Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj žiada vládu, aby posúdila legalizáciu manželstiev pre homosexuálov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal v utorok vládu, aby preskúmala, či by sa mali v krajine legalizovať manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Zároveň však uviedol, že v tejto oblasti nebude možné prijať nijaké kroky, pokiaľ pokračuje vojna s Ruskom.

Podľa agentúry Reuters Zelenskyj o tomto kroku informoval v reakcii na internetovú petíciu vyzývajúcu na zavedenie manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Agentúra DPA poznamenala, že petíciu svojím podpisom podporilo 28 000 ľudí.

"Požiadal som premiéra (Denysa) Šmyhaľa o posúdenie záležitosti spomínanej v elektronickej petícii a o to, aby ma informoval o relevantnom rozhodnutí," uviedol Zelenskyj vo vyhlásení.

Ukrajinský prezident upozornil, že v ukrajinskej ústave je manželstvo definované ako zväzok muža a ženy. "V čase vojenského alebo výnimočného stavu nie je možné ústavu Ukrajiny meniť," zdôraznil Zelenskyj.

"V modernom svete sa úroveň demokratickosti spoločnosti meria aj na základe politiky štátu zameranej na zabezpečenie rovnakých práv pre všetkých jej občanov," uvádza sa vo vyhlásení ukrajinského prezidenta.

Vláda v Kyjeve začala viac podporovať práva LGBTQ+ komunity po tom, ako sa vlády v roku 2014 ujali prozápadní politici, píše agentúra Reuters. Ukrajinský parlament v roku 2015 zakázal diskrimináciu členov tejto komunity na pracoviskách, no manželstvá osôb rovnakého pohlavia zatiaľ nelegalizoval.

Podľa prieskumu sociologického inštitútu Rejtynh z vlaňajšieho augusta vnímalo LGBTQ+ komunitu negatívne 47 percent ukrajinských respondentov.

(tasr)

Minúta  |  

Španielsko nemôže Ukrajine poslať svoje tanky Leopard, pretože sú v absolútne žalostnom stave

Španielsko nemôže Ukrajine poslať svoje tanky Leopard 2A4 nemeckej výroby, pretože sú "v absolútne žalostnom stave" a mohli by predstavovať nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí by ich riadili. V utorok to uviedla španielska ministerka obrany Margarita Roblesová, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

"V súčasnosti zvažujeme všetky možnosti, no môžem povedať, že Leopardy (skladované) v Zaragoze, ktoré sa dlhé roky nepoužívali, nemožno poslať, pretože sú v absolútne žalostnom stave," povedala Roblesová.

O plánoch Madridu poslať Kyjevu približne 40 tankov Leopard napísal v júni denník El País. Ministerka obrany túto možnosť pripustila. Španielsko tanky kúpilo od Nemecka v roku 1995, teraz sú však dlhodobo uskladnené na vojenskej základni neďaleko mesta Zaragoza.

Španielsky premiér Pedro Sánchez mal dodávku tankov ponúknuť ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému počas návštevy Kyjeva, uviedol El País. Tieto plány však boli pozastavené pre zložitosť operácie, ktorá si vyžadovala aj súhlas nemeckého parlamentu.

(tasr)

Minúta  |  

Biden potvrdil zabitie lídra al-Káidy Zawahrího. Nádej na reštart organizácie vkladal do bratstva s Talibanom

Americký prezident Joe Biden potvrdil v noci na utorok zabitie vodcu teroristickej siete al-Káida Ajmana Zawahrího v Afganistane. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Biden zároveň potvrdil aj informácie, na základe ktorých prišiel Zawahrí o život pri vzdušnom útoku dronom v afganskej metropole Kábul. "Spravodlivosť bola dosiahnutá a tento teroristický vodca už neexistuje," povedal prezident USA v televíznom príhovore národu.

Biden, ktorý hovoril na balkóne Modrej izby Bieleho domu vo Washingtone, zároveň potvrdil, že udelil povolenie na uskutočnenie náletu, počas ktorého Zawahrí zahynul, uviedla stanica Sky News.

