Preskočiť na obsah
  |  

Ak chce Sulík odísť, nech odíde, ale až po zime. Remišová hovorí o zbabelosti

Vicepremiérka a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová sa vyjadrila, že jediným dobrým riešením pre Slovensko je pokračovanie vo štvorkoalícii. Tvrdí, že prípadný odchod strany Sloboda a solidarita (SaS) z vlády je nezodpovedný. Vicepremiérka tento názor zastáva najmä preto, že Slovensko čelí celosvetovej inflácii i európskej energetickej kríze. Informovala o tom v stredu na tlačovej besede.

„Slovensko má za posledných 50 rokov najťažšiu situáciu, odchod z vlády pokladám za zbabelosť. Pevne verím, že predseda strany SaS Richard Sulík a líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič tento spor urovnajú, pretože to je ich osobný spor," povedala Remišová. Dodala, že odmieta slovenských občanov zaťažovať spormi, ktoré sú osobného charakteru.

„Polovica ľudí dnes si už nepamätá, prečo strana SaS povalila vládu Ivety Radičovej, ale všetci si pamätáme, čo prinieslo nasledujúcich osem rokov, keď zložky mafie prenikali priamo do štátu," tvrdí predsedníčka Za ľudí. Koaličným partnerom odkázala, aby svoje spory urovnali, pretože sú malicherné a irelevantné.

Šeliga ministrom spravodlivosti?

Priznala, že odmieta diskutovať o tom, či po odchode ministrov za stranu SaS bude miesto ministra spravodlivosti zastávať Juraj Šeliga zo strany Za ľudí. „Tento typ debaty momentálne odmietame, neplánujeme to riešiť. Cieľom je jedine štvorkoalícia. Ak chce Richard Sulík odísť z vlády, nech odíde, ale až po zime, keď nám reálne hrozí, že Rusko prestane dodávať plyn do Európy," povedala.

Dodala, že do 1. septembra tohto roku budú vyzývať Sulíka s Matovičom, aby sa dohodli a aby svoje spory urovnali v prospech občanov. „Hlboko ma otravuje, že namiesto odborných tém a riešení pre ľudí sa celé letné prázdniny zaoberáme koaličnou krízou. V strane Za ľudí si robíme svoju robotu, nebudem za nikoho riešiť osobné spory," uzavrela Remišová.

Koaličná strana Sloboda a Solidarita vypovedala koaličnú zmluvu 6. júla. Oznámil to jej predseda Richard Sulík. Zároveň by podľa Sulíka minister financií a líder hnutia OĽaNO Igor Matovič nemal byť členom vlády. Liberáli 29. júla oznámili, že stále trvajú na odchode Matoviča z vlády. Ak tak neurobí do 1. septembra, ministri za SaS podajú demisiu.

Žiadne finančné problémy v strane nemáme

Predsedníčka strany Za Ľudí Remišová tvrdí, že žiadne finančné problémy v strane nemajú. Povedala, že disponujú pôžičkami, ktoré majú zverejnené aj na oficiálnej webovej stránke Za ľudí.

Dodala, že strana nemá problém svoje pôžičky vydokladovať a každý vie, čo má splácať. „My si neškrabkáme peniaze a už vôbec nie do krabíc od šampanského, ako to robia iné strany. Máme pôžičky, ktoré sú riadne zverejnené a riadne ich splácame," povedala. Remišová priznala, že strana Za ľudí disponuje dlhmi. Zaručila sa, že ich však budú riadne splácať. „Postupne máme dohodnutý splátkový kalendár, máme to aj na stránke. Platíme tie pôžičky, ktoré máme z roku 2019," dodala. Remišová uviedla, že sú chudobnejšou stranou, no nehanbí sa za to. „Naši kandidáti do komunálnych volieb budú mať malú finančnú podporu, pretože máme pôžičky a nedostávame dary," doplnila. Kandidáti do komunálnych volieb zatiaľ však svoje peniaze nedostali.

Samosprávy už môžu žiadať o dofinancovanie eurofondových projektov

Samosprávy môžu od stredy podávať žiadosti o dofinancovanie eurofondových projektov v súvislosti so zdražovaním stavebných materiálov. Oznámila to na tlačovej konferencii ministerka investícií Remišová, podľa ktorej sa tak zachránia stovky projektov z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP).

