Do poslaneckého klubu Sme rodina vstúpia od 1. septembra poslanci Romana Tabák, Ján Krošlák a Jozef Šimko. Informovalo o tom tlačové oddelenie hnutia Sme rodina. Tabák a Krošlák sa dostali do parlamentu na kandidátke OĽANO, Šimko kandidoval za ĽSNS. Klub Sme rodina bude mať po novom 20 členov.
Všetci traja doteraz pôsobili v Národnej rade (NR) SR ako nezaradení poslanci. Tabák vylúčili z klubu OĽANO po tom, čo nepodporila žiadosť prokuratúry o súhlas s vydaním Roberta Fica (Smer-SD) do väzby. Krošlák opustil klub OĽANO, nesúhlasil s pôsobením lídra hnutia Igora Matoviča.
K oficiálnemu prestupu dôjde podľa Sme rodina až po splnení všetkých zákonných požiadaviek NR SR. Klub OĽANO aktuálne tvorí 47 poslancov, klub SaS 20 poslancov a v parlamente sú tiež štyria poslanci koaličnej strany Za ľudí, ktorí netvoria klub, keďže na utvorenie klubu treba osem poslancov.
19:10 Premiér je z reakcie SaS k návrhom OĽaNO sklamaný
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) je sklamaný z reakcie strany SaS k návrhom hnutia OĽANO, po ktorých schválení by bol minister financií Igor Matovič (OĽANO) pripravený odísť z vlády. Predseda vlády tvrdí, že SaS akoby nešlo o ľudí a o osud Slovenska.
„Odmietam nechať ľudí napospas extrémnym cenám energií a inflácii, ako nakoniec hovorí aj prezidentka. Strane SaS sme preto predložili návrhy na zásadnú pomoc ľuďom s tým, že keď ju podporia, Igor Matovič z vlády odíde. Z reakcie strany SaS som sklamaný. Akoby im ani nešlo o ľudí a osud Slovenska, ale len hľadanie si zámienky na útek pred zodpovednosťou,“ skonštatoval Heger.
16:14 Prezidentka žiada premiéra o mená ministrov aj návrh spôsobu vládnutia
Prezidentka SR Zuzana Čaputová požiadala premiéra Eduarda Heger (OĽaNO), aby jej včas predložil nominantov na uvoľnené ministerské kreslá. Rovnako žiada, aby čo najskôr predstavil spôsob, akým bude jeho menšinová vláda získavať podporu pre zákony. Rovnako chce, aby sa obdobie vzájomných ultimát v pondelok (5. 9.) skončilo. Zdôraznila potrebu funkčnej vlády, najmä v období kríz. Uviedla to po stredajšom rokovaní s premiérom a predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina).
Hlava štátu skonštatovala, že vládna koalícia má za sebou dlhé hľadanie konsenzu, ktorý sa napokon nepodarilo nájsť. „V posledný deň ultimáta prišlo nové ultimátum,“ povedala na margo ponuky ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), že odstúpi z funkcie, pokiaľ strana SaS podporí v parlamente jeho návrhy. Podľa prezidentky však len pokračuje „nekonečný seriál“, ktorý už nikoho nezaujíma. „Takto sa vládnuť nedá,“ skonštatovala Čaputová.
Prezidentka zároveň pripomenula viaceré výzvy, ktorým Slovensko momentálne čelí. Pokiaľ podľa nej koalícia za dva mesiace nedokázala vyriešiť vlastný problém, je otázne, ako chce čeliť kríze. Dodala, že mnoho občanov súčasnú situáciu vníma ako „voľný pád a chaos“.
Zuzana Čaputová. Foto: TASR/Jaroslav Novák
16:03 Pellegrini vyzýva na odstúpenie celej vlády
Strana Hlas-SD vyzýva vládu na okamžitú demisiu a Národnú radu SR na zmenu ústavy a následné predčasné parlamentné voľby. Na stredajšej tlačovej konferencii to uviedol predseda strany Peter Pellegrini. „Vládna koalícia zlyhala na plnej čiare. Po dvoch mesiacoch hádok, urážok a vzájomného obviňovania sa, nedokázala nájsť ani žiadnu pomoc pre ľudí, ani vlastnú vnútornú dohodu. Jediné, čo nám ponúkli, je predĺženie tejto krízy na ďalšie mesiace. To by pre Slovensko bola katastrofa, a preto by vláda ešte dnes mala podať demisiu,“ dodal Pellegrini.
Jediným riešením na zvládnutie ťažkej energetickej a inflačnej krízy je podľa Pellegriniho nová kompetentná vláda, ktorej prioritným záujmom budú ľudia. „Preto vyzývam všetkých poslancov parlamentu, ktorí cítia reálnu zodpovednosť za Slovensko, aby podporili novelu ústavy, ktorá umožní konanie predčasných volieb. Tieto voľby sa musia uskutočniť čím skôr, pretože za každý ďalší deň tejto vlády zaplatia občania desiatimi dňami trápenia,“ zdôraznil Pellegrini.
Predseda Hlasu-SD pripomenul, že Slovensko si vo štvrtok pripomína významné 30. výročie prijatia ústavy. Podľa Pellegriniho je tragédiou, že hoci podľa ústavy všetka moc pochádza z ľudu, v skutočnosti sa celá krajina nevie vysporiadať s jedným človekom, ktorý jej extrémne škodí a ktorý je prilepený k svojej stoličke. „Päť a pol milióna občanov Slovenskej republiky je závislých na jednom jedinom človeku. Na tom, ako sa vyspí, v akej je práve „fáze“, čo mu ráno pripomenie palmička v Španielsku a akú má náladu jeho Dunčík s Mačiakom. Toto je ešte demokracia? Toto je vôľa ľudu? Jeden jediný vážne narušený človek so svojou schránkovou firmou dokázal rozvrátiť Slovensko a niet možnosti, ako to zastaviť,“ uzavrel Pellegrini.
15:00 Budaj nebude pôsobiť vo vláde, pokiaľ by závisela na fašistoch
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) nebude pôsobiť v takej vláde, v ktorej by moc „visela na fašistoch“. Povedal to po stredajšom zasadnutí vlády. „Uvidíme, či vôbec ostane trojkoalícia. Pokiaľ by moc visela na fašistoch, v takej vláde nebudem pôsobiť,“ povedal Budaj novinárom.
Budaj si myslí, že koaliční partneri vyšli z patovej situácie, keď sa položili na stôl podmienky, o ktorých sa dá rokovať. Dobrá spolupráca podľa neho neznamená diktát jednej strany. Praje si, aby sa vecne rokovalo, ktoré z opatrení sú prijateľné. Odkázal lídrovi SaS Richardovi Sulíkovi a lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi, aby si uvedomili, že na prvom mieste je Slovensko. „Ukážte Slovensku, že unesiete zodpovednosť za budúcnosť,“ povedal.
Požiadavky OĽaNO sa mu nezdajú neprijateľné, nemôžu sa vnímať ako diktát, treba o nich diskutovať. „Sú to skôr návrhy, aby sa prekonali nedorozumenia a napätia, ktoré trochu sťažovali prácu koalície. Nech sa raz a navždy dohodnú, ako na dôchodkovú reformu, ako na prorodinný balíček,“ uviedol minister.
14:55 Zatiaľ nie je známe, kedy Zuzana Čaputová príjme Sulíkovu demisiu
Minister hospodárstva a šéf strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík podal v stredu ráno demisiu, kedy ju však prezidentka Zuzana Čaputová príjme, nie je zatiaľ známe. Povedal to hovorca prezidentky Martin Strižinec. Sulík dnes pred rokovaním vlády novinárov informoval, že už demisiu podal, ale ostatných kolegov požiadal, aby svoje demisie nepodali dnes, ale v pondelok.
V stredu popoludní sa s prezidentkou Zuzanou Čaputovou stretnú predseda parlamentu Boris Kollár a premiér Eduard Heger, diskutovať budú o aktuálnej situácii vo vládnej koalícii.
14:49 Remišová vyzvala koaličných partnerov, aby do pondelka našli kompromis
Šéfka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová oceňuje, že si koaliční partneri vytvorili priestor na kompromis. Považuje to za prvý krok k dohode. Vyzvala koaličných partnerov, aby tento priestor využili a do pondelka (5. 9.) našli kompromis.
Dohoda medzi partnermi je podľa Remišovej mimoriadne potrebná aj v kontexte celoeurópskej energetickej krízy. „Nie je čas na bezobsažné hádky,“ povedala novinárom po stredajšom rokovaní vlády. Akú formu bude mať pomoc ľuďom, je už podľa nej na technických rokovaniach. Remišová si nemyslí, že by väčšina návrhov z dielne OĽANO bola pre SaS červenými čiarami, keďže viacero z nich predkladá SaS do parlamentu.
12:29 Sulík podal demisiu prezidentke, o návrhoch OĽANO je SaS ochotná rokovať
Minister hospodárstva a líder SaS Richard Sulík podal v stredu ráno demisiu. O návrhoch OĽANO na pomoc ľuďom je SaS podľa jeho slov pripravená konštruktívne rokovať, ale až po odchode lídra OĽANO Igora Matoviča z vlády. Strana odmieta predlžovanie koaličnej krízy.
„Ja som nepovedal, že s tými bodmi súhlasíme, sme pripravení sa o nich konštruktívne baviť. Nebudeme sa baviť skôr, ako bude splnená naša základná požiadavka,“ uviedol šéf liberálov s tým, že požiadavky OĽANO vnímajú ako návrhy na rokovanie. „Igor Matovič premárnil čas, rokovania neboli žiadne,“ podotkol Sulík. SaS to podľa jeho slov považuje za zámerné predlžovanie koaličnej krízy a zahrávanie sa s krajinou. Poukázal na aktuálnu energetickú krízu. Podčiarkol potrebu rozhodnúť, ako bude vláda ďalej fungovať, a nie sa vracať do bodu nula pri rokovaniach.
Sulík zároveň požiadal ostatných ministrov za SaS, aby demisie nepodávali v stredu a počkali do pondelka (5. 9.). Dodal, že Matovičovi tak dávajú čas na splnenie ich požiadavky. Okrem toho informoval, že po jeho odchode z ministerského postu a v prípade zotrvania SaS vo vláde by viedol rezort hospodárstva súčasný štátny tajomník Ján Oravec.
12:15 Traja najvyšší ústavní činitelia budú v paláci hovoriť o vládnej kríze
Traja najvyšší ústavní činitelia sa v stredu popoludní stretnú v Prezidentskom paláci. Diskutovať budú o aktuálnej situácii vo vládnej koalícii. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec.
„Prezidentka Zuzana Čaputová pozvala v súvislosti s vládnou krízou do Prezidentského paláca premiéra Eduarda Hegera a predsedu NR SR Borisa Kollára,“ uviedol hovorca. Neskôr avizoval aj vyhlásenie prezidentky.
Dodávky zemného plynu do Európy cez plynovod Nord Stream (Severný prúd) sa zastavili. Oznámilo to v stredu Združenie európskych prepravcov plynu (ENTSOG). Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.
Dodávky plynu boli zastavené krátko pred 8.00 h SELČ. Ruský plynárenský koncern Gazprom tvrdí, že sa tak stalo v dôsledku nevyhnutných prác na údržbe kompresorovej stanice, ktorú je potrebné vykonať "každých 1000 hodín prevádzky". Údržba má trvať tri dni.
Šéf nemeckej Spolkovej sieťovej agentúry Klaus Müller však toto rozhodnutie Gazpromu spochybnil ako "technicky nemožné". Domnieva sa, že zo strany Moskvy ide v skutočnosti o politický nátlak. Podľa skúseností agentúry vraj Rusko "vždy po takzvanej údržbe urobí nejaké politické rozhodnutie".
Sociálnu platformu bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa odstránili z on-line distribučnej služby Google Play. Podľa spoločnosti Google porušuje Trumpova platforma Truth Social platné pravidlá v oblasti šírenia hrozieb a výziev k násiliu, informovala v stredu televízia BBC.
Odstránenie aplikácie Truth Social zo služby Google Play postihne užívateľov mobilných telefónov so systémom Android, ale nie majiteľov zariadení od spoločnosti Apple.
Exprezident Trump označuje Truth Social za alternatívu k sociálnym sieťam Facebook, Twitter a YouTube. Všetky tri spoločnosti mu zakázali prístup na svoje platformy po útoku jeho stúpencov na washingtonský Kapitol zo 6. januára 2021, ktorý podľa kritikov Trump sám podnietil.
Trumpova sociálna sieť Truth Social bola v ponuke Google Play od februára tohto roka, dostupná však bola len pre užívateľov v USA a Kanade.
Samotný exprezident ju prezentoval ako platformu pre slobodné vyjadrovanie názorov, ktorú bežné sociálne siete neumožňujú. BBC však pripomína, že aj Truth Social má mnoho pravidiel upravujúcich charakter zverejňovaných príspevkov.
Trumpovi spolupracovníci odsúdili odstránenie platformy z Google Play ako svojvoľné a ničím nepodložené rozhodnutie spoločnosti, ktorá má monopolné praktiky.
Google však tvrdí, že vopred upozornil platformu Truth Social na to, že na nej dochádza k porušovaniu platných pravidiel. Zároveň jej navrhol spôsoby, ako uvedené nezrovnalosti napraviť, k čomu však napokon nedošlo.
Podľa kritikov má platforma Truth Social problém so šírením dezinformácií, nenávistného obsahu a konšpiračných teórií.
20:06 MAAE chce stálu prítomnosť inšpektorov v Záporožskej jadrovej elektrárni
Inšpektori OSN budú mať prístup k Ruskom kontrolovanej Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny od štvrtka a budú sa snažiť, aby tam mohli mať „stálu prítomnosť“. Uviedol to vo štvrtok generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi.
„Pripravujeme sa na skutočnú prácu, ktorá sa začína zajtra,“ povedal Grossi. Počiatočná prehliadka ZAES podľa neho potrvá niekoľko dní, po ktorých budú mať inšpektori „celkom dobrú predstavu o tom, čo sa (tam) deje“. Grossi dodal, že dostal od Ruska výslovné záruky, že 14 inšpektorov MAAE bude môcť vykonávať svoju prácu. Šéf dozornej agentúry OSN predtým uviedol, že návšteva tímu inšpektorov v ZAES je technickou misiou s cieľom „zabrániť jadrovej havárii a zachovať najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe“.
19:34 Český premiér prirovnal ruskú inváziu na Ukrajine k útoku al-Káidy na USA
Český premiér Petr Fiala považuje inváziu Ruska na Ukrajine za podobný šok pre západný svet, ako bol 11. septembra 2001 teroristický útok na Svetové obchodné centrum (WTC) v New Yorku. Fiala toto prirovnanie použil v stredu na úvod medzinárodnej konferencie Forum 2000 v Prahe, informovala spravodajská stanica ČT24.
„Keď prišiel rok 2000, Západ oslavoval, ale netrvalo to dlho. Teroristi z al-Káidy zastavili tieto oslavy a priniesli obdobie nových hrozieb. Súčasný ruský útok na Ukrajinu je podobným obratom,“ povedal Fiala. Podľa neho Západ hrubo podcenil otázky bezpečnosti.
Český premiér pripomenul, že vojna na Ukrajine ovplyvňuje celý svet. „Ak Ukrajina, krajina so 40 miliónmi ľudí, nie je bezpečná, nikto nie je v bezpečí. Musíme myslieť na Taiwan, centrálnu Áziu či Afriku,“ povedal.
18:17 Švédsko Ukrajine daruje muníciu za takmer 50 miliónov eur
Švédsko daruje Ukrajine muníciu v hodnote približne 500 miliónov švédskych korún (v prepočte takmer 46 miliónov eur). Oznámila to švédska vláda po tom, ako ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba Švédsko vyzval, aby jeho krajine poskytlo delostrelecké systémy Archer, protiletecké obranné systémy RBS-70 a muníciu pre delostrelectvo. Informuje o tom web The Guardian.
Najlepšou vecou, ktorú Švédsko môže urobiť v oblasti obrany v nadchádzajúcich týždňoch, je poskytnúť Ukrajine viac zbraní, povedal Kuleba. Najlepšou cestou na záchranu ľudských životov, vrátane životov civilistov, a na záchranu viacerých ukrajinských dedín a miest pred zničením je poskytnúť Ukrajine viac zbraní, aby sme dokázali odraziť ruskú agresiu a ruskú armádu, uviedol Kuleba.
