Preskočiť na obsah
  |  

Ako sa zbaviť oxidu uhličitého? Nórska firma vidí riešenie na dne mora

Nórska energetická spoločnosť Equinor tento týždeň predstavila projekt výstavby potrubia na prepravu oxidu uhličitého vyprodukovaného priemyselnými firmami v kontinentálnej Európe a jeho "pochovanie" pod dnom mora. Hoci je projekt len na papieri, znamenal by prevrat v odstraňovaní skleníkového plynu.

Ak Equinor bude vo vízii pokračovať, bude to jeden z najväčších projektov zachytávania, prepravy a uskladňovania uhlíka (Carbon Capture and Storage – CCS) na svete.

Firmy považujú projekty CCS za možné riešenie pre priemyselné odvetvia, ktoré produkujú množstvo CO2. Tiež za spôsob, ako môžu pokračovať v prevádzke napriek čoraz prísnejším opatreniam na zníženie emisií v boji proti zmene klímy.

"Plánuje sa, že morské potrubie bude mať prepravnú kapacitu 20 až 40 miliónov ton CO2 ročne, čím uspokojí vznikajúcu potrebu CCS zo strany viacerých európskych priemyselných hráčov," uviedol Equinor vo vyhlásení.

Belgická energetická infraštruktúra Fluxys bude prevádzkovať terminál v Zeebrugge, ktorý bude zbierať CO2 z lodí kotviacich v prístave a z tovární prepojených potrubím.

Počíta sa tiež s výstavbou potrubí k ďalším priemyselným klientom. CO2 sa potom bude prepravovať plynovodom v Severnom mori, ktorý prevádzkuje spoločnosť Equinor, a bude natrvalo uložené pod morským dnom pri Nórsku.

Projekt je zatiaľ v štádiu skúmania uskutočniteľnosti. Equinor a Fluxys budú teraz spolupracovať s potenciálnymi klientmi a dúfajú, že do roku 2025 urobia investičné rozhodnutie. Projekt má "potenciál umožniť rozsiahlu dekarbonizáciu európskych priemyselných odvetví náročných na uhlík", povedala viceprezidentka spoločnosti Equinor pre nízkouhlíkové riešenia Grete Tveitová.

Organizácia Spojených národov vo svojej najnovšej správe uviedla, že svet bude musieť zachytávať a skladovať CO2 zo vzduchu a oceánov bez ohľadu na rýchlosť, akou sa krajinám darí znižovať emisie skleníkových plynov.

Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy sú však tieto opatrenia na odstraňovanie oxidu uhličitého dlho považované za marginálne alebo dokonca za trik priemyslu, ako sa vyhnúť znižovaniu emisií uhlíka.

(tasr)

  |  

Navaľnyj tvrdí, že vo väzení musí hodiny sedieť pod portrétom Putina

Väznený ruský opozičný politik a kritik Kremľa Alexej Navaľnyj v piatok povedal, že ho vo väzení nútene podrobujú rôznym "osvetovým aktivitám", napríklad niekoľkohodinovému sedeniu pred portrétom šéfa Kremľa Vladimira Putina. Informuje o tom agentúra AFP.

Navaľného blízki spolupracovníci vrátane Leonida Volkova a jeho hovorkyne Kiry Jarmyšovej označili tieto praktiky za formu mučenia.

Alexeja Navaľného v polovici júna previezli z väznice v meste Pokrov do trestaneckej kolónie s prísnym režimom v meste Melechov vo Vladimirskej oblasti, ktorú jeho spojenci označujú za "jedno z najdesivejších ruských väzení".

Navaľnyj v príspevku na Facebooku opísal, že v novom väzení, kam ho presunuli, musí päť dní v týždni sedem hodín šiť. "Po práci musíte naďalej sedieť – niekoľko hodín na drevenej lavici pod portrétom Putina," uviedol s tým, že "toto sa nazýva osvetové  aktivity". Dodal tiež, že na takejto lavici musel sedieť dokonca aj v nedeľu, keď má voľno – a to desať hodín.

Novú väznicu charakterizoval ako "väzenie v rámci väzenia" a priblížil, že jeho spoluväzňami sú odsúdení vrahovia. Barak, v ktorom ho držia, je podľa jeho slov obohnaný šesťmetrovým plotom.

Súd 22. marca odsúdil Alexeja Navaľného na deväť rokov väzenia na základe obvinení z podvodu a pohŕdania súdom. Moskovský mestský súd tento verdikt 24. mája potvrdil.

Navaľnyj, jeden z najostrejších kritikov šéfa Kremľa, v roku 2020 takmer neprežil pokus o otravu nervovoparalytickou látkou zo skupiny novičok. Z tohto činu obvinil ruské orgány, Kremeľ však akúkoľvek zodpovednosť – ako je obvyklé v podobných prípadoch – poprel.

