Preskočiť na obsah
  |  

Nosenie respirátora môže byť v niektorých situáciách opäť povinné

Nosenie respirátorov môže byť najbližšie mesiace v niektorých situáciách opäť povinné, zavádzanie reštrikčných opatrení sa nezvažuje. Vyplýva to z krátkodobej stratégie manažmentu pandémie ochorenia COVID-19, ktorú pre nárast prípadov v dôsledku šírenia omikronových subvariantov koronavírusu pripravil rezort zdravotníctva.

Pandémia je v súčasnosti podľa šéfa Inštitútu zdravotných analýz (IZA) Mateja Mišíka pod kontrolou. V súvislosti so subvariantom omikronu BA.5 je podľa jeho slov v krátkodobom horizonte vysoké riziko reinfekcie a rýchleho šírenia. Riziko hospitalizácie v prípade nákazy má byť nízke. Mišík však upozornil, že i keď je riziko pre spoločnosť celkovo nízke, pre niektoré skupiny môže byť naďalej vysoké.

Primárnym cieľom stratégie je najbližších šesť až deväť mesiacov chrániť najzraniteľnejších a starších občanov, minimalizovať nápor na nemocnice a zabezpečiť fungovanie ekonomiky a spoločenského života.

Ministerstvo priblížilo, že nezvažuje zavádzanie reštrikčných opatrení. "Neočakávame výrazné obmedzenia spoločenského či hospodárskeho života," uviedlo. V niektorých situáciách však môže byť odporúčané či vyžadované nosenie respirátorov.

V rámci stratégie chce ministerstvo naďalej monitorovať vývoj pandémie, očkovať, zabrániť ďalšiemu šíreniu infekcií prostredníctvom opatrení (ROR, izolácia pri symptómoch), testovať, liečiť pacientov a edukovať ich.

(tasr)

  |  

Heger nevylúčil odvolanie Matoviča

Pre vyhrotené vzťahy v koalícii ohlásili strany SaS a OĽaNO mimoriadne zasadnutia svojich vrcholných straníckych orgánov. Minister financií Igor Matovič uviedol, že ak by osud koalície stál na jeho odchode alebo odchode ministra hospodárstva Richarda Sulíka, zvážil by čokoľvek. Premiér Eduard Heger odvolanie Matoviča nevylúčil.

Strana SaS rozhodne na mimoriadnej rozšírenej Republikovej rade 6. júla o ďalšom postupe v koalícii. Po rokovaní vlády to v utorok uviedol minister hospodárstva Richard Sulík.

"Sme svedkami hrubého porušenia legislatívneho procesu. Takisto opakovaného porušenia koaličnej zmluvy. Boli sme aj terčmi útokov, klamstiev, jednoducho nemá zmysel sa tváriť, že problémy v koalícii nie sú," povedal Sulík. Situácia je podľa neho vážna najmä po udalostiach z posledných týždňov.

V reakcii na dianie v koalícii zvolalo mimoriadne predsedníctvo aj hnutie OĽaNO. Konať by sa malo do najbližšieho víkendu.

"Situácia je vážna. Nedá sa ďalej takto fungovať, keď vám koaličný partner sabotuje rozhodnutia tým, že nechodí na koaličné rady," povedal Igor Matovič s tým, že strane SaS sa ospravedlnil. Teraz čaká rovnaké gesto od SaS.

Matovič tvrdí, že dostal za štyri dni od SaS 354 útokov. "To už bolo príliš veľa aj na mňa. To boli týždne obrovskej nenávisti a útokov voči nám," poznamenal. Ak by osud koalície stál na jeho odchode alebo odchode ministra hospodárstva Richarda Sulíka, Matovič by zvážil čokoľvek.

Premiér Eduard Heger nevylúčil odvolanie Igora Matoviča. "Všetky scenáre sú v hre," reagoval Heger na otázku denníka Sme, či pripúšťa aj takúto možnosť. „Som premiér štvorkoalície OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí. Mojím cieľom je, aby táto koalícia dovládla do konca volebného obdobia,“ povedal Heger.

Prezidentka a kotlebovci

Spor v koalícii sa opäť vyostril po tom, ako poslanci NR SR v stredu (22. 6.) prelomili veto prezidentky SR Zuzany Čaputovej pri takzvanom protiinflačnom balíku z dielne ministra financií Igora Matoviča.

