Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina priznáva, že Lysyčansk by mohol padnúť do rúk Rusov

Pripustil to poradca ukrajinského prezidenta Zelenského Olexij Arestovyč.

Arestovyč v noci na nedeľu pripustil, že mesto Lysyčansk v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny by mohlo padnúť do rúk Rusov, informuje TASR na základe správy televízie Sky News a agentúry Reuters.

Arestovyč uviedol, že ruské jednotky prekročili rieku Severný Donec a blížia sa k mestu zo severnej strany.

„Je to určite hrozba. Uvidíme. Nevylučujem akýkoľvek výsledok, viac budeme vedieť o deň – dva," vyhlásil Arestovyč. Dodal, že ak Lysyčansk padne, bude to pre ruskú armádu strategická nevýhoda, keďže sa následne bude musieť sústrediť na dobytie šiestich veľkých miest v Donbase. Bojová línia sa tak podľa neho natiahne a pre ruské jednotky bude ťažšie pokračovať v ofenzíve.

Proruskí separatisti v sobotu oznámili, že Lysyčansk kompletne obkľúčili. Ukrajinská armáda však tieto tvrdenia odmietla.

Ruské sily minulý týždeň obsadili susedný Severodoneck, ktorý od Lysyčanska oddeľuje iba rieka Severný Donec. Zámerom Ruska je obsadiť celý Donbas, ktorý tvorí Luhanská a Donecká oblasť. Na časti ich území boli v roku 2014 vyhlásené samozvané proruské separatistické republiky.

(tasr)

  |  

Heger: Vláda sa nesmie rozpadnúť

Vláda sa nesmie rozpadnúť. V relácii RTVS Sobotné dialógy to zdôraznil premiér Eduard Heger. Koaličným partnerom predstavil reformu fungovania koaličnej rady. Minister zdravotníctva má stále jeho dôveru.

“Nesmie sa rozbiť vláda. My si nemôžme dovoliť mať kratšie volebné obdobie. Investujem do rokovaní. Budúci týždeň bude kľúčové rokovanie v koalícii. Buďme rozvážni. Emócie sa musia schladiť,“ povedal Heger s tým, že chce partnerom predstaviť reformu koalície. „Bude to postavené na koaličných lídroch. Chcem poprosiť verejnosť, aby počkala a ja im všetko predstavím. Potrebujeme to vyriešiť čo najskôr,“ prezradil premiér.

Premiér predstavil koaličným partnerom reformu fungovania koaličnej rady. Chce ňou sprehľadniť procesy a priniesť viac pokoja. Heger nechcel viac svoj návrh konkretizovať. Povedal, že o ňom rokuje v koalícii. "Je to niečo, čo by mohlo priniesť viac pokoja do situácie a mohlo by to posunúť komunikáciu, aby ľudia videli výsledky, ktoré robíme," povedal. Naďalej bude podľa neho platiť, že jej súčasťou budú koaliční lídri, pretože na nich "je to postavené". "Budú tam súčasne v jednom okamihu," dodal.

Ministra zdravotníctva Vladimír Lengvarský odvolať nechce. „Minister zdravotníctva má moju dôveru. Ak nebude mať, tak to prvému poviem jemu. Potom to poviem pani prezidentke, a potom verejnosti. A keď to neoznamujem, tak áno, všetci ministri majú moju dôveru. Trošku ma vyrušili dáta k plánu reformy nemocníc, ale dopracoval to, a som spokojný,“ povedal v relácii RTVS Sobotné dialógy predseda slovenskej vlády.

Niektoré domácnosti možno podľa slov predsedu vlády dostanú pre zvyšovanie cien energií energetické šeky. „Zatiaľ to podľa mňa nie je potrebné, ale možno pre niektoré skupiny nejaké energetické šeky pripravíme. Budeme verejnosť informovať,“ povedal Heger, ktorý nie je za znižovanie daní napríklad na pohonné látky. „V Maďarsku zastropovali ceny a zrazu si nemohli kúpiť pohonné látky. Čiže takto sa to robiť nedá. My sme si povedali, že dávame radšej peniaze ľuďom do ruky,“ dodal premiér.

(sita, tasr, haj)

  |  

Ceny elektriny a plynu na trhoch stále rastú, blížia sa k historickým rekordom

Trhové ceny elektriny sa blížia k svojim historickým rekordom. Už dva dni po sebe dosiahli vyše 300-eurovú hranicu.

Ako vyplýva z údajov zverejnených pražskou burzou PXE, elektrina s dodávkou na Slovensko v budúcom roku sa vo štvrtok predávala za takmer 305 eur za megawatthodinu, v piatok si elektrina hodnotu udržala. V polovici júna sa pritom cena elektriny pohybovala ešte na úrovni 226 eur za megawatthodinu.

