Minimálna mzda sa zvýši o 54 eur na 700 eur, dohodli sa na tom sociálni partneri bez účasti vlády. Ide o prudké a doteraz najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré bude mať dopad aj na ďalšie platby, ktoré sa z minimálnej mzdy vypočítavajú.
Zamestnávatelia, odbory a zástupcovia samospráv sa historicky po prvý raz dohodli na zvýšení minimálnej mzdy, a to zo súčasných 646 eur na 700 eur v budúcom roku. Urobili tak autonómne, bez tlaku vlády. Neuplatní sa tak automat na zvyšovanie minimálnej mzdy stanovený zákonom. Sociálni partneri o tom vo štvrtok informovali na spoločnej tlačovej konferencii. Štátna agentúra o výraznom zvýšení minimálnej mzdy informovala o 9.46, Igor Matovič na svojom Facebooku o 4 minúty skôr.
Prezentáciu témy si tak opäť osvojuje predseda OĽaNO a nie minister práce Milan Krajniak, pod ktorého téma vecne náleží. Predstavitelia na tlačovke odmietli reagovať na aktivitu Matoviča, aj keď o zvýšení informoval v čase tlačovej besedy, akoby mal na tom nejakú zásluhu.
"Všetci sociálni partneri sa zhodli na tom, že v súčasnej situácii musí výška minimálnej mzdy zohľadňovať možné negatívne dosahy na zamestnancov a domácnosti, no zároveň i prihliadať na nepriaznivú situáciu, v ktorej sa nachádza podnikateľské prostredie a rešpektovať reálne možnosti slovenských zamestnancov," uviedli v spoločnom stanovisku zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD), Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a zástupcovia zamestnancov združení v Konfederácii odborových zväzov (KOZ) SR a Spoločných odborov Slovenska.
Členovia tripartity skonštatovali, že spoločný návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na 700 eur je jasným dôkazom toho, že zodpovedný sociálny dialóg má zmysel. "Veríme, že aj týmto spôsobom politikom a i verejnosti vysielame jasný signál, že práve vecná diskusia, schopnosť počúvať a byť otvorený voči kompromisu sú tým, čo dnes naša krajina potrebuje azda najviac," dodali sociálni partneri. (tasr)
AKTUALIZOVANÉ Inflácia na Slovensku medziročne rástla už sedemnásty mesiac za sebou. Kým jej hodnota v júni minulého roka bola ešte na úrovni 2,9 percenta, v júni tohto roka sa dostala na maximum za posledných 22 rokov, a to na 13,2 percenta.
Ceny sa zvýšili vo všetkých sledovaných odboroch spotrebného koša, až polovica z dvanástich odborov dosiahla medziročný rast vyšší ako 8 percent. Ceny dvoch najvýznamnejších výdavkových položiek slovenských domácností, teda potravín a nákladov na bývanie, boli na medziročnej báze vyššie takmer o 20 percent. Dvojciferným tempom rástli aj ceny v doprave, reštauráciách a hoteloch a nábytok a bytové zariadenie. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Aký bol vývoj
Najvyšší podiel, viac ako štvrtinový, vo výdavkoch slovenských domácností tvoria náklady na bývanie. Tu si museli Slováci medziročne priplatiť v sumáre o 15,5 percenta. Imputované nájomné stúplo o 18,5 percenta a elektrina, plyn a tepelná energia zdraželi o 15,8 percenta. Vyššie ceny boli už aj v dodávke vody a v službách s tým spojenými, medziročne o 8,3 percenta.
Ceny potravín boli medziročne vyššie až o 18,7 percenta, a to vo všetkých deviatich sledovaných položkách. Najviac išli hore ceny chleba a obilnín a mlieka, syrov a vajec zhodne o 21 percent, mäsa o 19 percent, olejov a tukov o 47,2 percenta, ale tiež zelenina o 15,4 percenta, cukor a cukrovinky o 11,2 percenta či ovocie o 7,6 percenta. Pri nealkoholických nápojoch vzrástli ceny za kávu, čaj a kakao o 9,9 percenta a za minerálne vody, nealko nápoje a šťavy o 8,8 percenta. Medziročne zdraželi aj alkoholické nápoje o 5,3 percenta.