SaS a Matovič sa následne obviňovali zo spolupráce s opozíciou a fašistami. SaS opäť pre Matovičove útoky odmietla chodiť na koaličné rady, OĽaNO zas obvinilo liberálov z rozbíjania vlády. SaS si vzala čas na premyslenie, čo ďalej. Pripustila vtedy aj odchod z koalície, hoci tvrdí, že má vôľu v kabinete pokračovať.

Na rozchod to nevyzerá

Matovič vyzval SaS na uzmierenie, tá ešte nepovedala, ako bude postupovať ďalej. Počas víkendu šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová povedala, že liberáli o odchode z koalície neuvažujú.

(ste, tasr, sita)

  |  

Ak sa Ukrajina vzdá, vojna sa môže skončiť ešte pred koncom dnešného dňa, vyhlásili Rusi

Rusko zastaví svoju ofenzívu, ak sa Ukrajina vzdá, uviedol v utorok Kremeľ a zároveň vyzval Kyjev, aby nariadil svojim vojakom zložiť zbrane. Informuje o tom agentúra AFP

"Ukrajinská strana môže všetko zastaviť ešte pred koncom dnešného dňa. Potrebné je k tomu vydať príkaz pre nacionalistické jednotky, aby zložili zbrane a splniť podmienky Ruskej federácie," vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov počas svojej pravidelnej tlačovej konferencie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom v pondelok naliehal na svetové mocnosti, aby spravili všetko preto, aby sa vojna na Ukrajine skončila do konca tohto roka. Zelenskyj tiež podľa nemenovaného francúzskeho predstaviteľa uviedol, že ešte nenastal čas pre rokovanie s Ruskom, keďže Kyjev sa snaží najskôr upevniť svoju pozíciu.

Na žiadosť novinárov o komentár k vyhláseniam ukrajinského prezidenta Peskov reagoval slovami: "Riadime sa vyhláseniami nášho prezidenta (Vladimira Putina), špeciálna vojenská operácie ide podľa plánu a dosahuje svoje ciele."      

(tasr)

  |  

Scholz sľúbil Kremľu odvetu za rozpútanú vojnu a Kyjevu Marshallov plán pre Ukrajinu

AKTUALIZOVANÉ Lídri siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta združených v skupine G7 v utorok odsúdili ruskú inváziu na Ukrajinu ako nezákonnú a neospravedlniteľnú a zhodli sa na tom, že Rusku za rozpútanie tejto vojny spôsobia "vážne a okamžité ekonomické škody". Oznámil to hostiteľ samitu nemecký kancelár Olaf Scholz. Uviedol to na tlačovej konferencii po skončení stretnutia na zámku Elmau v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko.

"Rusko vedie vojnu na Ukrajine už 125 dní. Skupina G7 túto nemilosrdnú vojnu odsudzuje. Pondelkový raketový útok na nákupné stredisko v ukrajinskom meste Kremenčuk je ďalším dôkazom toho, že (ruský prezident) Putin pokračuje vo svojej brutálnej agresii voči civilnému obyvateľstvu," povedal na úvod tlačovej konferencie Olaf Scholz.

Nemecký kancelár zopakoval, že skupina siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta stojí "tesne a neochvejne" na strane Ukrajiny, ktorá čelí ruskej agresii.  

Poprora Ukrajiny v jej obrane

"Podporujeme Ukrajinu v jej obrane a ponúkame jej perspektívu do budúcnosti," dodal kancelár a zároveň vyhlásil, že je potrebný "Marshallov plán pre Ukrajinu". Zároveň sľúbil odvetu Kremľu za vojnu, ktorú rozpútal.

"Budeme aj naďalej zvyšovať ekonomické a politické náklady tejto vojny pre prezidenta (Vladimira) Putina a jeho režim," uviedol Scholz.

Nemecký kancelár označil samit G7 za dôležitý. Stretnutie podľa agentúry DPA demonštrovalo jednotu a odhodlanie Západu postaviť sa na odpor voči Rusku. Scholz v tejto súvislosti doplnil, že G7 odmieta ruský naratív o tom, že iba Západ odsudzuje túto inváziu.

Macron: Rusko nemôže a nesmie vyhrať vojnu na Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron po skončení samitu siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta (G7) vyhlásil, že Rusko "nemôže a nesmie vyhrať" vojnu na Ukrajine. Informáciu publikovala agentúra AP.

Macron v utorok po skončení stretnutia lídrov na zámku Elmau v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko potvrdil, že skupina G7 bude naďalej podporovať Ukrajinu a nepoľaví v sankciách "tak dlho, ako to bude potrebné“. "Je to jasné, útok Ruska na územie Ukrajiny má len jeden cieľ, a tým je kapitulácia Ukrajiny," vyhlásil Macron.

