Rusko zastaví svoju ofenzívu, ak sa Ukrajina vzdá, uviedol v utorok Kremeľ a zároveň vyzval Kyjev, aby nariadil svojim vojakom zložiť zbrane. Informuje o tom agentúra AFP
"Ukrajinská strana môže všetko zastaviť ešte pred koncom dnešného dňa. Potrebné je k tomu vydať príkaz pre nacionalistické jednotky, aby zložili zbrane a splniť podmienky Ruskej federácie," vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov počas svojej pravidelnej tlačovej konferencie.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom v pondelok naliehal na svetové mocnosti, aby spravili všetko preto, aby sa vojna na Ukrajine skončila do konca tohto roka. Zelenskyj tiež podľa nemenovaného francúzskeho predstaviteľa uviedol, že ešte nenastal čas pre rokovanie s Ruskom, keďže Kyjev sa snaží najskôr upevniť svoju pozíciu.
Na žiadosť novinárov o komentár k vyhláseniam ukrajinského prezidenta Peskov reagoval slovami: "Riadime sa vyhláseniami nášho prezidenta (Vladimira Putina), špeciálna vojenská operácie ide podľa plánu a dosahuje svoje ciele."
AKTUALIZOVANÉ Lídri siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta združených v skupine G7 v utorok odsúdili ruskú inváziu na Ukrajinu ako nezákonnú a neospravedlniteľnú a zhodli sa na tom, že Rusku za rozpútanie tejto vojny spôsobia "vážne a okamžité ekonomické škody". Oznámil to hostiteľ samitu nemecký kancelár Olaf Scholz. Uviedol to na tlačovej konferencii po skončení stretnutia na zámku Elmau v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko.
"Rusko vedie vojnu na Ukrajine už 125 dní. Skupina G7 túto nemilosrdnú vojnu odsudzuje. Pondelkový raketový útok na nákupné stredisko v ukrajinskom meste Kremenčuk je ďalším dôkazom toho, že (ruský prezident) Putin pokračuje vo svojej brutálnej agresii voči civilnému obyvateľstvu," povedal na úvod tlačovej konferencie Olaf Scholz.
Nemecký kancelár zopakoval, že skupina siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta stojí "tesne a neochvejne" na strane Ukrajiny, ktorá čelí ruskej agresii.
Poprora Ukrajiny v jej obrane
"Podporujeme Ukrajinu v jej obrane a ponúkame jej perspektívu do budúcnosti," dodal kancelár a zároveň vyhlásil, že je potrebný "Marshallov plán pre Ukrajinu". Zároveň sľúbil odvetu Kremľu za vojnu, ktorú rozpútal.
"Budeme aj naďalej zvyšovať ekonomické a politické náklady tejto vojny pre prezidenta (Vladimira) Putina a jeho režim," uviedol Scholz.
Nemecký kancelár označil samit G7 za dôležitý. Stretnutie podľa agentúry DPA demonštrovalo jednotu a odhodlanie Západu postaviť sa na odpor voči Rusku. Scholz v tejto súvislosti doplnil, že G7 odmieta ruský naratív o tom, že iba Západ odsudzuje túto inváziu.
Macron: Rusko nemôže a nesmie vyhrať vojnu na Ukrajine
Francúzsky prezident Emmanuel Macron po skončení samitu siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta (G7) vyhlásil, že Rusko "nemôže a nesmie vyhrať" vojnu na Ukrajine. Informáciu publikovala agentúra AP.
Macron v utorok po skončení stretnutia lídrov na zámku Elmau v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko potvrdil, že skupina G7 bude naďalej podporovať Ukrajinu a nepoľaví v sankciách "tak dlho, ako to bude potrebné“. "Je to jasné, útok Ruska na územie Ukrajiny má len jeden cieľ, a tým je kapitulácia Ukrajiny," vyhlásil Macron.
Podľa francúzskeho prezidenta budú nasledujúce týždne kľúčové, pokiaľ ide o situáciu v oblasti exportu ukrajinského obilia, ktorý vážne narušilo ruské vojenské ťaženie. "Najbližších pár týždňov bude kľúčových," povedal Macron a dodal, že pred tohtoročnou žatvou je potrebné uvoľniť svetové zásoby surovín, aby sa predišlo potravinovej kríze v chudobných krajinách sveta.
Skupina siedmich hospodársky najvyspelejších štátov v spoločnom vyhlásení po skončení samitu uviedla, že Rusko musí povoliť vývoz dodávok obilia z vojnou zmietanej Ukrajiny, aby sa predišlo zhoršeniu globálnej potravinovej krízy.
Francúzsky prezident vyzval na zvýšenie produkcie ropy
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzýva krajiny produkujúce ropu, aby zvýšili produkciu, a tým znížili svetové ceny, ktoré stúpli v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine. V utorok povedal, že ceny stavajú európske ekonomiky do „neudržateľnej“ situácie.
Macron v utorok na záver samitu G7 v Nemecku privítal diskusie skupiny o cenovom strope pre ropu ako „veľmi dobrý nápad“, ale dodal: „Problém je technický.“ Povedal, že do akejkoľvek dohody o strope je nevyhnutné zahrnúť všetky hlavné krajiny nakupujúce ropu, aby bola takáto dohoda účinná.