17:50 Gorbačov bude mať pohreb v sobotu, účasť západných politikov je otázna
Pohreb bývalého prezidenta Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova bude v sobotu 3. septembra. Ruskej agentúre Interfax to oznámila Gorbačovova dcéra Irina. Informoval o tom portál ceskenoviny.cz. Posledná rozlúčka bude ve Stĺpovej sieni Domu odborov, kde bolo vystavené aj telo Josipa Stalina, a pohreb bude na Novodevičom cintoríne v Moskve.
„Sltĺpová sieň, 3. september, od 10:00 do 14:00. Vstup je voľný,“ uviedol podľa agentúry TASS hovorca Gorbačovovej nadácie Vladimir Poljakov. Zatiaľ nie je jasné, či bude mať Gorbačov štátny pohreb, Kremeľ by o tom mal rozhodnúť dnes.
Tiež je otázne, či na poslednú rozlúčku alebo pohreb prídu západní politici, na ktorých Moskva recipročne uvalila sankcie pre vojnu na Ukrajine. V súčasnosti predstavitelia štátov EÚ, USA a ďalších členov Západu nesmú vstúpiť na ruskú pôdu.
17:30 Nemecký generál upozorňuje Západ, aby nepodceňoval vojenskú silu Ruska
Generál nemeckých ozbrojených síl Eberhard Zorn upozorňuje Západ, aby nepodceňoval vojenskú silu Ruska. Podľa neho má Moskva v prípade potreby vojenské kapacity aj na otvorenie druhého frontu. „Väčšina ruských pozemných síl môže byť v súčasnosti na Ukrajine, no aj tak by sme nemali podceňovať potenciál ruských pozemných síl otvoriť druhý vojenský front,“ povedal Zorn. Dlhoročný profesionálny vojak je v súčasnosti generálny inšpektor Bundeswehru.
Zorn dodal, že Západ by nemal zabúdať ani na ruské námorníctvo a letectvo. „Väčšina ruského námorníctva ešte nebola nasadená do vojny na Ukrajine a ruské letectvo má značný potenciál, čo predstavuje hrozbu aj pre NATO,“ uviedol nemecký generál.
Zorn pred začiatkom protiofenzívy Kyjeva na juhu Ukrajiny zdôraznil, že Moskva má naďalej značné rezervy. „Pokiaľ ide o armádu, Rusko je schopné konflikt rozšíriť regionálne… To, že by to bola pre Rusko veľmi nerozumná vec, je iný príbeh,“ dodal.
17:11 Kremeľ začal tajnú mobilizáciu v Moskve a Petrohrade, uviedla ukrajinská rozviedka
Rusko začalo tajnú mobilizáciu v Moskve a Petrohrade. Ako na Telegrame informovalo hlavné spravodajské riaditeľstvo ministerstva obrany (GUR), vojenské komisariáty dvoch najväčších ruských miest dostali pokyny týkajúce sa hromadného odvodu obyvateľov do vojenskej služby pre ďalšie nasadenie na okupovaný ukrajinský polostrov Krym. Podľa rozviedky taktiež Rusi za účelom doplnenia personálu na Kryme rozhodli o vyslaní 1 200 brancov. Keďže na polostrove netrvajú bojové operácie, týmto vojakom neponúkli podpísanie zmlúv, čo môže naznačovať snahu Ruska o úsporu nákladov a neochotu vyplácať všetky príplatky v zmysle ruskej legislatívy.
Spomenutých 1 200 brancov tak bude slúžiť za omnoho nižší plat – približne 5-tisíc rubľov, čo je v prepočte asi 42 eur. Rusko navyše v prípade smrti týchto brancov ušetrí prostriedky, keďže nebude musieť vyplácať odškodné pozostalým, pretože oficiálne popiera účasť brancov na bojových akciách.
15:47 EÚ zastaví platnosť dohody o zjednodušenom vydávaní víz s Ruskom
Európska únia úplne pozastaví platnosť dohody s Ruskom o zjednodušení vydávania víz. Po rokovaní ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ to v stredu oznámil šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Rozhodnutie je ďalším sankčným opatrením v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine. Informuje o tom agentúra DPA.
Rozhodnutie je výsledkom dvojdňového zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci, ktoré sa v stredu skončilo v Prahe. Ruskí občania budú teraz na víza do Únie čakať dlhšie a platiť za ne viac. Borrell očakáva, že to výrazne obmedzí vydávanie víz štátmi EÚ.
Ministri rokovali aj o návrhoch na úplný zákaz vydávania víz Rusom, v tejto otázke však medzi krajinami Únie nepanuje zhoda. Za zákaz sú najmä východné a severské členské štáty. Proti sú Nemecko či Francúzsko, podľa ktorých by to bol kontraproduktívny krok brániaci cestovať na Západ napríklad ruským disidentom.
15:43 Ukrajina tvrdí, že v Mykolajive začali po ruskom ostreľovaní horieť obilné silá
Kyjev tvrdí, že v druhom najväčšom prístavnom meste Mykolajiv začali horieť obilné silá po ruskom ostreľovaní. Na sociálnej sieti Facebook to uviedla ukrajinská Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS), z ktorej vyhlásenia cituje denník The Guardian.
„V dôsledku ostreľovania Mykolajiva začali horieť obilné silá v zariadení v (mykolajivskej) štvrti Korabelnyj. Hasenie pokračuje,“ napísala DSNS v príspevku. Zverejnila aj fotografie dier v plechových strechách na prinajmenšom dvoch silách a zasahujúcich hasičov.
15:09 Szijjártó: EÚ pozastaví platnosť dohody uľahčujúcej vydávanie víz Rusom
Európska únia pozastaví uplatňovanie dohody s Ruskom, ktorá uľahčuje vydávanie víz jeho občanom. Všeobecný zákaz vydávania víz však voči tejto krajine nezavedie, pretože v tom nepanuje zhoda, uviedol v stredu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Informuje o tom agentúra Reuters. Szijjártó vo vyjadrení na sociálnej sieti priblížil, že na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Prahe sa Maďarsko spolu s viacerými ďalšími členskými štátmi vyjadrilo proti úplnému zákazu vydávania víz ruským občanom. „Všeobecný zákaz vydávania víz pre ruských občanov nebude zavedený,“ povedal maďarský minister.
Doplnil, že dohoda s Ruskom uľahčujúca vydávanie víz bude pozastavená na základe rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou. Nespresnil, či Maďarsko podporilo tento krok, v dôsledku ktorého budú ruskí občania za víza platiť viac a čakať na ne dlhšie. Východné a severské krajiny EÚ dôrazne podporujú zákaz vydávania turistických víz pre Rusov. Nemecko a Francúzsko takýto krok považujú za kontraproduktívny, pretože bežní Rusi by stále mali mať možnosť cestovať na Západ.
14:59 Stremousov tvrdí, že neušiel z Chersonskej oblasti do Ruska
Zástupca šéfa administratívy dosadenej Kremľom v ukrajinskom meste Cherson Kirill Stremousov tvrdí, že neutiekol do Ruska, ale išiel tam na „služobnú cestu“. Referuje o tom web Ukrajinská pravda. Ukrajinská armáda v ostatných hodinách informovala, že spôsobila ruským silám na juhu krajiny veľké straty. Tvrdila, že zlikvidovala viacero ruských základní, muničných skladov i samotných vojakov. Stremousov však z mesta Voronež odkázal, že na juhu Ukrajiny je z pohľadu Moskvy „všetko pod kontrolou“. Uviedol, že sa čím skôr bude „ponáhľať“ do Chersonskej oblasti, aby začal pripravovať pseudoreferendum o pripojení k Rusku.
Šéf Ruskom podporovanej civilno-vojenskej administratívy v Zaporižžskej oblasti Jevhen Balyckyj zasa uviedol, že sa chystá „viesť“ región z územia dočasne okupovaného Krymu. Ako dôvod uviedol „rodinné okolnosti“. Neskôr svoj príspevok vymazal.
14:04 Tím inšpektorov z MAAE dorazil do Záporožia
ím inšpektorov z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), smerujúci do Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES), dorazil v stredu do mesta Záporožie na juhu Ukrajiny. Informuje o tom agentúra AFP. Bolo vidieť, ako konvoj asi 19 vozidiel, medzi ktorými sa nachádzalo aj desať bielych áut s označením OSN, vstupuje pred 14.00 h miestneho času (13.00 h SELČ) do Záporožia, uvádza korešpondent AFP. Skupina 14 inšpektorov, vedená šéfom MAAE Rafaelom Grossim, vyrazila v stredu ráno z Kyjeva.
Krátko po tom, čo inšpektori dorazili do Záporožia, vyzval Kyjev Rusko, aby prestalo ostreľovať cesty vedúce do jadrovej elektrárne. „Ruské okupačné sily musia prestať ostreľovať koridory, aby ich mohla využiť misia MAAE,“ uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko.
13:01 Rusko víta návrh MAAE na zriadenie stálej misie v záporožskej elektrárni
Rusko víta návrh Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), aby jej experti ostali v juhoukrajinskej Záporožskej atómovej elektrárni nastálo. Vyhlásil to v stredu zástupca Ruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Michail Uľanov. Informuje o tom agentúra Reuters. Zriadenie stálej misie MAAE na Ukrajine, ktorá by mala na starosti monitorovanie Záporožskej atómovej elektrárne, predtým navrhol šéf tejto medzinárodnej agentúry Rafael Grossi.
Tím inšpektorov MAAE vyrazil v stredu z Kyjeva smerom do Záporožskej oblasti. Elektráreň sa nachádza v Enerhodare v Ruskom okupovanej časti Záporožskej oblasti. Spravodajca agentúry Reuters informoval, že inšpektori zrejme prenocujú v Záporoží, ktoré je pod kontrolou ukrajinskej vlády, a do Enerhodaru prídu až vo štvrtok.
Medzinárodní experti by mali v elektrárni podľa Grossiho zostať „niekoľko dní“ a následne vydať správu o svojich zisteniach. Šéf proruskej správy Záporožskej oblasti Jevgenij Balickij, ktorého do funkcie dosadila ruská armáda, však vyhlásil, že návšteva tímu MAAE v elektrárni potrvá len jeden deň.
12:56 Ukrajinská armáda na juhu zatlačila frontovú líniu a spôsobila Rusom veľké straty, tvrdia Briti
Ukrajinskej armáde sa na niektorých miestach podarilo zatlačiť frontovú líniu na juhu Ukrajiny a Rusko sa s veľkou pravdepodobnosťou pokúsi posilniť tieto oblasti. Tvrdí to britská spravodajská služba. Rozviedka na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter poznamenala, že od pondelka 29. augusta ukrajinské sily pokračujú v útokoch na ruské vojská na juhu Ukrajiny, a to v niekoľkých smeroch.
„Ukrajinské sily zatlačili na niektorých miestach frontovú líniu späť, pričom využili skutočnosť, že ruská obranná línia je tam pomerne voľná. Rusko sa teraz podľa svojich doktrín pravdepodobne pokúsi ‚zaplátať diery‘ pomocou špeciálnych mobilných záložných skupín,“ uvádzajú Briti. Ukrajinská armáda podľa BBC tvrdí, že v Chersonskej oblasti zničila ruské veliteľské stanovištia a muničné sklady. Podľa jej južného velenia bolo za posledných 24 hodín uskutočnených 16 leteckých útokov na ruské základne, muničné sklady a jednotky na juhu Ukrajiny.
11:50 Šéfovia diplomacií krajín EÚ rokujú o vízach pre Rusov, Borrell volá po jednote
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v stredu vyzval členské krajiny EÚ na zaujatie jednotného postoja v otázke zavedenia obmedzení pri vydávaní víz pre ruských občanov. Ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie v stredu rokujú v Prahe o pozastavení účinnosti dohody s Ruskom o zjednodušení udeľovania víz, v dôsledku čoho by ruskí občania za víza platili viac a čakali na ne dlhšie. Informuje o tom agentúra Reuters.
Josep Borrell. Foto: TASR/AP
Členské štáty únie sú rozdelené v postoji k možnému plošnému zákazu udeľovania turistických víz pre ruských občanov. Vyzývajú naň severské krajiny a niektoré štáty z východnej časti Európskej únie. Naopak, Nemecko a Francúzsko varujú, že takýto krok by mohol byť kontraproduktívny. „Nemôžeme si dovoliť vystupovať nejednotne v takejto dôležitej veci,“ vyhlásil Borrell. Niektoré štáty už avizovali, že v prípade nedosiahnutia dohody na úrovni Európskej únie zrušia udeľovanie turistických víz Rusom po vlastnej línii. Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko a Poľsko vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom žiadajú Európsku komisiu, aby predstavila opatrenia na „zásadné obmedzenie toku ruských občanov do Európskej únie a schengenského priestoru“.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba považuje zákaz vydávania turistických a niektorých iných druhov víz ruským občanom za „náležitú odpoveď na agresívnu ruskú genocídnu vojnu v srdci Európy, ktorú podporuje výrazná väčšina ruských občanov“.
10:04 Zelenskyj by sa mohol osobne zúčastniť na rozprave Valného zhromaždenia OSN
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by mohol koncom septembra fyzicky vystúpiť s prejavom na všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN. Ak by sa tak stalo, išlo by o jeho vôbec prvú zahraničnú cestu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z konca februára, informovala v stredu agentúra DPA. „Sme pripravení na návštevu akéhokoľvek predstaviteľa (Ukrajiny) vrátane prezidenta,“ povedal DPA hovorca ukrajinskej misie pri OSN Anatolij Zlenko.
Zelenskyj figuruje na zozname rečníkov všeobecnej rozpravy VZ OSN. Zlenko však podotkol, že sa to môže zmeniť a že stále ešte „nie je zrejmé“, či Zelenskyj do New Yorku naozaj vycestuje. Zdroje z prostredia Bezpečnostnej rady OSN už potvrdili, že ukrajinská diplomatická misia plánuje Zelenského cestu na toto výročné stretnutie lídrov krajín. Zároveň však zdôraznili, že akákoľvek cesta môže pre Zelenského predstavovať vážne ohrozenie jeho bezpečnosti. Uviedli tiež, že konečné rozhodnutie v tejto veci bude súvisieť s aktuálnou vojenskou situáciou na Ukrajine.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
04:02 Návšteva MAAE v záporožskej elektrárni je naplánovaná na jeden deň
Plánovaná návšteva tímu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v Ruskom obsadenej Záporožskej atómovej elektrárni na juhu Ukrajiny má trvať len jeden deň. Podľa ruskej agentúry Interfax to oznámil Jevhen Balyckyj, šéf proruskej správy Záporožskej oblasti, ktorého do funkcie dosadila ruská armáda.
Balyckyj uviedol, že od návštevy tímu MAAE veľa neočakáva. Inšpektori podľa neho musia v priebehu jedného dňa obhliadnuť prevádzku elektrárne.
UTOROK
22:14 Gazprom oznámil pozastavenie dodávok plynu pre hlavného dodávateľa vo Francúzsku
Ruský plynárenský koncern Gazprom v utorok oznámil, že od štvrtka 1. septembra pozastaví dodávky plynu pre spoločnosť Engie – ktorá je hlavným dodávateľom plynu vo Francúzsku – pretože nezaplatila za dodávky tejto suroviny z júla tohto roka. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters. Gazprom v aplikácii Telegram uviedol, že spoločnosti Engie oznámil „úplné pozastavenie dodávok plynu od 1. septembra 2022“ dovtedy, kým Engie plne nesplatí sumu dlžnú za predchádzajúce dodávky.
Spoločnosť Gazprom ďalej uviedla, že dekrét podpísaný ruským prezidentom Vladimirom Putinom v marci tohto roka jej zakazuje exportovať plyn pre zahraničného nákupcu v prípade, ak tento nevykonal všetky platby v časovom období vyplývajúcom zo vzájomnej zmluvy.Gazprom tiež uviedol, že v utorok neevidoval všetky platby od Engie za júlové dodávky. Engie sa k týmto tvrdenia pre AFP odmietla vyjadriť.
Táto spoločnosť (Engie) však predtým v priebehu utorka oznámila, že ju Gazprom informoval o znížení dodávok plynu pre spor v spojitosti s niektorými kontraktmi. Engie takisto uviedla, že už prijala opatrenia na zabezpečenie dodávok plynu pre svojich klientov aj v prípade narušenia toku plynu od Gazpromu.
20:20 Ministri zahraničných vecí EÚ hľadajú kompromis v otázke víz pre Rusov
Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ sa v utorok popoludní zišli v Prahe na dvojdňových rokovaniach, ktoré sa zamerajú najmä na ruskú agresiu voči Ukrajine, jej globálne dôsledky i sankcie voči Rusku. Témou bude aj vydávanie víz ruským občanom. V posledných dňoch vyvolalo značnú diskusiu, či by sa malo Rusom zabrániť nakupovať a dovolenkovať v EÚ, kým na Ukrajine zomierajú ľudia vo vojne, napísala agentúra DPA.
