Srbsko odstupuje od usporiadania celoeurópskeho podujatia komunity LGBT, ktoré sa malo konať v septembri tohto roka. Podľa agentúry AFP to v sobotu oznámil prezident tejto balkánskej krajiny Aleksandar Vučič.
"Tá 'pride parade' – či už ako tú vec nazvete –, ktorá sa mala konať v septembri, bude odložená alebo zrušená," povedal Vučič na tlačovej konferencii v Belehrade.
Podľa Vučiča je Srbsko momentálne pod tlakom všetkých možných problémov vrátane napätia so svojou niekdajšou provinciou Kosovo alebo záležitostí týkajúcich sa energií či potravín.
"Jednoducho povedané, nemožno sa zaoberať všetkým. Niekedy inokedy, v šťastnejších časoch," nechal sa počuť Vučič.
Hostiteľom akcie EuroPride, pravidelného každoročného podujatia príslušníkov komunity LGBT, je vždy iné európske mesto. Tento rok mal tento "pochod hrdosti" organizovať Belehrad.
V rámci podujatia sa v meste, kde sa práve koná, usporadúva mnoho športových a kultúrnych akcií. EuroPride vyvrcholí víkendovým gay prideom, koncertmi či špeciálnymi klubovými večermi, ale aj vigíliou na pamiatku obetí choroby AIDS.
Prvý EuroPride sa konal v roku 1992 v Londýne a zúčastnilo sa ho okolo 100 000 ľudí. Vlani v auguste bol v Kodani a na budúci rok koncom leta má byť jeho usporiadateľským mestom Valletta, metropola ostrovného stredomorského štátu Malta.
AKTUALIZOVANÉ Požiadavka SaS na odchod lídra OĽANO a ministra financií Igora Matoviča z vlády nebola splnená, ministri za SaS preto podajú demisiu najbližšiu stredu (31. 8.) po rokovaní vlády. Po piatkovom stretnutí koalície to povedal líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík. Ďalšie koaličné rokovania podľa neho nemajú zmysel. Oznámil, že poslanci SaS pomôžu otvoriť septembrovú schôdzu a podporia na nej vládne návrhy, ktoré budú v prvom čítaní.
"Nepadli dnes žiadne nové návrhy, iba sme boli dotazovaní zo strany OĽANO, ako sa budeme v určitých situáciách správať," povedal Sulík novinárom s tým, že zaznela aj otázka, ako sa zachová SaS pri štátnom rozpočte.
Podľa Sulíka môže koalícia ťažko rátať s ich podporou, keď je súčasťou štátneho rozpočtu miliardový výdavok, ktorý je dôvodom, kde Matovič spolu s "fašistami" prelomil veto prezidentky Zuzany Čaputovej. "Bude musieť dôjsť ku korektúram, alebo nemôžu rátať s našimi hlasmi," povedal o rozpočte.
Ministri za SaS očakávajú, že prezidentka prijme ich demisie 8. septembra. Sulík dodal, že štátni tajomníci na rezorte hospodárstva sú ochotní ostať na svojich postoch jeden alebo dva týždne.
"Prisľúbili sme, že septembrovú schôdzu otvoríme, z dôvodu, že sa schvaľuje prístup Fínska a Švédska do NATO, a po druhé, tie návrhy, ktoré prešli vládou predvčerom, podporíme v prvom čítaní," priblížil šéf SaS s tým, že predložia aj "cestovnú mapu" k energetike. Pokiaľ koalícia niečo bude chcieť, bude musieť s SaS vyjednávať. "Budeme opozičnou stranou, budeme konštruktívni," povedal.
Matovič vraj nezmyslami ničí krajinu
Zdôraznil, že jeho strana urobila všetko, čo bolo v únosných mantineloch. "Krajinu čakajú problémy, sme k dispozícii, neutekáme pred zodpovednosťou, opakovane sme im hovorili, nech Igor Matovič odíde z vlády a my štyria ostaneme a preberieme plnú zodpovednosť za naše rezorty," dodal s tým, že neurobiť nič a ostať "tam" a pozerať sa, ako Matovič ničí krajinu svojimi nezmyslami, je tiež obrovská záťaž pre krajinu.
