Vikingovia založili Rusko aj Ukrajinu. Výklad dejín, ktorý sa Putinovi nepáči

Ku koncu Putin píše: „Som presvedčený, že skutočná suverenita Ukrajiny je možná iba v partnerstve s Ruskom.“ Podľa Putina toto partnerstvo siaha až k počiatkom ruského štátu. „Rusi, Ukrajinci a Bielorusi sú potomkami starej Rusi, ktorá bola najväčším štátom v Európe. Slovanské a iné kmene na rozsiahlom území – od Ladožska, Novgorodu a Pskova až po Kyjev a Černigov – spájal jeden jazyk (ktorý dnes označujeme ako staroruštinu), hospodárske väzby, vláda kniežat z dynastie Rurikovcov a – po pokrstení Rusi – pravoslávna viera. Duchovná voľba, ktorú urobil svätý Vladimir, ktorý bol zároveň novgorodským kniežaťom i veľkokniežaťom kyjevským, dodnes do značnej miery určuje našu spriaznenosť,“ domnieva sa Putin. Lenže z tohto výkladu vzniku ruského štátu mu vypadla jedna dôležitá skupina pravých zakladateľov starej Rusi a budovateľov ruskej identity. Tí, ktorí založili prvý ruský štát, boli nájazdníci zo severu, Vikingovia.

Vyhnali Varjagov, aby ich znovu zavolali

Založenie ruského štátu opisuje Povesť dávnych liet, jedna z najstarších kroník, spísaná na začiatku 12. storočia (po česky prvýkrát v roku 1867 ako Nestorov Letopis ruský v preklade Karla Jaromíra Erbena). Podľa jej autora mnícha Nestora sa slovanské kmene spojili a vyhnali za more Varjagov, ktorí od nich vyberali dane. Čoskoro však krajina upadla do anarchie a vojen. Slovania sa teda niekedy okolo roku 860 rozhodli pozvať Varjagov späť.

Vypočuli ich traja bratia so svojimi rodmi, dvaja mladší, známi ako Sineus a Truvor, rýchlo miznú zo scény, najstarší Rurik sa však usídlil v Novgorode a stal sa uznávaným vládcom celej oblasti. Jeho potomkovia potom presunuli svoje sídlo do Kyjeva, čím vznikla Kyjevská Rus, prvý ruský štát. Rurik a jeho nasledovníci pochádzali z etnika Rus, kmeňa švédskych Vikingov. Ich meno má najskôr základ v staronórskom slove róa, čo znamená veslovať. Stručne povedané: Rusi = veslári. Že termín Rusi pôvodne označoval Švédov, je dodnes vidieť vo fínskom mene pre Švédsko: Ruotsi má evidentne rovnaký základ. Estónsky sa Švédsko povie Rootsi.

Tento výklad, teda že Rusko založili Vikingovia, bol však vždy problematický. Rusom sa zo zrejmých dôvodov nepáčilo, že by ich štát založili cudzinci zo severu. Zvlášť urážlivé im prišlo, že si neboli schopní vládnuť sami, preto bolo nutné pozvať „manažment“ zvonku.

Spor získal na význame počas druhej svetovej vojny. Nacisti to brali ako potvrdenie o nadradení nordickej rasy nad slovanskou. Adolf Hitler vyhlásil, že „ak by iné národy, počnúc Vikingmi, nevniesli do ruského ľudstva nejaké základy organizácie, Rusi by stále žili ako králici“.

V reakcii na to sa sovietska archeológia a historiografia snažili teóriu o vikingskom základe Ruska všemožne vyvrátiť. Podľa alternatívnych teórií sa názov Rus odvíja od ukrajinskej rieky Ros, francúzskeho mesta Rodez, nemeckého ostrova Rujána alebo starého iránskeho kmeňa Roxolani. Jednoducho, rozhodne nejde o Vikingov.

