Spoločnosť Twitter v utorok večer oznámila, že zažalovala amerického miliardára Elona Muska, pričom požaduje, aby dokončil jej kúpu za vopred dohodnutých 44 miliárd dolárov (43,29 miliardy eur). Informuje o tom agentúra AP.
Twitter avizoval začatie právneho sporu s Muskom po tom, ako tento miliardár uplynulý piatok oznámil, že odstupuje od aprílovej zmluvy o kúpe tejto spoločnosti. Jeho právni zástupcovia pritom ako dôvod uviedli, že Twitter neposkytol Muskovi ním požadované údaje, ktoré by mu umožnili urobiť nezávislé hodnotenie počtu falošných alebo spamových účtov na tejto sociálnej sieti.
Utorňajšia žaloba, ktorú Twitter podal na súde v americkom štáte Delaware, sa začína ostro formulovaným obvinením, že "Musk odmieta dodržať svoje záväzky voči Twitteru a jeho akcionárom, keďže dohoda, ktorú podpísal, už neslúži jeho osobným záujmom," cituje AP.
Twitter ďalej tvrdí, že Musk "sa očividne domnieva, že na rozdiel od všetkých ostatných strán podliehajúcich zmluvnému zákonu štátu Delaware, môže on zmeniť názor a očierňovať túto spoločnosť, narušiť jej operácie, zničiť hodnotu jej akcií a len tak odísť".
Twitter dlhodobo odhaduje, že na jeho platforme je približne päť percent falošných účtov. Musk pred časom tieto údaje spochybnil tvrdiac, že takýchto účtov musí byť aspoň 20 percent. Šéf firiem Tesla a SpaceX zároveň spoločnosť Twitter obvinil z porušenia zmluvy o akvizícii, ktorej sa mala dopustiť tým, že prepustila dvoch vysokopostavených manažérov a tiež približne tretinu svojho tímu na hľadanie talentov.
Musk ponúkol v apríli Twitteru za akciu 54,20 dolárov a podľa vlastného vyhlásenia chcel Twitter po odkúpení transformovať na súkromnú spoločnosť. Pôvodne sa očakávalo, že Twitter ponuku odmietne a prijme opatrenia, ktoré by zabránili Muskovi prevziať spoločnosť. Twitter však začal byť voči kúpe otvorenejší po tom, čo Musk zverejnil, že si zabezpečil financovanie v objeme 46,5 miliardy USD.
Spoločnosť dospela 25. apríla k záveru, že predaj za uvedenú sumu je v najlepšom záujme jej akcionárov a súhlasila s ním. Musk sa zaviazal, že potenciál tejto sociálnej siete ešte "znásobí", pričom avizoval, že uvoľní obmedzenia týkajúce sa slobody prejavu a z platformy odstráni falošné účty.
Jeho sebavedomie však zakrátko opadlo, píše AP a pripomína, že sa tak stalo po tom, ako výrazne klesla hodnota akcií Tesly, a teda primárneho zdroja Muskovho imania, pričom miliardár sa následne už zdal byť menej nadšený z kúpy Twitteru.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok varovala, že pandémia nového koronavírusu sa ani zďaleka neblíži ku koncu, čoho dôkazom sú najnovšie vlny nákazy a narastajúceho počtu infikovaných v mnohých krajinách. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Nové vlny (šírenia) vírusu znova ukazujú, že pandémia ochorenia COVID-19 sa ani zďaleka neskončila," povedal na tlačovej konferencii šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. "Vírus sa šíri vo veľkom a krajiny samy nezvládajú efektívne zvládať túto záťaž," uviedol s tým, že sa to týka jednak hospitalizácií akútnych prípadov, a jednak rastúceho počtu prípadov s postcovidovým syndrómom, označovaným ako dlhý covid.
Ochorenie COVID-19 predstavuje podľa WHO aj naďalej globálne ohrozenie, a to aj dva a pol roka po vypuknutí pandémie, píše agentúra Reuters. Na piatkovej videokonferencii preto núdzový výbor WHO zložený z nezávislých odborníkov rozhodol o predĺžení stavu globálnej zdravotnej núdze. Odvolal sa pritom na stúpajúci počet nakazených, pretrvávajúcu schopnosť vírusu mutovať a tlak na zdravotnícke zariadenia vo viacerých krajinách.
Globálny stav zdravotnej núdze, ktorý má okrem iného prispieť k urýchleniu výskumu, zaisteniu financovania a prijatiu medzinárodných opatrení na ochranu zdravia, WHO vyhlásila 30. januára 2020.
Za posledných 14 dní stúpol počet prípadov covidu nahlásených svetovej organizácii o 30 percent, priblížil riaditeľ WHO pre núdzové situácie Michael Ryan. Dodal, že je to spôsobené hlavne omikronovými subvariantmi BA.4 a BA.5 a zrušením protipandemických obmedzení. Z údajov WHO vyplýva, že vo väčšine európskych krajín od konca mája počet prípad covidu prudko stúpa.
Európska pobočka WHO v utorok odporučila osobám s oslabeným imunitným systémom a ďalším zraniteľným jednotlivcov, aby sa dali zaočkovať aj štvrtou dávkou proticovidovej vakcíny.