Naďalej rástli ceny pohonných hmôt, medziročne vysoko až o 43,4 percenta. V porovnaní s minuloročným júnom stúpli ceny za stravovanie o pätinu, zvýšili sa ceny za osobnú starostlivosť o 10,3 percenta, za zdravotnícke služby o 8,5 percenta, ako aj rekreačné, kultúrne služby a dovolenky o 7,4 percenta a poistenia o 5,5 percenta.
Najväčším zdrojom júnovej inflácie boli opäť vyššie ceny potravín
Najväčším zdrojom júnovej inflácie boli opäť vyššie ceny potravín. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, v komentári k júnovým spotrebiteľským cenám, ktoré zverejnil ŠÚ SR. Medzimesačný rast cien v júni síce poklesol na 1,2 percenta, ale v priemere od začiatku roka sa ceny z mesiaca na mesiac zvyšovali o 1,6 percenta.
"Ceny potravín sa a v porovnaní s májom zvýšili o ďalších 2,4 percenta a boli zodpovedné až za 38 percent celkovej medzimesačnej inflácie. V medziročnom porovnaní sa dynamika ich rastu zrýchlila zo 16,6 percenta až na 18,7 percenta. Ceny potravín tak tvorili 27 percent celkovej medziročnej inflácie," spresnil Koršňák.
K zrýchleniu inflácie v júni podľa neho výraznejšie opäť prispeli aj ceny pohonných látok, ktoré reagovali na ďalšie zdraženie ropy na svetových trhoch. V júnových cenách sa pritom premieta najmä májový vývoj cien ropy. "Jemnú korekciu dolárovej ceny ropy z posledných dní pritom takmer plne pohlcuje slabšie euro," podčiarkol.
"Inflácia by mala zotrvať na úrovni okolo 12 až 13 percent až do konca tohto roka. Na úrovni okolo 10 percent by sa pritom rast cien mohol udržať aj v budúcom roku. Dotovať by ho mali naďalej najmä vysoké ceny potravín," myslí si Koršňák.
Aj podľa slov analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka bol rast cien v júni oproti máju ťahaný najmä cenami potravín (predovšetkým mäsa), ktoré prispeli viac než tretinou k medzimesačnému nárastu cien. "Okrem toho tu zohrávali významnú rolu aj pohonné látky či imputované nájomné zohľadňujúce ceny stavebných materiálov," poznamenal Horňák.
Podľa Evy Sadovskej, analytičky Wood & Company, dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. "Producenti uvádzajú ako jeden z dôvodov drahšie energie potrebné na výrobu. Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a následne aj pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. Pri cenách potravín je vždy dôležitý aj faktor počasie, ktorý má dosah na úrodu rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, teda na chov zvierat (v podobe drahšieho krmiva). Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr ci neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch," vysvetlila Sadovská.
"Očakávame, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia u nás dvojciferná a v letných mesiacoch bude prekračovať hranicu 13 percent, respektíve 14 percent. Zároveň predpokladáme, že priemerná inflácia za celý tento rok sa bude približovať k úrovni 12 percent. Smerom nahor budú infláciu tlačiť hlavne vysoké ceny potravín, ropy a energií, ktoré prudko rastú ako dôsledok vojny na Ukrajine," doplnila Jana Glasová, analytička 365.bank.
O aké nehnuteľnosti je dnes najväčší záujem? Oplatí sa stavať dom svojpomocne? Do akého druhu reality je najlepšie investovať? Na tieto aj iné otázky Vám v našom najnovšom podcaste odpovie Denis Durec, špecialista na reality.
V chorvátskej Dalmácii v stredu vypukli tri veľké požiare – dva v oblasti Šibenika a jeden v oblasti Zadaru. V Zatone a Rasline pri Šibeniku požiar zasiahol aj obydlia, zhorelo desať až dvadsať domov. Situáciu komplikuje silný vietor, hasičom pomáhajú aj vojaci a celkovo štyri hasičské lietadlá. Zatiaľ neboli hlásení žiadni zranení, informuje TASR podľa správ Chorvátskej rádiotelevízie (HRT) a webu novín Dnevnik.
Meteorológ Izidor Pelajić na Twitteri zverejnil satelitnú snímku z družice Eumetsat ukazujúcu, že požiare v Dalmácii vidno aj z vesmíru.