(tasr, ste)

  |  

Volvo na východe Slovenska postaví miliardovú fabriku. Heger vraví o historickom momente

AKTUALIZOVANÉ Švédska automobilka Volvo Cars postaví pri Košiciach závod na výrobu elektromobilov za 1,2 miliardy eur. Výberom Slovenska ako lokality na svoj nový výrobný závod Volvo vytvára európsky výrobný trojuholník, ktorý zahŕňa závody v Gente (Belgicko) v západnej Európe a v Torslande (Švédsko) v severnej Európe. V piatok o tom informovalo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR.

Volvo Cars má ambíciu posunúť sa v polovici tohto desaťročia k úrovni 1,2 milióna predaných automobilov ročne. Štart výstavby košického závodu je plánovaný na rok 2023, s inštaláciami zariadení a výrobných liniek v priebehu roku 2024. Sériová výroba ďalšej generácie čisto elektrických automobilov Volvo Cars je plánovaná na rok 2026.

Závod bude v súlade s ambíciou Volvo Cars mať do roku 2025 klimaticky neutrálne výrobné procesy, využívať iba klimaticky neutrálnu energiu. Bude tiež nadizajnovaný ako najlepší príklad udržateľnej a efektívnej výroby prémiových elektrických vozidiel s optimalizovanou štruktúrou a logistickými tokmi, pričom ním Volvo Cars cieli na najvyššie globálne štandardy energie a environmentálnej efektivity.

Nový závod pri Košiciach je plánovaný na produkciu do 250-tisíc vozidiel ročne. Lokalita zároveň umožňuje jeho ďalšie rozšírenie v budúcnosti. Zriadenie košického závodu znamená prvú novú produkčnú fabriku Volvo Cars v Európe za takmer 60 rokov. Závod v Torslande bol otvorený v roku 1964, zatiaľ čo závod v Gente o rok neskôr. Spoločne dokážu výrobné závody vyprodukovať 600-tisíc vozidiel ročne.

Heger: Ide o historickú chvíľu

Príchod Volva do priemyselného parku Valaliky pri Košiciach je historická chvíľa pre Slovensko a ukazuje, že dokážeme byť aj v nepriaznivom období exkluzívnym partnerom pre investorov. Po podpise investičnej zmluvy so zástupcami automobilky to povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO).

"Dlho sme čakali na to, aby Slovensko uzrelo takéhoto investora," povedal Heger. Volvo vytvorí v novom závode na elektromobily v nasledujúcich rokoch približne 3 300 pracovných miest. Premiér očakáva, že sa okolo neho vytvorí klaster firiem, podobne ako je to na západe Slovenska, a počet pracovných príležitostí sa ešte výrazne zvýši. Nové pracovné možnosti by podľa Hegera mohli motivovať aj Slovákov žijúcich v zahraničí k návratu na Slovensko.

Elektromobil Volvo XC40 Recharge. Foto: Volvo

Sulík vyzdvihol znižovanie regionálnych rozdielov

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) vyzdvihol, že sa podarilo splniť množstvo náročných kritérií a k rozhodnutiu spoločnosti investovať na Slovensku prispelo aj nasadenie ľudí z ministerstva hospodárstva, agentúry SARIO a štátnych firiem VIP a MH Invest II.

"Od nástupu na ministerstvo hospodárstva je jednou z mojich priorít znižovanie regionálnych rozdielov. Splnili sme v tomto smere nielen jeden z našich najdôležitejších míľnikov, ale aj môj dlhodobý sen priniesť do tejto lokality nového významného investora," doplnil vicepremiér. Prvé zemné práce sa začnú už tento rok. Začiatok výstavby samotného závodu je naplánovaný na budúci rok a potom postupne v rokoch 2025 až 2027.

Skupina Volvo Cars bola založená v roku 1927 vo Švédsku. V roku 2010 ju kúpila čínska automobilová spoločnosť Zhejiang Geely Holding Group. Výrobné závody skupiny Volvo Cars sa nachádzajú v švédskom Göteborgu, belgickom Gente, v Južnej Karolíne (USA) a v Chengdu, Daqing a Taizhou (Čína). Volvo Cars má tiež výskumné, vývojové a dizajnérske centrá v Göteborgu, americkom Camarille a Šanghaji. V súčasnosti má skupina Volvo 41-tisíc zamestnancov.

(tasr)

  |  

Orbán: Maďarsko musí radikálne zvýšiť svoje obranné kapacity

Maďarsko urýchli program rozvoja svojej obrany, povedal premiér Viktor Orbán v pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth rádió. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

"Musíme radikálne zvýšiť naše obranné kapacity," uviedol Orbán. Zopakoval, že záujmom Maďarska je čo najskoršie ukončenie vojny na susednej Ukrajine.

