Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Chorvátsku sú veľké požiare, vidno ich aj z vesmíru. Ľudia pri Šibeniku opúšťajú domovy

V chorvátskej Dalmácii v stredu vypukli tri veľké požiare – dva v oblasti Šibenika a jeden v oblasti Zadaru. V Zatone a Rasline pri Šibeniku požiar zasiahol aj obydlia, zhorelo desať až dvadsať domov. Situáciu komplikuje silný vietor, hasičom pomáhajú aj vojaci a celkovo štyri hasičské lietadlá. Zatiaľ neboli hlásení žiadni zranení, informuje TASR podľa správ Chorvátskej rádiotelevízie (HRT) a webu novín Dnevnik.

Meteorológ Izidor Pelajić na Twitteri zverejnil satelitnú snímku z družice Eumetsat ukazujúcu, že požiare v Dalmácii vidno aj z vesmíru.

Do Šibenika v stredu večer pricestoval aj premiér Andrej Plenković. Médiám neskôr povedal, že najhoršia situácia je v Rasline a Zatone. Ide podľa neho o najväčšie požiare tohto leta v Chorvátsku, vláda však zatiaľ neplánuje požiadať o pomoc iné krajiny.

Ako uviedol vedúci odboru civilnej ochrany v Šibeniku Danijel Mileta, oblasť zasiahol najhorší požiar za najmenej desať rokov. Mnoho ľudí opustilo svoje domovy.

Reportérka Dnevnika podvečer informovala o prebiehajúcej evakuácii obyvateľov obcí Raslina a Zaton na člnoch cez morskú zátoku smerom na obec Bilice. Ľudí tam ubytovali v domove dôchodcov a študentskom internáte.

https://www.youtube.com/watch?v=ST0h5xbOXKI&t=1s

(tasr)

Minúta  |  

Novú francúzsku ministerku Cayeuxovú aktivisti obviňujú z homofóbie. Za výrok spred desiatich rokov ju zažalovali

Nová francúzska ministerka územného rozvoja Caroline Cayeuxová čelí obvineniam z homofóbie za svoje výroky proti legalizácii manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Niekoľko organizácií bojujúcich za práva LGBTI komunít na ňu v stredu podalo žalobu. Napriek tomu, že sa za výroky ospravedlnila a vzdávala hold Simone Veilovej.

Cayeuxová (73) v roku 2013 povedala v Senáte niekoľko výrokov namierených proti LGBTI komunite. Uviedla, že uzákonenie manželstiev homosexuálov nie je len "proti prírode", ale je tiež "bezhlavým rútením sa vpred".

Skupiny bojujúce za práva komunity LGBTI vyhlásili, že Cayeuxová počas svojho pôsobenia vo funkcii verejnej činiteľky spáchala trestný čin osočovania iných na základe ich sexuálnej orientácie.

https://twitter.com/BFMTV/status/1547208022736441345

Cayeuxová sa v reakcii na obvinenia vyjadrila, že má "medzi týmito ľuďmi mnoho priateľov". Dodala, že sa cíti nespravodlivo obviňovaná a veľmi ju to trápi. V stredu uverejnila na sociálnej sieti Twitter ospravedlnenie, v ktorom uviedla, že jej komentáre boli nevhodné a že "rovnoprávnosť by mala byť za každých okolností prioritou".

V petícii, ktorá bola zverejnená v priebehu tohto týždňa, 50 ľavicových poslancov parlamentu žiada odstúpenie Cayeuxovej. Okrem nej vyzývajú na odchod aj ministra životného prostredia Christopha Béchua a ministra vnútra Géralda Darmanina, ktorého podozrievali zo znásilnenia.

Hovorca francúzskej vlády Olivier Veran v stredu vyhlásil, že Cayeuxovej ospravedlnením sa celá záležitosť uzatvorila, a dodal, že ministerka je súčasťou vlády, ktorá práva homosexuálov vždy podporovala.

