Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zomrel David Kay, ktorý vyvrátil tvrdenia o zbraniach hromadného ničenia v Iraku

Vo veku 82 rokov zomrel na rakovinu zbrojný inšpektor David Kay, ktorý v roku 2003 viedol v Iraku inšpekciu americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) so záverom, že režim Saddáma Husajna nemal zbrane hromadného ničenia. Kay zomrel ešte 13. augusta vo svojom dome v americkom Ocean View, informoval denník The Washington Post.

Po prvej vojne v Perzskom zálive pôsobil v Iraku ako hlavný zbrojný inšpektor OSN a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Tímy OSN v 90. rokoch minulého storočia napokon zničili iracké zbrane hromadného ničenia a zastavili programy na ich vývoj. Husajn však medzinárodných inšpektorov v roku 1998 vykázal z Iraku a po útokoch na Spojené štáty 11. septembra 2001 americká vláda označila Irak za hrozbu pre Spojené štáty.

Po americkej invázii v marci 2003 a rýchlom zvrhnutí Husajnovho režimu vybrala CIA Kaya, aby viedol tím, ktorého úlohou bolo nájsť v Iraku zbrane hromadného ničenia. Kay na mieste zakrátko zistil, že v Iraku žiadne takéto zbrane neboli. CIA s jeho závermi nesúhlasila, a tak sa v januári 2004 rozhodol odísť z tohto postu.

Krátko nato si ho zavolal do Bieleho domu vtedajší americký prezident George W. Bush. Kay mu povedal, že aj keď sa v Iraku nenašli zbrane hromadného ničenia, inváziu schvaľuje, lebo oslobodila Iračanov od tyranského režimu. Americkí predstavitelia však odmietali Kayove závery o zbraniach hromadného ničenia s tým, že Husajn ich zrejme z krajiny vyviezol.

Kritike v súvislosti s neexistenciou zbraní hromadného ničenia v Iraku – ktoré boli hlavným dôvodom invázie – čelil aj britský premiér Tony Blair. Následne ustanovená britská komisia vedená lordom Robinom Butlerom zistila, že západné spravodajské služby sa príliš opierali o tvrdenia irackých disidentov a o irackých zbraniach hromadného ničenia mali nespoľahlivé informácie.

Jedným z kľúčových svedkov bol istý iracký prebehlík, ktorého tvrdenia boli krátko pred inváziou podkladom kľúčového prejavu vtedajšieho amerického ministra zahraničných vecí Colina Powella pred Bezpečnostnou radou OSN o údajnom zakázanom biologickom programe v Iraku. Ako napísal neskôr v knihe o tomto svedkovi novinár Bob Drogin, Kay po invázii strávil v Iraku niekoľko mesiacov hľadaním dôkazov pre tieto tvrdenia, aby napokon zistil, že boli vymyslené.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina a susedné štáty EÚ založili nový bezpečnostný formát. Patrí k nemu aj Slovensko

Ukrajina a niekoľko členských štátov Európskej únie založili takzvanú Kyjevskú iniciatívu na posilnenie svojej regionálnej spolupráce, oznámil v pondelok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Citovala ho tlačová agentúra DPA.

Medzi účastníkmi tejto iniciatívy vymenoval susedné štáty Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Maďarsko, ako aj pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litvu. Zelenskyj povedal, že dvere sú otvorené aj pre iné krajiny a môžu sa k formátu pridať.

Zelenskyj opísal Kyjevskú iniciatívu ako "veľmi sľubnú líniu našej práce v rámci euroatlantického zoskupenia", ale poskytol málo ďalších podrobností. Povedal len, že stredobodom tejto spolupráce budú bezpečnostné záležitosti.

Vo svojom videopríhovore sa ukrajinský prezident dotkol aj druhého ročníka Krymskej platformy – summitu, ktorý sa bude konať v utorok online a prejavy na ňom prednesú lídri Nemecka, Japonska, Kanady a NATO (Severoatlantickej aliancie).

Celkovo oznámilo prítomnosť na online summite vyše 50 účastníkov z Európy, Ázie, Afriky, ako aj z Južnej, Strednej a Severnej Ameriky.

Cieľom Krymskej platformy, založenej vlani, je dosiahnuť návrat Krymského polostrova pod zvrchovanosť Kyjeva. Ukrajina sa takto snaží zmobilizovať podporu pre tento cieľ.