Poznamenal tiež, že hoci sa frontová línia zdá v súčasnosti stále ďaleko od Maďarska, môže sa to zmeniť. V tejto súvislosti zdôraznil, že Maďarsko musí ako člen NATO zostať mimo tejto vojny.

Predseda maďarskej vlády okrem toho povedal, že jeho krajina nie je ochotná rokovať o prípadnom embargu Európskej únie na dovoz ruského zemného plynu alebo o jeho obmedzení, pretože by to oslabilo maďarské hospodárstvo.

"Potrebné nie sú sankcie, ale okamžité prímerie a mierové rozhovory," doplnil Orbán s tým, že mier je tiež jediným spôsobom, ako zastaviť "vojnovú infláciu".

(tasr)

  |  

Prieskum: Hlas a Smer spolu 35 percent, Matovič na úrovni Republiky a KDH

Hlas a Smer majú spolu 35 percent, toľko mal Smer v roku 2010, krátko pred érou jeho vládnutia. Všetky ostatné strany majú pod 10 percent. Z vládnych strán klesá SaS aj OĽaNO, posilnila iba Sme rodina.

Keby sa voľby do parlamentu konali v júni, vyhral by ich Peter Pellegrini. Hlas získal 20,5 percenta, druhý by skončil Smer s 14,4 percentami voličov. Prieskum zachytil aj pokračujúci prepad OĽaNO, aj pokles SaS. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre televíziu Markíza robila agentúra Focus.

Sulíkova strana by získala 9,6 percenta (medzimesačne pokles o 1,5 percenta), strana Igora Matoviča by získala 7,1 percenta, čo je o percento menej ako pred mesiacom, pričom OĽaNO sa od januára drží na úrovni plus-mínus 8 percent. Jedinou vládnou stranou, ktorá si polepšila, je Sme rodina, volilo by ju 7,6 percenta, čo je o 2 percentná viac ako pred mesiacom a zhruba 1,5 percenta viac ako na prelome rokov.

Zdroj: TV Maríza/agentúra Focus

Zo strán, ktoré sa v roku 2020 nedostali do parlamentu, je najúspešnejšie Progresívne Slovensko so stabilnou podporou 9,1 percenta a KDH, ktoré by získalo 6,5 percenta. Kotlebovcov, zdá sa, už stabilne nahradzuje Republika, ktorá sa od nich odštiepila.

(fed)

  |  

Klaus: Spoločný štát bol neudržateľný. Ak by sme vtedy boli v EÚ, určite by sme po sebe strieľali

Český exprezident Václav Klaus a bývalý slovenský premiér Vladimír Mečiar sa vo štvrtok večer po 30 rokoch stretli v brnenskej vile Tugendhat, kde svojho času rokovali o rozdelení Československa. Obaja tvrdili, že keď v roku 1992 zasadli za rokovací stôl, o rozdelení federácie už bolo rozhodnuté, napísal server Novinky.cz.

"Mohlo to dopadnúť strašne zle, keď vidíme, čo sa deje na Ukrajine a čo sa dialo v bývalej Juhoslávii. Keď sme sa v roku 1992 stretli v Brne, Československo už bolo rozdelené. Nám išlo o to, aby sme po sebe nestrieľali," povedal Klaus.

"Zásada bola, aby sme nedopustili konflikt medzi našimi národmi," dodal Mečiar. Podľa slovenského expremiéra sa vtedajší prezident Václav Havel snažil o nastolenie prezidentského systému, to mu však neprešlo, citujú Novinky.cz.

Klaus upozornil, že česko-slovenský problém existoval prakticky od vzniku Československa. "Akokoľvek mám Slovensko rád a moja manželka je zo Slovenska, na svoj úžas som hneď po roku 1989 zistil, že sa tento problém otvoril. Pochopil som, že tento štát bol neudržateľný. Tu v Brne sa nerozhodlo o rozdelení štátu, ale o forme a celý svet nám závidí, ako kamarátsky sme sa rozišli," zdôraznil Klaus.

Podľa Mečiara existovali ľudia, ktorí chceli bojovať, s Klausom však riešili, aby sa to nestalo. "Nenechali sme si do toho hovoriť," zdôraznil. Podľa Klausa bolo šťastím, že do rozdelenia federácie vtedy nikto vo svete nehovoril, pretože ostatné mocnosti v tej dobe riešili vlastné problémy.

"Ak by sme boli vtedy v Európskej únii, tak by sme po sebe strieľali určite," dodal Klaus, ktorý podľa servera Novinky.cz spolu s Mečiarom počas diskusie prechádzali voči novinárom do konfrontačného tónu.

Mečiar označil Klausa za najlepšieho českého politika. Zhodne tiež bránili fakt, že sa o rozdelení Československa nekonalo referendum. Podľa Mečiara sa takéto referendum ani konať nemohlo, píšu Novinky.cz.

(tasr)