Do Šibenika v stredu večer pricestoval aj premiér Andrej Plenković. Médiám neskôr povedal, že najhoršia situácia je v Rasline a Zatone. Ide podľa neho o najväčšie požiare tohto leta v Chorvátsku, vláda však zatiaľ neplánuje požiadať o pomoc iné krajiny.
Ako uviedol vedúci odboru civilnej ochrany v Šibeniku Danijel Mileta, oblasť zasiahol najhorší požiar za najmenej desať rokov. Mnoho ľudí opustilo svoje domovy.
Reportérka Dnevnika podvečer informovala o prebiehajúcej evakuácii obyvateľov obcí Raslina a Zaton na člnoch cez morskú zátoku smerom na obec Bilice. Ľudí tam ubytovali v domove dôchodcov a študentskom internáte.
Nová francúzska ministerka územného rozvoja Caroline Cayeuxová čelí obvineniam z homofóbie za svoje výroky proti legalizácii manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Niekoľko organizácií bojujúcich za práva LGBTI komunít na ňu v stredu podalo žalobu. Napriek tomu, že sa za výroky ospravedlnila a vzdávala hold Simone Veilovej.
Cayeuxová (73) v roku 2013 povedala v Senáte niekoľko výrokov namierených proti LGBTI komunite. Uviedla, že uzákonenie manželstiev homosexuálov nie je len "proti prírode", ale je tiež "bezhlavým rútením sa vpred".
Skupiny bojujúce za práva komunity LGBTI vyhlásili, že Cayeuxová počas svojho pôsobenia vo funkcii verejnej činiteľky spáchala trestný čin osočovania iných na základe ich sexuálnej orientácie.
Cayeuxová sa v reakcii na obvinenia vyjadrila, že má "medzi týmito ľuďmi mnoho priateľov". Dodala, že sa cíti nespravodlivo obviňovaná a veľmi ju to trápi. V stredu uverejnila na sociálnej sieti Twitter ospravedlnenie, v ktorom uviedla, že jej komentáre boli nevhodné a že "rovnoprávnosť by mala byť za každých okolností prioritou".
V petícii, ktorá bola zverejnená v priebehu tohto týždňa, 50 ľavicových poslancov parlamentu žiada odstúpenie Cayeuxovej. Okrem nej vyzývajú na odchod aj ministra životného prostredia Christopha Béchua a ministra vnútra Géralda Darmanina, ktorého podozrievali zo znásilnenia.
Hovorca francúzskej vlády Olivier Veran v stredu vyhlásil, že Cayeuxovej ospravedlnením sa celá záležitosť uzatvorila, a dodal, že ministerka je súčasťou vlády, ktorá práva homosexuálov vždy podporovala.
Nepomohlo jej ani to, že sa názorovo posunula do stredu a vzdávala hold zosnulej ministerke Simonej Veilovej okrem iného za to, že v 70. rokoch schválila prelomový francúzsky potratový zákon.
Vláda sa dohodla na zvýšení platov učiteľov. V septembri dostanú jednorazovú prémiu 500 eur. V budúcom roku sa dočkajú dvojitej valorizácie platov v januári o 10 a v septembri o 12 percent. Prilepšia si aj nepedagogickí zamestnanci.
Na jeseň dostanú zamestnanci v školstve tiež 500 eur navyše, povedal predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO). Ide o jednorazový príspevok.
V školstve dôjde k valorizácii platov od 1. januára 2023 o desať percent. Následne od septembra 2023 to bude 12 percent. Uviedol to v stredu počas tlačovej konferencie minister financií SR Igor Matovič (OĽaNO).
Gröhling: Je to dobrá správa
Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) ocenil, že požiadavky na zvýšenie platov učiteľov a ďalších zamestnancov školstva boli konečne vypočuté. Uviedol to na sociálnej sieti v reakcii na oznámenie výsledkov kolektívneho vyjednávania.
"Dobrá správa. Platy pedagogických a odborných zamestnancov v roku 2023 sa zvýšia o desať percent od 1. januára a 12 percent od 1. septembra 2023. U nepedagogických zamestnancov je to sedem percent a desať percent. Oceňujem, že naše požiadavky boli konečne vypočuté," skonštatoval minister.
