osobne Riša Sulíka, poďme spolu bojovať za ľudí, prestaňme bojovať proti sebe,“ uviedol šéf OĽaNO. Neodpustil si však poznámku, že od nedele do stredy SaS urobila 365 útokov voči jeho hnutiu, že kolaboruje s fašistami.
„Ja som potom ich obvinil, že oni tiež hlasovali s fašistami pri tom druhom balíčku. Ale ľudia z toho nemajú absolútne nič. Bol by som nerád, keby sme takéto spory viedli do budúcna. Takéto spory dokolečka a potom budeme trucovať a nebudeme chodiť na koaličné rady,“ pokračoval Matovič.
Ako uviedla Pravda, následne zdôraznil, že sa teraz nemá zmysel obviňovať. "Odpustime si, čo sme si navzájom urobili. Ja môžem povedať, že tých 365 útokov odpúšťam za nás všetkých, lebo nie je príjemné počúvať obvinenia, že kolaborujeme s fašistami. Bol by som rád a chcel by som poprosiť kolegov z SaS, aby rovnako urobili gesto, že oni odpustia aj nám,“ zdôraznil Matovič.
SaS si vie predstaviť podporu príspevku štátnym zamestnancom, ak sa nájdu zdroje
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) si vie predstaviť podporu jednorazovej finančnej pomoci zamestnancov v štátnej a verejnej správe, ak na to minister financií Igor Matovič nájde kryté zdroje z tohtoročného rozpočtu. TASR o tom informoval hovorca strany Ondrej Šprlák.
"SaS dlhodobo bojuje za vyššie platy nielen pre zamestnancov škôl, zdravotníkov, ale aj pre iné oblasti štátnej a verejnej správy. Ak minister financií dokáže nájsť kryté zdroje z tohtoročného rozpočtu, tak si vieme po oboznámení sa s celým návrhom predstaviť podporu spomínanej jednorazovej pomoci," spresnil.
Za ľudí: Návrh príspevku berieme ako prvý krok do ďalších rokovaní o platoch
Strana Za ľudí berie návrh o jednorazových 500-eurových odmenách pre zamestnancov v štátnej a verejnej správe ako prvý krok do ďalších rokovaní o zvyšovaní platov v tejto sfére. "Zároveň považujeme za dôležité dofinancovanie platov pre zamestnancov, spadajúcich pod originálne kompetencie samospráv a zamestnancov zariadení sociálnych služieb," uviedla strana v tlačovom vyhlásení.
Predsedníčka strany Veronika Remišová zároveň zdôraznila nevyhnutnosť návratu k normálnemu fungovaniu koalície, pozitívne preto vníma i výzvu Matoviča, aby OĽaNO a SaS ukončili vzájomné spory v prospech spoločnosti. "Pevne verím, že Richard Sulík a jeho kolegovia z SaS podanú ruku zo strany OĽaNO prijmú, čo samozrejme vyžaduje aj dodržiavanie pravidiel v rámci koalície. Práve vzájomný rešpekt a dodržiavanie pravidiel sú dôležité na to, aby sme mohli konštruktívne plniť úlohy, ktoré od nás občania vyžadujú," uviedla.
Uhlerová: Návrh vlády vnímam pozitívne, realizácia bude predmetom rokovaní
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR pozitívne vníma signál vlády o možnom využití disponibilných zdrojov pre príspevky k platom zamestnancov v štátnej a verejnej správe. Konkrétny spôsob, ako sa financie pretavia do ich platov, však budú predmetom až nadchádzajúcich rokovaní medzi vládou a odborármi. Prezidentka KOZ Monika Uhlerová to uviedla v reakcii na návrh jednorazového príspevku vo výške 500 eur pre skupinu štátnych a verejných zamestnancov.
Šéfka odborov pripomenula už skôr komunikovanú požiadavku odborárov na desaťpercentné zvyšovanie platov v štátnej a verejnej správe od 1. júla, resp. v najbližšom období. "Určite pôjdeme na rokovania s ambíciou pretaviť disponibilné zdroje do valorizácie, zároveň sa nám otvárajú možnosti rokovať o požiadavke na valorizáciu aj v ďalšom roku," dodala prezidentka KOZ.
