Koncert ukrajinskej reperky Aliny Pašovej na hudobnom festivale Sziget 2022 v Budapešti sa v pondelok popoludní niesol v znamení tvrdého politického postoja voči Rusku. Píše o tom spravodajský server Telex.hu, podľa ktorého v rámci svojho vystúpenia na javisku Európa Színpad umelkyňa roztrhala fotografiu maďarského premiéra Viktora Orbána, ako si podáva ruku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Pred vystúpením, ktoré sledovalo niekoľko stoviek divákov, vyzývala na skandovanie hesla Shame on Russia! (Hanba Rusku!). Počas koncertu boli premietané fotografie zbombardovaného Mariupola a zranených detí a neskôr aj videoodkazy ukrajinských mladých ľudí účastníkom festivalu.
Telex.hu pripomína, že na šesťdňovom festivale, ktorý sa v pondelok skončil, vystupovali ruskí i ukrajinskí umelci. Hlavný organizátor podujatia Tamás Kádár v tejto súvislosti v máji vyhlásil, že na festivale nebude žiadne kultúrne embargo. "Sziget aj naďalej stojí na strane mieru, odsudzuje ruskú agresiu a podporuje Ukrajincov akciami i osvetovými kampaňami," dodal.
Alina Pašová minulý týždeň označila za cynizmus, že maďarskí organizátori podporujú Ukrajinu, súčasne však umožnia vystúpiť ruským hudobníkom. Na Facebooku uviedla, že zvažovala účasť na festivale, napokon však došla k záveru, že pre Ukrajinu by bolo väčšou stratou, keby na takomto festivale chýbal ukrajinský hlas, než ako by malo byť na ňom počuť hlas Rusov.
Festival Sziget na budapeštianskom Starobudínskom ostrove (Óbudai sziget) patrí medzi najlepšie európske festivaly so stovkami vystupujúcich umelcov. Kádár pre agentúru MTI uviedol, že na tohtoročný 28. ročník festivalu Sziget prišlo dovedna 450-tisíc návštevníkov.
Podľa novej štúdie by v prípade totálnej jadrovej vojny medzi USA a Ruskom zomrelo od hladu viac ako päť miliárd ľudí.
Klimatológovia z Rutgersovej univerzity (USA) v recenzovanej štúdii uverejnenej v súvislosti s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine zistili, že dôsledky takéhoto konfliktu by boli katastrofálne pre produkciu potravín.
"Tieto údaje nám hovoria jedno: musíme zabrániť tomu, aby k jadrovej vojne vôbec došlo," uviedol jeden z autorov danej štúdie, profesor Alan Roebuck.
Podľa generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa toto varovanie prichádza v čase, keď "ľudstvo delí od jadrového vyhladenia už len jedno nedorozumenie, jeden nesprávny odhad".
V predmetnej novej štúdii uverejnenej vo vedeckom časopise Nature Food sa vypočítalo, koľko sadzí blokujúcich slnko by sa dostalo do atmosféry dôsledkom ohňovej búrky spôsobenej výbuchom jadrových zbraní.
Odborníci uvažovali o šiestich scenároch zahŕňajúcich jadrové arzenály rôznych veľkostí, z ktorých päť vychádzalo z menších konfliktov medzi Indiou a Pakistanom a jeden z vojny medzi Spojenými štátmi a Ruskom.
Aj ten najmenší scenár spôsobil hladomor, pričom celosvetová priemerná kalorická produkcia sa do piatich rokov od konfliktu znížila o sedem percent.
V prípade najväčšieho scenára - pri totálnom jadrovom konflikte - sa celosvetová priemerná produkcia kalórií znížila približne o 90 percent v období troch až štyroch rokov po skončení bojov, tvrdia vedci.
Obrovský pokles úrody by spôsobil, že do dvoch rokov by miliardy ľudí - 75 percent svetovej populácie - zomreli od hladu, informovala v pondelok spravodajská stanica Sky News.
Štúdia využíva "najmodernejšie modely klímy, plodín a rybolovu" na "výpočet toho, ako by sa mohla zmeniť dostupnosť potravín vo svete v prípade rôznych scenárov jadrovej vojny", uvádza výskumný tím.
Policajné obvinenie má na krku ďalší poslanec, tentokrát je reč o Patrickovi Linhartovi z koaličnej strany Sme rodina. Dôvodom obvinenia je incident s príslušníkom ozbrojeného zboru spred dvoch rokov. Linhart považuje za absurdné, že sa o viacnásobnom obvinení dozvedá z médií. Jeho stranícky šéf Boris Kollár je skúpy na slovo.
Policajný vyšetrovateľ z Komárna obvinil poslanca Sme rodina Patricka Linharta z prečinu krivého obvinenia, prečinu krivej výpovede a krivej prísahy a prečinu ohovárania. Podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Renáty Čuhákovej sa polícia zatiaľ k prípadu nebude vyjadrovať. "Aktuálne prebiehajú procesné úkony," skonštatovala. Na prípad upozornila televízia Markíza.