Nepomohlo jej ani to, že sa názorovo posunula do stredu a vzdávala hold zosnulej ministerke Simonej Veilovej okrem iného za to, že v 70. rokoch schválila prelomový francúzsky potratový zákon.

https://twitter.com/carolinecayeux/status/1546843883497299969

(tasr, haj)

Minúta  |  

Učitelia dostanú v septembri prémiu 500 eur, od januára im platy stúpnu o desatinu

Vláda sa dohodla na zvýšení platov učiteľov. V septembri dostanú jednorazovú prémiu 500 eur. V budúcom roku sa dočkajú dvojitej valorizácie platov v januári o 10 a v septembri o 12 percent. Prilepšia si aj nepedagogickí zamestnanci.

Na jeseň dostanú zamestnanci v školstve tiež 500 eur navyše, povedal predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO). Ide o jednorazový príspevok.

V školstve dôjde k valorizácii platov od 1. januára 2023 o desať percent. Následne od septembra 2023 to bude 12 percent. Uviedol to v stredu počas tlačovej konferencie minister financií SR Igor Matovič (OĽaNO).

Gröhling: Je to dobrá správa

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) ocenil, že požiadavky na zvýšenie platov učiteľov a ďalších zamestnancov školstva boli konečne vypočuté. Uviedol to na sociálnej sieti v reakcii na oznámenie výsledkov kolektívneho vyjednávania.

"Dobrá správa. Platy pedagogických a odborných zamestnancov v roku 2023 sa zvýšia o desať percent od 1. januára a 12 percent od 1. septembra 2023. U nepedagogických zamestnancov je to sedem percent a desať percent. Oceňujem, že naše požiadavky boli konečne vypočuté," skonštatoval minister.

Pellegrini: Zvýšili platy len pod hrozbou štrajku

Mimoparlamentný Hlas-SD víta výsledky kolektívneho vyjednávania vlády a odborov. Zvyšovanie platov učiteľov však líder strany Peter Pellegrini vníma skôr ako reakciu na protesty učiteľov, než ako úprimnú snahu vlády riešiť nahromadené sociálne problémy. Zároveň ju vyzýva, aby riešila aj situáciu seniorov a pracujúcich ľudí.

"Napriek tomu, že dôjde k avizovanému nárastu platov štátnych zamestnancov a pedagogických aj nepedagogických pracovníkov, fakticky hrozí, že toto zvýšenie nepokryje očakávanú infláciu v roku 2022 a 2023 a reálne mzdy tak budú ďalej klesať," uviedol Pellegrini.

Učitelia v júni demonštrovali pred úradom vlády za vyššie platy. Slovenská komora učiteľov (SKU) odovzdala vláde symbolicky okolo 200 vizitiek s menami a odkazmi tých učiteľov a zamestnancov, ktorí odchádzajú zo školstva.

Odborári hovoria o dobrom kompromise

Predseda Odborového zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek poznamenal, že dôjde k zrušeniu štrajkovej pohotovosti. "Do konca augusta 2024 štrajky nehrozia," priblížil. Pokiaľ bude kolektívna zmluva podpísaná, štrajky podľa neho nehrozia. Predseda školských odborárov poukázal na to, že intenzívne rokovania sa začali po 15. júni, keď sa uskutočnilo v Bratislave protestné zhromaždenie za vyššie platy v školstve. "Nedosiahli sme na 100 percent toho, čo sme si predsavzali," povedal Ondek.

Zároveň konkretizoval, že od 1. januára 2023 nepedagogickí zamestnanci budú mať valorizáciu sedem percent, od septembra to bude desať percent. Pedagogickým a odborným zamestnancom, učiteľom vysokých škôl, vedeckým a výskumným pracovníkom sa od januára budúceho roka budú platy valorizovať o desať percent, následne od septembra o 12 percent.

"Kolektívna zmluva má byť podpísaná dnes," povedal Ondek s tým, že platiť má do konca augusta 2024. Zvýšenie, ktoré vrcholí 1. septembra 2023, podľa neho spôsobí, že dôjde najmä k nárastu platov začínajúcich pedagógov zhruba  o 250 eur, učiteliek materských škôl, ale aj nepedagogických zamestnancov.

Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová uviedla, že dohoda je istým kompromisom. Ideálne rokovanie je podľa nej také, že ani jedna strana nie je spokojná. "Vyjednávanie je o kompromisoch, obidve strany zo svojich požiadaviek ustúpili," uzavrela.

Dohodnutie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je podľa školských odborárov však len jednou z ich úloh. Otvorené zostávajú podľa Ondeka požiadavky na zmenu tarifnej tabuľky pre nepedagogických zamestnancov, kde niektoré tarify a platové stupne sú pod minimálnou mzdou. Riešiť sa má aj dofinancovanie zvýšených nákladov na elektrickú energiu, modernizáciu školskej infraštruktúry či zjednotenie financovania regionálneho školstva.

(tasr)

Minúta  |  

EK: Litva musí pustiť do Kaliningradu ruské vlaky, ale aj kontrolovať prevážaný tovar

AKTUALIZOVANÉ Európska komisia v stredu vydala nové usmernenie ohľadne sankcií na dovoz tovaru do ruskej exklávy Kaliningrad zo zvyšku Ruskej federácie. Vyplýva z neho, že Litva musí umožniť tranzit ruského tovaru do Kaliningradskej oblasti po železnici. Na druhej strane musí kontrolovať vlaky, aby sa na územie nedostal zakázaný tovar, napríklad zbrane. Litva usmernenia bude dodržiavať.

"Cestný tranzit tovarov podliehajúcich sankciám prostredníctvom ruských prepravcov nie je podľa opatrení EÚ povolený. Tento zákaz sa nevzťahuje na železničnú dopravu," píše sa vo vyhlásení Komisie s tým, že po železnici sa do Kaliningradskej oblasti môžu z Ruska prepravovať iba nevyhnutné tovary.

Členské štáty EÚ, ktorých sa usmernenie týka, musia zabezpečiť, aby objem prepravovaných tovarov do Kaliningradu ostal v rámci priemeru predchádzajúcich troch rokov.

Členské štáty musia vlaky kontrolovať, aby sa sankcionované tovary nedostali na územie EÚ. "Tranzit sankcionovaného vojenského tovaru a techniky a tovarov s dvojakým použitím je úplne zakázaný, a to bez ohľadu na spôsob dopravy," uvádza sa v oznámení eurokomisie.

EK: Nedohadovali sme sa s Ruskom

Hovorca EK Eric Mamer v reakcii na otázky novinárov, či sa EÚ dohodla s Ruskom na tranzite ruských tovarov cez Litvu do Kaliningradu, ako to tvrdia niektoré ruské médiá, vyhlásil, že takáto dohoda neexistuje. Na zmiernenie výkladu sankcií však podľa portálu Politico tlačilo najmä Nemecko.

Brusel vydal toto usmernenie po tom, čo Litva v júni zakázala prepravu sankcionovaného tovaru z Ruska do jeho exklávy aj po železnici. Kaliningradská oblasť je po súši obkolesená členskými štátmi EÚ – Litvou a Poľskom. Rusko nazvalo tento krok Litvy "blokádou", pričom pohrozilo použitím "nediplomatických" opatrení.

Sankcie týkajúce sa prepravy ocele a ďalších kovov vstúpili do platnosti 17. júna. Od 10. júla platia sankcie aj pre prevoz alkoholu, cementu a dreva. Od 10. augusta začnú platiť obmedzenia na prevoz uhlia a od 5. decembra aj na ropné produkty.

Litva: Usmernenia budeme rešpektovať, chceme európsku jednotu

Litovské ministerstvo zahraničných vecí v stredu večer privítalo nové usmernenia EK. Litva podľa vyhlásenia ministerstva nebude ignorovať "pozície a hodnotenia" svojich partnerov. Zatiaľ však neoznámila, kedy opäť umožní tranzit do Kaliningradskej oblasti.

"Sme si vedomí, že jedným z cieľov Kremľa je rozdeliť transatlantickú jednotu. Litva ostane verná transatlantickému partnerstvu a bude sa riadiť jednotnou a koordinovanou politikou Európskej únie," vyhlásilo litovské ministerstvo zahraničných vecí.