Hlas-SD: Príspevok štátnym zamestnancom ako pomoc pri zdražovaní nestačí
Jednorazový príspevok pre zamestnancov štátnej a verejnej správy ako pomoc pri zdražovaní nestačí. V reakcii na návrh ministra financií Igora Matoviča a premiéra Eduarda Hegera to uviedla strana Hlas-SD. "Návrh na jednorazovú pomoc zamestnancom verejnej správy je len ďalšou dymovou clonou, ktorá dobre vyzerá na tlačovej konferencii, ale ako pomoc pri zdražovaní je nedostatočná," dodala.
Líder strany Peter Pellegrini poukázal na to, že návrh sa verejne predstavil pred rokovaním s odborármi. "Nevieme, z čoho bude krytý, nevieme, či je na ňom dohoda v koalícii," dodal. Zdôraznil, že ostávajú aj iné skupiny ohrozených ľudí, ktoré čakajú na pomoc vlády. "Po desiatich mesiacoch hádok a žiadnej skutočnej pomoci čakáme od vlády komplexný zákon Lex Slovensko, ktorý tu a teraz pomôže najviac postihnutým skupinám ľudí," skonštatoval.
Matovič podľa neho používa verejné financie ako osobný politický a marketingový nástroj. "Na jednej strane celé mesiace podmieňuje pomoc zvyšovaním daní, lebo vraj bez toho sa pomáhať nedá, a potom zrazu nájde 200 miliónov eur na svoju novú prioritu," priblížil.
AKTUALIZOVANÉ Nórska polícia uviedla, že streľby, pri ktorých boli v noci na sobotu zabití pred barmi v centre nórskeho hlavného mesta Oslo dvaja ľudia a najmenej 21 ďalších utrpelo zranenia, vyšetruje ako teroristický čin. Píše o tom agentúra AFP.
Strieľalo sa okolo 01.00 h miestneho času (SELČ) na troch miestach vrátane jedného gay baru v centre Osla. Osoba podozrivá z útokov bola už zatknutá, spresnila polícia.
Z dôvodu týchto udalostí bol odvolaný aj gay pride, ktorý sa mal v Osle konať v sobotu popoludní. Informovali o tom organizátori podujatia. "Všetky akcie spojené so sprievodom Oslo Pride sú v súlade s jasným odporúčaním polície zrušené," oznámili usporiadatelia na Facebooku.
Polícia na mieste streľby v centre Osla v sobotu 25. júna 2022. Foto: TASR/AP
Nórska tajná služba PST oznámila, že streľby vyšetruje ako "islamistický teroristický čin".
Polícia informovala, že zatknutý podozrivý jedinec je nórsky občan iránskeho pôvodu. "Nateraz všetko nasvedčuje tomu, že tento čin spáchala len jedna osoba," povedal podľa AFP na tlačovej konferencii predstaviteľ polície Tor Barstad.
Spresnil, že zatknutý muž bol už predtým známy nórskej kontrarozviedke a mal už za sebou niekoľko menších treníc so zákonom, ako napríklad nepovolené nosenie bodnej zbrane či vlastnenie drog.
Podozrivý 42-ročný muž, ktorého polícia zadržala krátko po čine, je nórsky občan iránskeho pôvodu. Má za sebou "dlhú históriu násilia a hrozieb" má "ťažkosti s duševným zdravím", uviedol na sobotnej tlačovej konferencii šéf PST Roger Berg. Dodal, že kontrarozviedka PST podozrivého monitoruje od roku 2015.
Dôvodom sú obavy z jeho radikalizácie a členstva v skupine islamistických extrémistov. Berg tiež povedal, že tajné služby s mužom hovorili pred mesiacom, avšak nevyhodnotili, že by mal v úmysle spáchať násilné činy.
Šéf polície Christian Hatlo priblížil, že muž je zadržiavaný pre podozrenia z vraždy, pokusu o vraždu a terorizmus. Nórske média podozrivého identifikovali ako Zaniara Matapoura, Iránca kurdského pôvodu, ktorý prišiel do Nórska ako dieťa.
