Odvolanie ministra financií Igora Matoviča by bolo populárne, ale nič by nevyriešilo. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike to vyhlásil predseda vlády SR Eduard Heger. S koaličnými stranami chce opäť rokovať v piatok. Podobne avizuje ďalšie rokovania so zdravotnými sestrami.
Premiér tvrdí, že samotné rokovania o riešení koaličnej krízy idú zatiaľ podľa očakávaní a "nezasekli sa". Poukázal pritom na päť bodov, ktoré predložil na sobotňajšom stretnutí (20. 8.) koaličným partnerom a ktoré podľa neho prinášajú riešenie problémov. "Sú férovou a pre stranu SaS až nadštandardnou ponukou," zdôraznil. "Teraz je čas, aby SaS upustila od ultimáta," dodal.
Riešenie nevidí ani v prípade spoločného odchodu Richarda Sulíka (SaS) a Matoviča z vlády, keďže tá podľa neho nemá problém. "Nepotrebujem riešiť vládu, tá mi funguje," zdôraznil Heger. Problémové sú podľa neho skôr koaličné rady, a preto navrhuje, aby sa na týchto rokovaniach Sulík a Matovič nezúčastňovali.
Navrhuje dohodu aj sankcie
Súčasťou novej dohody by bola aj výmena štátnych tajomníkov na ministerstve financií a ministerstve hospodárstva. "Ak by došlo k výmene, že OĽaNO bude mať štátneho tajomníka na hospodárstve a strana SaS na financiách, tak uvidia výrazne viac do tých rezortov," vysvetlil Heger.
Naznačil, že spory na sociálnych sieťach by sa mohli vyriešiť aj sankciami, na základe ktorých by stranám hrozila strata predsedu parlamentného výboru či ministra. "To sú veľmi silné sankcie," vyhlásil. Osobné veci podľa neho musia ísť už bokom. "Mňa zaujíma profesionalita a zodpovednosť," doplnil.
Ďalšie rokovania v piatok
Heger zároveň odmietol, že by bol slabým premiérom. Svoju funkciu pozná podľa svojich slov veľmi dobre. "Veľmi dobre viem, kde je problém, a preto navrhujem takéto riešenie. Ak si to niekto vysvetľuje ako slabosť, tak s ním nesúhlasím," vyhlásil. Poznamenal, že práve vďaka jeho prístupu koalícia ešte existuje.
Ďalší piatok (26. 8.) chce so stranami opäť rokovať a napriek tomu, že niektorí v tom nevidia zmysel, Heger má stále nádej. Verí, že keď sa stretnú, tvrdosť poľaví. "Budem bojovať do poslednej sekundy," dodal Heger, ktorý odmieta porazenecký prístup a scenár, že by padla súčasná vláda. "Štvorkoalícia je jediná možnosť," zdôraznil.
Ceny elektriny by nemali výrazne rásť
Ceny elektriny pre domácnosti by sa v roku 2023 nemali výrazne zvyšovať. "V prípade ceny za plyn sa hľadajú riešenia a pripravuje sa viacero opatrení," uviedol, pričom to isté má platiť aj v otázke cien pre firmy. V pondelok (22. 8.) má o tejto téme hovoriť s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS).
Premiér sa takisto vyjadril i k rokovaniam o platoch zdravotníkov. Deklaroval, že je pripravený sa s nimi naďalej stretávať a hľadať možnosti zlepšenia podmienok v sektore. Zároveň upozornil, že zvyšovanie platov v zdravotníctve sa môže odvíjať len od reálnych možností.
V tejto súvislosti však poukázal na to, že napríklad návrh, ktorý sa týka zdravotných sestier, predstavuje historicky najvyšší nárast základných platov. "Ten sa v priemere zvýši o 400 eur, podobná ponuka je tu aj pre záchranárov a lekárov," upozornil Heger. Uistil, že sa hľadajú ďalšie možnosti, ako investovať do zvyšovania platov zdravotníkov. "Pripravujeme opatrenia, ktoré by mali priniesť efektívnejšie vynaložené náklady a úspory v zdravotníctve, tieto zdroje by sme potom znova investovali do stabilizácie podmienok v sektore," zdôraznil.
AKTUALIZOVANÉ Výbuch bomby v aute zabil Dariu Duginovú, dcéru vplyvného ruského ultranacionalistického ideológa Alexandra Dugina. Ten má podľa viacerých médií silný vplyv na ruského prezidenta Vladimira Putina, no podľa iných je jeho vplyv na ruskú politiku preceňovaný. Duginová bola novinárka a aktívne podporovala ruskú inváziu na Ukrajine. Jej smrť ruské úrady vyšetrujú ako pokus o vraždu. Proruskí separatisti z bombového útoku vinia Ukrajinu, Kyjev to odmieta. K činu sa prihlásili ruskí protirežimní partizáni. Podľa pondelňajšej správy ruskej agentúry ju zabila bomba odpálená na diaľku.
K výbuchu došlo v sobotu večer na predmestí Moskvy. Daria Duginová zahynula, keď automobil značky Toyota Land Cruiser, ktorý šoférovala, roztrhal silný výbuch. Incident sa odohral v sobotu okolo 21.30 h miestneho času a približne 20 kilometrov západne od hlavného mesta, v blízkosti obce Boľšije Viaziomy.
Očití svedkovia uviedli, že trosky auta boli rozmetané po celej ceste. Auto po výbuchu zachvátili plamene a potom narazilo do plota. Podľa záchranných služieb v aute bola jedna osoba, ktorá zomrela na mieste.
Na mieste tragédie nakrútili Alexandra Dugina, ako sa drží za hlavu pri pohľade na vrak auta.
Andrej Krasnov, Duginovej priateľ a šéf hnutia Ruský horizont, tieto správy podľa agentúry TASS potvrdil. Dodal, že bomba mohla byť určená pre jej otca Alexandra Dugina.
"Bolo to otcovo vozidlo. Daria šoférovala iné auto, ale dnes si vzala jeho auto, zatiaľ čo Alexandr išiel inou cestou. Vrátil sa, bol na mieste tragédie. Rozumiem tomu tak, že cieľom bol Alexandr alebo pravdepodobne oni dvaja spoločne," povedal Krasnov.
Hlava samozvanej prokremeľskej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin na svojom kanáli v aplikácii Telegram napísal, že Daria Duginová bola zavraždená a obvinil z toho ukrajinskú vládu.
Daria Duginová. Reprofoto: Twitter
Podoljak: Nemáme s tým nič spoločné
Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak zapojenie Ukrajiny do smrti Duginovej poprel. "Ukrajina s tým, samozrejme, nemá nič spoločné, pretože nie sme zločinecký štát, ktorým je Ruská federácia, a už vôbec (nie sme) teroristický štát," vyhlásil Podoljak podľa BBC. Smrť Duginovej podľa neho svedčí o boji o moc a vplyv rôznych skupín v Rusku.