Poslanec Národnej rady SR Linhart v októbri 2020 zverejnil status na sociálnej sieti, kde obvinil z napadnutia policajta. Tvrdil, že policajta upozornil, že nemá rúško, na čo ten zareagoval fyzickým útokom. Linhart podal na zasahujúceho policajta trestné oznámenie, ktorým sa začal zaoberať Úrad inšpekčnej služby. Rezort vnútra potvrdil, že vo veci nebola naplnená skutková podstata trestného činu. Za porušenie nariadenia o etickom kódexe bolo voči policajtovi vedené disciplinárne konanie. Policajt následne podal na poslanca trestné oznámenie za krivé obvinenie.
Kollár hovorí o "strkanici"
Predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár sa podľa svojich slov nechce do prípadu starať. Označil to za súkromnú "strkanicu" Linharta s policajtom. "Nech si to vyriešia sami, nech to riešia súdy alebo polícia, alebo prokuratúra," reagoval pred novinármi. Poznamenal, že každá strana má niekoho obvineného. "Myslím si, že je to zlá vizitka pre slovenskú politiku, ale platí to paušálne pre všetky politické strany," dodal.
Kollár tiež povedal, že každý je zodpovedný sám za seba. "Keď urobil 'prúser' a súd ho odsúdi, tak stratí mandát, a pokiaľ je to vymyslená hlúposť, súd ho oslobodí. Nemusím sa hanbiť za niekoho, kto bude oslobodený na súde," povedal o Linhartovi. Kollár zároveň kritizoval to, že sa opäť vyskytla situácia, keď o obvinení vedia skôr novinári ako daný občan.
Linhart: Je absurdné, že som sa to dozvedel z médií
Linhart pritom nevie, že by čelil obvineniu. Považuje za absurdné, aby sa takúto informáciu dozvedal z médií. "Vyšetrovateľ, ktorý sa mi dnes mstí, ma mal pôvodne zastupovať v mnou podanom trestnom oznámení, ktoré som podal za diskreditačnú kampaň vedenú proti mojej osobe. Toto vyšetrovanie tento vyšetrovateľ zmaril, a preto dnes žalujem štát," uviedol poslanec.
Linhart naďalej tvrdí, že policajt ho mal aj fyzicky napadnúť, za čo ho disciplinárne potrestala policajná inšpekcia. "Preto ma teraz šokuje, že som bol vraj obvinený na základe nejakého trestného oznámenia vykonštruovaného týmto policajtom," skonštatoval Linhart. Ako zdôraznil, v tomto prípade ide o zneužitie právomoci verejného činiteľa a o jeho osobnú pomstu. "Budem zvažovať právne kroky za účelové poškodzovanie môjho dobrého mena," doplnil.
AKTUALIZOVANÉ Šéf hnutia OĽaNO i rezortu financií Igor Matovič už nie je optimista. Ako píše na sociálnej sieti, SaS 1. septembra povalí už tretiu protikorupčnú vládu v rade. „Môžeme dúfať, môžeme ich prosiť, môžeme vyzývať, nič nepomôže, aj tak rozhodne jeden človek ako vždy doteraz,“ nazdáva sa.
Igor Matovič sa vracia k udalostiam, keď stála v čele kabinetu Iveta Radičová. „Pred 11 rokmi sa to začalo rovnako, podpásovky a neustále ponižovanie Radičovej. Skončilo sa to odovzdaním moci mafii na osem rokov,“ píše. Pred rokom zažil podľa vlastných slov to isté už sám v pozícii premiéra. Bohužiaľ, tentokrát to nebude iné, prízvukuje.
Podľa Matoviča je vzorec rovnaký: do 1 roka a kúsok musí SaS položiť každú protikorupčnú vládu, ktorej je súčasťou. „A mne je to veľmi ľúto, keď si len predstavím, kde by sme ako Slovensko mohli byť, ak by sme nemuseli znášať neustále podrazy, ponižovanie, vydieranie a hrozby povalenia vlád od vlastného koaličného partnera. Opozícia v koalícii. Na čo nám je Fico? Na čo Mazurek? Vystačíme si sami,“ uvádza šéf OĽaNO.
Zachrániť Slovensko pred vládou mafie a fašistov
Matovič spochybňuje aj dôvody, ktoré používajú predstavitelia SaS, konkrétne presadenie rodinného balíčka spoločne s opozíciou či totálny rozklad verejných financií.
Na záver dodáva, že drží palce každému, kto sa bude nasledovné dva týždne ešte snažiť zabrániť SaS v „dokonaní diela“. On podľa vlastných slov na to silu po tých 11 rokoch skúseností nemá. Súčasne vyzýva Richarda Sulíka, aby skúsil po prvýkrát urobiť krok späť a zachránil Slovensko „pred vládou mafie Smeru a Hlasu s kovanými fašistami z Republiky“.