K streľbe došlo v noci na troch miestach: pri gay klube London Pub, pri džezovom klube Herr Nilsen a pri jednom stánku s rýchlym občerstvením. Na uvedených miestach boli po incidente posilnené policajné hliadky.
Nórsky premiér Jonas Gahr Störe na sociálnej sieti Facebook na streľbu pred London Pubom reagoval so slovami, že je to „krutý a hlboko šokujúci útok na nevinných ľudí“. Povedal, že hoci motív nie je jasný, streľba vyvolala v LGBTQ komunite strach a smútok. „Stojíme pri vás,“ doplnil.
Missouri sa v piatok stalo prvým štátom USA, ktorý zakázal umelé prerušenie tehotenstva. Stalo sa tak krátko po tom, ako Najvyšší súd USA zrušil prelomové rozhodnutie v prípade "Roeová verzus Wade" z roku 1973, ktoré zakotvovalo federálne právo žien na interrupciu.
"Missouri sa práve stalo prvým štátom USA, ktorý zakázal interrupcie," uviedol na Twitteri štátny generálny prokurátor Eric Schmitt. "Toto je monumentálny deň pre posvätnosť života," dodal.
Denník The Huffington Post spresnil, že Schmitt vydal svoje stanovisko len niekoľko minút po tom, ako Najvyšší súd USA zverejnil kontroverzné rozhodnutie.
"Missouri môže obnoviť svoje hrdé tradície a obnoviť základnú právnu ochranu pre najzákladnejšie ľudské právo – právo na život," dodal Schmitt.
Zákaz interrupcií v Missouri sa vzťahuje aj na prípady otehotnenia po znásilnení alebo inceste. Jediná výnimka platí v prípade, ak je ohrozený život matky. Tamojší zákon stanovuje, že vykonanie interrupcie je trestným činom, za ktorý hrozí trest odňatia slobody na päť až 15 rokov, pripomenul The Huffington Post.
Agentúra AFP pripomenula, že celkovo 13 štátov USA, väčšinou na "konzervatívnom a náboženskejšom juhu", v uplynulých rokoch prijalo zákony, ktoré po vynesení federálneho rozhodnutia vstúpia do platnosti prakticky automaticky. Líšia sa jedine v tom, akým spôsobom zakazujú potraty. Napríklad štát Idaho uvádza výnimky pri znásilnení alebo inceste, avšak Kentucky chce umožniť vykonanie umelého prerušenia tehotenstva len v prípade, ak je ohrozený život matky.
Svedectvami zameranými na perzekúciu žien i príbehmi pamätníkov si v piatok v Múzeu obetí komunizmu v Košiciach pripomínajú Deň pamiatky obetí komunistického režimu, ako aj prvé výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti na priečelí budovy odhalili tabuľu s logom a názvom múzea a podľa inštitúcie premenovali aj autobusovú zastávku MHD.
"Obete komunizmu nám pripravili cestu k dnešnej slobode a zaslúžia si našu poctu, pretože dokázali znášať nespravodlivé odsúdenia, poníženie, odlúčenie od svojich rodín, manželiek a detí," povedal riaditeľ múzea Pavol Hric.
Poslaním tohto múzea je spoznávať nedávnu históriu, zamýšľať sa nad ňou a objavovať príčiny, ktoré viedli k neľudskému zaobchádzaniu s občanmi. Cieľom je poskytnúť informácie o danom období najmä mladým ľuďom. Ako Hric povedal, od marca múzeum navštívilo 1 200 študentov. Od svojho vzniku prijali dvoch historikov a jedného pedagóga. Okrem expozičnej časti je v múzeu aj knižnica samizdatu a exilovej literatúry. K prvým dvom tisícom exemplárom ich v súčasnosti pribudlo ďalších odhadom dvetisíc, ktoré budú postupne spracovávať. Jedným z výstupov múzea je aj Mapa obetí komunizmu na Slovensku.
Databáza, ktorú spravuje Múzeum obetí komunizmu, obsahuje mená 104-tisíc perzekvovaných osôb a 148-tisíc trestaných roľníkov. Veľká časť z nich pochádza práve z východného Slovenska. Z Košíc je to takmer 3-tisíc obetí komunizmu.
