Preskočiť na obsah
  |  

Scholz sľúbil Kremľu odvetu za rozpútanú vojnu a Kyjevu Marshallov plán pre Ukrajinu

AKTUALIZOVANÉ Lídri siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta združených v skupine G7 v utorok odsúdili ruskú inváziu na Ukrajinu ako nezákonnú a neospravedlniteľnú a zhodli sa na tom, že Rusku za rozpútanie tejto vojny spôsobia "vážne a okamžité ekonomické škody". Oznámil to hostiteľ samitu nemecký kancelár Olaf Scholz. Uviedol to na tlačovej konferencii po skončení stretnutia na zámku Elmau v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko.

"Rusko vedie vojnu na Ukrajine už 125 dní. Skupina G7 túto nemilosrdnú vojnu odsudzuje. Pondelkový raketový útok na nákupné stredisko v ukrajinskom meste Kremenčuk je ďalším dôkazom toho, že (ruský prezident) Putin pokračuje vo svojej brutálnej agresii voči civilnému obyvateľstvu," povedal na úvod tlačovej konferencie Olaf Scholz.

Nemecký kancelár zopakoval, že skupina siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta stojí "tesne a neochvejne" na strane Ukrajiny, ktorá čelí ruskej agresii.  

Poprora Ukrajiny v jej obrane

"Podporujeme Ukrajinu v jej obrane a ponúkame jej perspektívu do budúcnosti," dodal kancelár a zároveň vyhlásil, že je potrebný "Marshallov plán pre Ukrajinu". Zároveň sľúbil odvetu Kremľu za vojnu, ktorú rozpútal.

"Budeme aj naďalej zvyšovať ekonomické a politické náklady tejto vojny pre prezidenta (Vladimira) Putina a jeho režim," uviedol Scholz.

Nemecký kancelár označil samit G7 za dôležitý. Stretnutie podľa agentúry DPA demonštrovalo jednotu a odhodlanie Západu postaviť sa na odpor voči Rusku. Scholz v tejto súvislosti doplnil, že G7 odmieta ruský naratív o tom, že iba Západ odsudzuje túto inváziu.

Macron: Rusko nemôže a nesmie vyhrať vojnu na Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron po skončení samitu siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta (G7) vyhlásil, že Rusko "nemôže a nesmie vyhrať" vojnu na Ukrajine. Informáciu publikovala agentúra AP.

Macron v utorok po skončení stretnutia lídrov na zámku Elmau v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko potvrdil, že skupina G7 bude naďalej podporovať Ukrajinu a nepoľaví v sankciách "tak dlho, ako to bude potrebné“. "Je to jasné, útok Ruska na územie Ukrajiny má len jeden cieľ, a tým je kapitulácia Ukrajiny," vyhlásil Macron.

Podľa francúzskeho prezidenta budú nasledujúce týždne kľúčové, pokiaľ ide o situáciu v oblasti exportu ukrajinského obilia, ktorý vážne narušilo ruské vojenské ťaženie. "Najbližších pár týždňov bude kľúčových," povedal Macron a dodal, že pred tohtoročnou žatvou je potrebné uvoľniť svetové zásoby surovín, aby sa predišlo potravinovej kríze v chudobných krajinách sveta.

Skupina siedmich hospodársky najvyspelejších štátov v spoločnom vyhlásení po skončení samitu uviedla, že Rusko musí povoliť vývoz dodávok obilia z vojnou zmietanej Ukrajiny, aby sa predišlo zhoršeniu globálnej potravinovej krízy.

Francúzsky prezident vyzval na zvýšenie produkcie ropy

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzýva krajiny produkujúce ropu, aby zvýšili produkciu, a tým znížili svetové ceny, ktoré stúpli v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine. V utorok povedal, že ceny stavajú európske ekonomiky do „neudržateľnej“ situácie.

Macron v utorok na záver samitu G7 v Nemecku privítal diskusie skupiny o cenovom strope pre ropu ako „veľmi dobrý nápad“, ale dodal: „Problém je technický.“ Povedal, že do akejkoľvek dohody o strope je nevyhnutné zahrnúť všetky hlavné krajiny nakupujúce ropu, aby bola takáto dohoda účinná.