Igor Matovič. Foto: TASR/Martin Baumann
Ďalšie rokovanie koalície o riešení vládnej krízy má byť v sobotu
Ďalšie rokovanie o budúcnosti koalície by sa malo konať v sobotu (20. 8.), zvoláva ho premiér Eduard Heger (OĽaNO). Uviedla to strana Za ľudí, Potvrdil to aj Úrad vlády SR s tým, že ho zvoláva premiér Eduard Heger. SaS už avizovala, že na stretnutie príde. Za ľudí chce žiadať šéfa SaS Richarda Sulíka, aby odišiel až po zime.
Strana Za ľudí v stanovisku zopakovala, že presadzuje pokračovanie štvorkoalície. Kritizujú možný odchod ministra hospodárstva Sulíka v čase vrcholiacej energetickej krízy v Európe. "Na koaličnom stretnutí tento týždeň budeme žiadať Richarda Sulíka, aby, ak chce tak veľmi odísť, odišiel z vlády až po zime, ktorá bude najhorším obdobím, aké EÚ počas svojej existencie zažila," uviedla strana.
SaS na stretnutie príde. Avizoval to v piatok (12. 8.) Sulík, v pondelok to potvrdil aj hovorca Ondrej Šprlák. "Vyjednávací tím SaS sa zúčastní aj na ďalšom rokovaní o budúcnosti koalície. Stále trváme na našej požiadavke, ktorú schválila aj republiková rada, a teda, že vyjednávací tím je splnomocnený vyjednať novú koaličnú zmluvu, z ktorej jednoznačne vyplynie, že Igor Matovič ako pôvodca veľkej väčšiny problémov doterajšej koalície nebude súčasťou vlády," uviedol hovorca.
Odkazy cez sociálne siete
OĽaNO a SaS si v súvislosti s koaličnou krízou vymieňajú odkazy cez sociálne siete. Šéf OĽaNO Igor Matovič cez víkend na sociálnej sieti pripomenul koaličnú zmluvu, v ktorej sa podľa neho hovorí, že keď ktorýkoľvek koaličný partner s čímkoľvek nesúhlasí, môže to zablokovať vetom. "Keďže SaS do posledného hlasovania o vete prezidentky ani raz veto nepoužila - logicky - nemohlo prísť k akémukoľvek porušeniu pravidiel a SaS celý postup aj obsah balíčka odtolerovala," napísal.
Richard Sulík. Foto: TASR/Martin Baumann
"Strana SaS považuje argument OĽaNO o tom, že sme ich spoluprácu s fašistami pri prelamovaní veta prezidentky mohli vetovať, za nepravdivý a zavádzajúci," reagovala SaS a pripomenula, že Matovič aj verejne tvrdil, že balíček SaS vetovať nemôže, pretože je v súlade s programovým vyhlásením vlády. "Partneri uznali len naše veto na zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia," skonštatovala SaS a na sociálnej sieti zverejnila aj zostrih Matovičových vyjadrení k použitiu veta.
Piatkové stretnutie vo vládnom hoteli Bôrik finálne riešenie neprinieslo. Predsedníctvo a poslanci OĽaNO ešte predtým vyhlásili, že Matovič ostane ministrom financií aj po uplynutí ultimáta od SaS. Liberáli zopakovali, že pokiaľ Matovič neodíde do konca augusta z vlády, ministri za SaS podajú demisiu.
Vetovať rodinný balíček nebolo možné, tvrdí Gröhling
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) tvrdí, že vetovať miliardový Rodinný balíček, s ktorým prišlo hnutie OĽaNO, nebolo možné. SaS preto považuje výroky OĽaNO o vetovaní balíčka za zavádzajúce a nepravdivé. V tlačovej správe o tom v pondelok informoval hovorca SaS Ondrej Šprlák.
Podpredseda SaS a člen vyjednávacieho tímu Branislav Gröhling uviedol, že to bol práve Matovič, ktorý „nielen na koaličných radách, ale aj mediálne tvrdil, že jeho nespravodlivý a miestami škodlivý miliardový nápad nemôžeme vetovať, pretože je v súlade s programovým vyhlásením vlády." Doplnil, že OĽaNO uznalo iba veto SaS na vyššie dane. Gröhling priznal, že SaS a strana Za ľudí apelovali na Matoviča, aby s poslancami Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) neprelamoval veto prezidentky.
„Matovič priznal, že na podnet ĽSNS upravoval znenie novely, bolo to pre nás prekročenie Rubikonu. Matoviča sme varovali, že takáto spolupráca so sebou prinesie následky," dodal Gröhling, ktorý je presvedčený, že líder OĽaNO škodí Slovensku. Podpredseda SaS by bol rád, keby to priznali aj ďalší koaliční poslanci, „ktorým je prednejší charakter ako poslanecká stolička."