Sulík zároveň uviedol, že ďalšie rokovanie koalície by už nemalo význam. Predstaviteľov SaS prekvapilo, že pre kolegov bol odchod Matoviča záležitosť, o ktorej sa nesmie diskutovať. Sulík upozornil, že odchod štyroch ministrov za SaS zanechá stopy, keďže bude potrebné nominovať aj mnohé ďalšie pozície v rámci rezortov.
Na snímke zľava ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (SaS), minister hospodárstva SR a predseda SaS Richard Sulík a minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) na chodbe počas koaličných rokovaní vo vládnom hoteli Bôrik v Bratislave 26. augusta 2022. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Kollár: Pokračovanie vlády v tejto podobe nemá zmysel
Pokiaľ sa nebude dať fungovať v menšinovej vláde, nebude mať jej pokračovanie zmysel. Po piatkovom rokovaní koalície vo vládnom hoteli Bôrik to zas povedal predseda Sme rodina a parlamentu Boris Kollár. Za dôležité považuje riešiť prípravu na energetickú krízu. Ak štát nebude vedieť pomôcť ľuďom, treba podľa neho predčasné voľby.
"Pokiaľ vláda nebude vedieť vládnuť, prijímať zákony, pomôcť ľuďom, bude to treba zhodiť a pustiť ku kormidlu nových 150 poslancov, ktorí to budú vedieť," vyhlásil pred novinármi Kollár. Nádej podľa neho umrie vtedy, keď SaS naozaj odíde. V tom prípade sa začiatkom septembra stretne predsedníctvo Sme rodina, na ktorom sa dohodne o ďalších krokoch. O ďalších ministerských postoch pre Sme rodina špekulovať nechcel. "S tromi poslancami nemôžete mať ani jedno ministerstvo," odpovedal Kollár na otázku, či Za ľudí môže získať ďalšie ministerstvo. Zároveň povedal, že oslovil Ivana Korčoka, aby pokračoval na ministerstve zahraničných vecí. Líder SaS Richard Sulík už vyhlásil, že z vlády odchádzajú všetci nominanti SaS.
Piatkové stretnutie podľa neho prinieslo rozhovory o tom, ako sa bude SaS správať, ak nadobro odíde z koalície. Ocenil, že SaS podporí vládne návrhy v prvom čítaní. "Pre nás je najdôležitejšia vec vyriešiť ceny elektrickej energie," zdôraznil Kollár s tým, že pokiaľ štát veľmi rýchlo nevyrieši problém s energiami, bude kolabovať hospodárstvo. Rozhovory sa podľa neho týkali toho, či Sulík pripraví kroky, ako sa pripraviť na krízu.
Predseda strany Sme rodina Boris Kollár počas tlačovej konferencie po koaličných rokovaniach. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Premiér: Do poslednej chvíle sa budem usilovať o zachovanie štvorkoalície
Koaličné rokovania o riešení vládnej krízy mali podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) význam, chce si počkať do 31. augusta, keď sa skončí ultimátum strany SaS. Pred novinármi opätovne zopakoval, že sa do poslednej chvíle bude usilovať o zachovanie štvorkoalície. Zároveň dodal, že sa pripravujú aj na scenár, ak SaS odíde z vlády.
Premiér povedal, že piatkové stretnutie bolo primárne o energetickej kríze. "Ako partneri si veľmi dobre uvedomujeme, že to, čo nás spája, v období, do ktorého ideme, je zodpovednosť," skonštatoval.
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) si podľa svojich slov nevie predstaviť, že by SaS bola opozíciou voči "garnitúre demokratov" a bola by v opozícii. Zároveň kritizoval, že líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík odchádza z rezortu, keď sám povedal, že sa naň valí snehová guľa v podobe energetickej krízy.
Stále dúfa aj Remišová
Do poslednej chvíle bude strana Za ľudí presadzovať štvorkoalíciu. Vyhlásila to šéfka Za ľudí Veronika Remišová po ďalšom koaličnom rokovaní. Mrzí ju, že stretnutie sa skončilo vyhlásením lídra SaS Richarda Sulíka, že jeho strana odchádza do opozície. Zdá sa jej, že niektorým politikom nehovorí nič zodpovednosť za krajinu v čase blížiacej sa energetickej krízy. Myslí si, že na rokovaniach o štátnom rozpočte sa bude lámať to, či má vláda ďalej význam.