Pellegrini: Zvýšili platy len pod hrozbou štrajku
Mimoparlamentný Hlas-SD víta výsledky kolektívneho vyjednávania vlády a odborov. Zvyšovanie platov učiteľov však líder strany Peter Pellegrini vníma skôr ako reakciu na protesty učiteľov, než ako úprimnú snahu vlády riešiť nahromadené sociálne problémy. Zároveň ju vyzýva, aby riešila aj situáciu seniorov a pracujúcich ľudí.
"Napriek tomu, že dôjde k avizovanému nárastu platov štátnych zamestnancov a pedagogických aj nepedagogických pracovníkov, fakticky hrozí, že toto zvýšenie nepokryje očakávanú infláciu v roku 2022 a 2023 a reálne mzdy tak budú ďalej klesať," uviedol Pellegrini.
Učitelia v júni demonštrovali pred úradom vlády za vyššie platy. Slovenská komora učiteľov (SKU) odovzdala vláde symbolicky okolo 200 vizitiek s menami a odkazmi tých učiteľov a zamestnancov, ktorí odchádzajú zo školstva.
Odborári hovoria o dobrom kompromise
Predseda Odborového zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek poznamenal, že dôjde k zrušeniu štrajkovej pohotovosti. "Do konca augusta 2024 štrajky nehrozia," priblížil. Pokiaľ bude kolektívna zmluva podpísaná, štrajky podľa neho nehrozia. Predseda školských odborárov poukázal na to, že intenzívne rokovania sa začali po 15. júni, keď sa uskutočnilo v Bratislave protestné zhromaždenie za vyššie platy v školstve. "Nedosiahli sme na 100 percent toho, čo sme si predsavzali," povedal Ondek.
Zároveň konkretizoval, že od 1. januára 2023 nepedagogickí zamestnanci budú mať valorizáciu sedem percent, od septembra to bude desať percent. Pedagogickým a odborným zamestnancom, učiteľom vysokých škôl, vedeckým a výskumným pracovníkom sa od januára budúceho roka budú platy valorizovať o desať percent, následne od septembra o 12 percent.
"Kolektívna zmluva má byť podpísaná dnes," povedal Ondek s tým, že platiť má do konca augusta 2024. Zvýšenie, ktoré vrcholí 1. septembra 2023, podľa neho spôsobí, že dôjde najmä k nárastu platov začínajúcich pedagógov zhruba o 250 eur, učiteliek materských škôl, ale aj nepedagogických zamestnancov.
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová uviedla, že dohoda je istým kompromisom. Ideálne rokovanie je podľa nej také, že ani jedna strana nie je spokojná. "Vyjednávanie je o kompromisoch, obidve strany zo svojich požiadaviek ustúpili," uzavrela.
Dohodnutie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je podľa školských odborárov však len jednou z ich úloh. Otvorené zostávajú podľa Ondeka požiadavky na zmenu tarifnej tabuľky pre nepedagogických zamestnancov, kde niektoré tarify a platové stupne sú pod minimálnou mzdou. Riešiť sa má aj dofinancovanie zvýšených nákladov na elektrickú energiu, modernizáciu školskej infraštruktúry či zjednotenie financovania regionálneho školstva.
AKTUALIZOVANÉ Európska komisia v stredu vydala nové usmernenie ohľadne sankcií na dovoz tovaru do ruskej exklávy Kaliningrad zo zvyšku Ruskej federácie. Vyplýva z neho, že Litva musí umožniť tranzit ruského tovaru do Kaliningradskej oblasti po železnici. Na druhej strane musí kontrolovať vlaky, aby sa na územie nedostal zakázaný tovar, napríklad zbrane. Litva usmernenia bude dodržiavať.
"Cestný tranzit tovarov podliehajúcich sankciám prostredníctvom ruských prepravcov nie je podľa opatrení EÚ povolený. Tento zákaz sa nevzťahuje na železničnú dopravu," píše sa vo vyhlásení Komisie s tým, že po železnici sa do Kaliningradskej oblasti môžu z Ruska prepravovať iba nevyhnutné tovary.