Foto: Múzeum obetí komunizmu
Jedným z prejavov úcty má byť aj premenovanie autobusovej zastávky MHD Slovenský rozhlas na Moyzesovej ulici, ktorá je stanovišťom pre linky číslo 17 a 36, na Múzeum obetí komunizmu. "Verím, že každé jedno zastavenie autobusu na tejto zastávke a hláška s jej názvom mnohým pripomenie, aká tá naša história bola, a možno mnohých primne k tomu, aby z autobusu vystúpili a našli cestu do múzea," uviedol primátor Jaroslav Polaček.
Desiatky tisíc obetí komunistického režimu si Slovensko pripomína druhýkrát. Po viac ako 30 rokoch od jeho pádu v bývalom Československu schválila Národná rada SR v novembri 2020 novelu zákona, na základe ktorej sa 24. jún stal Dňom pamiatky obetí komunistického režimu.
Najvyšší súd Spojených štátov v piatok zrušil prelomové rozhodnutie v prípade "Roeová verzus Wade" z roku 1973, ktoré zakotvovalo právo na umelé ukončenie nenarodeného života.
Ide o jednu z najrozdeľujúcejších tém v americkom politickom živote. Zároveň ide o najväčšie víťazstvo pro-life hnutia za desaťročia.
"Ústava USA nepriznáva právo na umelé prerušenie tehotenstva. Právomoc regulovať umelé prerušenie tehotenstva sa vracia ľuďom a ich voleným zástupcom," uviedol súd v rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté po hlasovaní v pomere šesť ku trom. Najvyšší súd USA podľa ovláda konzervatívna väčšina.
Trump: Boh urobil toto rozhodnutie
"Je to v súlade s ústavou. Právo (zakázať interrupcie) sa vrátilo tam, kde malo byť už dávno," povedal pre stanicu Fox News bývalý prezident Donald Trump.
Na otázku, či má Trump odkaz pre niektorého zo svojich priaznivcov, ktorý môže byť za vykonávanie interrupcií, exprezident uviedol, že toto je niečo, čo "v konečnom dôsledku bude fungovať pre každého".
Na otázku, či si myslí, že ako bývalý šéf Bieleho domu zohral úlohu pri zvrátení kľúčového rozsudku tým, že vymenoval do Najvyššieho súdu USA troch konzervatívnych sudcov, Trump odpovedal, že "Boh urobil toto rozhodnutie".
Bývalý viceprezident USA, republikán Mike Pence rozsudok tiež privítal. "Dnes vyhral život. Zvrátením verdiktu v prípade Roeová verzus Wade dal Najvyšší súd USA americkému ľudu nový začiatok a ja chválim väčšinu sudcov za ich odvahu," uviedol na sociálnej sieti bývalý viceprezident, ktorý dlhodobo tvrdil, že USA zažívali krízu rodiny.
Biden: Zrušenie práva na interrupciu je uvedením extrémnej ideológie do praxe
"Najvyšší súd USA dnes výslovne odňal americkým ženám ústavné právo. Neobmedzil ho. Jednoducho ho odobral. To sa ešte nikdy nestalo," kritizoval verdikt americký prezident Joe Biden.
Podľa Bidena je najnovšieho rozhodnutie súdu "realizáciou extrémnej ideológie" a z jeho pohľadu ide o "tragickú chybu".
Prezident USA v prejave sľúbil, že bude pokračovať v boji za reprodukčné práva žien, a vyzval voličov, aby počas nadchádzajúcich volieb do Kongresu volili zákonodarcov, ktorí budú pracovať na uzákonení práva na umelé prerušenie tehotenstva.
Rozhodnutie kritizoval aj bývalý prezident Barack Obama. "Najvyšší súd dnes nielenže zvrátil takmer 50-ročný precedens, ale vydal najintenzívnejšie osobné rozhodnutie, aké môže niekto urobiť, do rúk politikov a ideológov, ktorí útočia na základné slobody miliónov Američanov," napísal Obama na Twitteri.
