Fínska premiérka Sanna Marinová mala dobrý dôvod ísť do spoločnosti a oslavovať, pretože jej krajina vstupuje do NATO, vyhlásil jej poľský kolega Mateusz Morawiecki. Podporil tým právo Marinovej zabávať sa na večierku a reagoval na kritiku, ktorej fínska premiérka čelí vo svojej vlasti po tom, ako na verejnosť prenikli videá z osudnej noci. Informácie o tom priniesla tlačová agentúra Reuters.
"Premiérka má dôvod byť šťastná, pretože Fínsko vstupuje do NATO," povedal poľský premiér Morawiecki na tlačovej konferencii, keď dostal otázku o spomínaných videách.
"Takže ak premiérka Fínska pri tejto príležitosti vypila o trochu viac finlandie (vodky), a preto aj tancovala, nie je na tom nič hrozné," dodal Morawiecki.
Mateusz Morawiecki. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Videozáznamy 36-ročnej Marinovej, ako sa zabáva so známymi fínskymi celebritami – influencermi a umelcami, začali kolovať na sociálnych sieťach tento týždeň. Neskôr ich zverejnili aj médiá vo Fínsku a v zahraničí.
Tridsať členských krajín Severoatlantickej aliancie minulý mesiac podpísalo prístupové protokoly Švédska a Fínska – to obom severským štátom umožní vstúpiť do aliancie vyzbrojenej jadrovými zbraňami, keď toto rozhodnutie ratifikujú všetci členovia NATO.
Poľsko patrí k silným zástancom členstva Fínska v NATO.
Fínska premiérka Sanna Marinová v piatok povedala, že absolvovala test na prítomnosť drog. Ten od nej žiadali po zverejnení videa, na ktorom sa zabáva na večierku. Správu publikovali agentúra Reuters a webová stránka stanice BBC.
"Absolvovala som test na drogy a výsledky budú k dispozícii v priebehu týždňa," povedala Marinová na tlačovej konferencii. "Nikdy v živote som drogy neužívala," dodala.
Opoziční politici i členovia jej vládnej koalície premiérku vyzývali, aby podstúpila testy na drogy. Reagovali na vo štvrtok zverejnené video, na ktorom sa 36-ročná politička zabáva na večierku a ktoré vyvolalo kritiku.
"Verím, že ľudia majú pochopenie, že voľný čas a pracovný čas sa dajú oddeliť," povedala Marinová, ktorej vyjadrenia sprostredkovala BBC. Fínska premiérka tiež uviedla, že jej schopnosť vykonávať premiérske povinnosti nebola počas tej noci narušená.
"Som presvedčená, že moja schopnosť vykonávať funkciu bola skutočne dobrá," povedala a dodala, že v deň večierka nemala žiadne oficiálne stretnutia.
Marinová sa stala premiérkou v roku 2019 ako 34-ročná a odvtedy viackrát organizovala večierky vo svojej oficiálnej rezidencii.
V decembri 2021 čelila intenzívnej kritike za účasť na na tanečnej párty až do skorých ranných hodín, hoci vedela, že bola vystavená nákazlivému ochoreniu COVID-19. Prieskum verejnej mienky pre fínsku televíziu MTV3 v tom čase ukázal, že dve tretiny opýtaných pokladali noc strávenú vonku na zábave za "vážnu chybu" Marinovej.
Súkromní lekári považujú za trúfalosť spúšťať elektronické objednávanie na vyšetrenie v dobe nedostatku lekárov. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré poskytla Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR v reakcii na plánované zmeny z dielne rezortu zdravotníctva.
"V dobe absolútneho nedostatku ambulantných lekárov, špecialistov a rovnako aj primárnych pediatrov či gynekológov má niekto spúšťať elektronické objednávanie. Vnímame to ako veľkú trúfalosť," uviedli. Podľa asociácie absolútne nevhodný čas na takéto inovácie. "Je zarážajúce, že množstvo iných návrhov v programovom vyhlásení sa neplní a toto je teraz takpovediac na programe dňa," poznamenali lekári.
Pred zavedením nových inovácií je podľa nich nutné zabezpečiť funkčnosť elektronického výmenného lístka, "ktorý si v nemocnici nedokážu prečítať, o čom sme sa presvedčili počas druhej covidovej vlny," skonštatovala ASL. Poukázala tiež na to, že hlavne štátne nemocnice napriek opakovanému zabezpečeniu zdrojov pre informatizáciu nekomunikujú s Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI).
ASL kritizuje aj financovanie sektora. "Ambulantný sektor si na zrealizovanie eReceptov, ako i prispievania do eZdravia a aj v súčasnosti ePN musel nájsť prostriedky z vlastných zdrojov. Nedofinancovanie celého sektora je absolútnou katastrofou," uviedli lekári.