Skonštatovala, že dofinancovanie projektov reagujúce na nepredvídateľnú situáciu bolo presadené v rámci novely zákona o eurofondoch. Táto možnosť je pre veľké národné projekty, ale aj pre menšie dopytové projekty spadajúce najmä pod samosprávy. Jedným z programov, z ktorého samosprávy čerpajú, je aj IROP, ktorý patrí pod Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Celkovo by sa to malo podľa Remišovej týkať 625 projektov za 585 miliónov eur. Podľa generálneho riaditeľa IROP Alberta Németha ide o výzvy, ktoré majú najväčší potenciál čerpania, kde boli hodnotiace kolá vyhlásené po 12. marci 2020.

Vicepremiérka priblížila, že nárast cien v IROP sa vzťahuje najmä na projekty, ktoré sa týkajú škôl, cyklotrás, sociálnych služieb či verejnej zelene. Upozornila, že výpočet zvýšenia cien by mal byť taký, aby riešil naozaj len skutočné náklady. Zodpovednosť je podľa nej aj na strane samospráv, aby včas a rýchlo podávali žiadosti o dofinancovanie.

Zdroje na pokrytie nárastu cien stavebných materiálov a surovín sú podľa Németha dvojaké. "Mobilizujeme nielen dodatočné peniaze, ktoré nám priši z rozpočtu EÚ, ale mobilizujeme aj to, čo ešte vzniklo ako úspora po rôznych verejných obstarávaniach," ozrejmil. Z európskych zdrojov je podľa jeho slov k dispozícii 87 miliónov eur, čo je čiastka, ktorú Európska komisia (EK) preplatila v siedmom a ôsmom účtovnom roku na základe čerpania IROP.

Prijímatelia majú postupovať tak, že podajú žiadosť o povolenie vykonania zmeny, zdôvodnia všetky položky aj nárast. "Samosprávy môžu podávať žiadosti o zmenové konania, kde zdôvodnia nárast cien stavebných materiálov, následne tieto žiadosti budú posúdené a dofinancované," zhrnula Remišová. Peniaze môžu žiadať na rast cien stavebných materiálov a surovín, pričom ide o jednotlivé položky, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR. Németh podotkol, že je možné žiadať do 20 percent rozpočtu hlavných aktivít.

(sita, tasr)

  |  

Scholz: Ponechanie nemeckých jadrových elektrární v prevádzke dáva zmysel

Ponechanie zvyšných nemeckých jadrových elektrární v prevádzke dáva zmysel, uviedol v stredu nemecký kancelár Olaf Scholz. Pôvodne sa mali zatvoriť v decembri. Takisto uviedol, že argumenty Ruska pre zníženie dodávok plynu týkajúce sa chýbajúcej turbíny neobstoja.

"Pokiaľ ide o dodávky energií v Nemecku, tie posledné tri jadrové elektrárne sú relevantné výhradne na produkciu elektriny a len pre malú časť z nej. Avšak ich ponechanie v prevádzke dáva zmysel," uviedol Scholz.

Nemecko plánovalo zavrieť svoje posledné atómové elektrárne 31. decembra. Ruský útok na Ukrajinu a následné západné sankcie proti Moskve a problémy s dodávkami ruských energií tento plán spochybnili. Nemci sa obávajú energetickej krízy a podobne ako ďalšie štáty závislé od ruského plynu obnovujú prevádzku uhoľných elektrární.

Éra jadrovej energie v Nemecku sa teda možno ešte nekončí. Návrh na jej ďalšie využívanie opakovane zaznel od nemeckého ministra financií Christiana Lindnera z radov liberálov, koaliční Zelení však mali proti pokračovaniu prevádzky výhrady.

Scholz takisto vyhlásil, že sporná turbína pre plynovod Nord Stream 1 je opravená a môže byť kedykoľvek dodaná do Ruska. Nemecký kancelár v stredu navštívil závod spoločnosti Siemens Energy v meste Mülheim an der Ruhr, kde sa turbína po dodaní z Kanady nachádza. "Tá turbína je tu, čaká na odoslanie, len niekto musí povedať, že ju chce, a potom tam rýchlo bude."

Scholz zdôraznil, že neexistuje dôvod, prečo by turbína nemohla byť poslaná do Ruska. Je vo výbornom stave a jej použitiu nebránia ani sankcie.