Vzhľadom na nárast infekcií WHO podporila "druhú posilňujúcu dávku pre jednotlivcov od piatich rokov, ktorí majú mierne až vážne oslabený imunitný systém", a tiež pre ich blízke kontaktné osoby. Krajiny v Európe by mali podľa WHO "zvážiť ponúknutie druhej podpornej dávky vakcíny špecifickým ohrozeným skupinám vrátane starších ľudí, zdravotníkov a tehotných žien".
V pondelok odporučili druhú posilňovaciu dávku vakcíny pre všetky osoby staršie ako 60 rokov Európska agentúra pre lieky (EMA) a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC).
AKTUALIZOVANÉ SaS už nie je súčasťou koalície. Vyhlásil to líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík počas utorkového vyjadrenia pre médiá. Na stredajšie (13. 7.) rokovanie vlády však ministri zo strany plánujú ísť. Sulík deklaroval, že liberáli majú záujem na dovládnutí súčasnej vlády. Žiadajú však prepracovanie koaličnej zmluvy, ktorá bola podľa Sulíka viackrát porušovaná.
"Opustili sme koalíciu a z toho vyplýva, že naši štyria ministri podajú demisiu, ale spravia to až koncom augusta, a to preto, lebo chcem dať čas a šancu novým rokovaniam. Potom netreba hore-dole podávať demisie. Ak rokovania nebudú úspešné alebo ak k nim nedôjde, tak 31. augusta podáme demisiu tak, ako sme avizovali," ozrejmil Sulík.
Priznal, že SaS sebe aj partnerom vytvára priestor na rokovania aj tým, že ešte nešpecifikovala svoje požiadavky, o ktorých hovorila minulý týždeň. Ak bude zo strany partnerov záujem, SaS je pripravená rokovať. Nepovedal, či sú liberáli ochotní ustúpiť z požiadavky na odchod ministra financií a lídra OĽaNO Igora Matoviča z vlády, ak by deklaroval, že zmení svoj spôsob fungovania. Označil to za hypotetickú otázku.
"Nemáme záujem o predčasné voľby, chceme, aby sa toto volebné obdobie normálne skončilo. Len treba napísať novú koaličnú zmluvu," poznamenal s tým, že súčasná koaličná dohoda bola viackrát porušovaná. Odmieta, že by šlo o snahu SaS začať s predvolebnou kampaňou. Koalíciu SaS podľa jeho slov neopustila pre snahy o posilnenie svojho postavenia, ale preto, lebo sa v nej ďalej fungovať nedalo.
V súvislosti s novou koaličnou zmluvou už minulý týždeň avizoval požiadavku prepracovať ju na základe aktuálnych politických reálií. "Volebné výsledky nie sú vytesané do kameňa. To, čo je dôležitejšie, je počet poslancov, ktorými strana disponuje," uviedol. Podotkol, že hnutie OĽaNO disponuje aktuálne 48 poslancami a strana SaS ich bude mať po demisii jej ministrov v pléne 20. Klub SaS totiž počas volebného obdobia posilnili viacerí zákonodarcovia, ktorí odišli zo strany Za ľudí aj spolu s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou.
Sulíka mrzí, že premiér Eduard Heger (OĽaNO) reagoval negatívne na zverejnenie listu, ktorý mu SaS adresovala. Sulík to nepovažoval za problém, keďže list neobsahoval nič dôverne ani nové. Ak by však vedel, že to premiér bude takto vnímať, zrejme by ho nezverejnil. "List nie je sumár našich požiadaviek, ale zhrnutie toho, čo sa udialo. Je to odôvodnenie nášho rozhodnutia," vysvetlil s tým, že v ňom zároveň načrtli možnosti ďalšieho fungovania. Pripomenul výhrady strany k fungovaniu Matoviča. Hovorí o rozvrate verejných financií, hlasovaní s fašistami v pléne Národnej rady SR, chaotickom fungovaní a ďalších negatívach.
Premiér SaS vyzval na krok dozadu
Premiér SR Eduard Heger v reakcii na vyjadrenie Sulíka vyzval stranu SaS, aby urobila krok dozadu. Deklaruje, že jeho cieľom ako predsedu vlády je zachovať štvorkoalíciu.
"Dnes hrozí zopakovanie fatálnej chyby z minulosti. Keď padla vláda Ivety Radičovej na eurovale, euroval aj tak prešiel a Robert Fico potom vládol sám. Následkom toho bolo, že rozložil právny štát a okradol občanov o miliardy. Dnes sa história môže zopakovať znova. Mafia čaká za dverami, neotvárajme," uviedol Heger v reakcii.
Spor Sulíka s ministrom financií a šéfom hnutia OĽaNO Igorom Matovičom podľa jeho slov môže spôsobiť návrat Roberta Fica (Smer-SD) a "jeho dvojčaťa" Petra Pellegriniho (Hlas-SD).
Slovenský plynárenský priemysel už má v zásobníku dostatočné množstvo zemného plynu na pokrytie nadchádzajúcej vykurovacej sezóny. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) spolu s generálnym riaditeľom SPP Richardom Prokypčákom.
