Je Švéd človekom?

Minulý piatok som sa prechádzal po švédskom mestečku. Uznajte, môže v našich časoch príbeh začať vzrušujúcejšie?

Musel som sem prísť. Pretože to, čo už od mája v jednom kuse čítame – že teraz sa už aj Švédsko odkloní od svojej veľmi odlišnej korona-cesty – nezodpovedá pravde. Pravda je taká, že iba od minulého štvrtka sa v hromadnej doprave „odporúčajú“ rúška, a to len medzi siedmou a deviatou ráno a medzi štvrtou a šiestou. Pravdou je, že aj keby vláda chcela, ani s novým pandemickým zákonom, ktorý iba v nedeľu vstúpil do platnosti, by nemohla nariadiť zákaz vychádzania. Vo Švédsku skrátka vrchnosť nemôže to, čo sa v ostatnej Európe bez mihnutia oka robí.

Švédi doposiaľ nič také ako lockdown nezažili. Cena je nepochybne vysoká, vysoký počet obetí v domovoch seniorov je neodpustiteľný a máloktorá krajina by mohla švédsku cestu opakovať. V našich šírkach to na jeseň skúsili Švajčiari a aj oni to vzdali a teraz takisto trčia v dlhom celoštátnom lockdowne. Švédi sú jediní, čo sú v pandémii úplne iní. To železné ukotvenie slobody a občianskych práv vo Švédsku ma núti vzdať im obdiv. Celú Škandináviu som mal odjakživa v paži, no od Vianoc sa učím po švédsky. So slovníkom začínam dešifrovať štandardné dielo, ktoré dekóduje túto jedinečnú kultúru, ktorá osciluje medzi silným štátom-vychovávateľom a absolútnym individualizmom. Názov knihy je: Är svensken människa? – Je Švéd človekom?

Mestečko, ktorým som sa minulý piatok prechádzal, sa volá Nyköping. Od „hostiny“ v roku 1317, na ktorej sa kráľ Birger Magnusson zbavil svojich bratov Erika a Valdemara, nespôsobil Nyköping rozruch. Obchody a podniky boli pokryté výzvami, napríklad: „Nečakajte v rade“. Návštevnosť kaderníctiev bola slabá, zato v nechtových salónoch bolo rušno, slúžili tam jemní ázijskí mladíci. Aj keď sa začal víkend, bolo v pešej zóne ticho. Napadalo trochu snehu, občas sa pridala vločka.