Slovenský plynárenský priemysel už má v zásobníku dostatočné množstvo zemného plynu na pokrytie nadchádzajúcej vykurovacej sezóny. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) spolu s generálnym riaditeľom SPP Richardom Prokypčákom.
"Oproti celoročnej spotrebe máme v zásobníkoch 49 percent plynu," povedal Sulík. Ďalšie natláčanie plynu do zásobníka by podľa neho nebolo efektívne, pretože množstvo je dostatočné aj v prípade, keby sa dodávky plynu z Ruska neobnovili. SPP bude podľa Sulíka nakupovať ďalší plyn na uskladnenie iba v prípade, že to bude cenovo výhodné.
SPP sa podarilo zabezpečiť dostatočné množstvo plynu na nadchádzajúce mesiace napriek tomu, že ruský Gazprom skrátil v polovici júna dohodnuté dodávky na polovicu. Pokles dodávok pokračoval až do úplnej odstávky plynovodu Nord Stream 1 pre plánovanú údržbu začiatkom tohto týždňa. SPP podpísal zmluvy na dovoz skvapalneného plynu LNG lodnými tankermi a tiež na dodávky zo Severného mora.
Prokypčák priblížil, že SPP zabezpečilo aj ďalšiu prepravnú trasu pre plyn z Talianska, ktorá by sa mala začať využívať od začiatku októbra. "Je to ročná prepravná kapacita. Týmto spôsobom sme strategický otvorili tri smerovania plynu na Slovensko," zdôraznil Okrem plynu z Talianska či Chorvátska dováža SPP plyn severnou trasou zo Severného mora. Tá by sa mala v budúcnosti využívať aj na prepravu plynu z plánovaných nemeckých LNG terminálov. "Zároveň je otvorená aj východná trasa," dodal šéf SPP.
Sulík spresnil, že pri súčasnom nastavení odberu plynu priemyslom nedôjde k žiadnym obmedzeniam jeho v dodávkach. "Ale môže sa stať, že napríklad veľké firmy začnú masívne presúvať výrobu na Slovensko," upozornil minister. Na výrazné rozširovanie výroby a z toho vyplývajúce nároky na dodávky plynu by už nemuseli zásoby plynu stačiť. Dôvodom presunu výroby by podľa ministra mohol byť nedostatok plynu v iných krajinách EÚ.
Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík nezverejnil v liste zaslanom premiérovi Eduardovi Hegerovi ďalšie podmienky zotrvania liberálov vo vláde. V liste znova iba zopakoval, že jedinou podmienkou SaS je vláda bez lídra OĽaNO Igora Matoviča.
Strana SaS je kedykoľvek pripravená rokovať o novej koaličnej zmluve. Na rokovania chce priniesť aj svoje konkrétne návrhy. Sulík opakoval v ňom dôvody vypovedania koaličnej zmluvy. Za problém považuje lídra OĽANO a ministra financií Igora Matoviča.
SaS tvrdí, že si uvedomuje potrebu vlády, ktorá je funkčná, má dôveru ľudí, nevytvára napätie v spoločnosti, ale prináša riešenia pre všetky aktuálne problémy. Strana v liste skonštatovala, že súčasná vláda a koalícia sú vnímané ako konfliktné a sprevádza ich hrubé a opakujúce sa porušovanie koaličných dohôd. "Koalícia s fašistami, nezodpovedné nakladanie s verejnými financiami, opakované hrubé obchádzanie princípov pri tvorbe legislatívy, ľahkovážne neobsadenie dôležitých ústavných orgánov a verejných úradov a hrubé klamstvá, útoky a urážky koaličného partnera, ktoré presahujú hranicu možnej spolupráce," vymenoval Sulík.
Predseda SaS v liste zdôraznil, že prioritou SaS je zostať vo vládnej koalícii. "Tak ako doteraz však pokračovať nemôžeme a nebudeme," tvrdí. Kópiu listu zaslal aj zvyšným lídrom koalície – lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi, predsedovi Sme rodina Borisovi Kollárovi a šéfke Za ľudí Veronike Remišovej.
Strana vyhlásila, že je pre ňu pokračovanie koalície maximálnou prioritou a verí, že je to priorita aj pre Hegera. "Čakáme na Tvoje vyjadrenie a ďalšie kroky smerujúce k rokovaniam o novej koaličnej zmluve, na ktorých prednesieme aj naše konkrétne návrhy," uzavrel Sulík list premiérovi.
Hegera to prekvapilo
"Prekvapilo ma, že osobný list, ktorý som dnes obdržal od Richarda Sulíka cez chatovaciu aplikáciu Signal, predseda SaS vzápätí zverejnil na sociálnej sieti. Prekvapilo ma to o to viac, že sám Richard povedal, že mi stanovisko odovzdá osobne," reagoval premiér Eduard Heger na sociálnej sieti.
