Karel Čapek nám vo svojich Obrázkoch z Holandska zanechal výjavy z idylickej krajiny, kde je všetko akoby vymaľované, čisté a úhľadné. Nevyhnutne k tým pohľadom patria pokojne sa pasúce kravy, ovce a kone… Hlavne ale kravy, ktoré stoja medzi kanálmi, dôstojne prežúvajú a hľadia na Čapka, ktorému v tej chvíli asi nenapadá, že krava produkuje vo svojom tráviacom trakte, ktorý je sám osebe zázrak prírody, nebezpečné plyny, ktoré raz budú ohrozovať planétu. Čapek skôr myslel na to, ako je o tie kravy dobre postarané a ako je taká krava dobrým symbolom zeme, ktorá sa mu celá javila ako ona, teda pokojná a spokojná. Krava a Holandsko, to bolo šťastné synonymum, šťastné partnerstvo.
Pamätám si, keď som bol v roku 1990 v Holandsku prvýkrát, bola to moja prvá cesta na Západ, hocičo z toho ešte platilo. Naozaj Holandsko, to boli pred tridsiatimi rokmi stále ešte kravy, pastviny, mlyny, grachty, kravy, kone a zase kravy a kravy (a pochopiteľne aj iné veci, napríklad coffee shopy). Bol som tým očarený asi rovnako ako šesťdesiat rokov predo mnou Čapek. Keď som sa tam potom vždy po niekoľkých rokoch vracal, všímal som si, ako kráv ubúdalo, rovnako ako tých pastvín, namiesto nich sa už všade rozťahovali industriálne škatule, haly, sklady a zase haly: tá holandská kravia krajina mizla.
Kráv ale vôbec nebolo menej, ako som počul a čítal, skôr ich pribúdalo, všetok ten priemysel mlieka a mäsa rástol, menil sa na gigantické odvetvie, ktoré ale už nešlo prevádzkovať na poliach, takže kravy presťahovali do tých hál. Z polí ich stiahli do gigantických veľkovýkrmní, kde bolo všetko oveľa efektívnejšie, takže na váhe pribúdali ešte rýchlejšie a ich obrie vemená produkovali ešte viac toho vyhláseného holandského mlieka, pretože sa o to postarali vysoko výkonná holandská veda a racionalita. Samozrejme, veľa kráv sa stále ešte páslo vonku, na tých zostávajúcich zelených plochách medzi hangármi. Treba povedať, že aj tento stav vyzeral akosi úhľadne a čisto, mal svoju holandskú estetiku a Holandsko bolo, a je stále, ešte celkom pekné: keby človek nevedel, že to bolo oveľa krajšie.
Z Holandska, jednoducho z tej báječnej a na prvý pohľad idylickej krajiny, teraz prichádzajú správy o búrlivých stretoch polície s farmármi, chovateľmi tých kráv. Dôvodom je rozhodnutie vlády znížiť do roku 2030 stav populácie kráv o celú tretinu. Čiže vybiť obrovské množstvo stád. Znie to určite šialene a pôsobí to ako ďalší prejav environmentálnej (a masochistickej) mánie, ktorej Holandsko, tá príkladná krajina neskorého Západu, prepadlo. Je celkom možné, že za tým sú ideologické pohnútky, predstaviť si možno aj konflikt mesta (teda elít) a vidieka, ktorý sa drží iných hodnôt a ideálov. Pokiaľ však taký vidiek ešte existuje.
Ten drastický rez nie je totiž najskôr vedený na čapkovské kravy na lúke, ale na ekonomické odvetvie, v ktorom sa z kravy stala biologicko-priemyselná entita na produkciu mäsovej a mliečnej hmoty. Bez nej, teda bez mäsa a mlieka, by sme sa určite nezaobišli. Že ich produkcia a spotreba nesmierne zaťažujú čokoľvek, čo je na tejto planéte drahé a krehké, azda pomaly dochádza aj tým, ktorí lacný biftek považujú za samozrejmú súčasť ľudského šťastia. Krava je potom iba prostriedkom na jeho uspokojenie. Nič proti biftekom, ale súcit s tými vybíjanými kravami sa najviac prejaví vedomím, odkiaľ sa to potešenie na tanieri berie. A že za ním je čosi, čo si fantasta Čapek nevedel predstaviť ani v bujných snoch. Možno by sa z neho stal vegetarián. Verím napokon, že dnes by ním bol. Takým tichým a súcitným.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.