Nová francúzska ministerka územného rozvoja Caroline Cayeuxová čelí obvineniam z homofóbie za svoje výroky proti legalizácii manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Niekoľko organizácií bojujúcich za práva LGBTI komunít na ňu v stredu podalo žalobu. Napriek tomu, že sa za výroky ospravedlnila a vzdávala hold Simone Veilovej.
Cayeuxová (73) v roku 2013 povedala v Senáte niekoľko výrokov namierených proti LGBTI komunite. Uviedla, že uzákonenie manželstiev homosexuálov nie je len "proti prírode", ale je tiež "bezhlavým rútením sa vpred".
Skupiny bojujúce za práva komunity LGBTI vyhlásili, že Cayeuxová počas svojho pôsobenia vo funkcii verejnej činiteľky spáchala trestný čin osočovania iných na základe ich sexuálnej orientácie.
Cayeuxová sa v reakcii na obvinenia vyjadrila, že má "medzi týmito ľuďmi mnoho priateľov". Dodala, že sa cíti nespravodlivo obviňovaná a veľmi ju to trápi. V stredu uverejnila na sociálnej sieti Twitter ospravedlnenie, v ktorom uviedla, že jej komentáre boli nevhodné a že "rovnoprávnosť by mala byť za každých okolností prioritou".
V petícii, ktorá bola zverejnená v priebehu tohto týždňa, 50 ľavicových poslancov parlamentu žiada odstúpenie Cayeuxovej. Okrem nej vyzývajú na odchod aj ministra životného prostredia Christopha Béchua a ministra vnútra Géralda Darmanina, ktorého podozrievali zo znásilnenia.
Hovorca francúzskej vlády Olivier Veran v stredu vyhlásil, že Cayeuxovej ospravedlnením sa celá záležitosť uzatvorila, a dodal, že ministerka je súčasťou vlády, ktorá práva homosexuálov vždy podporovala.
Nepomohlo jej ani to, že sa názorovo posunula do stredu a vzdávala hold zosnulej ministerke Simonej Veilovej okrem iného za to, že v 70. rokoch schválila prelomový francúzsky potratový zákon.
Vláda sa dohodla na zvýšení platov učiteľov. V septembri dostanú jednorazovú prémiu 500 eur. V budúcom roku sa dočkajú dvojitej valorizácie platov v januári o 10 a v septembri o 12 percent. Prilepšia si aj nepedagogickí zamestnanci.
Na jeseň dostanú zamestnanci v školstve tiež 500 eur navyše, povedal predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO). Ide o jednorazový príspevok.
V školstve dôjde k valorizácii platov od 1. januára 2023 o desať percent. Následne od septembra 2023 to bude 12 percent. Uviedol to v stredu počas tlačovej konferencie minister financií SR Igor Matovič (OĽaNO).
Gröhling: Je to dobrá správa
Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) ocenil, že požiadavky na zvýšenie platov učiteľov a ďalších zamestnancov školstva boli konečne vypočuté. Uviedol to na sociálnej sieti v reakcii na oznámenie výsledkov kolektívneho vyjednávania.
"Dobrá správa. Platy pedagogických a odborných zamestnancov v roku 2023 sa zvýšia o desať percent od 1. januára a 12 percent od 1. septembra 2023. U nepedagogických zamestnancov je to sedem percent a desať percent. Oceňujem, že naše požiadavky boli konečne vypočuté," skonštatoval minister.
Pellegrini: Zvýšili platy len pod hrozbou štrajku
Mimoparlamentný Hlas-SD víta výsledky kolektívneho vyjednávania vlády a odborov. Zvyšovanie platov učiteľov však líder strany Peter Pellegrini vníma skôr ako reakciu na protesty učiteľov, než ako úprimnú snahu vlády riešiť nahromadené sociálne problémy. Zároveň ju vyzýva, aby riešila aj situáciu seniorov a pracujúcich ľudí.
"Napriek tomu, že dôjde k avizovanému nárastu platov štátnych zamestnancov a pedagogických aj nepedagogických pracovníkov, fakticky hrozí, že toto zvýšenie nepokryje očakávanú infláciu v roku 2022 a 2023 a reálne mzdy tak budú ďalej klesať," uviedol Pellegrini.
Učitelia v júni demonštrovali pred úradom vlády za vyššie platy. Slovenská komora učiteľov (SKU) odovzdala vláde symbolicky okolo 200 vizitiek s menami a odkazmi tých učiteľov a zamestnancov, ktorí odchádzajú zo školstva.
Odborári hovoria o dobrom kompromise
Predseda Odborového zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek poznamenal, že dôjde k zrušeniu štrajkovej pohotovosti. "Do konca augusta 2024 štrajky nehrozia," priblížil. Pokiaľ bude kolektívna zmluva podpísaná, štrajky podľa neho nehrozia. Predseda školských odborárov poukázal na to, že intenzívne rokovania sa začali po 15. júni, keď sa uskutočnilo v Bratislave protestné zhromaždenie za vyššie platy v školstve. "Nedosiahli sme na 100 percent toho, čo sme si predsavzali," povedal Ondek.
Zároveň konkretizoval, že od 1. januára 2023 nepedagogickí zamestnanci budú mať valorizáciu sedem percent, od septembra to bude desať percent. Pedagogickým a odborným zamestnancom, učiteľom vysokých škôl, vedeckým a výskumným pracovníkom sa od januára budúceho roka budú platy valorizovať o desať percent, následne od septembra o 12 percent.