Tento postup považuje za neštandardný, rovnako ako bolo neštandardné, že sa dozvedel až z médií, že strana SaS vypovedala koaličnú zmluvu.
Na základe takéhoto prístupu predsedu SaS Richarda Sulíka k informovaniu koaličných partnerov o závažných rozhodnutiach sa predsedovi vlády javí, že v skutočnosti mu nejde o hľadanie riešenia za spoločným stolom, ale skôr o snahu viesť predčasnú politickú kampaň s cieľom dosiahnuť lepší volebný výsledok, aký mala SaS vo voľbách v roku 2020.
"Nemyslím si, že toto je vhodný postup, považujem ho za nekorektný voči partnerom a nezodpovedný aj voči občanom," zdôraznil Heger.
Napriek tomu, ako dodal, bude pokračovať v snahách o vyriešenie tejto koaličnej krízy a pokračovaní štvorkoalície.
Premiér dostal pozvanie na stretnutie s prezidentkou, témou má byť vládna kríza
Predseda vlády Eduard Heger dostal pozvanie na stretnutie od prezidentky Zuzany Čaputovej. Plánuje sa s ňou stretnúť. Uviedol to tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR. "Predseda vlády dostal pozvanie a plánuje stretnutie s prezidentkou, presný termín budeme komunikovať po jeho stanovení," priblížili z Úradu vlády SR.
Prezidentka avizovala, že sa chce v súvislosti s aktuálnou politickou krízou stretnúť s premiérom, počas diskusie na festivale Pohoda. Zaujíma ju, ako bude zabezpečený riadny chod ústavných orgánov.
Čo tomu predchádzalo
SaS minulý týždeň vypovedala koaličnú zmluvu, požaduje vypracovanie novej do konca augusta a odchod Matoviča z vlády. OĽaNO požiadavku odmieta. SaS avizovala, že pri nenaplnení jej podmienok podajú ministri zo strany demisiu. Matovič hovorí, že liberáli takto v septembri povalia vládu. Podľa SaS však ich demisia nebude znamenať pád vlády, predčasné voľby a ani koniec koalície.
Koaličnú zmluvu nechce meniť ani predseda Sme rodina Boris Kollár. Šéf poslaneckého klubu hnutia Peter Pčolinský už skôr uviedol, že v prípade odchodu partnera z koalície by do menšinovej vlády nešli.
„Nie sme to my, kto si dáva ultimatívne požiadavky. Nie sme to my, kto sa tvári, že s ním nikto nič nekomunikuje a pritom sám odchádza od rokovacieho stola. Bez rozhovorov, návrhov alebo pripomienok. A nie sme to my, kto dokola omieľa rovnaké klamstvá o hlasovaní s fašistami a rozvracaní verejných financií,“ uviedol na svojej sociálnej sieti šéf OĽaNO a minister financií Igor Matovič na margo sporu s predsedom SaS Richardom Sulíkom. Nemlčali ani ďalší predstavitelia Obyčajných ľudí.
Podľa Igora Matoviča urážanie sa a najmä ultimáta nikdy nič dobré nepriniesli. „Ak by mal Richard Sulík dobrú vôľu, mohol byť pri prorodinnom balíčku, hľadať spolu s nami riešenia pre učiteľov alebo pracovníkov v zdravotníctve. Mohli sme sa baviť o tom, kde spoločne hľadať zdroje. Mohol prichádzať s vlastnými návrhmi,“ komentuje šéf najsilnejšej koaličnej strany. Len to by podľa neho musel sedieť pri rokovacom stole. Nesedel, a aj keď prišiel, po 15 minútach odchádzal s odpoveďou nie.
Matovič: Sulík ohovára a šíri nepravdy
Matovič sa domnieva, že predseda SaS namiesto rokovania s ostatnými koaličnými stranami dnes obieha ako kométa všetky médiá. Ohovára, šíri ďalej nepravdy a útočí na OĽaNO. Toto sa, ako komentuje minister financií, volá manipulácia a kolektívny brainwashing. Alebo inak, vytváranie vlastnej zmanipulovanej reality. Vrtieť psom v praxi.
„Sulík, určité médiá a viaceré osobnosti verejného života sa v jednom šíku s mafiou a fašistami rozhodli zvrhnúť vládu. Manipulatívne sa hrajú s citmi ľudí a spoločne vytvárajú obraz Matovič = šialenec a človek, ktorý rozhadzuje naše spoločné peniaze. Sulík hrá hlavnú úlohu, hrdinského záchrancu štátu pred Matovičom. Chápete?“ pýta sa Matovič s dôvetkom, že na Slovensku nie je žiadna korupcia, výber daní je skvelý, finančná správa funguje bezchybne, minister financií sa snaží nájsť zdroje na všetky nároky, ktoré sa tu „nahromadili za desaťročia rozkrádania minulých vlád“.