Vatikán verdikt víta
Pápežská akadémia pre život v piatok tiež privítala rozhodnutie Najvyššieho súdu Spojených štátov. Toto rozhodnutie podľa akadémie vyzvalo celý svet, aby o tejto záležitosti uvažoval.
Pápežská akadémia takisto vo svojom vyhlásení uviedla, že ochrana ľudského života nemôže byť obmedzená na práva jednotlivca, pretože život je záležitosť ,,širšieho spoločenského významu".
,,Skutočnosť, že veľká krajina s dlhoročnou demokratickou tradíciou mení svoj postoj k tejto záležitosti je takisto výzvou pre celý svet", uviedla akadémia.
Americký prezident Joe Biden rozhodnutie Najvyššieho súdu odsúdil a uviedol, že ,,dnešok je smutný deň" pre Ameriku. Reuters pripomína, že prezident USA je vierovyznaním katolík.
Veľké očakávania
Očakáva sa, že asi polovica amerických štátov prijme zákony, ktoré prístup k umelým potratom výrazne obmedzia.
Podľa nedávneho prieskumu spoločností Politico a Morning Consult bolo 53 percent voličov v USA proti zrušeniu rozsudku Roe vs. Wade.
Nemecký parlament v piatok odhlasoval zrušenie paragrafu zákona, ktorým sa lekárom zakazovalo informovať o tom, že vykonávajú interrupčné zákroky.
Ako informovala agentúra DPA, za zrušenie príslušného paragrafu hlasovala väčšina poslancov. Proti boli len konzervatívna Kresťanskodemokratická únia (CDU) a pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Doteraz platný paragraf zakazoval "reklamu" na umelé prerušenie tehotenstva. Časť lekárov sa sťažovala, že nemôžu informovať pacientov o interrupcii bez toho, aby riskovali žalobu.
Zrušením sporného paragrafu 219a budú zároveň očistení všetci lekári, ktorí boli z jeho porušenia obvinení od 3. októbra 1990.
Spolkový minister spravodlivosti Marco Buschmann označil zrušenú zákonnú normu za "absurdnú a zastaranú". Ministerka rodiny Lisa Pausová zase hovorila o dnešku ako o "slávnom dni", pričom zdôraznila, že "zdravie a sebaurčenie žien sú ľudské práva."
Strana Ľavica (Die Linke) tento krok parlamentu privítala, ale uviedla, že nejde dostatočne ďaleko. Vyzvala na zrušenie iného paragrafu, ktorým by sa dekriminalizovali interrupcie vo všeobecnosti.
CDU a AfD rozhodnutie parlamentu kritizovali, pričom poukazovali na to, že ženy majú už teraz veľa možností, ako získať informácie o interrupciách. Pripomínali zároveň aj práva nenarodeného dieťaťa.
Aj po zmene zákona, ktorým sa riadi reklama na lekárske účely, bude nelegálne propagovať interrupcie, pre ktoré nebudú existovať zdravotné dôvody.
USA neočakávajú, že nové zbraňové systémy nedávno dodané ukrajinským silám – vrátane viacnásobného raketového odpaľovacieho systému HIMARS – okamžite zmenia situáciu na bojiskách na Ukrajine. Príčinou je čiastočne to, že systémy zatiaľ posielané na Ukrajinu majú obmedzený dosah i počet rakiet, aby sa zabezpečilo, že nebudú použité na útoky na ruské územie.
Pre americkú spravodajskú televíziu CNN to uviedli dvaja americkí predstavitelia, ktorí sú priamo oboznámení s hodnoteniami spravodajských služieb USA.
Zdroje súčasne dodali, že ruské jednotky okrem toho pri svojich cielených útokoch dokázali zničiť i niektoré z nových zbraní dodaných Západom vrátane húfnic M777.
Podľa citovaných zdrojov ruská armáda na východe Ukrajiny získava výhodu, pretože sa učí z chýb, ktoré urobila počas predchádzajúcich fáz invázie na Ukrajinu. Je už schopná lepšej koordinácie leteckých a pozemných útokov a zlepšila aj logistiku a zásobovanie.