"Veľmi by som si želala, aby sa do 31. augusta Richard Sulík obzrel ešte raz dozadu, obzrel sa na časy, keď vstupoval do politiky, prečo tam vstupoval a prečo vstupoval do koalície," povedala novinárom Remišová. Hoci má koalícia chyby, je podľa nej lepšia ako napríklad koalícia so Smerom-SD či mimoparlamentným Hlasom-SD.
Ak SaS odíde z vlády, Za ľudí zvolá predsedníctvo a predloží partnerom svoje priority. Pre Za ľudí je dôležité riešenie energetickej krízy, pokračovanie politiky rozviazaných rúk pre orgány činné v trestnom konaní, a tiež nespochybniteľná zahraničnopolitická proeurópska orientácia Slovenska.
Na snímke predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová po koaličných rokovaniach vo vládnom hoteli Bôrik v Bratislave 26. augusta 2022. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Hlas chce od poslancov rozhodnutie o predčasných voľbách už v septembri
Mimoparlamentná strana Hlas-SD opakovane vyzýva poslancov Národnej rady SR, aby na septembrovej schôdzi umožnili zmenou ústavy konanie predčasných parlamentných volieb. V súvislosti s neúspechom koaličných rokovaní poukazuje na absenciu politického alebo ústavného nástroja, ktorý by dostal lídra OĽANO Igora Matoviča z vlády. Informovala o tom hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.
Koaličný krach podľa lídra Hlasu a nezaradeného poslanca Petra Pellegriniho dokázal, že päť miliónov občanov Slovenskej republiky skáče už dva a pol roka tak, ako Igor Matovič píska. "Jeden jediný, vážne narušený človek so svojou schránkovou firmou dokázal rozvrátiť Slovensko a niet možnosti, ako to zastaviť. Toto nemá absolútne nič spoločné s demokraciou a vôľou ľudu," poznamenal.
Požiadavka SaS na odchod lídra OĽANO a ministra financií Matoviča z vlády nebola splnená, ministri za SaS preto podajú demisiu najbližšiu stredu (31. 8.) po rokovaní vlády. Po piatkovom stretnutí koalície to povedal líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík. Ďalšie koaličné rokovania podľa neho nemajú zmysel.
Politická strana Kresťanská únia – klub hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) podáva návrh zákona, ktorým navrhuje obmedziť predaj v maloobchode počas väčšiny nedieľ v roku. Poslanci tak reagujú na aktuálny stav, keď podľa údajov Eurostatu pracujú Slováci počas nedieľ najviac zo všetkých krajín Európskej únie aj napriek tomu, že nedeľa je dňom pracovného pokoja. V tlačovej správe o tom informovala Katarína Poláčková.
„V západnej Európe je štandardom, že v nedeľu sú obchody zavreté, respektíve otvorené len za mimoriadnych okolností. Nedeľný predaj v súčasnosti obmedzuje Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Dánsko, Nórsko, Grécko, Malta, Španielsko a po novom aj Poľsko," tvrdia v Kresťanskej únii.
Podľa poslanca Národnej rady (NR) SR za Kresťanskú úniu Richarda Vašečku chcú zákonom vytvoriť Slovákom priestor na oddych a čas s rodinou. „Maloobchody by ostali v nedeľu otvorené len posledné tri nedele pred Vianocami a v nedeľu pred začiatkom školského roka. Zároveň by sa obchody otvorili počas niekoľkých štátnych sviatkov, pokiaľ nepripadnú na nedeľu," tvrdia poslanci.