Macron povedal, že o zvýšení produkcie ropy diskutoval s prezidentom Spojených arabských emirátov a vyjadril nádej, že americký prezident Joe Biden dostane „pozitívnu odpoveď“ na rokovaniach o rope počas nadchádzajúcej návštevy Saudskej Arábie. Macron podotkol, že producenti ropy majú „nesmiernu zodpovednosť vzhľadom na našu kolektívnu závislosť od nich“.
Šéf Elyzejského paláca zároveň vyzval na rozšírenie európskych kapacít, čo sa týka spracovania skvapalneného zemného plynu. Taktiež skritizoval špekulácie obchodníkov s energiami, ktorých nazval „vojnovými profitérmi“.
Lídri G7 sa zaviazali ekonomicky poškodiť Rusko za inváziu na Ukrajinu
Lídri siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta združených v skupine G7 sa v spoločnom vyhlásení zaviazali, že budú pokračovať v podpore Ukrajiny "tak dlho, ako to bude potrebné" a že zároveň budú naďalej ekonomicky trestať Rusko za vojenskú inváziu. V hre je aj ďalšie rozšírenie sankcií voči Moskve. Cieľom je zníženie príjmov Ruskej federácie z predaja energetických surovín či zlata. Informovala o tom agentúra AP.
"Budeme pokračovať v uvaľovaní tvrdých a dlhodobých sankcií voči Rusku, aby sme túto vojnu pomohli ukončiť," píše sa v záverečnom komuniké.
Spojené štáty chcú napríklad zaviesť cenový strop na ruskú ropu, aby znemožnili Rusku zarábať na vysokých cenách surovín. V záverečnom komuniké sa krajiny G7 zaviazali, že preveria možnosti takýchto "dodatočných opatrení". Británia, Japonsko, Kanada a Spojené štáty počas samitu oznámili, že zakážu dovoz ruského zlata. Lídri ďalších európskych krajín sú tomu tiež naklonené. Pred konečným rozhodnutí však musí padnúť rozhodnutie na celoeurópskej úrovni.
Lídri sa tiež dohodli na zintenzívnení pomoci krajinám postihnutým nedostatkom potravín v súvislosti s ruskou blokádou vývozu ukrajinského obilia.
Na riešenie problémov potravinovej bezpečnosti vo svete vynaložia štáty G7 4,5 miliardy dolárov
Lídri krajín združených v organizácii G7 sa dohodli na vynaložení 4,5 miliardy dolárov na riešenie problémov potravinovej bezpečnosti vo svete, ktoré prehĺbili rastúce ceny obilia v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine. Informoval o tom v utorok Biely dom, ktorý oznámil, že USA na toto úsilie poskytnú 2,76 miliardy dolárov. Dohodnuté financie sa použijú na pomoc 47 krajinám a regionálnym organizáciám, ktoré sa zaoberajú problematikou potravinovej bezpečnosti a podvýživy.
Biely dom uviedol, že bezprostrednú pomoc potrebujú predovšetkým krajiny Afrického rohu. Už skôr zúfalú situáciu v tomto regióne ešte viac zhoršila ruská blokáda exportu ukrajinského obilia. Africký roh zažíva už štvrté sucho v rade, pričom hrozí, že do konca roka tam bude hladovať až 20 miliónov ľudí, konštatoval Biely dom. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena vo vyhlásení dodala, že činy ruského prezidenta Vladimira Putina „obmedzili poľnohospodársku produkciu".
Lídri G7 vytvoria klimatický klub na boj s globálnym otepľovaním
Lídri siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta združených v skupine G7 založia do konca tohto roka tzv. klimatický klub, ktorého cieľom je umožniť krajinám koordinovať a urýchliť snahy o zvládnutie globálneho otepľovania. Ako uvádza AFP, vyplýva to z ich spoločného vyhlásenia zverejneného v utorok.
Zmienený klub bude otvorený pre všetky krajiny, ktoré sa zaviazali k cieľu Parížskej dohody obmedziť globálne otepľovanie na úroveň 1,5 stupňa Celzia a tiež k dosiahnutiu takzvanej uhlíkovej neutrality do roku 2050. Na založení tohto klubu sa lídri skupiny G7 dohodli počas posledného dňa trojdňového samitu v Bavorských Alpách v Nemecku.
Nemecký spolkový kancelár a usporiadateľ samitu Olaf Scholz uviedol, že klub umožní krajinám zrýchliť prijímanie klimatických opatrení a zároveň sa vyhnúť konkurenčnej nevýhode. "Zhodli sme sa na tom, že dosiahnutie našich klimatických cieľov potrebuje väčšiu ctižiadostivosť," uviedol Scholz. Podľa Scholza chce skupina G7 zaistiť, že krajiny si nebudú navzájom rivalmi a zároveň sa ani jedna od druhej neizolujú pri vypracúvaní svojich národných stratégií zameraných na dekarbonizáciu svojich ekonomík.