Okrem toho je podľa ASL potrebné najmä zabezpečiť v ambulanciách personál, ktorý by sa objednávaniu venoval. "Vždy musí byť na konci reťazca človek, ktorý priradí adekvátny termín podľa dôležitosti tak, aby neprichádzalo ku komplikáciám pre omeškanie," vysvetlili lekári.
Návrh, ktorý má priniesť objednávanie cez Národný informačný systém na objednávanie osôb v správe NCZI, predložilo ministerstvo zdravotníctva do medzirezortného pripomienkového konania. Elektronické objednávanie k lekárovi sa má rozšíriť okrem doplnkových aj na riadne ordinačné hodiny. Pacient by sa mohol objednať sám, urobiť by tak mohol aj jeho lekár i poisťovňa.
Nemecko by malo umožniť sprevádzkovanie zablokovaného plynovodu Nord Stream 2, "aby Nemci počas zimy nemrzli a priemysel neutrpel obrovské škody". Povedal to v piatok podpredseda nemeckého parlamentu Wolfgang Kubicki. Informuje o tom server Politico.
Plynovod Nord Stream 2 (Severný prúd 2) je už dokončený, Nemecko však po útoku Ruska na Ukrajinu koncom februára rozhodlo, že neumožní spustenie projektu do prevádzky. Teraz Kubicki, člen Slobodných demokratov (FDP), vyzval na spustenie plynovodu "v čo najkratšom čase," čo by Nemecku umožnilo naplniť zásobníky na zimu. To vyvolalo podráždené reakcie z Ukrajiny, kde minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba povedal, že "závislosť od ruského plynu zabíja".
Kubicki však vyhlásil, že "nevidí žiadny rozumný dôvod na nesprevádzkovanie plynovodu, keďže Nemecko aj tak odoberá plyn od Ruska prostredníctvom staršej plynovodnej tepny Nord Stream 1. Ten prechádza rovnakou trasou z Ruska do Nemecka po dne Baltického mora. "Dovoz ruského plynu prostredníctvom Nord Streamu 2 nie je o nič viac nemorálny ako jeho dovoz cez Nord Stream 1. Je to iba iné potrubie," povedal Kubicki.
Dodávky cez Nord Stream 1 klesli medzičasom na 20 percent jeho prepravnej kapacity, dôvodom čoho sú podľa plynárenského koncernu Gazprom sankcie Európskej únie a s tým spojené technické problémy na plynovode. Brusel aj Berlín však tieto tvrdenia odmietajú a poukazujú na politické dôvody výrazného zníženia dodávok.
Ilustračné foto: TASR/AP
Zožal kritiku
V tejto súvislosti Kubicki dodal, že sprevádzkovanie Severného prúdu 2 by ukázalo, či ruský prezident Vladimir Putin je ochotný zvýšiť dodávky plynu do Nemecka. Putin minulý mesiac v súvislosti s problémami dodávok cez Nord Stream 1 totiž uviedol, že "je k dispozícii ešte jedna trasa, ktorá je pripravená. Tou je plynovod Nord Stream 2. Stačí ho sprevádzkovať".
Okrem Ukrajiny vyhlásenia Kubického skritizovali aj niektorí členovia FDP. Ako povedala poslankyňa za FDP a predsedníčka výboru Bundestagu pre obranu Marie-Agnes Stracková Zimmermannová, "Nord Stream 2 je mŕtvy".
Rusko na tri dni zastavuje dodávky cez Nord Stream 1
Rusko zastaví na tri dni dodávky cez plynovod Nord Stream 1, cez ktorý sa dopravuje plyn po dne Baltského mora do Európy. Uviedli to agentúry DPA a Reuters. Aj toto oznámenie sa v piatok podpísalo pod ďalší rekordný nárast cien energetickej suroviny.
Koncern Gazprom v piatok uviedol, že od 31. augusta do 2. septembra úplne zastaví dodávky cez Nord Stream 1. Dôvodom je oprava jediného zostávajúceho funkčného kompresora na stanici Portovaja, ktorá by sa mala zrealizovať spoločne s expertmi Siemens Energy, tvrdí ruská firma.
Z dôvodu "rutinnej údržby" nepotečie v uvedenom období cez plynovod žiaden plyn smerom do Nemecka, uviedol Gazprom. Po ukončení odstávky bude cez plynovod opäť prúdiť 33 miliónov kubických metrov denne (m3), čo zodpovedá aktuálnym objemom, dodal ruský koncern.
Odstávka plynovodu, ktorý aj tak niekoľko týždňov vyžívaný len na 20 percent maximálnej kapacity, ešte výraznejšie naruší dodávky plynu do Európy sužovanej energetickou krízou. Takisto podporuje obavy, že Rusko môže pred zimnou sezónou dodávky úplne zastaviť.