Macron povedal, že o zvýšení produkcie ropy diskutoval s prezidentom Spojených arabských emirátov a vyjadril nádej, že americký prezident Joe Biden dostane „pozitívnu odpoveď“ na rokovaniach o rope počas nadchádzajúcej návštevy Saudskej Arábie. Macron podotkol, že producenti ropy majú „nesmiernu zodpovednosť vzhľadom na našu kolektívnu závislosť od nich“.

Šéf Elyzejského paláca zároveň vyzval na rozšírenie európskych kapacít, čo sa týka spracovania skvapalneného zemného plynu. Taktiež skritizoval špekulácie obchodníkov s energiami, ktorých nazval „vojnovými profitérmi“.

Lídri G7 sa zaviazali ekonomicky poškodiť Rusko za inváziu na Ukrajinu

Lídri siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta združených v skupine G7 sa v spoločnom vyhlásení zaviazali, že budú pokračovať v podpore Ukrajiny "tak dlho, ako to bude potrebné" a že zároveň budú naďalej ekonomicky trestať Rusko za vojenskú inváziu. V hre je aj ďalšie rozšírenie sankcií voči Moskve. Cieľom je zníženie príjmov Ruskej federácie z predaja energetických surovín či zlata. Informovala o tom agentúra AP.

"Budeme pokračovať v uvaľovaní tvrdých a dlhodobých sankcií voči Rusku, aby sme túto vojnu pomohli ukončiť," píše sa v záverečnom komuniké.

Spojené štáty chcú napríklad zaviesť cenový strop na ruskú ropu, aby znemožnili Rusku zarábať na vysokých cenách surovín. V záverečnom komuniké sa krajiny G7 zaviazali, že preveria možnosti takýchto "dodatočných opatrení". Británia, Japonsko, Kanada a Spojené štáty počas samitu oznámili, že zakážu dovoz ruského zlata. Lídri ďalších európskych krajín sú tomu tiež naklonené. Pred konečným rozhodnutí však musí padnúť rozhodnutie na celoeurópskej úrovni.

Lídri sa tiež dohodli na zintenzívnení pomoci krajinám postihnutým nedostatkom potravín v súvislosti s ruskou blokádou vývozu ukrajinského obilia.

Na riešenie problémov potravinovej bezpečnosti vo svete vynaložia štáty G7 4,5 miliardy dolárov

Lídri krajín združených v organizácii G7 sa dohodli na vynaložení 4,5 miliardy dolárov na riešenie problémov potravinovej bezpečnosti vo svete, ktoré prehĺbili rastúce ceny obilia v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine. Informoval o tom v utorok Biely dom, ktorý oznámil, že USA na toto úsilie poskytnú 2,76 miliardy dolárov. Dohodnuté financie sa použijú na pomoc 47 krajinám a regionálnym organizáciám, ktoré sa zaoberajú problematikou potravinovej bezpečnosti a podvýživy.

Biely dom uviedol, že bezprostrednú pomoc potrebujú predovšetkým krajiny Afrického rohu. Už skôr zúfalú situáciu v tomto regióne ešte viac zhoršila ruská blokáda exportu ukrajinského obilia. Africký roh zažíva už štvrté sucho v rade, pričom hrozí, že do konca roka tam bude hladovať až 20 miliónov ľudí, konštatoval Biely dom. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena vo vyhlásení dodala, že činy ruského prezidenta Vladimira Putina „obmedzili poľnohospodársku produkciu".

Lídri G7 vytvoria klimatický klub na boj s globálnym otepľovaním

Lídri siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta združených v skupine G7 založia do konca tohto roka tzv. klimatický klub, ktorého cieľom je umožniť krajinám koordinovať a urýchliť snahy o zvládnutie globálneho otepľovania. Ako uvádza AFP, vyplýva to z ich spoločného vyhlásenia zverejneného v utorok.