Slovensko nakúpi pásovú techniku od Švédska. Za 152 pásových bojových obrnených vozidiel a pásových obrnených vozidiel CV9035 by vrátane nákladov na infraštruktúru malo zaplatiť vyše 1,6 miliardy eur. Obstaranie techniky pre Ozbrojené sily SR v utorok schválila vláda. Informoval o tom minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).
Obstaranie pásovej techniky považuje rezort za najvýznamnejší krok k naplneniu záväzku vybudovať ťažkú mechanizovanú brigádu. Pri vyhodnotení ponúk sa prihliadalo na celkovú cenu vozidla a integrovanej logistickej podpory, prevádzkové náklady, splnenie technických požiadaviek, percento zapojenia slovenského obranného priemyslu, termíny dodávok a interoperabilitu s NATO.
Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generál Daniel Zmeko predpokladá, že tieto vozidlá budú slúžiť trom mechanizovaným práporom. "Tie vozidlá by mali pomôcť ozbrojeným silám, ktoré sú v relatívne skromných počtoch, aby sme prípadnú kvantitu vyvažovali kvalitou. Preto sme hľadali to, čo je momentálne najlepšie na trhu a odskúšané," poznamenal. Zmeko dodal, že staré vozidlá budú postupne vyradzované, nebudú však ani predané, ani zničené. Mali by sa uložiť, aby boli v prípade potreby pripravené na obranu.
Daniel Zmeko. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Minister Naď priblížil, že ide o nové vozidlá, a preto bude pre ne potrebné pripraviť aj infraštruktúru, ako sú garáže či miesta na státie a opravu. "V najbližších rokoch budeme veľa investovať do infraštruktúry," podotkol Naď. Primárnym subkontraktorom bude štátna spoločnosť ZTS – Špeciál. Z projektu budú podľa neho dlhodobo profitovať ďalšie desiatky slovenských štátnych a súkromných spoločností.
Ministerstvo obrany SR dostalo po oslovení krajín päť ponúk od štyroch krajín: Maďarska, Švédska, Španielska a Poľska, ktoré sa do užšieho výberu nedostalo.
AKTUALIZOVANÉ Ceny plynu pre domácnosti od Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) vzrastú postupne počas nasledujúcich štyroch rokov o 76 percent, pričom najvýraznejšie sa zvýšia na budúci rok, a to o 34 percent. Platí to pre zákazníkov, ktorí podpíšu so štátnym dodávateľom štvorročnú zmluvu. Namiesto súčasných 43 eur za megawatthodinu (MWh) tak v roku 2026 odberatelia zaplatia 76 eur. Na stretnutí s novinármi to v pondelok uviedol minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Venoval sa aj cenám elektriny pre domácnosti, ktoré budú zvýhodnené cenu iba do spotreby 4 MWh.
Na budúci rok domácnosti zaplatia za MWh plynu 57 eur. "Potom to ide na 65 eur, v roku 2025 na 72 eur a v roku 2026 na 76 eur za megawatthodinu," spresnil Sulík. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stanoví na základe aktuálneho vývoja na burzách vyššie regulované ceny, no tie sa zákazníkov so zmluvami od SPP týkať nebudú. Podľa Sulíka podobné ceny ako SPP ponúkne svojim zákazníkom aj druhý najväčší dodávateľ plynu na Slovensku, ktorým je skupina ZSE, VSE a Innogy.
SPP bude vzhľadom na aktuálne ceny zemného plynu na svetových trhoch prvé dva roky prerábať, tretí rok by sa mal podnik vrátiť k zisku a štvrtým rokom by sa mala firme strata z predchádzajúceho obdobia vymazať úplne. Plyn na rok 2026 sa v súčasnosti dá na trhu nakúpiť približne za 35 eur za MWh.
Možnosť požičať si plyn
Aby SPP prekryl vysokú ceny, ktoré obchodníci požadujú na prvý štvrťrok budúceho roka, vypožičia si do roku 2026 plyn zo zásobníka Dolní Bojanovice, ktorý je určený ako rezerva pre regulovaných zákazníkov. Bezpečnosť dodávok to podľa Sulíka vzhľadom na zásoby plynu v iných zásobníkoch nebude ohrozená. Možnosť požičať si plyn zo zásobníka Bojanovice budú mať aj ostatní dodávatelia plynu na slovenskom trhu.
Minister súčasne plánuje zmeniť legislatívu. Aktuálne je totiž možné zmluvu o odbere plynu predčasne vypovedať. Po novom to už možné nebude a zákazníci, ktorí sa zaviažu k odberu plynu na štyri roky, budú musieť uvedené ceny platiť až do konca zmluvného obdobia aj keby sa ceny na trhu výrazne znížili. Domácnosti, ktoré sa na štyri roky viazať nechcú, majú možnosť podpísať ročnú zmluvu. V tom prípade im ceny plynu vzrastie o 42 % plus o infláciu. Tá by mala byť podľa Sulíka v tomto roku na úrovni 12 percent.