Ceny zemného plynu v Európe medzičasom pokračovali v raste aj v piatok a druhý deň po sebe uzavreli obchodovanie na novom rekordnom maxime. Na konci týždňa ich podporilo práve oznámenie Gazpromu.
Referenčný kontrakt na plyn s dodávkou v septembri na burze v Amsterdame v piatok uzavrel na 244,55 eura za megawatthodinu (MWh). Cena referenčného kontraktu s dodávkou v najbližšom mesiaci sa už vo štvrtok (18. 8.) dostala na nový rekord a prekonala úroveň zo začiatku marca, keď prudko vzrástla po ruskom útoku na Ukrajinu.
Európske ceny plynu zaznamenali piaty týždeň rastu po sebe, čo je ich najdlhšia takáto séria od polovice decembra. Po oznámení Gazpromu, že od 31. augusta do 2. septembra pre opravu turbíny úplne odstaví plynovod Nord Stream 1, európsky referenčný kontrakt na plyn vyskočil až o 9 percent.
Energetická kríza v Európe sa zhoršuje a čoraz viac sa zvyšujú obavy, že stiahne ekonomiku regiónu do recesie. Situáciu na trhu v posledných týždňoch ešte zhoršilo extrémne teplo a sucho, ktoré narušilo riečnu dopravu a obmedzilo produkciu vodných elektrární.
Slovensko si v piatok pripomína 54. výročie začiatku sovietskej okupácie, ktorá sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Pri tejto príležitosti predniesla trojica našich najvyšších ústavných činiteľov prejav pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave.
Slovensko dnes o svojej budúcnosti rozhoduje slobodne a samo. Je možnosťou i povinnosťou konať tak, aby sa viac neopakovala dráma z augusta 1968. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla počas piatkovej pietnej spomienky pri príležitosti 54. výročia okupácie pred Univerzitou Komenského v Bratislave.
„Čelíme masívnej propagande, šíreniu lží, nenávisti. Sme vystavení snahe o rozdelenie na nepriateľské tábory. Osud však máme vo svojich rukách. Máme možnosť i povinnosť konať tak, aby sme už viac nezažili drámu z augusta 1968. Práve tento odkaz si máme v týchto dňoch pripomínať," vyhlásila prezidentka.
Ako skonštatovala, Slovensko dnes o svojej budúcnosti rozhoduje slobodne a samostatne. „Nežijeme v bipolárnom svete ako v roku 1968, keď nám štáty z druhej strany železnej opony nemohli nijako pomôcť. Stali sme sa súčasťou demokratického medzinárodného spoločenstva, ktoré pomáha napadnutej Ukrajine," uviedla Čaputová. Ako podotkla, kto iný by mal rozumieť ťažko skúšanej krajine ako tí, ktorých normalizovali pod hlavňami pušiek a tankov.
Za dôležité považuje hlava štátu pripomínať si udalosti spojené s okupáciou vojskami Varšavskej zmluvy a všetky obete. „Dodnes sú živé príbehy ľudí, ktorých poznačil august 1968 a následné normalizačné udalosti," poznamenala. V kontexte vojny na Ukrajine má podľa nej spomienka na udalosti roku 1968 potenciál aktuálnej hrozby.
Kollár: Okupácia bola zrada, demokracia je to najlepšie, čo dnes máme
Demokracia je to najlepšie, čo dnes máme. Obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy bol útok na suverenitu našej krajiny, snaha o potlačenie demokratizačných procesov a prejavov slobody a bola to aj zrada. Vyhlásil to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) počas rovnakej pietnej spomienky.
„Aj keď o krivdách a zverstvách minulosti sa rozpráva len ťažko, napriek tomu o tom hovoriť musíme. A ako vyspelý demokratický národ si minulosť musíme neustále pripomínať, pretože demokracia nie je darom, ktorý sme získali a už ho natrvalo máme, je to niečo, čo musíme neustále udržiavať," povedal Kollár.
Okupácia Československa podľa jeho slov dodnes nesie neutíchajúcu krivdu. Podčiarkol, že Slovensko nestratilo len tých, ktorých zabili vojaci, ale i tých, ktorí boli počas ďalších rokov väznení, perzekvovaní či unesení.
Stovky tisíc ľudských osudov bolo podľa jeho slov poznačených normalizáciou a zničené boli aj plány a predstavy o ďalšom živote vo voľnejšej spoločnosti. „Namiesto reforiem sa presadil len tuhý normalizačný režim, ktorý na viac ako dvadsať rokov zabrzdil spoločenský, politický i ekonomický vývin. Vďaka tomu dnes viem, že demokracia je to najlepšie, čo dnes máme. Vďaka hodnotám, ktoré prezentuje, máme slobodné voľby, môžeme sa zhromažďovať, vyjadriť svoju nespokojnosť, cestovať, spoznávať a najmä, môžeme spoločne pracovať na zlepšovaní našej krajiny," skonštatoval. Netreba však podľa neho zabúdať ani na padlých vojakov Červenej armády, ktorá nás oslobodila od fašizmu.