Predseda SaS podľa šéfa OĽaNO od začiatku bije do vlastnej vlády. „Torpéduje rozhodnutia, riešenia aj rokovania. Je dokonalou opozíciou vo vlastnej koalícii. Robil to v pandémii, kríze a robí to aj teraz. A jediným cieľom je ponížiť a zlikvidovať Igora Matoviča a OĽaNO, pretože sme najväčšou konkurenciou jeho strany.“
„Neznížime sa na úroveň Sulíka a mafiánsko-fašistickej opozície. Bolo by našou prehrou, ak by sme sa nechali Sulíkom v spolupráci s mafiou prevalcovať,“ uzatvára svoj status na sociálnej sieti Matovič.
Naď: Chceme pokračovať, ale predsedu neodvoláme
„Z našej strany je snaha dohodnúť sa so SaS a pokračovať vo štvorkoalícii. Predsedu ale neodvoláme. A oni to vedia a jasne a dlho. Preto, ak na tom budú trvať, vláda pôjde ďalej bez SaS. Je to ich rozhodnutie, ale vyprosovať sa im nebudeme. Odvoláme ich nominantov a vláda pôjde aj bez nich. Inú cestu nepripúšťajú. Žiaľ.“ Minister obrany Jaroslav Naď takto komentoval status svojho straníckeho kolegu a poslanca NR SR Antona Stančíka.
Ten túto koalíciu napriek všetkým chybám a hádkam považuje za oveľa lepšiu alternatívu ako to, čo môže prísť po voľbách. Rozpad by podľa jeho slov bol zahodením šance, ktorá sa už nebude opakovať.
Stančík dodáva, že v zápale konfliktu zabúdajú koaliční partneri na to, prečo dostali mandát vládnuť. „Sme v kríze a to najhoršie, čo môžeme dnes robiť, je vyhrocovanie situácie a vzájomné útoky, ktoré znemožňujú akúkoľvek šancu na dohodu. To by si mali uvedomiť nielen poslanci, ale hlavne lídri. Zahnanie do kúta a provokácie nie sú spôsob, ako docieliť dohodu a zmier. Je to najlepšia cesta, ako to dostať do bodu, odkiaľ niet cesty späť.“
AKTUALIZOVANÉ Nezaradená poslankyňa Katarína Hatráková podporí aj prípadnú menšinovú vládu po možnom odchode SaS z koalície. Nezaradený poslanec Miroslav Kollár nevidí dôvod, aby prestal podporovať zmysluplné návrhy koalície, nechce však hovoriť o plošnej podpore vláde, pokiaľ je v nej líder OĽaNO Igor Matovič.
Hatráková si nemyslí, že v súčasnej situácii by mali predčasné voľby zmysel. "Menšinová vláda mi príde zmysluplnejšia," povedala pre TASR. Naďalej bude podľa vlastných slov podporovať vládu a všetky jej zmysluplné návrhy. Nateraz nedostala ponuku na prípadný návrat do klubu OĽaNO.
Miroslav Kollár: Odchod lídra OĽaNO by vyriešil väčšinu problémov krajiny
Miroslav Kollár označil otázku o podpore menšinovej vláde za predčasnú. Po svojom odchode z koalície deklaroval podporu zmysluplným návrhom vlády a nevidí dôvod, aby v tom nepokračoval. "O plošnej podpore vlády v tejto chvíli nemôže byť reč, pokiaľ je v nej Matovič," podotkol. Odchod lídra OĽaNO by podľa neho vyriešil väčšinu problémov krajiny, umožnil dovládnutie súčasného kabinetu a oddialil návrat predchádzajúcich vlád. Dodal, že ideálne by bolo, keby sa Matovič stiahol z politiky a prenechal OĽaNO premiérovi Eduardovi Hegerovi.
Valášek: horšie zlo je zotrvanie tejto štvorkoalície
"Predčasné voľby nie sú najmenším zlom. To horšie zlo je zotrvanie tejto štvorkoalície, či ešte horšie, trojkoalície spoliehajúcej sa na podporu fašistov," podotkol nezaradený poslanec Tomáš Valášek. Dodal, že pri dobrých zákonoch nemá dôvod správať sa k menšinovej vláde inak ako k doterajšej väčšinovej, ktorej zákony často podporoval. Negarantuje však, že pri hlasovaní o dôvere v pléne kabinet podrží. Hovorí o riziku, že čím dlhšie bude súčasná vláda pri moci, tým väčšiu šancu na návrat a aj ústavnú väčšinu v parlamente bude mať koalícia tvorená Smerom-SD, Hlasom-SD, fašistami a prípadne aj Sme rodina. Kritizoval hádky a spory v koalícii, ako aj nekompetentnosť vlády.