Podoljak očakáva, že ruské úrady udalosť využijú na zvýšenie ideologického a informačného tlaku s cieľom zvýšiť mieru nenávisti proti Ukrajine a zradikalizovať domáce obyvateľstvo. Známi ruskí propagandisti (napríklad televízni moderátori Vladimir Solovjov a Margarita Simonjanová) v reakcii na smrť Duginovej už vyzývajú na odplatu voči Ukrajine, píše BBC. Simonjanová hovorí priamo o útokoch na ukrajinské vládne budovy, upozorňujú noviny Wall Street Journal.
K bombovému útoku sa prihlásila ruská protirežimná organizácia
K nastraženiu bomby sa prihlásila Národná republikánska armáda Ruska (NRA), informoval britský denník Guardian. Organizácia sa roky snaží zvrhnúť Vladimira Putina. Jej vyhlásenie prečítal ruský opozičník a bývalý poslanec Iľja Ponomarev. NRA je protirežimná podzemná organizácia, ktorý sa vymedzila aj proti vojne na Ukrajine.
“Prezident Putin si uzurpuje moc a je vojnový zločinec. Zmenil ústavu a rozpútal bratovraždednú vojnu medzi slovanskými národmi. Ruských vojakov poslal na istú a zbytočnú smrť. Chudoba a truhly pre jedných, paláce pre druhých, to je podstate jeho politiky. Sme presvedčení o tom, že ľudia majú právo búriť sa proti tyranom. Putin bude zvrhnutý a my ho zničíme,“ uviedol v oficiálnom vyhlásení Ponomarev.
Tiež uviedol, že NRA otvorila druhý front "v Putinovom tyle" a žiadni podporovatelia ruskej invázie na Ukrajine nie sú v bezpečí.
V kauze výbuchu v aute, pri ktorom prišla o život dcéra ruského prokremeľského filozofa a ideológa Alexandra Dugina, sa začalo trestné konanie vo veci vraždy. V nedeľu o tom informovala britská spravodajská televízia Sky News.
Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom), ktorý sa zaoberá závažnými trestnými činmi, vo svojom vyhlásení sumarizoval, že k výbuchu došlo v sobotu asi o 21.00 h miestneho času v moskovskej mestskej časti Odincovo, neďaleko obce Boľšije Viaziomy.
Duginovú vraj zabila bomba odpálená na diaľku
Bombu v aute, ktorá v sobotu večer usmrtila ruskú novinárku Dariu Duginovú, údajne odpálili na diaľku. Informovala o tom webová stránka stanice CNN, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.
"Zistili sme, že bomba v Duginovej automobile bola odpálená na diaľku," píše ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na príslušníka orgánov činných v trestnom konaní, ktorý chcel zostať v anonymite. Vozidlo bolo podľa jeho vyjadrení pravdepodobne sledované.
Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) v súčasnosti vyšetruje podrobnosti explózie, píše CNN. Ruské úrady predtým uviedli, že pri výbuchu bolo použitých 400 gramov trinitrotoluénu (TNT) a výbušné zariadenie bolo umiestnené na podvozku vozidla na strane vodiča, dodáva táto americká televízna stanica s odvolaním sa na nedeľňajšie správy agentúry TASS.
Daria Duginová bola podľa BBC prominentná novinárka, ktorá dlhodobo podporuje ruskú inváziu na Ukrajine. Podľa niektorých zdrojov hovorila o Ukrajincoch ako o podľuďoch a chcela zničiť ukrajinskú identitu. Mala 30 rokov.
Vojnu na Ukrajine vnímala ako stret "globalistickej" a eurázijskej civilizácie, odkazujúc sa na známu knihu Stret civilizácií od politológa Samuela Huntingtona, a používala termín "špeciálna vojenská operácia". Podobne ako Vladimir Putin hovorila o rozpade Sovietskeho zväzu ako o "veľkej geopolitickej katastrofe". Viac sa o jej názoroch dočítate v rozhovore v anglickom preklade z mája 2022.
USA aj Spojené kráľovstvo ju zaradili na sankčný zoznam pre „šírenie dezinformácií“ o ruskej invázii. Cítila sa podľa vlastných slov hrdá na to, že na ňu aj jej otca uvalili sankcie.
Alexandr Dugin je známy tým, že šíri extrémne nacionalistické názory o mieste Ruska vo svete. Presadzuje takzvaný eurazianizmus, ktorý stavia Rusko do roly regionálneho hegemóna a za hlavného nepriateľa považuje USA.
Je ultranacionalista a geopolitický ideológ, ktorý podľa názoru mnohých médií pomohol vyformovať expanzívnu zahraničnú politiku Vladimira Putina. Viacerí odborníci však argumentujú, že vplyv Dugina na ruskú zahraničnú politiku či rozhodnutia prezidenta Putina je preceňovaný. Dugin bol napríklad po anexii Krymu v roku 2014 prepustený zo svojej pozície vedúceho Katedry sociológie a medzinárodných vzťahov na Moskovskej štátnej univerzite. Dôvodom prepustenia boli jeho protiukrajinské vyjadrenia.
Na sankčný zoznam sa dostal už v roku 2015 za jeho údajný podiel na ruskej anexii Krymu.
Invázia sovietskych vojsk a armád Varšavskej zmluvy z 21. augusta 1968 znamenala priamy mocenský zásah do československej politiky. Sovietski vojaci zostali na našom území až do roku 1991. Na Slovensku je 21. august od roku 2021 pamätný deň. Poslanci 3. novembra 2020 rozhodli, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska. V ten istý deň odsúhlasili aj to, že 21. jún sa bude pripomínať ako pamätný deň - Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska.
Uplynulo 54 rokov od okamihu, keď vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Bulharska obsadili Československú socialistickú republiku (ČSSR). Invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Počet obetí spojených s vpádom a prítomnosťou sovietskych vojsk sa odhaduje na viac ako 400.
Na invázii pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700 000 vojakov s 800 lietadlami, 6 300 tankami a 2 000 delami a raketami velil generál J. G. Pavlovskij.
Operácia mala zastaviť demokratizačný proces v ČSSR známy ako Pražská jar. Počas nej sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii. Na čelo demokratizačného procesu sa postavil Alexander Dubček, od januára 1968 prvý tajomník Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ). Okrem neho patrili k vedúcim politickým osobnostiam tohto procesu aj Oldřich Černík či Josef Smrkovský.
Na aprílovom zasadnutí ÚV KSČ v roku 1968 sa prijal Akčný program KSČ, ktorý obsahoval viaceré návrhy na reformy - posilnenie slobody tlače, rozšírenie občianskych práv, ekonomické zmeny a pripúšťal aj možnosť vlády viacerých strán.
Na podporu reforiem vznikla aj výzva Dvetisíc slov, ktorú v júni 1968 skoncipoval spisovateľ Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov i široká verejnosť. Pozitívna odozva myšlienok Pražskej jari v spoločnosti bola však dôvodom, prečo sa o situáciu v ČSSR začali intenzívnejšie zaujímať predstavitelia Sovietskeho zväzu.
Sovietske vedenie začalo požadovať rázny postup proti antisocialistickým silám v ČSSR. V dňoch 20. až 30. júna 1968 sa v Československu konalo vojenské cvičenie Varšavskej zmluvy pod názvom Šumava, pričom sovietske jednotky odkladali odchod z ČSSR až do prelomu júla a augusta.