Americkí predstavitelia sa domnievajú, že ruská armáda plánuje na východe Ukrajiny pokračovať v intenzívnych útokoch, ktoré sa vyznačujú nasadzovaním ťažkého delostrelectva a raketovými údermi - so zámerom časom vyčerpať ukrajinské sily i odhodlanie NATO.
CNN pripomenula, že v najbližších týždňoch ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpi na summitoch G7 a NATO, pričom sa zrejme bude snažiť získať ďalšiu podporu Západu pre svoju krajinu.
Počas summitu G7 prezident USA Joe Biden spolu s ďalšími lídrami predstavia kroky na zvýšenie tlaku na Rusko pre jeho inváziu na Ukrajinu, uviedla CNN podľa agentúry TASR.
Na summite NATO zasa Spojené štáty – podľa americkej televízie – oznámia opatrenia na "posilnenie európskej bezpečnosti spolu s očakávanými novými významnými príspevkami od spojencov", uviedol jeden z predstaviteľov pre CNN.
CNN však súčasne konštatuje, že partneri v NATO začínajú vidieť limity svojich vlastných zásob niektorých moderných zbraní vrátane raketových protilietadlových striel a protitankových striel Javelin.
Tieto zbraňové systémy majú vlastné komplikované zásobovacie linky, čo znamená, že nahradenie tisícov takýchto rakiet, ktoré už boli dodané ukrajinským silám, by mohlo trvať roky, vysvetlila CNN.
Koniec súčasnej vlády si želá takmer 57 percent občanov Slovenska. Ako vyplýva z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV JOJ Na hrane, zhruba 43 percent opýtaných si určite želá pád súčasného vládneho kabinetu a viac ako 14 % si asi želá jeho koniec. Koniec vlády si neželá 36 percent respondentov, z toho 22 percent si pád vlády neželá vôbec a 14 percent si asi neželá koniec vlády. Prieskum verejnej mienky sa na vzorke tisíc respondentov konal od 7. do 10. júna tohto roka.
Najviac si želajú pád vlády Eduarda Hegera voliči strany Smer-SD a Republika (zhodne 91 percent). Nasledujú respondenti, ktorí by vo voľbách dali svoj hlas strane Hlas-SD (77 percent). Koniec vládneho kabinetu by privítali aj voliči SNS (71 percent). Z vládneho štvorlístka by si najviac želali pád vládneho kabinetu voliči strany SME Rodina (26 percent). Zhruba 16 percent respondentov, ktorí by volili KDH, by chceli pád súčasnej vlády. Voliči strany SaS (6 percent) by si menej priali koniec vlády, ako najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO (7 percent).
Skončenie súčasnej vlády si častejšie želajú ženy, opýtaní v stredných vekových kategóriách (34-65 rokov), menej vzdelaní, obyvatelia Banskobystrického, Trenčianskeho, Prešovského a Žilinského kraja a občania slovenskej národnosti.
Lídri členských štátov udelili vo štvrtok večer na summite EÚ v Bruseli Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych štátov. Je to nevyhnutný krok na ceste do EÚ, plné členstvo je však v nedohľadne. Severné Macedónsko a Albánsko sa otvorenia prístupových rokovaní nedočkali.
Európska rada vo štvrtok večer krátko po 20.00 h udelila štatút kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavsku. Viacero lídrov členských krajín túto udalosť označilo za za "historický moment" a signál nádeje pre ukrajinský ľud.
Pre slovenských novinárov informáciu zo summitu potvrdil aj slovenský premiér Eduard Heger, ktorý pripomenul, že Slovensko od neoficiálneho summitu EÚ v marci vo Versailles, kde presadzovalo myšlienku kandidátskeho štatútu pre Ukrajinu, "prešlo dlhú cestu", aby dostalo všetkých partnerov z EÚ "na palubu". Premiér dodal, že je to dobrá správa pre Ukrajinu, Slovensko a celú Európu a rovnako zablahoželal aj Moldavsku.
"Kandidátsky štatút pomôže Ukrajine vykročiť k členstvu v EÚ. Pre Slovensko to bude znamenať zvýšenie prosperity a bezpečnosti. Druhá rovina tejto veľkej udalosti je tá, že sa Slovensko o ňu pričinilo veľkou mierou," upozornil Heger.