Vodca al-Káidy sa nachádzal na balkóne svojho úkrytu v afganskej metropole, keď ho v nedeľu v ranných hodinách miestneho času zabili dve strely vypálené z bezpilotného lietadla.

Biden o operácii vedel

Smrť Zawahrího je najväčším úderom pre toho militantné zoskupenie od zabitia jeho zakladateľa Usámu bin Ládina americkými jednotkami v roku 2011.

Jeden z vysokopostavených amerických predstaviteľov podľa Sky News uviedol, že operácia na zabitie Zawahrího sa plánovala niekoľko mesiacov a Biden bol prvýkrát informovaný o navrhovanej operácii na odstránenie vodcu al-Káidy 1. júla tohto roku.

Už oveľa skôr tento rok však tajné služby naznačili, že sa Zawahrího manželka spolu s deťmi presunula do metropoly Kábul. Dovtedy sa predpokladalo, že sa spolu s rodinou skrýva líder teroristickej siete v Pakistane.

Rodina sa presunula do úkrytu v Kábule, kde bol spozorovaný aj Zawahrí, uviedli podľa britskej spravodajskej stanice nemenovaní americkí predstavitelia.

Civilné obete si útok nevyžiadal

Zawahrího následne niekoľko mesiacov sledovali a zaznamenali jeho spôsob života. Líder al-Káidy z domu nikdy nevychádzal, chodil však na balkón, kde ho nakoniec aj zabili.

Podľa Bidena bol 71-ročný Zawahrí "hlboko zapojený" do plánovania teroristických útokov v USA z 11. septembra 2001 a "celé desaťročia... bol strojcom útokov proti Američanom", cituje agentúra DPA. Americký prezident zároveň vyjadril nádej, že zabitie Zawahrího pomôže v ceste k "uzavretiu" pre rodiny obetí z útokov v USA z 11. septembra.

"Nikto z jeho rodinných príslušníkov nebol zranený a nedošlo k žiadnym civilným obetiam. Zdieľam túto správu s americkým ľudom po potvrdení úplného úspechu misie prostredníctvom usilovnej práce našej protiteroristickej komunity a kľúčových spojencov a partnerov. Moja administratíva informovala aj lídrov Kongresu," dodal podľa stanice CNN Biden.

Zawahrí, niekdajší egyptský chirurg, bol za šéfa al-Káidy vymenovaný po bin Ládinovej smrti v roku 2011. Americké ministerstvo zahraničných vecí za informácie vedúce k jeho dolapeniu ponúkalo odmenu vo výške 25 miliónov dolárov.

Na bin Ládina nenadviazal

Vodca teroristickej siete al-Káida Ajman Zawahrí bol niekoľko desaťročí jej významným ideológom, nikdy však neoživil štatút, aký mala za vlády jej charizmatického zakladateľa Usámu bin Ládina. Uviedla to v utorok agentúra AFP.

Niekdajší eyptský očný chirurg zohral kľúčové úlohy pri útokoch al-Káidy na ambasády USA v Keni a Tanzánii v roku 1998, ako aj pri atentátoch v USA z 11. septembra 2001, ktoré si vyžiadali takmer 3000 obetí.

Počas desiatich rokov, keď bol Zawahrí na čele tohto zoskupenia, si však al-Káida už neobnovila svoje niekdajšie prominentné postavenie. Vodcom džihádistického hnutia sa stala agresívna skupina Islamský štát (IS), ktorá obsadila rozsiahle územia Iraku i Sýrie a vyhlásila tam svoj kalifát, pripomína AFP.

Aj keď však niektorí analytici tvrdili, že 71-ročný Zawahrí je čoraz starší a pomalší, on sa podľa všetkého snažil opäť vybudovať al-Káidu v spojenectve s afganským radikálnym hnutím Taliban.

Vo väzení ho mučili

Predtým, než sa stal súčasťou disidentskej politiky, vyrastal Zawahrí v pohodlnej domácnosti v egyptskej metropole Káhira. Jeho starý otec bol veľkým imámom káhirskej univerzity al-Azhar, jedného z najvýznamnejších centier sunnitskej islamskej teológie. Už v mladom veku mal však väzby na radikálnu islamistickú komunitu a v 15 rokoch ho údajne zatkli za členstvo v zakázanom Moslimskom bratstve.