"Kolektívna zmluva má byť podpísaná dnes," povedal Ondek s tým, že platiť má do konca augusta 2024. Zvýšenie, ktoré vrcholí 1. septembra 2023, podľa neho spôsobí, že dôjde najmä k nárastu platov začínajúcich pedagógov zhruba o 250 eur, učiteliek materských škôl, ale aj nepedagogických zamestnancov.
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová uviedla, že dohoda je istým kompromisom. Ideálne rokovanie je podľa nej také, že ani jedna strana nie je spokojná. "Vyjednávanie je o kompromisoch, obidve strany zo svojich požiadaviek ustúpili," uzavrela.
Dohodnutie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je podľa školských odborárov však len jednou z ich úloh. Otvorené zostávajú podľa Ondeka požiadavky na zmenu tarifnej tabuľky pre nepedagogických zamestnancov, kde niektoré tarify a platové stupne sú pod minimálnou mzdou. Riešiť sa má aj dofinancovanie zvýšených nákladov na elektrickú energiu, modernizáciu školskej infraštruktúry či zjednotenie financovania regionálneho školstva.
AKTUALIZOVANÉ Európska komisia v stredu vydala nové usmernenie ohľadne sankcií na dovoz tovaru do ruskej exklávy Kaliningrad zo zvyšku Ruskej federácie. Vyplýva z neho, že Litva musí umožniť tranzit ruského tovaru do Kaliningradskej oblasti po železnici. Na druhej strane musí kontrolovať vlaky, aby sa na územie nedostal zakázaný tovar, napríklad zbrane. Litva usmernenia bude dodržiavať.
"Cestný tranzit tovarov podliehajúcich sankciám prostredníctvom ruských prepravcov nie je podľa opatrení EÚ povolený. Tento zákaz sa nevzťahuje na železničnú dopravu," píše sa vo vyhlásení Komisie s tým, že po železnici sa do Kaliningradskej oblasti môžu z Ruska prepravovať iba nevyhnutné tovary.
Členské štáty EÚ, ktorých sa usmernenie týka, musia zabezpečiť, aby objem prepravovaných tovarov do Kaliningradu ostal v rámci priemeru predchádzajúcich troch rokov.
Členské štáty musia vlaky kontrolovať, aby sa sankcionované tovary nedostali na územie EÚ. "Tranzit sankcionovaného vojenského tovaru a techniky a tovarov s dvojakým použitím je úplne zakázaný, a to bez ohľadu na spôsob dopravy," uvádza sa v oznámení eurokomisie.
EK: Nedohadovali sme sa s Ruskom
Hovorca EK Eric Mamer v reakcii na otázky novinárov, či sa EÚ dohodla s Ruskom na tranzite ruských tovarov cez Litvu do Kaliningradu, ako to tvrdia niektoré ruské médiá, vyhlásil, že takáto dohoda neexistuje. Na zmiernenie výkladu sankcií však podľa portálu Politico tlačilo najmä Nemecko.
Brusel vydal toto usmernenie po tom, čo Litva v júni zakázala prepravu sankcionovaného tovaru z Ruska do jeho exklávy aj po železnici. Kaliningradská oblasť je po súši obkolesená členskými štátmi EÚ – Litvou a Poľskom. Rusko nazvalo tento krok Litvy "blokádou", pričom pohrozilo použitím "nediplomatických" opatrení.
Sankcie týkajúce sa prepravy ocele a ďalších kovov vstúpili do platnosti 17. júna. Od 10. júla platia sankcie aj pre prevoz alkoholu, cementu a dreva. Od 10. augusta začnú platiť obmedzenia na prevoz uhlia a od 5. decembra aj na ropné produkty.
Litovské ministerstvo zahraničných vecí v stredu večer privítalo nové usmernenia EK. Litva podľa vyhlásenia ministerstva nebude ignorovať "pozície a hodnotenia" svojich partnerov. Zatiaľ však neoznámila, kedy opäť umožní tranzit do Kaliningradskej oblasti.
"Sme si vedomí, že jedným z cieľov Kremľa je rozdeliť transatlantickú jednotu. Litva ostane verná transatlantickému partnerstvu a bude sa riadiť jednotnou a koordinovanou politikou Európskej únie," vyhlásilo litovské ministerstvo zahraničných vecí.
Pripustilo však, že usmernenie EK "môže vytvárať nesprávny dojem, že transatlantické spoločenstvo zmierňuje svoju pozíciu a sankčnú politiku voči Rusku". Ministerstvo zároveň prisľúbilo, že litovské orgány budú preverovať tranzit ruských tovarov cez svoje územie s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie sankčného režimu. Litva si pritom "vyhradzuje právo jednostranne zabrániť pokusom o obídenie sankcií".
Podľa bývalého litovského premiéra a v súčasnosti poslanca Európskeho parlamentu Andriusa Kubiliusa bude Kremeľ teraz zrejme stupňovať tlak na Brusel aj pobaltské štáty. "Od začiatku sme varovali, že najväčšie nebezpečenstvo je, ak bude mať Kremeľ pocit, že sa mu podarilo vystrašiť Európsku komisiu," povedal Kubilius v rozhlasovom vysielaní LRT. Dodal, že Moskva sa môže pokúsiť zatlačiť na otvorenie úplne voľného tranzitu do Kaliningradskej oblasti.
Diskusie Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej obžalovaných z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka o kožných chorobách alebo zuboch v aplikácii Threema boli šiframi. Konštatuje to posudok vypracovaný Filozofickou fakultou Univerzity Komenského, ktorý v stredu prečítali na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku. Posudok sa zaoberá komunikáciou dvojice medzi septembrom 2017 a júnom 2018.