V súvislosti s aktuálnou situáciu poznamenal, že naši východní susedia zažívajú podobne bezprecedentný útok ruského režimu na ich slobodu a demokraciu. Upozornil, že každý, kto rozmýšľa použiť vojenskú silu alebo ju použije, mal by si plne uvedomiť, že vôľu po slobode a suverenite možno len ťažko zlomiť. „A tak, ako aj od nás museli sovietske vojská nakoniec odísť bez fanfár a slávnostných rečí, pevne verím, že to tak bude aj na Ukrajine," dodal.
Na snímke predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) sa prihovára počas pietneho aktu kladenia vencov pri príležitosti 54. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Premiér hovorí o paralele s Ukrajinou
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) na výročie okupácie hovoril o paralele so situáciou na Ukrajine. Okupáciu cudzích vojsk v slobodnej krajine podľa neho nemožno akceptovať. Najsilnejší odkaz okupácie vidí v sile ľudí, ktorí sa nevzdali, verili a napokon sa dočkali slobody.
„Pražská jar reprezentovala túžbu našich občanov po slobode, po lepšom živote," podčiarkol premiér a podotkol, že okupácia ju potlačila. „Túžili sme po slobode, po lepšom živote. A po tom istom túžia ľudia na Ukrajine," dodal. Paralelu s aktuálnou situáciou vidí aj v tom, že rovnako ako Moskva pri okupácii potrestala Československo, rovnako teraz potrestala Ukrajinu. „Moskva nedopriala slobodu občanom iného štátu," vyhlásil.
Heger poukázal aj na krehkosť mieru i slobody. „Sloboda je dnes napádaná nielen na Ukrajine. Sloboda je napádaná aj u nás. Dovolím si povedať, že Moskva dnes vedie hybridnú vojnu s Európou," povedal. Poukázal na dôsledky vojny na Ukrajine a energetickú krízu. Deklaroval, že vláda nenechá občanov bez pomoci.
Na snímke premiér SR Eduard Heger (OĽaNO) sa prihovára počas pietneho aktu kladenia vencov pri príležitosti 54. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Naď: Okupácia pošliapala snahy o liberalizáciu a demokratizáciu režimu
Okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy pošliapala akékoľvek snahy o liberalizáciu a demokratizáciu socialistického režimu. Uviedol to minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Obete okupácie si v piatok uctil na pietnej spomienke za účasti troch najvyšších ústavných činiteľov SR. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
"Nezabúdajme, že dnes takú, ešte horšiu, realitu prežívajú naši ukrajinskí priatelia bojujúci proti ruskej vojenskej agresii. Aj tam okupanti ničia obyčajným ľuďom sny a nádeje na lepšiu budúcnosť - presne tak, ako pred vyše polstoročím v Československu," upozornil Naď.
Ako pripomenul, v dôsledku okupácie zahynuli najmenej štyri stovky Čechov a Slovákov, medzi nimi aj trojica mladých ľudí, ktorí prišli o život počas paľby sovietskych vojakov pri budove Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí, kde sa konala spomienka. "Uctime si preto ich pamiatku, ktorá nám má pripomínať, aké dôležité je pre udržanie demokratických hodnôt postaviť sa neslobode, nespravodlivosti a útlaku," dodal minister.
Na snímke minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO) počas pietneho aktu kladenia vencov pri príležitosti 54. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Tanzánijská vláda dala nainštalovať na najvyššiu africkú horu Kilimandžáro vysokorýchlostný internet. Vo štvrtok o tom informoval tanzánijský minister pre informatizáciu Nape Nnauye, podľa ktorého bude internetové pripojenie prínosom najmä pre turistov a nosičov.
Tanzánijská štátna telekomunikačná spoločnosť zaviedla vysokorýchlostný širokopásmový internet na Kilimandžáro až do výšky 3 720 metrov ešte v utorok. Podľa ministra Nnauyeho bude internetové pripojenie do konca roka zavedené aj na vrchole hory, ktorý má 5 895 metrov.
"V minulosti bol výstup na Kilimandžáro bez internetu pre návštevníkov a nosičov nebezpečný," uviedol Nnauye. Teraz však budú mať turisti prístup k aplikáciám, ako Twitter, Instagram či WhatsApp, priamo počas výstupu.
Turizmus na Kilimandžáre je pre Tanzániu a jej susedný štát Keňu dôležitým zdrojom príjmov. Na vrchol najvyššej africkej hory sa totiž každoročne pokúša vystúpiť približne 35 000 ľudí.