České predsedníctvo v Rade EÚ navrhlo zásadné obmedzenie vydávania víz, podľa šéfa českej diplomacie Jana Lipavského sa však hľadá kompromis, keďže je dôležité zachovať jednotu Únie. Nemecko, Francúzsko a ďalšie krajiny sú proti celkovému zákazu vydávania víz ruským občanom, Poľsko či trojica pobaltských krajín podporuje zákaz ich vydávania ruským turistom.
Podľa diplomatických zdrojov, na ktoré sa v utorok odvolala agentúra Reuters, je pravdepodobné, že ministri sa zhodnú na pozastavení platnosti dohody uľahčujúcej vydávanie víz ruským turistom. Znamenalo by to, že na víza by čakali dlhšie a platili za ne viac. To by rozšírilo čiastočné zastavenie uplatňovania dohody s Ruskom z roku 2007, na ktorom sa EÚ dohodla od mája pre ruských vládnych činiteľov a podnikateľov, píše agentúra AP. Keďže zasadnutie ministrov zahraničných vecí v Prahe je neformálne, nemôže prijať záväzné rozhodnutie.
19:58 Lipavský dostal od Zelenského vyznamenanie za zásluhy
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil českému ministrovi zahraničných vecí Janovi Lipavskému Rad za zásluhy. TASR o tom informuje na základe vyjadrenia ministra na sociálnej sieti. „Je to ocenenie celej českej diplomacie, ktorá stojí po boku Ukrajiny a podporuje túto európsku krajinu v obrane pred Putinovou barbarskou vojnou. Bránia aj nás,“ uviedol Lipavský.
Šéf českej diplomacie sa predtým v Prahe stretol s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom. Ten vyzdvihol podporu Česka. Mimoriadne ho podľa vlastných slov dojalo to, že pri nedávnej pripomienke výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa Česi posielali na pomoc Ukrajine symbolických 1968 českých korún. „Ukrajinci dnes stoja za Čechmi a vždy si budú pamätať na ich úprimnú podporu,“ napísal Kuleba v tvíte.
Jan Lipavský. Foto: TASR/AP
19:29 Ruskom dosadený člen samosprávy v Chersonskej oblasti zrejme utiekol do Ruska
Kirill Stremousov, zástupca šéfa Ruskom dosadenej samosprávy v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, zrejme utiekol do Ruska. Vyplýva to z analýzy jeho videa o situácii v tomto ukrajinskom regióne, ktoré v utorok zverejnil na sociálnej sieti Telegram. Informujú o tom denník Guardian a televízia Sky News. Správy o možnom úteku Stremousova prichádzajú deň po tom, čo Kyjev spustil podľa ukrajinských médií protiútok v Chersonskej oblasti.
Vo videách, ktoré Stremousov zverejnil na Telegrame, uisťuje obyvateľov tejto oblasti, že „všetko je v poriadku“, a že bude „ďalej cestovať po Chersone“. Prirovnal tiež ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského k nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi a tvrdil, že ukrajinská armáda v Chersone utrpela porážku. Analýza pozadia za Stremousovom však ukazuje, že video bolo zrejme natáčané v hoteli Marriott v ruskom meste Voronež.
19:01 Navaľnyj vyzval na ďalšie sankcie voči Putinovým spojencom
Väznený kritik Kremľa Alexej Navaľnyj vyzval na uvalenie sankcií na „skorumpovanú putinovskú elitu“, ktorá aj počas vojny na Ukrajine žije pohodlným životom. Vo vyhlásení na službe Instagram uviedol, že sú potrebné ďalšie sankcie pre ľudí napojených na kremeľský režim, aby ich prinútili „rozhodnúť sa“. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Navaľnyj zároveň poukázal na to, že len 46 z 200 oligarchov blízkych ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorí sú na zozname magazínu Forbes, je v súčasnosti aj sankcionovaných. „Propagandisti, čo vyzývajú na vraždy a cestujú do Berlína na víkend,“ skonštatoval opozičný líder. „Táto situácia je úplne pohodlná pre putinovskú elitu – tých pár tisíc rodín, v záujme blahobytu ktorých tento režim existuje. Pre ktorých Putin vedie vojnu,“ dodal.
18:53 Zelenskyj sa v Kyjeve stretol s tímom MAAE
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v utorok v Kyjeve stretol s tímom inšpektorov z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorý má v pláne tento týždeň navštíviť Ruskom obsadenú Záporožskú atómovú elektráreň. Správu publikovala agentúra AFP. „Chceme, aby misia MAAE… dorazila do elektrárne a urobila všetko, čo je v jej silách, aby sme sa vyhli nebezpečenstvu“ jadrovej katastrofy, povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom jeho úradom.
„Ide pravdepodobne o jednu z najprioritnejších otázok týkajúcich sa bezpečnosti Ukrajiny a dnešného sveta,“ povedal ukrajinský prezident a vyzval na „okamžitú demilitarizáciu elektrárne“ a odovzdanie „plnej kontroly“ nad ňou Ukrajine.
18:01 Washington Post:Rusko plytvá raketami Kalibr proti dreveným atrapám
Ukrajina úspešne využíva atrapy vyspelých odpaľovacích systémov, aby oklamala ruské jednotky. Tie pri ničení nezmyselných cieľov zbytočne plytvajú drahými raketami dlhého doletu. Informuje o tom denník Washington Post. Drevené atrapy mobilného raketového systému HIMARS sú podľa ukrajinských predstaviteľov natoľko dokonalé, že kamery ruských dronov ich pri pohľade z väčšej diaľky nedokážu rozlíšiť od skutočných.
Dôležitosť západných pokročilých raketových systémov počas ukrajinského protiútoku na juhu a východe frontovej línie znamená, že Moskva proti nim používa svoju najlepšiu techniku. Ruská námorná flotila v Čiernom mori už proti fiktívnym dreveným cieľom použila najmenej desať rakiet Kalibr s dlhým doletom, tvrdia ukrajinské zdroje.
Washington Post dodáva, že zničenie takýchto drevených replík by mohlo čiastočne vysvetľovať aj „nezvyčajne chvastúnske“ tvrdenia Ruska o zlikvidovaní mnohých západných delostreleckých systémov. „Tvrdili, že zasiahli viac HIMARS-ov, ako sme ich poslali,“ citoval Washington Post nemenovaného amerického diplomata.
16:04 Naď rokoval v Prahe s rezortnými kolegami z členských štátov EÚ
Vplyvy ruskej invázie na Ukrajinu na regióny kľúčové pre európsku bezpečnosť, zvýšenie efektivity obranných investícií a nové možnosti podpory EÚ pre Ukrajinu patrili k témam, o ktorých v uplynulých dňoch rokovali ministri obrany členských štátov EÚ. Na neformálnom zasadnutí v Prahe sa zúčastnil minister obrany SR Jaroslav Naď. „Nelegálna a neoprávnená invázia Ruskej federácie na Ukrajinu má globálny vplyv a tiež širší regionálny rozmer. Hovoríme hlavne o našom východnom a južnom susedstve s dôrazom na západný Balkán,“ povedal Naď. Ministri sa podľa neho zamerali na budúcnosť misií EÚ v Bosne a Hercegovine a v západoafrickom Mali, zaoberali sa však aj situáciou v Kosove.
Ministri obrany členských štátov EÚ v Prahe. Foto: TASR/AP
Slovenský minister tiež privítal návrh na vytvorenie výcvikovej a poradenskej misie EÚ pre Ukrajinu, ktorého detaily v Prahe predstavil šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Misia by podľa návrhu bola dočasne umiestnená na území jedného alebo viacerých členských štátov Únie, ideálne susediacich s Ukrajinou. „Veríme, že naše stretnutie vytvorí silný politický základ pre čo najrýchlejšie zriadenie misie, ktorá ukrajinským ozbrojeným silám poskytne komplexný výcvik,“ uviedol Naď. Dodal, že SR skúma svoje možnosti ďalšej vojenskej a materiálnej pomoci pre Ukrajinu.
15:52 Ruský výsadkár, ktorý kritizoval vojnu na Ukrajine, žiada vo Francúzsku o azyl
Ruský výsadkár Pavel Filatiev, ktorý bol na začiatku invázie vyslaný na Ukrajinu, pricestoval do Francúzska, kde v nedeľu požiadal o azyl. Z Ruska odišiel, pretože sa obával represálií za verejnú kritiku vojny na Ukrajine. Informuje o toma agentúra AFP, ktorá o tom informovala v utorok.
„Keď som počul, že zhora vyzývajú na to, aby som bol odsúdený na 15 rokov väzenia za falošné správy, uvedomil som, že moji právnici pre mňa v Rusku nebudú môcť nič urobiť,“ uviedol Filatiev na parížskom letisku Charlesa de Gaullea v miestnosti určenej pre žiadateľov o azyl.
Tento 34 ročný výsadkár strávil istý čas mimo armády, vlani sa rozhodol pripojiť k 56. výsadkovému pluku ruskej armády, ktorý má základňu na anektovanom Krymskom polostrove. Spolu s ďalšími vojakmi boli vyslaní na juh Ukrajiny, keď ruský prezident Vladimir Putin 24. februára ohlásil začiatok tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajinu.
14:57 Kremeľ varuje pred následkami v prípade zákazu vydávania víz ruským turistom
Kremeľ v utorok varoval Európsku úniu, že ak sťaží Rusom cestovanie, bude to mať dôsledky. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Moskva by takýto krok Únie nenechala bez odozvy a záujmy svojich občanov je odhodlaná brániť. Informuje o tom agentúra DPA odvolávajúca sa na správy ruských médií.
Peskov podotkol, že krajiny EÚ majú v otázke prípadného zákazu vydávania víz ruským turistom rozdielne názory. „Brusel a jednotlivé európske hlavné mestá demonštrujú krok po kroku absolútny nedostatok rozumu… Táto zmes iracionality hraničiacej so šialenstvom umožňuje, aby sa o takýchto rozhodnutiach (zákazu víz) diskutovalo,“ dodal podľa agentúry AFP.
14:19 Podoľak: Rusi ostreľujú koridory pre inšpektorov MAAE
Mychajlo Podoľak, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, v utorok obvinil ruské jednotky z ostreľovania koridorov pre tím inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) smerujúcich do Záporožskej atómovej elektrárne na juhu Ukrajiny. Informuje o tom denník The Guardian. Podľa Podoľaka sa Rusi snažia donútiť inšpektorov, aby šli do Enerhodaru cez anektovaný Krym a okupované územia Luhanskej a Doneckej oblasti.
12:30 Ruský útok na centrum Charkova si vyžiadal najmenej päť životov
Najmenej päť ľudí zahynulo a sedem ďalších osôb utrpelo zranenia pri ruskom útoku na centrum druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov. Informoval o tom charkovský starosta Ihor Terechov, ktorého citovala agentúra AFP.
„Ruskí okupanti ostreľovali mestské obvody v centre Charkova,“ napísal na sociálnej sieti Telegram gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Zároveň vyzval obyvateľstvo, aby sa uchýlilo do krytov.
Poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko na Twitteri napísal, že v dôsledku ruského delostreleckého útoku v Charkove začala horieť jedna obytná budova, pričom upozornil, že počet obetí môže ešte vzrásť.
11:56 J. Naď: SR je pripravená hostiť výcvik ukrajinských vojakov v rámci misie EÚ
Slovensko je pripravené usporiadať výcvik ukrajinských vojakov na svojom území podľa plánu šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella. Pred neformálnym stretnutím ministrov obrany členských krajín Európskej únie v Prahe to uviedol minister Jaroslav Naď (OĽANO).
Na neformálnom zasadnutí nemôže padnúť záväzné rozhodnutie, Borrell však podľa vlastných slov očakáva „všeobecné politické rozhodnutie“. O pláne zatiaľ nie je veľa informácií, pripomína AFP.
Ministri krajín EÚ sú rozdelení v názoroch na rozsiahlu výcvikovú misiu pre vojakov z Ukrajiny v okolitých štátoch. „Uvidíme, či toto je tá správna cesta, ako pomôcť… Ja o tom nie som presvedčený,“ povedal šéf luxemburského rezortu obrany Francois Bausch. Podľa neho by bola pružnejším riešením bilaterálna spolupráca jednotlivých štátov s Ukrajinou koordinovaná Európskou úniou.
11:05 Pentagón: Rusko má problémy s náborom nových brancov
Rusko má údajne problémy s verbovaním ďalších vojakov do bojov na Ukrajine, pričom už zrušilo hornú vekovú hranicu pre vstup do armády a nábor brancov robí aj vo väzniciach. Povedal to nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva obrany.
„Mnohí z týchto brancov sú vnímaní ako starší, nespôsobilí či zle vycvičení,“ povedal v pondelok novinárom citovaný predstaviteľ.
Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal minulý týždeň dekrét, ktorým sa má od 1. januára 2023 počet vojakov ruskej armády zvýšiť o 137.000 (približne desať percent) na celkových 1,15 milióna.
Rusko zažilo počas šiestich mesiacov invázie na Ukrajinu značné neúspechy a mnoho padlých vojakov. Pentagón sa pritom domnieva, že úspešné nebudú pravdepodobne ani najnovšie snahy Moskvy o zvyšovanie počtu vojakov a ich bojaschopnosti, keďže Rusko zápasí v tejto oblasti s dlhodobými problémami.
Hovorca Pentagónu John Kirby. Foto: TASR/AP
10:14 Energie: Rusko znižuje dodávky plynu aj do Francúzska
Rusko obmedzuje dodávky plynu aj do Francúzska, čo zvyšuje obavy z energetickej krízy v Európe počas zimy.
Ruský koncern Gazprom informoval spoločnosť Engie, že od utorka znižuje dodávky pre spor týkajúci sa niektorých kontraktov, uviedla francúzska elektrárenská firma. To signalizuje, že nedostatok na európskom trhu s energiami sa zrejme prehĺbi.
Francúzska premiérka Élisabeth Borneová v pondelok (29. 8.) vyzvala firmy, aby znížili spotrebu energií, v opačnom prípade sa môže stať, že ak Rusko zastaví dodávky plynu, bude prídelový systém na energie reálnou možnosťou.
Krok Moskvy ešte zvyšuje tlak na európsky trh, ktorý zápasí s nedostatok plynu pre výrazné obmedzenie ruských dodávok. Gazprom okrem toho plánuje, že od stredy (31. 8.) do piatka (2. 9.) pre opravu turbíny úplne odstaví kľúčový plynovod Nord Stream 1. Nemecko predpokladá, že dodávky cez plynovod, ktorý je aj tak už niekoľko týždňov využívaný len na 20 % maximálnej kapacity, sa už neobnovia.
09:30 Zelenského kancelária: V takmer celej Chersonskej oblasti sú ťažké boje
Na takmer celom území Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny prebiehajú ťažké boje, oznámila v utorok ukrajinská prezidentská kancelária.
„Počas celého dňa aj noci dochádzalo v Chersonskej oblasti k silným výbuchom,“ vyhlásila kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v utorok ráno.
„Ukrajinské ozbrojené sily spustili ofenzívu vo viacerých smeroch,“ dodala kancelária.
Ruské sily už od jari okupujú takmer celú Chersonskú oblasť. Samosprávne orgány dosadené okupačnými jednotkami už dávnejšie oznámili, že plánujú usporiadať referendum o pripojení oblasti k Rusku.
08:29 Misia MAAE prišla do Kyjeva; v záporožskej elektrárni má byť od stredy do soboty
Tím inšpektorov z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) docestoval v utorok do Kyjeva. V Ruskom obsadenej Záporožskej atómovej elektrárni na Ukrajine bude na návšteve od stredy do soboty, povedal šéf MAAE Rafael Grossi.
„Musíme chrániť bezpečnosť najväčšieho jadrového zariadenia na Ukrajine aj v Európe,“ uviedol Grossi na Twitteri.
Samotná MAAE uviedla, že „Rafael Grossi a tím expertov vyrazili na podpornú a asistenčnú misiu MAAE do Záporožia, aby pomohli zaistiť jadrovú bezpečnosť v ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárni“ a tiež, aby vykonali ďalšie bezpečnostné kroky.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba povedal, že Ukrajina očakáva, že misia MAAE objasní situáciu týkajúcu sa porušovania protokolov o jadrovej bezpečnosti. Zároveň podotkol, že Rusko „nevystavuje riziku jadrovej havárie len Ukrajinu, ale aj celý svet“.