Zmienený klub bude otvorený pre všetky krajiny, ktoré sa zaviazali k cieľu Parížskej dohody obmedziť globálne otepľovanie na úroveň 1,5 stupňa Celzia a tiež k dosiahnutiu takzvanej uhlíkovej neutrality do roku 2050. Na založení tohto klubu sa lídri skupiny G7 dohodli počas posledného dňa trojdňového samitu v Bavorských Alpách v Nemecku.

Nemecký spolkový kancelár a usporiadateľ samitu Olaf Scholz uviedol, že klub umožní krajinám zrýchliť prijímanie klimatických opatrení a zároveň sa vyhnúť konkurenčnej nevýhode. "Zhodli sme sa na tom, že dosiahnutie našich klimatických cieľov potrebuje väčšiu ctižiadostivosť," uviedol Scholz. Podľa Scholza chce skupina G7 zaistiť, že krajiny si nebudú navzájom rivalmi a zároveň sa ani jedna od druhej neizolujú pri vypracúvaní svojich národných stratégií zameraných na dekarbonizáciu svojich ekonomík.

(tasr)

  |  

Slovensko nakúpi obrnené vozidlá. Megatender za vyše 1,6 miliardy eur získali Švédi

Slovensko nakúpi pásovú techniku od Švédska. Za 152 pásových bojových obrnených vozidiel a pásových obrnených vozidiel CV9035 by vrátane nákladov na infraštruktúru malo zaplatiť vyše 1,6 miliardy eur. Obstaranie techniky pre Ozbrojené sily SR v utorok schválila vláda. Informoval o tom minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

Obstaranie pásovej techniky považuje rezort za najvýznamnejší krok k naplneniu záväzku vybudovať ťažkú mechanizovanú brigádu. Pri vyhodnotení ponúk sa prihliadalo na celkovú cenu vozidla a integrovanej logistickej podpory, prevádzkové náklady, splnenie technických požiadaviek, percento zapojenia slovenského obranného priemyslu, termíny dodávok a interoperabilitu s NATO.

Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generál Daniel Zmeko predpokladá, že tieto vozidlá budú slúžiť trom mechanizovaným práporom. "Tie vozidlá by mali pomôcť ozbrojeným silám, ktoré sú v relatívne skromných počtoch, aby sme prípadnú kvantitu vyvažovali kvalitou. Preto sme hľadali to, čo je momentálne najlepšie na trhu a odskúšané," poznamenal. Zmeko dodal, že staré vozidlá budú postupne vyradzované, nebudú však ani predané, ani zničené. Mali by sa uložiť, aby boli v prípade potreby pripravené na obranu.

Daniel Zmeko. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Minister Naď priblížil, že ide o nové vozidlá, a preto bude pre ne potrebné pripraviť aj infraštruktúru, ako sú garáže či miesta na státie a opravu. "V najbližších rokoch budeme veľa investovať do infraštruktúry," podotkol Naď. Primárnym subkontraktorom bude štátna spoločnosť ZTS – Špeciál. Z projektu budú podľa neho dlhodobo profitovať ďalšie desiatky slovenských štátnych a súkromných spoločností.

Ministerstvo obrany SR dostalo po oslovení krajín päť ponúk od štyroch krajín: Maďarska, Švédska, Španielska a Poľska, ktoré sa do užšieho výberu nedostalo.

(tasr)

  |  

Sulík ukázal ceny plynu na ďalšie štyri roky. Porastú o desiatky percent

AKTUALIZOVANÉ Ceny plynu pre domácnosti od Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) vzrastú postupne počas nasledujúcich štyroch rokov o 76 percent, pričom najvýraznejšie sa zvýšia na budúci rok, a to o 34 percent. Platí to pre zákazníkov, ktorí podpíšu so štátnym dodávateľom štvorročnú zmluvu. Namiesto súčasných 43 eur za megawatthodinu (MWh) tak v roku 2026 odberatelia zaplatia 76 eur. Na stretnutí s novinármi to v pondelok uviedol minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Venoval sa aj cenám elektriny pre domácnosti, ktoré budú zvýhodnené cenu iba do spotreby 4 MWh.