(tasr, haj)

  |  

Čínske vojenské cvičenia narušujú teritoriálne vody Taiwanu. Pelosiová: Prišla som v mieri

Taiwanské ministerstvo obrany v stredu uviedlo, že vojenské cvičenia, ktoré Čína vykonáva v reakcii na návštevu predsedníčky Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiovej na Taiwane, narušujú teritoriálne vody ostrova.

"Niektoré oblasti čínskych cvičení zasahujú do... (taiwanských) teritoriálnych vôd," povedal hovorca ministerstva obrany na tlačovej konferencii.

"Ide o iracionálny krok, ktorý spochybňuje medzinárodný poriadok," dodal podľa agentúry AFP.

Už predtým taiwanské úrady upozornili, že plánované čínske vojenské cvičenia s ostrou streľbou v okolí Taiwanu ohrozujú kľúčové prístavy a mestské oblasti ostrova.

Hrozba vojny

Agentúra AFP konštatuje, že vzhľadom na rastúce riziko konfliktu alebo nesprávneho odhadu sa predstavitelia Taiwanu, ktorý je v ťažkej situácii, snažia pôsobiť rozhodne a žiadajú ostrovanov, aby zachovali pokoj.

Cvičenie čínskej armády je podľa Tchaj-peja "pokusom ohroziť dôležité prístavy a mestské oblasti ostrova a jednostranne narušiť regionálny mier a stabilitu“. Taiwanské ministerstvo obrany dodalo, že tento krok nepomôže medzinárodnému obrazu Číny.

Čínske ministerstvo obchodu zasa oznámilo odvetné hospodárske opatrenia: uviedlo, že pozastaví vývoz prírodného piesku na Taiwan. Piesok je pritom kľúčovou zložkou pri výrobe polovodičov – jedného z hlavných vývozných artiklov ostrova.

Ostrovné úrady kritizovali Peking aj krátko po tom, ako Čína v utorok v reakcii na Pelosiovej prílet na ostrov vyslala do vzdušnej identifikačnej zóny protivzdušnej obrany (ADIZ) Taiwanu svojich 21 vojenských lietadiel.

https://twitter.com/Renzan49082022/status/1553425852528054272
Čínske vojenské cvičenie pri Taiwane

Pelosiová: Prišla som v mieri

Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová v stredu v Tchaj-peji uviedla, že jej delegácia prišla na Taiwan a do regiónu v mieri. Podľa agentúry AFP Pelosiová na stretnutí s podpredsedom  taiwanského parlamentu Cchaj Čch'-čchangom vyhlásila: "Prichádzame na Taiwan ako priatelia, prichádzame do regiónu v mieri."

Taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen neskôr na schôdzke s Pelosiovou vyhlásila, že ostrov Taiwan Číne "neustúpi" a bude naďalej brániť demokraciu. Pelosiová vo svojej reakcii ubezpečila, že Spojené štáty sa budú držať svojich záväzkov voči Taiwanu.

Cchaj Jing-wen reagovala na vyhlásenia z Číny, ktorú Pelosiovej návšteva rozhnevala a ktorá za ňu v odvete pripravuje vojenské cvičenie. Návšteva 82-ročnej Pelosiovej nebola oficiálne ohlásená, ale  niekoľko dní sa o nej intenzívne špekulovalo.

https://standard.sk/233344/sefka-americkej-snemovne-pelosiova-priletela-na-taiwan-podporit-demokraciu-cina-planuje-cielene-operacie/

Keď Pelosiová – ktorá je na turné po Ázii – v utorok na Taiwane pristála, reakcia Pekingu bola rýchla: čínske ministerstvo zahraničných vecí si v utorok neskoro večer predvolalo amerického veľvyslanca Nicholasa Burnsa a varovalo ho, že Washington "za to zaplatí".

V regióne sa plaví aj niekoľko amerických lodí vrátane lietadlovej lode USS Ronald Reagan, uviedli americké vojenské zdroje. Väčšina pozorovateľov hodnotí pravdepodobnosť ozbrojeného konfliktu ako nízku. Americkí predstavitelia však uviedli, že sa pripravujú na demonštrácie sily zo strany čínskej armády.