06:06 Nemecko a Francúzsko sú proti plošnému zákazu vydávania víz občanom Ruska
Nemecko a Francúzsko sú proti zákazu vstupu ruských občanov na územie EÚ. „Mali by sme porozmýšľať nad rozumnými spôsobmi využitia dôležitej páky udeľovania víz,“ cituje v utorok agentúra DPA z pozičného dokumentu zaslaného ostatným členským štátom EÚ, ktorých ministri zahraničných vecí sa tento utorok a stredu zídu na neformálnych rokovaniach v Prahe.
Berlín a Paríž tvrdia, že žiadosti ruských občanov by mali byť dôkladne preskúmané z hľadiska možných bezpečnostných rizík. Zároveň netreba podceňovať vplyv priamej skúsenosti so životom v demokraciách, čo sa týka najmä budúcich generácií. „Naša vízová politika by to mala odrážať a v EÚ naďalej umožňovať kontakty s ruskými štátnymi príslušníkmi, ktorí nie sú spojení s ruskou vládou,“ uvádza sa v pozičnom dokumente.
Oba štáty chcú preto zachovať právny rámec, ktorý umožňuje vstup do EÚ najmä študentom, umelcom, vedcom a odborníkom — bez ohľadu na to, či by mohli čeliť politickému prenasledovaniu. Takisto varujú pred ďalekosiahlymi obmedzeniami vízovej politiky. Zdôrazňujú, že je dôležité zabrániť podporovaniu ruského naratívu a odcudzeniu budúcich generácií.
04:03 Washington Post: Irán dodal Rusku prvé útočné drony, údajne sú poruchové
Irán dodal Rusku prvé drony, ktoré môžu byť nasadené do vojny na Ukrajine. Informoval o tom v pondelok podľa agentúry DPA americký denník Washington Post s odvolaním sa na zdroje z prostredia tajných služieb.
Noviny píšu, že 19. augusta dostalo Rusko najmenej dva rôzne typy bezpilotných lietadiel, ktoré by mohli byť použité pri útokoch na radarové systémy, pozície delostrelectva a iné vojenské ciele. Počas prvých skúšok sa však vyskytlo veľa porúch a ruské ozbrojené sily s dronmi „nie sú spokojné“, tvrdia zdroje.
Podľa Washington Postu americká vláda predpokladá, že Irán dodá Moskve ďalšie stovky bezpilotných lietadiel. V júli vyslovila domnienku, že Rusko bude chcieť získať iránske útočné drony.
Iránsky dron. Foto: Twitter
02:30 Litva dokončila plot na hraniciach s Bieloruskom
Litva dokončila na hraniciach s Bieloruskom stavbu štyri metre vysokej bariéry z ostnatého drôtu, ktorý má zastaviť prílev nelegálnych prisťahovalcov. Podľa agentúry AFP o tom v pondelok informovala litovská premiérka Ingrida Šimonyté.
Bariéra vedie pozdĺž približne 550 kilometrov spoločnej hranice, ktorá je celkovo dlhá okolo 700 kilometrov. Šimonyté povedala, že je „technicky nemožné“ postaviť bariéru pozdĺž celej hranice, keďže prechádza aj jazerami, riekami a močiarmi.
Nelegálna migrácia do Litvy tento rok prudko vzrástla. Hranicu z Bieloruska do Litvy prekročilo doteraz okolo 4200 ľudí, prevažne z Blízkeho východu a Afriky. Litovská vláda obviňuje z posielania migrantov k hraniciam Bielorusko a jeho spojenca Rusko a považuje to za súčasť „hybridnej“ vojny. Vláda v Minsku toto obvinenie odmieta.
01:20 Zelenskyj: Okupantov vytlačíme na naše hranice
Ukrajina si berie čo jej patrí a jej armáda zatlačí ruské sily k hraniciam, ktorých línia sa nezmenila. Vo svojom pravidelnom príhovore zverejnenom v pondelok večer na stránke president.gov.ua to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Konkrétne hovoril o opätovnom oslobodení Charkovskej, Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, polostrova Krym a pobrežia Čierneho a Azovského mora od Hadieho ostrova po Kerčský prieliv. „Chce niekto vedieť, aké sú naše plány? Podrobnosti vám žiadny skutočne zodpovedný človek nepovie. Pretože toto je vojna,“ uviedol Zelenskyj.
„No okupanti by mali vedieť: zatlačíme ich k hraniciam. K našim hraniciam, ktorých línia sa nezmenila. Okupanti to dobre vedia. Ak chcú prežiť, je čas, aby ruská armáda utiekla. Choďte domov,“ pokračoval. Ruským vojakom, ktorí sa boja vrátiť domov, odporučil, aby sa vzdali a Kyjev im zaručí dodržanie všetkých noriem Ženevských konvencií. „Ak ma neposlúchnu, narazia na našich obrancov, ktorí sa nezastavia, kým neoslobodia všetko, čo patrí Ukrajine,“ povedal Zelenskyj.
Ukrajinské sily počas ofenzívy na juhu. Foto: Twitter
Ukrajinská armáda spustila podľa ukrajinských médií protiútok v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, pričom jej vojaci sa údajne prebili cez prvú líniu ruskej obrany v Chersone. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že ukrajinské útoky v Chersonskej a Mykolajivskej oblasti zmarila a spôsobila ukrajinským silám „ťažké straty“.
00:20 USA žiadajú kontrolované odstavenie Záporožskej jadrovej elektrárne
Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby v pondelok vyzval na úplné odstavenie Záporožskej jadrovej elektrárne na juhu Ukrajiny, keďže boje v oblasti zosilňujú a tento týždeň tam prídu na inšpekciu zahraniční experti. Informuje o tom agentúra AFP.
„Už sme mnohokrát povedali, že jadrová elektráreň nie je vhodné miesto na bojové operácie,“ uviedol Kirby. Riziko, ktoré predstavuje Záporožská jadrová elektráreň udržiavaná v prevádzke, sa podľa neho zvýšilo minulý týždeň, keď musel byť v dôsledku požiaru zapríčineného ostreľovaním odstavený záložný zdroj energie, čo potenciálne ohrozuje prevádzku jadrových reaktorov.
PONDELOK
20:32 Ruská armáda oznámila, že zmarila útoky v Chersonskej a Mykolajivskej oblasti
Ruská armáda v pondelok oznámila, že zmarila ukrajinské útoky v Chersonskej a Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny a spôsobila ukrajinským silám „ťažké straty“. Správu publikovala agentúra AFP.
Ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj svojim vojakom nariadil spustiť útoky. Tento pokus nepriateľa o ofenzívnu operáciu však nešťastne zlyhal, dodalo ministerstvo. Ruská armáda podľa vyjadrení rezortu obrany zničila 26 tankov, 32 obrnených vozidiel, dve stíhačky Suchoj Su-25 a Ukrajina stratila viac než 560 vojakov. AFP však nebola schopná tieto tvrdenia overiť z nezávislých zdrojov.
Ukrajinské úrady predtým v pondelok oznámili, že Kyjev spustil ofenzívu na juhu krajiny s cieľom odraziť ruských vojakov a opätovne získať mesto Cherson obsadené Ruskom, píše AFP.
18:49 Szijjártó žiadal opatrenia na dosiahnutie mieru na Ukrajine
Medzinárodné spoločenstvo by malo uprednostňovať opatrenia, ktoré pomáhajú dosiahnuť mier na Ukrajine namiesto opatrení, pri ktorých hrozí stupňovanie konfliktu. Povedal to v pondelok maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na strategickom fóre v slovinskom meste Bled. Uviedla to agentúra MTI. Ozbrojený konflikt na Ukrajine má negatívny vplyv na Európu ako celok v oblastiach ako hospodárstvo a dodávky energie, uviedlo vo vyhlásení maďarské ministerstvo zahraničných vecí.
Szijjártó podľa MTI pripomenul, že Maďarsko sa nachádza „fyzicky a geograficky“ blízko k tomuto konfliktu. „Dosiahnutie mieru čo najskôr je preto našim základným záujmom tu v Maďarsku a v strednej Európe,“ povedal. „Medzinárodné spoločenstvo vyzývame, aby uprednostňovalo opatrenia a rozhodnutia, ktoré pomáhajú dosiahnuť mier,“ dodal.
Maďarský minister zahraničných vecí tiež pripomenul, že maďarská vláda naďalej stojí za svojím rozhodnutím neposielať na Ukrajinu zbrane a nepovoliť prevoz zbraní do tejto krajiny cez svoje územie. Takisto nemá v úmysle rokovať o možných energetických sankciách. Sankcie voči Rusku by podľa Szijjártóa k rýchlemu riešeniu konfliktu neprispeli a Európe by uškodili viac, než škodia Rusku.
18:38 Pri ostreľovaní Mykolajiva zomreli najmenej dvaja ľudia
Ruské ostreľovanie v pondelok zabilo v ukrajinskom prístavnom meste Mykolajiv najmenej dvoch ľudí. Ďalších 11 utrpelo zranenia, informoval šéf vojenskej administratívy v Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. Na svojej webstránke o tom informuje televízia CNN.
Starosta Mykolajiva Oleksandr Senkevyč útok odsúdil so slovami, že Rusko „cynicky útočí na civilistov“. Ostreľovanie podľa jeho slov zasiahlo obytné budovy a vzdelávacie inštitúcie.
18:01 Postoj voči Rusku podľa Morawieckeho ukáže, ako si krajiny EÚ cenia demokraciu
Postoj, ktorý členské krajiny EÚ zaujali voči Rusku, ukáže, nakoľko si cenia demokraciu. Povedal to v pondelok v Paríži poľský premiér Mateusz Morawiecki a uviedla agentúra PAP. „Reakcia na ruskú vojnu je skutočný test na to, aby sme ukázali, že skutočne podporujeme demokratické hodnoty,“ povedal Morawiecki vo svojom príhovore na konferencii francúzskeho zväzu zamestnávateľov (MEDEF).
Poľský premiér dodal, že členské krajiny EÚ musia okrem konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou držať spolu aj voči ďalším výzvam, najmä pandémii ochorenia COVID-19, svetovej hospodárskej kríze a hroziacej energetickej a potravinovej kríze. Morawiecki upozornil aj na dôležitosť zníženia závislosti Európy na ruskej rope a plyne, píše PAP. Za najlepší spôsob, ako sa Európa môže oslobodiť od súčasnej krízy, označil hospodársku spoluprácu a spoločné investície.
Morawiecki francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona požiadal o urýchlené dodávky zbraní na Ukrajinu a o viac finančnej podpory pre túto krajinu, píše PAP. Pripomenul, že Európska komisia v polovici mája schválila pomoc Ukrajine vo výške až do deväť miliárd eur. Ukrajina podľa jeho slov na tieto prostriedky stále čaká.
Mateusz Morawiecki. Foto: TASR/AP
17:09 USA zorganizujú v Nemecku stretnutie kontaktnej skupiny pre Ukrajinu
Americký minister obrany Lloyd Austin zorganizuje 8. septembra v Nemecku stretnutie kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny s cieľom rokovať o podpore pre túto krajinu, ktorá čelí ruskému útoku. Správu publikovali v pondelok agentúra AFP a oficiálna webová stránka Vzdušných síl Spojených štátov v Európe a Afrike (USAFE-AFAFRICA).
Na tomto stretnutí na vojenskej leteckej základni Ramstein sa osobne zúčastnia ministri obrany viacerých krajín sveta a vysokopostavení predstavitelia armády. Majú rokovať o „kríze na Ukrajine a ďalších bezpečnostných záležitostiach, ktorým čelia USA a ich spojenci a partneri,“ píšu USAFE-AFAFRICA. Na základni pri meste Ramstein na západe Nemecka sú umiestnení aj príslušníci vzdušných síl USA.
15:22 Ukrajinská armáda spustila v Chersonskej oblasti protiútok
Ukrajinská armáda spustila protiútok v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny a jej vojaci sa údajne prebili cez prvú líniu ruskej obrany v Chersone. Informujú o tom agentúry DPA a televízie Sky News, ktoré sa odvolávajú na ukrajinské médiá. „Ozbrojené sily Ukrajiny začali v mnohých sekciách na juhu Ukrajiny útočné operácie,“ cituje hovorkyňu južného veliteľstva ukrajinských síl Nataliju Humeňukovú spravodajský portál Hromadske.ua.
Humeňuková odmietla poskytnúť viac informácií o novej ukrajinskej ofenzíve, povedala však, že nedávne útoky na ruskú logistické trasy ležiace na juhu krajiny „bezpochyby nepriateľa oslabili“.
Jednotky doneckých separatistov a posila ruských námorných síl boli údajne nútené sa stiahnuť. Správy o protiútoku prichádzajú po tom, čo kancelária ukrajinského prezidenta informovala o ťažkých bojoch a niekoľkých útokoch ukrajinskej armády v tejto južnej oblasti krajiny, ktorú z veľkej časti obsadila ruská armáda. V rámci snáh o znovudobytie tejto časti krajiny ležiacej na pobreží Čierneho mora podnikli ukrajinské jednotky prednedávnom niekoľko útokov na muničné sklady a ruské vojenské pozície.
O začiatku veľkej ukrajinskej protiofenzívy na juhu krajiny hovoria ukrajinskí predstavitelia už od júna, všíma si DPA. Nemecká tlačová agentúra i Sky News však upozorňujú, že správy ukrajinských médií nie je možné nezávisle overiť.
13:21 EÚ a Ukrajina sa v pondelok pripojili k Haagskemu dohovoru o rozsudkoch
Európska únia sa v pondelok pripojila k Dohovoru o právomoci uznávať a vykonávať rozsudky v občianskych a obchodných veciach (Haagskemu dohovoru o rozsudkoch), ktorý je dôležitým a na pravidlách založeným nástrojom na uľahčenie mnohostranného obchodu a investícií.
Dohovor stanovuje podmienky uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach – vrátane spotrebiteľských a pracovných zmlúv – a možné dôvody ich odmietnutia. Pripojenie sa Európskej únie k tomuto dohovoru prinesie európskym podnikom pôsobiacim v rôznych krajinách, vrátane krajín mimo EÚ, právnu istotu a predvídateľnosť. K dohovoru sa v pondelok spolu s EÚ pripojila aj Ukrajina.
12:56 Kremeľ: Na Kyjev treba vyvíjať tlak, aby znížil napätie v záporožskej elektrárniň
Kremeľ v pondelok vyzval na vyvíjanie tlaku na Kyjev, aby v Moskvou kontrolovanej Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES) na ukrajinskom juhovýchode znížil napätie. Píše o tom agentúra AFP s vysvetlením, že Ukrajina a Rusko sa v posledných týždňoch navzájom obviňujú, že elektráreň ostreľujú ich ozbrojené sily ťažkými zbraňami. „Všetky krajiny musia vyíjať tlak na ukrajinskú stranu, aby prestala touto streľbou ohrozovať európsky kontinent,“ povedal novinárom kremeľský hovorca Dmitrij Peskov.
Vyjadril sa tak len niekoľko hodín po tom, čo šéf MAAE Rafael Grossi oznámil, že jeho tím je na ceste k tomuto jadrovému zariadeniu, najväčšej atómovej elektrárni v Európe. „Na túto misiu už dlho čakáme. Považujeme ju za nutnú,“ uviedol Peskov. Zároveň potvrdil, že kým sa misia organizácie MAAE bude nachádzať na území ovládanom Ruskou federáciou, Moskva zaistí jej bezpečnosť – vzhľadom na riziká, ktoré jej v danom regióne môžu hroziť.
Dmitrij Peskov. Foto: TASR/AP
12:31 Švédsko oznámilo ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine
Švédsko poskytne Ukrajine vojenskú pomoc za ďalších 500 miliónov švédskych korún ($46.75 milióna), aby jej pomohlo brániť sa proti ruskej invázii. Oznámila to v pondelok švédska premiérka Magdalena Anderssonová, informácie publikovala agentúra Reuters. Anderssonová novinárom po stretnutí s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom povedala, že nová švédska pomoc pre Ukrajinu dosiahne so zahrnutím civilnej podpory celkovo miliardu korún.
Kuleba vyzval Švédsko, aby jeho krajine dodalo zbrane, ako sú húfnice, a strelivo. „O ďalšie zbrane budeme žiadať dovtedy, kým bude pokračovať vojna,“ ozrejmil Kuleba. „Záleží na každom eure, každej guľke, každom náboji.“ Švédska premiérka podrobnosti o novej vojenskej pomoci neposkytla, povedala však, že bude podobná ako predošlé balíky podpory, ktoré zahŕňali protitankové zbrane, osobné ochranné vybavenie a odmínovacie zariadenia. Civilná časť novej pomoci bude obsahovať podporu ukrajinskej ekonomiky vo forme nákupu pšenice, ktorú ďalej poskytnú krajinám vystaveným nedostatku potravín.