Členské štáty EÚ, ktorých sa usmernenie týka, musia zabezpečiť, aby objem prepravovaných tovarov do Kaliningradu ostal v rámci priemeru predchádzajúcich troch rokov.
Členské štáty musia vlaky kontrolovať, aby sa sankcionované tovary nedostali na územie EÚ. "Tranzit sankcionovaného vojenského tovaru a techniky a tovarov s dvojakým použitím je úplne zakázaný, a to bez ohľadu na spôsob dopravy," uvádza sa v oznámení eurokomisie.
EK: Nedohadovali sme sa s Ruskom
Hovorca EK Eric Mamer v reakcii na otázky novinárov, či sa EÚ dohodla s Ruskom na tranzite ruských tovarov cez Litvu do Kaliningradu, ako to tvrdia niektoré ruské médiá, vyhlásil, že takáto dohoda neexistuje. Na zmiernenie výkladu sankcií však podľa portálu Politico tlačilo najmä Nemecko.
Brusel vydal toto usmernenie po tom, čo Litva v júni zakázala prepravu sankcionovaného tovaru z Ruska do jeho exklávy aj po železnici. Kaliningradská oblasť je po súši obkolesená členskými štátmi EÚ – Litvou a Poľskom. Rusko nazvalo tento krok Litvy "blokádou", pričom pohrozilo použitím "nediplomatických" opatrení.
Sankcie týkajúce sa prepravy ocele a ďalších kovov vstúpili do platnosti 17. júna. Od 10. júla platia sankcie aj pre prevoz alkoholu, cementu a dreva. Od 10. augusta začnú platiť obmedzenia na prevoz uhlia a od 5. decembra aj na ropné produkty.
Litovské ministerstvo zahraničných vecí v stredu večer privítalo nové usmernenia EK. Litva podľa vyhlásenia ministerstva nebude ignorovať "pozície a hodnotenia" svojich partnerov. Zatiaľ však neoznámila, kedy opäť umožní tranzit do Kaliningradskej oblasti.
"Sme si vedomí, že jedným z cieľov Kremľa je rozdeliť transatlantickú jednotu. Litva ostane verná transatlantickému partnerstvu a bude sa riadiť jednotnou a koordinovanou politikou Európskej únie," vyhlásilo litovské ministerstvo zahraničných vecí.
Pripustilo však, že usmernenie EK "môže vytvárať nesprávny dojem, že transatlantické spoločenstvo zmierňuje svoju pozíciu a sankčnú politiku voči Rusku". Ministerstvo zároveň prisľúbilo, že litovské orgány budú preverovať tranzit ruských tovarov cez svoje územie s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie sankčného režimu. Litva si pritom "vyhradzuje právo jednostranne zabrániť pokusom o obídenie sankcií".
Podľa bývalého litovského premiéra a v súčasnosti poslanca Európskeho parlamentu Andriusa Kubiliusa bude Kremeľ teraz zrejme stupňovať tlak na Brusel aj pobaltské štáty. "Od začiatku sme varovali, že najväčšie nebezpečenstvo je, ak bude mať Kremeľ pocit, že sa mu podarilo vystrašiť Európsku komisiu," povedal Kubilius v rozhlasovom vysielaní LRT. Dodal, že Moskva sa môže pokúsiť zatlačiť na otvorenie úplne voľného tranzitu do Kaliningradskej oblasti.
Diskusie Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej obžalovaných z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka o kožných chorobách alebo zuboch v aplikácii Threema boli šiframi. Konštatuje to posudok vypracovaný Filozofickou fakultou Univerzity Komenského, ktorý v stredu prečítali na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku. Posudok sa zaoberá komunikáciou dvojice medzi septembrom 2017 a júnom 2018.
„Rovnaký jazykový kód u vysielateľa a prijímateľa je základnou podmienkou dorozumenia,“ konštatuje posudok. Ako príklad šifier uvádza napríklad pojmy „svrab" alebo „sk*****ý akneovitý bolák“. Rovnako poukazuje napríklad na využívanie prezývok, napríklad Gambia/Gambíno [Daniel Lipšic, pozn. red.] alebo Šuflík [Peter Šufliarsky]. „Vidieť, že účastníci boli navyknutí na používanie šifrovanej komunikácie,“ uvádza sa v posudku. Najväčšia intenzita šifier bola podľa posudku používaná v období od 15. do 22. februára 2018.