V utorok večer, krátko pred pristátím vojenského lietadla s delegáciou amerických kongresmanov vedenou Pelosiovou, bol najvyšší mrakodrap v Tchaj-peji, Taipei 101, slávnostne nasvietený a objavovali sa na ňom pozdravné posolstvá adresované vysokým predstaviteľom USA.

https://twitter.com/Defence_IDA/status/1554330923545534465
Čínske vojenské cvičenie pri Taiwane

Severná Kórea podporila postoj Číny

Severná Kórea v stredu odsúdila návštevu predsedníčky Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiovej na Taiwane a označila ju za "drzé zasahovanie" Washingtonu do vnútorných záležitostí iného štátu. Informovala o tom tlačová agentúra Jonhap.

Ministerstvo zahraničných vecí KĽDR vyjadrilo podporu dôraznému protestu Číny, keď deklarovalo, že Pelosiovej návšteva "vyvoláva vážne znepokojenie medzinárodného spoločenstva".

"Súčasná situácia jasne ukazuje, že drzé zasahovanie USA do vnútorných záležitostí iných krajín a ich úmyselné politické a vojenské provokácie sú v skutočnosti hlavnou príčinou narušenia mieru a bezpečnosti v regióne," citovala hovorcu ministerstva KĽDR oficiálna Kórejská ústredná tlačová agentúra (KCNA).

  |  

Zelenskyj žiada vládu, aby posúdila legalizáciu manželstiev pre homosexuálov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal v utorok vládu, aby preskúmala, či by sa mali v krajine legalizovať manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Zároveň však uviedol, že v tejto oblasti nebude možné prijať nijaké kroky, pokiaľ pokračuje vojna s Ruskom.

Podľa agentúry Reuters Zelenskyj o tomto kroku informoval v reakcii na internetovú petíciu vyzývajúcu na zavedenie manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Agentúra DPA poznamenala, že petíciu svojím podpisom podporilo 28 000 ľudí.

"Požiadal som premiéra (Denysa) Šmyhaľa o posúdenie záležitosti spomínanej v elektronickej petícii a o to, aby ma informoval o relevantnom rozhodnutí," uviedol Zelenskyj vo vyhlásení.

Ukrajinský prezident upozornil, že v ukrajinskej ústave je manželstvo definované ako zväzok muža a ženy. "V čase vojenského alebo výnimočného stavu nie je možné ústavu Ukrajiny meniť," zdôraznil Zelenskyj.

"V modernom svete sa úroveň demokratickosti spoločnosti meria aj na základe politiky štátu zameranej na zabezpečenie rovnakých práv pre všetkých jej občanov," uvádza sa vo vyhlásení ukrajinského prezidenta.

Vláda v Kyjeve začala viac podporovať práva LGBTQ+ komunity po tom, ako sa vlády v roku 2014 ujali prozápadní politici, píše agentúra Reuters. Ukrajinský parlament v roku 2015 zakázal diskrimináciu členov tejto komunity na pracoviskách, no manželstvá osôb rovnakého pohlavia zatiaľ nelegalizoval.

Podľa prieskumu sociologického inštitútu Rejtynh z vlaňajšieho augusta vnímalo LGBTQ+ komunitu negatívne 47 percent ukrajinských respondentov.

(tasr)

  |  

Španielsko nemôže Ukrajine poslať svoje tanky Leopard, pretože sú v absolútne žalostnom stave

Španielsko nemôže Ukrajine poslať svoje tanky Leopard 2A4 nemeckej výroby, pretože sú "v absolútne žalostnom stave" a mohli by predstavovať nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí by ich riadili. V utorok to uviedla španielska ministerka obrany Margarita Roblesová, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

"V súčasnosti zvažujeme všetky možnosti, no môžem povedať, že Leopardy (skladované) v Zaragoze, ktoré sa dlhé roky nepoužívali, nemožno poslať, pretože sú v absolútne žalostnom stave," povedala Roblesová.

O plánoch Madridu poslať Kyjevu približne 40 tankov Leopard napísal v júni denník El País. Ministerka obrany túto možnosť pripustila. Španielsko tanky kúpilo od Nemecka v roku 1995, teraz sú však dlhodobo uskladnené na vojenskej základni neďaleko mesta Zaragoza.

Španielsky premiér Pedro Sánchez mal dodávku tankov ponúknuť ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému počas návštevy Kyjeva, uviedol El País. Tieto plány však boli pozastavené pre zložitosť operácie, ktorá si vyžadovala aj súhlas nemeckého parlamentu.