V menšom tento spor zažili aj české krajiny. V roku 1928 ukrajinský archeológ Ivan Borkovský na Pražskom hrade objavil hrob bojovníka z 10. storočia. Zjavne išlo o člena vtedajšej elity, možno člena kniežacej družiny, a vybavenie hrobu napovedalo tomu, že to bol najskôr Viking, aj keď táto interpretácia sa spočiatku ignorovala. Po nacistickej okupácii sa jej však zmocnili Nemci. Tým nerobilo problém spojiť Vikingov, Škandinávcov a Germánov do jednej skupiny. Prítomnosť Vikinga na Pražskom hrade pre nich bola jasným dôkazom dlhodobej germánskej prítomnosti a možno aj nadvlády. Po vojne sa z Vikinga stal zase slovanský bojovník. Až v roku 2017 výsledky testov pozostatkov preukázali, že bojovník nebol tunajší, pochádzal zo severu, najskôr z Dánska. Teória o Vikingovi tým získala na sile.

Rovnako nejde o jediného Vikinga českých dejín. Členovia družiny Drahomíry, ktorých poverila zavraždením svätej Ludmily, Tunna a Gommon, majú možno tiež vikingské mená. Ale mohlo ísť aj o Frankov.

Spor sa rozhorel aj po vojne na Ukrajine

Spor o vikingský pôvod starých Rusov začal byť znova aktuálny kvôli vojne na Ukrajine. Po pôvodnom začiatku konfliktu v roku 2014 Ukrajinci začali používať vikingské runy a znaky na svojich vojenských nášivkách, strihať sa na vikingský spôsob. Veliteľ ukrajinských obrancov doneckého letiska v roku 2014 mal volací znak Askold. Pokiaľ Rusi tvrdia, že Ukrajinci by mali s nimi splynúť v iba veľkom slovanskom národe, asi nie div, že tí reagujú zvýrazňovaním vikingského základu Ukrajiny.

Práve históriu Vikingov nielen na východe skúma kniha nórskej archeologičky Cat Jarmanovej River Kings (Králi riek), ktorá sa vlani dočkala v Británii nadšených recenzií a denník Times ju vyhlásil za knihu roka. Jarmanová viedla vykopávky v Británii aj na Ukrajine, má teda dostatok skúseností na popísanie histórie týchto severanov od Grónska po Bagdad. Kniha však nie je štandardnou históriou Vikingov. Jarmanová na základe artefaktov z vykopávok popisuje, čo vieme o ich spoločnosti, živote, vojne a mestách.

Jej príbeh sa začína vo Veľkej Británii na vykopávkach pri mestečku Repton. Británia bola tiež hlboko poznačená severskými nájazdníkmi. Na západe sa vek Vikingov tradične datuje dvoma udalosťami z anglických dejín. Prvou je vyplienenie kláštora Lindisfarne v roku 793. Aj keď to nie je prvý známy nájazd Vikingov v Anglicku, rozhodne je najznámejší a vtedajších obyvateľov ostrovnej krajiny šokoval svojou brutalitou. Nájazdy neustali ďalších 270 rokov.

Ku kvalitatívnej zmene došlo v roku 865, keď sa v Anglicku vylodilo obrie vikingské vojsko známe ako Veľká pohanská armáda. Jej cieľom nebol nájazd a rabovanie, ale dobytie celého Anglicka. Postupne dobyli všetky anglosaské kráľovstvá až na Wessex. Kráľ Alfréd Veľký porazil Vikingov pri Edingtone v roku 878 a následne si s nimi Anglicko rozdelil. Juhozápad pripadol Wessexu, severovýchod Vikingom. Zábor severanov je známy ako Danelaw, teda miesto, kde platia zákony Dánov.

Počas svojho ťaženia Vikingovia zimovali pri Reptone, kde o viac ako tisíc rokov neskôr Jarmanová v jednom hrobe objavila korálku z karneolu, drahokamu, ktorý sa sem musel dostať naozaj zďaleka, možno až z Indie. To viedlo archeologičku k myšlienke, že východná a západná expanzia Vikingov, tradične považované za súbežné, ale oddelené udalosti, sú prepojené viac, než sa vedci domnievali.