Agentúra Reuters pripomína, že technológie prenikajú už aj do sveta horolezcov. Aj lezci, ktorí sa pokúšajú vystúpiť na najvyššiu horu sveta Mount Everest, sa môžu pripojiť na Wi-Fi, zdieľať fotografie či v prípade potreby privolať pomoc.
AKTUALIZOVANÉ Premiér Eduard Heger (OĽaNO) navrhne na sobotnom (20. 8.) koaličnom rokovaní o riešení vládnej krízy zmenu koaličnej zmluvy. Ako vyhlásil, za dva roky vládnutia sa ukázali veci, ktoré sa dajú nastaviť lepšie. Verí, že SaS urobí krok späť a štvorkoalícia bude pokračovať.
SaS podľa slov predsedu vlády iniciovala pred niekoľkými týždňami novú koaličnú zmluvu, avšak doteraz od strany nedostal žiadne konkrétne návrhy na zmenu. „V sobotu preto prídem s konkrétnymi návrhmi, o ktorých by som chcel s koaličnými partnermi rokovať," povedal Heger. Koaličná zmluva by sa podľa premiéra mala doladiť tak, aby odrážala skúsenosti z doterajšieho vládnutia.
Rezorty musia pracovať bez prestávky
Heger tvrdí, že Slovensko potrebuje stabilnú vládu aj vzhľadom na bezprecedentné výzvy, ktorým krajina čelí. „Máme rozbehnutých mnoho dobrých projektov a na to, aby sme ich mohli implementovať, musia jednotlivé rezorty pracovať bez prestávky," skonštatoval premiér.
Myslí si, že to bude najväčší faktor, ktorý bude v sobotu pri diskusiách rozhodovať. „Verím, že SaS bude ochotná urobiť krok späť a bude môcť na jeseň pokračovať v spolupráci v rámci štvorkoalície," povedal.
OĽaNO má SaS ponúknuť viacero návrhov
OĽaNO by malo na sobotňajšom (20. 8.) rokovaní zástupcov vládnych strán ponúknuť SaS viacero návrhov a mechanizmov, ako riešiť situáciu v koalícii. Premiér Eduard Heger ani ďalší predstavitelia vlády ich zatiaľ nešpecifikovali. Predseda Národnej rady SR a hnutia Sme rodina Boris Kollár však poznamenal, že na mieste lídra SaS Richarda Sulíka by návrhy zobral. Kollár s premiérom apelujú na stabilitu vlády.
Predseda parlamentu podotkol, že riešenie nestojí na Sme rodina ani na strane Za ľudí. "Už nejde o egá a ani o nich dvoch, tu ide o Slovensko," povedal na margo sporu lídrov SaS Richarda Sulíka a OĽaNO Igora Matoviča. "Sú to lídri politických strán, strán rozumu, tak nech ten rozum majú," podčiarkol. Upozornil na aktuálnu ekonomickú a energetickú krízu.
OĽaNO podľa slov Kollára prichádza s množstvom návrhov riešení a mechanizmov, ktoré chce SaS ponúknuť. Na Sulíkovom mieste by ponuku zobral, no bližšie ju nešpecifikoval. V súvislosti s odchodom Matoviča z vlády poznamenal, že ak by premiér následne nepoložil funkciu, vláda by mohla byť funkčná. Upozornil pritom, že po jeho odchode z vlády by sa spor len preniesol do parlamentu. Podotkol tiež, že nemôže mať jedna strana opakovane podobnú požiadavku.
Premiér si nemyslí, že sobotné rokovanie bude finálne
Premiér si nemyslí, že sobotné rokovanie bude finálne. Verí však, že partneri si uvedomujú svoju zodpovednosť. Iný scenár, ako zotrvanie štvorkoalície, nepripúšťa. Na otázky o rekonštrukcii vlády odpovedal, že výmeny na postoch znamenajú aj spomalenie procesov. "Vláda potrebuje byť stabilná, na tom intenzívne pracujem. Budem robiť všetko pre to, aby som stabilitu občanom poskytol a aby som stabilitu poskytol aj v parlamente," uviedol.
Zopakoval, že na rokovanie príde s viacerými návrhmi na riešenie, keďže SaS zatiaľ nepriniesla návrh novej koaličnej zmluvy. Na margo požiadavky SaS na odchod Matoviča z vlády poznamenal, že ani jej naplnením by parlamentná matematika nevychádzala. Nepovedal však, či by v prípade odchodu Matoviča z vlády opustilo koalíciu hnutie OĽaNO alebo by on ako premiér podal demisiu.