Zároveň posudok poukazuje na diskusiu o vypadávaní zubov, ktorú samotní aktéri spájali so smrťou iných osôb. Deň po zavraždení Jána Kuciaka 22. februára 2018 sa pritom v komunikácii objavila informácia „Jeden už naozaj vypadol". „Môžeme hovoriť o realizácii prognózy smrti," skonštatovali autori posudku.
Obžalovaný Kočner v reakcii poukazoval na to, že posudok vyhotovili napríklad osoby zaoberajúce sa religionistikou, sociológiou alebo etnológiou. Keby sa podľa neho komunikáciou z Threemy zaoberali napríklad jazykovedci, konštatovania v posudku podľa neho mohli byť úplne iné. Jeden z autorov posudku Matej Karásek reagoval, že pravdepodobne ešte nikto na Slovensku nerobil znalecký posudok takéhoto druhu.
Pokiaľ ide o diskusie o kožných chorobách, Kočner uviedol, že trpí histamínovou intoleranciou, ktorej dôsledkom sú aj rôzne vyrážky na koži. „Mám lekárske správy, ktoré to preukazujú," uviedol.
"Súd nespochybňuje obsah predloženej listiny ako takej," vyhlásila predsedníčka senátu ŠTS Ružena Sabová. Senát však vyhodnotil analýzu ako odbornú prácu, nie ako znalecký posudok. Dôkaz navrhol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. V odvolacom konaní ho Špecializovanému trestnému súdu prikázal vykonať Najvyšší súd SR.
Pojednávanie v tejto veci bude pokračovať 19. septembra. Súd tiež vytýčil termíny na október, november, december a tiež január 2023.
Najvyšší súd (NS) SR v júni 2021 zrušil rozsudok ŠTS zo septembra 2020 v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Senát zároveň vrátil konanie na ŠTS, ktorý má opätovne prejednať obžalobu voči Kočnerovi a Zsuzsovej. Predseda senátu NS SR Peter Paluda v rámci odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd pri oslobodení Kočnera a Zsuzsovej v časti týkajúcej sa vraždy Kuciaka konal predčasne. Niektoré navrhované dôkazy nevykonal a o iných ani nerozhodol.
Súd zároveň k obnovenému procesu pripojil obžalobu v prípade prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. Pre prípravu ich vrážd čelia okrem Tomáša Szabóa, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie, obžalobe štyri osoby – Kočner, Zsuzsová, Dušan Kracina a Darko Dragič.
Spoločnosť Twitter v utorok večer oznámila, že zažalovala amerického miliardára Elona Muska, pričom požaduje, aby dokončil jej kúpu za vopred dohodnutých 44 miliárd dolárov (43,29 miliardy eur). Informuje o tom agentúra AP.
Twitter avizoval začatie právneho sporu s Muskom po tom, ako tento miliardár uplynulý piatok oznámil, že odstupuje od aprílovej zmluvy o kúpe tejto spoločnosti. Jeho právni zástupcovia pritom ako dôvod uviedli, že Twitter neposkytol Muskovi ním požadované údaje, ktoré by mu umožnili urobiť nezávislé hodnotenie počtu falošných alebo spamových účtov na tejto sociálnej sieti.
Utorňajšia žaloba, ktorú Twitter podal na súde v americkom štáte Delaware, sa začína ostro formulovaným obvinením, že "Musk odmieta dodržať svoje záväzky voči Twitteru a jeho akcionárom, keďže dohoda, ktorú podpísal, už neslúži jeho osobným záujmom," cituje AP.
Twitter ďalej tvrdí, že Musk "sa očividne domnieva, že na rozdiel od všetkých ostatných strán podliehajúcich zmluvnému zákonu štátu Delaware, môže on zmeniť názor a očierňovať túto spoločnosť, narušiť jej operácie, zničiť hodnotu jej akcií a len tak odísť".
Twitter dlhodobo odhaduje, že na jeho platforme je približne päť percent falošných účtov. Musk pred časom tieto údaje spochybnil tvrdiac, že takýchto účtov musí byť aspoň 20 percent. Šéf firiem Tesla a SpaceX zároveň spoločnosť Twitter obvinil z porušenia zmluvy o akvizícii, ktorej sa mala dopustiť tým, že prepustila dvoch vysokopostavených manažérov a tiež približne tretinu svojho tímu na hľadanie talentov.
