Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Inflácia cvála aj naďalej. Rast cien dosiahol v júni najviac za posledných 22 rokov

AKTUALIZOVANÉ Inflácia na Slovensku medziročne rástla už sedemnásty mesiac za sebou. Kým jej hodnota v júni minulého roka bola ešte na úrovni 2,9 percenta, v júni tohto roka sa dostala na maximum za posledných 22 rokov, a to na 13,2 percenta.

Ceny sa zvýšili vo všetkých sledovaných odboroch spotrebného koša, až polovica z dvanástich odborov dosiahla medziročný rast vyšší ako 8 percent. Ceny dvoch najvýznamnejších výdavkových položiek slovenských domácností, teda potravín a nákladov na bývanie, boli na medziročnej báze vyššie takmer o 20 percent. Dvojciferným tempom rástli aj ceny v doprave, reštauráciách a hoteloch a nábytok a bytové zariadenie. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Aký bol vývoj

Najvyšší podiel, viac ako štvrtinový, vo výdavkoch slovenských domácností tvoria náklady na bývanie. Tu si museli Slováci medziročne priplatiť v sumáre o 15,5 percenta. Imputované nájomné stúplo o 18,5 percenta a elektrina, plyn a tepelná energia zdraželi o 15,8 percenta. Vyššie ceny boli už aj v dodávke vody a v službách s tým spojenými, medziročne o 8,3 percenta.

Ceny potravín boli medziročne vyššie až o 18,7 percenta, a to vo všetkých deviatich sledovaných položkách. Najviac išli hore ceny chleba a obilnín a mlieka, syrov a vajec zhodne o 21 percent, mäsa o 19 percent, olejov a tukov o 47,2 percenta, ale tiež zelenina o 15,4 percenta, cukor a cukrovinky o 11,2 percenta či ovocie o 7,6 percenta. Pri nealkoholických nápojoch vzrástli ceny za kávu, čaj a kakao o 9,9 percenta a za minerálne vody, nealko nápoje a šťavy o 8,8 percenta. Medziročne zdraželi aj alkoholické nápoje o 5,3 percenta.

Naďalej rástli ceny pohonných hmôt, medziročne vysoko až o 43,4 percenta. V porovnaní s minuloročným júnom stúpli ceny za stravovanie o pätinu, zvýšili sa ceny za osobnú starostlivosť o 10,3 percenta, za zdravotnícke služby o 8,5 percenta, ako aj rekreačné, kultúrne služby a dovolenky o 7,4 percenta a poistenia o 5,5 percenta.

Najväčším zdrojom júnovej inflácie boli opäť vyššie ceny potravín

Najväčším zdrojom júnovej inflácie boli opäť vyššie ceny potravín. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, v komentári k júnovým spotrebiteľským cenám, ktoré zverejnil ŠÚ SR. Medzimesačný rast cien v júni síce poklesol na 1,2 percenta, ale v priemere od začiatku roka sa ceny z mesiaca na mesiac zvyšovali o 1,6 percenta.

"Ceny potravín sa a v porovnaní s májom zvýšili o ďalších 2,4 percenta a boli zodpovedné až za 38 percent celkovej medzimesačnej inflácie. V medziročnom porovnaní sa dynamika ich rastu zrýchlila zo 16,6 percenta až na 18,7 percenta. Ceny potravín tak tvorili 27 percent celkovej medziročnej inflácie," spresnil Koršňák.

K zrýchleniu inflácie v júni podľa neho výraznejšie opäť prispeli aj ceny pohonných látok, ktoré reagovali na ďalšie zdraženie ropy na svetových trhoch. V júnových cenách sa pritom premieta najmä májový vývoj cien ropy. "Jemnú korekciu dolárovej ceny ropy z posledných dní pritom takmer plne pohlcuje slabšie euro," podčiarkol.  

"Inflácia by mala zotrvať na úrovni okolo 12 až 13 percent až do konca tohto roka. Na úrovni okolo 10 percent by sa pritom rast cien mohol udržať aj v budúcom roku. Dotovať by ho mali naďalej najmä vysoké ceny potravín," myslí si Koršňák.

Aj podľa slov analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka bol rast cien v júni oproti máju ťahaný najmä cenami potravín (predovšetkým mäsa), ktoré prispeli viac než tretinou k medzimesačnému nárastu cien. "Okrem toho tu zohrávali významnú rolu aj pohonné látky či imputované nájomné zohľadňujúce ceny stavebných materiálov," poznamenal Horňák.

Podľa Evy Sadovskej, analytičky Wood & Company, dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. "Producenti uvádzajú ako jeden z dôvodov drahšie energie potrebné na výrobu. Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a následne aj pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. Pri cenách potravín je vždy dôležitý aj faktor počasie, ktorý má dosah na úrodu rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, teda na chov zvierat (v podobe drahšieho krmiva). Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr ci neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch," vysvetlila Sadovská.