Podobne sú na tom aj trhové ceny plynu. Na trhu TTF (virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility v Holandsku) sa v súčasnosti predáva plyn za zhruba 148 eur za megawatthodinu. Od začiatku tohto týždňa si tak cena plynu pripísala vyše 23 eur za megawatthodinu. V polovici júna bola cena plynu na spomínanom trhu ešte na úrovni okolo 80 eur za megawatthodinu.

Plyn dosiahol rekordné hodnoty začiatkom marca tohto roka. Na Medzinárodný deň žien sa plyn vyšplhal na trhu TTF na 216 eur za megawatthodinu. Elektrina sa dva dni pred ostatnými Vianocami predávala za takmer 330 eur za megawatthodinu. Začiatkom minulého roka však ceny elektrina spadla na 55 eur za megawatthodinu.

(tasr)

  |  

Ako sa zbaviť oxidu uhličitého? Nórska firma vidí riešenie na dne mora

Nórska energetická spoločnosť Equinor tento týždeň predstavila projekt výstavby potrubia na prepravu oxidu uhličitého vyprodukovaného priemyselnými firmami v kontinentálnej Európe a jeho "pochovanie" pod dnom mora. Hoci je projekt len na papieri, znamenal by prevrat v odstraňovaní skleníkového plynu.

Ak Equinor bude vo vízii pokračovať, bude to jeden z najväčších projektov zachytávania, prepravy a uskladňovania uhlíka (Carbon Capture and Storage – CCS) na svete.

Firmy považujú projekty CCS za možné riešenie pre priemyselné odvetvia, ktoré produkujú množstvo CO2. Tiež za spôsob, ako môžu pokračovať v prevádzke napriek čoraz prísnejším opatreniam na zníženie emisií v boji proti zmene klímy.

"Plánuje sa, že morské potrubie bude mať prepravnú kapacitu 20 až 40 miliónov ton CO2 ročne, čím uspokojí vznikajúcu potrebu CCS zo strany viacerých európskych priemyselných hráčov," uviedol Equinor vo vyhlásení.

Belgická energetická infraštruktúra Fluxys bude prevádzkovať terminál v Zeebrugge, ktorý bude zbierať CO2 z lodí kotviacich v prístave a z tovární prepojených potrubím.

Počíta sa tiež s výstavbou potrubí k ďalším priemyselným klientom. CO2 sa potom bude prepravovať plynovodom v Severnom mori, ktorý prevádzkuje spoločnosť Equinor, a bude natrvalo uložené pod morským dnom pri Nórsku.

Projekt je zatiaľ v štádiu skúmania uskutočniteľnosti. Equinor a Fluxys budú teraz spolupracovať s potenciálnymi klientmi a dúfajú, že do roku 2025 urobia investičné rozhodnutie. Projekt má "potenciál umožniť rozsiahlu dekarbonizáciu európskych priemyselných odvetví náročných na uhlík", povedala viceprezidentka spoločnosti Equinor pre nízkouhlíkové riešenia Grete Tveitová.

Organizácia Spojených národov vo svojej najnovšej správe uviedla, že svet bude musieť zachytávať a skladovať CO2 zo vzduchu a oceánov bez ohľadu na rýchlosť, akou sa krajinám darí znižovať emisie skleníkových plynov.

Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy sú však tieto opatrenia na odstraňovanie oxidu uhličitého dlho považované za marginálne alebo dokonca za trik priemyslu, ako sa vyhnúť znižovaniu emisií uhlíka.

(tasr)

  |  

Navaľnyj tvrdí, že vo väzení musí hodiny sedieť pod portrétom Putina

Väznený ruský opozičný politik a kritik Kremľa Alexej Navaľnyj v piatok povedal, že ho vo väzení nútene podrobujú rôznym "osvetovým aktivitám", napríklad niekoľkohodinovému sedeniu pred portrétom šéfa Kremľa Vladimira Putina. Informuje o tom agentúra AFP.

Navaľného blízki spolupracovníci vrátane Leonida Volkova a jeho hovorkyne Kiry Jarmyšovej označili tieto praktiky za formu mučenia.

Alexeja Navaľného v polovici júna previezli z väznice v meste Pokrov do trestaneckej kolónie s prísnym režimom v meste Melechov vo Vladimirskej oblasti, ktorú jeho spojenci označujú za "jedno z najdesivejších ruských väzení".

Navaľnyj v príspevku na Facebooku opísal, že v novom väzení, kam ho presunuli, musí päť dní v týždni sedem hodín šiť. "Po práci musíte naďalej sedieť – niekoľko hodín na drevenej lavici pod portrétom Putina," uviedol s tým, že "toto sa nazýva osvetové  aktivity". Dodal tiež, že na takejto lavici musel sedieť dokonca aj v nedeľu, keď má voľno – a to desať hodín.

Novú väznicu charakterizoval ako "väzenie v rámci väzenia" a priblížil, že jeho spoluväzňami sú odsúdení vrahovia. Barak, v ktorom ho držia, je podľa jeho slov obohnaný šesťmetrovým plotom.