Od 29. júna do 1. augusta trvalo známe rokovanie medzi členmi Predsedníctva ÚV KSČ a Politického byra Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) v Čiernej nad Tisou. Krátko nato, 3. augusta 1968 v Bratislave predstavitelia Sovietskeho zväzu, NDR, Poľska, Maďarska a ČSSR podpísali tzv. Bratislavskú deklaráciu, v ktorej bola zakotvená aj Brežnevova doktrína: právo Sovietskeho zväzu intervenovať v spojeneckých štátoch.
O okupácii Československa sa rozhodlo v Moskve 18. augusta 1968 na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy. Pod smutne známym tzv. pozývacím listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 ruský prezident Boris Jeľcin prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václavovi Havlovi, boli podpísaní predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak.
Vedúci predstavitelia KSČ na čele s Dubčekom boli násilne prevezení do Moskvy, kde pod nátlakom podpísali súhlas s pobytom intervenčných vojsk - tzv. moskovský protokol, ktorý ako jediný nepodpísal František Kriegel.
Pobyt sovietskych vojsk v Československu legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.
Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zmrazili akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém v ČSSR. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a začal sa proces normalizácie.
Postupný odchod sovietskych vojsk sa uskutočnil až po novembri 1989. Posledný vojenský transport z územia bývalého Československa vypravili 19. júna 1991.
AKTUALIZOVANÉ Maďarsko je oddané Európe i Európskej únii, ale netoleruje vydieranie. Pri vstupe do Únie Maďarsko potvrdilo rovnaký záväzok ako prvý uhorský kráľ sv. Štefan, ktorý sa rozhodol v prospech kresťanstva a Západu. Vyhlásila to v sobotu v Székesfehérvári maďarská prezidentka Katalin Nováková pri príležitosti štátneho sviatku založenia štátu a jeho zakladateľa – kráľa sv. Štefana, informuje spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na server hvg.hu.
"Predpokladom našej spolupráce a nášho porozumenia je, aby nás nevydierali ani peniazmi, ktoré si zaslúžime, a ani ideológiami, ktoré Maďari odmietli," povedala Nováková, ktorá zároveň potvrdila, že záujmom Maďarska je posilňovať silu i hlas Európy.
Vztýčením maďarskej štátnej vlajky s vojenskými poctami na Kossuthovom námestí sa začali ústredné oslavy štátneho sviatku založenia štátu a jeho zakladateľa – kráľa sv. Štefana v Budapešti. Foto: TASR/AP
Kövér bol v Želiezovciach
Predseda maďarského parlamentu László Kövér pri príležitosti štátneho sviatku na otvorení ľudovoumeleckého festivalu v Želiezovciach na juhu Slovenska varoval pred hrozbou eliminácie národných štátov v západnom svete, za ktorou stoja súkromné záujmy nadnárodných mocností, ktoré vznikli ako výsledok koncentrácie kapitálu a technológií.
"Tieto mocnosti chcú z EÚ vytvoriť Spojené štáty európske, v ktorých by také krajiny ako Slovensko či Maďarsko úplne stratili právo sebaurčenia," povedal Kövér.
Tradičný slávnostný večerný ohňostroj nad Dunajom v Budapešti, v rámci ktorého mali odpáliť vyše 40-tisíc pyrotechnických rakiet, rozhodol operatívny štáb na základe predpovede nepriaznivého počasia preložiť na 27. augusta.
Ústredné oslavy štátneho sviatku založenia štátu a jeho zakladateľa – kráľa sv. Štefana sa začali v sobotu ráno vztýčením maďarskej štátnej vlajky s vojenskými poctamina Kossuthovom námestí v Budapešti. Na slávnostnom akte pred budovou parlamentu sa podľa agentúry MTI zúčastnila prezidentka Katalin Nováková, predstavitelia vlády, diplomati a stovky občanov.
Oslavy pokračovali tradičnou prísahou dôstojníkov maďarskej armády. Pre očakávané nepriaznivé počasie ozbrojené sily odriekli leteckú prehliadku. V Bazilike sv. Štefana sa konala svätá omša s procesiou so zabalzamovanou pravou rukou tohto panovníka z dynastie Arpádovcov.
Novovymenovaní vojenskí dôstojníci počas slávnostnej prísahy pred parlamentom v Budapešti. Foto: TASR/AP
Maďarsko oslavuje každoročne 20. augusta ako Deň sv. Štefana, ktorým si pripomína zakladateľa štátu a prvého uhorského kráľa. Séria podujatí osláv v maďarských mestách a obciach, ale aj v zahraničí, kde žijú Maďari, sa začala už v piatok a potrvá celkom štyri dni.
Primátor Budapešti kritizoval Orbánovu vládu za jej postoj k vojne na Ukrajine
Primátor Budapešti Gergely Karácsony kritizoval vládu premiéra Viktora Orbána za jej postoj k vojne na Ukrajine a vytkol jej, že túto vojnu i krízu vníma bez morálneho pohľadu. Vo videozázname zverejnenom na Facebooku v sobotu pri príležitosti štátneho sviatku sv. Štefana Karácsony uviedol, že v Orbánovej vláde niet ani stopy po rozlišovaní medzi dobrom a zlom, po ľudskosti či po solidarite.
Podľa budapeštianskeho primátora je najdôležitejším prvkom dedičstva zakladateľa štátu – kráľa sv. Štefana – to, že na otázky vzťahu štátu k sebe, k Európe a k svetu je možné dať odpovede iba na morálnom základe. Karácsony vytkol Orbánovej vláde, že podkopáva demokraciu tým, že – poznajúc krízovú situáciu – robí kampaň zo znižovania režijných nákladov domácnosti, potom jej prvky zruší; že sa púšťa do bezbrehého "volebného" rozdávania, aby následne zaviedla reštrikcie.
"Je to zámerné zavádzanie ľudí, aby príčiny problémov krajiny hľadali za hranicami. Čo má vojna na Ukrajine spoločné s nedostatkom rešpektu voči učiteľom, nedostatkom sestier a lekárov," spýtal sa primátor. Problém dodávok energie do Maďarska zhoršuje podľa neho skutočnosť, že závislosť krajiny voči Rusku sa neznížila, ale zvýšila, a vláde chýba aj zámer brániť sa klimatickým zmenám.
Gergely Karácsony. Foto: TASR/Ladislav Vallach
"Európa má vôľu a peniaze na riešenie hospodárskej, energetickej a klimatickej krízy. Maďarská vláda však nemá prístup k týmto zdrojom pre konflikt v otázke princípov právneho štátu," zdôraznil Karácsony. V reakcii na túto situáciu Karácsony avizoval, že činnosť hlavného mesta sa v nadchádzajúcom mesiaci bude riadiť programom, ktorého piliermi budú sociálna solidarita, energetická nezávislosť, rozvoj, ekologická angažovanosť a rozmanitosť.
Stály zástupca Ruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Michail Ulianov vyvolal pobúrenie na Ukrajine, keď vo svojej správe na Twitteri komentoval poďakovanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za ďalšiu tranžu vojenskej pomoci z USA vetou: "Žiadne zľutovanie s ukrajinským národom!"