Elektrina pre domácnosti za zvýhodnenú cenu bude iba do spotreby 4 MWh
Ministerstvo hospodárstva v týchto dňoch končí práce na príprave zmluvy so Slovenskými elektrárňami, ktorá domácnostiam zabezpečí v nasledujúcich dvoch rokoch rovnaké ceny elektriny, aké sú v súčasnosti. Zvýhodnená cena silovej elektriny 61,21 eura za megawatthodinu (MWh) však bude obmedzená výškou spotreby do štyroch megawatthodín. Nad tento limit bude cena elektriny vyššia, upozornil Sulík.
Posledné detaily zmluvy by mali byť dohodnuté v pondelok a v utorok (28. 6.) a pred vlastným podpisom musí zmluvu odobriť aj Európska komisia. "Priemerná spotreba domácností je 2,2 megawatthodiny ročne. Máme elektrinu pre všetky domácnosti, ale bude to zastropované pri štyroch megawatthodinách," povedal šéf rezortu hospodárstva. Koncová cena elektriny vrátane distribučných a iných poplatkov a dane z pridanej hodnoty na úrovni 139 eur za MWh sa od tohto limitu zvýši na regulovanú cenu stanovenú Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Sulík túto cenu odhadol na 220 až 230 eur za MWh.
Rezort hospodárstva spolu s ministerstvom financií dohodol so Slovenskými elektrárňami stabilizáciu cien energie pre domácnosti ešte vo februári tohto roka, keď predtým ministerstvá zvažovali zavedenie špeciálnej dane zo zisku pre jadrové elektrárne. Pre domácnosti je určených 5,8 terawatthodiny (TWh) a ďalších 0,3 TWh by malo byť pre ostatných odberateľov, ako sú nemocnice, domovy sociálnych služieb či školy. Celková ročná spotreba elektriny na Slovensku je okolo 30 TWh.
Protestujúci chceli vniknúť do Senátu v štáte Arizona a poškodili okolité sochy a pamätníky. Vyjadrili svoj nesúhlas s piatkovým rozsudkom Najvyššieho súdu o potrate. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti, ktoré vzniklo po 11. septembri 2001, sa bojí nárastu domáceho terorizmu.
Dnešná Amerika ukazuje nielen schopnosť precíznej právnej argumentácie a viery v demokratický právny štát, čo viedlo po 49 rokoch k zvráteniu rozhodnutia Roe verzus Wade, ale aj presný opak: násilie, útoky luzy, dokonca obavy z vlny domáceho terorizmu. A aby toho nebolo málo, k tomu aj povinnú dávku mediálnej manipulácie. Napríklad televízia CNN radšej informuje o tom, ako si ženy v Arizone častejšie googlia, či môžu ísť na potrat, ako to, že tam dav zaútočil na budovu štátneho Senátu. Tá istá televízia pritom obdobný útok z 6. januára minulého roku pokrýva takmer denne. Zdá sa, že rozdiel je len v tom, kto útočí, podľa toho tomu aj televízia venuje priestor.
Priblížme však, čo sa vlastne stalo. V piatok Najvyšší súd rozhodol o zvrátení rozhodnutia Roe verzus Wade, čo neznamená automaticky zrušenie potratov, ale presunutie tejto témy na jednotlivé štáty. V USA je tak situácia podobná ako v EÚ. V Amerike to však liberálne médiá a aktivisti považujú za nelegitímny krok, preto vo viacerých štátoch vznikli demonštrácie. V americkom štáte Arizona počas zasadania zaútočil dav na sídlo Senátu. Protesty sa objavili vo viacerých mestách Spojených štátov amerických.
Násilný dav v arizonskom hlavnom meste Phoenix vraj zorganizovala tamojšia pobočka potratárskych kliník známa ako Planned Parenthood spolu s takzvaným Radical Women Phoenix, doslova Radikálne ženy Phoenixu. Píše o tom médium The Gateway Pundit, ktoré demonštrantov označilo za "radikálnych ľavicových vzbúrencov".
Pozrite si video, ktoré útok zachytáva pred jeho rozohnaním:
Zdroj: Oscar El Blue/FB
Začiatok protestu, na ktorom sa malo zúčastniť okolo 7000 – 8000 ľudí vrátane detí, bol podľa polície najskôr pokojný. Neskôr sa však zvrhol na "anarchistické a kriminálne činy", ktorých sa dopúšťali rôzne skupiny osôb. Niektorí demonštranti sa snažili vniknúť do tamojšej budovy Senátu počas toho, ako prebiehalo zasadanie. Poškodili a popísali tiež okolité štátne a národné pamiatky a sochy nápismi, ako sú "Potraťte súd".
Silové zložky po viacnásobných varovaniach použili slzotvorný plyn, aby rozohnali demonštrujúcich. Arizonský štátny Senát v tlačovej správe dav označil za "nasilných propotratových protestujúcich" a "extrémistických demonštrantov":
"Násilie nikdy nie je odpoveďou a nikdy nebudeme zastierať, že hrubý pokus o vzburu bol zhromaždením či pokojným protestom."
Americké ministerstvo vnútra v súvise s rozhodnutím Najvyššieho súdu varovalo pred možnými domácimi teroristickými útokmi. Téme sa budeme ďalej venovať.
V prípade dostatku podpisov na referendum by ho vypísala len s jednou otázkou.