Prečo Vikingovia terorizovali Európu

Prečo sa Vikingovia rozhodli niekedy v polovici 8. storočia terorizovať celú Európu od Španielska po Ural, nie je známe. Teórie sú rôzne. Možno to bol následok populačnej explózie, keď už neúrodná Škandinávia nedokázala toľko ľudí uživiť. Možná prax polygamie znamenala, že muži, ktorí zostali „na ocot“, sa vydali hľadať manželky inam. Alebo naopak potreba ženu vyplatiť jej rodine zapríčinila hľadanie bohatstva. Nie je vylúčené ani to, že Vikingov vyhnal na cesty jednoducho hlad po striebre, hlavnom platidle. Mohlo ísť aj o dôsledok vyvinutia vikingskej lode, technologického zázraku raného stredoveku, umožňujúceho prekonať otvorené more, ale aj plaviť sa po riekach do hlbokého vnútrozemia. Každopádne Vikingovia vyrazili na cesty, podľa tradičného výkladu Švédi do dnešného Ruska, Dáni a Nóri do západnej Európy.

Každý smer mal trochu iný cieľ. Západná kresťanská Európa bola relatívne husto osídlená, s mnohými väčšími mestami, bohatými kláštormi, opevneniami a podobne. Tam Vikingovia hlavne plienili a rabovali. Pohanská riedko osídlená východná Európa tieto výdobytky postrádala. Stala sa hlavne tranzitným územím, kadiaľ sa Vikingovia dostávali do byzantskej ríše a islamského sveta.

Slovania ako vikingskí otroci?

Prvým väčším vikingským sídlom v dnešnom Rusku bola Staraja Ladoga, ktorú severania poznali ako Aldeigjuborg. Nasťahovali sa tam okolo roku 750. Staraja Ladoga leží blízko ústia rieky Volchov, teda pri vstupe do obrieho systému ruských riek. Vikingom nerobilo problém presunúť svoje lode cez pevninu, aby prenikli k ďalším povodiam. Volchovom sa dostali na Ilmenské jazero, kde sa potom mohli rozhodnúť pre cestu Volgou do Kaspického mora a ďalej do islamského sveta, pričom vikingskí kupci v Bagdade neboli výnimkou. Rovnako sú doložené vikingské nájazdy v Kaspickom mori vrátane útoku na dnešný Azerbajdžan. Alebo pretiahli lode k Dnepru, ktorý ich zaviedol do Čierneho mora a následne do Konštantínopolu, ktorý Vikingovia poznali ako Miklagard, Veľké mesto.

Vikingovia bažili hlavne po striebre. Islamské strieborné dirhamy sa stali žiadaným platidlom a možno ich nájsť po celej Škandinávii, Británii a všade, kde sa Vikingovia objavili. Výmenou ponúkali hlavne kožušiny a otrokov. Názov pre otroka v angličtine (slave) a ďalších jazykoch je priamo odvodený od pomenovania Slovanov (Slavs). Nie je ťažké si domyslieť, kde Vikingovia svojich otrokov získavali.

Je možné, že intenzita obchodu na východe priamo ovplyvňovala politické dianie na západe. Athelstan, vnuk Alfréda Veľkého, v roku 927 dokončil ťaženie proti Vikingom, keď dobyl kráľovstvo York. Prvýkrát azda od Rimanov sa celé Anglicko ocitlo pod vládou jedinej autority a Athelstan je dnes považovaný za prvého kráľa Anglicka.

Silu Vikingov mohlo oslabiť objavenie strieborných baní v Ázii. To presmerovalo najväčších dobrodruhov medzi nimi východným smerom. Keď sa ku koncu storočia tieto bane vyčerpali, intenzita vikingských útokov zasa stúpa, najskôr preto, že dobrodruhovia a najlepší bojovníci sa začínajú preorientovávať znova na západ. V roku 1016 sa dánskemu princovi Knutovi dokonca podarilo dobyť celé Anglicko a stať sa kráľom. Dánska dynastia vydržala na tróne do roku 1042, keď sa vrátila dynastia z Wessexu.