(tasr)

  |  

Biden potvrdil zabitie lídra al-Káidy Zawahrího. Nádej na reštart organizácie vkladal do bratstva s Talibanom

Americký prezident Joe Biden potvrdil v noci na utorok zabitie vodcu teroristickej siete al-Káida Ajmana Zawahrího v Afganistane. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Biden zároveň potvrdil aj informácie, na základe ktorých prišiel Zawahrí o život pri vzdušnom útoku dronom v afganskej metropole Kábul. "Spravodlivosť bola dosiahnutá a tento teroristický vodca už neexistuje," povedal prezident USA v televíznom príhovore národu.

Biden, ktorý hovoril na balkóne Modrej izby Bieleho domu vo Washingtone, zároveň potvrdil, že udelil povolenie na uskutočnenie náletu, počas ktorého Zawahrí zahynul, uviedla stanica Sky News.

Vodca al-Káidy sa nachádzal na balkóne svojho úkrytu v afganskej metropole, keď ho v nedeľu v ranných hodinách miestneho času zabili dve strely vypálené z bezpilotného lietadla.

Biden o operácii vedel

Smrť Zawahrího je najväčším úderom pre toho militantné zoskupenie od zabitia jeho zakladateľa Usámu bin Ládina americkými jednotkami v roku 2011.

Jeden z vysokopostavených amerických predstaviteľov podľa Sky News uviedol, že operácia na zabitie Zawahrího sa plánovala niekoľko mesiacov a Biden bol prvýkrát informovaný o navrhovanej operácii na odstránenie vodcu al-Káidy 1. júla tohto roku.

Už oveľa skôr tento rok však tajné služby naznačili, že sa Zawahrího manželka spolu s deťmi presunula do metropoly Kábul. Dovtedy sa predpokladalo, že sa spolu s rodinou skrýva líder teroristickej siete v Pakistane.

Rodina sa presunula do úkrytu v Kábule, kde bol spozorovaný aj Zawahrí, uviedli podľa britskej spravodajskej stanice nemenovaní americkí predstavitelia.

Civilné obete si útok nevyžiadal

Zawahrího následne niekoľko mesiacov sledovali a zaznamenali jeho spôsob života. Líder al-Káidy z domu nikdy nevychádzal, chodil však na balkón, kde ho nakoniec aj zabili.

Podľa Bidena bol 71-ročný Zawahrí "hlboko zapojený" do plánovania teroristických útokov v USA z 11. septembra 2001 a "celé desaťročia... bol strojcom útokov proti Američanom", cituje agentúra DPA. Americký prezident zároveň vyjadril nádej, že zabitie Zawahrího pomôže v ceste k "uzavretiu" pre rodiny obetí z útokov v USA z 11. septembra.

"Nikto z jeho rodinných príslušníkov nebol zranený a nedošlo k žiadnym civilným obetiam. Zdieľam túto správu s americkým ľudom po potvrdení úplného úspechu misie prostredníctvom usilovnej práce našej protiteroristickej komunity a kľúčových spojencov a partnerov. Moja administratíva informovala aj lídrov Kongresu," dodal podľa stanice CNN Biden.

Zawahrí, niekdajší egyptský chirurg, bol za šéfa al-Káidy vymenovaný po bin Ládinovej smrti v roku 2011. Americké ministerstvo zahraničných vecí za informácie vedúce k jeho dolapeniu ponúkalo odmenu vo výške 25 miliónov dolárov.

Na bin Ládina nenadviazal

Vodca teroristickej siete al-Káida Ajman Zawahrí bol niekoľko desaťročí jej významným ideológom, nikdy však neoživil štatút, aký mala za vlády jej charizmatického zakladateľa Usámu bin Ládina. Uviedla to v utorok agentúra AFP.

Niekdajší eyptský očný chirurg zohral kľúčové úlohy pri útokoch al-Káidy na ambasády USA v Keni a Tanzánii v roku 1998, ako aj pri atentátoch v USA z 11. septembra 2001, ktoré si vyžiadali takmer 3000 obetí.

Počas desiatich rokov, keď bol Zawahrí na čele tohto zoskupenia, si však al-Káida už neobnovila svoje niekdajšie prominentné postavenie. Vodcom džihádistického hnutia sa stala agresívna skupina Islamský štát (IS), ktorá obsadila rozsiahle územia Iraku i Sýrie a vyhlásila tam svoj kalifát, pripomína AFP.