Musk ponúkol v apríli Twitteru za akciu 54,20 dolárov a podľa vlastného vyhlásenia chcel Twitter po odkúpení transformovať na súkromnú spoločnosť. Pôvodne sa očakávalo, že Twitter ponuku odmietne a prijme opatrenia, ktoré by zabránili Muskovi prevziať spoločnosť. Twitter však začal byť voči kúpe otvorenejší po tom, čo Musk zverejnil, že si zabezpečil financovanie v objeme 46,5 miliardy USD.
Spoločnosť dospela 25. apríla k záveru, že predaj za uvedenú sumu je v najlepšom záujme jej akcionárov a súhlasila s ním. Musk sa zaviazal, že potenciál tejto sociálnej siete ešte "znásobí", pričom avizoval, že uvoľní obmedzenia týkajúce sa slobody prejavu a z platformy odstráni falošné účty.
Jeho sebavedomie však zakrátko opadlo, píše AP a pripomína, že sa tak stalo po tom, ako výrazne klesla hodnota akcií Tesly, a teda primárneho zdroja Muskovho imania, pričom miliardár sa následne už zdal byť menej nadšený z kúpy Twitteru.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok varovala, že pandémia nového koronavírusu sa ani zďaleka neblíži ku koncu, čoho dôkazom sú najnovšie vlny nákazy a narastajúceho počtu infikovaných v mnohých krajinách. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Nové vlny (šírenia) vírusu znova ukazujú, že pandémia ochorenia COVID-19 sa ani zďaleka neskončila," povedal na tlačovej konferencii šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. "Vírus sa šíri vo veľkom a krajiny samy nezvládajú efektívne zvládať túto záťaž," uviedol s tým, že sa to týka jednak hospitalizácií akútnych prípadov, a jednak rastúceho počtu prípadov s postcovidovým syndrómom, označovaným ako dlhý covid.
Ochorenie COVID-19 predstavuje podľa WHO aj naďalej globálne ohrozenie, a to aj dva a pol roka po vypuknutí pandémie, píše agentúra Reuters. Na piatkovej videokonferencii preto núdzový výbor WHO zložený z nezávislých odborníkov rozhodol o predĺžení stavu globálnej zdravotnej núdze. Odvolal sa pritom na stúpajúci počet nakazených, pretrvávajúcu schopnosť vírusu mutovať a tlak na zdravotnícke zariadenia vo viacerých krajinách.
Globálny stav zdravotnej núdze, ktorý má okrem iného prispieť k urýchleniu výskumu, zaisteniu financovania a prijatiu medzinárodných opatrení na ochranu zdravia, WHO vyhlásila 30. januára 2020.
Za posledných 14 dní stúpol počet prípadov covidu nahlásených svetovej organizácii o 30 percent, priblížil riaditeľ WHO pre núdzové situácie Michael Ryan. Dodal, že je to spôsobené hlavne omikronovými subvariantmi BA.4 a BA.5 a zrušením protipandemických obmedzení. Z údajov WHO vyplýva, že vo väčšine európskych krajín od konca mája počet prípad covidu prudko stúpa.
Európska pobočka WHO v utorok odporučila osobám s oslabeným imunitným systémom a ďalším zraniteľným jednotlivcov, aby sa dali zaočkovať aj štvrtou dávkou proticovidovej vakcíny.
Vzhľadom na nárast infekcií WHO podporila "druhú posilňujúcu dávku pre jednotlivcov od piatich rokov, ktorí majú mierne až vážne oslabený imunitný systém", a tiež pre ich blízke kontaktné osoby. Krajiny v Európe by mali podľa WHO "zvážiť ponúknutie druhej podpornej dávky vakcíny špecifickým ohrozeným skupinám vrátane starších ľudí, zdravotníkov a tehotných žien".
V pondelok odporučili druhú posilňovaciu dávku vakcíny pre všetky osoby staršie ako 60 rokov Európska agentúra pre lieky (EMA) a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC).