11:35 Kuleba: Misia organizácie MAAE v záporožskej elektrárni je dosiaľ jej najťažšou
Misia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v Ruskom obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárni na Ukrajine bude doposiaľ najťažšou misiou tejto medzinárodnej organizácie, uviedol v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Píše o tom agentúra AFP.
„Táto misia bude najťažšou, akú MAAE počas svojej pôsobnosti doteraz uskutočnila, a to jednak vzhľadom na aktívne útočné aktivity, ktoré tam podniká Ruská federácia, a jednak vzhľadom na ten nehorázny spôsob, akým sa Rusko snaží legitimizovať svoju prítomnosť,“ povedal Kuleba v rámci aktuálnej návštevy v švédskom hlavnom meste Štokholm.
Dmytro Kuleba a švédska premiérka Magdalena Anderssonová. Foto: TASR/AP
11:27 Na vojenských cvičeniach Vostok sa v Rusku zúčastní vyše 50-tisíc vojakov
Viac ako 50-tisíc vojakov z viacerých krajín sa tento a budúci týždeň zúčastní na plánovanom veľkom vojenskom cvičení v Rusku. Na manévroch Vostok 2022 (Východ 2022) bude nasadených celkovo 5-tisíc kusov výzbroje a vojenskej techniky, ako aj 140 lietadiel a 60 vojenských plavidiel, oznámilo v pondelok ministerstvo obrany v Moskve. Uviedla to agentúra DPA. Cvičenia sa podľa oznámenia začínajú vo štvrtok 1. septembra a budú trvať do stredy budúceho týždňa (7. septembra). Konať sa budú v siedmich výcvikových priestoroch na východe Sibíri a Ďalekom východe, ako aj v Ochotskom a Japonskom mori.
Zahraničné vojenské kontingenty už dorazili na cvičisko v Prímorskom kraji, uvádza sa v oznámení. Sú medzi nimi vojaci z Bieloruska a ďalších bývalých sovietskych republík, Číny či Indie. Na manévroch v čase vojny na Ukrajine budú nacvičovať okrem iného zaisťovanie vojenskej bezpečnosti Ruska a jeho spojencov, uviedol ruský rezort. Vojenské cvičenia Vostok patria k najväčším v Rusku. Dosiaľ najrozsiahlejšie zorganizovali v roku 2018 za účasti takmer 300-tisíc ruských vojakov, ako aj mongolských a čínskych jednotiek.
11:20 Z Enerhodaru pri Záporožskej jadrovej elektrárni hlásia ostreľovanie
Ukrajinské mesto Enerhodar pri Záporožskej jadrovej elektrárni sa v noci ocitlo pod paľbou. Ostreľovanie hlásia ukrajinskí aj ruskí predstavitelia, pričom sa z neho navzájom obviňujú. Informuje o tom spravodajský portál CNN. Ukrajinský starosta Enerhodaru Dmytro Orlov uviedol, že ostreľovanie sa dotklo častí mesta zhruba 5,5 kilometra od elektrárne. Priamo zasiahlo obytnú budovu a horelo preň aj niekoľko áut, uviedol.
Šéf Ruskom podporovanej civilno-vojenskej administratívy v Záporožskej oblasti Jevhen Balyckyj, povedal, že deväť ľudí utrpelo zranenia pri troch cielených útokoch na obytné budovy. Člen Ruskom menovanej rady v okupovaných častiach oblasti Vladimir Rogov zasa z útoku obvinil ukrajinské sily, ktoré označil za „Zelenského militantov“.
11:16 G7 vyzvala na neobmedzený prístup MAAE do Záporožskej jadrovej elektrárne
Zoskupenie ekonomicky najvyspelejších krajín sveta G7 v pondelok vyzvalo, aby tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorý smeruje do Ruskom okupovanej ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne, k nej mal neobmedzený prístup. Správu publikovala agentúra AFP.
Zamestnanci MAAE musia mať umožnený prístup do všetkých jadrových zariadení na Ukrajine, a to včas a so zaistením bezpečnosti a „bez prekážok“, uviedla vo vyhlásení skupina predstaviteľov G7 zodpovedných za zmluvu o nešírení jadrových zbraní. Ako ďalej požadujú, personál MAAE by mal mať dovolené byť v priamom a neobmedzenom kontakte s ukrajinskými zamestnancami elektrárne, ktorí sú zodpovední za prevádzkovanie týchto zariadení. Varovali, že ruské sily predstavujú „vážnu hrozbu“ čo sa týka bezpečnosti elektrárne.
„Tieto akcie (Ruska) značne zvyšujú riziko jadrovej katastrofy a ohrozujú populáciu Ukrajiny, susedných štátov a medzinárodnej komunity,“ upozornili. Skupina G7 tiež zdôraznila, že táto jadrová elektráreň by sa nemala využívať na vojenské aktivity ani ako sklad vojenského materiálu.
10:40 Ruský minister obrany je v nemilosti pre problémy na Ukrajine, tvrdia Briti
Ruský minister obrany Sergej Šojgu je v súčasnosti v rámci vedenia krajiny zrejme „odsunutý na okraj“, pričom o priebehu vojny na Ukrajine informujú prezidenta Vladimira Putina priamo operační velitelia. Uviedlo to v pondelok britské ministerstvo obrany na sociálnej sieti.
Ministerstvo v dennom hodnotení situácie uvádza, že dôvodom sú problémy, ktorým Rusko čelí vo vojne s Ukrajinou. Podľa správy si ruskí dôstojníci a vojaci s priamymi skúsenosťami z vojny „pravdepodobne bežne robia žarty“ zo Šojgua, keďže rezort údajne vedie neefektívne. Predtým, ako sa stal ministrom obrany, Šojgu strávil väčšinu kariéry v stavebnom sektore a na ministerstve pre výnimočné situácie, dodalo britské ministerstvo s tým, že ruský minister sa „zrejme dlho snaží prekonať svoju povesť človeka, ktorému chýbajú podstatné vojenské skúsenosti“.
10:31 Rusko údajne identifikovalo ďalšieho podozrivého z vraždy novinárky Duginovej
Ruskí vyšetrovatelia v pondelok oznámili, že údajne identifikovali ďalšieho podozrivého Ukrajinca zapojeného do zabitia prokremeľskej novinárky Darie Duginovej. Informujú o tom agentúry AP a DPA. Duginová (29), ktorá je dcérou nacionalistického ideológa Alexandra Dugina, zahynula 20. augusta na predmestí Moskvy pri výbuchu auta. Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) obvinila z prípravy tohto činu ukrajinské špeciálne služby. Kyjev to však odmieta.
FSB v pondelok uviedla, že druhým podozrivým je 44-ročný Bohdan Cyhanenko, ktorý do Ruska pricestoval 30. júla cez Estónsko. Cyhanenko podľa FSB pomáhal pri príprave činu a následne Rusko opustil. Moskva už predtým vyhlásila, že ako hlavnú podozrivú identifikovala ukrajinskú občianku Nataľu Vovkovú, ktorá prišla do Ruska pred mesiacom. Podľa FSB si prenajala byt neďaleko Duginovej bydliska v Moskve, aby získala informácie o jej denných aktivitách a pripravila vraždu. Po výbuchu bomby na podvozku pod sedadlom vodiča, ktorú podľa predchádzajúcich správ odpálili na diaľku, odišla Vovková aj s 12-ročnou dcérou do Estónska autom s vymeneným evidenčným číslom, vyhlásila FSB.
Prokremeľský filozof a ideológ Alexander Dugin reční na pohrebe svoje dcéry Darie. Foto: TASR/AP
Cyhanenko údajne hlavnej podozrivej pomohol vybaviť falošný občiansky preukaz a tiež falošné poznávacie značky auta, ktoré údajne patrili kazašskej občianke. Mal jej tiež poskytnúť pomoc pri zaobstaraní výbušného zariadenia, ktoré bolo nastražené pod Duginovej vozidlo. FSB uviedla, že Vovková na vstup do Ruska použila poznávaciu značku separatistickej Doneckej ľudovej republiky, v Moskve si ju vymenila za kazašskú a keď pricestovala do Estónska vymenila ju za ukrajinskú.
08:30 Kremeľ pripravuje pôdu pre referendá o pričlenení častí Ukrajiny
Rusko zrejme pripravuje pôdu pre anektovanie okupovaných častí Ukrajiny uskutočnením referend, informuje v pondelok agentúra DPA. Odvoláva sa na vyjadrenia predstaviteľa Kremľa Sergeja Kirijenka o tom, že podľa prieskumov vo východoukrajinskej Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré spolu tvoria región známy ako Donbas, dosahuje podpora pripojenia sa k Rusku 91 až 92 percent. V nedávno dobytej Chersonskej a Záporožskej oblasti je táto podpora na úrovni 75 až 77 percent, tvrdil tiež Kirijenko v nedeľňajšom vyjadrení. Ruský prezident Vladimir Putin opakovane vyhlasuje, že ak ľudia v týchto oblastiach prejavia podporu pričlenenia k Rusku, Kremeľ na to bude reagovať.
Rusko však úplne neovláda celé územia ukrajinských oblastí, o ktorých naznačuje, že sú pripravené na pričlenenie, pripomína DPA. Ukrajina kontroluje veľké časti Doneckej oblasti a jej predstavitelia hovoria o protiofenzíve v Chersonskej oblasti. Existujú aj značné pochybnosti o platnosti udávaných výsledkov prieskumov. Spravodajský server Meduza nedávno uviedol, že podľa jeho prieskumov je podpora pripojenia k Rusku v Chersonskej a Záporožskej oblasti približne rovnaká ako nesúhlas s takýmto krokom – po 30 percent, pričom zvyšní opýtaní neodpovedali.
06:59 Grossi: Do Záporožskej jadrovej elektrárne smeruje tím MAAE
Do Záporožskej jadrovej elektrárne smeruje tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Oznámil to v pondelok šéf tejto dozornej jadrovej agentúry OSN Rafael Grossi. „Nastal ten deň: Podporná a asistenčná misia do Záporožskej jadrovej elektrárne je už na ceste,“ napísal na Twitteri Grossi.
Tím MAAE podľa neho dorazí do tejto najväčšej európskej jadrovej elektrárne v priebehu tohto týždňa. Podľa AFP by mal elektráreň navštíviť aj samotný Grossi.
00:03 Rusi tvrdia, že Ukrajinci poslali ozbrojený dron do záporožskej elektrárne
Ruské jednotky okupujúce Záporožskú jadrovú elektráreň na Ukrajine v nedeľu uviedli, že museli zostreliť ozbrojené bezpilotné lietadlo, ktoré do oblasti vyslali Ukrajinci. Správu publikovala agentúra DPA, podľa ktorej nebolo ruské tvrdenie možné nezávisle overiť.
Dron po zostrelení spadol na bezpečnostný kryt jedného z reaktorov elektrárne, vyplýva zo správ ruských médií. Výbušniny, ktoré bezpilotné lietadlo nieslo, údajne explodovali bez toho, aby spôsobili nejaké škody. Podľa Rusov mal dron za úlohu zaútočiť na časť elektrárne, v ktorej sa skladovali vyhorené palivové tyče. Ruské jednotky „vystavujú riziku celý kontinent“, keď využívajú Záporožskú jadrovú elektráreň na Ukrajine, ktorá je najväčšou svojho druhu v Európe, ako vojenskú základňu, vyhlásil v nedeľu ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
NEDEĽA
22:23 Ukrajina tvrdí, že zaútočila na ruské veliteľské pozície v Chersonskej oblasti
Ukrajinskí vojaci tvrdia, že zaútočili na tri ruské veliteľské pozície a na najmenej dva muničné sklady v Chersonskej oblasti na juhu krajiny. Informovala o tom v nedeľu tlačová agentúra DPA. Operačné velenie ukrajinskej armády Juh uviedlo, že ich jednotky zabili 11 ruských vojakov a zničili 11 raketometov, tri obrnené vozidlá a jednu samohybnú húfnicu.
ňRuskom dosadený šéf administratívy Chersonskej oblasti Vladimir Leontiev potvrdil ukrajinské útoky a uviedol, že mesto Nova Kachovka bolo ostreľované štyrikrát. Zasiahnutá bola aj vodná elektráreň so strategicky dôležitým priechodom cez rieku Dneper, uviedol Leontiev. Ukrajina začiatkom augusta oznámila, že v Chersonskej oblasti pripravuje veľkú protiofenzívu zameranú na oslobodenie regiónu a podniká jednotlivé útoky na ruské zásobovacie trasy a sklady zbraní v tejto oblasti.
19:00 EÚ chce stopnúť víza obyčajným Rusom
Ministri zahraničných vecí EÚ pravdepodobne v utorok stretnutí v Prahe podporia pozastavenie dohody o zjednodušenom vydávaní víz s Ruskom. V dôsledku zmrazenia tejto dohody z roku 2007 bude pre ruských občanov náročnejšie a drahšie získať dokumenty, ktoré im umožnia prístup do schengenského priestoru. Tvrdí to nedeľné vydanie britského denníka Financial Times. Predsedajúcou krajinou EÚ je aktuálne Česko.
„Je nevhodné, aby sa ruskí turisti prechádzali v našich mestách a prístavoch. Ruskej populácii musíme vyslať jasný signál, že vojna nie je v poriadku, že je neakceptovateľná,“ uviedol pre FT vysokopostavený predstaviteľ EÚ zapojený do rokovaní.
Ministri plánujú k tomuto kroku podľa FT pristúpiť v rámci snáh o zníženie počtu vydávaných cestovných povolení pre ruských občanov po tom, čo niektoré východné členské štáty EÚ pohrozili, že jednostranne zatvoria svoje hranice pre ruských turistov. Ďalšie krajiny EÚ tak vyzývajú na kolektívne kroky, ktoré zabránia obyčajným Rusom, aby do EÚ cestovali na turistické víza.
„V rámci prvého kroku ministri plánujú na dvojdennom stretnutí v Prahe, ktoré začne v utorok, politicky podporiť pozastavenie dohody o zjednodušenom vydávaní víz medzi EÚ a Ruskom,“ uvádza FT s odvolaním sa na troch nemenovaných predstaviteľov zapojených do týchto rokovaní.
16:00 Rusi si v Záporožskej jadrovej elektrárni vytvorili vojenskú základňu
Ruské jednotky „vystavujú riziku celý kontinent“, keď využívajú Záporožskú jadrovú elektráreň na Ukrajine, ktorá je najväčšou svojho druhu v Európe, ako vojenskú základňu. Vyhlásil to v nedeľu ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Jeho slová tak vysvetľujú problém ostreľovania najväčšej jadrovej elektrárne v Európe.
Záporožskú jadrovú elektráreň obsadili v prvých týždňoch invázie ruské vojská, no naďalej ju prevádzkujú ukrajinskí pracovníci. Toto zariadenie sa odvtedy nachádza na frontovej línii. Kyjev a Moskva sa v posledných týždňoch navzájom obviňujú z ostreľovania tejto jadrovej elektrárne, čo vyvoláva obavy z možného úniku radiácie.
„Ruskí útočníci premenili Záporožskú jadrovú elektráreň na vojenskú základňu a vystavujú tak riziku celý kontinent. Ruská armáda musí z elektrárne odísť, nemá tam, čo robiť,“ dodal šéf ukrajinskej diplomacie v príspevku na sociálnej sieti Twitter. Ukrajinskí predstavitelia aj v nedeľu ráno uviedli, že oblasť neďaleko elektrárne zasiahla ruská raketa a delostrelecké ostreľovanie, píše Sky News.
05:47 Kazachstan na rok úplne pozastavil vývoz zbraní
Kazachstan, ktorý je spojencom Ruskej federácie, na rok úplne pozastavil vývoz zbraní. V sobotu to bez udania dôvodu oznámila tamojšia vláda, na ktorú sa odvoláva denník Guardian. Kazachstan, bývalá sovietska republika hraničiaca s Ruskom, má tiež aktívne ekonomické vzťahy s Ukrajinou. V súvislosti s vojenskou ofenzívou Moskvy na Ukrajine vyzýva Kazachstan na mierové riešenie a nestavia sa na žiadnu zo strán konfliktu.
Guardian približuje, že Kazachstan vyrába rozličné vojenské vybavenie vrátane lodí, obrnených a delostreleckých vozidiel, guľometov, zariadení na nočné videnie, granátov, torpéd a ochranných pomôcok.