„Rovnaký jazykový kód u vysielateľa a prijímateľa je základnou podmienkou dorozumenia,“ konštatuje posudok. Ako príklad šifier uvádza napríklad pojmy „svrab" alebo „sk*****ý akneovitý bolák“. Rovnako poukazuje napríklad na využívanie prezývok, napríklad Gambia/Gambíno [Daniel Lipšic, pozn. red.] alebo Šuflík [Peter Šufliarsky]. „Vidieť, že účastníci boli navyknutí na používanie šifrovanej komunikácie,“ uvádza sa v posudku. Najväčšia intenzita šifier bola podľa posudku používaná v období od 15. do 22. februára 2018.
Zároveň posudok poukazuje na diskusiu o vypadávaní zubov, ktorú samotní aktéri spájali so smrťou iných osôb. Deň po zavraždení Jána Kuciaka 22. februára 2018 sa pritom v komunikácii objavila informácia „Jeden už naozaj vypadol". „Môžeme hovoriť o realizácii prognózy smrti," skonštatovali autori posudku.
Obžalovaný Kočner v reakcii poukazoval na to, že posudok vyhotovili napríklad osoby zaoberajúce sa religionistikou, sociológiou alebo etnológiou. Keby sa podľa neho komunikáciou z Threemy zaoberali napríklad jazykovedci, konštatovania v posudku podľa neho mohli byť úplne iné. Jeden z autorov posudku Matej Karásek reagoval, že pravdepodobne ešte nikto na Slovensku nerobil znalecký posudok takéhoto druhu.
Pokiaľ ide o diskusie o kožných chorobách, Kočner uviedol, že trpí histamínovou intoleranciou, ktorej dôsledkom sú aj rôzne vyrážky na koži. „Mám lekárske správy, ktoré to preukazujú," uviedol.
"Súd nespochybňuje obsah predloženej listiny ako takej," vyhlásila predsedníčka senátu ŠTS Ružena Sabová. Senát však vyhodnotil analýzu ako odbornú prácu, nie ako znalecký posudok. Dôkaz navrhol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. V odvolacom konaní ho Špecializovanému trestnému súdu prikázal vykonať Najvyšší súd SR.
Pojednávanie v tejto veci bude pokračovať 19. septembra. Súd tiež vytýčil termíny na október, november, december a tiež január 2023.
Najvyšší súd (NS) SR v júni 2021 zrušil rozsudok ŠTS zo septembra 2020 v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Senát zároveň vrátil konanie na ŠTS, ktorý má opätovne prejednať obžalobu voči Kočnerovi a Zsuzsovej. Predseda senátu NS SR Peter Paluda v rámci odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd pri oslobodení Kočnera a Zsuzsovej v časti týkajúcej sa vraždy Kuciaka konal predčasne. Niektoré navrhované dôkazy nevykonal a o iných ani nerozhodol.
Súd zároveň k obnovenému procesu pripojil obžalobu v prípade prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. Pre prípravu ich vrážd čelia okrem Tomáša Szabóa, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie, obžalobe štyri osoby – Kočner, Zsuzsová, Dušan Kracina a Darko Dragič.
Spoločnosť Twitter v utorok večer oznámila, že zažalovala amerického miliardára Elona Muska, pričom požaduje, aby dokončil jej kúpu za vopred dohodnutých 44 miliárd dolárov (43,29 miliardy eur). Informuje o tom agentúra AP.
Twitter avizoval začatie právneho sporu s Muskom po tom, ako tento miliardár uplynulý piatok oznámil, že odstupuje od aprílovej zmluvy o kúpe tejto spoločnosti. Jeho právni zástupcovia pritom ako dôvod uviedli, že Twitter neposkytol Muskovi ním požadované údaje, ktoré by mu umožnili urobiť nezávislé hodnotenie počtu falošných alebo spamových účtov na tejto sociálnej sieti.
Utorňajšia žaloba, ktorú Twitter podal na súde v americkom štáte Delaware, sa začína ostro formulovaným obvinením, že "Musk odmieta dodržať svoje záväzky voči Twitteru a jeho akcionárom, keďže dohoda, ktorú podpísal, už neslúži jeho osobným záujmom," cituje AP.
Twitter ďalej tvrdí, že Musk "sa očividne domnieva, že na rozdiel od všetkých ostatných strán podliehajúcich zmluvnému zákonu štátu Delaware, môže on zmeniť názor a očierňovať túto spoločnosť, narušiť jej operácie, zničiť hodnotu jej akcií a len tak odísť".
Twitter dlhodobo odhaduje, že na jeho platforme je približne päť percent falošných účtov. Musk pred časom tieto údaje spochybnil tvrdiac, že takýchto účtov musí byť aspoň 20 percent. Šéf firiem Tesla a SpaceX zároveň spoločnosť Twitter obvinil z porušenia zmluvy o akvizícii, ktorej sa mala dopustiť tým, že prepustila dvoch vysokopostavených manažérov a tiež približne tretinu svojho tímu na hľadanie talentov.
Musk ponúkol v apríli Twitteru za akciu 54,20 dolárov a podľa vlastného vyhlásenia chcel Twitter po odkúpení transformovať na súkromnú spoločnosť. Pôvodne sa očakávalo, že Twitter ponuku odmietne a prijme opatrenia, ktoré by zabránili Muskovi prevziať spoločnosť. Twitter však začal byť voči kúpe otvorenejší po tom, čo Musk zverejnil, že si zabezpečil financovanie v objeme 46,5 miliardy USD.