Prezidentka Zuzana Čaputová by opäť zasiahla do referenda, ak by sa nazberal dostatok podpisov na jeho uskutočnenie. Na Ústavný súd by sa obrátila len s jednou otázkou, ktorú ako súčasť petície predstavila opozičná strana Roberta Fica. Otázka o bezodkladnej demisii vlády podľa nej vykazuje znaky neústavnosti. Ak by súd skonštatoval, že daná časť nie je v poriadku, vyhlásila by referendum len o možnosti skrátenia volebného obdobia Národnej rady referendom alebo uznesením NR SR. Uviedla to v relácii TA3 V politike.
"Ak súd skonštatuje, že je to v poriadku, bude referendum o oboch otázkach. Ak nie, bude referendum len o druhej otázke. Samozrejme, predpokladom je dostatočný počet podpisov," dodala. Zároveň odmietla tvrdenia o tom, že zmarila referendum. "Ja nie som proti nemu. Je podľa mňa dobrým demokratickým nástrojom," dodala.
Na Ústavný súd sa plánuje obrátiť aj v súvislosti s tzv. protiinflačným balíčkom. Podanie podľa jej slov pripravuje. Zopakovala, že v rámci prijatej legislatívy namieta legitímnosť využitia skráteného legislatívneho konania v prípade opatrení, ktoré majú platiť od januára 2023, poukazuje i na nejasnosť prefinancovania opatrení i negatívny dosah na samosprávy.
Zdôraznila, že nenamieta zákon ako celok, preto nebude ani požadovať okamžité pozastavenie jeho účinnosti, ale len tých ustanovení, ktoré majú platiť od 1. januára.
Hlava štátu skonštatovala, že o situácii na Slovensku chce diskutovať s premiérom Eduardom Hegerom. Témou diskusie budú podľa nej súčasné problémy. Poukázala na to, že o pomoc štátu žiadajú viaceré skupiny obyvateľstva, napríklad lekári, učitelia, samosprávy či marginalizované skupiny. "Okrem kríz tu máme aj vnútropolitickú nestabilitu," dodala.
Hoci sa začínajú letné prázdniny, zdá sa, že leto bude plné politiky. Boris Kollár oznámil niečo, čo môže viesť k rýchlej zmene pomerov na Slovensku.
Predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár podá do 25. augusta návrh ústavného zákona, ktorý by umožnil skrátenie volebného obdobia. Uviedol to v relácii TV Markíza Na telo.
Sme rodina by podľa neho takýto zákon podporila aj vtedy, ak by ho predložila opozícia. "Keď takýto návrh bude, tak ho podporím, aj keby som mal položiť koaličnú zmluvu," skonštatoval. Poslanec a podpredseda opozičnej strany Hlas Richard Raši Kollárovi pripomenul, že v minulosti takýto návrh nepodporil.
Raši za Hlas vyhlásil, že podporuje petičnú akciu za referendum, ktorú inicioval opozičný Smer. Vládu skritizoval okrem iného za nedostatočnú pomoc pred infláciou. "Táto situácia sa dotýka každého z nás," skonštatoval. Protiinflačný balíček sa podľa neho nedotkol najzraniteľnejších skupín, a to seniorov.
Kollár reagoval, že štát im pomôže vyplatením 13. dôchodkov v júli. Avizoval, že ďalšia finančná pomoc sa pripravuje aj na obdobie Vianoc. Vláda podľa neho plánuje dvihnúť minimálnu mzdu a upraviť platy štátnych zamestnancov a zdravotných sestier.
V súvislosti s napätými vzťahmi v koalícii sa Kollár obáva, že by vláda padla, ak by SaS koalíciu opustila. Vie si predstaviť existenciu menšinovej vlády s podporou SaS a nezaradených poslancov, odmieta však "visieť na špagáte fašistov". Líder Sme rodina v závere diskusie nevylúčil ani prípadnú spoluprácu s Hlasom po ďalších voľbách. Ako možnosť z pohľadu Hlasu to vidí aj Raši.
Nepočítame so zvýšením daní. Minister financií a šéf OĽaNO Igor Matovič takto dnes reagoval v relácii Sobotné dialógy v RTVS na otázku, kde bude hľadať zdroje na plánované vyplatenie 500 eur v hrubom v tomto roku pre 400-tisíc zamestnancov štátnej a verejnej správy. Celkovo má ísť o sumu 200 miliónov eur. Spomínanú pomoc dnes ohlásil premiér Eduard Heger (OĽaNO) spoločne s ministrom Matovičom.
Šéf rezortu financií v relácii povedal, že zdroje na vyplatenie peňazí nájde a jeden je taký, ktorý nemôže menovať, ale bude to pozitívne prekvapenie pre všetkých. O zdrojoch z daňových nadpríjmov poznamenal, že tam je veľa ľudí v rade. Podľa Matoviča koaličných partnerov oboznámili s návrhom na vyplatenie 500 eur.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) v sobotu uviedla, že ak minister financií dokáže nájsť kryté zdroje z tohtoročného rozpočtu, tak si vie po oboznámení sa s celým návrhom predstaviť podporu spomínanej jednorazovej pomoci. Matovič k tomu poznamenal, že „my tie zdroje nájdeme a budeme si za to niesť pozitívne či negatívne emócie“. Kde konkrétne ich nájde, nepovedal.