Súd 22. marca odsúdil Alexeja Navaľného na deväť rokov väzenia na základe obvinení z podvodu a pohŕdania súdom. Moskovský mestský súd tento verdikt 24. mája potvrdil.

Navaľnyj, jeden z najostrejších kritikov šéfa Kremľa, v roku 2020 takmer neprežil pokus o otravu nervovoparalytickou látkou zo skupiny novičok. Z tohto činu obvinil ruské orgány, Kremeľ však akúkoľvek zodpovednosť – ako je obvyklé v podobných prípadoch – poprel.

(tasr, ste)

  |  

Volvo na východe Slovenska postaví miliardovú fabriku. Heger vraví o historickom momente

AKTUALIZOVANÉ Švédska automobilka Volvo Cars postaví pri Košiciach závod na výrobu elektromobilov za 1,2 miliardy eur. Výberom Slovenska ako lokality na svoj nový výrobný závod Volvo vytvára európsky výrobný trojuholník, ktorý zahŕňa závody v Gente (Belgicko) v západnej Európe a v Torslande (Švédsko) v severnej Európe. V piatok o tom informovalo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR.

Volvo Cars má ambíciu posunúť sa v polovici tohto desaťročia k úrovni 1,2 milióna predaných automobilov ročne. Štart výstavby košického závodu je plánovaný na rok 2023, s inštaláciami zariadení a výrobných liniek v priebehu roku 2024. Sériová výroba ďalšej generácie čisto elektrických automobilov Volvo Cars je plánovaná na rok 2026.

Závod bude v súlade s ambíciou Volvo Cars mať do roku 2025 klimaticky neutrálne výrobné procesy, využívať iba klimaticky neutrálnu energiu. Bude tiež nadizajnovaný ako najlepší príklad udržateľnej a efektívnej výroby prémiových elektrických vozidiel s optimalizovanou štruktúrou a logistickými tokmi, pričom ním Volvo Cars cieli na najvyššie globálne štandardy energie a environmentálnej efektivity.

Nový závod pri Košiciach je plánovaný na produkciu do 250-tisíc vozidiel ročne. Lokalita zároveň umožňuje jeho ďalšie rozšírenie v budúcnosti. Zriadenie košického závodu znamená prvú novú produkčnú fabriku Volvo Cars v Európe za takmer 60 rokov. Závod v Torslande bol otvorený v roku 1964, zatiaľ čo závod v Gente o rok neskôr. Spoločne dokážu výrobné závody vyprodukovať 600-tisíc vozidiel ročne.

Heger: Ide o historickú chvíľu

Príchod Volva do priemyselného parku Valaliky pri Košiciach je historická chvíľa pre Slovensko a ukazuje, že dokážeme byť aj v nepriaznivom období exkluzívnym partnerom pre investorov. Po podpise investičnej zmluvy so zástupcami automobilky to povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO).

"Dlho sme čakali na to, aby Slovensko uzrelo takéhoto investora," povedal Heger. Volvo vytvorí v novom závode na elektromobily v nasledujúcich rokoch približne 3 300 pracovných miest. Premiér očakáva, že sa okolo neho vytvorí klaster firiem, podobne ako je to na západe Slovenska, a počet pracovných príležitostí sa ešte výrazne zvýši. Nové pracovné možnosti by podľa Hegera mohli motivovať aj Slovákov žijúcich v zahraničí k návratu na Slovensko.

Elektromobil Volvo XC40 Recharge. Foto: Volvo

Sulík vyzdvihol znižovanie regionálnych rozdielov

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) vyzdvihol, že sa podarilo splniť množstvo náročných kritérií a k rozhodnutiu spoločnosti investovať na Slovensku prispelo aj nasadenie ľudí z ministerstva hospodárstva, agentúry SARIO a štátnych firiem VIP a MH Invest II.

"Od nástupu na ministerstvo hospodárstva je jednou z mojich priorít znižovanie regionálnych rozdielov. Splnili sme v tomto smere nielen jeden z našich najdôležitejších míľnikov, ale aj môj dlhodobý sen priniesť do tejto lokality nového významného investora," doplnil vicepremiér. Prvé zemné práce sa začnú už tento rok. Začiatok výstavby samotného závodu je naplánovaný na budúci rok a potom postupne v rokoch 2025 až 2027.

Skupina Volvo Cars bola založená v roku 1927 vo Švédsku. V roku 2010 ju kúpila čínska automobilová spoločnosť Zhejiang Geely Holding Group. Výrobné závody skupiny Volvo Cars sa nachádzajú v švédskom Göteborgu, belgickom Gente, v Južnej Karolíne (USA) a v Chengdu, Daqing a Taizhou (Čína). Volvo Cars má tiež výskumné, vývojové a dizajnérske centrá v Göteborgu, americkom Camarille a Šanghaji. V súčasnosti má skupina Volvo 41-tisíc zamestnancov.

(tasr)