Zmeny v koaličnej zmluve bez odchodu Matoviča z vlády nepovažuje SaS za riešenie
Zmeny v koaličnej zmluve bez odchodu ministra financií a lídra OĽaNO z vlády nepovažuje strana SaS za riešenie. Mrzí ju, že partneri prichádzajú na rokovania iba s formálnymi návrhmi namiesto toho, aby brali podanie demisie ministrov SaS s plnou vážnosťou. Stanovisko poskytol hovorca strany Ondrej Šprlák.
"OĽaNO ignorovalo, keď sme Igora Matoviča varovali, že naša trpezlivosť nie je nekonečná. Taktiež ignorovalo fakt, keď som ministra financií v prítomnosti Eduarda Hegera varoval, že zažije fiasko, ak prelomia s fašistami veto prezidentky. Teraz predstavitelia OĽaNO ignorujú našu požiadavku na odchod Igora Matoviča a namiesto toho prichádzajú s nefunkčnými návrhmi fungovania koalície, ako sú napríklad tresty za útoky," uviedol predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík.
Šéf liberálov poznamenal, že práve Matovič hneď deň po rokovaniach začal s útokmi na SaS a ešte aj na príchod a investíciu automobilky Volvo. Dodal, že krok späť pre SaS nie je opcia.
Podpredseda strany Branislav Gröhling podčiarkol, že požiadavkou SaS je koalícia bez Matoviča. "Ak je prioritou našich partnerov Slovensko, očakávam, že si pred zajtrajším rokovaním dajú na misku váh odchod štyroch ministrov SaS z vlády vs funkcia pre Igora Matoviča," poznamenal. Dodal, že náročné chvíle si vyžadujú ťažké rozhodnutia a verí, že takéto rozhodnutie príde aj od predstaviteľov OĽaNO.
Prezidentka: Vládnu krízu treba vyriešiť, aby patová situácia nepokračovala
Vládnu krízu treba vyriešiť čo najskôr. Predstavitelia koalície by mali nájsť riešenie, ktoré bude znamenať, že patová situácia už nebude pokračovať. Vyhlásila to v piatok prezidentka Zuzana Čaputová. Deklarovala, že bude plniť svoju úlohu pri strážení ústavných hraníc.
"Ak sa naplnia avizované kroky o demisii, tam je úloha prezidenta úplne jasná, keďže vymenúva členov vlády na návrh premiéra," uviedla Čaputová. Dodala, že je v kontakte s jednotlivými predstaviteľmi inštitúcií a vlády. V súvislosti so situáciou apeluje na vyriešenie vládnej krízy a upozornila na blížiace sa ťažké časy a vyzdvihla potrebu stabilnej a funkčnej vlády.
Čo je pôvodom sporu
Spor vo vláde sa vyostril po tom, ako parlament prelomil veto prezidentky pri takzvanom protiinflačnom balíčku z dielne ministra financií a lídra OĽaNO Igora Matoviča. Liberáli prestali chodiť na koaličné rady, vypovedali koaličnú zmluvu a žiadajú prepracovanie novej. Ich požiadavkou je aj odchod Matoviča z vlády. OĽaNO to odmieta. SaS vyhlásila, že už nie je súčasťou koalície, a ak sa do konca augusta nenaplnia jej požiadavky, ministri zo strany podajú demisiu.
Minulotýždňové stretnutie koalície vo vládnom hoteli Bôrik finálne riešenie neprinieslo. Ďalšie sa má konať v sobotu dopoludnia vo vládnom hoteli Bôrik v Bratislave.
Fínska premiérka Sanna Marinová vo štvrtok povedala, že nemá problém podstúpiť test na drogy. Vyzvali ju na to po zverejnení videa, na ktorom sa 36-ročná politička zabáva na večierku a ktoré vyvolalo kritiku.
Video, ktoré sa virálne šírilo na sociálnych sieťach a vo fínskych médiách, zachytáva Marinovú, ako tancuje so skupinou ľudí.
Niektorí ľudia si slová účastníkov večierka, ktoré počuť na videu, vysvetľujú ako narážky na drogy. Na sociálnych sieťach sa o tom rozvinula vášnivá debata. Premiérka takéto vysvetlenie odmietla.
„Nemám čo skrývať. Neužívam drogy, a preto nemám problém podstúpiť testy,“ uviedla Marinová vo štvrtok novinárom. Dodala, že „trávila večer s priateľmi“ a že „videá nakrútili v súkromných priestoroch“.
Marinovej tanec na videu niektorí ľudia považujú ako nevhodné správanie pre premiérku, ďalší bránia jej právo užiť si súkromnú akciu s priateľmi. Aleksi Valavuori, miestny moderátor športovej talkshow, ju označil za najneschopnejšiu premiérku v dejinách Fínska.