Na budúci rok domácnosti zaplatia za MWh plynu 57 eur. "Potom to ide na 65 eur, v roku 2025 na 72 eur a v roku 2026 na 76 eur za megawatthodinu," spresnil Sulík. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stanoví na základe aktuálneho vývoja na burzách vyššie regulované ceny, no tie sa zákazníkov so zmluvami od SPP týkať nebudú. Podľa Sulíka podobné ceny ako SPP ponúkne svojim zákazníkom aj druhý najväčší dodávateľ plynu na Slovensku, ktorým je skupina ZSE, VSE a Innogy.

SPP bude vzhľadom na aktuálne ceny zemného plynu na svetových trhoch prvé dva roky prerábať, tretí rok by sa mal podnik vrátiť k zisku a štvrtým rokom by sa mala firme strata z predchádzajúceho obdobia vymazať úplne. Plyn na rok 2026 sa v súčasnosti dá na trhu nakúpiť približne za 35 eur za MWh.

Možnosť požičať si plyn

Aby SPP prekryl vysokú ceny, ktoré obchodníci požadujú na prvý štvrťrok budúceho roka, vypožičia si do roku 2026 plyn zo zásobníka Dolní Bojanovice, ktorý je určený ako rezerva pre regulovaných zákazníkov. Bezpečnosť dodávok to podľa Sulíka vzhľadom na zásoby plynu v iných zásobníkoch nebude ohrozená. Možnosť požičať si plyn zo zásobníka Bojanovice budú mať aj ostatní dodávatelia plynu na slovenskom trhu.

Minister súčasne plánuje zmeniť legislatívu. Aktuálne je totiž možné zmluvu o odbere plynu predčasne vypovedať. Po novom to už možné nebude a zákazníci, ktorí sa zaviažu k odberu plynu na štyri roky, budú musieť uvedené ceny platiť až do konca zmluvného obdobia aj keby sa ceny na trhu výrazne znížili. Domácnosti, ktoré sa na štyri roky viazať nechcú, majú možnosť podpísať ročnú zmluvu. V tom prípade im ceny plynu vzrastie o 42 % plus o infláciu. Tá by mala byť podľa Sulíka v tomto roku na úrovni 12 percent.

Elektrina pre domácnosti za zvýhodnenú cenu bude iba do spotreby 4 MWh

Ministerstvo hospodárstva v týchto dňoch končí práce na príprave zmluvy so Slovenskými elektrárňami, ktorá domácnostiam zabezpečí v nasledujúcich dvoch rokoch rovnaké ceny elektriny, aké sú v súčasnosti. Zvýhodnená cena silovej elektriny 61,21 eura za megawatthodinu (MWh) však bude obmedzená výškou spotreby do štyroch megawatthodín. Nad tento limit bude cena elektriny vyššia, upozornil Sulík.

Posledné detaily zmluvy by mali byť dohodnuté v pondelok a v utorok (28. 6.) a pred vlastným podpisom musí zmluvu odobriť aj Európska komisia. "Priemerná spotreba domácností je 2,2 megawatthodiny ročne. Máme elektrinu pre všetky domácnosti, ale bude to zastropované pri štyroch megawatthodinách," povedal šéf rezortu hospodárstva. Koncová cena elektriny vrátane distribučných a iných poplatkov a dane z pridanej hodnoty na úrovni 139 eur za MWh sa od tohto limitu zvýši na regulovanú cenu stanovenú Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Sulík túto cenu odhadol na 220 až 230 eur za MWh.

Rezort hospodárstva spolu s ministerstvom financií dohodol so Slovenskými elektrárňami stabilizáciu cien energie pre domácnosti ešte vo februári tohto roka, keď predtým ministerstvá zvažovali zavedenie špeciálnej dane zo zisku pre jadrové elektrárne. Pre domácnosti je určených 5,8 terawatthodiny (TWh) a ďalších 0,3 TWh by malo byť pre ostatných odberateľov, ako sú nemocnice, domovy sociálnych služieb či školy. Celková ročná spotreba elektriny na Slovensku je okolo 30 TWh.