Ako v sobotu informovala agentúra APA, ruský diplomat neskôr svoj tvít vymazal a ospravedlnil sa zaň s tým, že bol nepochopený. Vysvetlil, že reagoval na novú vojenskú pomoc Spojených štátov pre Ukrajinu a nedávny výrok prezidenta Zelenského, ktorý v súčasnej situácii vylúčil akékoľvek mierové rozhovory. Ulianov tvrdí, že mal na mysli fakt, že to USA a Zelenskyj "v skutočnosti nemajú zľutovanie s ukrajinským obyvateľstvom" trpiacim vo vojne.
Poradca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak označil Ulianovov status za výzvu na genocídu ukrajinského národa a predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk žiada vyhlásiť Ulianova za nežiaducu osobu a deportovať ho z Rakúska do Ruska.
Ulianov v telefonickom rozhovore pre agentúru APA zdôraznil, že v prípade jeho tvítu došlo k nedorozumeniu a nepochopeniu.
Michail Ulianov. Foto: Twitter/Michail Ulianov
Uznal, že na status Zelenského reagoval emotívne. Vysvetlil, že ním chce vyjadriť myšlienku: "Opäť len zbrane, nie diplomacia."
Dodal, že možno by stačilo, keby svoju vetu v komentári namiesto výkričníka ukončil otáznikom.
Na svoju obranu tiež uviedol, že v jeho statusoch na Twitteri "za posledné roky sa nenájde žiadne opovrhnutiahodné vyjadrenie o ukrajinskom ľude."
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) navrhol na sobotnom (20. 8.) koaličnom rokovaní o riešení vládnej krízy v bratislavskom hoteli Bôrik zmenu koaličnej zmluvy. Ako v piatok vyhlásil, za dva roky vládnutia sa ukázali veci, ktoré sa dajú nastaviť lepšie. Dúfal, že SaS urobí krok späť a štvorkoalícia bude pokračovať. Liberáli však trvali na ochode šéfa OĽaNO Igora Matoviča z ministerského postu, a preto všetko speje k demisii jej štyroch ministrov. "Naším odchodom však vláda nepadá," zdôraznil predseda SaS Richard Sulík. Tri strany v koalícii – OĽaNO, Za ľudí i Sme rodina, sa zhodli v tom, že jediným scenárom, ako ukončiť koaličnú krízu, je upustiť od ultimáta zo strany SaS a dohodnúť sa na nových podmienkach koaličnej spolupráce.
SLEDOVALI SME ONLINE
17:04 Politológ: Sme svedkami neriešiteľnej politickej krízy, ktorá vyvrcholí 31. augusta
Podstatou súčasnej koaličnej krízy je spor dvoch strán, ktoré nemajú kam ustúpiť, preto ani nemá riešenie. Myslí si to politológ Samuel Abrahám, ktorého neúspech sobotňajšieho koaličného rokovania ukončeného bez zásadného posunu neprekvapil.
"Od začiatku sme svedkami toho, že ani Igor Matovič, ani Richard Sulík nevie ustúpiť a Eduard Heger zasa nie je dosť silný na to, aby rozkázal svojmu šéfovi," skonštatoval Abrahám. "Preto sme svedkami neriešiteľnej politickej krízy, ktorá vyvrcholí 31. augusta," dodal politológ.
16:26 Hlas-SD: Rokovania koalície potvrdili jej agóniu
Strana Hlas-SD naďalej trvá na tom, aby predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) predstúpil pred parlament a požiadal o vyslovenie dôvery. "Sobotňajšie rokovania koalície potvrdili v priamom prenose jej agóniu," uviedla strana v súvislosti so stretnutím koaličných strán, ktoré neprinieslo dohodu na vyriešení koaličnej krízy.
Hlas zároveň upozorňuje, že neschopnosťou túto krízu vyriešiť ohrozuje vláda životy bežných Slovákov v čase inflácie, zdražovania a energetickej krízy. Predseda Hlasu Peter Pellegrini zopakoval, že riešením nebude ani menšinová vláda. "Predčasné voľby sú jediný reálny a možný scenár, ako zmeniť Slovensko a konečne začať riešiť nahromadené problémy," dodal Pellegrini.
16:00 Jediným scenárom pri ceste z krízy je ustúpenie SaS od svojho ultimáta, hovorí Heger
Strany OĽaNO, Za ľudí a Sme rodina sa zhodli na tom, že jediným scenárom pri ceste z koaličnej krízy je, aby SaS ustúpila od svojho ultimáta a nastala zhoda na nových podmienkach spolupráce v koalícii. Po sobotňajšom rokovaní koaličných strán to uviedol predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO).
Pred novinármi konkretizoval, že partnerom predložil päť návrhov na zmenu koaličnej zmluvy – týkajú sa výmeny štátnych tajomníkov na ministerstve financií a hospodárstva, fungovania koaličných rád bez Igora Matoviča a Richarda Sulíka, takisto kreovania rozhodcovskej komisie pri koaličných sporoch, v ktorej by každá strana mala troch členov. "Pričom pri rovnosti hlasov by rozhodujúci mala SaS," dodal Heger.
Za útoky na koaličného partnera by mali tiež platiť sankcie, napríklad strata postu predsedu parlamentného výboru. Heger navrhol tiež zadefinovať jasný plán opatrení na pomoc ľuďom počas energetickej krízy i iné prerozdelenie ministerstiev.
"Musím skonštatovať, že tri strany v koalícii – OĽaNO, Za ľudí i Sme rodina – sa zhodli v tom, že jediným scenárom, ako ukončiť koaličnú krízu, je upustiť od ultimáta zo strany SaS a dohodnúť sa na nových podmienkach koaličnej spolupráce," dodal Heger. "Myslím si, že je to férová ponuka," podotkol. Apeluje pritom na profesionalizmus, ktorý odsunie osobnú rovinu nabok. "Ak sa tak stane, garantujem vám, že v štvorkoalícii ťažké časy zvládneme," deklaroval premiér.
Igor Matovič a Eduard Heger. Foto: TASR/Dano Veselský
Minister financií SR a líder OĽaNO Igor Matovič je presvedčený, že neústupčivý postup lídra SaS je motivovaný jeho osobnou antipatiou. "Mám pocit, že Sulík trpí voči mne posadnutou nenávisťou," povedal. Dodal, že on sám k nemu nič necíti. Tvrdí, že Sulík je odhodlaný povaliť vládu a očakáva, že dôjde na menšinovú vládu. Podľa neho už pred jedenástimi rokmi videl rovnaký scenár v prípade vlády Ivety Radičovej a mal pri tom rovnaký pocit.
Matovič nemá v úmysle odstúpiť, naopak, apeluje na Sulíka, aby dodržal svoj sľub, ktorý dal pri predošlej vládnej kríze, že odíde z vlády, ak Matovič odstúpi z postu premiéra. Tento sľub podľa neho nesplnil. Povedal tiež, že očakával Sulíkov návrh, že on sám odstúpi, ak Matovič odíde z vlády. Podľa ministra financií by Sulíkovi veľmi vyhovovalo, ak by bol mučeníkom, ktorý sa obetoval za odstúpenie Matoviča. Na otázku, či následne odíde aj on, zareagoval protiotázkou, prečo by mal a dodal, že na to nevidí najmenší dôvod. Richard Sulík by mal podľa neho urobiť krok späť. Návrh, aby odišli spoločne, minister financií odmieta.