Strana SaS minulý týždeň vypovedala koaličnú zmluvu, požaduje vypracovanie novej a odchod lídra OĽANO Igora Matoviča z vlády. OĽANO požiadavku odmieta. SaS avizovala, že pri nenaplnení jej podmienok podajú ministri zo strany demisiu. Matovič hovorí, že liberáli takto v septembri povalia vládu. Podľa SaS však ich demisia nebude znamenať pád vlády, predčasné voľby a ani koniec koalície. Koaličnú zmluvu nechce meniť ani predseda Sme rodina Boris Kollár. Šéf poslaneckého klubu hnutia Peter Pčolinský už skôr uviedol, že v prípade odchodu partnera z koalície by do menšinovej vlády nešli.
Z minulosti však vieme, že akýkoľvek väčší konflikt znamená preferenčné straty, vraví sociológ Hřích
V prípade odchodu strany Sloboda a Solidarita (SaS) z vládnej koalície, by nachádzanie podpory v parlamente pri schvaľovaní zákonov mohlo vyústiť do ďalších sporov, myslí si sociológ z agentúry AKO Václav Hřích. Spojenectvo môže byť uzavreté s poslancami SaS, s nezaradenými poslancami alebo s opozíciou, čo by mohlo generovať ďalšie spory. „SaS by však mohla mať silnejšiu pozíciu, keďže by bolo potrebné sa s ňou dohadovať vždy a nielen jednorazovo pri niektorých zákonoch. Najväčšia deeskalácia situácie by mohla byť, ak by sa im podarilo dohodnúť sa, čo však teraz vnímam veľmi negatívne, že by sa to podarilo," uviedol Hřích. Čím dlhšie sa však bude riešenie konfliktu medzi Igorom Matovičom (OĽANO) a Richardom Sulíkom (SaS) odkladať, tým viac bude podľa jeho názoru narastať nedôvera v štátne inštitúcie.
„Keď sa pozrieme na to, ako postupne za posledný rok, rok a pol klesá dôveryhodnosť nielen k lídrom politických strán, ale aj k inštitúciám, teda k vláde alebo úradu prezidenta SR, tak čím dlhšie nebude jasné, ako sa to ďalej vyvinie a ako sa situácia vyrieši, tým bude podľa môjho názoru nedôvera ľudí stále rásť, čo nikdy nie je dobré," dodal Hřích. Podľa jeho názoru sú dve možnosti. Buď bude hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobosti (OĽaNO) a SaS čakať do poslednej chvíle, alebo niektorá strana urobí radikálne rozhodnute. „Kým sa tak nestane, bude to podľa mňa veľký problém. Pomôcť situácii môžu ešte požiadavky strany SaS, ktoré chce strana predostrieť premiérovi. Z minulosti však vieme, že akýkoľvek väčší konflikt znamená preferenčné straty," podčiarkol.
Teoreticky si viem predstaviť, že OĽaNO vyhovie požiadavke SaS, komentuje Mesežnikov
Podľa politológa Grigorija Mesežnikova nie je vylúčené ani to, že bude pôsobiť trojkoalícia s ad hoc podporou SaS s tým, že vláda bude mať obmedzené možnosti, no zákony bude môcť schvaľovať. „Samozrejme podpora zo strany SaS by bola podmienečná, s podporou takých návrhov, ktoré sú v profile SaS. Ďalšou možnosťou by bola ad hoc podpora zo strany opozície, keďže Matovič už má skúsenosť s podporou fašistov. Otázkou je, nakoľko je to akceptovateľné pre ďalších koaličných partnerov. Tretím prípadom by bolo vyhlásenie predčasných volieb," vysvetlil politológ. Podľa jeho názoru sa nateraz zdá, že sa vládna koalícia 1. septembra skráti o jedného. To, že by situáciu pomohol vyriešiť Eduard Heger (OĽaNO) z pozície premiéra však neočakáva.
„Teoreticky si viem predstaviť, že OĽaNO vyhovie požiadavke SaS, veď Matovič už raz odstúpil z postu premiéra, ale do akej miery to vyrieši konflikt medzi týmito stranami si neviem predstaviť, respektíve čo by za to OĽaNO chcelo. Igor Matovič by napokon stále bol v parlamente. Otázkou stále zostáva, ako by Matovič vládu, z ktorej by bol akoby vyhodený, nechal dýchať," povedal politológ Juraj Marušiak. Myslí si, že medzi možnosťami je rozpad koalície a vznik menšinovej vlády opierajúcej sa o nezaradených poslancov alebo rozpad koalície s predčasnými voľbami, no do úvahy pripadá aj úradnícka vláda, ktorá by sa opierala o strany v terajšej konštelácii, prípadne by sa koaličná konštelácia zmenila, či už pod vedením Eduarda Hegera alebo bez neho. „No neviem predpokladať, či by Igor Matovič nechal tú vládu dýchať ako poslanec parlamentu," skonštatoval.