(tasr)

  |  

Americké úrady varujú pred vlnou terorizmu potratových aktivistov. V Arizone dav napadol budovu Senátu (video)

Protestujúci chceli vniknúť do Senátu v štáte Arizona a poškodili okolité sochy a pamätníky. Vyjadrili svoj nesúhlas s piatkovým rozsudkom Najvyššieho súdu o potrate. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti, ktoré vzniklo po 11. septembri 2001, sa bojí nárastu domáceho terorizmu.

Dnešná Amerika ukazuje nielen schopnosť precíznej právnej argumentácie a viery v demokratický právny štát, čo viedlo po 49 rokoch k zvráteniu rozhodnutia Roe verzus Wade, ale aj presný opak: násilie, útoky luzy, dokonca obavy z vlny domáceho terorizmu. A aby toho nebolo málo, k tomu aj povinnú dávku mediálnej manipulácie. Napríklad televízia CNN radšej informuje o tom, ako si ženy v Arizone častejšie googlia, či môžu ísť na potrat, ako to, že tam dav zaútočil na budovu štátneho Senátu. Tá istá televízia pritom obdobný útok z 6. januára minulého roku pokrýva takmer denne. Zdá sa, že rozdiel je len v tom, kto útočí, podľa toho tomu aj televízia venuje priestor.

Priblížme však, čo sa vlastne stalo. V piatok Najvyšší súd rozhodol o zvrátení rozhodnutia Roe verzus Wade, čo neznamená automaticky zrušenie potratov, ale presunutie tejto témy na jednotlivé štáty. V USA je tak situácia podobná ako v EÚ. V Amerike to však liberálne médiá a aktivisti považujú za nelegitímny krok, preto vo viacerých štátoch vznikli demonštrácie. V americkom štáte Arizona počas zasadania zaútočil dav na sídlo Senátu. Protesty sa objavili vo viacerých mestách Spojených štátov amerických.

Násilný dav v arizonskom hlavnom meste Phoenix vraj zorganizovala tamojšia pobočka potratárskych kliník známa ako Planned Parenthood spolu s takzvaným Radical Women Phoenix, doslova Radikálne ženy Phoenixu. Píše o tom médium The Gateway Pundit, ktoré demonštrantov označilo za "radikálnych ľavicových vzbúrencov".

Pozrite si video, ktoré útok zachytáva pred jeho rozohnaním:

Zdroj: Oscar El Blue/FB

Začiatok protestu, na ktorom sa malo zúčastniť okolo 7000 – 8000 ľudí vrátane detí, bol podľa polície najskôr pokojný. Neskôr sa však zvrhol na "anarchistické a kriminálne činy", ktorých sa dopúšťali rôzne skupiny osôb. Niektorí demonštranti sa snažili vniknúť do tamojšej budovy Senátu počas toho, ako prebiehalo zasadanie. Poškodili a popísali tiež okolité štátne a národné pamiatky a sochy nápismi, ako sú "Potraťte súd".

Silové zložky po viacnásobných varovaniach použili slzotvorný plyn, aby rozohnali demonštrujúcich. Arizonský štátny Senát v tlačovej správe dav označil za "nasilných propotratových protestujúcich" a "extrémistických demonštrantov":

"Násilie nikdy nie je odpoveďou a nikdy nebudeme zastierať, že hrubý pokus o vzburu bol zhromaždením či pokojným protestom."

Americké ministerstvo vnútra v súvise s rozhodnutím Najvyššieho súdu varovalo pred možnými domácimi teroristickými útokmi. Téme sa budeme ďalej venovať.

  |  

Čaputová je proti Ficovmu referendu aj Matovičovmu balíčku pre rodiny

V prípade dostatku podpisov na referendum by ho vypísala len s jednou otázkou.