Ďalší člen OĽaNO na rokovaniach, minister životného prostredia Ján Budaj, upozornil, že návrhy, ktoré OĽaNO dalo, zvýhodňujú menšieho koaličného partnera pred väčším. Pri takomto ústupku sa pýta, čo je teda skutočným dôvodom odchodu Sulíka z vlády, podozrieva ho zo snahy uniknúť pred zodpovednosťou.
14:35 Šeliga: Prešľapujeme na mieste, hovorili sme aj o nadchádzajúcej zime
Koalícia sa v sobotu na riešení krízy nedohodla. "Je to zaťaté," povedal poslanec strany Za ľudí Juraj Šeliga po sobotnom koaličnom stretnutí vo vládnom hoteli Bôrik. Potvrdil, že minister hospodárstva a líder SaS Richard Sulík ponúkol svoj odchod do parlamentu, ak zároveň odíde z funkcie aj minister financií Igor Matovič (OĽaNO), čo je požiadavkou SaS na zotrvanie vo vláde. V súvislosti s nadchádzajúcou zimou strana apeluje na hľadania riešenia koaličnej krízy.
"Trošku prešľapujeme na mieste," komentoval rokovanie Šeliga. Témou bola podľa neho aj nadchádzajúca zima. "Bude to asi najťažšia zima za posledných sto rokov. Aj o tom sme hovorili, nebolo to dnes len o Matovičovi a Sulíkovi. Tam zostalo miestami ticho v miestnosti," načrtol. Člen strany a štátny tajomník ministerstva investícií Dušan Velič navrhuje v tejto súvislosti pre Sulíka aspoň trojmesačnú výpovednú lehotu.
K piatim návrhom, ktoré predstavil premiér Eduard Heger (OĽaNO) na zlepšenie fungovania koalície, Šeliga povedal, že ide o typ úpravy, ktorý môže pomôcť. "Ale na konci dňa je to na rozhodnutí dvoch ľudí, či ten konflikt medzi sebou budú ďalej ťahať alebo nebudú," povedal. Načrtol, že jedným z Hegerových návrhov bolo, aby sa ani líder SaS, ani OĽANO nezúčastňovali na koaličných radách.
Jedným zo scenárov je menšinová vláda, pripustil Šeliga. Za ľudí sa podľa neho do nej nehrnie. Aby sa jej predišlo, je podľa neho potrebné, aby každý spravil krok späť. Vyzval na kompromisy. Strana Za ľudí je naďalej za štvorkoalíciu. Predčasné voľby nevidí ako riešenie. Ako podotkol Šeliga, boli by až budúci rok, čo by situáciu podľa neho nevyriešilo. K špekuláciám, že po prípadnom odchode SaS je kandidátom na ministra spravodlivosti, povedal, že si želá zotrvanie Márie Kolíkovej (SaS) na tomto poste.
Juraj Šeliga a Milan Krajniak. Foto: TASR/Dano Veselský
14:13 Kollár: Spor musia vyriešiť lídri OĽaNO a SaS bez ultimát
Predseda Národnej rady SR a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár ocenil po sobotňajšom rokovaní koaličných strán návrhy na zmeny v koaličnej zmluve, s ktorými prišiel predseda vlády SR Eduard Heger. Skonštatoval však zároveň, že k dohode nedošlo, keďže je podmienená ultimátom SaS na odchod ministra financií SR Igora Matoviča.
Kollár opätovne zdôraznil, že konflikt je založený na osobnom spore Matovič – Sulík. "Musia si to títo dvaja vyriešiť, no nemožno dávať ultimátum, každý musí nejako ustúpiť," povedal Kollár, pričom zdôraznil potrebu dohody a normálneho fungovania vlády vzhľadom na ťažké obdobie, ktoré Slovensko čaká. V prípade odchodu liberálov z vlády situáciu podľa Kollára zhoršuje ešte to, že SaS nechce podporiť predčasné voľby. "Ako budeme vládnuť s menšinovou vládou, čo budeme 20 mesiacov sedieť bez toho, aby sme vedeli prijať dôležité zákony, rozpočet, ako budeme vedieť valorizovať dôchodky?" pýta sa Kollár.
Boris Kollár. Foto: TASR/Dano Veselský
13:46 Sulík: Všetko speje k tomu, že podáme demisiu
Všetko speje k tomu, že ministri SaS podajú k 31. augustu demisiu. Predseda strany a minister hospodárstva Richard Sulík o tom informoval po sobotnom koaličnom stretnutí vo vládnom hoteli Bôrik. Ďalšie stretnutie má byť v piatok (26. 8.), Sulík v ňom však veľký zmysel nevidí. Ako komentoval, pozície sú jasné. V sobotu tiež Sulík navrhol svoj odchod z funkcie, ak to má byť cena za odchod Matoviča. Nemá však pocit, že by návrh zarezonoval.
"Všetko speje k tomu, že k 31. augustu podáme demisiu. Naším odchodom vláda nepadá, môže vládnuť ďalej. Návrhy, ktoré budeme považovať za rozumné, podporíme. Takýto istý prístup budeme čakať aj od našich bývalých koaličných partnerov," skonštatoval Sulík.
SaS trvá na odchode ministra financií a lídra OĽaNO Igora Matoviča z vlády. Body, ktoré predstavil premiér Eduard Heger, sú podľa Sulíka oproti tejto požiadavke "kozmetikou". "Sme pripravení o týchto bodoch diskutovať, sú to racionálne, rozumné riešenia, myslím si, že nájdeme dohodu, ale toto všetko až po tom, keď bude splnená naša základná požiadavka," vyhlásil Sulík.
Minister hospodárstva odmieta, že svojou rezignáciou chce utekať pred zodpovednosťou. Opätovne vyhlásil, že v aktuálnych náročných časoch sa nedá byť s Matovičom vo vláde. "Také chaotické vládnutie som nezažil," poznamenal. V predčasných voľbách riešenie nevidí.
Richard Sulík. Foto: TASR/Martin Baumann
Stretnutie v hoteli Bôrik malo prispieť k vyriešeniu koaličnej krízy. Spor vo vláde sa vyostril po tom, ako parlament prelomil veto prezidentky pri takzvanom protiinflačnom balíčku z dielne ministra financií a lídra OĽaNO Igora Matoviča. Liberáli prestali chodiť na koaličné rady, vypovedali koaličnú zmluvu a žiadajú prepracovanie novej. Ich požiadavkou je aj odchod Matoviča z vlády. OĽaNO to odmieta. SaS vyhlásila, že už nie je súčasťou koalície a ak sa do konca augusta nenaplnia jej požiadavky, ministri zo strany podajú demisiu.