V Egypte strávil tri roky vo väzení za militantnosť. Počas pobytu vo väzení bol údajne kruto mučený, čo niektorí považujú za dôvod jeho násilného radikalizmu. Zapletený bol aj do zavraždenia prezidenta Anwara as-Sádáta v roku 1981 či masakry zahraničných turistov v Luxore v roku 1997.

Následne sa v Afganistane spojil s bin Ládinom. Dvere džihádu sa mu otvorili v roku 1980, keď bol mladým lekárom na káhirskej klinike a dostal lákavú ponuku – liečiť islamských bojovníkov proti sovietskym jednotkám v Afganistane. Postupne sa stal sa hlavným stratégom al-Káidy a bin Ládinovým osobným lekárom, čo ešte viac zdôrazňovalo ich blízke vzájomné väzby.

Zawahrí bol jedným zo signatárov bin Ládinovej "fatvy" z roku 1998, ktorou vyzýval na útoky proti Američanom, a pravidelne sa začal objavovať po boku vtedajšeho vodcu al-Káidy. Často motivoval stúpencov tejto teroristickej siete svojimi ohnivými prejavmi s výraznou gestikuláciou a pohľadom spoza okuliarov s hrubým rámom, uvádza AFP.

Bin Ládin poskytoval al-Káide charizmu a peniaze, ale Zawahrí do nej priniesol taktiku a organizačné schopnosti potrebné na zaradenie militantov do siete buniek vo všetkých krajinách sveta, všíma si agentúra AP. "Bin Ládin k nemu vždy vzhliadal," uviedol expert na terorizmus Bruce Hoffman z univerzity v Georgetowne.

Rovnako ako bin Ládin, aj Zawahrí po útokoch z 11. septembra 2001 zmizol. Prežil niekoľko pokusov o atentát a opätovne vyvracal fámy, podľa ktorých prišiel prišiel o život. Zostal však v hľadáčiku USA, ktoré za dolapenie ponúkali odmenu vo výške 25 miliónov dolárov.

Zatienený islamským štátom

Vodcom al-Káidy sa Zawahrí stal dva mesiace po tom, čo Spojené štáty v Pakistane v roku 2011 zlikvidovali bin Ládina. Nový džihádistický vodca však zostával na úteku v afgansko-pakistanskom pohraničí. Al-Káida mala už v tom čase oveľa menší rozsah a bola zatienená organizáciou Islamský štát. Napriek tomu však dokázala byť naďalej bezpečnostnou hrozbou prostredníctvom silných odnoží v Jemene, Afrike a východnej Ázii.

Analytici označili vodcovstvo Zawahrího skôr za akúsi poradnú radu než koherentné, centralizované velenie. Nikdy sa neštítil verejne sa vyhrážať svojim nepriateľom a udržiaval si spojencov v radoch tých, ktorých odradila taktika Islamského štátu – napríklad s hnutím Taliban, píše AFP.

Nový život s Talibanom

Opätovné uchopenie moci v Afganistane hnutím Taliban zrejme dodalo al-Káide nádej na silnejšiu budúcnosť. Zo správy Organizácie Spojených národov (OSN) z júla vyplýva, že Zawahrí v poslednom období preukazoval "zvýšený komfort a schopnosť komunikovať" s blízkymi spojencami v administratíve Talibanu.

Je nepravdepodobné, že by sa Zawahrí v krátkodobom horizonte pustil do medzinárodných útokov – chcel sa vyhnúť hanbe pre nové vedenie Kábulu, uvádza sa v správe. OSN v dokumente dodala, že je "medzinárodný kontext pre al-Káidu priaznivý" a sieť má v úmysle opätovne získať uznanie ako vodca globálneho džihádu", uzatvára AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Generálny prokurátor pri rozhodovaní o sťažnosti Roberta Fica zistil prieťahy

Generálny prokurátor Maroš Žilinka zistil takmer dvojmesačné prieťahy vo veci rozhodovania o sťažnosti expremiéra Roberta Fica a exministra vnútra Roberta Kaliňáka voči obvineniu v kauze Súmrak. Z prieťahov viní policajných vyšetrovateľov a dozorového prokurátora. Nariadil mu bezokladne rozhodnúť.