Spoločnosť dospela 25. apríla k záveru, že predaj za uvedenú sumu je v najlepšom záujme jej akcionárov a súhlasila s ním. Musk sa zaviazal, že potenciál tejto sociálnej siete ešte "znásobí", pričom avizoval, že uvoľní obmedzenia týkajúce sa slobody prejavu a z platformy odstráni falošné účty.
Jeho sebavedomie však zakrátko opadlo, píše AP a pripomína, že sa tak stalo po tom, ako výrazne klesla hodnota akcií Tesly, a teda primárneho zdroja Muskovho imania, pričom miliardár sa následne už zdal byť menej nadšený z kúpy Twitteru.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok varovala, že pandémia nového koronavírusu sa ani zďaleka neblíži ku koncu, čoho dôkazom sú najnovšie vlny nákazy a narastajúceho počtu infikovaných v mnohých krajinách. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Nové vlny (šírenia) vírusu znova ukazujú, že pandémia ochorenia COVID-19 sa ani zďaleka neskončila," povedal na tlačovej konferencii šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. "Vírus sa šíri vo veľkom a krajiny samy nezvládajú efektívne zvládať túto záťaž," uviedol s tým, že sa to týka jednak hospitalizácií akútnych prípadov, a jednak rastúceho počtu prípadov s postcovidovým syndrómom, označovaným ako dlhý covid.
Ochorenie COVID-19 predstavuje podľa WHO aj naďalej globálne ohrozenie, a to aj dva a pol roka po vypuknutí pandémie, píše agentúra Reuters. Na piatkovej videokonferencii preto núdzový výbor WHO zložený z nezávislých odborníkov rozhodol o predĺžení stavu globálnej zdravotnej núdze. Odvolal sa pritom na stúpajúci počet nakazených, pretrvávajúcu schopnosť vírusu mutovať a tlak na zdravotnícke zariadenia vo viacerých krajinách.
Globálny stav zdravotnej núdze, ktorý má okrem iného prispieť k urýchleniu výskumu, zaisteniu financovania a prijatiu medzinárodných opatrení na ochranu zdravia, WHO vyhlásila 30. januára 2020.
Za posledných 14 dní stúpol počet prípadov covidu nahlásených svetovej organizácii o 30 percent, priblížil riaditeľ WHO pre núdzové situácie Michael Ryan. Dodal, že je to spôsobené hlavne omikronovými subvariantmi BA.4 a BA.5 a zrušením protipandemických obmedzení. Z údajov WHO vyplýva, že vo väčšine európskych krajín od konca mája počet prípad covidu prudko stúpa.
Európska pobočka WHO v utorok odporučila osobám s oslabeným imunitným systémom a ďalším zraniteľným jednotlivcov, aby sa dali zaočkovať aj štvrtou dávkou proticovidovej vakcíny.
Vzhľadom na nárast infekcií WHO podporila "druhú posilňujúcu dávku pre jednotlivcov od piatich rokov, ktorí majú mierne až vážne oslabený imunitný systém", a tiež pre ich blízke kontaktné osoby. Krajiny v Európe by mali podľa WHO "zvážiť ponúknutie druhej podpornej dávky vakcíny špecifickým ohrozeným skupinám vrátane starších ľudí, zdravotníkov a tehotných žien".
V pondelok odporučili druhú posilňovaciu dávku vakcíny pre všetky osoby staršie ako 60 rokov Európska agentúra pre lieky (EMA) a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC).
AKTUALIZOVANÉ SaS už nie je súčasťou koalície. Vyhlásil to líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík počas utorkového vyjadrenia pre médiá. Na stredajšie (13. 7.) rokovanie vlády však ministri zo strany plánujú ísť. Sulík deklaroval, že liberáli majú záujem na dovládnutí súčasnej vlády. Žiadajú však prepracovanie koaličnej zmluvy, ktorá bola podľa Sulíka viackrát porušovaná.
"Opustili sme koalíciu a z toho vyplýva, že naši štyria ministri podajú demisiu, ale spravia to až koncom augusta, a to preto, lebo chcem dať čas a šancu novým rokovaniam. Potom netreba hore-dole podávať demisie. Ak rokovania nebudú úspešné alebo ak k nim nedôjde, tak 31. augusta podáme demisiu tak, ako sme avizovali," ozrejmil Sulík.
Priznal, že SaS sebe aj partnerom vytvára priestor na rokovania aj tým, že ešte nešpecifikovala svoje požiadavky, o ktorých hovorila minulý týždeň. Ak bude zo strany partnerov záujem, SaS je pripravená rokovať. Nepovedal, či sú liberáli ochotní ustúpiť z požiadavky na odchod ministra financií a lídra OĽaNO Igora Matoviča z vlády, ak by deklaroval, že zmení svoj spôsob fungovania. Označil to za hypotetickú otázku.
"Nemáme záujem o predčasné voľby, chceme, aby sa toto volebné obdobie normálne skončilo. Len treba napísať novú koaličnú zmluvu," poznamenal s tým, že súčasná koaličná dohoda bola viackrát porušovaná. Odmieta, že by šlo o snahu SaS začať s predvolebnou kampaňou. Koalíciu SaS podľa jeho slov neopustila pre snahy o posilnenie svojho postavenia, ale preto, lebo sa v nej ďalej fungovať nedalo.
V súvislosti s novou koaličnou zmluvou už minulý týždeň avizoval požiadavku prepracovať ju na základe aktuálnych politických reálií. "Volebné výsledky nie sú vytesané do kameňa. To, čo je dôležitejšie, je počet poslancov, ktorými strana disponuje," uviedol. Podotkol, že hnutie OĽaNO disponuje aktuálne 48 poslancami a strana SaS ich bude mať po demisii jej ministrov v pléne 20. Klub SaS totiž počas volebného obdobia posilnili viacerí zákonodarcovia, ktorí odišli zo strany Za ľudí aj spolu s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou.