Prieskum z roku 2020 tvrdí, že až 80 percent občanov chce, aby obchody ostali v nedeľu zatvorené aj po pandémii. Za nedeľné voľno hlasovalo aj 88 percent pracovníkov v maloobchodných predajniach. „Ďalším benefitom navrhovanej zmeny je možnosť šetrenia energií, ktorých ceny zaznamenali z pohľadu obchodníkov v poslednom období neskutočný rast," uviedol Vašečka, ktorý doplnil, že pod návrh sa podpísalo 13 koaličných poslancov.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) spoločne s predsedom vlády Poľska Mateuszom Morawieckim oficiálne otvorili prepojovací plynovod Poľsko - Slovensko, ktorý zabezpečí diverzifikáciu v dodávkach plynu. Obaja premiéri zdôraznili bezpečnostný rozmer nového plynovodu. Ten umožní výrazne znížiť závislosť krajín strednej Európy od dodávok ruského plynu.
"Práve väzba od severu na juh, ktorú sme práve týmto dovŕšili, nám poskytuje nový pocit bezpečia. Poskytuje nám pocit slobody, že môžeme nadobudnúť alternatívu, ktorá nebude závislá od ruského plynu," uviedol Heger.
Poľský premiér označil prepojenie za "plynovod mieru" a zároveň kritizoval energetickú politiku Nemecka, najmä výstavbu baltského plynovodu Nord Stream 1 a 2, ktorá zvýšila závislosť Európy od Ruska. Poľsko už dlhodobo upozorňovalo na riziká spojené s touto závislosťou. V posledných piatich rokoch sa mu vybudovaním prepojení s Nórskom či LNG terminálu podarilo od ruského plynu bez ekonomických strát odpojiť.
Prepojovací plynovod má dĺžku približne 164 kilometrov (km). Na poľskej strane je to 61,3 km, dĺžka slovenskej časti je 103 km od štátnej hranice po kompresorovú stanicu Veľké Kapušany. Plynovod je už dimenzovaný aj na prepravu zemného plynu s prímesou vodíka, keďže slovenský prepravca, akciová spoločnosť eustream, sa pridal k paneurópskej iniciatíve European Hydrogen Backbone. Výstavba projektu sa začala na jeseň 2018 a je spolufinancovaná z európskych prostriedkov. Kapacita plynovodu je približne päť miliárd kubických metrov plynu ročne.
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) na tlačovej konferencii po oficiálnom spustení plynovodu ocenil, že pred šiestimi rokmi kompetentní o jeho výstavbe rozhodli. "Len kapacita tohto prepojenia zodpovedá celoročnej spotrebe Slovenska a opačným smerom do Poľska je možné exportovať ešte o niečo viac a toto výrazne prispeje k tomu, aby závislosť od ruského plynu výrazne klesla, respektíve klesla úplne na nulu," povedal Sulík. Pripomenul, že Slovensko už má plynovodné prepojenie na všetky susediace krajiny.
Prepravca plynu eustream spresnil, že štart riadnej komerčnej prevádzky plynovodu je naplánovaný na október tohto roka. "Jeho včasné dokončenie je dôležitým signálom pred blížiacou sa vykurovacou sezónou, pretože otvára nové možnosti zásobovania našich trhov," povedal generálny riaditeľ spoločnosti eustream Rastislav Ňukovič. Zdôraznil, že realizácia sa podarila aj vďaka pretrvávajúcej podpore súkromného i štátneho akcionára spoločnosti.
Záporožskú atómovú elektráreň, ktorú od marca okupujú ruské jednotky, vo štvrtok odpojili a následne opäť zapojili do prenosovej sústavy.
O odpojení elektrárne najskôr informovala ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom. Popoludní boli ale dodávky elektriny zo Záporožskej atómovej elektrárne opäť obnovené, o tom zse informoval Rusmi dosadený gubernátor Záporožskej oblasti Jevgenij Balickij.
"V dôsledku útoku ukrajinských ozbrojených formácií na elektrické vedenie v areáli Záporožskej atómovej elektrárne prišlo k požiaru v bezpečnostnej zóne vedenia s napätím 750 kilovoltov. Požiar bol spôsobený skratom na vedení," vyhlásil Balickij. Ako pokračoval, zabezpečovacie relé následne odpojilo od prenosovej siete dva v súčasnosti fungujúce bloky jadrovej elektrárne. Záporožská oblasť tak ostala bez dodávok elektriny.
