Preskočiť na obsah
  |  

Matovič pripúšťa, že SaS povalí vládu. Vraj je za tým vyššia hra. Liberáli reagujú

AKTUALIZOVANÉ Minister financií a šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič pripúšťa, že strana SaS povalí 1. septembra tretiu vládu, ktorej je súčasťou. Podľa neho je plán už dávno urobený. Sulíkovci v reakcii uviedli, že Matovič iba potvrdil opodstatnenosť požiadaviek na jeho odchod.

"Ono je za tým určite niečo väčšie, vyššia hra, o čom nikto z nás ani netuší. Dohoda s niekým, komu tretie povalenie vlády SaS-kou mimoriadne vyhovuje," uviedol na sociálnej sieti.

Matovič odmieta, že by sa pri schvaľovaní rodinného balíčka porušila koaličná zmluva. SaS si podľa neho vymýšľa. "Konali sme vyslovene so súhlasom SaS," dodal.

SaS vypovedala koaličnú zmluvu, novú očakáva do konca augusta, chce ju prepracovať na základe aktuálnej politickej situácie, žiada odchod Igora Matoviča z vlády. To OĽaNO odmieta, za Matovičom stojí.

SaS chce svoje požiadavky adresovať premiérovi budúci týždeň. Ak nedôjde k ich naplneniu, podajú jej ministri demisiu.

Spor v koalícii sa opäť vyostril po tom, ako poslanci Národnej rady SR prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej pri tzv. protiinflačnom balíku z dielne ministra financií a lídra OĽaNO Matoviča.

Liberáli: Matovič potvrdil opodstatnenosť odchodu

Matovič výrokmi o páde vlády či predčasných voľbách potvrdil opodstatnenosť požiadaviek na jeho odchod z funkcie. Konštatuje to strana SaS v stanovisku, ktoré poskytol hovorca Ondrej Šprlák. Demisia štyroch ministrov z SaS podľa nej nebude znamenať ani pád vlády, ani predčasné voľby, a ani koniec koalície.

"Každá riadna vláda musí mať dôveru parlamentu, teda aspoň 76 poslancov. My sme pripravení poskytnúť všetkých 19 poslancov pri obmene jedného postu vo vláde," priblížil predseda strany a minister hospodárstva Richard Sulík.

Gröhling: Nie je jednoduché pozrieť sa pravde do očí

Šéf rezortu školstva a podpredseda strany Branislav Gröhling povedal, že ak nebude Matovič vo vláde, politická aj spoločenská situácia sa upokojí. "Chápeme, že nie je jednoduché pozrieť sa pravde do očí a ľahšia cesta je obviňovať koaličného partnera z výmyslov a opakovane o ňom klamať," dodal.

Sulík skonštatoval, že ak nebudú mať koaličné strany OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí záujem o ďalšiu spoluprácu s SaS, môžu sa opätovne oprieť o podporu ĽSNS. "Za SaS môžeme deklarovať požiadavku, že z novej koaličnej zmluvy musí tiež vyplynúť istota, že vládna koalícia s extrémistami nekšeftuje a ani nelaškuje," uviedol.

(tasr)

  |  

Biznis za 44 miliárd krachuje. Musk cúvol od kúpy Twitteru, vedenie sociálnej siete sa chce súdiť

Americký podnikateľ Elon Musk odstúpil od zmluvy o prevzatí sociálnej siete Twitter za 44 miliárd dolárov (43,29 miliardy eur). Správu zverejnila britská spravodajská televízia Sky News.

Vo vyhlásení poskytnutom americkej Komisii pre cenné papiere a burzy (SEC) Muskovi zástupcovia uviedli, že Twitter porušil podmienky zmluvy a "urobil zjavne nepravdivé a zavádzajúce vyhlásenia".

Uviedli tiež, že Twitter neposkytol údaje a informácie požadované Muskom, ktoré by mu umožnili "urobiť nezávislé hodnotenie počtu falošných alebo spamových účtov" na sociálnej sieti.

"Twitter niekedy ignoroval požiadavky pána Muska, inokedy ich odmietol zo zjavne neopodstatnených dôvodov a niekedy zas tvrdil, že mu vyhovel, pričom mu však poskytol neúplné alebo nepoužiteľné informácie," uvádza sa vo vyhlásení.