Podľa francúzskeho prezidenta budú nasledujúce týždne kľúčové, pokiaľ ide o situáciu v oblasti exportu ukrajinského obilia, ktorý vážne narušilo ruské vojenské ťaženie. "Najbližších pár týždňov bude kľúčových," povedal Macron a dodal, že pred tohtoročnou žatvou je potrebné uvoľniť svetové zásoby surovín, aby sa predišlo potravinovej kríze v chudobných krajinách sveta.

Skupina siedmich hospodársky najvyspelejších štátov v spoločnom vyhlásení po skončení samitu uviedla, že Rusko musí povoliť vývoz dodávok obilia z vojnou zmietanej Ukrajiny, aby sa predišlo zhoršeniu globálnej potravinovej krízy.

Francúzsky prezident vyzval na zvýšenie produkcie ropy

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzýva krajiny produkujúce ropu, aby zvýšili produkciu, a tým znížili svetové ceny, ktoré stúpli v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine. V utorok povedal, že ceny stavajú európske ekonomiky do „neudržateľnej“ situácie.

Macron v utorok na záver samitu G7 v Nemecku privítal diskusie skupiny o cenovom strope pre ropu ako „veľmi dobrý nápad“, ale dodal: „Problém je technický.“ Povedal, že do akejkoľvek dohody o strope je nevyhnutné zahrnúť všetky hlavné krajiny nakupujúce ropu, aby bola takáto dohoda účinná.

Macron povedal, že o zvýšení produkcie ropy diskutoval s prezidentom Spojených arabských emirátov a vyjadril nádej, že americký prezident Joe Biden dostane „pozitívnu odpoveď“ na rokovaniach o rope počas nadchádzajúcej návštevy Saudskej Arábie. Macron podotkol, že producenti ropy majú „nesmiernu zodpovednosť vzhľadom na našu kolektívnu závislosť od nich“.

Šéf Elyzejského paláca zároveň vyzval na rozšírenie európskych kapacít, čo sa týka spracovania skvapalneného zemného plynu. Taktiež skritizoval špekulácie obchodníkov s energiami, ktorých nazval „vojnovými profitérmi“.

Lídri G7 sa zaviazali ekonomicky poškodiť Rusko za inváziu na Ukrajinu

Lídri siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta združených v skupine G7 sa v spoločnom vyhlásení zaviazali, že budú pokračovať v podpore Ukrajiny "tak dlho, ako to bude potrebné" a že zároveň budú naďalej ekonomicky trestať Rusko za vojenskú inváziu. V hre je aj ďalšie rozšírenie sankcií voči Moskve. Cieľom je zníženie príjmov Ruskej federácie z predaja energetických surovín či zlata. Informovala o tom agentúra AP.

"Budeme pokračovať v uvaľovaní tvrdých a dlhodobých sankcií voči Rusku, aby sme túto vojnu pomohli ukončiť," píše sa v záverečnom komuniké.

Spojené štáty chcú napríklad zaviesť cenový strop na ruskú ropu, aby znemožnili Rusku zarábať na vysokých cenách surovín. V záverečnom komuniké sa krajiny G7 zaviazali, že preveria možnosti takýchto "dodatočných opatrení". Británia, Japonsko, Kanada a Spojené štáty počas samitu oznámili, že zakážu dovoz ruského zlata. Lídri ďalších európskych krajín sú tomu tiež naklonené. Pred konečným rozhodnutí však musí padnúť rozhodnutie na celoeurópskej úrovni.

Lídri sa tiež dohodli na zintenzívnení pomoci krajinám postihnutým nedostatkom potravín v súvislosti s ruskou blokádou vývozu ukrajinského obilia.

Na riešenie problémov potravinovej bezpečnosti vo svete vynaložia štáty G7 4,5 miliardy dolárov

Lídri krajín združených v organizácii G7 sa dohodli na vynaložení 4,5 miliardy dolárov na riešenie problémov potravinovej bezpečnosti vo svete, ktoré prehĺbili rastúce ceny obilia v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine. Informoval o tom v utorok Biely dom, ktorý oznámil, že USA na toto úsilie poskytnú 2,76 miliardy dolárov. Dohodnuté financie sa použijú na pomoc 47 krajinám a regionálnym organizáciám, ktoré sa zaoberajú problematikou potravinovej bezpečnosti a podvýživy.