Poslanec Mikko Kärnä a člen Strany stredu, ktorá je súčasťou koaličnej vlády Marinovej, v tvíte napísal, že by bolo od líderky „múdre“, keby „dobrovoľne išla na drogový test“. Rovnaká výzva zaznela aj od predsedu opozičnej strany Riikka Purra počas rozhovoru pre Helsingin Sanomat. Premiérka médiám povedala, že na večierku sa popíjal alkohol, ale odmietla, že by tam nejakí účastníci párty užívali drogy.
Marinová má podporu svojej Sociálnodemokratickej strany (SDP), vyhlásil šéf poslaneckého klubu strany Antti Lindtman. Médiám povedal, že „v tancovaní na súkromnej akcii s priateľmi nevidí žiadny veľký problém“. Sama Marinová sa musí rozhodnúť, či pôjde na drogový test, dodal.
Marinová sa stala ako 34-ročná premiérkou v roku 2019 a odvtedy viackrát organizovala večierky v oficiálnej rezidencii.
V decembri 2021 čelila intenzívnej kritike za účasť na na tanečnej párty až do skorých ranných hodín, hoci vedela, že prišla do kontaktu s fínskym ministrom zahraničných vecí, ktorý mal pozitívny test. Marinová sa obhajovala tým, že jej povedali, že nemusí ísť do karantény, pretože je plne zaočkovaná. Neskôr však nedokázala predložiť potvrdenie o takomto odporúčaní.
Prieskum verejnej mienky pre fínsku televíziu MTV3 v tom čase ukázal, že dve tretiny opýtaných pokladali noc strávenú vonku na zábave za „vážnu chybu“ Marinovej.
Japonská vláda spustila celoštátnu súťaž, v ktorej majú mladí dospelí priniesť nápady, ako povzbudiť Japoncov, aby pili viac alkoholu. Výrazne totiž klesol príjem štátneho rozpočtu z daní za alkohol, pretože mladí ľudia pijú menej ako staršie generácie. Vo štvrtok o tom informoval portál britského denníka Guardian.
Kampaň nazvaná Sláva saké!, ktorú vedie Národný daňový úrad (NTA), žiada ľudí vo veku 20 až 39 rokov, aby prišli s návrhmi, ako pomôcť oživiť popularitu alkoholických nápojov.
Súťaž bude trvať do 9. septembra a ľudia majú vymyslieť "nové produkty a recepty", ako aj spôsoby podpory domáceho pitia alkoholu.
Podľa NTA konzumácia alkoholu v Japonsku klesla z priemerných 100 litrov ročne na osobu v roku 1995 na 75 litrov v roku 2020. To sa prejavuje aj v štátnom rozpočte, ktorý má deficit v prepočte vyše 345 miliárd eur.
"Keď sa práca z domu využívala aj po období covidovej krízy, zrejme si mnoho ľudí položilo otázku, či musia stále udržiavať zvyk popíjania s kolegami, aby s nimi posilnili kontakty a vzťahy," uviedol predstaviteľ daňového úradu pre jedny anglicky písané noviny. "Ak ´nový normál´ zapustí korene, bude to pre príjmy z daní protivietor," dodal.
Obzvlášť prudký pokles nastal v konzumácii piva, predaj klesol o 20 percent na menej než 1,8 miliardy litrov, píše Guardian.
Japonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že dúfa, že kampaň bude ľuďom pripomínať aj to, že treba piť iba "primerané množstvo alkoholu".
Finalisti súťaže budú pozvaní na slávnostné odovzdávanie cien v Tokiu 10. novembra a daňový úrad oznámil, že pomôže komercionalizácii nápadov víťaza.
Rusko rozmiestnilo v Kaliningradskej enkláve na pobreží Baltského mora tri bojové stíhačky vyzbrojené hypersonickými strelami, oznámilo vo štvrtok ruské ministerstvo obrany. Informovala o tom televízia CNN s odvolaním sa na agentúru RIA Novosti.
"Tri stroje MiG-31 s hypersonickými strelami Kinžal boli nasadené v Kaliningradskej oblasti v rámci dodatočných opatrení zameraných na strategické odstrašovanie," uviedol ruský rezort.
Ministerstvo obrany už predtým uviedlo, že rakety Kinžal nie je možné zaregistrovať alebo zničiť žiadnymi prostriedkami vzdušnej a protiraketovej obrany nepriateľa, cituje CNN ruskú agentúru.
Rakety Kinžal použilo Rusko prvýkrát v polovici marca. Západní vojenskí experti však spochybnili ich dôležitosť. Podľa britského ministra obrany sú totiž rakety Kinžal v skutočnosti len verziou balistických rakiet Iskander, ktoré ruská armáda na Ukrajine používa opakovane.