Vypovedanie zmluvy je najnovším zvratom v ságe medzi najbohatším mužom sveta a jednou z najvplyvnejších sociálnych sietí. Veľká časť drámy sa odohrala priamo na Twitteri, kde sa Musk, ktorý má viac ako 95 miliónov sledovateľov, sťažoval, že spoločnosť nedokázala naplniť svoj potenciál platformy pre slobodu prejavu.

Spoločnosť Twitter už medzičasom oznámila, že sa bude s Muskom súdiť. V hre bolo aj zaplatenie pokuty vo výške jednej miliardy ak záujemca transakciu nedokončí.

Predseda správnej rady Twitteru Bret Taylor uviedol, že správna rada je odhodlaná uzavrieť transakciu za cenu a podmienok, dohodnutých s Muskom a plánuje podniknúť právne kroky na vynútenie dohody o fúzii. "Sme presvedčení, že na súde v Delaware zvíťazíme," dodal.

(tasr, tod)

  |  

Kollár odkazuje Sulíkovi: Post šéfa parlamentu nezískate. Sme rodina sa rozšíri o troch poslancov

Liberáli pod vedením Richarda Sulíka už čoskoro nebudú druhou najsilnejšou stranou v parlamente. Klub Sme rodina sa má rozšíriť o exkotlebovca a dvoch bývalých poslancov OĽaNO.

Strana Sloboda a solidarita (SaS) v stredu vypovedala koaličnú zmluvu. Od premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) očakáva vypracovanie novej, tá by mala reflektovať na aktuálne politické reálie a z ktorej by malo vyplynúť, že minister financií Igor Matovič (OĽaNO) nebude členom vlády. 

Tento krok by mohol liberálom priniesť aj nový post – konkrétne šéfa Národnej rady SR. Je totiž nepísaným pravidlom, že túto funkciu zastáva človek z druhej najsilnejšej koaličnej strany, ktorou je aktuálne SaS. Strana má oficiálne 19 poslancov, lebo svoje rady rozšírila o šesť poslancov po tom, čo v septembri 2021 frakcia ministerky Márie Kolíkovej opustila klub Za ľudí pre vnútrostranícke rozkoly s Veronikou Remišovou.

Na porovnanie, Sme rodina má aktuálne 17 poslancov. Súčasný predseda parlamentu Boris Kollár však odkazuje, že tieto počty už nie sú aktuálne.

Pridá sa k nám Tabák, Krošlák a Šimko, avizuje Kollár

Už po vstupe odídencov od Veroniky Remišovej k sulíkovcom sa Sme rodina netajilo tým, že chce rozšíriť svoje rady. „Diskutujeme s každým, kto prejavil záujem, bavíme sa o tom, aké má kto očakávania,“ povedal nedávno predseda klubu Peter Pčolinský. 

Hovorilo sa najmä o menách, ako exkotlebovec Jozef Šimko, Ján Krošlák, ktorý opustil OĽaNO pre nesúhlas s politikou bývalého predsedu strany Igora Matoviča, a Romana Tabák, ktorú vylúčili z OĽaNO po tom, čo odmietla hlasovať za žiadosť prokuratúry o vzatí Roberta Fica (Smer-SD) do väzby. 

Všetky tri mená v piatok potvrdil šéf parlamentu. „Je len na mne, kedy oznámim, že máme troch nových poslancov. Sú nimi Romana Tabák, Ján Krošlák a Jozef Šimko,“ cituje TA3 predsedu parlamentu. 

Strana SaS konštatovala, že prijatie exkotlebovca Jozefa Šimka do poslaneckého klubu Sme rodina potvrdzuje, že koalícia by dokázala fungovať ďalej aj bez sulíkovcov. "A to s podporou poslancov, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke ĽSNS," uviedol pre TASR hovorca SaS Ondrej Šprlák.

Nech si Sulík zje navarenú kašu sám

Šéf SaS Richard Sulík po stredajšej mimoriadnej rozšírenej Republikovej rade označil za neprijateľné, aby sa museli Matovičovmu rezortu financií doprosovať o zvýšenie platov učiteľov, zdravotníkov či zamestnancov verejnej správy aspoň o infláciu.

Matovičovi vyčítal, že na týchto veciach šetrí a zároveň „rozhadzuje stovky miliónov eur“, čo povedie k „triumfálnemu návratu Roberta Fica“ po riadnych parlamentných voľbách.

Kollár Sulíkovi odkázal, že jeho požiadavky nepodporí a „z tejto šlamastiky sa musí dostať sám“. Koaličnú zmluvu meniť nechce. „Nebudem podporovať výmysly Richarda Sulíka, nech si zje kašu, ktorú si sám navaril,“ povedal Kollár s tým, že vývoj situácie závisí od Sulíka s Matovičom, ktorí krízu vyvolali.