Matovič: Minister zdravotníctva nadsluhuje na svojom mieste
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) už podľa Matoviča nadsluhuje na svojom mieste. Predseda hnutia OĽaNO poukázal na to, že je to otázka na premiéra Hegera.
Šéfa rezortu zdravotníctva Matovič skritizoval pre výstavbu nemocníc z Plánu obnovy a pre vyhlásenia o platoch zdravotníkov. "Je nezodpovedné, ak cez médiá ponúka niečo, čo absolútne nemá vyrokované," dodal.
Lengvarský je zrelý na odvolanie tiež podľa poslanca Národnej rady SR Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Ten skonštatoval, že vláda si zobrala zdravotníkov ako rukojemníkov. "Namiesto toho, aby im pomohli, tak sa hádajú," priblížil.
Matovič zdôraznil, že chce otázku platov zdravotníkov uzavrieť do konca mesiaca, ako sa to predtým avizovalo. "Verím, že toto bude týždeň dobrých správ," doplnil. Pre platy zdravotníkov sa mohlo podľa Eštoka urobiť viac aj počas éry vládnutia strany Smer.
Matúš Šutaj Eštok. Foto: TASR/Martin Baumann
Noša plná invektív
Negatívom rozhlasovej diskusnej relácie bolo množstvo invektív, ktorými sa obaja politici častovali. Matovič nazval Fica a Pellegriniho mafiánmi, spoludiskutujúceho Šutaja Eštoka najprv hlupáčikom a potom zlodejiskom, ktorý pomáha Kičurovi. Poslanec parlamentu za Hlas na to reagoval, že v prípade iného politika by to riešil inak a doplnil, že Matovič nie je zodpovedný za svoje výroky a potrebuje pomoc.
Šutaj Eštok zasa počas celej relácie nazýval Matoviča klamárom a v súvislosti s medializovaným nákupom Ag testov cez trnavskú firmu ho tiež označil za zlodeja. "Prajem vám pokojnejšiu sobotu, ako sme mali tu v štúdiu," odkázala poslucháčom na záver relácie Sobotné dialógy moderátorka Marta Jančkárová.
AKTUALIZOVANÉ Štát navrhuje vyplatiť v aktuálnom roku viac ako 400-tisíc zamestnancom v štátnej a verejnej správe jednorazovú pomoc vo výške 500 eur na osobu. Vláda chce takýmto spôsobom do konca roku vyplatiť v rámci pomoci 200 miliónov eur. Na sobotňajšej tlačovej konferencii to uviedli predseda vlády SR Eduard Heger a minister financií SR Igor Matovič (obaja OĽaNO).
„To, čo vieme dnes ponúknuť, je jednorazová pomoc v tomto roku a nezaväzuje vládu na výdavky v ďalších rokoch. Chceme pomôcť ľuďom, lebo chceme pomáhať, ale musíme to robiť v rámci svojich možností,“ uviedol premiér.
Premiér upozornil, že je to návrh, s ktorým vláda pôjde do budúcotýždňových rokovaní so sociálnymi partnermi, ako posun nad rámec dohody v rámci kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. "Čaká nás ešte veľa rokovaní, ale chceli sme dať najavo, že prichádzame s riešeniami,“ zdôraznil šéf kabinetu.
Príspevok sa nevzťahuje na zdravotníkov, vojakov či pracovníkov v sociálnych službách. "Tieto skupiny riešime samostatne, predstavíme aj v tomto prípade riešenia," uistil premiér.
Náklady na zvýšené výdavky majú podľa Matoviča pokryť mimoriadne zdroje. Garantuje vyplatenie príspevku, ktorý sa týka i učiteľov, zároveň naznačil, že do začiatku júla by chcela vláda komunikovať aj systémové riešenie. "Chceli by sme do konca budúceho týždňa predstaviť to, ako by sa mali zvyšovať platy učiteľov, ale i ďalších zamestnancov v štátnej a verejnej správe,“ dodal.
Matovič zároveň zdôraznil, že ľudia si už nezaslúžia byť rukojemníkmi sporov medzi politikmi a dodal, že sa nikomu nebude doprosovať. S koaličnými partnermi o tomto návrhu OĽaNO ešte len bude rokovať.
Matovič sa ospravedlnil Sulíkovi
„Ospravedlňujem sa, ak som sa kohokoľvek dotkol. A bol by som veľmi rád, keby aj do budúcna neboli podrývačské útoky,“ vyhlásil Matovič na adresu sporov s SaS.
„Chcem symbolicky vyzvať SaS a možno aj osobne Riša Sulíka, poďme spolu bojovať za ľudí, prestaňme bojovať proti sebe,“ uviedol šéf OĽaNO. Neodpustil si však poznámku, že od nedele do stredy SaS urobila 365 útokov voči jeho hnutiu, že kolaboruje s fašistami.