„Preskúmaním veci dospel generálny prokurátor k záveru, že konanie o sťažnostiach obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia nebolo plynulé a došlo k neodôvodneným prieťahom v celkovej dĺžke 55 kalendárnych dní, z ktorých bolo 38 pracovných," povedal Skladan.

Vyšetrovateľ Policajného zboru napriek splneniu zákonných podmienok nepredložil prokurátorovi Úradu špeciálnej prokurátorovi, vykonávajúcemu vo veci dozor, vyšetrovací spis spolu so sťažnosťami obvinených, ktoré boli riadne odôvodnené k 16. máju bezodkladne, ale až prípisom zo dňa 15. júna, doručeným Úradu špeciálnej prokuratúry dňa 21. júna. „Tento postup vyšetrovateľa predstavoval prieťah v konaní v dĺžke 29 kalendárnych dní, z ktorých bolo 21 pracovných," uviedol Skladan.

Dozorový prokurátor ÚŠP, ktorý dal na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia súhlas, bol podľa Skladana povinný predložiť sťažnosti obvinených, ktoré mu boli doručené dňa 21. júna, na rozhodnutie nadriadenému prokurátorovi – zástupcovi špeciálneho prokurátora. „Hoci mu v tom nič nebránilo, urobil tak až dňa 18. júla po tom, ako mu boli dňa 13. júla doručené žiadosti obvinených o preskúmanie postupu pri rozhodovaní o sťažnostiach. Konanie dozorového, resp. jeho zastupujúceho prokurátora, v dôsledku ktorého nemal orgán príslušný na rozhodnutie sťažnosti so spisom k dispozícii, tak nebolo plynulé a spôsobilo prieťah v dĺžke 26 kalendárnych dní, z toho 17 pracovných dní," zdôraznil hovorca.

Žilinka podľa Skladana v postupe prokurátora povereného výkonom funkcie zástupcu špeciálneho prokurátora, ako orgánu príslušného na rozhodovanie o sťažnostiach, po tom, ako mu boli dňa 18. júla predložené sťažnosti obvinených s ich odôvodnením a spisom na rozhodnutie, prieťahy nezistil.

„Generálny prokurátor súčasne dospel k záveru, že obdobie od podania sťažností do doručenia odôvodnenia sťažností vyšetrovateľovi Policajného zboru, nemožno pripísať na ťarchu orgánov činných v trestnom konaní a považovať ich ako prieťah v konaní, keďže išlo o obdobie, počas ktorého bolo realizované právo obvinených kvalifikovane svoje sťažnosti odôvodniť," vysvetlil Skladan.

Zároveň doplnil, že na základe zistení generálny prokurátor uložil povinnosť orgánu príslušnému na rozhodnutie o sťažnostiach bezodkladne rozhodnúť (ak sa tak už medzičasom nestalo) a špeciálnemu prokurátorovi prijať účinné opatrenia, aby v budúcnosti k obdobným porušeniam zákona nedochádzalo. „Predmetom preskúmania veci nebola zákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré do dnešného dňa nenadobudlo právoplatnosť," dodal Skladan.

V rámci akcie Súmrak obvinili policajti v apríli bývalého predsedu vlády Roberta Fica a exministra vnútra Roberta Kaliňáka zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a tiež ohrozenia daňového tajomstva.

(sita)

Minúta  |  

Budaj vynadal lesníkom do biomasakristov a nenažratých obchodníkov. Tí reagujú

Slovenská lesnícka komora tvrdí, že minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) by mal zvážiť zotrvanie vo funkcii. Podľa nej minister nenávidí lesníkov, podkopáva ich autoritu a prispieva k nepochopeniu ich práce. Reaguje tak na Budajov status na sociálnej sieti, v ktorom vinil lesníkov a ich aktivity z vysychania riek a studní. Slovenská lesnícka komora to uvádza v tlačovej správe.