Prezidentka Zuzana Čaputová by opäť zasiahla do referenda, ak by sa nazberal dostatok podpisov na jeho uskutočnenie. Na Ústavný súd by sa obrátila len s jednou otázkou, ktorú ako súčasť petície predstavila opozičná strana Roberta Fica. Otázka o bezodkladnej demisii vlády podľa nej vykazuje znaky neústavnosti. Ak by súd skonštatoval, že daná časť nie je v poriadku, vyhlásila by referendum len o možnosti skrátenia volebného obdobia Národnej rady referendom alebo uznesením NR SR. Uviedla to v relácii TA3 V politike.  

"Ak súd skonštatuje, že je to v poriadku, bude referendum o oboch otázkach. Ak nie, bude referendum len o druhej otázke. Samozrejme, predpokladom je dostatočný počet podpisov," dodala. Zároveň odmietla tvrdenia o tom, že zmarila referendum. "Ja nie som proti nemu. Je podľa mňa dobrým demokratickým nástrojom," dodala.

Na Ústavný súd sa plánuje obrátiť aj v súvislosti s tzv. protiinflačným balíčkom. Podanie podľa jej slov pripravuje. Zopakovala, že v rámci prijatej legislatívy namieta legitímnosť využitia skráteného legislatívneho konania v prípade opatrení, ktoré majú platiť od januára 2023, poukazuje i na nejasnosť prefinancovania opatrení i negatívny dosah na samosprávy.

Zdôraznila, že nenamieta zákon ako celok, preto nebude ani požadovať okamžité pozastavenie jeho účinnosti, ale len tých ustanovení, ktoré majú platiť od 1. januára.

Hlava štátu skonštatovala, že o situácii na Slovensku chce diskutovať s premiérom Eduardom Hegerom. Témou diskusie budú podľa nej súčasné problémy. Poukázala na to, že o pomoc štátu žiadajú viaceré skupiny obyvateľstva, napríklad lekári, učitelia, samosprávy či marginalizované skupiny. "Okrem kríz tu máme aj vnútropolitickú nestabilitu," dodala.

(tasr, fed)

  |  

Kollár podá návrh na skrátenie volebného obdobia. Po voľbách si vie predstaviť vládu s Pellegrinim

Hoci sa začínajú letné prázdniny, zdá sa, že leto bude plné politiky. Boris Kollár oznámil niečo, čo môže viesť k rýchlej zmene pomerov na Slovensku.

Predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár podá do 25. augusta návrh ústavného zákona, ktorý by umožnil skrátenie volebného obdobia. Uviedol to v relácii TV Markíza Na telo.

Sme rodina by podľa neho takýto zákon podporila aj vtedy, ak by ho predložila opozícia. "Keď takýto návrh bude, tak ho podporím, aj keby som mal položiť koaličnú zmluvu," skonštatoval. Poslanec a podpredseda opozičnej strany Hlas Richard Raši Kollárovi pripomenul, že v minulosti takýto návrh nepodporil.

Raši za Hlas vyhlásil, že podporuje petičnú akciu za referendum, ktorú inicioval opozičný Smer. Vládu skritizoval okrem iného za nedostatočnú pomoc pred infláciou. "Táto situácia sa dotýka každého z nás," skonštatoval. Protiinflačný balíček sa podľa neho nedotkol najzraniteľnejších skupín, a to seniorov.

Kollár reagoval, že štát im pomôže vyplatením 13. dôchodkov v júli. Avizoval, že ďalšia finančná pomoc sa pripravuje aj na obdobie Vianoc. Vláda podľa neho plánuje dvihnúť minimálnu mzdu a upraviť platy štátnych zamestnancov a zdravotných sestier.

V súvislosti s napätými vzťahmi v koalícii sa Kollár obáva, že by vláda padla, ak by SaS koalíciu opustila. Vie si predstaviť existenciu menšinovej vlády s podporou SaS a nezaradených poslancov, odmieta však "visieť na špagáte fašistov". Líder Sme rodina v závere diskusie nevylúčil ani prípadnú spoluprácu s Hlasom po ďalších voľbách. Ako možnosť z pohľadu Hlasu to vidí aj Raši.

(tasr)