"Okamžite po uhasení požiaru bol zapojený do prevádzky jeden blok. V súčasnosti pokračujú práce na obnovení dodávok elektriny do oblasti a zapojení druhého bloku," vysvetlil Balickij.
Keď predtým Ukrajinci informovali o odpojení elektrárne, volili tvrdý slovník: "Konanie votrelcov viedlo po prvý raz v histórii elektrárne k jej úplnému odpojeniu z prenosovej sústavy," vyhlásil Enerhoatom na sociálnej sieti Telegram s tým, že v areáli došlo v dôsledku "rašistického ostreľovania" k viacerým požiarom. Slovo 'rašizmus' je ukrajinským neologizmom označujúcim 'ruský fašizmus'.
Atómová elektráreň teraz podľa Enerhoatomu pre vlastné potreby používa elektrinu z ukrajinskej siete prostredníctvom spojenia so Záporožskou tepelnou elektrárňou, najväčšou na Ukrajine, ktorá sa takisto nachádza v Enerhodare.
Záporožská atómová elektráreň je najväčšou elektrárňou svojho druhu v Európe. Ruské invázne sily ju obsadili ešte v marci. Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú z ostreľovania tejto elektrárne, ktoré poškodilo niektoré jej objekty. (tasr)
Strana Za ľudí bude apelovať na SaS, aby v koalícii ostala, pripraviť sa však podľa jej líderky a vicepremiérky Veroniky Remišovej treba na všetky alternatívy. Podotkla, že aj "v oslabení sa dá uhrať výsledok". Strana Za ľudí sa chce podľa jej slov sústrediť na plnenie programového vyhlásenia vlády či zvládanie aktuálnej energetickej krízy, stretnúť sa chce aj s koaličnými partnermi.
"Takto o týždeň sa stane to, že buď sa dohodneme a budeme pokračovať v plnom obsadení, alebo SaS z koalície odíde a budeme v oslabení. Aj v oslabení sa dajú dať góly, aj v oslabení sa dá uhrať výsledok," vyhlásila Remišová. Deklarovala, že predstavitelia jej strany budú aj v piatok (26. 8.) presviedčať liberálov, aby zotrvali v koalícii.
Považuje však za pravdepodobné, že SaS o týždeň koalíciu opustí. Preto sa chce stretnúť s koaličnými partnermi, s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO), lídrom OĽaNO a ministrom financií Igorom Matovičom i s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina), aby si jasne povedali, ako fungovať ďalej, aké sú ich priority a červené čiary. "Máme jasnú predstavu fungovania so SaS, aj predstavu, ako fungovať bez SaS, akým spôsobom chceme, aby boli nastavené procesy vládnutia," uviedla.
Otázka mien nových ministrov po prípadnom odchode SaS podľa Remišovej bude aktuálna, keď sa to udeje. Nepovedala, či je medzi návrhmi na nového ministra spravodlivosti Juraj Šeliga (Za ľudí). Neuviedla ani, či bude mať strana Za ľudí záujem aj o iné ministerstvo.
Štvrtkové stretnutie ministra hospodárstva a lídra SaS Richarda Sulíka s predsedom opozičného Smeru-SD Robertom Ficom v súvislosti s energetickou krízou považuje Remišová za zbytočné. Sulík mal podľa nej skôr sedieť za stolom s koaličnými partnermi.
Fico: Pomoc ľuďom a firmám s cenami energií zo strany MH a vlády podporíme
Opozičná strana Smer-SD v parlamente podporí všetky opatrenia Ministerstva hospodárstva (MH) SR a vlády smerujúce k pomoci ľuďom a firmám zasiahnutým vysokými cenami energií. Po štvrtkovom rokovaní s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS) to povedal predseda strany Robert Fico.
"Čo bude mať hlavu a pätu zo strany ministra hospodárstva, vlády, my podporíme v parlamente, lebo teraz nie je čas na hry," povedal Fico. Upozornil na hroziace ďalšie zdražovanie základných potravín či zastavenie výroby viacerých energeticky náročných podnikov.
So Sulíkom rozoberal Fico rozhodnutia o všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) v súvislosti s elektrinou a plynom, ktoré v stredu (24. 8.) Sulík predložil na vládu, no rokovanie o nich bolo prerušené. "Ak bude potrebné k tomu v parlamente podporiť akékoľvek návrhy zákonov, Smer-SD podporí návrhy zákonov, pretože my musíme chrániť domácnosti," dodal Fico.