Sulíkovci tak ostávajú v boji proti ministrovi financií osamotení. Predsedníctvo hnutia OĽaNO totiž odmieta odchod Matoviča z vlády a nesúhlasí ani s predčasnými voľbami. Strana Za ľudí tiež uviedla, že urobí maximum pre to, aby koalícia dovládla vo štvorici. Jej predsedníčka Veronika Remišová skonštatovala, že strana verí, že u všetkých partnerov v koalícii prevládne zodpovednosť k ľuďom na Slovensku nad osobnými spormi či vidinou politických ziskov.

(tasr, est)

  |  

Poslanci si budú musieť dávať pozor. Parlamentná stráž ich môže prekvapiť hmatmi či údermi

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala v piatok novelu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady SR, ktorá má umožniť zriadenie parlamentnej stráže.

Parlamentná stráž bude v zmysle novely zabezpečovať ochranu poriadku a bezpečnosti v budove NR SR a v ďalších priestoroch, kde budú parlament a jeho orgány rokovať. Do prijatia zákona o parlamentnej stráži má jej funkciu plniť Policajný zbor SR, a to prostredníctvom služby ochrany určených osôb.

Kým bude prijatý zákon o úlohách stráže, poslanci upravili zákon o Policajnom zbore v súvislosti s vyvedením poslanca z rokovacej sály. Policajt bude môcť použiť hmaty, chvaty či údery a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku aj pre to, aby "prekonal aktívny odpor poslanca NR SR, ktorého má na základe pokynu predsedajúceho vyviesť z rokovacej sály". Hmaty a chvaty bude môcť policajt použiť aj na to, aby "prekonal pasívny odpor poslanca NR SR, ktorého má na základe pokynu predsedajúceho vyviesť z rokovacej sály".

Vykázať poslanca z rokovacej sály bude možné, pokiaľ neuposlúchne ani opakovanú výzvu predsedajúceho na opustenie rokovacej miestnosti. Hneď nato sa zvolá poslanecké grémium.

Vykázanie z rokovacej sály sa považuje za neospravedlnenú neúčasť poslanca na rokovacom dni. Vyvedenie poslanca bude sankcionované stratou dvoch mesačných zárobkov, čiže platov, funkčných príplatkov a paušálnych náhrad. Ak k vyvedeniu poslanca dôjde v mesiaci, v ktorom sa končí volebné obdobie, stratou dvoch platov sa myslia dva platy, na ktoré má nárok po zániku mandátu v zmysle zákona.

Upravuje sa tiež dĺžka rečníckych vystúpení v pléne. Pri návrhu na vyslovenie nedôvery jednému členovi vlády bude môcť s neobmedzeným rečníckym časom vystúpiť na jeho obhajobu aj člen vlády poverený oznámiť a odôvodniť stanovisko kabinetu v NR SR.

Návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej predsedovi sa po novom pridelí na prerokovanie všetkým výborom, okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády sa má zase prideliť na prerokovanie iba príslušnému výboru.

Poslanca bude po novom možné vykázať aj z rokovania parlamentného výboru. Predseda výboru bude mať právomoc podať návrh na začatie disciplinárneho konania za narušenie poriadku na schôdzi výboru, a to v prípade, ak bude poslanec z rokovacej miestnosti výboru vykázaný.

Určí sa tiež presná výška pokút, ktoré udeľuje mandátový a imunitný výbor. Poslanec, ktorý "urazil orgán Národnej rady SR alebo poslanca alebo iného ústavného činiteľa a za svoje správanie sa neospravedlnil", by mal po novom dostať pokutu tisíc eur. Doteraz zákon hovoril o pokute do tisíc eur. Pokutu vo výške päťsto eur by mohol výbor uložiť poslancovi, ktorý porušil etický kódex poslanca, doteraz to bolo do päťsto eur.

Legislatíva má byť účinná od 1. septembra okrem viacerých ustanovení vrátane parlamentnej stráže, ktoré majú byť účinné od nového roka.