Vzťah medzi OĽaNO a SaS je podľa Marušiaka napätý a evidentne problematický od samotného vzniku koalície, aj od čias prijímania pandemických opatrení. „Je tam evidentná aj osobná rivalita medzi oboma lídrami a sú to aj osobné animozity a problematické je aj svojvoľná interpretácia koaličnej zmluvy zo strany Igora Matoviča a taká interpretácia, ktorá vlastne znamená jej nerepšektovanie. Obe strany si kladú navzájom evidentne neprijateľné podmienky. Požiadavka Sulíka na odstúpenie Igora Matoviča je pre OĽaNO neprípustná, pretože je to predsa len stranícky líder a symbolizuje túto stranu. Za zvláštne považujem aj to, že Richard Sulík včera 10. júla interpretoval isté požiadavky smerom k Matovičovi verejne," uzavrel Marušiak s tým, že v dobre fungujúcej koalícii sa takéto podmienky medzi partnermi odovzdajú osobne a následne sa interpretujú verejne.
Kalifornská lekárka navrhuje plávajúcu potratovú kliniku v Mexickom zálive ako spôsob, ako zachovať prístup k interrupciám pre ženy žijúce v štátoch na juhu USA, kde boli uzákonené zákazy vykonávania týchto procedúr.
Cieľom je poskytnúť mimo dosahu štátnych zákonov kliniku na palube lode, ktorá by ponúkala umelé ukončenie tehotenstva v prvom trimestri, antikoncepciu a ďalšiu starostlivosť, povedala pôrodníčka-gynekologička Meg Autryová, profesorka z Kalifornskej univerzity v San Franciscu (UCSF).
"V našej krajine došlo k útoku na reprodukčné práva a ja som celoživotným zástancom reprodukčného zdravia a voľby. Musíme vytvárať možnosti a byť kreatívni, aby sme pomohli ľuďom v štátoch s reštriktívnymi opatreniami získať zdravotnú starostlivosť, ktorú si zaslúžia," povedala Autryová pre AP.
Lekárka dodala, že táto myšlienka je zatiaľ len vo fáze získavania financií prostredníctvom neziskovej organizácie PRROWESS (Ochrana reprodukčných práv žien ohrozených nariadeniami štátov).
Návrh prichádza v čase, keď bol prístup k interrupciám v južanských štátoch okamžite obmedzený po tom, čo Najvyšší súd USA zrušil ústavné právo na interrupciu, pripomína AP.
V Alabame, Mississippi, Louisiane a Texase už vstúpili do platnosti zákazy zakazujúce interrupcie. Floridský zákon zakazuje umelé potraty po 15. týždni tehotenstva s výnimkou v prípade, ak je ohrozený život matky alebo aj ak jej hrozí vážne zranenie, či v prípade smrteľného postihnutia plodu.
Podľa Autryovej ich právny tím verí, že pri americkom pobreží je také pásmo federálnych vôd, kde by licencovaní poskytovatelia mohli bezpečne a legálne poskytovať interrupčné zákroky mimo dosahu štátnych zákonov. Pre ženy z južného regiónu by bolo dostať sa na pobrežie a nastúpiť na loď možno jednoduchšie, než cestovať do štátu, kde je interrupcia legálna, domnieva sa lekárka.
Kandidatúru na post nového lídra britskej Konzervatívnej strany oznámilo už deväť politikov. Miernym favoritom sa po tomto víkende stáva Liz Trussová, ktorá už tiež potvrdila kandidatúru.
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová v nedeľu večer oznámila, že sa bude uchádzať o post lídra Konzervatívnej strany, z ktorého tento týždeň odstúpil premiér Boris Johnson.
Krátko po Trussovej kandidatúru ohlásil aj poslanec Rehman Chishti, ktorý je od tohto týždňa štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí. Celkovo tak kandidatúru na lídra britských konzervatívcov, ktorý sa stane aj novým predsedom vlády, oficiálne oznámilo už 11 politikov.
Trussová (46) sa už dlho spomína ako možná nástupkyňa Johnsona a podľa prieskumov sa teší popularite medzi členmi Konzervatívnej strany. Pre denník Telegraph v nedeľu povedala, že v prípade prevzatia úradu premiéra by "od prvého dňa začala znižovať dane". Či konzervatívci na túto klasickú tému ešte počujú alebo zvažujú aj iné otázky, sa uvidí čoskoro. Trussová totiž nevyniká intelektom či charizmou, ani inými vlastnosťami, až na lojalitu.
Všetci kandidáti sú poslancami Konzervatívnej strany v Dolnej snemovni, hoci patria do rôznych názorových frakcií. Okrem Mordauntovej už do súboja oficiálne vstúpili súčasný aj bývalý minister financií – Nadhim Zahawi a Rishi Sunak, niekdajší šéf rezortu diplomacie Jeremy Hunt, minister dopravy Grant Shapps, exminister zdravotníctva Sajid Javid či generálna prokurátorka Suella Bravermanová. Medzi menej známych kandidátov patria poslanci Kemi Badenochová a Tom Tugendhat.