AKTUALIZOVANÉ SaS už nie je súčasťou koalície. Vyhlásil to líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík počas utorkového vyjadrenia pre médiá. Na stredajšie (13. 7.) rokovanie vlády však ministri zo strany plánujú ísť. Sulík deklaroval, že liberáli majú záujem na dovládnutí súčasnej vlády. Žiadajú však prepracovanie koaličnej zmluvy, ktorá bola podľa Sulíka viackrát porušovaná.
"Opustili sme koalíciu a z toho vyplýva, že naši štyria ministri podajú demisiu, ale spravia to až koncom augusta, a to preto, lebo chcem dať čas a šancu novým rokovaniam. Potom netreba hore-dole podávať demisie. Ak rokovania nebudú úspešné alebo ak k nim nedôjde, tak 31. augusta podáme demisiu tak, ako sme avizovali," ozrejmil Sulík.
Priznal, že SaS sebe aj partnerom vytvára priestor na rokovania aj tým, že ešte nešpecifikovala svoje požiadavky, o ktorých hovorila minulý týždeň. Ak bude zo strany partnerov záujem, SaS je pripravená rokovať. Nepovedal, či sú liberáli ochotní ustúpiť z požiadavky na odchod ministra financií a lídra OĽaNO Igora Matoviča z vlády, ak by deklaroval, že zmení svoj spôsob fungovania. Označil to za hypotetickú otázku.
"Nemáme záujem o predčasné voľby, chceme, aby sa toto volebné obdobie normálne skončilo. Len treba napísať novú koaličnú zmluvu," poznamenal s tým, že súčasná koaličná dohoda bola viackrát porušovaná. Odmieta, že by šlo o snahu SaS začať s predvolebnou kampaňou. Koalíciu SaS podľa jeho slov neopustila pre snahy o posilnenie svojho postavenia, ale preto, lebo sa v nej ďalej fungovať nedalo.
V súvislosti s novou koaličnou zmluvou už minulý týždeň avizoval požiadavku prepracovať ju na základe aktuálnych politických reálií. "Volebné výsledky nie sú vytesané do kameňa. To, čo je dôležitejšie, je počet poslancov, ktorými strana disponuje," uviedol. Podotkol, že hnutie OĽaNO disponuje aktuálne 48 poslancami a strana SaS ich bude mať po demisii jej ministrov v pléne 20. Klub SaS totiž počas volebného obdobia posilnili viacerí zákonodarcovia, ktorí odišli zo strany Za ľudí aj spolu s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou.
Sulíka mrzí, že premiér Eduard Heger (OĽaNO) reagoval negatívne na zverejnenie listu, ktorý mu SaS adresovala. Sulík to nepovažoval za problém, keďže list neobsahoval nič dôverne ani nové. Ak by však vedel, že to premiér bude takto vnímať, zrejme by ho nezverejnil. "List nie je sumár našich požiadaviek, ale zhrnutie toho, čo sa udialo. Je to odôvodnenie nášho rozhodnutia," vysvetlil s tým, že v ňom zároveň načrtli možnosti ďalšieho fungovania. Pripomenul výhrady strany k fungovaniu Matoviča. Hovorí o rozvrate verejných financií, hlasovaní s fašistami v pléne Národnej rady SR, chaotickom fungovaní a ďalších negatívach.
Premiér SaS vyzval na krok dozadu
Premiér SR Eduard Heger v reakcii na vyjadrenie Sulíka vyzval stranu SaS, aby urobila krok dozadu. Deklaruje, že jeho cieľom ako predsedu vlády je zachovať štvorkoalíciu.
"Dnes hrozí zopakovanie fatálnej chyby z minulosti. Keď padla vláda Ivety Radičovej na eurovale, euroval aj tak prešiel a Robert Fico potom vládol sám. Následkom toho bolo, že rozložil právny štát a okradol občanov o miliardy. Dnes sa história môže zopakovať znova. Mafia čaká za dverami, neotvárajme," uviedol Heger v reakcii.
Spor Sulíka s ministrom financií a šéfom hnutia OĽaNO Igorom Matovičom podľa jeho slov môže spôsobiť návrat Roberta Fica (Smer-SD) a "jeho dvojčaťa" Petra Pellegriniho (Hlas-SD).