„Ja som potom ich obvinil, že oni tiež hlasovali s fašistami pri tom druhom balíčku. Ale ľudia z toho nemajú absolútne nič. Bol by som nerád, keby sme takéto spory viedli do budúcna. Takéto spory dokolečka a potom budeme trucovať a nebudeme chodiť na koaličné rady,“ pokračoval Matovič.
Ako uviedla Pravda, následne zdôraznil, že sa teraz nemá zmysel obviňovať. "Odpustime si, čo sme si navzájom urobili. Ja môžem povedať, že tých 365 útokov odpúšťam za nás všetkých, lebo nie je príjemné počúvať obvinenia, že kolaborujeme s fašistami. Bol by som rád a chcel by som poprosiť kolegov z SaS, aby rovnako urobili gesto, že oni odpustia aj nám,“ zdôraznil Matovič.
SaS si vie predstaviť podporu príspevku štátnym zamestnancom, ak sa nájdu zdroje
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) si vie predstaviť podporu jednorazovej finančnej pomoci zamestnancov v štátnej a verejnej správe, ak na to minister financií Igor Matovič nájde kryté zdroje z tohtoročného rozpočtu. TASR o tom informoval hovorca strany Ondrej Šprlák.
"SaS dlhodobo bojuje za vyššie platy nielen pre zamestnancov škôl, zdravotníkov, ale aj pre iné oblasti štátnej a verejnej správy. Ak minister financií dokáže nájsť kryté zdroje z tohtoročného rozpočtu, tak si vieme po oboznámení sa s celým návrhom predstaviť podporu spomínanej jednorazovej pomoci," spresnil.
Za ľudí: Návrh príspevku berieme ako prvý krok do ďalších rokovaní o platoch
Strana Za ľudí berie návrh o jednorazových 500-eurových odmenách pre zamestnancov v štátnej a verejnej správe ako prvý krok do ďalších rokovaní o zvyšovaní platov v tejto sfére. "Zároveň považujeme za dôležité dofinancovanie platov pre zamestnancov, spadajúcich pod originálne kompetencie samospráv a zamestnancov zariadení sociálnych služieb," uviedla strana v tlačovom vyhlásení.
Predsedníčka strany Veronika Remišová zároveň zdôraznila nevyhnutnosť návratu k normálnemu fungovaniu koalície, pozitívne preto vníma i výzvu Matoviča, aby OĽaNO a SaS ukončili vzájomné spory v prospech spoločnosti. "Pevne verím, že Richard Sulík a jeho kolegovia z SaS podanú ruku zo strany OĽaNO prijmú, čo samozrejme vyžaduje aj dodržiavanie pravidiel v rámci koalície. Práve vzájomný rešpekt a dodržiavanie pravidiel sú dôležité na to, aby sme mohli konštruktívne plniť úlohy, ktoré od nás občania vyžadujú," uviedla.
Uhlerová: Návrh vlády vnímam pozitívne, realizácia bude predmetom rokovaní
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR pozitívne vníma signál vlády o možnom využití disponibilných zdrojov pre príspevky k platom zamestnancov v štátnej a verejnej správe. Konkrétny spôsob, ako sa financie pretavia do ich platov, však budú predmetom až nadchádzajúcich rokovaní medzi vládou a odborármi. Prezidentka KOZ Monika Uhlerová to uviedla v reakcii na návrh jednorazového príspevku vo výške 500 eur pre skupinu štátnych a verejných zamestnancov.
Šéfka odborov pripomenula už skôr komunikovanú požiadavku odborárov na desaťpercentné zvyšovanie platov v štátnej a verejnej správe od 1. júla, resp. v najbližšom období. "Určite pôjdeme na rokovania s ambíciou pretaviť disponibilné zdroje do valorizácie, zároveň sa nám otvárajú možnosti rokovať o požiadavke na valorizáciu aj v ďalšom roku," dodala prezidentka KOZ.
Hlas-SD: Príspevok štátnym zamestnancom ako pomoc pri zdražovaní nestačí
Jednorazový príspevok pre zamestnancov štátnej a verejnej správy ako pomoc pri zdražovaní nestačí. V reakcii na návrh ministra financií Igora Matoviča a premiéra Eduarda Hegera to uviedla strana Hlas-SD. "Návrh na jednorazovú pomoc zamestnancom verejnej správy je len ďalšou dymovou clonou, ktorá dobre vyzerá na tlačovej konferencii, ale ako pomoc pri zdražovaní je nedostatočná," dodala.
Líder strany Peter Pellegrini poukázal na to, že návrh sa verejne predstavil pred rokovaním s odborármi. "Nevieme, z čoho bude krytý, nevieme, či je na ňom dohoda v koalícii," dodal. Zdôraznil, že ostávajú aj iné skupiny ohrozených ľudí, ktoré čakajú na pomoc vlády. "Po desiatich mesiacoch hádok a žiadnej skutočnej pomoci čakáme od vlády komplexný zákon Lex Slovensko, ktorý tu a teraz pomôže najviac postihnutým skupinám ľudí," skonštatoval.
Matovič podľa neho používa verejné financie ako osobný politický a marketingový nástroj. "Na jednej strane celé mesiace podmieňuje pomoc zvyšovaním daní, lebo vraj bez toho sa pomáhať nedá, a potom zrazu nájde 200 miliónov eur na svoju novú prioritu," priblížil.