Aj keď však niektorí analytici tvrdili, že 71-ročný Zawahrí je čoraz starší a pomalší, on sa podľa všetkého snažil opäť vybudovať al-Káidu v spojenectve s afganským radikálnym hnutím Taliban.

Vo väzení ho mučili

Predtým, než sa stal súčasťou disidentskej politiky, vyrastal Zawahrí v pohodlnej domácnosti v egyptskej metropole Káhira. Jeho starý otec bol veľkým imámom káhirskej univerzity al-Azhar, jedného z najvýznamnejších centier sunnitskej islamskej teológie. Už v mladom veku mal však väzby na radikálnu islamistickú komunitu a v 15 rokoch ho údajne zatkli za členstvo v zakázanom Moslimskom bratstve.

V Egypte strávil tri roky vo väzení za militantnosť. Počas pobytu vo väzení bol údajne kruto mučený, čo niektorí považujú za dôvod jeho násilného radikalizmu. Zapletený bol aj do zavraždenia prezidenta Anwara as-Sádáta v roku 1981 či masakry zahraničných turistov v Luxore v roku 1997.

Následne sa v Afganistane spojil s bin Ládinom. Dvere džihádu sa mu otvorili v roku 1980, keď bol mladým lekárom na káhirskej klinike a dostal lákavú ponuku – liečiť islamských bojovníkov proti sovietskym jednotkám v Afganistane. Postupne sa stal sa hlavným stratégom al-Káidy a bin Ládinovým osobným lekárom, čo ešte viac zdôrazňovalo ich blízke vzájomné väzby.

Zawahrí bol jedným zo signatárov bin Ládinovej "fatvy" z roku 1998, ktorou vyzýval na útoky proti Američanom, a pravidelne sa začal objavovať po boku vtedajšeho vodcu al-Káidy. Často motivoval stúpencov tejto teroristickej siete svojimi ohnivými prejavmi s výraznou gestikuláciou a pohľadom spoza okuliarov s hrubým rámom, uvádza AFP.

Bin Ládin poskytoval al-Káide charizmu a peniaze, ale Zawahrí do nej priniesol taktiku a organizačné schopnosti potrebné na zaradenie militantov do siete buniek vo všetkých krajinách sveta, všíma si agentúra AP. "Bin Ládin k nemu vždy vzhliadal," uviedol expert na terorizmus Bruce Hoffman z univerzity v Georgetowne.

Rovnako ako bin Ládin, aj Zawahrí po útokoch z 11. septembra 2001 zmizol. Prežil niekoľko pokusov o atentát a opätovne vyvracal fámy, podľa ktorých prišiel prišiel o život. Zostal však v hľadáčiku USA, ktoré za dolapenie ponúkali odmenu vo výške 25 miliónov dolárov.

Zatienený islamským štátom

Vodcom al-Káidy sa Zawahrí stal dva mesiace po tom, čo Spojené štáty v Pakistane v roku 2011 zlikvidovali bin Ládina. Nový džihádistický vodca však zostával na úteku v afgansko-pakistanskom pohraničí. Al-Káida mala už v tom čase oveľa menší rozsah a bola zatienená organizáciou Islamský štát. Napriek tomu však dokázala byť naďalej bezpečnostnou hrozbou prostredníctvom silných odnoží v Jemene, Afrike a východnej Ázii.

Analytici označili vodcovstvo Zawahrího skôr za akúsi poradnú radu než koherentné, centralizované velenie. Nikdy sa neštítil verejne sa vyhrážať svojim nepriateľom a udržiaval si spojencov v radoch tých, ktorých odradila taktika Islamského štátu – napríklad s hnutím Taliban, píše AFP.

Nový život s Talibanom

Opätovné uchopenie moci v Afganistane hnutím Taliban zrejme dodalo al-Káide nádej na silnejšiu budúcnosť. Zo správy Organizácie Spojených národov (OSN) z júla vyplýva, že Zawahrí v poslednom období preukazoval "zvýšený komfort a schopnosť komunikovať" s blízkymi spojencami v administratíve Talibanu.

Je nepravdepodobné, že by sa Zawahrí v krátkodobom horizonte pustil do medzinárodných útokov – chcel sa vyhnúť hanbe pre nové vedenie Kábulu, uvádza sa v správe. OSN v dokumente dodala, že je "medzinárodný kontext pre al-Káidu priaznivý" a sieť má v úmysle opätovne získať uznanie ako vodca globálneho džihádu", uzatvára AFP.

(tasr)