Branislav Gröhling. Foto: TASR/Martin Baumann
Ministerka spravodlivosti a členka vyjednávacieho tímu SaS Mária Kolíková potvrdila, že na koaličných radách viackrát zaznelo, že vetovať spomínaný balíček nemá cenu. „Bola to podobná situácia ako pri rôznych bonusoch z réžie Igora Matoviča v boji proti pandémii, keď pri uplatnení veta SaS bola zrazu použitá kvázi právnická analýza, že veto sa použiť nedá," povedala ministerka.
Dodala, že koaličná zmluva prikazuje rešpektovať koaličných partnerov a koaličné rozhodnutia. „Pri hrubom porušení legislatívneho procesu proti vôli koaličného partnera je to automaticky hrubým porušením koaličnej zmluvy," skonštatovala Kolíková. Na záver doplnila, že slovné útoky smerom k SaS ohľadom porušenia veta sú „slovným cvičením, ktoré, verím, že bežný občan vie dobre prečítať."
Hnutie OĽaNO mrzí, že strana SaS opakovane zavádza verejnosť. „Tvrdenie, že predseda SaS nevetoval prorodinný balíček preto, lebo sa obával, že nebude veto SaS akceptované, je úsmevné,“ v tlačovej správe o tom informoval mediálny tím hnutia OĽaNO. Takéto tvrdenie podľa hnutie zaznelo aj na poslednom koaličnom stretnutí v hoteli Bôrik, kde sa predstavitelia zo SaS zhodli, že nikdy sa nevyskytla situácia, keď by veto SaS nebolo akceptované koaličnými partnermi.
„Vypovedanie koaličnej zmluvy a hrozba rozbitia vlády zo strany SaS prišli bez varovania pred hlasovaním o rodinnom balíčku. Vedenie SaS sa predtým nikdy ani len nepokúsilo vetovať proces, obsah ani rokovanie s opozíciou pri tomto zákone,“ skonštatovalo OĽaNO a zároveň priznalo, že sám Richard Sulík dal na koaličnej rade súhlas rokovať s opozíciou.
Podľa OĽaNO Sulík povedal nasledovné: „My vám to nepodporíme, ale ak chcete, presaďte si to s opozíciou a my ako gesto dobrej vôle to nebudeme považovať za porušenie koaličnej zmluvy.“ Hnutie na záver vyzvalo svojich koaličných partnerov zo SaS, aby ustúpili od svojho ultimáta postaveného na krivých obvineniach alebo na rovinu prezentovali verejnosti skutočné dôvody, ktoré ich k povaleniu vlády vedú.
Kollár: Je otázkou, ako by sa SaS po svojom odchode správala k menšinovej vláde
Pokiaľ SaS odíde z vlády, realitou bude menšinová vláda. Otázkou je, ako sa k nej bude SaS správať. Vyplýva to z vyjadrení predsedu parlamentu a Sme rodina Borisa Kollára. Zákony sa podľa neho dajú prijímať aj s menej ako 76 poslancami. Ak to nebude možné a SaS bude konať spolu s opozíciou, treba ísť podľa Kollára do predčasných volieb.
"Keď Sulík odíde, menšinová vláda je faktom. Začiatkom septembra máme schôdzu v parlamente. Bude záležať na tom, ako sa bude k menšinovej vláde správať SaS. Či bude ochotná nám pomôcť otvoriť parlament, aby bol uznášaniaschopný," povedal Kollár novinárom s tým, že sa dajú prijímať zákony aj s menším počtom poslancov, pretože na hlasovaní nezvyknú byť prítomní všetci. "Dá sa vládnuť, pokiaľ sa SaS bude tváriť, že nechce povaliť túto vládu," skonštatoval.
Boris Kollár. Foto: TASR/Jakub Kotian
Ak bude SaS konať spolu s opozíciou napríklad tak, že budú vyvolávať v parlamente neuznášaniaschopnosť, treba sa podľa Kollára rozprávať o tom, že takáto vláda nemôže fungovať. "Treba sa postaviť pred ľudí a povedať, že sme to nezvládli a poďme do predčasných volieb," vyhlásil. Vláda podľa neho nemôže len "kúriť a svietiť" v čase zvyšovania cien potravín či energií, keď treba pomáhať ľuďom.
Považuje za schizofréniu, keď niekto odíde z vlády, nebude ju podporovať a zároveň by nepodporil predčasné voľby. Kollár zopakoval, že je za to, aby táto vláda dokončila volebné obdobie v štvorkoalícii. Zároveň potvrdil, že rokovanie koalície bude v sobotu (20. 8.), aby po dovolenke mohol na stretnutie prísť šéf SaS Richard Sulík.
Poslanec Národnej rady SR a jeden zo štyroch zakladajúcich členov hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Martin Fecko je presvedčený, že strana Sloboda a Solidarita (SaS) chce nadobro „vyšachovať“ z vlády lídra OĽaNO Igora Matoviča. Podľa Fecka sa Matovičovi podarilo poraziť mafiu, ktorú nazýva Smer – sociálna demokracia (Smer-SD), no predsedu SaS Richarda Sulíka to vôbec nezaujíma. Informoval o tom v pondelok na sociálnej sieti.