03:18 Británia dodá Ukrajine šesť podvodných dronov na pomoc pri zneškodňovaní mín
Britské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že Spojené kráľovstvo dodá Ukrajine šesť podvodných dronov na zneškodnenie mín umiestnených pri jej pobreží, čo má prispieť k zvýšeniu bezpečnosti pri preprave obilia z tamojších prístavov. Informujú o tom agentúra Reuters a stanica ORF. Tieto drony sú „ľahké a autonómne“ a sú určené na použitie v plytkej vode, uviedol vo vyhlásení rezort obrany v Londýne. Dokážu odhaliť, lokalizovať a identifikovať míny, aby ich následne ukrajinské námorné sily mohli „zneškodniť“.
Británia takisto ohlásila, že desiatky členov ukrajinského námorníctva v nasledujúcich mesiacoch vyškolí na používanie týchto dronov. Výcvik prvých vojakov sa už začal. „Toto životne dôležité vybavenie a výcvik pomôžu Ukrajine zaistiť bezpečnosť jej vôd, uľahčia prepravu obilia do zvyšku sveta a podporia ozbrojené sily Ukrajiny pri obrane jej pobrežia a prístavov,“ uviedol britský minister obrany Ben Wallace vo vyhlásení, ktoré bolo zverejnené na webovej stránke vlády v Londýne.
00:22 Zelenskyj ocenil úlohu ukrajinských vzdušných síl v boji proti ruskej ofenzíve
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotnom videoprejave vyzdvihol rolu leteckých síl jeho krajiny čo sa týka obrany pred ruskými inváznymi jednotkami. Informuje o tom agentúra DPA. „Rusko dúfalo, že zničí naše vzdušné sily v prvých hodinách veľkej invázie. A, samozrejme, že to bol pre (nášho) nepriateľa absolútne šialený cieľ – ako aj mnohé ďalšie cele (Ruska),“ poznamenal Zelenskyj. Ukrajinskí piloti sú podľa jeho slov prvotriedni a cenia si ich aj iné krajiny.
Zelenskyj okrem toho opätovne zdôraznil, že boj za slobodu a nezávislosť Ukrajiny je možné vyhrať len spoločným úsilím. „Je to spoločná práca. A je to výsledok, ktorý sa dosiahne vďaka sile a solidarite všetkých, ktorí si cenia slobodu a netolerujú tyraniu,“ povedal. „Sloboda vždy zvíťazí,“ dodal.
SOBOTA
21:05 Ukrajina: Vláda povolila námorníkom obchodného loďstva pracovne vycestovať z krajiny
Námorníci ukrajinského obchodného loďstva budú môcť pracovne vycestovať z krajiny, ak dostanú súhlas miestnej vojenskej správy. Oznámil to ukrajinský premiér Denys Šmyhal, ktorý uviedol, že vláda to schválila v sobotu. Tento krok by mohol uľahčiť export obilia z prístavov krajiny. Ukrajinskí muži vo veku 18 až 60 rokov nemôžu za hranice vycestovať vzhľadom na vojnový stav, ktorý platí od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Informuje o tom portál news.sky.com.
18:39 Vladimir Putin podpísal výnos, ktorý umožňuje Ukrajincom zostať v Rusku neobmedzený čas
Doposiaľ sa smeli Ukrajinci zdržať v Rusku počas 180 dní najviac 90 dní. Ak plánovali v krajine ostať dlhšie, potrebovali k tomu ďalšie úradné alebo pracovné povolenie. Nový prezidentský výnos, zverejnený v sobotu, však dočasne umožňuje ukrajinským občanom a ľudom prichádzajúcim zo separatistických oblastí na východe Ukrajiny, ktoré Moskva uznáva ako samostatné krajiny, pracovať v Rusku bez pracovného povolenia a žiť v tejto krajine „bez časového obmedzenia“. Informuje o tom agentúra AFP.
Žiadatelia však musia preukázať svoju spôsobilosť podstúpením testov na drogy a rôzne infekčné ochorenia. Ukrajinci, ktorí budú chcieť ostať v Rusku neobmedzený čas, tiež musia odovzdať svoje odtlačky prstov a nechať sa odfotografovať. Výnos okrem toho zakazuje deportáciu ukrajinských občanov s výnimkou ľudí prepustených z väzenia alebo osôb, ktoré predstavujú hrozbu pre ruskú bezpečnosť.
V ďalšom prezidentskom výnose Putin nariadil vyplácať určitým skupinám ľudí vrátane dôchodcov, hendikepovaných osôb a tehotných žien, ktoré opustili Ukrajiny alebo jej separatistické oblasti pre prebiehajúce boje, sociálne dávky. Podľa Moskvy prišlo do Ruska od začiatku tzv. špeciálnej vojenskej operácie už približne 3,6 milióna Ukrajincov vrátane asi 587 000 detí. V júli tiež Kremeľ zjednodušil udeľovanie ruského občianstva pre Ukrajincov. Ide o opatrenie, ktoré Kyjev odsúdil, pripomína AFP.
16:02 Rusko zablokovalo schválenie konečného textu konferencie o jadrových zbraniach
Rusko v piatok zabránilo prijatiu spoločnej deklarácie po skončení štvortýždňovej konferencie o plnení Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá sa konala v sídle OSN v New Yorku. Informuje o tom agentúra AFP.
Zmluva o nešírení jadrových zbraní, ktorú ratifikovalo viac ako 190 štátov, má za cieľ znížiť riziko šírenia jadrových zbraní po celom svete. Implementácia tejto zmluvy sa má kontrolovať každých päť rokov. Záverečné piatkové zasadnutie bolo odložené o niekoľko hodín. Napokon prezident konferencie Gustavo Zlauvinen z Argentíny oznámil, že dohodu sa nepodarilo dosiahnuť po tom, čo Rusko dokument spochybnilo.
Ruský zástupca Igor Višneveckij uviedol, že návrhu konečného textu, ktorý mal viac ako 30 strán, chýba „vyváženosť“. „Naša delegácia má jednu zásadnú námietku k niektorým odsekom, ktoré sú očividne politického charakteru,“ povedal a dodal, že Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá s textom nesúhlasí.
Podľa zdrojov blízkych rokovaniam bolo Rusko hlavne proti odsekom týkajúcim sa Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine, ktorú okupuje ruská armáda. Najnovší návrh textu vyjadril „veľké znepokojenie“ nad vojenskými aktivitami v okolí ukrajinských elektrární vrátane Záporožia, ako aj nad stratou kontroly Kyjeva nad týmito lokalitami a negatívnym vplyvom na bezpečnosť.
14:32 Ukrajina: Rusi opäť bombardovali mestá neďaleko Zaporižžskej jadrovej elektrárne
Ruské sily opäť raketami a delostrelectvom zaútočili na oblasti pod ukrajinskou kontrolou neďaleko Zaporižžskej jadrovej elektrárne. Uviedli to v sobotu ukrajinské úrady. Rakety Grad a delostrelecká munícia zasiahli mestá Nipokoľ a Marhanec, ktoré sa nachádzajú zhruba 10 kilometrov od elektrárne za riekou Dnipro, povedal gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko.
Ruské sily obsadili komplex jadrovej elektrárne na začiatku vojny na Ukrajine, ale naďalej ju prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci. Ukrajinská a ruská strana sa opakovane obviňujú z bombardovania komplexu, čo vyvoláva obavy, že boje by mohli spôsobiť jadrovú katastrofu.
12:11 Británia: Rusko zintenzívnilo svoje útoky na východe Ukrajiny
Rusko za posledných päť dní zvýšilo intenzitu útokov svojich síl na východe Ukrajiny. V pravidelnej správe o vojne na Ukrajine to v sobotu uviedlo britské ministerstvo obrany, píše spravodajská stanica Sky News.
V Doneckej oblasti prebiehajú „intenzívne boje“ pri mestách Siversk a Bachmut. Proruské separatistické milície pravdepodobne dosiahli určitý pokrok smerom k centru obce Pisky neďaleko doneckého letiska. Napriek tomu však celkovo Rusko podľa britského vojenského spravodajstva zaznamenalo len zopár územných ziskov.
„Existuje reálna možnosť, že Rusko zvýšilo svoje úsilie v Donbase v snahe zadržať ďalšie ukrajinské jednotky, a to uprostred špekulácií, že Ukrajina plánuje veľkú protiofenzívu,“ dodal rezort britskej obrany.
Tank K2. Foto: Ozbrojené sily Kórejskej republiky
04:48 Južná Kórea: Poľsko podpísalo dodatočné zmluvy na nákup tankov a húfnic
Poľsko podpísalo zmluvy s dvoma juhokórejskými zbrojnými spoločnosťami na dodávku tankov K2 a samohybných húfnic K9 v hodnote 5,7 miliárd dolárov (5,7 miliárd eur). Oznámila to v sobotu kórejská agentúra Jonhap.
Poľsko zazmluvnilo prvú dodávku 180 tankov K2 and 48 húfnic K9 od spoločností Hyundai Rotem a Hanwha Defense. Bližšie detaily zmlúv zatiaľ nezverejnili.
Minulý mesiac Varšava podpísala „rámcovú“ dohodu, podľa ktorej si predbežne objednala 980 tankov K2, 648 samohybných húfnic K9 a 48 stíhačiek FA-50. Podľa poľskej strany ide o „najdôležitejší a najväčší“ nákup vojenskej techniky za posledné roky.
03:20 Zelenskyj: V Záporožskej elektrárni hrozí jadrová katastrofa
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval pred potenciálnou jadrovou katastrofou v súvislosti s obliehanou Záporožskou atómovou elektrárňou na juhu Ukrajiny po tom, čo pre požiar spôsobený ostreľovaním boli núdzovo odstavené dva atómové reaktory. Informuje o tom agentúra DPA.
„Rád by som zdôraznil, že situácia zostáva naďalej veľmi riskantná a nebezpečná,“ Zelenskyj uviedol vo svojom piatkovom príhovore. „Ak sa toto zopakuje… situácia v elektrárni bude opäť na pokraji katastrofy.“
Ukrajinský prezident vyzval ruské jednotky, okupujúce jadrové zariadenie, aby sa stiahli. Zároveň navrhol, aby medzinárodné spoločenstvo do elektrárne vyslalo tím nezávislých odborníkov za účelom preskúmania jej technického stavu.
SOBOTA
20:20 Ľuďom v okolí Záporožskej elektrárne rozdávajú jódové tabletky
Ukrajinské úrady začali ľuďom žijúcim v blízkosti Záporožskej atómovej elektrárne na juhu Ukrajiny distribuovať jódové tabletky. Urobili tak pre obavy z možného úniku radiácie. V utorok o tom informoval denník The Guardian a agentúra AP.
Vo štvrtok boli bloky tejto najväčšej európskej atómovej elektrárne odpojené od elektrickej siete. Predstavitelia Ukrajiny uviedli, že to spôsobil požiar zapríčinený ruským ostreľovaním, ktorý poškodil elektrické vedenie. Ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom v piatok oznámila, že jeden zo šiestich blokov je opätovne pripojený k prúdu. Situácia v okolí Záporožskej elektrárne je však naďalej komplikovaná, keďže tam stále prebiehajú boje, píše The Guardian.
19:03 Rusko obmedzuje dodávky plynu do EÚ, prebytočný plyn medzitým spaľuje
Neďaleko fínskych hraníc spaľuje Rusko obrovské objemy zemného plynu, pričom v rovnakom období výrazne redukuje dodávky suroviny do Európskej únie. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na informácie vedcov a analytikov. Tí sa navyše obávajú vážnych dôsledkov pre životné prostredie.
Analytici z nórskej energetickej poradenskej spoločnosti Rystad uviedli, že množstvo spaľovaného plynu predstavuje približne 0,5 % dennej spotreby suroviny v Európskej únii. Takýto objem spaľovaného plynu a s ním spojený únik tepla do atmosféry označili za ekologickú katastrofu. „Presný objem plynu, ktorý takto uniká do atmosféry, je ťažké kvantifikovať. Sme však presvedčení, že sa pohybuje zhruba na úrovni 4,34 milióna kubických metrov (m3) denne,“ dodali analytici.
Na spaľovanie poukazujú satelitné snímky oblasti kompresorovej stanice Portovaja pre plynovod Severný prúd 1, ktorá patrí spoločnosti Gazprom. Profesor Esa Vakkilainen z univerzity LUT, ktorá sa nachádza vo fínskom meste Lappeenranta ležiacom 30 kilometrov od ruských hraníc, zdôrazňuje najmä vplyv na životné prostredie. „Je to obrovský environmentálny problém, najmä pre oblasť Severného pólu,“ povedal. Poukázal najmä na sadze, ktoré pri tomto procese vznikajú a majú vplyv na globálne otepľovanie.
17:58 Nemecko naznačilo ochotu k dohode o obmedzení víz pre ruských turistov
Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková signalizovala v piatok ochotu na dosiahnutie celoúniového kompromisu vo veci obmedzenia práv ruských turistov cestujúcich do krajín EÚ.
Niektoré členské štáty Európskej únie, predovšetkým Lotyšsko, Estónsko, Litva, Poľsko a Fínsko, ktoré majú hranice s Ruskom, požadujú, aby EÚ prijala spoločné a tvrdé reštrikcie voči návštevníkom z Ruska.
Nemecko sa doposiaľ k týmto návrhom stavalo odmietavo. Baerbocková však v piatok počas návštevy Dánska pripustila, že by v tejto otázke mohlo dôjsť ku kompromisnej dohode, ku ktorej by sa však podľa nej museli pridať všetky členské štáty EÚ.
Zdôraznila, že ide spoločný postoj nemeckého ministerstva zahraničných vecí aj úradu spolkového kancelára. Kancelár Olaf Scholz sa síce k návrhom na obmedzenie vstupu ruských turistov do EÚ opakovane vyjadril kriticky, podľa Baerbockovej však takýto krok nikdy úplne nevylúčil.
14:50 Lukašenko: Bieloruské lietadlá môžu niesť jadrové zbrane
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v piatok uviedol, že vojenské lietadlá jeho krajiny boli modifikované, aby mohli niesť jadrové zbrane. Varoval tiež, že Minsk by reagoval okamžite, ak by mu Západ spôsobil „problémy“. Informujú o tom denník The Guardian a agentúry Reuters, ktoré sa odvolávajú na bieloruské štátne médiá.
Lukašenko podľa štátnej tlačovej agentúry Belta povedal, že na modernizácii bieloruských lietadiel SU-24 sa dohodol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Bielorusko nemá vlastné jadrové zbrane, je však blízkym spojencom Ruska, ktorému umožňuje využívať svoje územie pri invázii na Ukrajinu.
Lukašenko súčasne vystríhal Západ pred „vážnymi provokáciami. V takom prípade by podľa neho išlo aj o zhoršenie vzťahov so Zväzovým štátom Ruska a Bieloruska, ktorý má jadrové zbrane. „Naše ciele sú zamerané. Rozhodovacie centrá. Poznáme ich,“ vyhlásil bieloruský líder. „Ak začnú robiť problémy, Bielorusko na tom môže byť horšie, ale odpoveď bude okamžitá.“
14:40 Letta: Rusko výrazne zasahuje do talianskej volebnej kampane v prospech pravice
Líder talianskej stredoľavej Demokratickej strany (PD) Enrico Letta v piatok uviedol, že do volebnej kampane v prospech pravice výrazne zasahuje Rusko. Predčasné parlamentné voľby budú 25. septembra a prieskumy verejnej mienky uprednostňujú pravicu. Informovala o tom talianska tlačová agentúra ANSA.
„Do tejto predvolebnej kampane vstúpilo Rusko,“ povedal Letta pre španielsky denník El Periódico. „Výrazne zasahuje v prospech pravice, pretože (ruská vláda) vie, že náš postoj proti … Putinovi bude pokračovať,“ dodal.
Prieskumy verejnej mienky ukazujú veľký náskok stredopravých strán, ale tiež to, že 45 percent voličov je nerozhodnutých. Letta sa zaviazal, že sa bude snažiť „presvedčiť ich o rizikách, ktoré s pravicou prichádzajú“. Za jednu z hlavných hrozieb považuje, že Taliansko sa ocitne mimo jadra Európy s Poľskom a Maďarskom, ktoré čelia sankciám EÚ za mnoho prípadov súvisiacich s ľudskými právami.
14:00 Záporožská jadrová elektráreň je znova napojená na elektrickú sieť Ukrajiny
Rusmi okupovaná Záporožská jadrová elektráreň je už pripojená k elektrickej sieti Ukrajiny a znova ju zásobuje elektrinou. V piatok to oznámila ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom po tom, čo odpojenie tejto elektrárne od siete vyvolalo vo svete obavy z jadrovej katastrofy. Informácie priniesli tlačové agentúry AFP a Reuters.
