Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Volvo na východe Slovenska postaví miliardovú fabriku. Heger vraví o historickom momente

AKTUALIZOVANÉ Švédska automobilka Volvo Cars postaví pri Košiciach závod na výrobu elektromobilov za 1,2 miliardy eur. Výberom Slovenska ako lokality na svoj nový výrobný závod Volvo vytvára európsky výrobný trojuholník, ktorý zahŕňa závody v Gente (Belgicko) v západnej Európe a v Torslande (Švédsko) v severnej Európe. V piatok o tom informovalo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR.

Volvo Cars má ambíciu posunúť sa v polovici tohto desaťročia k úrovni 1,2 milióna predaných automobilov ročne. Štart výstavby košického závodu je plánovaný na rok 2023, s inštaláciami zariadení a výrobných liniek v priebehu roku 2024. Sériová výroba ďalšej generácie čisto elektrických automobilov Volvo Cars je plánovaná na rok 2026.

Závod bude v súlade s ambíciou Volvo Cars mať do roku 2025 klimaticky neutrálne výrobné procesy, využívať iba klimaticky neutrálnu energiu. Bude tiež nadizajnovaný ako najlepší príklad udržateľnej a efektívnej výroby prémiových elektrických vozidiel s optimalizovanou štruktúrou a logistickými tokmi, pričom ním Volvo Cars cieli na najvyššie globálne štandardy energie a environmentálnej efektivity.

Nový závod pri Košiciach je plánovaný na produkciu do 250-tisíc vozidiel ročne. Lokalita zároveň umožňuje jeho ďalšie rozšírenie v budúcnosti. Zriadenie košického závodu znamená prvú novú produkčnú fabriku Volvo Cars v Európe za takmer 60 rokov. Závod v Torslande bol otvorený v roku 1964, zatiaľ čo závod v Gente o rok neskôr. Spoločne dokážu výrobné závody vyprodukovať 600-tisíc vozidiel ročne.

Heger: Ide o historickú chvíľu

Príchod Volva do priemyselného parku Valaliky pri Košiciach je historická chvíľa pre Slovensko a ukazuje, že dokážeme byť aj v nepriaznivom období exkluzívnym partnerom pre investorov. Po podpise investičnej zmluvy so zástupcami automobilky to povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO).

"Dlho sme čakali na to, aby Slovensko uzrelo takéhoto investora," povedal Heger. Volvo vytvorí v novom závode na elektromobily v nasledujúcich rokoch približne 3 300 pracovných miest. Premiér očakáva, že sa okolo neho vytvorí klaster firiem, podobne ako je to na západe Slovenska, a počet pracovných príležitostí sa ešte výrazne zvýši. Nové pracovné možnosti by podľa Hegera mohli motivovať aj Slovákov žijúcich v zahraničí k návratu na Slovensko.

Elektromobil Volvo XC40 Recharge. Foto: Volvo

Sulík vyzdvihol znižovanie regionálnych rozdielov

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) vyzdvihol, že sa podarilo splniť množstvo náročných kritérií a k rozhodnutiu spoločnosti investovať na Slovensku prispelo aj nasadenie ľudí z ministerstva hospodárstva, agentúry SARIO a štátnych firiem VIP a MH Invest II.

"Od nástupu na ministerstvo hospodárstva je jednou z mojich priorít znižovanie regionálnych rozdielov. Splnili sme v tomto smere nielen jeden z našich najdôležitejších míľnikov, ale aj môj dlhodobý sen priniesť do tejto lokality nového významného investora," doplnil vicepremiér. Prvé zemné práce sa začnú už tento rok. Začiatok výstavby samotného závodu je naplánovaný na budúci rok a potom postupne v rokoch 2025 až 2027.

Skupina Volvo Cars bola založená v roku 1927 vo Švédsku. V roku 2010 ju kúpila čínska automobilová spoločnosť Zhejiang Geely Holding Group. Výrobné závody skupiny Volvo Cars sa nachádzajú v švédskom Göteborgu, belgickom Gente, v Južnej Karolíne (USA) a v Chengdu, Daqing a Taizhou (Čína). Volvo Cars má tiež výskumné, vývojové a dizajnérske centrá v Göteborgu, americkom Camarille a Šanghaji. V súčasnosti má skupina Volvo 41-tisíc zamestnancov.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Maďarsko musí radikálne zvýšiť svoje obranné kapacity

Maďarsko urýchli program rozvoja svojej obrany, povedal premiér Viktor Orbán v pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth rádió. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

"Musíme radikálne zvýšiť naše obranné kapacity," uviedol Orbán. Zopakoval, že záujmom Maďarska je čo najskoršie ukončenie vojny na susednej Ukrajine.