„Sulík sa rozhodol vyriešiť raz a navždy svoj osobný spor s Igorom a zviesť sa na vlne jeho momentálnej nepopularity. Tento osobný spor však Sulík, opantaný vlastným egom, nevie ,prekusnúť‘“, tvrdí Fecko, ktorý je presvedčený, že Sulíkovi v spore sekundujú i angažovaní novinári, ktorým Matovič leží v žalúdku. „Neprejde deň, aby ste si v médiách neprečítali, nepočúvali, že Matovič zasa útočí, že sa zle vyjadruje, môže za to či ono, že je taký alebo onaký," uviedol Fecko.
Ako sa chová Igor
Poslanec prirovnal koaličnú krízu ku komunizmu, keď každý musel robiť to, čo mal prikázané. A ak to neurobil, sám sa stal nepriateľom. „Tak je to dnes s kopnutím si do Igora. Buď ideš s nimi, alebo si proti nim a hlavne musíš dehumanizovať Matoviča. Boľševici by skákali radosťou." Fecko ďalej priznal, že líder OĽaNO má svoje chyby, ale je pracovitý, disponuje analytickým mozgom a je plný emócií.
Podotkol, že Matovič sa okrem toho dokáže za svoju chybu ospravedlniť, podať pomocnú ruku a správne kritizovať. Podľa Fecka pomohol Matovič strane SaS dostať sa do parlamentu. „Igor pred voľbami povedal: ,Ak nechcete z nejakého dôvodu voliť OĽaNO, voľte SaS,‘ môžete si myslieť, že sa zbláznil, ale nie, tak sa chová Igor."
Martin Fecko. Foto: TASR/Pavel Neubauer
SaS sa po voľbách stala opozíciou v koalícii
Fecko doplnil, že SaS sa po voľbách Matovičovi odvďačila tak, že sa stala opozíciou v koalícii. „Kádrovali a kritizovali. Každý minister dostal svojho ,SaS-kárskeho‘ kontrolóra. Keď sa všetci v koalícii dohodli na nepopulárnych opatreniach v čase kríz, oni zvolali tlačovku, kde sa od rozhodnutia dištancovali a tvárili sa ako tzv. hlas rozumu," priznal Fecko.
Podľa neho Sulík a členovia SaS viackrát podrazili súčasnú koalíciu, ako napríklad keď kritizoval cestné kontroly počas pandémie alebo keď zákerne podrážal bývalého ministra zdravotníctva a vtedajšieho premiéra. „My sme podali pomocnú ruku pred voľbami a dnes podávame ruku zmieru. Dohoda bola jasná, nebudeme si vzájomne kádrovať a podrážať ministrov. My v OĽaNO nič také nerobíme. Všetky spory chceme hodiť za hlavu, žiaľ, na to treba dvoch," uzavrel.
V piatok 12. augusta oznámil Sulík na tlačovej besede po stretnutí v hoteli Bôrik, že si nevie predstaviť, že by sa strana SaS vrátila do koalície, pokiaľ predseda OĽaNO Igor Matovič ostane vo vláde. Zároveň zopakoval, že pokiaľ Matovič neodíde zo svojho postu do konca augusta, ministri za SaS začiatkom septembra podajú demisiu.
Cesta maďarského ministra zahraničných vecí do Moskvy priniesla Orbánovej vláde výsledky. Maďarsko oznamuje, že zvyšuje dovoz plynu z Ruska. Deje sa to v čase, keď má väčšina krajín EÚ pristúpiť k úsporným opatreniam a šetreniu plynom. Dôvodom sú obmedzené dodávky ruského plynu do Nemecka.
Maďarsko v sobotu (13. 8.) informovalo, že mu Rusko začalo dodávať plyn navyše, na základe júlovej návštevy ministra zahraničných vecí Pétra Szijjárta v Moskve. TASR správu prevzala z AFP.
Podľa maďarského ministerstva zahraničných vecí obchodné rokovania s Moskvou „viedli k dohode" a výsledkom je, že ruský energetický gigant Gazprom začal v piatok (12. 8.) dodávať Budapešti plyn „nad už predtým zazmluvnené množstvá".
„Povinnosťou maďarskej vlády je zaistiť bezpečné dodávky zemného plynu do krajiny a my to plníme," uviedol na svojej stránke na sociálnej sieti predstaviteľ ministerstva Tamás Menczer.
V prvej fáze bude do Maďarska do konca augusta prúdiť z juhu cez plynovod TurkStream dodatočný objem 2,6 milióna kubických metrov (m3) plynu za deň, napísal s tým, že prebiehajú rokovania o septembrových dodávkach.