"Oproti celoročnej spotrebe máme v zásobníkoch 49 percent plynu," povedal Sulík. Ďalšie natláčanie plynu do zásobníka by podľa neho nebolo efektívne, pretože množstvo je dostatočné aj v prípade, keby sa dodávky plynu z Ruska neobnovili. SPP bude podľa Sulíka nakupovať ďalší plyn na uskladnenie iba v prípade, že to bude cenovo výhodné.
SPP sa podarilo zabezpečiť dostatočné množstvo plynu na nadchádzajúce mesiace napriek tomu, že ruský Gazprom skrátil v polovici júna dohodnuté dodávky na polovicu. Pokles dodávok pokračoval až do úplnej odstávky plynovodu Nord Stream 1 pre plánovanú údržbu začiatkom tohto týždňa. SPP podpísal zmluvy na dovoz skvapalneného plynu LNG lodnými tankermi a tiež na dodávky zo Severného mora.
Prokypčák priblížil, že SPP zabezpečilo aj ďalšiu prepravnú trasu pre plyn z Talianska, ktorá by sa mala začať využívať od začiatku októbra. "Je to ročná prepravná kapacita. Týmto spôsobom sme strategický otvorili tri smerovania plynu na Slovensko," zdôraznil Okrem plynu z Talianska či Chorvátska dováža SPP plyn severnou trasou zo Severného mora. Tá by sa mala v budúcnosti využívať aj na prepravu plynu z plánovaných nemeckých LNG terminálov. "Zároveň je otvorená aj východná trasa," dodal šéf SPP.
Sulík spresnil, že pri súčasnom nastavení odberu plynu priemyslom nedôjde k žiadnym obmedzeniam jeho v dodávkach. "Ale môže sa stať, že napríklad veľké firmy začnú masívne presúvať výrobu na Slovensko," upozornil minister. Na výrazné rozširovanie výroby a z toho vyplývajúce nároky na dodávky plynu by už nemuseli zásoby plynu stačiť. Dôvodom presunu výroby by podľa ministra mohol byť nedostatok plynu v iných krajinách EÚ.
Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík nezverejnil v liste zaslanom premiérovi Eduardovi Hegerovi ďalšie podmienky zotrvania liberálov vo vláde. V liste znova iba zopakoval, že jedinou podmienkou SaS je vláda bez lídra OĽaNO Igora Matoviča.
Strana SaS je kedykoľvek pripravená rokovať o novej koaličnej zmluve. Na rokovania chce priniesť aj svoje konkrétne návrhy. Sulík opakoval v ňom dôvody vypovedania koaličnej zmluvy. Za problém považuje lídra OĽANO a ministra financií Igora Matoviča.
SaS tvrdí, že si uvedomuje potrebu vlády, ktorá je funkčná, má dôveru ľudí, nevytvára napätie v spoločnosti, ale prináša riešenia pre všetky aktuálne problémy. Strana v liste skonštatovala, že súčasná vláda a koalícia sú vnímané ako konfliktné a sprevádza ich hrubé a opakujúce sa porušovanie koaličných dohôd. "Koalícia s fašistami, nezodpovedné nakladanie s verejnými financiami, opakované hrubé obchádzanie princípov pri tvorbe legislatívy, ľahkovážne neobsadenie dôležitých ústavných orgánov a verejných úradov a hrubé klamstvá, útoky a urážky koaličného partnera, ktoré presahujú hranicu možnej spolupráce," vymenoval Sulík.
Predseda SaS v liste zdôraznil, že prioritou SaS je zostať vo vládnej koalícii. "Tak ako doteraz však pokračovať nemôžeme a nebudeme," tvrdí. Kópiu listu zaslal aj zvyšným lídrom koalície – lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi, predsedovi Sme rodina Borisovi Kollárovi a šéfke Za ľudí Veronike Remišovej.
Strana vyhlásila, že je pre ňu pokračovanie koalície maximálnou prioritou a verí, že je to priorita aj pre Hegera. "Čakáme na Tvoje vyjadrenie a ďalšie kroky smerujúce k rokovaniam o novej koaličnej zmluve, na ktorých prednesieme aj naše konkrétne návrhy," uzavrel Sulík list premiérovi.
Hegera to prekvapilo
"Prekvapilo ma, že osobný list, ktorý som dnes obdržal od Richarda Sulíka cez chatovaciu aplikáciu Signal, predseda SaS vzápätí zverejnil na sociálnej sieti. Prekvapilo ma to o to viac, že sám Richard povedal, že mi stanovisko odovzdá osobne," reagoval premiér Eduard Heger na sociálnej sieti.
Tento postup považuje za neštandardný, rovnako ako bolo neštandardné, že sa dozvedel až z médií, že strana SaS vypovedala koaličnú zmluvu.
Na základe takéhoto prístupu predsedu SaS Richarda Sulíka k informovaniu koaličných partnerov o závažných rozhodnutiach sa predsedovi vlády javí, že v skutočnosti mu nejde o hľadanie riešenia za spoločným stolom, ale skôr o snahu viesť predčasnú politickú kampaň s cieľom dosiahnuť lepší volebný výsledok, aký mala SaS vo voľbách v roku 2020.
"Nemyslím si, že toto je vhodný postup, považujem ho za nekorektný voči partnerom a nezodpovedný aj voči občanom," zdôraznil Heger.