Sulíka mrzí, že premiér Eduard Heger (OĽaNO) reagoval negatívne na zverejnenie listu, ktorý mu SaS adresovala. Sulík to nepovažoval za problém, keďže list neobsahoval nič dôverne ani nové. Ak by však vedel, že to premiér bude takto vnímať, zrejme by ho nezverejnil. "List nie je sumár našich požiadaviek, ale zhrnutie toho, čo sa udialo. Je to odôvodnenie nášho rozhodnutia," vysvetlil s tým, že v ňom zároveň načrtli možnosti ďalšieho fungovania. Pripomenul výhrady strany k fungovaniu Matoviča. Hovorí o rozvrate verejných financií, hlasovaní s fašistami v pléne Národnej rady SR, chaotickom fungovaní a ďalších negatívach.
Premiér SaS vyzval na krok dozadu
Premiér SR Eduard Heger v reakcii na vyjadrenie Sulíka vyzval stranu SaS, aby urobila krok dozadu. Deklaruje, že jeho cieľom ako predsedu vlády je zachovať štvorkoalíciu.
"Dnes hrozí zopakovanie fatálnej chyby z minulosti. Keď padla vláda Ivety Radičovej na eurovale, euroval aj tak prešiel a Robert Fico potom vládol sám. Následkom toho bolo, že rozložil právny štát a okradol občanov o miliardy. Dnes sa história môže zopakovať znova. Mafia čaká za dverami, neotvárajme," uviedol Heger v reakcii.
Spor Sulíka s ministrom financií a šéfom hnutia OĽaNO Igorom Matovičom podľa jeho slov môže spôsobiť návrat Roberta Fica (Smer-SD) a "jeho dvojčaťa" Petra Pellegriniho (Hlas-SD).
Slovenský plynárenský priemysel už má v zásobníku dostatočné množstvo zemného plynu na pokrytie nadchádzajúcej vykurovacej sezóny. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) spolu s generálnym riaditeľom SPP Richardom Prokypčákom.
"Oproti celoročnej spotrebe máme v zásobníkoch 49 percent plynu," povedal Sulík. Ďalšie natláčanie plynu do zásobníka by podľa neho nebolo efektívne, pretože množstvo je dostatočné aj v prípade, keby sa dodávky plynu z Ruska neobnovili. SPP bude podľa Sulíka nakupovať ďalší plyn na uskladnenie iba v prípade, že to bude cenovo výhodné.
SPP sa podarilo zabezpečiť dostatočné množstvo plynu na nadchádzajúce mesiace napriek tomu, že ruský Gazprom skrátil v polovici júna dohodnuté dodávky na polovicu. Pokles dodávok pokračoval až do úplnej odstávky plynovodu Nord Stream 1 pre plánovanú údržbu začiatkom tohto týždňa. SPP podpísal zmluvy na dovoz skvapalneného plynu LNG lodnými tankermi a tiež na dodávky zo Severného mora.
Prokypčák priblížil, že SPP zabezpečilo aj ďalšiu prepravnú trasu pre plyn z Talianska, ktorá by sa mala začať využívať od začiatku októbra. "Je to ročná prepravná kapacita. Týmto spôsobom sme strategický otvorili tri smerovania plynu na Slovensko," zdôraznil Okrem plynu z Talianska či Chorvátska dováža SPP plyn severnou trasou zo Severného mora. Tá by sa mala v budúcnosti využívať aj na prepravu plynu z plánovaných nemeckých LNG terminálov. "Zároveň je otvorená aj východná trasa," dodal šéf SPP.
Sulík spresnil, že pri súčasnom nastavení odberu plynu priemyslom nedôjde k žiadnym obmedzeniam jeho v dodávkach. "Ale môže sa stať, že napríklad veľké firmy začnú masívne presúvať výrobu na Slovensko," upozornil minister. Na výrazné rozširovanie výroby a z toho vyplývajúce nároky na dodávky plynu by už nemuseli zásoby plynu stačiť. Dôvodom presunu výroby by podľa ministra mohol byť nedostatok plynu v iných krajinách EÚ.
Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík nezverejnil v liste zaslanom premiérovi Eduardovi Hegerovi ďalšie podmienky zotrvania liberálov vo vláde. V liste znova iba zopakoval, že jedinou podmienkou SaS je vláda bez lídra OĽaNO Igora Matoviča.
Strana SaS je kedykoľvek pripravená rokovať o novej koaličnej zmluve. Na rokovania chce priniesť aj svoje konkrétne návrhy. Sulík opakoval v ňom dôvody vypovedania koaličnej zmluvy. Za problém považuje lídra OĽANO a ministra financií Igora Matoviča.
SaS tvrdí, že si uvedomuje potrebu vlády, ktorá je funkčná, má dôveru ľudí, nevytvára napätie v spoločnosti, ale prináša riešenia pre všetky aktuálne problémy. Strana v liste skonštatovala, že súčasná vláda a koalícia sú vnímané ako konfliktné a sprevádza ich hrubé a opakujúce sa porušovanie koaličných dohôd. "Koalícia s fašistami, nezodpovedné nakladanie s verejnými financiami, opakované hrubé obchádzanie princípov pri tvorbe legislatívy, ľahkovážne neobsadenie dôležitých ústavných orgánov a verejných úradov a hrubé klamstvá, útoky a urážky koaličného partnera, ktoré presahujú hranicu možnej spolupráce," vymenoval Sulík.