Maďarský minister Szijjártó v júli na predtým neohlásenej návšteve v Moskve diskutoval o nákupe ďalších 700 miliónov m3 zemného plynu.
„Vo svetle toho, čo je známe o súčasných podmienkach na európskom trhu, je jasné, že získanie takého veľkého množstva je nemožné bez ruských zdrojov," skonštatoval Menczer vo svojom príspevku, pričom spomenul návštevu Szijjárta.
Tento týždeň vstúpil do platnosti plán Európskej únie (EÚ) o znížení spotreby plynu v celom bloku o 15 percent, čo jej má pomôcť zvládnuť energetickú krízu vyvolanú ruskou vojnou na Ukrajine. Niektoré štáty EÚ však získali výnimky z prísneho dodržiavania pravidla, ktoré je označované tiež za „dobrovoľné zníženie dopytu".
Maďarsko, ktoré sa spolieha na plyn z Ruska, požiadalo tiež o výnimku.
Menšinová vláda, o ktorej hovoria lídri OĽaNO, nebude fungovať. V diskusnej relácii TA3 V politike to vyhlásil predseda parlamentu a líder Sme rodina Boris Kollár. Predseda Smeru Robert Fico zas obvinil prezidentku, že chce manipulovať referendum o predčasných voľbách tak, aby nemalo termín spojený s komunálnymi voľbami.
„Vyzeralo to na Bôriku tak, že sme sa nedohodli na ničom. Nie je mysliteľné, aby sme nechali vládu len tak. Menšinová vláda nebude fungovať. Tí dvaja, ktorí to zapríčinili, by mali dať riešenie“, tvrdí Kollár.
Vládnutie v menšinovom režime je podľa neho nemožné, keďže viacerí koaliční poslanci avizovali, že nebudú podporovať vládu, ak by bola závislá od hlasov „odídencov od Kotlebu“. „Nech sú korektní a nech povedia, že chcú predčasné voľby,” konštatoval Kollár a dodal, že je jedným z mála tých, ktorí si želajú vyriešenie sporov a pokračovanie vlády. Tá by mala prioritne riešiť ceny energií a zásobovanie Slovenska ropou a plynom.
Keďže dohoda medzi Matovičom a Sulíkom je stále nereálna, podľa Kollára hrozí, že sa rútime do predčasných volieb.
Kollár v relácii V politike diskutoval s Robertom Ficom. Predseda Smeru je presvedčený, že pred Slovenskom sú len dve možnosti: pokračovanie koaličného chaosu alebo predčasné voľby. Tie chce Smer presadiť prostredníctvom referenda, na ktoré opozícia vyzbierala stovky tisíc podpisov občanov.
Možnosť predčasných volieb len na základe dohody vo zvyšku koalície považuje za nepravdepodobnú. Na skrátenie volebného obdobia je totiž potrebná zmena Ústavy SR a následne ústavný zákon s podporou 90 hlasov poslancov. Schodnejšie je podľa neho rozhodnutie parlamentu na základe úspešného referenda.
Fico obvinil prezidentku Zuzanu Čaputovú, že vyhlásenie referenda bude zámerne odkladať a blokovať tak, aby termín hlasovania nebol spojený s komunálnymi voľbami. Spojenie termínov by zvýšilo šance na to, že by sa hlasovania o predčasných voľbách zúčastnila viac ako polovica voličov.
Komunálnych volieb sa zvykne zúčastňovať približne 60 percent voličov. Naopak, o referendá je väčšinou záujem nižší.
Ak má byť referendum platné a záväzné pre parlament, musí sa hlasovania zúčastniť nadpolovičná väčšina všetkých voličov.
Nápad rozšíriť právomoci verejného ochrancu práv o možnosť podať žalobu na rozpustenie politickej strany by si vyžadoval novelizáciu ústavy. Tá by sa však nemala meniť len preto, že sa niekomu nepáči rozhodnutie generálneho prokurátora. V reakcii na legislatívny návrh Ministerstva spravodlivosti (MS) SR o možnosti rozšíriť kompetencie ombudsmana aj o kontrolu činnosti politických strán to uviedol predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák z OĽaNO. Ideu z rezortu Márie Kolíkovej (SaS) odmietajú opozičné strany, vidia v tom nepremyslený nápad a útok voči osobe generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
Vetrák upozornil, že v prípade zmeny by muselo dôjsť k úpravám kompetencií prokuratúry a verejného ochrancu práv na základe širšej odbornej diskusie. Pripomína pritom, že ešte v roku 2020 zhodnotila ministerka spravodlivosti terajšie nastavenie postavenia a právomocí prokuratúry ako vyhovujúce. "Nie je preto zrejmé, či ide o zmenu názoru u Márie Kolíkovej alebo o snahu zapáčiť sa médiám. Nepovažujem za vhodné meniť ústavu kvôli tomu, že sa niekomu nepáči rozhodnutie generálneho prokurátora," dodal Vetrák.