(tasr)

  |  

Orbán: Amerika neoslabuje, Čína posilňuje a Európa trpí

Spojené štáty neoslabujú, Čína posilňuje a Európa trpí, napísal v piatok na Facebooku predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, podľa ktorého dnes už každý vidí, že vojna na Ukrajine spôsobuje najviac škôd Európe. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Vplyvom vojny pri hraniciach Maďarska a Európy sa podľa slov premiéra objavila po druhej svetovej vojne opäť vojnová inflácia. "Ceny energií drasticky stúpajú, čo oslabuje Európu. Vojna a sankcie spolu spôsobili, že cena energií je najvyššia v Európe a preto euro voči doláru oslabuje.

Premiér ubezpečil občanov Maďarska, že dodávky energií sú zabezpečené. "Máme stabilný rast ekonomiky, maďarský priemysel produkoval v máji o 9,4 percenta viac než pred rokom. V celom roku 2022 bude HDP rásť, v krajine máme takmer plnú zamestnanosť. Mimoriadne zisky bánk a spoločností, ktoré najviac zarábajú na vojnovej inflácii, sme zdanili a založili sme (z týchto finančných prostriedkov) fond na ochranu režijných výdavkov rodín a fond na obranu vlasti. Rozpočet dodržíme a rodiny ochránime všetkými možnými prostriedkami," zdôraznil.

Podľa Orbána Európa potrebuje mier, a nie vojnu. "Jediným riešením vojnovej inflácie je mier. Je potrebné dosiahnuť čo najskôr prímerie a rokovania," dodal ministerský predseda.

(tasr)

  |  

Japonský expremiér Šinzó Abe podľahol zraneniam. Atentát zachytila kamera

AKTUALIZOVANÉ Bývalý japonský premiér Šinzó Abe v piatok podľahol strelným zraneniam, ktoré utrpel počas prejavu v rámci kampane pred nedeľňajšími voľbami. Informujú o tom agentúra AP a japonská televízia NHK.

Súčasný predseda japonskej vlády Fumio Kišida označil streľbu na Abeho za "absolútne neodpustiteľný" čin. "Je to barbarský čin počas volebnej kampane, ktorá je základom demokracie," povedal. "Tento čin čo najdôraznejšie odsudzujem," zdôraznil.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyjadril v piatok v súvislosti s postrelením dlhoročného spojenca Washingtonu Abeho znepokojenie a smútok. "Je to veľmi, veľmi smutný okamih," povedal Blinken novinárom na stretnutí šéfov diplomacie skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali. Dodal, že Spojené štáty sú z tohto incidentu "hlboko zarmútené a znepokojené".

Šok zo streľby na bývalého predsedu japonskej vlády tlmočil aj thajský premiér Prajut Čanóčchá. Thajský minister zahraničných vecí Dón Póramatvinaj novinárom v Bangkoku povedal, že Čanóčchá a Abe "sú priateľmi a majú pomerne blízky vzťah". "Hlboké znepokojenie" z tohto násilného skutku vyjadril aj indický premiér Naréndra Módí.  

https://twitter.com/aarjunx/status/1545257269104762880

Strieľal bývalý vojak     

Sinzóa Abeho (67) postrelili v piatok počas jeho prejavu v rámci kampane pred nedeľňajšími voľbami v meste Nara. Atentátnik, ktorý v piatok dvakrát odzadu vystrelil na japonského expremiéra Šinzóa Abeho, je bývalý vojak a na útok použil zrejme podomácky vyrobenú zbraň.

Útočník Jamagami Tecuja, ktorého spacifikovali a zadržali na mieste bezpečnostné zložky, má 41 rokov a slúžil vo vojenskom námorníctve tri roky. Prepustili ho v roku 2005. K činu ho údajne motivovala nespokojnosť s japonským expremiérom a chcel ho preto zabiť, uviedli japonské médiá.

Japonská polícia prehľadala aj dom atentátnika, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na mediálne správy. Televízia NHK priniesla zábery, na ktorých vidno niekoľkých policajtov v helmách a nepriestrelných vestách s ochrannými štítmi, ako vchádzajú do budovy, kde podozrivý muž býva.

https://twitter.com/Russiaconflict/status/1545291640705007616

Dve rany a zástava srdca

Televízna stanica TBS informovala, že expremiéra útočník postrelil do ľavej strany hrudníka a zjavne i do krku. Japonská tlačová agentúra Kjódó uviedla, že expremiéra previezli do nemocnice so zástavou srdca, aj keď bol pôvodne bezprostredne po streľbe pri vedomí a komunikoval.

Abe zastával funkciu premiéra dve funkčné obdobia – od decembra 2012 do septembra 2020 – a bol tak doposiaľ najdlhšie slúžiacim predsedom vlády Japonska.

(tasr, ste)