Predseda SaS v liste zdôraznil, že prioritou SaS je zostať vo vládnej koalícii. "Tak ako doteraz však pokračovať nemôžeme a nebudeme," tvrdí. Kópiu listu zaslal aj zvyšným lídrom koalície – lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi, predsedovi Sme rodina Borisovi Kollárovi a šéfke Za ľudí Veronike Remišovej.
Strana vyhlásila, že je pre ňu pokračovanie koalície maximálnou prioritou a verí, že je to priorita aj pre Hegera. "Čakáme na Tvoje vyjadrenie a ďalšie kroky smerujúce k rokovaniam o novej koaličnej zmluve, na ktorých prednesieme aj naše konkrétne návrhy," uzavrel Sulík list premiérovi.
Hegera to prekvapilo
"Prekvapilo ma, že osobný list, ktorý som dnes obdržal od Richarda Sulíka cez chatovaciu aplikáciu Signal, predseda SaS vzápätí zverejnil na sociálnej sieti. Prekvapilo ma to o to viac, že sám Richard povedal, že mi stanovisko odovzdá osobne," reagoval premiér Eduard Heger na sociálnej sieti.
Tento postup považuje za neštandardný, rovnako ako bolo neštandardné, že sa dozvedel až z médií, že strana SaS vypovedala koaličnú zmluvu.
Na základe takéhoto prístupu predsedu SaS Richarda Sulíka k informovaniu koaličných partnerov o závažných rozhodnutiach sa predsedovi vlády javí, že v skutočnosti mu nejde o hľadanie riešenia za spoločným stolom, ale skôr o snahu viesť predčasnú politickú kampaň s cieľom dosiahnuť lepší volebný výsledok, aký mala SaS vo voľbách v roku 2020.
"Nemyslím si, že toto je vhodný postup, považujem ho za nekorektný voči partnerom a nezodpovedný aj voči občanom," zdôraznil Heger.
Napriek tomu, ako dodal, bude pokračovať v snahách o vyriešenie tejto koaličnej krízy a pokračovaní štvorkoalície.
Premiér dostal pozvanie na stretnutie s prezidentkou, témou má byť vládna kríza
Predseda vlády Eduard Heger dostal pozvanie na stretnutie od prezidentky Zuzany Čaputovej. Plánuje sa s ňou stretnúť. Uviedol to tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR. "Predseda vlády dostal pozvanie a plánuje stretnutie s prezidentkou, presný termín budeme komunikovať po jeho stanovení," priblížili z Úradu vlády SR.
Prezidentka avizovala, že sa chce v súvislosti s aktuálnou politickou krízou stretnúť s premiérom, počas diskusie na festivale Pohoda. Zaujíma ju, ako bude zabezpečený riadny chod ústavných orgánov.
Čo tomu predchádzalo
SaS minulý týždeň vypovedala koaličnú zmluvu, požaduje vypracovanie novej do konca augusta a odchod Matoviča z vlády. OĽaNO požiadavku odmieta. SaS avizovala, že pri nenaplnení jej podmienok podajú ministri zo strany demisiu. Matovič hovorí, že liberáli takto v septembri povalia vládu. Podľa SaS však ich demisia nebude znamenať pád vlády, predčasné voľby a ani koniec koalície.
Koaličnú zmluvu nechce meniť ani predseda Sme rodina Boris Kollár. Šéf poslaneckého klubu hnutia Peter Pčolinský už skôr uviedol, že v prípade odchodu partnera z koalície by do menšinovej vlády nešli.
„Nie sme to my, kto si dáva ultimatívne požiadavky. Nie sme to my, kto sa tvári, že s ním nikto nič nekomunikuje a pritom sám odchádza od rokovacieho stola. Bez rozhovorov, návrhov alebo pripomienok. A nie sme to my, kto dokola omieľa rovnaké klamstvá o hlasovaní s fašistami a rozvracaní verejných financií,“ uviedol na svojej sociálnej sieti šéf OĽaNO a minister financií Igor Matovič na margo sporu s predsedom SaS Richardom Sulíkom. Nemlčali ani ďalší predstavitelia Obyčajných ľudí.
Podľa Igora Matoviča urážanie sa a najmä ultimáta nikdy nič dobré nepriniesli. „Ak by mal Richard Sulík dobrú vôľu, mohol byť pri prorodinnom balíčku, hľadať spolu s nami riešenia pre učiteľov alebo pracovníkov v zdravotníctve. Mohli sme sa baviť o tom, kde spoločne hľadať zdroje. Mohol prichádzať s vlastnými návrhmi,“ komentuje šéf najsilnejšej koaličnej strany. Len to by podľa neho musel sedieť pri rokovacom stole. Nesedel, a aj keď prišiel, po 15 minútach odchádzal s odpoveďou nie.
Matovič: Sulík ohovára a šíri nepravdy
Matovič sa domnieva, že predseda SaS namiesto rokovania s ostatnými koaličnými stranami dnes obieha ako kométa všetky médiá. Ohovára, šíri ďalej nepravdy a útočí na OĽaNO. Toto sa, ako komentuje minister financií, volá manipulácia a kolektívny brainwashing. Alebo inak, vytváranie vlastnej zmanipulovanej reality. Vrtieť psom v praxi.