Napriek tomu, ako dodal, bude pokračovať v snahách o vyriešenie tejto koaličnej krízy a pokračovaní štvorkoalície.
Premiér dostal pozvanie na stretnutie s prezidentkou, témou má byť vládna kríza
Predseda vlády Eduard Heger dostal pozvanie na stretnutie od prezidentky Zuzany Čaputovej. Plánuje sa s ňou stretnúť. Uviedol to tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR. "Predseda vlády dostal pozvanie a plánuje stretnutie s prezidentkou, presný termín budeme komunikovať po jeho stanovení," priblížili z Úradu vlády SR.
Prezidentka avizovala, že sa chce v súvislosti s aktuálnou politickou krízou stretnúť s premiérom, počas diskusie na festivale Pohoda. Zaujíma ju, ako bude zabezpečený riadny chod ústavných orgánov.
Čo tomu predchádzalo
SaS minulý týždeň vypovedala koaličnú zmluvu, požaduje vypracovanie novej do konca augusta a odchod Matoviča z vlády. OĽaNO požiadavku odmieta. SaS avizovala, že pri nenaplnení jej podmienok podajú ministri zo strany demisiu. Matovič hovorí, že liberáli takto v septembri povalia vládu. Podľa SaS však ich demisia nebude znamenať pád vlády, predčasné voľby a ani koniec koalície.
Koaličnú zmluvu nechce meniť ani predseda Sme rodina Boris Kollár. Šéf poslaneckého klubu hnutia Peter Pčolinský už skôr uviedol, že v prípade odchodu partnera z koalície by do menšinovej vlády nešli.
„Nie sme to my, kto si dáva ultimatívne požiadavky. Nie sme to my, kto sa tvári, že s ním nikto nič nekomunikuje a pritom sám odchádza od rokovacieho stola. Bez rozhovorov, návrhov alebo pripomienok. A nie sme to my, kto dokola omieľa rovnaké klamstvá o hlasovaní s fašistami a rozvracaní verejných financií,“ uviedol na svojej sociálnej sieti šéf OĽaNO a minister financií Igor Matovič na margo sporu s predsedom SaS Richardom Sulíkom. Nemlčali ani ďalší predstavitelia Obyčajných ľudí.
Podľa Igora Matoviča urážanie sa a najmä ultimáta nikdy nič dobré nepriniesli. „Ak by mal Richard Sulík dobrú vôľu, mohol byť pri prorodinnom balíčku, hľadať spolu s nami riešenia pre učiteľov alebo pracovníkov v zdravotníctve. Mohli sme sa baviť o tom, kde spoločne hľadať zdroje. Mohol prichádzať s vlastnými návrhmi,“ komentuje šéf najsilnejšej koaličnej strany. Len to by podľa neho musel sedieť pri rokovacom stole. Nesedel, a aj keď prišiel, po 15 minútach odchádzal s odpoveďou nie.
Matovič: Sulík ohovára a šíri nepravdy
Matovič sa domnieva, že predseda SaS namiesto rokovania s ostatnými koaličnými stranami dnes obieha ako kométa všetky médiá. Ohovára, šíri ďalej nepravdy a útočí na OĽaNO. Toto sa, ako komentuje minister financií, volá manipulácia a kolektívny brainwashing. Alebo inak, vytváranie vlastnej zmanipulovanej reality. Vrtieť psom v praxi.
„Sulík, určité médiá a viaceré osobnosti verejného života sa v jednom šíku s mafiou a fašistami rozhodli zvrhnúť vládu. Manipulatívne sa hrajú s citmi ľudí a spoločne vytvárajú obraz Matovič = šialenec a človek, ktorý rozhadzuje naše spoločné peniaze. Sulík hrá hlavnú úlohu, hrdinského záchrancu štátu pred Matovičom. Chápete?“ pýta sa Matovič s dôvetkom, že na Slovensku nie je žiadna korupcia, výber daní je skvelý, finančná správa funguje bezchybne, minister financií sa snaží nájsť zdroje na všetky nároky, ktoré sa tu „nahromadili za desaťročia rozkrádania minulých vlád“.
Predseda SaS podľa šéfa OĽaNO od začiatku bije do vlastnej vlády. „Torpéduje rozhodnutia, riešenia aj rokovania. Je dokonalou opozíciou vo vlastnej koalícii. Robil to v pandémii, kríze a robí to aj teraz. A jediným cieľom je ponížiť a zlikvidovať Igora Matoviča a OĽaNO, pretože sme najväčšou konkurenciou jeho strany.“
„Neznížime sa na úroveň Sulíka a mafiánsko-fašistickej opozície. Bolo by našou prehrou, ak by sme sa nechali Sulíkom v spolupráci s mafiou prevalcovať,“ uzatvára svoj status na sociálnej sieti Matovič.
Naď: Chceme pokračovať, ale predsedu neodvoláme
„Z našej strany je snaha dohodnúť sa so SaS a pokračovať vo štvorkoalícii. Predsedu ale neodvoláme. A oni to vedia a jasne a dlho. Preto, ak na tom budú trvať, vláda pôjde ďalej bez SaS. Je to ich rozhodnutie, ale vyprosovať sa im nebudeme. Odvoláme ich nominantov a vláda pôjde aj bez nich. Inú cestu nepripúšťajú. Žiaľ.“ Minister obrany Jaroslav Naď takto komentoval status svojho straníckeho kolegu a poslanca NR SR Antona Stančíka.