Charles Moore, ktorý píše svoje stĺpčeky v magazíne Spectator, pripomenul, že novým lídrom sa v takýchto situáciách (keď líder neskončí po prehratých voľbách alebo hlasovaní o nedôvere) stáva niekto, kto je blízky odchádzajúcemu premiérovi. To by napovedalo v prospech Bena Wallacea, ale to sa tentokrát nestane.
Prvým prekvapením je, že minister obrany Ben Wallace, ktorý bol považovaný za jedného z hlavných favoritov, cez víkend prekvapivo oznámil, že kandidovať nebude.
Podľa britských médií majú najväčšie šance na zvolenie Rishi Sunak, Jeremy Hunt, Liz Trussová či Sajid Javid. Súboj však nemá jasného favorita a jeho výsledok je momentálne nepredvídateľný.
Boris Johnson vo štvrtok – po odstúpení desiatok ministrov a štátnych úradníkov – oznámil, že odstupuje z postu lídra Konzervatívnej strany. Podľa vlastných slov chce však zotrvať vo funkcii premiéra, až pokým nebude vybraný jeho nástupca.
Harmonogram a pravidlá výberu nového straníckeho šéfa, ktorý sa následne postaví aj do čela vlády, budú zrejme zverejnené v pondelok, pričom celý proces by mohol trvať aj niekoľko mesiacov. O predložených kandidatúrach bude opakovane hlasovať všetkých 358 konzervatívnych poslancov, ktorí spomedzi uchádzačov vyberú dvoch hlavných favoritov. O tom, kto z nich sa stane novým lídrom, následne rozhodnú členovia Konzervatívnej strany, a to ešte pred straníckym zjazdom plánovaným na začiatok októbra.
Podľa pozorovateľov by však celý proces mohol prebehnúť aj v zrýchlenom konaní, v rámci ktorého by boli dvaja hlavní kandidáti vybraní ešte pred 21. júlom, teda pred začiatkom letnej parlamentnej prestávky. V prípade, že by sa poslanci zhodli na jedinom kandidátovi, by sa hlasovanie v rámci celej členskej základne konať nemuselo. Existujú náznaky, že súboj o vedenie strany sa len tak rýchlo neskončí, keďže niektorí uchádzači už začali na svojich súperov zhromažďovať kompromitujúce materiály.
Pravdepodobným výsledkom tak bude to, že novým premiérom a predsedom strany bude niekto menej výrazný a vo všeobecnosti slabší kandidát.
Bývalá premiérka tiež spoločne s Richardom Sulíkom odmietla podporiť prorodinný balíček, nie je to vraj protiinflačná pomoc.
Predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík by si mohol pri odchode do opozície posilniť pozíciu, ak sa zvyšok koalície nerozhodne spolupracovať s fašistami. Povedala to bývalá premiérka Iveta Radičová v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Je však podľa nej potrebné uvedomiť si, dokedy to občan znesie. Radičovej vláda padla v októbri 2011 po tom, ako premiérka spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vlády, čo vtedy Sulík a jeho strana nepodporili. Viedlo to k predčasným voľbám. Dnes paralelu s týmto vývojom využíva Igor Matovič, v roku 2011 tiež poslanec, proti Sulíkovi.
Radičová dnes situáciu vidí inak: "Sulík si vie posilniť pozíciu, keď bude 'bartrovať' schvaľovanie zákonov, pokiaľ sa zostávajúci zvyšok koalície nerozhodne naplno kooperovať s fašistami v parlamente," skonštatovala. Je podľa nej otázkou, aký zmysel bude mať menšinová vláda pre občanov. "Budú sa naozaj presadzovať zákony, ktoré nevyhnutne potrebuje prijať?" pýta sa.
Počítať podľa nej treba aj s tým, dokedy občan znesie spory predstaviteľov v koalícii. Poukázala pritom na niekdajšiu krízu počas vlády Igora Matoviča. Podľa bývalej premiérky sa situácia aj v súčasnosti nesie v rovnakom duchu. "Osobné rivality prevyšujú nad tým, čo Slovensko potrebuje nevyhnutne riešiť," podotkla.
Radičová svojím hodnotením situácie mäkko drží stranu Richardovi Sulíkovi. Protiinflačnú pomoc nepovažuje za reálnu pomoc. Občania podľa nej oprávnene vnímajú, že vláda nereaguje a neodpovedá na problémy, ktorými žijú. Od vlády očakávajú, že bude prichádzať s riešeniami, ktoré zvýšia životnú úroveň. "Ide nám to hrozne pomaly a ako v bagančiach," povedala Radičová.
A ako hodnotí Iveta Radičová správanie Roberta Fica a Petra Pellegriniho? Opozícia sa podľa nej prizerá sebadeštrukčnému a sebalikvidačnému procesu vládnej koalície. Poukazuje na emóciu sklamania, hnevu a frustrácie na strane občanov, podpísanú emóciou strachu, keďže nevidia, že by rozhodnutia viedli k lepším riešeniam. "Otvára sa tak priestor pravicovému extrémizmu," upozornila bývalá preniérka. Zabrániť tomu sa podľa nej dá presunom od mocenskej politiky k politike riešení, diskusiami a zapájaním ľudí do prijímania riešení. Kritizuje tiež rozdelenie spoločnosti a vytváranie ďalšieho napätia.