AKTUALIZOVANÉ Nórska polícia uviedla, že streľby, pri ktorých boli v noci na sobotu zabití pred barmi v centre nórskeho hlavného mesta Oslo dvaja ľudia a najmenej 21 ďalších utrpelo zranenia, vyšetruje ako teroristický čin. Píše o tom agentúra AFP.
Strieľalo sa okolo 01.00 h miestneho času (SELČ) na troch miestach vrátane jedného gay baru v centre Osla. Osoba podozrivá z útokov bola už zatknutá, spresnila polícia.
Z dôvodu týchto udalostí bol odvolaný aj gay pride, ktorý sa mal v Osle konať v sobotu popoludní. Informovali o tom organizátori podujatia. "Všetky akcie spojené so sprievodom Oslo Pride sú v súlade s jasným odporúčaním polície zrušené," oznámili usporiadatelia na Facebooku.
Polícia na mieste streľby v centre Osla v sobotu 25. júna 2022. Foto: TASR/AP
Nórska tajná služba PST oznámila, že streľby vyšetruje ako "islamistický teroristický čin".
Polícia informovala, že zatknutý podozrivý jedinec je nórsky občan iránskeho pôvodu. "Nateraz všetko nasvedčuje tomu, že tento čin spáchala len jedna osoba," povedal podľa AFP na tlačovej konferencii predstaviteľ polície Tor Barstad.
Spresnil, že zatknutý muž bol už predtým známy nórskej kontrarozviedke a mal už za sebou niekoľko menších treníc so zákonom, ako napríklad nepovolené nosenie bodnej zbrane či vlastnenie drog.
Podozrivý 42-ročný muž, ktorého polícia zadržala krátko po čine, je nórsky občan iránskeho pôvodu. Má za sebou "dlhú históriu násilia a hrozieb" má "ťažkosti s duševným zdravím", uviedol na sobotnej tlačovej konferencii šéf PST Roger Berg. Dodal, že kontrarozviedka PST podozrivého monitoruje od roku 2015.
Dôvodom sú obavy z jeho radikalizácie a členstva v skupine islamistických extrémistov. Berg tiež povedal, že tajné služby s mužom hovorili pred mesiacom, avšak nevyhodnotili, že by mal v úmysle spáchať násilné činy.
Šéf polície Christian Hatlo priblížil, že muž je zadržiavaný pre podozrenia z vraždy, pokusu o vraždu a terorizmus. Nórske média podozrivého identifikovali ako Zaniara Matapoura, Iránca kurdského pôvodu, ktorý prišiel do Nórska ako dieťa.
K streľbe došlo v noci na troch miestach: pri gay klube London Pub, pri džezovom klube Herr Nilsen a pri jednom stánku s rýchlym občerstvením. Na uvedených miestach boli po incidente posilnené policajné hliadky.
Nórsky premiér Jonas Gahr Störe na sociálnej sieti Facebook na streľbu pred London Pubom reagoval so slovami, že je to „krutý a hlboko šokujúci útok na nevinných ľudí“. Povedal, že hoci motív nie je jasný, streľba vyvolala v LGBTQ komunite strach a smútok. „Stojíme pri vás,“ doplnil.
Missouri sa v piatok stalo prvým štátom USA, ktorý zakázal umelé prerušenie tehotenstva. Stalo sa tak krátko po tom, ako Najvyšší súd USA zrušil prelomové rozhodnutie v prípade "Roeová verzus Wade" z roku 1973, ktoré zakotvovalo federálne právo žien na interrupciu.
"Missouri sa práve stalo prvým štátom USA, ktorý zakázal interrupcie," uviedol na Twitteri štátny generálny prokurátor Eric Schmitt. "Toto je monumentálny deň pre posvätnosť života," dodal.
Denník The Huffington Post spresnil, že Schmitt vydal svoje stanovisko len niekoľko minút po tom, ako Najvyšší súd USA zverejnil kontroverzné rozhodnutie.
"Missouri môže obnoviť svoje hrdé tradície a obnoviť základnú právnu ochranu pre najzákladnejšie ľudské právo – právo na život," dodal Schmitt.
Zákaz interrupcií v Missouri sa vzťahuje aj na prípady otehotnenia po znásilnení alebo inceste. Jediná výnimka platí v prípade, ak je ohrozený život matky. Tamojší zákon stanovuje, že vykonanie interrupcie je trestným činom, za ktorý hrozí trest odňatia slobody na päť až 15 rokov, pripomenul The Huffington Post.
Agentúra AFP pripomenula, že celkovo 13 štátov USA, väčšinou na "konzervatívnom a náboženskejšom juhu", v uplynulých rokoch prijalo zákony, ktoré po vynesení federálneho rozhodnutia vstúpia do platnosti prakticky automaticky. Líšia sa jedine v tom, akým spôsobom zakazujú potraty. Napríklad štát Idaho uvádza výnimky pri znásilnení alebo inceste, avšak Kentucky chce umožniť vykonanie umelého prerušenia tehotenstva len v prípade, ak je ohrozený život matky.