Spresnil, že na neformálnom marcovom summite EÚ vo Versailles Slovensko bolo prvou krajinou, ktorá predložila rozpracovaný návrh ako pomôcť Ukrajine z hľadiska reforiem a financií na obnovu a ktorá požadovala udeliť jej kandidátsky štatút. V tej chvíli viaceré krajiny EÚ túto možnosť odmietali.
Priznanie štatútu kandidátskych štátov EÚ Ukrajine a Moldavsku i možnosť európskej perspektívy pre Gruzínsko je výsledkom spoločného úsilia a zároveň historickým momentom dokazujúcim jednotu Európskej únie. Na twitterovom účte to v reakcii na štvrtkové rozhodnutie lídrov EÚ uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová.
"Gratulujem obyvateľom Ukrajiny, Moldavska i Gruzínska, naším budúcim spojencom v EÚ," dodala prezidentka.
Rovnaký krok sľúbili lídri Gruzínsku, ak splní podmienky stanovené Európskou komisiou. "Ste súčasťou našej európskej rodiny," odkázala trojici štátov jej predsedníčka Ursula von der Leyenová.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil štvrtkové rozhodnutie lídrov. "Je to jedinečný a historický moment vo vzťahoch medzi Ukrajinou a EÚ. Som vďačný (predsedovi Európskej rady) Charlesovi Michelovi, (predsedníčke Európskej komisie) Ursule von der Leyenovej a vedúcim predstaviteľom EÚ za podporu. Budúcnosť Ukrajiny je v rámci EÚ," napísal na sociálnej sieti Twitter Zelenskyj.
Rozhodnutie o udelení štatútu kandidátskeho štátu je prvým a nevyhnutným krokom na ceste k členstvu v EÚ. Nie je však jeho garanciou.
Keď sa štát stane kandidátom, musí svoju legislatívu a fungovanie približovať k štandardom EÚ. Ďalším dôležitým medzníkom je otvorenie prístupových rokovaní, ani to však neznamená, že sa uchádzač naisto stane členom EÚ. S jednotlivými krokmi v prístupovom procese musia súhlasiť všetky členské štáty.
Kandidátskymi štátmi v súčasnosti sú: Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Turecko. Hoci Turecko získalo kandidátsky štatút už v roku 1999 a prístupové rokovania sa s ním začali v roku 2005, s jeho členstvom viacero štátov EÚ nesúhlasí a je v nedohľadne.
Severné Macedónsko sa posunu nedočkalo
Nespokojnosť so situáciou, v akej sa z hľadiska prístupového procesu nachádzajú Albánsko a Severné Macedónsko, vyjadrila väčšina lídrov členských krajín Európskej únie po skončení mimoriadneho štvrtkového summitu s predstaviteľmi štátov Západného Balkánu. V otvorení prístupových rokovaní im stále bráni bulharské veto.
Pred summitom sa očakával posun v otázke odblokovania bulharského veta pre otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom, na čo je naviazané aj Albánsko. Silný diplomatický tlak na Sofiu v posledných týždňoch na Sofiu vyvíjali francúzske predsedníctvo v Rade EÚ aj európsky diplomatický úrad, v stredu, deň pred summitom, však vláda bulharského premiéra Kirila Petkova, ktorá bola pripravená na kompromis, stratila väčšinu a parlament sa nezhodol na pozícii pre prelomenie veta voči Severnému Macedónsku.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell po summite priznal, že rozširovací proces so západným Balkánom nie je tam, kde by mal byť. "Mali by sme začať rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom. Nemôžem skryť svoje sklamanie. Stále je tu nádej, neviem, čo môže urobiť bulharský parlament v najbližších hodinách," opísal situáciu.
Severomacedónsky premiér Dimitar Kovačevski pred novinármi netajil svoj hnev. "To, čo sa teraz deje, je vážny problém a vážna rana pre dôveryhodnosť Európskej únie," opísal situáciu. A upozornil, že pre Skopje nebol prijateľný ani kompromisný plán, ktorý sa na poslednú chvíľu snažilo zariadiť Francúzsko.