Ten túto koalíciu napriek všetkým chybám a hádkam považuje za oveľa lepšiu alternatívu ako to, čo môže prísť po voľbách. Rozpad by podľa jeho slov bol zahodením šance, ktorá sa už nebude opakovať.
Stančík dodáva, že v zápale konfliktu zabúdajú koaliční partneri na to, prečo dostali mandát vládnuť. „Sme v kríze a to najhoršie, čo môžeme dnes robiť, je vyhrocovanie situácie a vzájomné útoky, ktoré znemožňujú akúkoľvek šancu na dohodu. To by si mali uvedomiť nielen poslanci, ale hlavne lídri. Zahnanie do kúta a provokácie nie sú spôsob, ako docieliť dohodu a zmier. Je to najlepšia cesta, ako to dostať do bodu, odkiaľ niet cesty späť.“
AKTUALIZOVANÉ Nezaradená poslankyňa Katarína Hatráková podporí aj prípadnú menšinovú vládu po možnom odchode SaS z koalície. Nezaradený poslanec Miroslav Kollár nevidí dôvod, aby prestal podporovať zmysluplné návrhy koalície, nechce však hovoriť o plošnej podpore vláde, pokiaľ je v nej líder OĽaNO Igor Matovič.
Hatráková si nemyslí, že v súčasnej situácii by mali predčasné voľby zmysel. "Menšinová vláda mi príde zmysluplnejšia," povedala pre TASR. Naďalej bude podľa vlastných slov podporovať vládu a všetky jej zmysluplné návrhy. Nateraz nedostala ponuku na prípadný návrat do klubu OĽaNO.
Miroslav Kollár: Odchod lídra OĽaNO by vyriešil väčšinu problémov krajiny
Miroslav Kollár označil otázku o podpore menšinovej vláde za predčasnú. Po svojom odchode z koalície deklaroval podporu zmysluplným návrhom vlády a nevidí dôvod, aby v tom nepokračoval. "O plošnej podpore vlády v tejto chvíli nemôže byť reč, pokiaľ je v nej Matovič," podotkol. Odchod lídra OĽaNO by podľa neho vyriešil väčšinu problémov krajiny, umožnil dovládnutie súčasného kabinetu a oddialil návrat predchádzajúcich vlád. Dodal, že ideálne by bolo, keby sa Matovič stiahol z politiky a prenechal OĽaNO premiérovi Eduardovi Hegerovi.
Valášek: horšie zlo je zotrvanie tejto štvorkoalície
"Predčasné voľby nie sú najmenším zlom. To horšie zlo je zotrvanie tejto štvorkoalície, či ešte horšie, trojkoalície spoliehajúcej sa na podporu fašistov," podotkol nezaradený poslanec Tomáš Valášek. Dodal, že pri dobrých zákonoch nemá dôvod správať sa k menšinovej vláde inak ako k doterajšej väčšinovej, ktorej zákony často podporoval. Negarantuje však, že pri hlasovaní o dôvere v pléne kabinet podrží. Hovorí o riziku, že čím dlhšie bude súčasná vláda pri moci, tým väčšiu šancu na návrat a aj ústavnú väčšinu v parlamente bude mať koalícia tvorená Smerom-SD, Hlasom-SD, fašistami a prípadne aj Sme rodina. Kritizoval hádky a spory v koalícii, ako aj nekompetentnosť vlády.
Strana SaS minulý týždeň vypovedala koaličnú zmluvu, požaduje vypracovanie novej a odchod lídra OĽANO Igora Matoviča z vlády. OĽANO požiadavku odmieta. SaS avizovala, že pri nenaplnení jej podmienok podajú ministri zo strany demisiu. Matovič hovorí, že liberáli takto v septembri povalia vládu. Podľa SaS však ich demisia nebude znamenať pád vlády, predčasné voľby a ani koniec koalície. Koaličnú zmluvu nechce meniť ani predseda Sme rodina Boris Kollár. Šéf poslaneckého klubu hnutia Peter Pčolinský už skôr uviedol, že v prípade odchodu partnera z koalície by do menšinovej vlády nešli.
Z minulosti však vieme, že akýkoľvek väčší konflikt znamená preferenčné straty, vraví sociológ Hřích
V prípade odchodu strany Sloboda a Solidarita (SaS) z vládnej koalície, by nachádzanie podpory v parlamente pri schvaľovaní zákonov mohlo vyústiť do ďalších sporov, myslí si sociológ z agentúry AKO Václav Hřích. Spojenectvo môže byť uzavreté s poslancami SaS, s nezaradenými poslancami alebo s opozíciou, čo by mohlo generovať ďalšie spory. „SaS by však mohla mať silnejšiu pozíciu, keďže by bolo potrebné sa s ňou dohadovať vždy a nielen jednorazovo pri niektorých zákonoch. Najväčšia deeskalácia situácie by mohla byť, ak by sa im podarilo dohodnúť sa, čo však teraz vnímam veľmi negatívne, že by sa to podarilo," uviedol Hřích. Čím dlhšie sa však bude riešenie konfliktu medzi Igorom Matovičom (OĽANO) a Richardom Sulíkom (SaS) odkladať, tým viac bude podľa jeho názoru narastať nedôvera v štátne inštitúcie.