Krymský polostrov, strategicky dôležité územie obmývané Čiernym morom, anektovalo Rusko v roku 2014, ale podľa medzinárodného práva je stále účasťou Ukrajiny.

(red)

Minúta  |  

Turecko sa pridáva k Číne a Indii. Zvýšilo dovoz ruskej ropy na viac než dvojnásobok

Turecko zvýšilo od začiatku tohto roka dovoz ruskej ropy v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška na viac než dvojnásobok. Ankara tak podobne ako India a Čína pomáha Rusku kompenzovať výpadky exportu na západné trhy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Obchod medzi Tureckom a Ruskom naberá od jari na obrátkach, keďže turecké firmy využili priestor, ktorý sa im uvoľnil po tom, ako sa západné spoločnosti museli pre sankcie voči Rusku z obchodov s ruskými firmami stiahnuť.

Čo sa týka samotnej ropy, od začiatku roka dosiahol dovoz z Ruska do Turecka viac než 200-tisíc barelov denne (1 barel = 159 litrov). Na porovnanie, za rovnaké obdobie minulého roka predstavoval turecký dovoz ropy z Ruska 98-tisíc barelov/deň.

Na druhej strane, dovoz ropy z Iraku, zo západnej Afriky či zo Severného mora Turecko znížilo. Pritom z Iraku a z nórskeho ložiska Johan Sverdrup turecké rafinérie v minulých rokoch dovoz zvyšovali, keďže cena ruskej ropy rástla. Po uvalení západných sankcií však začali Rusi svoju ropu predávať so zľavou, zatiaľ čo ropa zo Severného mora a z Iraku zaznamenala zvýšenie cien.

(tasr)

Minúta  |  

Medvede na Slovensku nie sú premnožené, vyšlo v štúdii ministerstva životného prostredia

Západokarpatská populácia medveďa hnedého má okolo tisícky jedincov a v poslednej dekáde sa veľmi nezmenila.

Medvede na Slovensku zrejme nie sú premnožené, citujú České noviny výsledky česko-slovenskej štúdie, ktorú si objednalo vedenie Ministerstva životného prostredia SR. Spolupracovala na nej Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) s Prírodovedeckou fakultou Karlovej Univerzity (PřF UK).

Experti zo ŠOP SR nazbierali počas dvoch vegetačných sezón viac než dvetisíc vzoriek medvedej srsti a trusu. Vedci z Prírodovedeckej fakulty UK potom vykonali analýzy DNA, aby odhadli početnosť a genetickú štruktúru populácie medveďov na Slovensku.

"Výsledok porovnania tejto štúdie s predchádzajúcim genetickým sčítaním je možné zhrnúť tak, že na Slovensku pravdepodobne nedochádza v poslednej dekáde k výrazným zmenám veľkosti populácie medveďa hnedého," uviedol Pavel Hulva z katedry zoológie PřF UK. Podľa aktuálneho odhadu mala v rokoch 2020 až 2021 západokarpatská populácia 1 056 jedincov.

Hoci je štandardné medializovať výsledky štúdií až po ich publikovaní vo vedeckom časopise, v tomto prípade urobil tím výnimku kvôli potrebe informovať verejnosť. Podľa vedcov možno predpokladať, že odhady aktuálnej aj staršej štúdie sa aj pri prípadných úpravách metodiky počas publikácie zásadne nezmenia. Rozdiely v početnosti by mali byť na úrovni štatistickej chyby.

Pre porovnanie, štátny podnik Lesy SR zriadený ministerstvom pôdohospodárstva zasa dlhodobo tvrdí, že medveď hnedý u nás nie je regulovaný. Jeho populáciu odhadujú lesníci cez dvetisíc jedincov, no toto číslo môže byť podľa nich na úrovni presahujúcej 2 800 kusov. S rovnakými číslami medvedej populácie operujú aj poľovníci.

(est)

Minúta  |  

Heger: Skutočná obeta je zotrvanie v koalícii a odchod Sulíka a Matoviča z koaličnej rady

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) naďalej tvrdí, že riešením krízy medzi vládnymi predstaviteľmi by bol odchod šéfa SaS Richarda Sulíka a lídra OĽaNO Igora Matoviča z koaličných rád. Zopakoval, že Slovensko potrebuje stabilnú vládu, ktorú tvorí štvorkoalícia.