Poznamenal tiež, že hoci sa frontová línia zdá v súčasnosti stále ďaleko od Maďarska, môže sa to zmeniť. V tejto súvislosti zdôraznil, že Maďarsko musí ako člen NATO zostať mimo tejto vojny.

Predseda maďarskej vlády okrem toho povedal, že jeho krajina nie je ochotná rokovať o prípadnom embargu Európskej únie na dovoz ruského zemného plynu alebo o jeho obmedzení, pretože by to oslabilo maďarské hospodárstvo.

"Potrebné nie sú sankcie, ale okamžité prímerie a mierové rozhovory," doplnil Orbán s tým, že mier je tiež jediným spôsobom, ako zastaviť "vojnovú infláciu".

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Hlas a Smer spolu 35 percent, Matovič na úrovni Republiky a KDH

Hlas a Smer majú spolu 35 percent, toľko mal Smer v roku 2010, krátko pred érou jeho vládnutia. Všetky ostatné strany majú pod 10 percent. Z vládnych strán klesá SaS aj OĽaNO, posilnila iba Sme rodina.

Keby sa voľby do parlamentu konali v júni, vyhral by ich Peter Pellegrini. Hlas získal 20,5 percenta, druhý by skončil Smer s 14,4 percentami voličov. Prieskum zachytil aj pokračujúci prepad OĽaNO, aj pokles SaS. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre televíziu Markíza robila agentúra Focus.

Sulíkova strana by získala 9,6 percenta (medzimesačne pokles o 1,5 percenta), strana Igora Matoviča by získala 7,1 percenta, čo je o percento menej ako pred mesiacom, pričom OĽaNO sa od januára drží na úrovni plus-mínus 8 percent. Jedinou vládnou stranou, ktorá si polepšila, je Sme rodina, volilo by ju 7,6 percenta, čo je o 2 percentná viac ako pred mesiacom a zhruba 1,5 percenta viac ako na prelome rokov.

Zdroj: TV Maríza/agentúra Focus

Zo strán, ktoré sa v roku 2020 nedostali do parlamentu, je najúspešnejšie Progresívne Slovensko so stabilnou podporou 9,1 percenta a KDH, ktoré by získalo 6,5 percenta. Kotlebovcov, zdá sa, už stabilne nahradzuje Republika, ktorá sa od nich odštiepila.

(fed)

Minúta  |  

Klaus: Spoločný štát bol neudržateľný. Ak by sme vtedy boli v EÚ, určite by sme po sebe strieľali

Český exprezident Václav Klaus a bývalý slovenský premiér Vladimír Mečiar sa vo štvrtok večer po 30 rokoch stretli v brnenskej vile Tugendhat, kde svojho času rokovali o rozdelení Československa. Obaja tvrdili, že keď v roku 1992 zasadli za rokovací stôl, o rozdelení federácie už bolo rozhodnuté, napísal server Novinky.cz.

"Mohlo to dopadnúť strašne zle, keď vidíme, čo sa deje na Ukrajine a čo sa dialo v bývalej Juhoslávii. Keď sme sa v roku 1992 stretli v Brne, Československo už bolo rozdelené. Nám išlo o to, aby sme po sebe nestrieľali," povedal Klaus.

"Zásada bola, aby sme nedopustili konflikt medzi našimi národmi," dodal Mečiar. Podľa slovenského expremiéra sa vtedajší prezident Václav Havel snažil o nastolenie prezidentského systému, to mu však neprešlo, citujú Novinky.cz.

Klaus upozornil, že česko-slovenský problém existoval prakticky od vzniku Československa. "Akokoľvek mám Slovensko rád a moja manželka je zo Slovenska, na svoj úžas som hneď po roku 1989 zistil, že sa tento problém otvoril. Pochopil som, že tento štát bol neudržateľný. Tu v Brne sa nerozhodlo o rozdelení štátu, ale o forme a celý svet nám závidí, ako kamarátsky sme sa rozišli," zdôraznil Klaus.

