Jaroslav Daniška

Ten nebratranec je spisovateľ, tak sa predstavuje, v skutočnosti je publicista, píše progresívne, aktivisticky, korektne v tom novom ideologickom zmysle slova. Platí o ňom to, čím kedysi ktosi urazil Evelyna Waugha: Napísal veľa dobrých viet, ale o jeho románoch (ani textoch) sa to povedať nedá.

Martin je presný opak. Živí sa ako publicista, ale dušou je spisovateľ. Nenapísal teda ešte ani jeden román, čo je jeho veľký hriech (v nemeckom duchu – zanedbávanie dobrého), ale myslí, píše, cíti ako spisovateľ. V srdci má divadlo, drámu a katolicizmus. A slovom pestuje uštipačný sarkastický humor.

Je to jemný človek s pozorným okom, už roky mám rád jeho charakteristiky ľudí, najmä tých, čo poznám. Niekedy stačí slovo, dve. Pamätám si, ako som sa ho raz pýtal na biskupa Bezáka. Boli sme spolu na jednom večierku, bolo to v čase jeho vypätých televíznych vystúpení, Martin nervózne povedal, že ho nedokáže charakterizovať. Ešte aj to niečím hlbším sedelo.

Hoci Martina volajú publicista, on píše poviedky. Alebo aspoň mieša žánre tak, že v jeho textoch ide výrazne o atmosféru, dôležitá je charakteristika postáv a konania, nie až tak argument. Subjektívne písanie v časoch objektívnej krízy.