Robert Fico prichádza na stretnutie na úrovni predsedov politických strán s ministrom hospodárstva a predsedom SaS Richardom Sulíkom. Foto: TASR/Jaroslav Novák.
Nie vo všetkom sa však Sulík s Ficom zhodli. Slovensko podľa expremiéra musí hľadať zdroje na podporu obyvateľov tam, kde sú. Zopakoval požiadavku na zdanenie bánk či energetických spoločností.
Rezort hospodárstva zdôraznil, že stretnutie malo výlučne informatívny charakter, keď zástupcovia rezortu hospodárstva zodpovedali otázky Roberta Fica k energetike. "Roberta Fica som sa rozhodol prijať, pretože téma energetiky bola v parlamente preberaná už niekoľkokrát a práve zo strany Roberta Fica som sa stretol s množstvom nepravdivých alebo prekrútených aj technických údajov. Som presvedčený, že politickej debate môže len a len prospieť, keď sa bude diskutovať o reálnych a existujúcich otázkach," uviedol po stretnutí Sulík.
Politologička Világi: Nie je celkom zrozumiteľné, čo by mali návrhy premiéra vyriešiť
Z hľadiska fungovania moci a koaličných vlád nie je celkom zrozumiteľné, čo by mali vyriešiť návrhy premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), ktoré prezentoval po poslednom rokovaní koaličných strán. Vyplýva to z vyjadrenia politologičky z Univerzity Komenského v Bratislave Anety Világi. Predseda vlády navrhol napríklad, že lídri SaS Richard Sulík a OĽaNO Igor Matovič nebudú chodiť na koaličné rady a tiež zriadenie rozhodcovskej komisie, ktorá by riešila koaličné spory.
"Z hľadiska komunikačného to jasné je, OĽANO sa dlhodobo snaží komunikovať, že ide o personálny problém Igora Matoviča a Richarda Sulíka, a teda ponúka riešenie, ktoré stiahne tieto dve konkrétne osoby. Z pohľadu fungovania koalície si neviem predstaviť, že by toto bolo skutočne riešením a nielen kozmetickou náplasťou," uviedla Világi.
olitologička vysvetlila, že politické strany sú v podstate organizácie súťažiace o moc, navzájom si konkurujú. "Spolupráca medzi politickými stranami teda nie je úplne prirodzenou vecou a práve preto, že náš volebný systém zvyčajne generuje volebný výsledok, ktorý núti strany spolupracovať v koalícii, vytvorila sa neformálna inštitúcia – koaličná rada," priblížila Világi.
Úlohou koaličnej rady bolo, podľa slov politologičky, na úrovni lídrov koaličných strán dohodnúť postup, kompromisy a vyjasniť si nesúhlasné stanoviská tak, aby koalícia navonok, smerom k parlamentu či verejnosti, mohla vystupovať jednotne. "Nie je to náhoda, že sa na koaličnej rade zúčastňujú lídri koaličných strán. Oni majú v rámci strán autoritu a od lídra sa očakáva, že dohodu z rady prenesie na pôdu danej koaličnej strany, medzi jej poslancov a členov administratívy," podčiarkla Világi.
V súvislosti s návrhom premiéra zriadiť rozhodcovskú komisiu tvorenú tromi zástupcami politických strán sa politologička pýta, akú by mali autoritu.
V závode spoločnosti Duslo Šaľa došlo v stredu (24. 8.) k výbuchu. Zranili sa dvaja Ukrajinci, pričom jeden z nich sa nachádza v ohrození života a je v umelom spánku. Prípadom sa zaoberá polícia.
K výbuchu došlo, keď jeden z pracovníkov, 28-ročný Ukrajinec, pílil veko nádoby, ktorá bola pod tlakom. Tá následne explodovala. Výbuch na pracovisku zasiahol dvoch mužov, tiež z Ukrajiny, ktorí sa zdržiavali v bezprostrednej blízkosti. O udalosti informoval portál tvnoviny.sk.