Podľa Mečiara existovali ľudia, ktorí chceli bojovať, s Klausom však riešili, aby sa to nestalo. "Nenechali sme si do toho hovoriť," zdôraznil. Podľa Klausa bolo šťastím, že do rozdelenia federácie vtedy nikto vo svete nehovoril, pretože ostatné mocnosti v tej dobe riešili vlastné problémy.

"Ak by sme boli vtedy v Európskej únii, tak by sme po sebe strieľali určite," dodal Klaus, ktorý podľa servera Novinky.cz spolu s Mečiarom počas diskusie prechádzali voči novinárom do konfrontačného tónu.

Mečiar označil Klausa za najlepšieho českého politika. Zhodne tiež bránili fakt, že sa o rozdelení Československa nekonalo referendum. Podľa Mečiara sa takéto referendum ani konať nemohlo, píšu Novinky.cz.

(tasr)

Minúta  |  

Výzva nemeckých intelektuálov: Víťazstvo Ukrajiny nad Ruskom je nereálne. Vojnu treba zastaviť

V ľavicovo-liberálnom nemeckom týždenníku Die Zeit vyšla vo štvrtok už druhá výzva časti nemeckých elít na ukončenie vojny na Ukrajine. Už v prvej výzve z druhej polovice apríla jej signatári varovali pred dodávkami zbraní Ukrajine, ktorá podľa nich nemá šancu zvíťaziť vo vojne s Ruskom. Štandard prináša celý text výzvy, ktoré prebral z českého portálu Echo 24.

Európa stojí pred úlohou obnoviť mier na kontinente a dlhodobo ho zabezpečiť. Na to je potrebné vypracovať stratégiu, ako vojnu čo najskôr ukončiť.

Cieľ, ktorý sa zdá byť nereálny

Ukrajina sa doteraz dokázala ubrániť brutálnej ruskej agresii, okrem iného vďaka masívnym ekonomickým sankciám a vojenskej podpore zo strany Európy a USA. Čím dlhšie však opatrenia pokračujú, tým menej je jasné, aké sú vojnové ciele. Víťazstvo Ukrajiny a znovudobytie všetkých okupovaných území vrátane Doneckej a Luhanskej oblasti a Krymu považujú vojenskí experti za nereálne, pretože Rusko má vojenskú prevahu a je schopné ďalšej vojenskej eskalácie.

Západné krajiny, ktoré Ukrajinu vojensky podporujú, si preto musia položiť otázku, aký cieľ presne sledujú a či (a ako dlho) sú dodávky zbraní aj naďalej správnou cestou. Pokračovanie vojny s cieľom úplného víťazstva Ukrajiny nad Ruskom znamená ďalšie tisíce obetí vojny, ktoré umierajú v mene cieľa, ktorý sa nezdá byť reálny.

Dôsledky vojny sa navyše už neobmedzujú iba na Ukrajinu. Jej pokračovanie spôsobuje rozsiahle humanitárne, hospodárske a ekologické problémy po celom svete. V Afrike hrozí hladomor, ktorý môže stáť milióny životov. Rýchlo rastúce ceny, nedostatok energie a potravín už viedli k nepokojom v mnohých krajinách. Ak bude vojna pokračovať aj po jeseni, bude mať nedostatok hnojív celosvetový dosah. Možno očakávať vysoký počet obetí a destabilizáciu globálnej situácie. Tieto hroziace dramatické dôsledky sa riešia aj na medzinárodnej politickej úrovni (G7, OSN).

Magazín Die Zeit zverejnil už druhú výzvu časti nemeckých elít. Foto: Die Zeit

Západ sa musí jednotne postaviť ruskej agresii na Ukrajine a ďalším revanšistickým nárokom. Pokračovanie vojny na Ukrajine však nie je riešením problému. Súčasný vývoj okolo železničného tranzitu do ruskej exklávy Kaliningrad a Putinovo oznámenie o dodávke raketových systémov s jadrovými hlavicami do Bieloruska ukazujú, že nebezpečenstvo eskalácie sa zvyšuje. Západ musí urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby zaistil, že strany dosiahnu včasné riešenie. Iba to môže zabrániť dlhoročnej opotrebovacej vojne s fatálnymi miestnymi i globálnymi dôsledkami a vojenskej eskalácii, ktorá by mohla viesť až k použitiu jadrových zbraní.

