Predstavme si, že sa v spoločnosti nesmierne rozšíri droga, ktorá bude neobyčajne návyková, ľahko dostupná, ba dokonca mnohými autoritami odporúčaná ako veľká hodnota našej doby. A pritom bude mať strašné následky. Mnohí ľudia na nej budú nielen úplne závislí a budú s ňou tráviť veľkú časť svojho času, ale hlavne im po nej bude zle. Duševne aj fyzicky.
Budú trpieť rôznymi neurózami, budú úzkostliví a podráždení, budú prepadať rôznym panikám a stresom, čo by ešte nebolo najhoršie. Najviac tá droga bude devastovať dôveru, že to má nejaký zmysel. Dôveru v spoločnosť, dôveru v dobré úmysly ľudí a blížnych – a že sa s nimi dá dohovoriť. Je to veľmi hádavá droga.
Väčšina ľudí si pritom bude uvedomovať, čo s nimi tá droga robí, ale nielenže si neodpustí ďalšiu konzumáciu, ale ešte budú mať predstavu, že to robiť musia a že je to správne. Že len tak budú v obraze a že byť v obraze je niečo ako občianska povinnosť, je to spôsob, ako veciam rozumieť a ako sa nenechať klamať. V skutočnosti budú veciam rozumieť čoraz menej, bude v nich silnieť pocit, že sú klamaní. Napriek tomu si svoju dávku do žíl neodpustia a budú po nej bažiť s nestenčenou vášňou.
Tá droga sú, samozrejme, médiá, ktoré v dimenzii sociálnych sietí postúpili do stavu povedzme heroínu. Síce nemám priamu skúsenosť, ale viem, že závislosť naň nastupuje veľmi rýchlo, prvý stav je euforický, teplo sa rozlieva po tele, človek má pocit, že sa mu zrazu všetko otvorí a rozjasní, že už všetkému rozumie a svet pre neho nie je záhadou. Toto opojenie veľmi skoro pominie a nastupuje depresia, často veľmi temná.
Nie že by nutne takzvaní news-junkies, feťáci správ, mali tieto príznaky, ale vcelku sa niečo podobné deje vždy pri veľkých mediálnych vlnách posledných rokov, či už to bol covid, alebo teraz vojna na Ukrajine. Po stave hltania a neustálej konzumácie dochádza skôr či neskôr k predopovaniu a k dávivej reakcii. Prejavuje sa to pocitom, že vlastne je všetko, alebo aspoň mnohé, inak, že je všetko skreslené a sfalšované, alebo možno zmanipulované, alebo sa dostavuje pocit únavy a ľahostajnosti. Človek potrebuje buď stále väčšie dávky, alebo, a to najčastejšie, jeho pozornosť klesá, uvädá a presúva sa inam.
Vidíme to v poklese záujmu o obranu Ukrajincov proti ruskej agresii. Jej priebeh sa vôbec nezmenil, je to stále tá odporná ruská lúpeživá vojna, ale podpora pre Ukrajinu u Európanov klesá. Jednak sa vojna vedie už veľmi dlho, jednak to vyzerá, že Ukrajinci sa dostávajú do úzkych. Normálny človek so zdravým inštinktom by ich podporoval o to viac, človek, ktorý sa na začiatku predopoval, už toho má akosi dosť. Dal by si niečo iné.
Ako z toho von, to tu nenapíšem. Poznám jedného celkom presláveného psychológa, ktorý už roky tvrdí, že žije úplne bez médií. Pritom tvrdí, že nie je o nič menej informovaný, alebo skôr orientovaný, pretože dôležité veci sa k nemu dostanú. Má o to viac času čítať, premýšľať, chodiť na prechádzky. Veľmi mi to odporúča.
Ja si to však ťažko môžem dovoliť, aj keď on tvrdí, že je to výhovorka. Ale bez ohľadu na to by som to odporučil tiež. Napríklad aspoň na leto. Svet sa bez vás nezrúti. A ak áno, tak si to určite všimnete. Aj bez médií.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.