„Keď sa pozrieme na to, ako postupne za posledný rok, rok a pol klesá dôveryhodnosť nielen k lídrom politických strán, ale aj k inštitúciám, teda k vláde alebo úradu prezidenta SR, tak čím dlhšie nebude jasné, ako sa to ďalej vyvinie a ako sa situácia vyrieši, tým bude podľa môjho názoru nedôvera ľudí stále rásť, čo nikdy nie je dobré," dodal Hřích. Podľa jeho názoru sú dve možnosti. Buď bude hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobosti (OĽaNO) a SaS čakať do poslednej chvíle, alebo niektorá strana urobí radikálne rozhodnute. „Kým sa tak nestane, bude to podľa mňa veľký problém. Pomôcť situácii môžu ešte požiadavky strany SaS, ktoré chce strana predostrieť premiérovi. Z minulosti však vieme, že akýkoľvek väčší konflikt znamená preferenčné straty," podčiarkol.
Teoreticky si viem predstaviť, že OĽaNO vyhovie požiadavke SaS, komentuje Mesežnikov
Podľa politológa Grigorija Mesežnikova nie je vylúčené ani to, že bude pôsobiť trojkoalícia s ad hoc podporou SaS s tým, že vláda bude mať obmedzené možnosti, no zákony bude môcť schvaľovať. „Samozrejme podpora zo strany SaS by bola podmienečná, s podporou takých návrhov, ktoré sú v profile SaS. Ďalšou možnosťou by bola ad hoc podpora zo strany opozície, keďže Matovič už má skúsenosť s podporou fašistov. Otázkou je, nakoľko je to akceptovateľné pre ďalších koaličných partnerov. Tretím prípadom by bolo vyhlásenie predčasných volieb," vysvetlil politológ. Podľa jeho názoru sa nateraz zdá, že sa vládna koalícia 1. septembra skráti o jedného. To, že by situáciu pomohol vyriešiť Eduard Heger (OĽaNO) z pozície premiéra však neočakáva.
„Teoreticky si viem predstaviť, že OĽaNO vyhovie požiadavke SaS, veď Matovič už raz odstúpil z postu premiéra, ale do akej miery to vyrieši konflikt medzi týmito stranami si neviem predstaviť, respektíve čo by za to OĽaNO chcelo. Igor Matovič by napokon stále bol v parlamente. Otázkou stále zostáva, ako by Matovič vládu, z ktorej by bol akoby vyhodený, nechal dýchať," povedal politológ Juraj Marušiak. Myslí si, že medzi možnosťami je rozpad koalície a vznik menšinovej vlády opierajúcej sa o nezaradených poslancov alebo rozpad koalície s predčasnými voľbami, no do úvahy pripadá aj úradnícka vláda, ktorá by sa opierala o strany v terajšej konštelácii, prípadne by sa koaličná konštelácia zmenila, či už pod vedením Eduarda Hegera alebo bez neho. „No neviem predpokladať, či by Igor Matovič nechal tú vládu dýchať ako poslanec parlamentu," skonštatoval.
Vzťah medzi OĽaNO a SaS je podľa Marušiaka napätý a evidentne problematický od samotného vzniku koalície, aj od čias prijímania pandemických opatrení. „Je tam evidentná aj osobná rivalita medzi oboma lídrami a sú to aj osobné animozity a problematické je aj svojvoľná interpretácia koaličnej zmluvy zo strany Igora Matoviča a taká interpretácia, ktorá vlastne znamená jej nerepšektovanie. Obe strany si kladú navzájom evidentne neprijateľné podmienky. Požiadavka Sulíka na odstúpenie Igora Matoviča je pre OĽaNO neprípustná, pretože je to predsa len stranícky líder a symbolizuje túto stranu. Za zvláštne považujem aj to, že Richard Sulík včera 10. júla interpretoval isté požiadavky smerom k Matovičovi verejne," uzavrel Marušiak s tým, že v dobre fungujúcej koalícii sa takéto podmienky medzi partnermi odovzdajú osobne a následne sa interpretujú verejne.
Kalifornská lekárka navrhuje plávajúcu potratovú kliniku v Mexickom zálive ako spôsob, ako zachovať prístup k interrupciám pre ženy žijúce v štátoch na juhu USA, kde boli uzákonené zákazy vykonávania týchto procedúr.
Cieľom je poskytnúť mimo dosahu štátnych zákonov kliniku na palube lode, ktorá by ponúkala umelé ukončenie tehotenstva v prvom trimestri, antikoncepciu a ďalšiu starostlivosť, povedala pôrodníčka-gynekologička Meg Autryová, profesorka z Kalifornskej univerzity v San Franciscu (UCSF).
"V našej krajine došlo k útoku na reprodukčné práva a ja som celoživotným zástancom reprodukčného zdravia a voľby. Musíme vytvárať možnosti a byť kreatívni, aby sme pomohli ľuďom v štátoch s reštriktívnymi opatreniami získať zdravotnú starostlivosť, ktorú si zaslúžia," povedala Autryová pre AP.
