Preskočiť na obsah
  |  

Český premiér Fiala: Česko pomôže Slovensku pri ochrane vzdušného priestoru

Česko od septembra pomôže Slovensku s ochranou vzdušného priestoru. Premiér Petr Fiala to oznámil v nedeľu v diskusnom programe Otázky Václava Moravca v Českej televízii.

Slovenský premiér Eduard Heger, ktorý bol hosťom programu, to ocenil rovnako ako vyslanie českých vojakov na ochranu našich východných hraníc. TASR správu prevzala od portálu ČT24.

Slovensko v júni požiadalo Českú republiku o pomoc pri ochrane vzdušného priestoru, kým neprevezme objednané americké stíhačky F-16.

"Nepochybne vyhovieme. Myslím, že je to krásny príklad nielen obrannej spolupráce, ale aj dôvery. Pomôžeme Slovensku dovtedy, kým bude mať k dispozícii nové lietadlá. A počítame s tým, že zase nám niekto pomôže, ak budeme mať problémy," povedal Fiala. Zdôraznil, že je to aj v záujme Českej republiky, keďže Slovensko hraničí s Ukrajinou, ktorá sa bráni ruskej invázii.

"Som veľmi vďačný, že naše krajiny sú nielen historicky blízke, ale aj vzťahy sa zlepšujú. Boli ste jedni z prvých, ktorí nám poskytli vojakov, teraz nám budete chrániť vzdušný priestor," uviedol Heger, ktorého cituje portál Novinky.cz.

Odhadol, že Slovensko bude pomoc českých stíhačiek potrebovať zhruba rok. Pripustil zároveň, že "v hre" je aj to, že SR by svoje migy postúpila Ukrajine. "Ale nechcem to hovoriť podrobne, pretože nás aj Ukrajina požiadala, aby sme túto techniku nešpecifikovali," dodal podľa portálu ČT24.

Americké stíhačky F-16, ktoré objednala minulá slovenská vláda, by podľa Hegera mali doraziť do konca roku 2024. Ich dodanie sa oneskorilo v dôsledku pandémie koronavírusu a celosvetového nedostatku čipov. Nahradiť majú ruské stroje MiG-29.

(tasr)

  |  

Ukrajina priznáva, že Lysyčansk by mohol padnúť do rúk Rusov

Pripustil to poradca ukrajinského prezidenta Zelenského Olexij Arestovyč.

Arestovyč v noci na nedeľu pripustil, že mesto Lysyčansk v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny by mohlo padnúť do rúk Rusov, informuje TASR na základe správy televízie Sky News a agentúry Reuters.

Arestovyč uviedol, že ruské jednotky prekročili rieku Severný Donec a blížia sa k mestu zo severnej strany.

„Je to určite hrozba. Uvidíme. Nevylučujem akýkoľvek výsledok, viac budeme vedieť o deň – dva," vyhlásil Arestovyč. Dodal, že ak Lysyčansk padne, bude to pre ruskú armádu strategická nevýhoda, keďže sa následne bude musieť sústrediť na dobytie šiestich veľkých miest v Donbase. Bojová línia sa tak podľa neho natiahne a pre ruské jednotky bude ťažšie pokračovať v ofenzíve.

Proruskí separatisti v sobotu oznámili, že Lysyčansk kompletne obkľúčili. Ukrajinská armáda však tieto tvrdenia odmietla.

Ruské sily minulý týždeň obsadili susedný Severodoneck, ktorý od Lysyčanska oddeľuje iba rieka Severný Donec. Zámerom Ruska je obsadiť celý Donbas, ktorý tvorí Luhanská a Donecká oblasť. Na časti ich území boli v roku 2014 vyhlásené samozvané proruské separatistické republiky.

(tasr)

  |  

Heger: Vláda sa nesmie rozpadnúť

Vláda sa nesmie rozpadnúť. V relácii RTVS Sobotné dialógy to zdôraznil premiér Eduard Heger. Koaličným partnerom predstavil reformu fungovania koaličnej rady. Minister zdravotníctva má stále jeho dôveru.