11:30 Pčolinský: Pokiaľ vláda nefunguje, rýchlo treba urobiť predčasné voľby
Pokiaľ vláda nefunguje alebo nebude fungovať, rýchlo treba urobiť predčasné voľby. Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský to uviedol pred sobotným koaličným rokovaním vo vládnom hoteli Bôrik. Nechať v časoch energetickej krízy vládu bez väčšiny v parlamente nepovažuje za zodpovedné.
"Je dosť možné, že budeme musieť prijímať pomerne veľa tvrdých rozhodnutí súvisiacich práve s energetickou krízou, a som zvedavý, akým spôsobom takéto veci budú prechádzať v parlamente," podotkol. Spoliehať sa na podporu SaS v opozícii je podľa Pčolinského utópia. Verí, že na sobotnom stretnutí príde k posunu, ako upozornil, čas sa kráti.
Peter Pčolinský. Foto: TASR/Martin Baumann
11:24 Za ľudí: Vláda sa musí zaoberať problémami, nie osobnými škriepkami
Napriek tomu, že osobné animozity a škriepky možno aj v koaličnom partnerstve pochopiť, nesmú brániť tomu, aby vláda riešila zložité problémy, ktoré krajinu čakajú. Pred sobotňajším rokovaním koalície v Bôriku to uviedli predstavitelia strany Za ľudí Dušan Velič a Viera Leščáková.
"Nemôžeme strácať čas osobnými animozitami, ak máme riešiť energetickú bezpečnosť krajiny v nastávajúcom období," prízvukoval štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR Dušan Velič. "Verím, že to chápu aj naši partneri v koalícii," dodal.
Leščáková zdôraznila, že práve s ohľadom na výzvu pri zabezpečení energetických dodávok by minister hospodárstva Richard Sulík nemal opúšťať svoj post a mal by niesť počas vykurovacej sezóny zodpovednosť za rezort.
Viera Leščáková a Dušan Velič. Foto: TASR/Martin Baumann
Za ľudí na rokovaní nebude zastupovať predsedníčka strany Veronika Remišová, jej kolegovia ju ospravedlnili s poukázaním na nevyhnutný oddych po náročnom pracovnom programe v ostatnom období.
Fínska premiérka Sanna Marinová mala dobrý dôvod ísť do spoločnosti a oslavovať, pretože jej krajina vstupuje do NATO, vyhlásil jej poľský kolega Mateusz Morawiecki. Podporil tým právo Marinovej zabávať sa na večierku a reagoval na kritiku, ktorej fínska premiérka čelí vo svojej vlasti po tom, ako na verejnosť prenikli videá z osudnej noci. Informácie o tom priniesla tlačová agentúra Reuters.
"Premiérka má dôvod byť šťastná, pretože Fínsko vstupuje do NATO," povedal poľský premiér Morawiecki na tlačovej konferencii, keď dostal otázku o spomínaných videách.
"Takže ak premiérka Fínska pri tejto príležitosti vypila o trochu viac finlandie (vodky), a preto aj tancovala, nie je na tom nič hrozné," dodal Morawiecki.
Mateusz Morawiecki. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Videozáznamy 36-ročnej Marinovej, ako sa zabáva so známymi fínskymi celebritami – influencermi a umelcami, začali kolovať na sociálnych sieťach tento týždeň. Neskôr ich zverejnili aj médiá vo Fínsku a v zahraničí.
Tridsať členských krajín Severoatlantickej aliancie minulý mesiac podpísalo prístupové protokoly Švédska a Fínska – to obom severským štátom umožní vstúpiť do aliancie vyzbrojenej jadrovými zbraňami, keď toto rozhodnutie ratifikujú všetci členovia NATO.
Poľsko patrí k silným zástancom členstva Fínska v NATO.
Fínska premiérka Sanna Marinová v piatok povedala, že absolvovala test na prítomnosť drog. Ten od nej žiadali po zverejnení videa, na ktorom sa zabáva na večierku. Správu publikovali agentúra Reuters a webová stránka stanice BBC.
"Absolvovala som test na drogy a výsledky budú k dispozícii v priebehu týždňa," povedala Marinová na tlačovej konferencii. "Nikdy v živote som drogy neužívala," dodala.
Opoziční politici i členovia jej vládnej koalície premiérku vyzývali, aby podstúpila testy na drogy. Reagovali na vo štvrtok zverejnené video, na ktorom sa 36-ročná politička zabáva na večierku a ktoré vyvolalo kritiku.
"Verím, že ľudia majú pochopenie, že voľný čas a pracovný čas sa dajú oddeliť," povedala Marinová, ktorej vyjadrenia sprostredkovala BBC. Fínska premiérka tiež uviedla, že jej schopnosť vykonávať premiérske povinnosti nebola počas tej noci narušená.
"Som presvedčená, že moja schopnosť vykonávať funkciu bola skutočne dobrá," povedala a dodala, že v deň večierka nemala žiadne oficiálne stretnutia.
Marinová sa stala premiérkou v roku 2019 ako 34-ročná a odvtedy viackrát organizovala večierky vo svojej oficiálnej rezidencii.
V decembri 2021 čelila intenzívnej kritike za účasť na na tanečnej párty až do skorých ranných hodín, hoci vedela, že bola vystavená nákazlivému ochoreniu COVID-19. Prieskum verejnej mienky pre fínsku televíziu MTV3 v tom čase ukázal, že dve tretiny opýtaných pokladali noc strávenú vonku na zábave za "vážnu chybu" Marinovej.
Súkromní lekári považujú za trúfalosť spúšťať elektronické objednávanie na vyšetrenie v dobe nedostatku lekárov. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré poskytla Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR v reakcii na plánované zmeny z dielne rezortu zdravotníctva.
"V dobe absolútneho nedostatku ambulantných lekárov, špecialistov a rovnako aj primárnych pediatrov či gynekológov má niekto spúšťať elektronické objednávanie. Vnímame to ako veľkú trúfalosť," uviedli. Podľa asociácie absolútne nevhodný čas na takéto inovácie. "Je zarážajúce, že množstvo iných návrhov v programovom vyhlásení sa neplní a toto je teraz takpovediac na programe dňa," poznamenali lekári.
Pred zavedením nových inovácií je podľa nich nutné zabezpečiť funkčnosť elektronického výmenného lístka, "ktorý si v nemocnici nedokážu prečítať, o čom sme sa presvedčili počas druhej covidovej vlny," skonštatovala ASL. Poukázala tiež na to, že hlavne štátne nemocnice napriek opakovanému zabezpečeniu zdrojov pre informatizáciu nekomunikujú s Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI).
ASL kritizuje aj financovanie sektora. "Ambulantný sektor si na zrealizovanie eReceptov, ako i prispievania do eZdravia a aj v súčasnosti ePN musel nájsť prostriedky z vlastných zdrojov. Nedofinancovanie celého sektora je absolútnou katastrofou," uviedli lekári.
Okrem toho je podľa ASL potrebné najmä zabezpečiť v ambulanciách personál, ktorý by sa objednávaniu venoval. "Vždy musí byť na konci reťazca človek, ktorý priradí adekvátny termín podľa dôležitosti tak, aby neprichádzalo ku komplikáciám pre omeškanie," vysvetlili lekári.