Upozorňuje tiež na právomoc prezidentky Zuzany Čaputovej podať návrh na disciplinárne konanie v prípade, ak by generálny prokurátor nerozhodol správne alebo zákonne. "Ministerka Kolíková by tiež mohla navrhnúť, aby stačila tretina poslancov parlamentu na začatie takéhoto konania," dodal Vetrák.
Chce obísť nespokojnosť so Žilinkom, znie z Hlasu
Podľa mimoparlamentného Hlasu-SD sa vládna koalícia snaží ďalším legislatívnym návrhom vyriešiť svoju osobnú nespokojnosť s personálnym obsadením generálneho prokurátora. Aj Hlas upozorňuje, že v danej veci by muselo prísť k dôkladnému právnemu rozboru, zmysluplnosť rozšírenia kompetencie verejného ochrancu práv o kontrolu činnosti politických strán však spochybňuje. "Nevieme si predstaviť prenesenie tejto zodpovednosti na ombudsmana, ktorého poslaním je niečo úplne iné," tlmočil postoj Hlasu Martin Dorčák z tlačového oddelenia strany.
Opozičný Smer-SD je presvedčený, že Kolíkovej návrh nie je odrazom snahy zlepšiť právny systém, ale úsilím "silou-mocou degradovať pozíciu generálneho prokurátora oslabovaním a odoberaním kompetencií".
ĽSNS považuje Kolíkovej iniciatívu za nezmyselný návrh, miešajúci kompetencie prokuratúry a verejného ochrancu práv, podľa podpredsedu strany Martina Beluského je ďalším potvrdením neschopnosti ministerky vykonávať svoju funkciu.
O čo ide?
V návrhu novelizácie správneho súdneho poriadku predložil rezort spravodlivosti možnosť, aby okrem generálneho prokurátora mal i verejný ochranca práv kompetenciu podať žalobu na rozpustenie politickej strany. Rezort ozrejmil, že takáto pôsobnosť ombudsmana by sa mohla uplatňovať tam, kde zlyhávajú iné kontrolné a sankčné mechanizmy orgánov verejnej moci vo vzťahu k politickým stranám, ktoré "svojou činnosťou porušujú Ústavu SR garantujúcu demokratické zriadenie a ľudské práva a slobody".
Kolíková upozornila, že uvedený návrh nie je novinkou. Priznáva, že opätovne ho dostala na stôl verejná debata, týkajúca sa rozhodnutia generálneho prokurátora Žilinku o nepodaní návrhu na rozpustenie ĽSNS, keďže nezistil podmienky pre podanie žaloby.
AKTUALIZOVANÉ Expremiér a líder opozičného Smeru-SD Robert Fico a exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) sa pre svoje obvinenie v kauze Súmrak obrátili na generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Žiadajú o zrušenie obvinení podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.
Fico o tom informoval na sobotnej tlačovej konferencii s tým, že im špeciálna prokuratúra zamietla sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Kritizoval tiež policajného prezidenta Štefana Hamrana, ktorý podľa neho kryje zločincov na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA).
"Hneď po tom, ako nám bolo oznámené, že prokurátor zamietol naše sťažnosti proti uzneseniam o vznesení obvinenia, teraz hovorím o Súmraku (...), sme spracovali kvalifikovaný podnet, ktorý bol podaný generálnemu prokurátorovi, kde ho žiadame, aby v súlade s ustanovením paragrafu 363 Trestného poriadku zrušil právoplatné uznesenia o vznesení obvinenia," povedal Fico. Podotkol, že v prípade sťažností rozhodoval "zaujatý" prokurátor Ladislav Masár.
Fungovanie polície na tlačovej konferencii kritizovali aj Kaliňák a policajný exprezident Tibor Gašpar, ktorých spolu s Ficom vyšetrovateľ NAKA v apríli v kauze Súmrak obvinil okrem iného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny či prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. V prípade obvinili aj nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra.
Fico s Kaliňákom sa pre obvinenia obrátili na generálneho prokurátora už v júni. Ten ich žiadosť zamietol s tým, že žiadosť o zrušenie obvinenia podali predčasne. Paragraf 363 dáva generálnemu prokurátorovi právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, ak bol týmto rozhodnutím porušený zákon.
Líder Smeru-SD reagoval aj na štvrtkovú (11. 8.) tlačovú konferenciu prezidenta Policajného zboru (PZ) Štefana Hamrana, označil ju za politickú. "Nepoznám krajinu, kde by policajný prezident polovicu tlačovej konferencie útočil na najsilnejšiu opozičnú stranu," podotkol. Hamran podľa neho kryje zločincov z NAKA a "likviduje" vyšetrovateľov, ktorí sa rozhodnú povedať pravdu. Polícia má podľa neho zviazané ruky.