Následkom výbuchu jeden z nich prišiel o ruku. Zraneného Ukrajinca vo vážnom stave letecky transportovali do nemocnice v Nitre, kde podstúpil operáciu. Aktuálne leží na oddelení ARO, je v umelom spánku a stále v ohrození života.
Druhému z Ukrajincov výbuch vážne poškodil sluch.
Polícia v súvislosti s touto udalosťou začala trestné stíhanie.
Ako funguje rýchla zdravotná pomoc? Aké druhy sanitiek jazdia v Trenčianskom kraji? Prečo je dôležité, aby čo najviac ľudí vedelo zranenému človeku poskytnúť prvú pomoc? Svoje skúsenosti a pekné aj menej pekné zážitky nám v najnovšom podcaste na terajsok.sk porozpráva lekár a záchranár Jakub Hamšík.
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) plánuje podať svoju demisiu budúcu stredu (31. 8.) po rokovaní vlády. Povedal to novinárom na brífingu počas zasadnutia vládneho kabinetu. Sulík nevidí priestor, kam by sa mohli v koaličných rokovaniach posunúť.
Podľa Sulíka sa dá diskutovať o návrhoch premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) až po tom, ako by líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič odišiel z vlády. "O návrhu vieme diskutovať, niečo je zbytočné, s niečím nesúhlasíme, s niečím si vieme predstaviť, že budeme súhlasiť. Akákoľvek debata k týmto bodom, ako by mohla fungovať koaličná rada a vôbec spolupráca, má pre nás zmysel až po tom, ako Igor Matovič odstúpi z pozície ministra financií a opustí vládu," povedal Sulík novinárom. "Na základe všetkých signálov sa toto nestane, tak 31. augusta po vláde pôjdem podať demisiu," doplnil.
Minister podľa svojich slov ráta so všetkými alternatívami, za najpravdepodobnejšiu označil podanie demisie. Priblížil, že budúcu stredu pôjde do podateľne prezidentskej kancelárie podať demisiu. "Prezidentka musí prijať demisiu, nie mňa, predpokladám, že to jej potrvá niekoľko dní. Nie som s ňou presne dohodnutý," dodal.
Naď: s Tarabom nerokujeme
Premiér svoje stanovisko nemení. Podľa vlastných slov robí všetko pre to, aby zachoval štvorkoalíciu. Na odchod SaS z vlády sa však pripravuje. Zároveň ho mrzia reči Sulíka o tom, že stretnutia koalície, ktoré majú za cieľ krízu vyriešiť, sú festivalom strateného času. "Tie slová vyjadrujú jeho postoj, čo ma o to viac mrzí, pretože v tomto čase potrebujeme byť zodpovední a profesionálni," poznamenal.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) deklaroval, že hnutie OĽaNO s nezaradeným poslancom Tomášom Tarabom či kuffovcami o podpore v parlamente nijakým spôsobom nekomunikuje a na ničom sa nedohaduje.
Pokračovanie štvorkoalície preferuje podľa ministra práce Milana Krajniaka aj Sme rodina. Ak sa koalícia nedohodne, hnutie sa k situácii vyjadrí po zasadnutí predsedníctva, povedal.
Dohoda v nedohľadne
Spor vo vláde sa vyostril po tom, ako parlament prelomil veto prezidentky pri tzv. protiinflačnom balíčku z dielne Matoviča. Liberáli prestali chodiť na koaličné rady, vypovedali koaličnú zmluvu a žiadajú prepracovanie novej. Ich požiadavkou je aj odchod Matoviča z vlády. OĽaNO to odmieta. SaS vyhlásila, že už nie je súčasťou koalície a ak sa do konca augusta nenaplnia jej požiadavky, ministri zo strany podajú demisiu.
Premiér zvolal doteraz dve stretnutia koalície vo vládnom hoteli Bôrik, no riešenie koaličnej krízy nepriniesli. Heger na poslednom stretnutí predložil viacero návrhov, ktoré majú stabilizovať situáciu v koalícii. Predstavitelia koalície sa majú stretnúť aj koncom tohto týždňa.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok na online samite Krymskej platformy, ktorú otvoril ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, opätovne vyjadrila podporu Slovenska Ukrajine. Na samite spolu s ďalšími svetovými lídrami zároveň vyzvala Rusko, aby bezodkladne ukončilo okupáciu Krymu a mesta Sevastopoľ. Hlava štátu o tom informuje na sociálnej sieti.