„Sulík, určité médiá a viaceré osobnosti verejného života sa v jednom šíku s mafiou a fašistami rozhodli zvrhnúť vládu. Manipulatívne sa hrajú s citmi ľudí a spoločne vytvárajú obraz Matovič = šialenec a človek, ktorý rozhadzuje naše spoločné peniaze. Sulík hrá hlavnú úlohu, hrdinského záchrancu štátu pred Matovičom. Chápete?“ pýta sa Matovič s dôvetkom, že na Slovensku nie je žiadna korupcia, výber daní je skvelý, finančná správa funguje bezchybne, minister financií sa snaží nájsť zdroje na všetky nároky, ktoré sa tu „nahromadili za desaťročia rozkrádania minulých vlád“.
Predseda SaS podľa šéfa OĽaNO od začiatku bije do vlastnej vlády. „Torpéduje rozhodnutia, riešenia aj rokovania. Je dokonalou opozíciou vo vlastnej koalícii. Robil to v pandémii, kríze a robí to aj teraz. A jediným cieľom je ponížiť a zlikvidovať Igora Matoviča a OĽaNO, pretože sme najväčšou konkurenciou jeho strany.“
„Neznížime sa na úroveň Sulíka a mafiánsko-fašistickej opozície. Bolo by našou prehrou, ak by sme sa nechali Sulíkom v spolupráci s mafiou prevalcovať,“ uzatvára svoj status na sociálnej sieti Matovič.
Naď: Chceme pokračovať, ale predsedu neodvoláme
„Z našej strany je snaha dohodnúť sa so SaS a pokračovať vo štvorkoalícii. Predsedu ale neodvoláme. A oni to vedia a jasne a dlho. Preto, ak na tom budú trvať, vláda pôjde ďalej bez SaS. Je to ich rozhodnutie, ale vyprosovať sa im nebudeme. Odvoláme ich nominantov a vláda pôjde aj bez nich. Inú cestu nepripúšťajú. Žiaľ.“ Minister obrany Jaroslav Naď takto komentoval status svojho straníckeho kolegu a poslanca NR SR Antona Stančíka.
Ten túto koalíciu napriek všetkým chybám a hádkam považuje za oveľa lepšiu alternatívu ako to, čo môže prísť po voľbách. Rozpad by podľa jeho slov bol zahodením šance, ktorá sa už nebude opakovať.
Stančík dodáva, že v zápale konfliktu zabúdajú koaliční partneri na to, prečo dostali mandát vládnuť. „Sme v kríze a to najhoršie, čo môžeme dnes robiť, je vyhrocovanie situácie a vzájomné útoky, ktoré znemožňujú akúkoľvek šancu na dohodu. To by si mali uvedomiť nielen poslanci, ale hlavne lídri. Zahnanie do kúta a provokácie nie sú spôsob, ako docieliť dohodu a zmier. Je to najlepšia cesta, ako to dostať do bodu, odkiaľ niet cesty späť.“
AKTUALIZOVANÉ Nezaradená poslankyňa Katarína Hatráková podporí aj prípadnú menšinovú vládu po možnom odchode SaS z koalície. Nezaradený poslanec Miroslav Kollár nevidí dôvod, aby prestal podporovať zmysluplné návrhy koalície, nechce však hovoriť o plošnej podpore vláde, pokiaľ je v nej líder OĽaNO Igor Matovič.
Hatráková si nemyslí, že v súčasnej situácii by mali predčasné voľby zmysel. "Menšinová vláda mi príde zmysluplnejšia," povedala pre TASR. Naďalej bude podľa vlastných slov podporovať vládu a všetky jej zmysluplné návrhy. Nateraz nedostala ponuku na prípadný návrat do klubu OĽaNO.
Miroslav Kollár: Odchod lídra OĽaNO by vyriešil väčšinu problémov krajiny
Miroslav Kollár označil otázku o podpore menšinovej vláde za predčasnú. Po svojom odchode z koalície deklaroval podporu zmysluplným návrhom vlády a nevidí dôvod, aby v tom nepokračoval. "O plošnej podpore vlády v tejto chvíli nemôže byť reč, pokiaľ je v nej Matovič," podotkol. Odchod lídra OĽaNO by podľa neho vyriešil väčšinu problémov krajiny, umožnil dovládnutie súčasného kabinetu a oddialil návrat predchádzajúcich vlád. Dodal, že ideálne by bolo, keby sa Matovič stiahol z politiky a prenechal OĽaNO premiérovi Eduardovi Hegerovi.
Valášek: horšie zlo je zotrvanie tejto štvorkoalície
"Predčasné voľby nie sú najmenším zlom. To horšie zlo je zotrvanie tejto štvorkoalície, či ešte horšie, trojkoalície spoliehajúcej sa na podporu fašistov," podotkol nezaradený poslanec Tomáš Valášek. Dodal, že pri dobrých zákonoch nemá dôvod správať sa k menšinovej vláde inak ako k doterajšej väčšinovej, ktorej zákony často podporoval. Negarantuje však, že pri hlasovaní o dôvere v pléne kabinet podrží. Hovorí o riziku, že čím dlhšie bude súčasná vláda pri moci, tým väčšiu šancu na návrat a aj ústavnú väčšinu v parlamente bude mať koalícia tvorená Smerom-SD, Hlasom-SD, fašistami a prípadne aj Sme rodina. Kritizoval hádky a spory v koalícii, ako aj nekompetentnosť vlády.