Rokovania neznamenajú, ako sa niekedy predpokladá, diktovať Ukrajine kapituláciu. Putin nesmie nastoliť diktátorský mier. Vyjednávanie tiež neznamená ignorovať priania zúčastnených strán. Medzinárodné spoločenstvo musí skôr urobiť všetko pre to, aby vytvorilo podmienky, za ktorých je konanie vôbec možné. To zahŕňa vyhlásenie, že západní aktéri nemajú záujem na pokračovaní vojny a prispôsobia tomu svoje stratégie.

Na dosiahnutie prímeria sa majú sústrediť aj sankcie

Ďalej to zahŕňa ochotu zabezpečiť podmienky prímeria aj výsledky mierových rokovaní na medzinárodnej úrovni, čo si môže vyžadovať vysokú mieru odhodlania. Čím dlhšie bude vojna pokračovať, tým väčší medzinárodný tlak bude potrebný, aby sa obe strany vrátili k ochote vyjednávať. Západ musí vynaložiť všetko úsilie, aby ovplyvnil vlády Ruska a Ukrajiny a prerušil vojnové akcie. Hospodárske sankcie a vojenská podpora musia byť začlenené do politickej stratégie zameranej na postupnú deeskaláciu až do dosiahnutia prímeria.

Medzinárodné spoločenstvo, najmä hlavní západní aktéri, zatiaľ nevyvíjali žiadny spoločný tlak na začatie rokovaní. Kým tomu tak nie je, nemožno sa domnievať, že porozumenie nie je možné a že najmä Putin nechce konať. To, že bojujúce strany vznášajú maximálne požiadavky alebo výslovne odmietajú mierové rozhovory, nie je v patových konfliktoch neobvyklým východiskom. Doterajší priebeh pokusov o vyjednávanie ukazuje na počiatočnú ochotu oboch strán dosiahnuť dohodu a zblíženie cieľov. Zo súčasnej slepej uličky môže viesť iba rozsiahla diplomatická ofenzíva.

Začatie rokovaní nie je ospravedlnením vojnových zločinov. Zdieľame túžbu po spravodlivosti. Rokovania sú však nevyhnutným prostriedkom, ako zabrániť utrpeniu na mieste a následkom vojny na celom svete. Vzhľadom na hrozbu humanitárnych katastrof a zjavné riziko eskalácie je potrebné čo najrýchlejšie nájsť východisko pre obnovenie stability. Čas a príležitosť na to poskytne iba prerušenie bojov. Dôležitosť tohto cieľa si vyžaduje, aby sme sa k nemu postavili čelom a urobili všetko pre to, aby bolo možné skoré prímerie a začatie mierových rokovaní – a zdržali sa všetkého, čo by tomuto cieľu stálo v ceste.

Signatári výzvy:

Jakob Augstein (publicista), Richard A. Falk (profesor pre medzinárodné právo), Svenja Flaspöhlerová (filozofka), Thomas Glauben (profesor pre agrárnu ekonomiku), Josef Haslinger (spisovateľ), Elisa Hovenová (profesorka trestného práva), Alexander Kluge (filmár a autor), Christoph Menke (filozof), Wolfgang Merkel (politológ), Julian Nida-Rümelin (filozof), Robert Pfaller (filozof), Richard D. Precht (filozof), Jeffrey Sachs (ekonóm), Michael von der Schulenburg (bývalý diplomat OSN), Edgar Selge (herec), Ilija Trojanow (spisovateľ), Erich Vad (armádny generál, bývalý vojenský poradca Angely Merkelovej), Johannes Varwick (profesor medzinárodnej politiky), Harald Welzer (sociálny psychológ), Ranga Yoges (novinár), Juli Zehová (spisovateľka a bývalá sudkyňa).

Minúta  |  

sestra Pavla Draganová

generálna predstavená Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárok

Čo je to charizma svätého Vincenta? Kedy si Pavla Draganová obliekla sesterské rúcho? Prečo sa rozhodla vstúpiť medzi rádové sestry? Čoho sa musela vzdať a ako na to reagovali jej rodičia?

https://vimeo.com/724763384

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.