Minister hospodárstva a šéf SaS Richard Sulík sa má budúci týždeň pre koaličnú krízu stretnúť s premiérom Eduardom Hegerom. Premiérovi chce zároveň v pondelok, najneskôr v utorok odoslať list s informáciou o odchode SaS z koalície. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.
"My sme koalíciu opustili, pretože nevidíme žiaden zmysel v ďalšom fungovaní, naopak, vidíme mnoho problémov. Zároveň hovoríme, že sme pripravení sa dohodnúť na novej koalícii s novou zmluvou," skonštatoval.
Vláda, ktorá by mala fungovať podľa novej koaličnej zmluvy, musí podľa Sulíka splniť viacero podmienok. Okrem odchodu ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) z vlády požaduje strana napríklad vyriešenie platu učiteľov, valorizáciu platov zdravotníkov či zamestnancov štátu o infláciu. Požiadavky považuje za primerané a premyslené. "Ak nedôjde k dohode na novej koalícii a koaličnej zmluve, z ktorej jasne vyplynie, že Igor Matovič už nebude vo vláde, tak my štyria ministri z SaS podáme demisie," zdôraznil.
Šéf liberálov zopakoval, že v prípade ich odchodu z postov ministrov nedôjde k povaleniu vlády. "Vláda bude normálne fungovať ďalej, možno bude menšinová, možno bude mať väčšinu," doplnil.
Ako to dopadne, podľa neho závisí od koaličných partnerov. Sulík zdôraznil, že je pripravený prijať každú alternatívu. V prípade, ak ako minister hospodárstva skončí, vráti sa do parlamentu. Zároveň odmietol, že mu ide o predčasné voľby, ako šéf SaS chce stranu priviesť do riadnych parlamentných volieb, ktoré očakáva vo februári 2024.
Deklaroval, že aj keby bola SaS v opozícii, je pripravená naďalej podporovať kvalitné návrhy koalície.
K tragickej dopravnej nehode došlo v sobotu večer na horskom priechode Soroška v katastri obce Jablonov nad Turňou v okrese Rožňava. Zrážku dvoch osobných vozidiel neprežil 55-ročný vodič jedného z nich, ťažké zranenia pri nej utrpeli jeho dvaja spolujazdci.
Hovorkyňa košického krajského policajného riaditeľstva Lenka Ivanová informovala, že vodič, ktorý podľa výsledkov doterajšieho vyšetrovania nehodu spôsobil, z miesta ušiel.
"Podľa doterajších zistení doposiaľ nestotožnený vodič viedol včera krátko po 18. hodine osobné motorové vozidlo značky Citroën Xsara Picasso po štátnej ceste I/16 v smere z Košíc do Rožňavy, avšak v tiahlej ľavotočivej zákrute na horskom priechode Soroška z doposiaľ nezistených príčin prešiel do protismeru, kde pravou prednou časťou vozidla narazil do ľavej prednej časti protiidúceho osobného motorového vozidla značky Ford Focus, ktoré šlo v smere z Rožňavy do Košíc," priblížila.
Okrem vodiča vozidla Ford, ktorý utŕženým zraneniam na mieste podľahol, utrpeli jeho 46-ročná spolujazdkyňa a 19-ročný spolujazdec zranenia s predpokladaným časom liečenia a práceneschopnosti viac ako 42 dní. Viac ako sedem dní sa zo zranení bude liečiť 18-ročná spolujazdkyňa. Prítomnosť alkoholu alebo iných omamných a psychotropných látok u nebohého vodiča zistí nariadená pitva.
Foto: Polícia SR - Košický kraj/FB
"Vec po zadokumentovaní za prítomnosti znalca z odboru cestná doprava prevzal vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, ktorý začal trestné stíhanie za trestný čin usmrtenia a trestný čin ublíženia na zdraví," doplnila Ivanová. Okolnosti, ako aj presnú príčinu dopravnej nehody budú ďalej vyšetrovať rožňavskí dopravní policajti.
Na letnej párty Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) ktosi zrejme podal najmenej deviatim ženám sedatívne látky, ktoré zvyknú používať páchatelia sexuálnych trestných činov. Na večierku sa zúčastnil aj kancelár Olaf Scholz a viacerí poslanci SPD, informovala v sobotu agentúr AFP.
Berlínska polícia v tejto súvislosti vyšetruje podozrenie zo spôsobenia vážnej fyzickej ujmy, zatiaľ však nevie, kto za nezákonným konaním stál.