Tým sa dostávame k dátumu, ktorý tradične vikinskú éru uzatvára. Dňa 25. septembra 1066 anglický kráľ Harold Godwinson odrazil posledný vážny pokus Vikingov dobyť Anglicko a pri Stamford Bridge rozdrvil armádu vedenú nórskym kráľom Haraldom Hardradom.

Harald Hardrada je dôkazom prepojenosti Vikingov na východe a na západe. Keď mal pätnásť rokov, v roku 1030 bojoval v armáde svojho brata Olafa v snahe získať späť nórsky trón, o ktorý ho predtým pripravil už spomínaný Knut. Olaf padol a Harald utiekol do exilu. Vydal sa na východ, čo samo o sebe dokazuje, že to boli oblasti, ktoré Vikingovia dobre poznali a kde mohol nájsť spojencov. Pôsobil ako vojvodca na dvore kyjevského kniežaťa, potom sa vydal do Konštantínopolu, kde sa stal veliteľom varjagskej gardy, elitného byzantského oddielu slúžiaceho ako osobná stráž cisára tvorená prevažne z Vikingov. Po pätnástich rokoch v cudzine sa vrátil do Nórska, získal trón a pokúsil sa dobyť Anglicko.

Takéto príbehy, rovnako ako nespočetné množstvo škandinávskych hrobov, obydlí a ďalších pamätihodností, svedčia o tom, že dnešné Rusko, Ukrajina a Bielorusko boli obývané Vikingmi.

Ako v reáli založenie vikingského štátu v dnešnom Rusku a na Ukrajine prebiehalo? Vikingovia pri svojom obchode s Byzanciou a kalifátom potrebovali množstvo záchytných staníc, prekladísk a pevností. Tie vznikali na strategických miestach. Mestá ako Novgorod (Holmgard), Smolensk, Kyjev a nespočetné množstvo ďalších boli Vikingmi buď priamo založené, alebo obsadené. V týchto mestách vytvorili vládnucu vrstvu.

Jarmanová opisuje vykopávky v ukrajinskom Vypozive, kde v „podhradí“ našla dôkazy, že tam bývali Slovania, zatiaľ čo v pevnosti nad osadou boli škandinávske objekty. Vikingská elita začala od okolia vyberať výpalné, ktoré časom prerástlo do normálnej dane. Tieto záchytné body sa pretvorili na panstvo a štáty. Z byzantských a islamských zdrojov vyplýva, že niekedy okolo roku 860 vzniká jeden centrálny štát. Teda zhruba v čase, keď sa mal ujať vlády Rurik.

Niet pochýb, že Rurikovci boli severského pôvodu, všetci mali severské mená. Rurik je najskôr skomolenina Roderika. Po ňom vládol Oleg (Helgi), ktorý dobyl Kyjev, odkiaľ vyhnal iných Vikingov, Askolda a Dira. Po Olegovi sa ujal trónu Igor (Ingvarr) a po jeho vražde vládla ako regentka jeho žena Olga (Helga). Jej syn Svjatoslav je prvý vládca Kyjevskej Rusi s jasne slovanským menom. Niektorí jeho poradcovia ale majú ešte škandinávske mená, napríklad Asmund a Sveinald. Evidentne sa však vikingská identita pomaly začala vytrácať.

Po Svjatoslavovi vládol ďalší panovník s menom najskôr severským: Vladimir (Waldemar) Veľký. Ten v roku 988 konvertoval na pravoslávie. Práve o ňom hovorí Putin. Niekedy vtedy sa vytrácajú vikingské korene ruských panovníkov. Z ruských Vikingov sa stali ruskí Slovania, podobne ako Dáni v Anglicku sa poangličtili a Vikingovia usadení v Normandii sa pofrancúzštili. Vojnu na Ukrajine rozhodnú ich potomkovia.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.