Od Ruska žiadajú taktiež rešpektovanie ľudských práv všetkých obyvateľov polostrova vrátane etnických Ukrajincov a krymských Tatárov a ukončenie perzekúcie všetkých, ktorí nesúhlasia s ilegálnou okupáciou Krymu.
"Krym je Ukrajina. Zákon je zákon. Takto jednoducho sa dá zhrnúť základné posolstvo z druhého ročníka tohto samitu. V spoločnom vyhlásení sme uviedli, že zvrchovanosť a územná celistvosť Ukrajiny musia byť plne rešpektované," uviedla prezidentka.
Na samite organizovanom ukrajinskou vládou vystúpil okrem iných aj nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron, poľský prezident Andrzej Duda i predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Taktiež japonský premiér Fumio Kišida či kanadský premiér Justin Trudeau. Podľa slov Čaputovej sa k virtuálnemu podujatiu pripojilo takmer 60 svetových lídrov, medzi nimi predstavitelia štátov G7, EÚ, NATO, ako aj viacerých štátov Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.
Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali v auguste, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 19,2 percenta. Nasleduje Smer-SD so ziskom 14,9 percenta a SaS s 13,1 percentami hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.
Progresívne Slovensko by skončilo štvrté so ziskom 9,9 percenta. Nasleduje OĽaNO s 8,4 percentami a KDH so ziskom 6,9 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostalo aj Sme rodina so 6,6 percentami a tiež Republika s 5,3 percentami hlasov.
Pred bránami parlamentu by ostala SNS so ziskom 4,1 percenta a tiež strana Aliancia s 2,5 percentami. Do NRSR by sa nedostali ani ĽSNS, Za ľudí a Maďarské fórum (zhodne po 2,1 percenta), či Dobrá voľba a Umiernení (1,2 percenta).
Pod hranicou jedného percenta by sa ocitli Socialisti.sk a Spolu (zhodne po 0,3 percenta), Slovenské hnutie obrody, Strana zelených, ODS, KSS a Slovenský patriot by získali zhodne po 0,2 percenta.
Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal v parlamente 34 mandátov, Smer-SD 27 a SaS 23. Progresívne Slovensko by malo 18 kresiel a OĽaNO 15. S 12 poslancami by bolo v parlamente KDH a Sme rodina, Republika by obsadila deväť kresiel.
Prieskum agentúry AKO pre televíziu Joj ukázal, že 49,3 percenta opýtaných je za to, aby strana Sloboda a Solidarita (SaS) určite odišla z koalície. "Ak sa vo vládnej koalícii nič nezmení, mala či nemala by strana SaS odísť zo súčasnej vlády - vládnej koalície?“ To, že by liberáli určite nemali odísť z vládnej koalície deklarovalo 28,4 percenta respondentov a nevedelo alebo nechcelo odpovedať 22,3 percenta opýtaných. Za odchod liberálov z vládnej koalície boli najčastejšie ľudia vo vekovej skupine 50 až 65 rokov (54 percent), naopak, proti odchodu liberálov z vládnej koalície boli najčastejšie mladí ľudia do 33 rokov veku (38 percent).
Podľa prieskumu za odchod SaS boli najčastejšie ľudia zo Žilinského kraja (54 percent), najmenej z Prešovského kraja (43 percent) a Bratislavského kraja (45 percent). Najčastejšie boli za odchod SaS z vládnej koalície voliči strany Republika (78 percent), nasledujú voliči Slovenskej národnej strany (76 percent) a zhodne Hlas-SD a Smer-SD 72 percent. Za zotrvanie SaS vo vládnej koalícii boli najčastejšie voliči Kresťanskodemokratického hnutia (55 percent), nasledujú voliči SaS (52 percent) a voliči Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (51 percent).
Zber dát pre prieskum sa konal od 15. do 18. augusta na vzorke tisíc respondentov.