Pripustilo však, že usmernenie EK "môže vytvárať nesprávny dojem, že transatlantické spoločenstvo zmierňuje svoju pozíciu a sankčnú politiku voči Rusku". Ministerstvo zároveň prisľúbilo, že litovské orgány budú preverovať tranzit ruských tovarov cez svoje územie s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie sankčného režimu. Litva si pritom "vyhradzuje právo jednostranne zabrániť pokusom o obídenie sankcií".

Podľa bývalého litovského premiéra a v súčasnosti poslanca Európskeho parlamentu Andriusa Kubiliusa bude Kremeľ teraz zrejme stupňovať tlak na Brusel aj pobaltské štáty. "Od začiatku sme varovali, že najväčšie nebezpečenstvo je, ak bude mať Kremeľ pocit, že sa mu podarilo vystrašiť Európsku komisiu," povedal Kubilius v rozhlasovom vysielaní LRT. Dodal, že Moskva sa môže pokúsiť zatlačiť na otvorenie úplne voľného tranzitu do Kaliningradskej oblasti.     

(tasr, haj)

Minúta  |  

Kočner komunikoval so Zsuzsovou aj za pomoci šifier. Vypadnuté zuby mali odkazovať na smrť inej osoby

Diskusie Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej obžalovaných z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka o kožných chorobách alebo zuboch v aplikácii Threema boli šiframi. Konštatuje to posudok vypracovaný Filozofickou fakultou Univerzity Komenského, ktorý v stredu prečítali na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku. Posudok sa zaoberá komunikáciou dvojice medzi septembrom 2017 a júnom 2018.

„Rovnaký jazykový kód u vysielateľa a prijímateľa je základnou podmienkou dorozumenia,“ konštatuje posudok. Ako príklad šifier uvádza napríklad pojmy „svrab" alebo „sk*****ý akneovitý bolák“. Rovnako poukazuje napríklad na využívanie prezývok, napríklad Gambia/Gambíno [Daniel Lipšic, pozn. red.] alebo Šuflík [Peter Šufliarsky]. „Vidieť, že účastníci boli navyknutí na používanie šifrovanej komunikácie,“ uvádza sa v posudku. Najväčšia intenzita šifier bola podľa posudku používaná v období od 15. do 22. februára 2018.

Zároveň posudok poukazuje na diskusiu o vypadávaní zubov, ktorú samotní aktéri spájali so smrťou iných osôb. Deň po zavraždení Jána Kuciaka 22. februára 2018 sa pritom v komunikácii objavila informácia „Jeden už naozaj vypadol". „Môžeme hovoriť o realizácii prognózy smrti," skonštatovali autori posudku.

Obžalovaný Kočner v reakcii poukazoval na to, že posudok vyhotovili napríklad osoby zaoberajúce sa religionistikou, sociológiou alebo etnológiou. Keby sa podľa neho komunikáciou z Threemy zaoberali napríklad jazykovedci, konštatovania v posudku podľa neho mohli byť úplne iné. Jeden z autorov posudku Matej Karásek reagoval, že pravdepodobne ešte nikto na Slovensku nerobil znalecký posudok takéhoto druhu.

Pokiaľ ide o diskusie o kožných chorobách, Kočner uviedol, že trpí histamínovou intoleranciou, ktorej dôsledkom sú aj rôzne vyrážky na koži. „Mám lekárske správy, ktoré to preukazujú," uviedol.

"Súd nespochybňuje obsah predloženej listiny ako takej," vyhlásila predsedníčka senátu ŠTS Ružena Sabová. Senát však vyhodnotil analýzu ako odbornú prácu, nie ako znalecký posudok. Dôkaz navrhol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. V odvolacom konaní ho Špecializovanému trestnému súdu prikázal vykonať Najvyšší súd SR.

Pojednávanie v tejto veci bude pokračovať 19. septembra. Súd tiež vytýčil termíny na október, november, december a tiež január 2023.