„Bezohľadní rúbači lesov, nenažratí obchodníci s drevom, biomasakristi… teraz, keď na Slovensku vysychajú rieky a mizne voda zo studní, je čas vysvetliť verejnosti, aké sú dôsledky nadmerných, takmer dvojnásobných ročných ťažieb dreva. Ale aj to bolo vraj málo pílenia a rúbania? Tak sa postavte pred verejnosť a vysvetlite, prečo máme suché studne, prázdne korytá riek, zničujúcu páľavu na vyrúbaných stráňach…," píše šéf rezortu životného prostredia na sociálnej sieti.

V statuse zdôrazňuje úlohu prirodzeného lesa pri zadržiavaní vody. Podľa jeho vyjadrení ale takéto prirodzené lesy ničia biznismeni s drevom. Odporcovia bezzásahových lesov by mali podľa neho čeliť oklamaným vidiečanom, ktorým vysychajú studne.

Slovenská lesnícka komora reaguje tvrdením, že i v lesoch, do ktorých lesníci nijako nezasahujú, dochádza k vysychaniu riek a potokov, a to v dôsledku pretrvávajúceho sucha a nedostatku zrážok. „Výsledkom práce lesníkov je v prvom rade zelený a zdravý les, ktorý plní všetky funkcie – medzi iným aj vodohospodársku," vyjadril sa predseda Slovenskej lesníckej komory Igor Viszlai.

Dodal, že lesníci sú predovšetkým odborníci, nie bezohľadní rúbači lesov či biomasakristi, a na rozdiel od Budaja lesu rozumejú. Viszlai tiež poukázal na to, že Budaj neplní svoje sľuby z čias prijímania novely zákona o ochrane prírody a krajiny koncom roka 2021.

„Ak minister Ján Budaj nie je schopný zbaviť sa vo vyjadrovaní nenávisti, zloby a osočovania, mal by zvážiť svoje ďalšie zotrvanie vo funkcii a prestať polarizovať tých, ktorí chcú chrániť naše lesy,“ zakončil Viszlai.

(sita)

Minúta  |  

Pri útoku na Mykolajiv zomrel jeden z najbohatších Ukrajincov Olexij Vadaturskyj

Pri útoku na juhoukrajinské mesto Mykolajiv zahynul v nedeľu zakladateľ a majiteľ jednej z najväčších ukrajinských poľnohospodárskych spoločností Olexij Vadaturskyj. Oznámil to gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. TASR o tom informuje na základe správ denníka The Guardian a agentúry Reuters.

Podľa Kima zomrel Vadaturskyj, spolu so svojou manželkou Rajisou v ich spoločnom dome v Mykolajive. Mesto bolo ostreľované v noci a v nedeľu ráno.

"Olexij toho urobil veľa pre Mykolajivskú oblasť, pre Ukrajinu. Jeho prínos k rozvoju poľnohospodárskeho a lodiarenského priemyslu je neoceniteľný," napísal Kim na Telegrame.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil smrť podnikateľa za "obrovskú stratu pre celú Ukrajinu", pričom uviedol, že Vadaturskyj sa snažil na Ukrajine vybudovať moderný trh s obilím.

Podľa televízie BBC bol Vadaturskyj jedným z najbohatších občanov Ukrajiny. Jeho firma Nibulon, ktorej centrála sa nachádza v Mykolajive, sa zaoberá pestovaní a exportom pšenice, jačmeňa a kukurice a má aj vlastnú flotilu lodí a lodenicu, píše Guardian.

Starosta Mykolajiva Olexandr Senkevič v nedeľu ráno informoval, že toto juhoukrajinské mesto cez noc ostreľovala ruská armáda, v dôsledku čoho zahynuli dvaja ľudia a tri osoby utrpeli zranenia. Podľa Senkeviča pritom pravdepodobne išlo o doposiaľ najsilnejšie ostreľovanie mesta od začiatku vojny.

V posledných týždňoch je Mykolajiv ostreľovaný skoro každý deň. Ide totiž o najväčšie mesto v blízkosti frontovej línie v Chersonskej oblasti, ktoré má pod kontrolou ukrajinská armáda. V jeho blízkosti sú preto rozmiestnení ukrajinskí vojaci, ktorí sa usilujú o začatie protiofenzívy na juhu krajiny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.