Návrh, ktorý má priniesť objednávanie cez Národný informačný systém na objednávanie osôb v správe NCZI, predložilo ministerstvo zdravotníctva do medzirezortného pripomienkového konania. Elektronické objednávanie k lekárovi sa má rozšíriť okrem doplnkových aj na riadne ordinačné hodiny. Pacient by sa mohol objednať sám, urobiť by tak mohol aj jeho lekár i poisťovňa.
Nemecko by malo umožniť sprevádzkovanie zablokovaného plynovodu Nord Stream 2, "aby Nemci počas zimy nemrzli a priemysel neutrpel obrovské škody". Povedal to v piatok podpredseda nemeckého parlamentu Wolfgang Kubicki. Informuje o tom server Politico.
Plynovod Nord Stream 2 (Severný prúd 2) je už dokončený, Nemecko však po útoku Ruska na Ukrajinu koncom februára rozhodlo, že neumožní spustenie projektu do prevádzky. Teraz Kubicki, člen Slobodných demokratov (FDP), vyzval na spustenie plynovodu "v čo najkratšom čase," čo by Nemecku umožnilo naplniť zásobníky na zimu. To vyvolalo podráždené reakcie z Ukrajiny, kde minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba povedal, že "závislosť od ruského plynu zabíja".
Kubicki však vyhlásil, že "nevidí žiadny rozumný dôvod na nesprevádzkovanie plynovodu, keďže Nemecko aj tak odoberá plyn od Ruska prostredníctvom staršej plynovodnej tepny Nord Stream 1. Ten prechádza rovnakou trasou z Ruska do Nemecka po dne Baltického mora. "Dovoz ruského plynu prostredníctvom Nord Streamu 2 nie je o nič viac nemorálny ako jeho dovoz cez Nord Stream 1. Je to iba iné potrubie," povedal Kubicki.
Dodávky cez Nord Stream 1 klesli medzičasom na 20 percent jeho prepravnej kapacity, dôvodom čoho sú podľa plynárenského koncernu Gazprom sankcie Európskej únie a s tým spojené technické problémy na plynovode. Brusel aj Berlín však tieto tvrdenia odmietajú a poukazujú na politické dôvody výrazného zníženia dodávok.
Ilustračné foto: TASR/AP
Zožal kritiku
V tejto súvislosti Kubicki dodal, že sprevádzkovanie Severného prúdu 2 by ukázalo, či ruský prezident Vladimir Putin je ochotný zvýšiť dodávky plynu do Nemecka. Putin minulý mesiac v súvislosti s problémami dodávok cez Nord Stream 1 totiž uviedol, že "je k dispozícii ešte jedna trasa, ktorá je pripravená. Tou je plynovod Nord Stream 2. Stačí ho sprevádzkovať".
Okrem Ukrajiny vyhlásenia Kubického skritizovali aj niektorí členovia FDP. Ako povedala poslankyňa za FDP a predsedníčka výboru Bundestagu pre obranu Marie-Agnes Stracková Zimmermannová, "Nord Stream 2 je mŕtvy".
Rusko na tri dni zastavuje dodávky cez Nord Stream 1
Rusko zastaví na tri dni dodávky cez plynovod Nord Stream 1, cez ktorý sa dopravuje plyn po dne Baltského mora do Európy. Uviedli to agentúry DPA a Reuters. Aj toto oznámenie sa v piatok podpísalo pod ďalší rekordný nárast cien energetickej suroviny.
Koncern Gazprom v piatok uviedol, že od 31. augusta do 2. septembra úplne zastaví dodávky cez Nord Stream 1. Dôvodom je oprava jediného zostávajúceho funkčného kompresora na stanici Portovaja, ktorá by sa mala zrealizovať spoločne s expertmi Siemens Energy, tvrdí ruská firma.
Z dôvodu "rutinnej údržby" nepotečie v uvedenom období cez plynovod žiaden plyn smerom do Nemecka, uviedol Gazprom. Po ukončení odstávky bude cez plynovod opäť prúdiť 33 miliónov kubických metrov denne (m3), čo zodpovedá aktuálnym objemom, dodal ruský koncern.
Odstávka plynovodu, ktorý aj tak niekoľko týždňov vyžívaný len na 20 percent maximálnej kapacity, ešte výraznejšie naruší dodávky plynu do Európy sužovanej energetickou krízou. Takisto podporuje obavy, že Rusko môže pred zimnou sezónou dodávky úplne zastaviť.
Ceny zemného plynu v Európe medzičasom pokračovali v raste aj v piatok a druhý deň po sebe uzavreli obchodovanie na novom rekordnom maxime. Na konci týždňa ich podporilo práve oznámenie Gazpromu.
Referenčný kontrakt na plyn s dodávkou v septembri na burze v Amsterdame v piatok uzavrel na 244,55 eura za megawatthodinu (MWh). Cena referenčného kontraktu s dodávkou v najbližšom mesiaci sa už vo štvrtok (18. 8.) dostala na nový rekord a prekonala úroveň zo začiatku marca, keď prudko vzrástla po ruskom útoku na Ukrajinu.
Európske ceny plynu zaznamenali piaty týždeň rastu po sebe, čo je ich najdlhšia takáto séria od polovice decembra. Po oznámení Gazpromu, že od 31. augusta do 2. septembra pre opravu turbíny úplne odstaví plynovod Nord Stream 1, európsky referenčný kontrakt na plyn vyskočil až o 9 percent.
Energetická kríza v Európe sa zhoršuje a čoraz viac sa zvyšujú obavy, že stiahne ekonomiku regiónu do recesie. Situáciu na trhu v posledných týždňoch ešte zhoršilo extrémne teplo a sucho, ktoré narušilo riečnu dopravu a obmedzilo produkciu vodných elektrární.
Slovensko si v piatok pripomína 54. výročie začiatku sovietskej okupácie, ktorá sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Pri tejto príležitosti predniesla trojica našich najvyšších ústavných činiteľov prejav pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave.
Slovensko dnes o svojej budúcnosti rozhoduje slobodne a samo. Je možnosťou i povinnosťou konať tak, aby sa viac neopakovala dráma z augusta 1968. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla počas piatkovej pietnej spomienky pri príležitosti 54. výročia okupácie pred Univerzitou Komenského v Bratislave.
„Čelíme masívnej propagande, šíreniu lží, nenávisti. Sme vystavení snahe o rozdelenie na nepriateľské tábory. Osud však máme vo svojich rukách. Máme možnosť i povinnosť konať tak, aby sme už viac nezažili drámu z augusta 1968. Práve tento odkaz si máme v týchto dňoch pripomínať," vyhlásila prezidentka.
Ako skonštatovala, Slovensko dnes o svojej budúcnosti rozhoduje slobodne a samostatne. „Nežijeme v bipolárnom svete ako v roku 1968, keď nám štáty z druhej strany železnej opony nemohli nijako pomôcť. Stali sme sa súčasťou demokratického medzinárodného spoločenstva, ktoré pomáha napadnutej Ukrajine," uviedla Čaputová. Ako podotkla, kto iný by mal rozumieť ťažko skúšanej krajine ako tí, ktorých normalizovali pod hlavňami pušiek a tankov.