Biely dom uviedol, že bezprostrednú pomoc potrebujú predovšetkým krajiny Afrického rohu. Už skôr zúfalú situáciu v tomto regióne ešte viac zhoršila ruská blokáda exportu ukrajinského obilia. Africký roh zažíva už štvrté sucho v rade, pričom hrozí, že do konca roka tam bude hladovať až 20 miliónov ľudí, konštatoval Biely dom. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena vo vyhlásení dodala, že činy ruského prezidenta Vladimira Putina „obmedzili poľnohospodársku produkciu".

Lídri G7 vytvoria klimatický klub na boj s globálnym otepľovaním

Lídri siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta združených v skupine G7 založia do konca tohto roka tzv. klimatický klub, ktorého cieľom je umožniť krajinám koordinovať a urýchliť snahy o zvládnutie globálneho otepľovania. Ako uvádza AFP, vyplýva to z ich spoločného vyhlásenia zverejneného v utorok.

Zmienený klub bude otvorený pre všetky krajiny, ktoré sa zaviazali k cieľu Parížskej dohody obmedziť globálne otepľovanie na úroveň 1,5 stupňa Celzia a tiež k dosiahnutiu takzvanej uhlíkovej neutrality do roku 2050. Na založení tohto klubu sa lídri skupiny G7 dohodli počas posledného dňa trojdňového samitu v Bavorských Alpách v Nemecku.

Nemecký spolkový kancelár a usporiadateľ samitu Olaf Scholz uviedol, že klub umožní krajinám zrýchliť prijímanie klimatických opatrení a zároveň sa vyhnúť konkurenčnej nevýhode. "Zhodli sme sa na tom, že dosiahnutie našich klimatických cieľov potrebuje väčšiu ctižiadostivosť," uviedol Scholz. Podľa Scholza chce skupina G7 zaistiť, že krajiny si nebudú navzájom rivalmi a zároveň sa ani jedna od druhej neizolujú pri vypracúvaní svojich národných stratégií zameraných na dekarbonizáciu svojich ekonomík.

(tasr)

  |  

Slovensko nakúpi obrnené vozidlá. Megatender za vyše 1,6 miliardy eur získali Švédi

Slovensko nakúpi pásovú techniku od Švédska. Za 152 pásových bojových obrnených vozidiel a pásových obrnených vozidiel CV9035 by vrátane nákladov na infraštruktúru malo zaplatiť vyše 1,6 miliardy eur. Obstaranie techniky pre Ozbrojené sily SR v utorok schválila vláda. Informoval o tom minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

Obstaranie pásovej techniky považuje rezort za najvýznamnejší krok k naplneniu záväzku vybudovať ťažkú mechanizovanú brigádu. Pri vyhodnotení ponúk sa prihliadalo na celkovú cenu vozidla a integrovanej logistickej podpory, prevádzkové náklady, splnenie technických požiadaviek, percento zapojenia slovenského obranného priemyslu, termíny dodávok a interoperabilitu s NATO.

Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generál Daniel Zmeko predpokladá, že tieto vozidlá budú slúžiť trom mechanizovaným práporom. "Tie vozidlá by mali pomôcť ozbrojeným silám, ktoré sú v relatívne skromných počtoch, aby sme prípadnú kvantitu vyvažovali kvalitou. Preto sme hľadali to, čo je momentálne najlepšie na trhu a odskúšané," poznamenal. Zmeko dodal, že staré vozidlá budú postupne vyradzované, nebudú však ani predané, ani zničené. Mali by sa uložiť, aby boli v prípade potreby pripravené na obranu.

Daniel Zmeko. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Minister Naď priblížil, že ide o nové vozidlá, a preto bude pre ne potrebné pripraviť aj infraštruktúru, ako sú garáže či miesta na státie a opravu. "V najbližších rokoch budeme veľa investovať do infraštruktúry," podotkol Naď. Primárnym subkontraktorom bude štátna spoločnosť ZTS – Špeciál. Z projektu budú podľa neho dlhodobo profitovať ďalšie desiatky slovenských štátnych a súkromných spoločností.

Ministerstvo obrany SR dostalo po oslovení krajín päť ponúk od štyroch krajín: Maďarska, Švédska, Španielska a Poľska, ktoré sa do užšieho výberu nedostalo.