12:40 Za to, že je Záporožská elektráreň úplne odpojená od siete, môže Ukrajina, tvdia Rusi
Ruskom dosadený predstaviteľ samosprávy v okupovanej Záporožskej oblasti na Ukrajine Vladimir Rogov v piatok vyhlásil, že ukrajinské sily prerušili posledné elektrické vedenie spájajúce Záporožskú jadrovú elektráreň s Ukrajinou. Informáciu priniesla ruská štátna tlačová agentúra TASS, na ktorú sa odvolala agentúra Reuters. Rogov podľa agentúry TASS povedal, že Rusmi obsadená Záporožská elektráreň v súčasnosti nedodáva Ukrajine elektrinu.
Ukrajinská štátna spoločnosť pre jadrovú energiu Enerhoatom vo štvrtok oznámila, že všetkých šesť reaktorov jadrovej elektrárne je odpojených od štátnej siete Ukrajiny, a prezident Volodymyr Zelenskyj za to vinu pripísal ruskému ostreľovaniu.
12:31 Rusi vraj špehovali ukrajinských vojakov pri výcviku v Nemecku
Podľa nemeckých bezpečnostných zložiek existujú „náznaky“, že ruské tajné služby špehovali ukrajinských vojakov počas výcviku V Nemecku, informoval v piatok nemecký týždenník der Spiegel.
Podozrivé vozidlá sa pohybovali v okolí dvoch lokalít, kde sa ukrajinskí vojaci učia používať západné zbrane. Nad miestami výcviku tiež lietali drony, ktoré následne rýchlo zmizli, uviedol der Spiegel bez uvedenia svojich zdrojov.
Ide o mesto Idar-Oberstein v Porýní-Falcku, kde sa ukrajinskí vojaci učia používať samohybné húfnice PzH 2000. Pri meste Grafenwöhr v Bavorsku zase americká armáda zabezpečuje výcvik pri používaní západných delostreleckých systémov. Bezpečnostné zdroje sa tiež domnievajú, že ruské tajné služby použili diaľkové skenery v snahe získať prístup k údajom z mobilných telefónov ukrajinských vojakov, dodal týždenník.
11:32 Reaktory v Záporožskej jadrovej elektrárni zostávajú odpojené od siete
Všetkých šesť reaktorov v Záporožskej jadrovej elektrárni na juhu Ukrajiny zostáva odpojených od ukrajinskej elektrickej siete. Informuje o tom televízia CNN s odvolaním sa na piatkové vyhlásenie ukrajinskej národnej spoločnosti na výrobu jadrovej energie Enerhoatom. Reaktory sú odpojené od siete od štvrtka. „K 9:00 26. augusta 2022 sú všetky energetické jednotky Záporožskej jadrovej elektrárne odpojené od elektrickej siete,“ uvádza firma vo vyhlásení s tým, že vlastné energetické potreby zariadenia sú zabezpečované cez opravené vedenie z energetického systému Ukrajiny. Obnovené je podľa Enerhoatomu aj napájacie vedenie elektrárne do energetického systému Ukrajiny a pracujú na príprave pripojenia dvoch reaktorov do siete.
Vojenská administratíva v Chersonskej oblasti obvinila ruské sily z toho, že prerušili dve elektrické vedenia k elektrárni. V dôsledku toho celá Chersonská oblasť vo štvrtok dočasne zostala bez dodávok elektriny a vody, kým ho do konca dňa obnovili.
12:01 Rusko podľa Britov zámerne dezinformuje o spomalení vojenskej operácie na Ukrajine
Britské ministerstvo obrany obvinilo v piatok Rusko, že šíri „úmyselné dezinformácie“, keď tvrdí, že tempo svojej vojenskej operácie na Ukrajine spomaľuje zámerne. Podľa britského ministerstva obrany je pravým dôvodom spomalenia ofenzívy to, že ruská armáda podáva zlý výkon a ukrajinský odpor je stále silný. Ministerstvo je tiež presvedčené, že ruský prezident Vladimir Putin a minister obrany Sergej Šojgu „prepustili už najmenej šesť generálov“.
10:16 Taiwanská prezidentka: Čína a Rusko ohrozujú svetový poriadok
Taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen v piatok uviedla, že Čína a Rusko narúšajú a ohrozujú svetový poriadok. Vyjadrila sa v súvislosti s rozsiahlymi čínskymi vojenskými cvičeniami pri Taiwane a ruskou inváziou na Ukrajinu. Informuje o tom agentúra AP.
„Tento vývoj ukazuje, ako autoritárske krajiny narúšajú a ohrozujú svetový poriadok,“ povedala Cchaj na stretnutí s americkou senátorkou Marshou Blackburnovou v Tchaj-peji. Ide o tretiu návštevu predstaviteľa amerického Kongresu na Taiwane v priebehu tohto mesiaca, a to napriek nesúhlasu Číny, ktorá považuje Taiwan za súčasť svojho územia. Republikánka Blackburnová, podporovateľka exprezidenta Donalda Trumpa, potvrdila spoločné hodnoty oboch vlád a vyhlásila, že bude „pokračovať v podpore Taiwanu, keď bude napredovať ako nezávislá krajina“.
Na snímke predsedníèka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová (vľavo) a taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen. Foto: TASR/AP
08:40 Holandský Haag požiada o sankčnú výnimku, nezaobíde sa bez ruského plynu
Holandské mesto Haag požiada o dočasnú výnimku z protiruských sankcií. Nedokáže sa totiž zaobísť bez ruského plynu a nového dodávateľa tejto suroviny namiesto Gazpromu sa mu zatiaľ nájsť nepodarilo.
Vedenie Haagu verí, že od 1. januára 2023 už nového dodávateľa mať bude, na prechodné obdobie však bude chcieť výnimku, uviedla zástupkyňa radnice tohto polmiliónového mesta Saskia Bruinesová.
Haag je prvou samosprávou minimálne v Holandsku, ktorá o ústupok tohto druhu požiadala. Európska komisia sa podľa agentúry Reuters k jej požiadavke zatiaľ nevyjadrila.
Haag je dôležitým mestom nielen národného, ale aj svetového významu. Sídli v ňom holandská vláda, parlament ale aj Medzinárodný súdny dvor, Medzinárodný trestný súd a napríklad aj európsky policajný orgán Europol.
05:59 Zelenskyj: Svet sa tesne vyhol radiačnej havárii v Záporožskej elektrárni
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok v súvislosti so situáciou okolo odstávky v Záporožskej jadrovej elektrárni vyhlásil, že sa tam len tesne podarilo odvrátiť radiačnú haváriu. Informuje o tom agentúra Reuters.
Zelenskyj – rovnako ako predtým ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom – pripísal vinu za dočasné odpojenie elektrárne od prenosovej siete ostreľovaniu zo strany ruskej armády. To spôsobilo požiare v neďalekej uhoľnej elektrárni, ktorá odpojila komplex reaktorov v Záporožskej elektrárni. Táto najväčšia jadrová elektráreň v Európe má celkovo šesť reaktorov. V súčasnosti sú však v prevádzke iba dva.
Elektrina je potrebná na chladenie a pre bezpečnostné systémy. Zelenskyj priblížil, že po výpadku sa rozbehli záložné generátory, ktoré zaistili, že elektráreň zostala v bezpečí. „Ak by sa nezapli tieto naftové generátory… ak by naši zamestnanci po výpadku nezareagovali, boli by sme nútení prekonávať následky radiačnej havárie,“ uviedol Zelenskyj vo svojom večernom príhovore. „Rusko priviedlo Ukrajinu a všetkých Európanov do situácie na krok od radiačnej katastrofy,“ povedal.
ŠTVRTOK
20:00 Zelenskyj si pochvaľuje rozhovor s Bidenom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer informoval, že absolvoval „výborný“ telefonický rozhovor so svojím americkým náprotivkom Joeom Bidenom. Napísal to na sociálnej sieti Twitter.
„Poďakoval som sa Spojeným štátom za neochabujúcu bezpečnostnú a finančnú podporu ukrajinskému národu. Diskutovali sme o ďalších krokoch Ukrajiny na našej ceste k víťazstvu nad agresorom a dôležitosti toho, aby sa Rusko zodpovedalo za vojnové zločiny,“ napísal Zelenskyj.
Biden v stredu oznámil, že USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške takmer troch miliárd dolárov. „Ukrajina si tak bude môcť zabezpečiť systémy protivzdušnej obrany, delostrelecké systémy a muníciu a bezpilotné systémy vzdušnej obrany, aby bola schopná dlhodobo sa brániť,“ povedal Biden.https://www.facebook.com/plugins/post.php?href=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FPOTUS%2Fposts%2Fpfbid02vASYEjn73Ha3Yq8EFjzSWLXCsjXfmYgworHsp9NLqSpVUMjn34UcTJ5j8mx7oa3Dl&show_text=true&width=500
Americký prezident podľa vyhlásenia svojej hovorkyne opätovne vyjadril podporu Ukrajine a zablahoželal jej k stredajšiemu Dňu nezávislosti. So Zelenským údajne hovorili aj o situácii v Rusmi obsadenej Záporožskej atómovej elektrárni, ktorá je v uplynulých týždňoch terčom delostreleckej paľby.
19:45 Ruský politik Rojzman v de facto domácej väzbe
Súd v Rusku prepustil vo štvrtok z väzby opozičného politika Jevgenija Rojzmana, bývalého primátora Jekaterinburgu, ktorý je známym kritikom Kremľa aj ruskej invázie na Ukrajinu. Rojzmanovi však obmedzil pohyb natoľko, že to v podstate zodpovedá domácemu väzeniu.
V takýchto podmienkach bude politik čakať na súdny proces v súvislosti s obvineniami z „diskreditácie“ ruskej armády, čo on popiera. Dopustiť sa jej mal svojimi nedávnymi vyjadreniami odsudzujúcimi ruskú inváziu na Ukrajinu, za ktoré ho v stredu zatkli v jeho dome v Jekaterinburgu.
Súd v Jekaterinburgu vo štvrtok nariadil 59-ročnému Rojzmanovi „obmedzenie pohybu“ do 29. septembra, uviedla agentúra RIA Novosti.
Rojzman môže v súlade s týmto nariadením opustiť svoje bydlisko na maximálne jednu minútu denne, nesmie sa však zúčastňovať na verejných podujatiach ani používať internet a posielať či preberať listy. Komunikovať má povolené len s blízkymi členmi rodiny, svojím právnym zástupcom a vyšetrovateľmi. Polícia tvrdí, že Rojzman je obvinený v súvislosti s videozáznamom, ktorý zverejnil na internete. V prípade usvedčenia mu hrozia tri roky väzenia. AFP pripomína, že za kritiku ruskej invázie na Ukrajinu už dostal tri pokuty.
Rojzman bol v rokoch 2003 – 2007 poslancom Štátnej dumy. Za primátora Jekaterinburgu – štvrtého najväčšieho ruského mesta – bol zvolený v roku 2013 na obdobie päť rokov. V Rusku patril k jedným z mála predstaviteľov, ktorí boli zvolení do takýchto funkcií, hoci otvorene kritizovali prezidenta Vladimira Putina a podporovali jeho úhlavného protivníka – v súčasnosti väzneného – Alexeja Navaľného. Rojzmana vlani odsúdili na deväť dní väzenia za to, že ľudí nabádal, aby sa pridali k demonštráciám, ktoré sa konali na podporu Navaľného.
17:10 Výbuch budovy, kde mali Rusi chystať referendum
V okupovanej ukrajinskej obci Pryazovske v Záporožskej oblasti vybuchla v noci budova, v ktorej proruskí predstavitelia pripravovali referendum o pripojení oblasti k Rusku a tiež rozdávali ruské pasy miestnym občanom. Tvrdí to starosta neďalekého mesta Melitopol Ivan Fedorov.
„Výsledkom je, že… obyvatelia i kolaboranti sa v rajóne budú držať od pseudoreferenda čo najďalej,“ napísal Fedorov na sociálnej sieti Telegram. Fedorov, ktorý sa nenachádza v okupovanom Melitopole, zároveň vyhlásil, že medzi obyvateľmi je malý záujem o ruské pasy. Tieto informácie nebolo možné nezávisle overiť.
15:42 Putin nariadil personálne posilnenie ozbrojených síl
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok nariadil zväčšenie ruských ozbrojených síl o 137-tisíc členov. Výnos, ktorý začne platiť 1. januára, nevysvetľuje, či armáda posilní svoje rady povolaním väčšieho počtu brancov, zvýšením počtu dobrovoľných vojakov alebo kombináciou oboch. Výnos sa snaží zvýšiť počet personálu ruských ozbrojených síl na celkovo 2 039 758, vrátane 1 150 628 vojakov. Predošlý dekrét v roku 2018 uvádzal počty 1 902 758 a 1 013 628.
Kremeľ tvrdí, že na takzvanej „špeciálnej vojenskej operácii“ na Ukrajine, ako pomenúva inváziu, sa zúčastňujú iba dobrovoľní zmluvní vojaci, pričom odmieta tvrdenia, že by zvažoval rozsiahlu mobilizáciu. Ruské médiá a mimovládne organizácie uvádzajú, že ruské úrady sa snažia zvýšiť počet vojakov zapojených do vojenskej akcie na Ukrajine tým, že lákajú viac dobrovoľníkov, angažujú súkromných vojenských dodávateľov a dokonca ponúkli amnestiu niektorým väzňom výmenou za vojenskú službu.
Vladimir Putin a Sergej Šojgu. Foto: TASR/AP
Všetci Rusi vo veku 18 až 27 rokov musia slúžiť jeden rok v armáde, no veľká časť sa vyhýba odvodu zo zdravotných dôvodov alebo na základe odkladov udelených vysokoškolským študentom. Podiel mužov, ktorí sa vyhýbajú odvodu, je obzvlášť veľký v Moskve a ďalších veľkých mestách. Ruská armáda zhromažďuje odvedencov dvakrát ročne, na jar a na jeseň. Putin počas posledného jarného odvodu nariadil povolanie 134 500 brancov.
Kremeľ v posledných rokoch kládol dôraz na zvyšovanie podielu dobrovoľných zmluvných vojakov v snahe modernizovať armádu a zlepšiť jej pripravenosť. Pred začiatkom invázie mala ruská armáda viac ako 400-tisíc takýchto vojakov, vrátane 147-tisíc v pozemných silách. Vojenskí pozorovatelia však upozorňujú, že ak vojna na Ukrajine bude trvať dlho, tieto počty budú nedostatočné na udržanie tamojších operácií.
14:42 Scholz vyzdvihol odvahu Ukrajincov, prisľúbil im ďalšiu podporu
Nemecký kancelár Olaf Scholz ubezpečil vo štvrtok Ukrajinu o ďalšej podpore Berlína pri obrane proti ruským útokom. Na návšteve výcvikového programu pre ukrajinských vojakov na severe Nemecka tiež povedal, že obdivuje ich odvahu. Informácie priniesla agentúra DPA.
„Muži, ktorí sú tu, budú brániť svoju krajinu. Budú ju brániť pred strašnou hrozbou, ktorá pre Ukrajinu vznikla brutálnou útočnou vojnou Ruska,“ povedal Scholz. „A my ich budeme naďalej podporovať s našimi finančnými možnosťami, ale aj so zbraňami, ktoré môžeme z Nemecka dať k dispozícii.“ Scholz navštívil vojenský výcvikový priestor Putlos, ležiaci pri Baltskom mori v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko. Hovoril s ukrajinskými vojakmi, ktorí tam absolvujú výcvik v používaní samohybného protilietadlového systému Gepard, ako aj s inštruktormi spoločnosti KMW, ktorá vozidlá vyrába.
14:14 Šojgu diskutoval s Lecornuom o situácii v Záporožskej jadrovej elektrárni
Ruský minister obrany Sergej Šojgu vo štvrtok telefonicky diskutoval so svojím francúzskym náprotivkom Sébastienom Lecornuom o situácii v Záporožskej jadrovej elektrárni. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany, informuje denník Guardian. Šojgu povedal svojmu francúzskemu rezortnému kolegovi „o ruskom postoji ku krokom Ukrajiny“ v súvislosti so Záporožskou elektrárňou, napísal ruský rezort obrany. Dodal, že telefonát iniciovalo Francúzsko.