"Nahnevalo ma, že k takémuto niečomu mohlo dôjsť na udalosti organizovanej SPD," uviedol pre denník Die Welt spolupredseda strany Lars Klingbeil, ktorý prisľúbil, že zodpovedné osoby budú zadržané a potrestané.
Ako prvá podozrenie z podania omamnej látky nahlásila 21-ročná účastníčka párty, ktorá sa sťažovala na nevoľnosť a závraty, hoci pila len nealkoholické nápoje. Na druhý deň sa na priebeh večierka vôbec nepamätala, a preto absolvovala lekárske vyšetrenia.
Žene odobrali vzorky krvi na toxikologické testy, ktorých výsledky ešte nie sú známe.
Veľká párty SPD, ktorá sa tradične koná pred začiatkom letných politických prázdnin, sa uskutočnila v stredu večer v oblasti Berlína a zúčastnilo sa jej asi 1 000 hostí. Išlo o vnútrostranícku akciu a vstup bol možný iba na pozvánky.
Predstaviteľka SPD v sobotu uviedla, že s podozrením na podanie sedatív prišlo už deväť žien. Zároveň vyzvala prípadné ďalšie obete, aby sa prihlásili.
"Prípad vyvolal veľké emócie," priznala šéfka poslaneckého klubu sociálnych demokratov v Bundestagu Katja Mastová, podľa ktorej je v celej záležitosti mnoho nejasností. SPD o prípade informovala všetkých účastníkov párty formou emailu.
Berlínska polícia uviedla, že zatiaľ jej bolo v súvislosti s eventom SPD oficiálne nahlásených len päť prípadov možného podania uspávacích drog. Doposiaľ však neidentifikovala žiadneho podozrivého.
Počas vlaňajšieho roka vyšetrovali v Berlíne 22 prípadov podania takýchto látok, skutočné čísla sú však zrejme oveľa vyššie. Sedatívne drogy, tzv. rape-drugs, často využívajú sexuálni násilníci, ktorí sa spoliehajú na to, že ich obete si následne nevedia vybaviť priebeh udalostí.
AKTUALIZOVANÉ Minister financií a šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič pripúšťa, že strana SaS povalí 1. septembra tretiu vládu, ktorej je súčasťou. Podľa neho je plán už dávno urobený. Sulíkovci v reakcii uviedli, že Matovič iba potvrdil opodstatnenosť požiadaviek na jeho odchod.
"Ono je za tým určite niečo väčšie, vyššia hra, o čom nikto z nás ani netuší. Dohoda s niekým, komu tretie povalenie vlády SaS-kou mimoriadne vyhovuje," uviedol na sociálnej sieti.
Matovič odmieta, že by sa pri schvaľovaní rodinného balíčka porušila koaličná zmluva. SaS si podľa neho vymýšľa. "Konali sme vyslovene so súhlasom SaS," dodal.
SaS vypovedala koaličnú zmluvu, novú očakáva do konca augusta, chce ju prepracovať na základe aktuálnej politickej situácie, žiada odchod Igora Matoviča z vlády. To OĽaNO odmieta, za Matovičom stojí.
SaS chce svoje požiadavky adresovať premiérovi budúci týždeň. Ak nedôjde k ich naplneniu, podajú jej ministri demisiu.
Spor v koalícii sa opäť vyostril po tom, ako poslanci Národnej rady SR prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej pri tzv. protiinflačnom balíku z dielne ministra financií a lídra OĽaNO Matoviča.
Liberáli: Matovič potvrdil opodstatnenosť odchodu
Matovič výrokmi o páde vlády či predčasných voľbách potvrdil opodstatnenosť požiadaviek na jeho odchod z funkcie. Konštatuje to strana SaS v stanovisku, ktoré poskytol hovorca Ondrej Šprlák. Demisia štyroch ministrov z SaS podľa nej nebude znamenať ani pád vlády, ani predčasné voľby, a ani koniec koalície.
"Každá riadna vláda musí mať dôveru parlamentu, teda aspoň 76 poslancov. My sme pripravení poskytnúť všetkých 19 poslancov pri obmene jedného postu vo vláde," priblížil predseda strany a minister hospodárstva Richard Sulík.
Gröhling: Nie je jednoduché pozrieť sa pravde do očí
Šéf rezortu školstva a podpredseda strany Branislav Gröhling povedal, že ak nebude Matovič vo vláde, politická aj spoločenská situácia sa upokojí. "Chápeme, že nie je jednoduché pozrieť sa pravde do očí a ľahšia cesta je obviňovať koaličného partnera z výmyslov a opakovane o ňom klamať," dodal.
Sulík skonštatoval, že ak nebudú mať koaličné strany OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí záujem o ďalšiu spoluprácu s SaS, môžu sa opätovne oprieť o podporu ĽSNS. "Za SaS môžeme deklarovať požiadavku, že z novej koaličnej zmluvy musí tiež vyplynúť istota, že vládna koalícia s extrémistami nekšeftuje a ani nelaškuje," uviedol.
