Poľsko a Česko majú problém nahradiť ukrajinských pracovníkov, ktorí sa vracajú domov

Ukrajinci sa vracajú domov a ostávajú po nich prázdne pracovné miesta. Najmä v oblasti stavebníctva, automobilovom sektore, ťažkom priemysle, ale aj v rôznych pozíciách, ktoré neboli pre domácich platovo lákavé. O tieto pracovné miesta buď nie je záujem vôbec, alebo sa zapĺňajú len veľmi pomaly. Firmy sa snažia hľadať spôsoby, ako chýbajúcu pracovnú silu nahradiť.

Ilustračný záber. Zdroj: Tomas Vimmr/Flickr.com Ilustračný záber. Zdroj: Tomas Vimmr/Flickr.com

Priemyselná produkcia tvorí 25 percent poľského HDP, čo Poľsko radí medzi najviac industrializované štáty. Európsku špičku v tomto smere predstavuje Česko, kde sa priemysel na HDP podieľa až 30 percentami. Pre dotknuté spoločnosti predstavuje výrazný odliv ukrajinskej pracovnej sily výrazné problémy.

Ukrajinky voľné pozície v priemysle obsadzujú len veľmi ťažko. Súvisí to aj so zákonmi, ktoré určujú, aké ťažké bremena smú dvíhať. Ďalším silným faktorom je zdĺhavejšie preškoľovanie ľudí, ktorí nemajú žiadne skúsenosti v daných oblastiach, i keď pracovať chcú. „Strata ukrajinských pracovníkov prehĺbila problémy, ktorým firmy čelia,“ povedal pre agentúru Reuters Radek Špicar, viceprezident Českej federácie priemyslu.

Najviditeľnejšie sa odliv pracujúcich Ukrajincov prejavil v stavebníctve, kde práce meškajú a termíny dokončenia sa posúvajú. Za nimi nasleduje celá škála ďalších priemyselných odvetví. „Spoločnosti tvrdia, že nedokážu pokryť celý dopyt obchodných partnerov. Dodávajú s oneskorením a platia pokuty,“ dodal Špicar. Reuters dala mohutnému odlivu ukrajinských mužov zo svojich pozícií prívlastok Exodus.

Pred začiatkom vojny na Ukrajine vo februári boli Ukrajinci v štátoch strednej Európy najpočetnejšou skupinou pracovníkov zo zahraničia. V Poľsku a Česku ich v tom čase pracovalo vyše pol milióna. Obchodná skupina Zamestnávatelia Poľska, ktorá zastupuje 19-tisíc spoločností, prišla s odhadom, že od začiatku vojny odišlo z Poľska približne 150-tisíc ukrajinských pracovníkov, najmä mužov, bojovať do vlasti. Poľsko zároveň prijalo najviac ukrajinských utečencov a pociťuje odliv gastarbeitrov.

Firmy v oboch štátoch reagujú rôzne. Úbytku mužov sa snažia v rámci možností prispôsobiť, prípadne hľadať alternatívne cesty, ako fungovať v plnom nasadení. Niektoré stavili na automatizáciu, iné na rekvalifikáciu. Ukrajinské ženy sa tak dostávajú za pásy do výrobných liniek, kým mužov firmy presúvajú na fyzicky náročnejšie práce.

Mnohé zo žien napríklad začali pracovať s vysokozdvižnými vozíkmi. Niektoré firmy siahli aj po pracovníčkach z Ázie. Aj tam sa pasujú s rôznymi problémami, najmä legislatívneho charakteru, keďže proces získania víz je pre ne oveľa náročnejší ako pre Ukrajincov.