Strana SaS minulý týždeň vypovedala koaličnú zmluvu, požaduje vypracovanie novej a odchod lídra OĽANO Igora Matoviča z vlády. OĽANO požiadavku odmieta. SaS avizovala, že pri nenaplnení jej podmienok podajú ministri zo strany demisiu. Matovič hovorí, že liberáli takto v septembri povalia vládu. Podľa SaS však ich demisia nebude znamenať pád vlády, predčasné voľby a ani koniec koalície. Koaličnú zmluvu nechce meniť ani predseda Sme rodina Boris Kollár. Šéf poslaneckého klubu hnutia Peter Pčolinský už skôr uviedol, že v prípade odchodu partnera z koalície by do menšinovej vlády nešli.
Z minulosti však vieme, že akýkoľvek väčší konflikt znamená preferenčné straty, vraví sociológ Hřích
V prípade odchodu strany Sloboda a Solidarita (SaS) z vládnej koalície, by nachádzanie podpory v parlamente pri schvaľovaní zákonov mohlo vyústiť do ďalších sporov, myslí si sociológ z agentúry AKO Václav Hřích. Spojenectvo môže byť uzavreté s poslancami SaS, s nezaradenými poslancami alebo s opozíciou, čo by mohlo generovať ďalšie spory. „SaS by však mohla mať silnejšiu pozíciu, keďže by bolo potrebné sa s ňou dohadovať vždy a nielen jednorazovo pri niektorých zákonoch. Najväčšia deeskalácia situácie by mohla byť, ak by sa im podarilo dohodnúť sa, čo však teraz vnímam veľmi negatívne, že by sa to podarilo," uviedol Hřích. Čím dlhšie sa však bude riešenie konfliktu medzi Igorom Matovičom (OĽANO) a Richardom Sulíkom (SaS) odkladať, tým viac bude podľa jeho názoru narastať nedôvera v štátne inštitúcie.
„Keď sa pozrieme na to, ako postupne za posledný rok, rok a pol klesá dôveryhodnosť nielen k lídrom politických strán, ale aj k inštitúciám, teda k vláde alebo úradu prezidenta SR, tak čím dlhšie nebude jasné, ako sa to ďalej vyvinie a ako sa situácia vyrieši, tým bude podľa môjho názoru nedôvera ľudí stále rásť, čo nikdy nie je dobré," dodal Hřích. Podľa jeho názoru sú dve možnosti. Buď bude hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobosti (OĽaNO) a SaS čakať do poslednej chvíle, alebo niektorá strana urobí radikálne rozhodnute. „Kým sa tak nestane, bude to podľa mňa veľký problém. Pomôcť situácii môžu ešte požiadavky strany SaS, ktoré chce strana predostrieť premiérovi. Z minulosti však vieme, že akýkoľvek väčší konflikt znamená preferenčné straty," podčiarkol.
Teoreticky si viem predstaviť, že OĽaNO vyhovie požiadavke SaS, komentuje Mesežnikov
Podľa politológa Grigorija Mesežnikova nie je vylúčené ani to, že bude pôsobiť trojkoalícia s ad hoc podporou SaS s tým, že vláda bude mať obmedzené možnosti, no zákony bude môcť schvaľovať. „Samozrejme podpora zo strany SaS by bola podmienečná, s podporou takých návrhov, ktoré sú v profile SaS. Ďalšou možnosťou by bola ad hoc podpora zo strany opozície, keďže Matovič už má skúsenosť s podporou fašistov. Otázkou je, nakoľko je to akceptovateľné pre ďalších koaličných partnerov. Tretím prípadom by bolo vyhlásenie predčasných volieb," vysvetlil politológ. Podľa jeho názoru sa nateraz zdá, že sa vládna koalícia 1. septembra skráti o jedného. To, že by situáciu pomohol vyriešiť Eduard Heger (OĽaNO) z pozície premiéra však neočakáva.
„Teoreticky si viem predstaviť, že OĽaNO vyhovie požiadavke SaS, veď Matovič už raz odstúpil z postu premiéra, ale do akej miery to vyrieši konflikt medzi týmito stranami si neviem predstaviť, respektíve čo by za to OĽaNO chcelo. Igor Matovič by napokon stále bol v parlamente. Otázkou stále zostáva, ako by Matovič vládu, z ktorej by bol akoby vyhodený, nechal dýchať," povedal politológ Juraj Marušiak. Myslí si, že medzi možnosťami je rozpad koalície a vznik menšinovej vlády opierajúcej sa o nezaradených poslancov alebo rozpad koalície s predčasnými voľbami, no do úvahy pripadá aj úradnícka vláda, ktorá by sa opierala o strany v terajšej konštelácii, prípadne by sa koaličná konštelácia zmenila, či už pod vedením Eduarda Hegera alebo bez neho. „No neviem predpokladať, či by Igor Matovič nechal tú vládu dýchať ako poslanec parlamentu," skonštatoval.
Vzťah medzi OĽaNO a SaS je podľa Marušiaka napätý a evidentne problematický od samotného vzniku koalície, aj od čias prijímania pandemických opatrení. „Je tam evidentná aj osobná rivalita medzi oboma lídrami a sú to aj osobné animozity a problematické je aj svojvoľná interpretácia koaličnej zmluvy zo strany Igora Matoviča a taká interpretácia, ktorá vlastne znamená jej nerepšektovanie. Obe strany si kladú navzájom evidentne neprijateľné podmienky. Požiadavka Sulíka na odstúpenie Igora Matoviča je pre OĽaNO neprípustná, pretože je to predsa len stranícky líder a symbolizuje túto stranu. Za zvláštne považujem aj to, že Richard Sulík včera 10. júla interpretoval isté požiadavky smerom k Matovičovi verejne," uzavrel Marušiak s tým, že v dobre fungujúcej koalícii sa takéto podmienky medzi partnermi odovzdajú osobne a následne sa interpretujú verejne.