"Očakávame, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia u nás dvojciferná a v letných mesiacoch bude prekračovať hranicu 13 percent, respektíve 14 percent. Zároveň predpokladáme, že priemerná inflácia za celý tento rok sa bude približovať k úrovni 12 percent. Smerom nahor budú infláciu tlačiť hlavne vysoké ceny potravín, ropy a energií, ktoré prudko rastú ako dôsledok vojny na Ukrajine," doplnila Jana Glasová, analytička 365.bank.

(sita, tasr)

Minúta  |  

Denis Durec, reality v Trenčianskom kraji

Akým smerom sa uberá trh s realitami?

  O aké nehnuteľnosti je dnes najväčší záujem? Oplatí sa stavať dom svojpomocne? Do akého druhu reality je najlepšie investovať? Na tieto aj iné otázky Vám v našom najnovšom podcaste odpovie Denis Durec, špecialista na reality.  

https://vimeo.com/729914903
Minúta  |  

V Chorvátsku sú veľké požiare, vidno ich aj z vesmíru. Ľudia pri Šibeniku opúšťajú domovy

V chorvátskej Dalmácii v stredu vypukli tri veľké požiare – dva v oblasti Šibenika a jeden v oblasti Zadaru. V Zatone a Rasline pri Šibeniku požiar zasiahol aj obydlia, zhorelo desať až dvadsať domov. Situáciu komplikuje silný vietor, hasičom pomáhajú aj vojaci a celkovo štyri hasičské lietadlá. Zatiaľ neboli hlásení žiadni zranení, informuje TASR podľa správ Chorvátskej rádiotelevízie (HRT) a webu novín Dnevnik.

Meteorológ Izidor Pelajić na Twitteri zverejnil satelitnú snímku z družice Eumetsat ukazujúcu, že požiare v Dalmácii vidno aj z vesmíru.

Do Šibenika v stredu večer pricestoval aj premiér Andrej Plenković. Médiám neskôr povedal, že najhoršia situácia je v Rasline a Zatone. Ide podľa neho o najväčšie požiare tohto leta v Chorvátsku, vláda však zatiaľ neplánuje požiadať o pomoc iné krajiny.

Ako uviedol vedúci odboru civilnej ochrany v Šibeniku Danijel Mileta, oblasť zasiahol najhorší požiar za najmenej desať rokov. Mnoho ľudí opustilo svoje domovy.

Reportérka Dnevnika podvečer informovala o prebiehajúcej evakuácii obyvateľov obcí Raslina a Zaton na člnoch cez morskú zátoku smerom na obec Bilice. Ľudí tam ubytovali v domove dôchodcov a študentskom internáte.

https://www.youtube.com/watch?v=ST0h5xbOXKI&t=1s

(tasr)

Minúta  |  

Novú francúzsku ministerku Cayeuxovú aktivisti obviňujú z homofóbie. Za výrok spred desiatich rokov ju zažalovali

Nová francúzska ministerka územného rozvoja Caroline Cayeuxová čelí obvineniam z homofóbie za svoje výroky proti legalizácii manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Niekoľko organizácií bojujúcich za práva LGBTI komunít na ňu v stredu podalo žalobu. Napriek tomu, že sa za výroky ospravedlnila a vzdávala hold Simone Veilovej.

Cayeuxová (73) v roku 2013 povedala v Senáte niekoľko výrokov namierených proti LGBTI komunite. Uviedla, že uzákonenie manželstiev homosexuálov nie je len "proti prírode", ale je tiež "bezhlavým rútením sa vpred".

Skupiny bojujúce za práva komunity LGBTI vyhlásili, že Cayeuxová počas svojho pôsobenia vo funkcii verejnej činiteľky spáchala trestný čin osočovania iných na základe ich sexuálnej orientácie.

https://twitter.com/BFMTV/status/1547208022736441345

Cayeuxová sa v reakcii na obvinenia vyjadrila, že má "medzi týmito ľuďmi mnoho priateľov". Dodala, že sa cíti nespravodlivo obviňovaná a veľmi ju to trápi. V stredu uverejnila na sociálnej sieti Twitter ospravedlnenie, v ktorom uviedla, že jej komentáre boli nevhodné a že "rovnoprávnosť by mala byť za každých okolností prioritou".

V petícii, ktorá bola zverejnená v priebehu tohto týždňa, 50 ľavicových poslancov parlamentu žiada odstúpenie Cayeuxovej. Okrem nej vyzývajú na odchod aj ministra životného prostredia Christopha Béchua a ministra vnútra Géralda Darmanina, ktorého podozrievali zo znásilnenia.