Lekárka dodala, že táto myšlienka je zatiaľ len vo fáze získavania financií prostredníctvom neziskovej organizácie PRROWESS (Ochrana reprodukčných práv žien ohrozených nariadeniami štátov).
Návrh prichádza v čase, keď bol prístup k interrupciám v južanských štátoch okamžite obmedzený po tom, čo Najvyšší súd USA zrušil ústavné právo na interrupciu, pripomína AP.
V Alabame, Mississippi, Louisiane a Texase už vstúpili do platnosti zákazy zakazujúce interrupcie. Floridský zákon zakazuje umelé potraty po 15. týždni tehotenstva s výnimkou v prípade, ak je ohrozený život matky alebo aj ak jej hrozí vážne zranenie, či v prípade smrteľného postihnutia plodu.
Podľa Autryovej ich právny tím verí, že pri americkom pobreží je také pásmo federálnych vôd, kde by licencovaní poskytovatelia mohli bezpečne a legálne poskytovať interrupčné zákroky mimo dosahu štátnych zákonov. Pre ženy z južného regiónu by bolo dostať sa na pobrežie a nastúpiť na loď možno jednoduchšie, než cestovať do štátu, kde je interrupcia legálna, domnieva sa lekárka.
Kandidatúru na post nového lídra britskej Konzervatívnej strany oznámilo už deväť politikov. Miernym favoritom sa po tomto víkende stáva Liz Trussová, ktorá už tiež potvrdila kandidatúru.
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová v nedeľu večer oznámila, že sa bude uchádzať o post lídra Konzervatívnej strany, z ktorého tento týždeň odstúpil premiér Boris Johnson.
Krátko po Trussovej kandidatúru ohlásil aj poslanec Rehman Chishti, ktorý je od tohto týždňa štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí. Celkovo tak kandidatúru na lídra britských konzervatívcov, ktorý sa stane aj novým predsedom vlády, oficiálne oznámilo už 11 politikov.
Trussová (46) sa už dlho spomína ako možná nástupkyňa Johnsona a podľa prieskumov sa teší popularite medzi členmi Konzervatívnej strany. Pre denník Telegraph v nedeľu povedala, že v prípade prevzatia úradu premiéra by "od prvého dňa začala znižovať dane". Či konzervatívci na túto klasickú tému ešte počujú alebo zvažujú aj iné otázky, sa uvidí čoskoro. Trussová totiž nevyniká intelektom či charizmou, ani inými vlastnosťami, až na lojalitu.
Všetci kandidáti sú poslancami Konzervatívnej strany v Dolnej snemovni, hoci patria do rôznych názorových frakcií. Okrem Mordauntovej už do súboja oficiálne vstúpili súčasný aj bývalý minister financií – Nadhim Zahawi a Rishi Sunak, niekdajší šéf rezortu diplomacie Jeremy Hunt, minister dopravy Grant Shapps, exminister zdravotníctva Sajid Javid či generálna prokurátorka Suella Bravermanová. Medzi menej známych kandidátov patria poslanci Kemi Badenochová a Tom Tugendhat.
Charles Moore, ktorý píše svoje stĺpčeky v magazíne Spectator, pripomenul, že novým lídrom sa v takýchto situáciách (keď líder neskončí po prehratých voľbách alebo hlasovaní o nedôvere) stáva niekto, kto je blízky odchádzajúcemu premiérovi. To by napovedalo v prospech Bena Wallacea, ale to sa tentokrát nestane.
Prvým prekvapením je, že minister obrany Ben Wallace, ktorý bol považovaný za jedného z hlavných favoritov, cez víkend prekvapivo oznámil, že kandidovať nebude.
Podľa britských médií majú najväčšie šance na zvolenie Rishi Sunak, Jeremy Hunt, Liz Trussová či Sajid Javid. Súboj však nemá jasného favorita a jeho výsledok je momentálne nepredvídateľný.
Boris Johnson vo štvrtok – po odstúpení desiatok ministrov a štátnych úradníkov – oznámil, že odstupuje z postu lídra Konzervatívnej strany. Podľa vlastných slov chce však zotrvať vo funkcii premiéra, až pokým nebude vybraný jeho nástupca.
Harmonogram a pravidlá výberu nového straníckeho šéfa, ktorý sa následne postaví aj do čela vlády, budú zrejme zverejnené v pondelok, pričom celý proces by mohol trvať aj niekoľko mesiacov. O predložených kandidatúrach bude opakovane hlasovať všetkých 358 konzervatívnych poslancov, ktorí spomedzi uchádzačov vyberú dvoch hlavných favoritov. O tom, kto z nich sa stane novým lídrom, následne rozhodnú členovia Konzervatívnej strany, a to ešte pred straníckym zjazdom plánovaným na začiatok októbra.
Podľa pozorovateľov by však celý proces mohol prebehnúť aj v zrýchlenom konaní, v rámci ktorého by boli dvaja hlavní kandidáti vybraní ešte pred 21. júlom, teda pred začiatkom letnej parlamentnej prestávky. V prípade, že by sa poslanci zhodli na jedinom kandidátovi, by sa hlasovanie v rámci celej členskej základne konať nemuselo. Existujú náznaky, že súboj o vedenie strany sa len tak rýchlo neskončí, keďže niektorí uchádzači už začali na svojich súperov zhromažďovať kompromitujúce materiály.