“Nesmie sa rozbiť vláda. My si nemôžme dovoliť mať kratšie volebné obdobie. Investujem do rokovaní. Budúci týždeň bude kľúčové rokovanie v koalícii. Buďme rozvážni. Emócie sa musia schladiť,“ povedal Heger s tým, že chce partnerom predstaviť reformu koalície. „Bude to postavené na koaličných lídroch. Chcem poprosiť verejnosť, aby počkala a ja im všetko predstavím. Potrebujeme to vyriešiť čo najskôr,“ prezradil premiér.

Premiér predstavil koaličným partnerom reformu fungovania koaličnej rady. Chce ňou sprehľadniť procesy a priniesť viac pokoja. Heger nechcel viac svoj návrh konkretizovať. Povedal, že o ňom rokuje v koalícii. "Je to niečo, čo by mohlo priniesť viac pokoja do situácie a mohlo by to posunúť komunikáciu, aby ľudia videli výsledky, ktoré robíme," povedal. Naďalej bude podľa neho platiť, že jej súčasťou budú koaliční lídri, pretože na nich "je to postavené". "Budú tam súčasne v jednom okamihu," dodal.

Ministra zdravotníctva Vladimír Lengvarský odvolať nechce. „Minister zdravotníctva má moju dôveru. Ak nebude mať, tak to prvému poviem jemu. Potom to poviem pani prezidentke, a potom verejnosti. A keď to neoznamujem, tak áno, všetci ministri majú moju dôveru. Trošku ma vyrušili dáta k plánu reformy nemocníc, ale dopracoval to, a som spokojný,“ povedal v relácii RTVS Sobotné dialógy predseda slovenskej vlády.

Niektoré domácnosti možno podľa slov predsedu vlády dostanú pre zvyšovanie cien energií energetické šeky. „Zatiaľ to podľa mňa nie je potrebné, ale možno pre niektoré skupiny nejaké energetické šeky pripravíme. Budeme verejnosť informovať,“ povedal Heger, ktorý nie je za znižovanie daní napríklad na pohonné látky. „V Maďarsku zastropovali ceny a zrazu si nemohli kúpiť pohonné látky. Čiže takto sa to robiť nedá. My sme si povedali, že dávame radšej peniaze ľuďom do ruky,“ dodal premiér.

(sita, tasr, haj)

  |  

Ceny elektriny a plynu na trhoch stále rastú, blížia sa k historickým rekordom

Trhové ceny elektriny sa blížia k svojim historickým rekordom. Už dva dni po sebe dosiahli vyše 300-eurovú hranicu.

Ako vyplýva z údajov zverejnených pražskou burzou PXE, elektrina s dodávkou na Slovensko v budúcom roku sa vo štvrtok predávala za takmer 305 eur za megawatthodinu, v piatok si elektrina hodnotu udržala. V polovici júna sa pritom cena elektriny pohybovala ešte na úrovni 226 eur za megawatthodinu.

Podobne sú na tom aj trhové ceny plynu. Na trhu TTF (virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility v Holandsku) sa v súčasnosti predáva plyn za zhruba 148 eur za megawatthodinu. Od začiatku tohto týždňa si tak cena plynu pripísala vyše 23 eur za megawatthodinu. V polovici júna bola cena plynu na spomínanom trhu ešte na úrovni okolo 80 eur za megawatthodinu.

Plyn dosiahol rekordné hodnoty začiatkom marca tohto roka. Na Medzinárodný deň žien sa plyn vyšplhal na trhu TTF na 216 eur za megawatthodinu. Elektrina sa dva dni pred ostatnými Vianocami predávala za takmer 330 eur za megawatthodinu. Začiatkom minulého roka však ceny elektrina spadla na 55 eur za megawatthodinu.

(tasr)

  |  

Ako sa zbaviť oxidu uhličitého? Nórska firma vidí riešenie na dne mora

Nórska energetická spoločnosť Equinor tento týždeň predstavila projekt výstavby potrubia na prepravu oxidu uhličitého vyprodukovaného priemyselnými firmami v kontinentálnej Európe a jeho "pochovanie" pod dnom mora. Hoci je projekt len na papieri, znamenal by prevrat v odstraňovaní skleníkového plynu.

Ak Equinor bude vo vízii pokračovať, bude to jeden z najväčších projektov zachytávania, prepravy a uskladňovania uhlíka (Carbon Capture and Storage – CCS) na svete.