Hovorca francúzskej vlády Olivier Veran v stredu vyhlásil, že Cayeuxovej ospravedlnením sa celá záležitosť uzatvorila, a dodal, že ministerka je súčasťou vlády, ktorá práva homosexuálov vždy podporovala.

Nepomohlo jej ani to, že sa názorovo posunula do stredu a vzdávala hold zosnulej ministerke Simonej Veilovej okrem iného za to, že v 70. rokoch schválila prelomový francúzsky potratový zákon.

https://twitter.com/carolinecayeux/status/1546843883497299969

(tasr, haj)

Minúta  |  

Učitelia dostanú v septembri prémiu 500 eur, od januára im platy stúpnu o desatinu

Vláda sa dohodla na zvýšení platov učiteľov. V septembri dostanú jednorazovú prémiu 500 eur. V budúcom roku sa dočkajú dvojitej valorizácie platov v januári o 10 a v septembri o 12 percent. Prilepšia si aj nepedagogickí zamestnanci.

Na jeseň dostanú zamestnanci v školstve tiež 500 eur navyše, povedal predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO). Ide o jednorazový príspevok.

V školstve dôjde k valorizácii platov od 1. januára 2023 o desať percent. Následne od septembra 2023 to bude 12 percent. Uviedol to v stredu počas tlačovej konferencie minister financií SR Igor Matovič (OĽaNO).

Gröhling: Je to dobrá správa

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) ocenil, že požiadavky na zvýšenie platov učiteľov a ďalších zamestnancov školstva boli konečne vypočuté. Uviedol to na sociálnej sieti v reakcii na oznámenie výsledkov kolektívneho vyjednávania.

"Dobrá správa. Platy pedagogických a odborných zamestnancov v roku 2023 sa zvýšia o desať percent od 1. januára a 12 percent od 1. septembra 2023. U nepedagogických zamestnancov je to sedem percent a desať percent. Oceňujem, že naše požiadavky boli konečne vypočuté," skonštatoval minister.

Pellegrini: Zvýšili platy len pod hrozbou štrajku

Mimoparlamentný Hlas-SD víta výsledky kolektívneho vyjednávania vlády a odborov. Zvyšovanie platov učiteľov však líder strany Peter Pellegrini vníma skôr ako reakciu na protesty učiteľov, než ako úprimnú snahu vlády riešiť nahromadené sociálne problémy. Zároveň ju vyzýva, aby riešila aj situáciu seniorov a pracujúcich ľudí.

"Napriek tomu, že dôjde k avizovanému nárastu platov štátnych zamestnancov a pedagogických aj nepedagogických pracovníkov, fakticky hrozí, že toto zvýšenie nepokryje očakávanú infláciu v roku 2022 a 2023 a reálne mzdy tak budú ďalej klesať," uviedol Pellegrini.

Učitelia v júni demonštrovali pred úradom vlády za vyššie platy. Slovenská komora učiteľov (SKU) odovzdala vláde symbolicky okolo 200 vizitiek s menami a odkazmi tých učiteľov a zamestnancov, ktorí odchádzajú zo školstva.

Odborári hovoria o dobrom kompromise

Predseda Odborového zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek poznamenal, že dôjde k zrušeniu štrajkovej pohotovosti. "Do konca augusta 2024 štrajky nehrozia," priblížil. Pokiaľ bude kolektívna zmluva podpísaná, štrajky podľa neho nehrozia. Predseda školských odborárov poukázal na to, že intenzívne rokovania sa začali po 15. júni, keď sa uskutočnilo v Bratislave protestné zhromaždenie za vyššie platy v školstve. "Nedosiahli sme na 100 percent toho, čo sme si predsavzali," povedal Ondek.

Zároveň konkretizoval, že od 1. januára 2023 nepedagogickí zamestnanci budú mať valorizáciu sedem percent, od septembra to bude desať percent. Pedagogickým a odborným zamestnancom, učiteľom vysokých škôl, vedeckým a výskumným pracovníkom sa od januára budúceho roka budú platy valorizovať o desať percent, následne od septembra o 12 percent.

"Kolektívna zmluva má byť podpísaná dnes," povedal Ondek s tým, že platiť má do konca augusta 2024. Zvýšenie, ktoré vrcholí 1. septembra 2023, podľa neho spôsobí, že dôjde najmä k nárastu platov začínajúcich pedagógov zhruba  o 250 eur, učiteliek materských škôl, ale aj nepedagogických zamestnancov.

Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová uviedla, že dohoda je istým kompromisom. Ideálne rokovanie je podľa nej také, že ani jedna strana nie je spokojná. "Vyjednávanie je o kompromisoch, obidve strany zo svojich požiadaviek ustúpili," uzavrela.