Za dôležité považuje hlava štátu pripomínať si udalosti spojené s okupáciou vojskami Varšavskej zmluvy a všetky obete. „Dodnes sú živé príbehy ľudí, ktorých poznačil august 1968 a následné normalizačné udalosti," poznamenala. V kontexte vojny na Ukrajine má podľa nej spomienka na udalosti roku 1968 potenciál aktuálnej hrozby.
Kollár: Okupácia bola zrada, demokracia je to najlepšie, čo dnes máme
Demokracia je to najlepšie, čo dnes máme. Obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy bol útok na suverenitu našej krajiny, snaha o potlačenie demokratizačných procesov a prejavov slobody a bola to aj zrada. Vyhlásil to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) počas rovnakej pietnej spomienky.
„Aj keď o krivdách a zverstvách minulosti sa rozpráva len ťažko, napriek tomu o tom hovoriť musíme. A ako vyspelý demokratický národ si minulosť musíme neustále pripomínať, pretože demokracia nie je darom, ktorý sme získali a už ho natrvalo máme, je to niečo, čo musíme neustále udržiavať," povedal Kollár.
Okupácia Československa podľa jeho slov dodnes nesie neutíchajúcu krivdu. Podčiarkol, že Slovensko nestratilo len tých, ktorých zabili vojaci, ale i tých, ktorí boli počas ďalších rokov väznení, perzekvovaní či unesení.
Stovky tisíc ľudských osudov bolo podľa jeho slov poznačených normalizáciou a zničené boli aj plány a predstavy o ďalšom živote vo voľnejšej spoločnosti. „Namiesto reforiem sa presadil len tuhý normalizačný režim, ktorý na viac ako dvadsať rokov zabrzdil spoločenský, politický i ekonomický vývin. Vďaka tomu dnes viem, že demokracia je to najlepšie, čo dnes máme. Vďaka hodnotám, ktoré prezentuje, máme slobodné voľby, môžeme sa zhromažďovať, vyjadriť svoju nespokojnosť, cestovať, spoznávať a najmä, môžeme spoločne pracovať na zlepšovaní našej krajiny," skonštatoval. Netreba však podľa neho zabúdať ani na padlých vojakov Červenej armády, ktorá nás oslobodila od fašizmu.
V súvislosti s aktuálnou situáciu poznamenal, že naši východní susedia zažívajú podobne bezprecedentný útok ruského režimu na ich slobodu a demokraciu. Upozornil, že každý, kto rozmýšľa použiť vojenskú silu alebo ju použije, mal by si plne uvedomiť, že vôľu po slobode a suverenite možno len ťažko zlomiť. „A tak, ako aj od nás museli sovietske vojská nakoniec odísť bez fanfár a slávnostných rečí, pevne verím, že to tak bude aj na Ukrajine," dodal.
Na snímke predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) sa prihovára počas pietneho aktu kladenia vencov pri príležitosti 54. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Premiér hovorí o paralele s Ukrajinou
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) na výročie okupácie hovoril o paralele so situáciou na Ukrajine. Okupáciu cudzích vojsk v slobodnej krajine podľa neho nemožno akceptovať. Najsilnejší odkaz okupácie vidí v sile ľudí, ktorí sa nevzdali, verili a napokon sa dočkali slobody.
„Pražská jar reprezentovala túžbu našich občanov po slobode, po lepšom živote," podčiarkol premiér a podotkol, že okupácia ju potlačila. „Túžili sme po slobode, po lepšom živote. A po tom istom túžia ľudia na Ukrajine," dodal. Paralelu s aktuálnou situáciou vidí aj v tom, že rovnako ako Moskva pri okupácii potrestala Československo, rovnako teraz potrestala Ukrajinu. „Moskva nedopriala slobodu občanom iného štátu," vyhlásil.
Heger poukázal aj na krehkosť mieru i slobody. „Sloboda je dnes napádaná nielen na Ukrajine. Sloboda je napádaná aj u nás. Dovolím si povedať, že Moskva dnes vedie hybridnú vojnu s Európou," povedal. Poukázal na dôsledky vojny na Ukrajine a energetickú krízu. Deklaroval, že vláda nenechá občanov bez pomoci.
Na snímke premiér SR Eduard Heger (OĽaNO) sa prihovára počas pietneho aktu kladenia vencov pri príležitosti 54. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Naď: Okupácia pošliapala snahy o liberalizáciu a demokratizáciu režimu
Okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy pošliapala akékoľvek snahy o liberalizáciu a demokratizáciu socialistického režimu. Uviedol to minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Obete okupácie si v piatok uctil na pietnej spomienke za účasti troch najvyšších ústavných činiteľov SR. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
"Nezabúdajme, že dnes takú, ešte horšiu, realitu prežívajú naši ukrajinskí priatelia bojujúci proti ruskej vojenskej agresii. Aj tam okupanti ničia obyčajným ľuďom sny a nádeje na lepšiu budúcnosť - presne tak, ako pred vyše polstoročím v Československu," upozornil Naď.
Ako pripomenul, v dôsledku okupácie zahynuli najmenej štyri stovky Čechov a Slovákov, medzi nimi aj trojica mladých ľudí, ktorí prišli o život počas paľby sovietskych vojakov pri budove Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí, kde sa konala spomienka. "Uctime si preto ich pamiatku, ktorá nám má pripomínať, aké dôležité je pre udržanie demokratických hodnôt postaviť sa neslobode, nespravodlivosti a útlaku," dodal minister.
Na snímke minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO) počas pietneho aktu kladenia vencov pri príležitosti 54. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Tanzánijská vláda dala nainštalovať na najvyššiu africkú horu Kilimandžáro vysokorýchlostný internet. Vo štvrtok o tom informoval tanzánijský minister pre informatizáciu Nape Nnauye, podľa ktorého bude internetové pripojenie prínosom najmä pre turistov a nosičov.
Tanzánijská štátna telekomunikačná spoločnosť zaviedla vysokorýchlostný širokopásmový internet na Kilimandžáro až do výšky 3 720 metrov ešte v utorok. Podľa ministra Nnauyeho bude internetové pripojenie do konca roka zavedené aj na vrchole hory, ktorý má 5 895 metrov.
"V minulosti bol výstup na Kilimandžáro bez internetu pre návštevníkov a nosičov nebezpečný," uviedol Nnauye. Teraz však budú mať turisti prístup k aplikáciám, ako Twitter, Instagram či WhatsApp, priamo počas výstupu.
Turizmus na Kilimandžáre je pre Tanzániu a jej susedný štát Keňu dôležitým zdrojom príjmov. Na vrchol najvyššej africkej hory sa totiž každoročne pokúša vystúpiť približne 35 000 ľudí.
Agentúra Reuters pripomína, že technológie prenikajú už aj do sveta horolezcov. Aj lezci, ktorí sa pokúšajú vystúpiť na najvyššiu horu sveta Mount Everest, sa môžu pripojiť na Wi-Fi, zdieľať fotografie či v prípade potreby privolať pomoc.