"Odchod z rezortu a z koalície nie je obeta, to je v tomto prípade pohodlnosťou. Skutočná obeta je zotrvanie v koalícii a odchod z koaličnej rady, pretože tam sa robia tie najväčšie rozhodnutia, a ak teda tam je konflikt, toto by bola cesta," povedal Heger v pondelok novinárom.

Premiér zdôraznil, že odchodom Sulíka a Matoviča z koaličných rád by sa vyriešilo mnoho problémov. "Na vláde nám to funguje veľmi dobre a koaličná rada je posledné miesto, kde by tento konflikt vymizol. Možno osobné útoky na tlačových besedách a zo sociálnych sietí nevymiznú, ale to nám nebude brániť zodpovedne a profesionálne vládnuť," dodal.

Mrzí ho, že SaS ostáva v zaťatom móde. "Slovensko potrebuje stabilnú vládu, ktorá je podporovaná štvorkoalíciou a garantovanou väčšinou v parlamente," povedal s tým, že najbližšie dni bude venovať pozornosť rozhovorom so zástupcami SaS, aby došlo k dohode.

https://standard.sk/239656/premier-odvolanie-matovica-by-bolo-popularne-ale-nic-by-nevyriesilo-chce-dalej-rokovat/

Premiér podľa svojich slov komunikuje s predstaviteľmi SaS pravidelne. Informoval, že v pondelok popoludní sa má stretnúť so Sulíkom a jeho tímom z ministerstva hospodárstva v súvislosti s energetickými opatreniami na pomoc ľuďom. "Minister hospodárstva má spolu s tímom predstaviť konkrétne riešenia, ktoré sa potom budú pretavovať aj do opatrení, ktoré by boli schvaľované na vláde, prípadne aj v parlamente," skonštatoval.

Na víkendovom stretnutí vládnych predstaviteľov premiér predstavil návrhy na zmenu koaličnej zmluvy. Koaličné rady by mali byť bez Matoviča a Sulíka, pričom raz do mesiaca by boli koaličné rady iba s predsedami strán alebo ich zástupcami. Návrhy tiež hovoria o výmene štátnych tajomníkov ministerstva financií a hospodárstva, kreovaní rozhodcovskej komisie pri koaličných sporoch či sankciách v prípade nedodržiavania pravidiel.

https://standard.sk/239384/sulik-vsetko-speje-k-tomu-ze-podame-demisiu-lider-sas-trpi-voci-mne-posadnutou-nenavistou-vravi-matovic/

(tasr)

Minúta  |  

Euro stráca dych. Padlo pod hodnotu doláru

Spoločná európska mena sa v pondelok na krátky čas opäť dostala pod paritu s rastúcim dolárom. Negatívny vplyv na euro majú obavy zo zastavenia dodávok cez plynovod Nord Stream 1, čo by mohlo ešte prehĺbiť energetickú krízu v Európe.

Ďalším dôvodom oslabovania eura je vytrvalý rast dolára, ktorý podporujú dobré údaje z ekonomiky USA rovnako ako signály z americkej centrálnej banky (Fed), že bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky. Čínsky jüan sa po znížení sadzieb čínskou centrálnou bankou (PBOC) dostal na takmer dvojročné minimum.

Kurz eura v pondelok predpoludním padol až na 0,99945 USD/EUR, čo bolo najmenej od polovice júla.

Dôvodom oslabovania spoločnej európskej meny sú obavy z prehĺbenia energetickej krízy, ktorá môže stiahnuť ekonomiku eurozóny do recesie. "Férovú hodnotu eura poškodil energetický šok," uviedol hlavný devízový stratég banky ING Chris Turner.

Ruský koncern Gazprom v piatok (19. 8.) oznámil, že od 31. augusta do 2. septembra pre opravu turbíny úplne odstaví plynovod Nord Stream 1. To zvýšilo obavy, že plynovod by sa nemusel vrátiť do prevádzky v uvedenom termíne.

Dolárový index, ktorý meria jeho hodnotu voči košu šiestich dôležitých svetových mien, v pondelok predpoludním stúpol na 108,47 bodu, čo bolo najviac od 15. júla.

Počas minulého týždňa si dolár pripísal 2,33 percenta, čo bol jeho najlepší výkon od apríla 2020. Predstavitelia Fedu totiž zdôraznili, že centrálna banka musí pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb, aby skrotila vysokú infláciu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.