Dohodnutie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je podľa školských odborárov však len jednou z ich úloh. Otvorené zostávajú podľa Ondeka požiadavky na zmenu tarifnej tabuľky pre nepedagogických zamestnancov, kde niektoré tarify a platové stupne sú pod minimálnou mzdou. Riešiť sa má aj dofinancovanie zvýšených nákladov na elektrickú energiu, modernizáciu školskej infraštruktúry či zjednotenie financovania regionálneho školstva.

(tasr)

Minúta  |  

EK: Litva musí pustiť do Kaliningradu ruské vlaky, ale aj kontrolovať prevážaný tovar

AKTUALIZOVANÉ Európska komisia v stredu vydala nové usmernenie ohľadne sankcií na dovoz tovaru do ruskej exklávy Kaliningrad zo zvyšku Ruskej federácie. Vyplýva z neho, že Litva musí umožniť tranzit ruského tovaru do Kaliningradskej oblasti po železnici. Na druhej strane musí kontrolovať vlaky, aby sa na územie nedostal zakázaný tovar, napríklad zbrane. Litva usmernenia bude dodržiavať.

"Cestný tranzit tovarov podliehajúcich sankciám prostredníctvom ruských prepravcov nie je podľa opatrení EÚ povolený. Tento zákaz sa nevzťahuje na železničnú dopravu," píše sa vo vyhlásení Komisie s tým, že po železnici sa do Kaliningradskej oblasti môžu z Ruska prepravovať iba nevyhnutné tovary.

Členské štáty EÚ, ktorých sa usmernenie týka, musia zabezpečiť, aby objem prepravovaných tovarov do Kaliningradu ostal v rámci priemeru predchádzajúcich troch rokov.

Členské štáty musia vlaky kontrolovať, aby sa sankcionované tovary nedostali na územie EÚ. "Tranzit sankcionovaného vojenského tovaru a techniky a tovarov s dvojakým použitím je úplne zakázaný, a to bez ohľadu na spôsob dopravy," uvádza sa v oznámení eurokomisie.

EK: Nedohadovali sme sa s Ruskom

Hovorca EK Eric Mamer v reakcii na otázky novinárov, či sa EÚ dohodla s Ruskom na tranzite ruských tovarov cez Litvu do Kaliningradu, ako to tvrdia niektoré ruské médiá, vyhlásil, že takáto dohoda neexistuje. Na zmiernenie výkladu sankcií však podľa portálu Politico tlačilo najmä Nemecko.

Brusel vydal toto usmernenie po tom, čo Litva v júni zakázala prepravu sankcionovaného tovaru z Ruska do jeho exklávy aj po železnici. Kaliningradská oblasť je po súši obkolesená členskými štátmi EÚ – Litvou a Poľskom. Rusko nazvalo tento krok Litvy "blokádou", pričom pohrozilo použitím "nediplomatických" opatrení.

Sankcie týkajúce sa prepravy ocele a ďalších kovov vstúpili do platnosti 17. júna. Od 10. júla platia sankcie aj pre prevoz alkoholu, cementu a dreva. Od 10. augusta začnú platiť obmedzenia na prevoz uhlia a od 5. decembra aj na ropné produkty.

Litva: Usmernenia budeme rešpektovať, chceme európsku jednotu

Litovské ministerstvo zahraničných vecí v stredu večer privítalo nové usmernenia EK. Litva podľa vyhlásenia ministerstva nebude ignorovať "pozície a hodnotenia" svojich partnerov. Zatiaľ však neoznámila, kedy opäť umožní tranzit do Kaliningradskej oblasti.

"Sme si vedomí, že jedným z cieľov Kremľa je rozdeliť transatlantickú jednotu. Litva ostane verná transatlantickému partnerstvu a bude sa riadiť jednotnou a koordinovanou politikou Európskej únie," vyhlásilo litovské ministerstvo zahraničných vecí.

Pripustilo však, že usmernenie EK "môže vytvárať nesprávny dojem, že transatlantické spoločenstvo zmierňuje svoju pozíciu a sankčnú politiku voči Rusku". Ministerstvo zároveň prisľúbilo, že litovské orgány budú preverovať tranzit ruských tovarov cez svoje územie s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie sankčného režimu. Litva si pritom "vyhradzuje právo jednostranne zabrániť pokusom o obídenie sankcií".

Podľa bývalého litovského premiéra a v súčasnosti poslanca Európskeho parlamentu Andriusa Kubiliusa bude Kremeľ teraz zrejme stupňovať tlak na Brusel aj pobaltské štáty. "Od začiatku sme varovali, že najväčšie nebezpečenstvo je, ak bude mať Kremeľ pocit, že sa mu podarilo vystrašiť Európsku komisiu," povedal Kubilius v rozhlasovom vysielaní LRT. Dodal, že Moskva sa môže pokúsiť zatlačiť na otvorenie úplne voľného tranzitu do Kaliningradskej oblasti.     

(tasr, haj)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.