(tasr)

  |  

Sulík ukázal ceny plynu na ďalšie štyri roky. Porastú o desiatky percent

AKTUALIZOVANÉ Ceny plynu pre domácnosti od Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) vzrastú postupne počas nasledujúcich štyroch rokov o 76 percent, pričom najvýraznejšie sa zvýšia na budúci rok, a to o 34 percent. Platí to pre zákazníkov, ktorí podpíšu so štátnym dodávateľom štvorročnú zmluvu. Namiesto súčasných 43 eur za megawatthodinu (MWh) tak v roku 2026 odberatelia zaplatia 76 eur. Na stretnutí s novinármi to v pondelok uviedol minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Venoval sa aj cenám elektriny pre domácnosti, ktoré budú zvýhodnené cenu iba do spotreby 4 MWh.

Na budúci rok domácnosti zaplatia za MWh plynu 57 eur. "Potom to ide na 65 eur, v roku 2025 na 72 eur a v roku 2026 na 76 eur za megawatthodinu," spresnil Sulík. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stanoví na základe aktuálneho vývoja na burzách vyššie regulované ceny, no tie sa zákazníkov so zmluvami od SPP týkať nebudú. Podľa Sulíka podobné ceny ako SPP ponúkne svojim zákazníkom aj druhý najväčší dodávateľ plynu na Slovensku, ktorým je skupina ZSE, VSE a Innogy.

SPP bude vzhľadom na aktuálne ceny zemného plynu na svetových trhoch prvé dva roky prerábať, tretí rok by sa mal podnik vrátiť k zisku a štvrtým rokom by sa mala firme strata z predchádzajúceho obdobia vymazať úplne. Plyn na rok 2026 sa v súčasnosti dá na trhu nakúpiť približne za 35 eur za MWh.

Možnosť požičať si plyn

Aby SPP prekryl vysokú ceny, ktoré obchodníci požadujú na prvý štvrťrok budúceho roka, vypožičia si do roku 2026 plyn zo zásobníka Dolní Bojanovice, ktorý je určený ako rezerva pre regulovaných zákazníkov. Bezpečnosť dodávok to podľa Sulíka vzhľadom na zásoby plynu v iných zásobníkoch nebude ohrozená. Možnosť požičať si plyn zo zásobníka Bojanovice budú mať aj ostatní dodávatelia plynu na slovenskom trhu.

Minister súčasne plánuje zmeniť legislatívu. Aktuálne je totiž možné zmluvu o odbere plynu predčasne vypovedať. Po novom to už možné nebude a zákazníci, ktorí sa zaviažu k odberu plynu na štyri roky, budú musieť uvedené ceny platiť až do konca zmluvného obdobia aj keby sa ceny na trhu výrazne znížili. Domácnosti, ktoré sa na štyri roky viazať nechcú, majú možnosť podpísať ročnú zmluvu. V tom prípade im ceny plynu vzrastie o 42 % plus o infláciu. Tá by mala byť podľa Sulíka v tomto roku na úrovni 12 percent.

Elektrina pre domácnosti za zvýhodnenú cenu bude iba do spotreby 4 MWh

Ministerstvo hospodárstva v týchto dňoch končí práce na príprave zmluvy so Slovenskými elektrárňami, ktorá domácnostiam zabezpečí v nasledujúcich dvoch rokoch rovnaké ceny elektriny, aké sú v súčasnosti. Zvýhodnená cena silovej elektriny 61,21 eura za megawatthodinu (MWh) však bude obmedzená výškou spotreby do štyroch megawatthodín. Nad tento limit bude cena elektriny vyššia, upozornil Sulík.

Posledné detaily zmluvy by mali byť dohodnuté v pondelok a v utorok (28. 6.) a pred vlastným podpisom musí zmluvu odobriť aj Európska komisia. "Priemerná spotreba domácností je 2,2 megawatthodiny ročne. Máme elektrinu pre všetky domácnosti, ale bude to zastropované pri štyroch megawatthodinách," povedal šéf rezortu hospodárstva. Koncová cena elektriny vrátane distribučných a iných poplatkov a dane z pridanej hodnoty na úrovni 139 eur za MWh sa od tohto limitu zvýši na regulovanú cenu stanovenú Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Sulík túto cenu odhadol na 220 až 230 eur za MWh.

Rezort hospodárstva spolu s ministerstvom financií dohodol so Slovenskými elektrárňami stabilizáciu cien energie pre domácnosti ešte vo februári tohto roka, keď predtým ministerstvá zvažovali zavedenie špeciálnej dane zo zisku pre jadrové elektrárne. Pre domácnosti je určených 5,8 terawatthodiny (TWh) a ďalších 0,3 TWh by malo byť pre ostatných odberateľov, ako sú nemocnice, domovy sociálnych služieb či školy. Celková ročná spotreba elektriny na Slovensku je okolo 30 TWh.

(tasr)