Firmy považujú projekty CCS za možné riešenie pre priemyselné odvetvia, ktoré produkujú množstvo CO2. Tiež za spôsob, ako môžu pokračovať v prevádzke napriek čoraz prísnejším opatreniam na zníženie emisií v boji proti zmene klímy.

"Plánuje sa, že morské potrubie bude mať prepravnú kapacitu 20 až 40 miliónov ton CO2 ročne, čím uspokojí vznikajúcu potrebu CCS zo strany viacerých európskych priemyselných hráčov," uviedol Equinor vo vyhlásení.

Belgická energetická infraštruktúra Fluxys bude prevádzkovať terminál v Zeebrugge, ktorý bude zbierať CO2 z lodí kotviacich v prístave a z tovární prepojených potrubím.

Počíta sa tiež s výstavbou potrubí k ďalším priemyselným klientom. CO2 sa potom bude prepravovať plynovodom v Severnom mori, ktorý prevádzkuje spoločnosť Equinor, a bude natrvalo uložené pod morským dnom pri Nórsku.

Projekt je zatiaľ v štádiu skúmania uskutočniteľnosti. Equinor a Fluxys budú teraz spolupracovať s potenciálnymi klientmi a dúfajú, že do roku 2025 urobia investičné rozhodnutie. Projekt má "potenciál umožniť rozsiahlu dekarbonizáciu európskych priemyselných odvetví náročných na uhlík", povedala viceprezidentka spoločnosti Equinor pre nízkouhlíkové riešenia Grete Tveitová.

Organizácia Spojených národov vo svojej najnovšej správe uviedla, že svet bude musieť zachytávať a skladovať CO2 zo vzduchu a oceánov bez ohľadu na rýchlosť, akou sa krajinám darí znižovať emisie skleníkových plynov.

Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy sú však tieto opatrenia na odstraňovanie oxidu uhličitého dlho považované za marginálne alebo dokonca za trik priemyslu, ako sa vyhnúť znižovaniu emisií uhlíka.

(tasr)

  |  

Navaľnyj tvrdí, že vo väzení musí hodiny sedieť pod portrétom Putina

Väznený ruský opozičný politik a kritik Kremľa Alexej Navaľnyj v piatok povedal, že ho vo väzení nútene podrobujú rôznym "osvetovým aktivitám", napríklad niekoľkohodinovému sedeniu pred portrétom šéfa Kremľa Vladimira Putina. Informuje o tom agentúra AFP.

Navaľného blízki spolupracovníci vrátane Leonida Volkova a jeho hovorkyne Kiry Jarmyšovej označili tieto praktiky za formu mučenia.

Alexeja Navaľného v polovici júna previezli z väznice v meste Pokrov do trestaneckej kolónie s prísnym režimom v meste Melechov vo Vladimirskej oblasti, ktorú jeho spojenci označujú za "jedno z najdesivejších ruských väzení".

Navaľnyj v príspevku na Facebooku opísal, že v novom väzení, kam ho presunuli, musí päť dní v týždni sedem hodín šiť. "Po práci musíte naďalej sedieť – niekoľko hodín na drevenej lavici pod portrétom Putina," uviedol s tým, že "toto sa nazýva osvetové  aktivity". Dodal tiež, že na takejto lavici musel sedieť dokonca aj v nedeľu, keď má voľno – a to desať hodín.

Novú väznicu charakterizoval ako "väzenie v rámci väzenia" a priblížil, že jeho spoluväzňami sú odsúdení vrahovia. Barak, v ktorom ho držia, je podľa jeho slov obohnaný šesťmetrovým plotom.

Súd 22. marca odsúdil Alexeja Navaľného na deväť rokov väzenia na základe obvinení z podvodu a pohŕdania súdom. Moskovský mestský súd tento verdikt 24. mája potvrdil.

Navaľnyj, jeden z najostrejších kritikov šéfa Kremľa, v roku 2020 takmer neprežil pokus o otravu nervovoparalytickou látkou zo skupiny novičok. Z tohto činu obvinil ruské orgány, Kremeľ však akúkoľvek zodpovednosť – ako je obvyklé v podobných prípadoch – poprel.

(tasr, ste)