Najvyšší súd (NS) SR v júni 2021 zrušil rozsudok ŠTS zo septembra 2020 v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Senát zároveň vrátil konanie na ŠTS, ktorý má opätovne prejednať obžalobu voči Kočnerovi a Zsuzsovej. Predseda senátu NS SR Peter Paluda v rámci odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd pri oslobodení Kočnera a Zsuzsovej v časti týkajúcej sa vraždy Kuciaka konal predčasne. Niektoré navrhované dôkazy nevykonal a o iných ani nerozhodol.

Súd zároveň k obnovenému procesu pripojil obžalobu v prípade prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. Pre prípravu ich vrážd čelia okrem Tomáša Szabóa, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie, obžalobe štyri osoby – Kočner, Zsuzsová, Dušan Kracina a Darko Dragič.

(tasr)

Minúta  |  

Twitter zažaloval Muska a žiada, aby dokončil jeho kúpu za 44 miliárd dolárov

Spoločnosť Twitter v utorok večer oznámila, že zažalovala amerického miliardára Elona Muska, pričom požaduje, aby dokončil jej kúpu za vopred dohodnutých 44 miliárd dolárov (43,29 miliardy eur). Informuje o tom agentúra AP.

Twitter avizoval začatie právneho sporu s Muskom po tom, ako tento miliardár uplynulý piatok oznámil, že odstupuje od aprílovej zmluvy o kúpe tejto spoločnosti. Jeho právni zástupcovia pritom ako dôvod uviedli, že Twitter neposkytol Muskovi ním požadované údaje, ktoré by mu umožnili urobiť nezávislé hodnotenie počtu falošných alebo spamových účtov na tejto sociálnej sieti.

Utorňajšia žaloba, ktorú Twitter podal na súde v americkom štáte Delaware, sa začína ostro formulovaným obvinením, že "Musk odmieta dodržať svoje záväzky voči Twitteru a jeho akcionárom, keďže dohoda, ktorú podpísal, už neslúži jeho osobným záujmom," cituje AP.

Twitter ďalej tvrdí, že Musk "sa očividne domnieva, že na rozdiel od všetkých ostatných strán podliehajúcich zmluvnému zákonu štátu Delaware, môže on zmeniť názor a očierňovať túto spoločnosť, narušiť jej operácie, zničiť hodnotu jej akcií a len tak odísť".

Twitter dlhodobo odhaduje, že na jeho platforme je približne päť percent falošných účtov. Musk pred časom tieto údaje spochybnil tvrdiac, že takýchto účtov musí byť aspoň 20 percent. Šéf firiem Tesla a SpaceX zároveň spoločnosť Twitter obvinil z porušenia zmluvy o akvizícii, ktorej sa mala dopustiť tým, že prepustila dvoch vysokopostavených manažérov a tiež približne tretinu svojho tímu na hľadanie talentov.

https://standard.sk/226471/musk-ukazal-ako-medialna-oligarchia-podvadza-a-manipuluje/

Musk ponúkol v apríli Twitteru za akciu 54,20 dolárov a podľa vlastného vyhlásenia chcel Twitter po odkúpení transformovať na súkromnú spoločnosť. Pôvodne sa očakávalo, že Twitter ponuku odmietne a prijme opatrenia, ktoré by zabránili Muskovi prevziať spoločnosť. Twitter však začal byť voči kúpe otvorenejší po tom, čo Musk zverejnil, že si zabezpečil financovanie v objeme 46,5 miliardy USD.

Spoločnosť dospela 25. apríla k záveru, že predaj za uvedenú sumu je v najlepšom záujme jej akcionárov a súhlasila s ním. Musk sa zaviazal, že potenciál tejto sociálnej siete ešte "znásobí", pričom avizoval, že uvoľní obmedzenia týkajúce sa slobody prejavu a z platformy odstráni falošné účty.

Jeho sebavedomie však zakrátko opadlo, píše AP a pripomína, že sa tak stalo po tom, ako výrazne klesla hodnota akcií Tesly, a teda primárneho zdroja Muskovho imania, pričom miliardár sa následne už zdal byť menej nadšený z kúpy Twitteru.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.