Kritizuje, že nerieši údajnú korupciu ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), pre čo sa ho Smer-SD už v minulosti neúspešne pokúšal odvolať v parlamente. Podotkol, že polícia nerieši ani vyjadrenia poslanca Juraja Krúpu o tom, že mu minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) sľuboval vyššie miesto na kandidátke, ak zahlasuje za schválenie rodinného balíčka z dielne rezortu financií.
Ministerstvo vnútra Ficove vyjadrenia odmieta. "Polícia a orgány činné v trestnom konaní majú voľné ruky vo svojej práci a ministerstvo vnútra im plne dôveruje. Rezort zdôrazňuje, že obe zložky sú konečne po dlhých rokoch slobodné v konaní," uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Spochybňovanie procesov ministerstvo vnútra vníma ako snahu o prikrytie závažných podozrení z minulosti.
Americké námorníctvo v priebehu nasledujúcich týždňov usporiada cvičenie v Taiwanskom prielive zamerané na demonštráciu princípu slobody námornej dopravy. Oznámil to v piatok koordinátor Bieleho domu pre záležitosti Ázie a Tichomoria Kurt Campbell.
Podľa Campbella budú americké sily naďalej operovať v oblastiach, kde to umožňuje medzinárodné právo. "Je to v súlade s naším dlhodobým záväzkom voči slobode námornej dopravy," vyhlásil.
Zároveň oznámil, že USA čoskoro predstavia "ambiciózny plán" posilnenia hospodárskych a obchodných vzťahov s Taiwanom.
Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia. Situácia sa vyostrila po tom, ako 2. augusta pricestovala na Taiwan predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová.
Peking v reakcii na návštevu Pelosiovej začal o dva dni neskôr v Taiwanskom prielive vojenské cvičenia, ktoré mali pôvodne trvať do nedele minulého týždňa, no napokon trvali až do tejto stredy.
Podľa taiwanských predstaviteľov boli manévre v rozpore s pravidlami Organizácie Spojených národov, narúšali územnú suverenitu Taiwanu a priamo ohrozili leteckú a námornú dopravu.
Pondelková razia amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) v sídle bývalého prezidenta Donalda Trumpa na Floride súvisela okrem iného s podozreniami z porušenia zákona o špionáži, konkrétne nezákonného uchovávania tajných vojenských dokumentov, uvádza sa v piatok zverejnenom súdnom príkaze.
Zatykač a súvisiace materiály, odpečatené floridským sudcom, ukázali, že agenti si so sebou odniesli značné množstvo dokumentov označených ako "prísne tajné". Tie mali byť dostupné len "v špeciálnych vládnych zariadeniach," uvádza sa v odpečatenom sedemstranovom spise federálneho súdu.
Spis obsahoval zoznam vecí odnesených z Trumpovho sídla Mar-A-Lago na Floride, vrátane informácií o "prezidentovi Francúzska", ako aj súdny príkaz na prehliadku sídla v Palm Beach.
Ministerstvo spravodlivosti v piatok požiadalo súd, aby príkaz vo verejnom záujme zverejnil a vylúčil tak námietky Trumpa, ktorý zvažuje opätovnú kandidatúru v prezidentských voľbách v roku 2024.
Mohol ho zverejniť aj sám
Trump vyhlásil, že nebude blokovať zverejnenie súdneho príkazu, raziu však označil za politicky motivovanú. On i jeho právnici mali v skutočnosti kópiu príkazu na prehliadku aj s potvrdením o zozname majetku zabaveného agentmi FBI u seba už niekoľko dní, obsah teda mohli zverejniť už sami aj skôr.
Denník The Wall Street Journal uviedol, že medzi 20 škatuľami s predmetmi, ktoré odniesli agenti FBI, boli zväzky fotografií, ako aj rukou napísaný príkaz na udelenie milosti spojencovi bývalého prezidenta, Rogerovi Stoneovi.
Exprezident v priebehu tohto týždňa vyslovil obavy, že keďže sám nebol v čase razie doma a nemohli byť pri nej prítomní ani jeho právnici, FBI tam mohla podstrčiť nejaké dôkazy.
Jadrové zbrane?
Americké médiá už skôr v piatok špekulovali, že FBI mohla počas domovej prehliadky u Trumpa na Floride hľadať okrem iného tajné dokumenty týkajúce sa jadrových zbraní.
Americkí prezidenti musia podľa zákona odovzdať všetku svoju písomnú komunikáciu a dokumenty Národnému archívu. Ten vo februári oznámil, že z Trumpovho luxusného sídla Mar-a-Lago získal 15 škatúľ s dokumentmi týkajúcimi sa okrem iného aj utajovaných skutočností národnej bezpečnosti, ktoré mal Trump odovzdať ešte pri odchode z úradu.
Americké orgány činné v trestnom konaní doteraz nikdy nestíhali bývalého prezidenta za podobný skutok. Prezident USA však môže kedykoľvek odtajniť akékoľvek dokumenty – a tým bude zrejme argumentovať aj Trump, uviedla televízia NBC.