Ruské ministerstvo zverejnilo video so stíhačkami pristávajúcimi na základni. Stroje však nemali strely, takže ich zjavne dodali samostatne, uvádza agentúra AP.
https://www.youtube.com/watch?v=T1c8dMqxE54
Nasadenie rakiet Kinžal do Kaliningradu v čase ruskej invázie na Ukrajine má zjavne ukázať schopnosti ruskej armády a pohroziť NATO. Región hraničí s členmi aliancie Poľskom a Litvou.
Ch-47M2 Kinžal je hypersonická balistická raketa typu vzduch-zem s udávaným doletom 2-tisíc kilometrov. Je určená na ničenie pozemných alebo námorných cieľov. Odpaľovaná môže byť zo stíhačiek MiG-31 a strategických bombardérov Tu-22M3M.
Raketa je manévrovateľná v každej fáze letu. Môže niesť konvenčnú alebo jadrovú hlavicu.
Strely Kinžal začlenila ruská armáda do svojej výbavy v decembri 2017 a patria medzi šesť nových ruských strategických zbraní, ktoré 1. marca 2018 predstavil prezident Vladimir Putin.
Karol Plicka, Dežo Hoffmann, Eugen Čerňan sú ľudia, ktorí zviditeľnili Slovensko v celom svete. Trenčan - historik a teoretik fotografie, publicista, spisovateľ Marián Pauer opísal v knižkách ich životné príbehy. Ako sa dostal k písaniu? Prečo začal pátrať po svetoznámych, i keď na Slovensku neznámych Slovákoch nám v podcaste na terajsok.sk porozpráva sám Marián Pauer.
Iniciátorom Výzvy pre Igora Matoviča, aby odišiel z vládneho postu, sú herec Richard Stanke a prekladateľ a novinár Ján Štrasser. Jeho odchod z vlády nazývajú veľkým krokom pre Slovensko.
Text výzvy sa začína týmito slovami: "Vážený pán Igor Matovič, rozdeľuje nás všeličo, no spája nás jedno: ani my nechceme, aby na Slovensku opäť vládol Ficov Smer nebodaj s podporou fašistov a Slovensko sa opäť stalo mafiánskym štátom." Aby k tomu nedošlo, vyzývajú umelci Igora Matoviča na odchod z vlády, a teda splnenie podmienky, ktorú ako predpoklad pokračovania vlády stanovila Sulíkova SaS.
Signatári v krátkom vyhlásení ocenili pôsobenie súčasnej vlády a Igora Matoviča osobne, aby ho vyzvali k obeti, ktorú podľa nich treba priniesť.
Píšu: "Oceňujeme to, čo ste od volieb v roku 2020 pre návrat spravodlivosti a právneho štátu urobili, no teraz treba pre Slovensko a jeho občanov urobiť viac – treba priniesť obeť. Tou obeťou je Vaše odstúpenie z postu ministra vlády Slovenskej republiky. Vieme, že to nie je ľahké, ale veríme, že ste toho schopný."
V závere výzvy ponúknu malý sarkazmus a výzvu k Matovičovi zakončia porovnaním s prvým človekom na Mesiaci, Neilom Armstrongom:
"Keď 21. júla 1969 americký kozmonaut Neil Armstrong vstúpil ako prvý človek na povrch Mesiaca, predniesol pamätnú vetu: 'Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.' Vážený pán Igor Matovič, po 53 rokoch nahraďte slovo ľudstvo slovom Slovensko a urobte ten krok!"
Výzva je otvorená verejnosti a možno k nej pripojiť podpis na tejto webstránke.
Výzvu okrem iných podpísali herečky Kamila Magálová, Zdena Studenková, Zita Furková, Anna Šišková, Henrieta Mickovičová či Jana Kovalčíková. Herci: Jozef Vajda, Lukáš Latinák, Alexander Bárta, Miroslav Noga, Boris Farkaš, Matej Landl, Marián Labuda ml., Ady Hajdu, Peter Šimun, František Kovár a ďalší.
Podpis pripojili režiséri Roman Polák, Juraj Nvota, Peter Bebjak či Juraj Johanides, aforista Tomáš Janovic, spisovateľ Ivan Štrpka či Marek Vadas, vydavateľ Peter Chalupa a ďalší z oblasti kultúry.
Igor Matovič, ktorý mal tlačovku krátko pred zverejnením výzvy, zatiaľ na hercov a umelcov nereagoval.
Predtým ale povedal, že "ministrom financií bude aj 1. septembra, až do riadnych volieb".
Na Facebooku pripomenul, že Richard Sulík podľa neho ide povaliť už tretiu protikorupčnú vládu, vo výpočte uviedol: "Radičová: 1 rok, 3 mesiace a 2 dni. Matovič: 1 rok a 9 dní. Heger: 1 rok a 5 mesiacov. Až toľko 'dovolila' SaS žiť protikorupčným vládam, ktorých bola súčasťou. Nie som optimista, ale SaS 1. septembra povalí už tretiu protikorupčnú vládu v rade."