Pravdepodobným výsledkom tak bude to, že novým premiérom a predsedom strany bude niekto menej výrazný a vo všeobecnosti slabší kandidát.
Bývalá premiérka tiež spoločne s Richardom Sulíkom odmietla podporiť prorodinný balíček, nie je to vraj protiinflačná pomoc.
Predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík by si mohol pri odchode do opozície posilniť pozíciu, ak sa zvyšok koalície nerozhodne spolupracovať s fašistami. Povedala to bývalá premiérka Iveta Radičová v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Je však podľa nej potrebné uvedomiť si, dokedy to občan znesie. Radičovej vláda padla v októbri 2011 po tom, ako premiérka spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vlády, čo vtedy Sulík a jeho strana nepodporili. Viedlo to k predčasným voľbám. Dnes paralelu s týmto vývojom využíva Igor Matovič, v roku 2011 tiež poslanec, proti Sulíkovi.
Radičová dnes situáciu vidí inak: "Sulík si vie posilniť pozíciu, keď bude 'bartrovať' schvaľovanie zákonov, pokiaľ sa zostávajúci zvyšok koalície nerozhodne naplno kooperovať s fašistami v parlamente," skonštatovala. Je podľa nej otázkou, aký zmysel bude mať menšinová vláda pre občanov. "Budú sa naozaj presadzovať zákony, ktoré nevyhnutne potrebuje prijať?" pýta sa.
Počítať podľa nej treba aj s tým, dokedy občan znesie spory predstaviteľov v koalícii. Poukázala pritom na niekdajšiu krízu počas vlády Igora Matoviča. Podľa bývalej premiérky sa situácia aj v súčasnosti nesie v rovnakom duchu. "Osobné rivality prevyšujú nad tým, čo Slovensko potrebuje nevyhnutne riešiť," podotkla.
Radičová svojím hodnotením situácie mäkko drží stranu Richardovi Sulíkovi. Protiinflačnú pomoc nepovažuje za reálnu pomoc. Občania podľa nej oprávnene vnímajú, že vláda nereaguje a neodpovedá na problémy, ktorými žijú. Od vlády očakávajú, že bude prichádzať s riešeniami, ktoré zvýšia životnú úroveň. "Ide nám to hrozne pomaly a ako v bagančiach," povedala Radičová.
A ako hodnotí Iveta Radičová správanie Roberta Fica a Petra Pellegriniho? Opozícia sa podľa nej prizerá sebadeštrukčnému a sebalikvidačnému procesu vládnej koalície. Poukazuje na emóciu sklamania, hnevu a frustrácie na strane občanov, podpísanú emóciou strachu, keďže nevidia, že by rozhodnutia viedli k lepším riešeniam. "Otvára sa tak priestor pravicovému extrémizmu," upozornila bývalá preniérka. Zabrániť tomu sa podľa nej dá presunom od mocenskej politiky k politike riešení, diskusiami a zapájaním ľudí do prijímania riešení. Kritizuje tiež rozdelenie spoločnosti a vytváranie ďalšieho napätia.
Minister hospodárstva a šéf SaS Richard Sulík sa má budúci týždeň pre koaličnú krízu stretnúť s premiérom Eduardom Hegerom. Premiérovi chce zároveň v pondelok, najneskôr v utorok odoslať list s informáciou o odchode SaS z koalície. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.
"My sme koalíciu opustili, pretože nevidíme žiaden zmysel v ďalšom fungovaní, naopak, vidíme mnoho problémov. Zároveň hovoríme, že sme pripravení sa dohodnúť na novej koalícii s novou zmluvou," skonštatoval.
Vláda, ktorá by mala fungovať podľa novej koaličnej zmluvy, musí podľa Sulíka splniť viacero podmienok. Okrem odchodu ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) z vlády požaduje strana napríklad vyriešenie platu učiteľov, valorizáciu platov zdravotníkov či zamestnancov štátu o infláciu. Požiadavky považuje za primerané a premyslené. "Ak nedôjde k dohode na novej koalícii a koaličnej zmluve, z ktorej jasne vyplynie, že Igor Matovič už nebude vo vláde, tak my štyria ministri z SaS podáme demisie," zdôraznil.
Šéf liberálov zopakoval, že v prípade ich odchodu z postov ministrov nedôjde k povaleniu vlády. "Vláda bude normálne fungovať ďalej, možno bude menšinová, možno bude mať väčšinu," doplnil.
Ako to dopadne, podľa neho závisí od koaličných partnerov. Sulík zdôraznil, že je pripravený prijať každú alternatívu. V prípade, ak ako minister hospodárstva skončí, vráti sa do parlamentu. Zároveň odmietol, že mu ide o predčasné voľby, ako šéf SaS chce stranu priviesť do riadnych parlamentných volieb, ktoré očakáva vo februári 2024.
Deklaroval, že aj keby bola SaS v opozícii, je pripravená naďalej podporovať kvalitné návrhy koalície.