14:04 Rusko tvrdí, že pri útoku na stanicu v Čaplyne zabilo vyše 200 vojakov Ukrajiny
Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok uviedlo, že pri stredajšom raketového útoku na železničnú stanicu na stredovýchode Ukrajiny zahynuli ukrajinskí vojaci. Informuje o tom agentúra AFP. „V dôsledku priameho zásahu vojenského vlaku raketou Iskander na železničnej stanici v obci Čaplyne v Dnepropetrovskej oblasti bolo zničených vyše 200 príslušníkov zálohy ukrajinských ozbrojených síl a desať kusov vojenskej techniky,“ uviedol ruský rezort na pravidelnej tlačovej konferencii. Podľa ministerstva bol spomínaný vlak „na ceste do bojových zón“ v Donbase.
Kyjev tvrdí, že pri stredajšom útoku na železničnú stanicu zahynulo 25 ľudí – vrátane dvoch detí – a 31 ďalších osôb utrpelo zranenia. Európska únia odsúdila tento, ako ho nazvala, „ohavný útok“ na civilistov, ku ktorému prišlo v deň, keď si Ukrajina pripomínala Deň nezávislosti a zároveň aj uplynutie šiestich mesiacov od začiatku ruskej vojenskej invázie.
13:55 Pri Melitopoli vybuchla budova, v ktorej okupanti pripravovali pseudoreferendum
Neďaleko juhoukrajinského mesta Melitopol vykonali sabotáž v budove, ktorú údajne používali regionálni predstavitelia podporujúci Rusko. Ako referuje spravodajský web CNN, povedal to legitímny starosta Melitopola Ivan Fedorov, ktorý sa z bezpečnostných dôvodov nenachádza v meste. „Dnes v noci vyhodili do vzduchu veliteľstvo okupantov v obci Priazovske. Práve tam sa Rusi pripravovali na ‚hlasovanie‘ (referendum, pozn.) a vydávali ruské pasy,“ uviedol Fedorov na Telegrame. Dodal, že zatiaľ nemá informácie o tom, kedy ruské sily plánujú usporiadať pseudoreferendum na okupovaných územiach Zaporižžskej oblasti o pripojení k Ruskej federácii.
„Konceptom Rusov je teraz usporiadať referendum počas piatich dní vo forme prieskumu, návštevou bytov a domov. V nasledujúcich dvoch týždňoch Rusi jednoducho nedokážu usporiadať referendum,“ uviedol Fedorov a dodal, že ruské pasy podľa jeho informácií dostalo „maximálne tisíc ľudí“. Odhaduje sa, že v Melitopoli stále žije 60- až 70-tisíc ľudí, čo je polovica predvojnovej populácie. Podľa Fedorova Rusi začali s „čistkami“ obyvateľstva. „Filtrujú v každom dome, v každom byte. Ak sa nájde osoba, ktorá má aspoň niečo ukrajinské, vlajku, výšivku, okamžite ju zatknú,“ podotkol s tým, že Rusi držia v zajatí až 80 ľudí. Štyri osoby vraj previezli do prísne stráženého záchytného centra v Moskve. CNN toto tvrdenie nemôže overiť.
13:40 Vojna na Ukrajine urýchli svetový prechod na obnoviteľné zdroje energie
Ruská invázia na Ukrajine urýchli svetový prechod na obnoviteľné zdroje energie v dôsledku vysokých cien ropy a plynu. Vo štvrtok to uviedol zástupca osobitného vyslanca Spojených štátov pre klímu Rick Duke na fóre Austrálskej národnej univerzity (ANU) v Canberre. Informuje o tom agentúra AP.
Duke považuje ruskú inváziu na Ukrajine za „jednu z najväčších geopolitických hnacích síl“ pre prechod na obnoviteľné zdroje energie. „Európska únia strojnásobila svoje úsilie o zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, tepelných čerpadiel a elektrifikáciu svojho vozového parku. Bude to chvíľu trvať… ale tempo sa zrýchľuje pre konflikt (na Ukrajine),“ povedal.
13:20 Rusi vyviezli všetko obilie z Luhanskej oblasti, tvrdí tamojší šéf vojenskej správy
Tohtoročná úroda obilia z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny skončila ako vojnový lup v Rusku. Na Telegrame to uviedol regionálny šéf vojenskej správy v Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Všetkých 200-tisíc ton obilia zozbieraného na poliach Agrotonu (poľnohospodársky producent na Ukrajine, pozn.) bolo vyvezených z Luhanskej oblasti do Ruska. Podľa farmárov, ktorí boli nútení zostať na okupovanom území, sa situácia v poľnohospodárstve v oblasti blíži ku katastrofe,“ povedal.
V Luhanskej oblasti tento rok očakávali najväčšiu úrodu za ostatné roky. Na niektorých poliach bola úroda až 60 ton na hektár. Mnohí manažéri poľnohospodárskych podnikov však vraj odišli do bezpečných oblastí Ukrajiny a preregistrovali svoje podniky. Našli sa aj takí, čo nadviazali spoluprácu s Ruskom a zradili svojich partnerov. Dvoch veľkých spoločností, ktoré predtým predstavovali veľkú podporu pre Luhanskú oblasť – Agrotonu a Nibulonu, sa údajne protiprávne zmocnil podnikateľ z ruského Krasnodaru, ktorého základné imanie je iba dvetisíc rubľov, čo je v prepočte okolo 17 eur.
13:16 Ruský aktivista proti mučeniu je po útoku v nemocnici
Ruský aktivista proti mučeniu Igor Kaľapin je v nemocnici po útoku osoby, ktorá sa mu predstavila ako policajt. Vo štvrtok to oznámila ruská prezidentská Rada pre ľudské práva, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP. Kaľapin je členom ruskej Rady pre ľudské práva, poradnej skupiny Kremľa, ktorá podlieha prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Vyše dve desaťročia bol tiež šéfom Výboru proti mučeniu, teda mimovládnej organizácie, ktorá nahlasuje prípady zneužívania moci orgánmi činnými v trestnom konaní.
„Na Igora Kaľapina zaútočila v stredu v Nižnonovgorodskej oblasti neznáma osoba,“ uviedla rada na sociálnych sieťach. Oblasť sa nachádza približne 400 kilometrov východne od Moskvy. Útočník sa „mu pokúsil porezať tvár a zaškrtiť ho“, potom Kaľapin privolal políciu. Tá útočníka zadržala. Kaľapin je v súčasnosti hospitalizovaný v nemocnici s „podozrením na otras“, informovala rada. Pre ruskú tlačovú agentúru Ria Novosti Kaľapin povedal, že útočník prišiel na jeho narodeninovú oslavu a predstavil sa ako policajt. „Tento muž na mňa zrazu zaútočil. Nevysvetlil to. Povedal len, že ma musí zabiť, a skutočne sa o to 15 až 20 minút snažil,“ priblížil aktivista. Dodal, že útočník ho „bil a pokúšal sa mu prepichnúť hrdlo črepinou skla“.
12:02 Výročná správa CMC: Rusko „rozsiahlo“ používa na Ukrajine kazetové bomby
Rusko rozsiahlo používa na Ukrajine kazetové bomby, ktoré spôsobili už stovky civilných obetí a poškodili domy, školy a nemocnice. Vo štvrtok to vo výročnej správe uviedla monitorujúca organizácia Koalícia proti kazetovej munícii (CMC). Citovala ju tlačová agentúra AFP. Od napadnutia Ukrajiny Ruskom z 24. februára boli zdokumentované, nahlásené alebo údajne uskutočnené stovky ruských útokov kazetovými bombami, napísala CMC. Ukrajinské sily zrejme tiež už niekoľkokrát použili kazetové bomby, spomenula monitorujúca organizácia vo svojej správe za rok 2022 o použití týchto zbraní vo svete.
Rusko ani Ukrajina sa nepripojili k dohovoru o zákaze používania, prepravy, výroby a hromadenia kazetových bômb, ktorej signatármi je 110 štátov a 13 ďalších subjektov. „Rozsiahle používanie medzinárodne zakázanej kazetovej munície Ruskom na Ukrajine ukazuje nehoráznu neúctu k ľudskému životu, k zásadám ľudskosti a k právnym normám,“ uviedla Mary Warehamová, ktorá sa podieľala na vypracovaní správy Monitor kazetovej munície 2022 (Cluster Munition Monitor 2022).
„Jednoznačné odsúdenie pokračujúceho používania kazetovej munície na Ukrajine je rozhodujúce pre to, aby sa posilnil odpor proti týmto zbraniam a skoncovalo sa s hrozbou, ktorú predstavujú,“ dodal Warehamová. Stostranová správa bola zverejnená práve v období, keď sa signatári dohovoru pripravujú na výročné desiate stretnutie, ktoré sa bude konať od 30. augusta do 2. septembra v sídle OSN v Ženeve.
11:13 Szijjártó: Vojna a sankcie spôsobili v Európe vážnu krízu dodávok energií
Vojna na Ukrajine, ktorá trvá už pol roka, ako aj sankcie zavedené v reakcii na ňu, spôsobili podľa maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa v Európe vážnu krízu v dodávkach energií. Šéf maďarskej diplomacie to uviedol v stredu na Facebooku. Terajšia situácia poukazuje podľa neho na dôležitosť hľadať nové zdroje energie.
„Azerbajdžan je v tomto smere jedným z najdôležitejších partnerov v krátkodobom i strednodobom horizonte, ak nie jediným. Toto partnerstvo podporuje aj nedávno podpísaná energetická dohoda medzi EÚ a Azerbajdžanom,“ napísal Szijjártó. Pripomenul, že v stredu telefonicky rokoval s ministrom energetiky Azerbajdžanu Parvizom Šachbazovom. Dohodli sa na pripojení Maďarska k plánu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov v Azerbajdžane. Odtiaľ by mala byť pôvodne dodávaná do Gruzínska a odtiaľ do Rumunska.
Péter Szijjártó. Foto: TASR/AP
10:55 Počet obetí ruského útoku na železničnú stanicu sa zvýšil na 25
Počet obetí stredajšieho ruského raketového útoku na železničnú stanicu na stredovýchode Ukrajiny stúpol na najmenej 25 mŕtvych. Pri ostreľovaní obytnej oblasti a železničných objektov v obci Čaplyne v Dnepropetrovskej oblasti prišli o život aj dve deti, oznámil vo štvrtok zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Zranenia utrpelo ďalších 31 ľudí, doplnil Tymošenko prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram s tým, že záchranné a pátracie operácie na mieste útoku sa už skončili. Tieto údaje nebolo bezprostredne možné nezávisle overiť, pripomenula DPA. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v stredu večer ešte o 22 zabitých vrátane piatich ľudí, ktorých telá našli v zhorenom vozidle. „Čaplyne je dnes našou bolesťou,“ povedal Zelenskyj v príhovore v stredu večer, v závere dňa, počas ktorého si Ukrajina pripomenula 31. výročie nezávislosti od Sovietskeho zväzu i šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie.
09:38 Pri útokoch na zdravotnícke zariadenia na Ukrajine zahynulo podľa WHO takmer 100 ľudí
Za šesť mesiacov invázie Ruska zasiahlo ukrajinské zdravotníctvo 473 overených útokov, pri ktorých zahynulo takmer 100 ľudí. V stredu to oznámila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Uviedla to agentúra AFP. Šéf WHO pre Európu Hans Kluge označil útoky za „nemorálne“. Podľa overených informácií WHO bolo pri nich zabitých 98 ľudí a ďalších najmenej 134 utrpelo zranenia.
Takmer 400 z týchto útokov zasiahlo zdravotnícke zariadenia. Zničili tiež sanitky, sklady a zásoby materiálu. Zástupca WHO na Ukrajine Jarno Habicht označil množstvo útokov na zdravotníctvo za niečo nevídané. „Tieto útoky sú nielen porušením medzinárodného práva, ale poškodzujú mnohých ľudí, ktorí potrebujú počas vojny zdravotnú starostlivosť,“ povedal Habicht novinárom v Ženeve cez videomost z bunkru v ukrajinskom meste Dnipro.
Vrecia naplnené pieskom chránia okno pôrodnice v meste Pokrovsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Foto: TASR/AP
08:55 Ukrajinské ozbrojené sily získali od Rusov späť územia veľké ako Dánsko, píše americký think tank
Od polovice marca Rusi stratili na Ukrajine kontrolu nad oblasťou väčšou ako Dánsko. Počas ostatných 39 dní dokázali obsadiť oblasť s veľkostou Andorry, čo je približne percento z toho, čo stratili. V najnovšej aktualizácii to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). „Odkedy ruské sily po prestávke 16. júla obnovili útočné operácie, získali približne 450,84 kilometrov štvorcových nového územia, čo je zhruba veľkosť Andorry. Ruské sily stratili od 21. marca približne 45-tisíc kilometrov štvorcových, čo je oblasť väčšia ako Dánsko,“ uviedol ISW.
Inštitút už skôr informoval, že Rusi v najbližších mesiacoch pravdepodobne nebudú schopní vyčleniť dostatok zdrojov na žiadnu útočnú operáciu a nebudú schopní dobyť ďalšie územia, pokiaľ sa veci nevyvinú „nepredvídateľným spôsobom“.
07:00 Neďaleko Kyjeva bolo skoro ráno počuť výbuchy
Ukrajinské ozbrojené sily na sociálnej sieti Telegram uviedli, že približne o 3.00 h miestneho času vo Vyšhorodskom okrese, ktorý leží severne od Kyjeva, bolo počuť „niekoľko“ výbuchov.
Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba takisto na Telegrame oznámil, že majú informácie o niekoľkých výbuchov v zmienenom okrese. „Objasňujú sa informácie. Záchranné zložky sú už v pohotovosti,“ dodal a vyzval obyvateľov, aby okamžite vyhľadali úkryt.
03:12 USA odsúdili plánované procesy s ukrajinskými vojnovými zajatcami
Spojené štáty odsúdili akúkoľvek snahu Ruska o zriadenie tribunálov pre vojnových zajatcov v okupovanom ukrajinskom meste Mariupol. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.
Tento týždeň sa totiž objavili správy, že Moskva zvažuje postaviť ukrajinských vojnových zajatcov pred súd za podmienok, ktoré by mohli predstavovať vojnové zločiny. „Plánované procesy sú nezákonné, sú výsmechom spravodlivosti a dôrazne ich odsudzujeme,“ uviedol vo vyhlásení hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.
02:55 USA: Rusko chce čoskoro vyhlásiť referendá na okupovaných územiach Ukrajiny
Vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu v stredu vyhlásil, že Rusko by mohlo už tento týždeň začať s vyhlasovaním sfalšovaných referend v okupovaných oblastiach na Ukrajine, ktorých cieľom je nadobudnúť oficiálnu kontrolu nad týmito obsadenými územiami. Informuje o tom agentúra AFP.
Spojené štáty sa dozvedeli, že „vedenie Ruska poverilo svojich predstaviteľov, aby začali pripravovať uskutočnenie sfalšovaných referend“ v okupovaných častiach Chersonskej, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a „najmä“ Charkovskej oblasti, povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.
STREDA
03:12 USA odsúdili plánované procesy s ukrajinskými vojnovými zajatcami
Spojené štáty odsúdili akúkoľvek snahu Ruska o zriadenie tribunálov pre vojnových zajatcov v okupovanom ukrajinskom meste Mariupol, pričom takéto konanie označili za „nezákonné“. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP. Tento týždeň sa totiž objavili správy, že Moskva zvažuje postaviť ukrajinských vojnových zajatcov pred súd za podmienok, ktoré by mohli predstavovať vojnové zločiny. „Plánované procesy sú nezákonné, sú výsmechom spravodlivosti a dôrazne ich odsudzujeme,“ uviedol vo vyhlásení hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.
Washington je presvedčený, že „Kremeľ sa pokúša neniesť zodpovednosť za agresívnu vojnu prezidenta (Vladimira) Putina a odvrátiť pozornosť od drvivých dôkazov o zverstvách, ktoré ruské sily spáchali na Ukrajine“ od začiatku invázie z konca februára, povedal Price-
„Všetci príslušníci ukrajinských ozbrojených síl, vrátane domácich a zahraničných dobrovoľníkov začlenených do ozbrojených síl, majú v prípade zajatia nárok na štatút vojnového zajatca a musí sa im poskytnúť ochrana na základe Ženevských konvencií,“ dodal hovorca.
01:13 Rusko chce čoskoro vyhlásiť referendá na okupovaných územiach Ukrajiny
Vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu v stredu vyhlásil, že Rusko by mohlo už tento týždeň začať s vyhlasovaním sfalšovaných referend v okupovaných oblastiach na Ukrajine, ktorých cieľom je nadobudnúť oficiálnu kontrolu nad týmito obsadenými územiami. Informuje o tom agentúra AFP. Spojené štáty sa dozvedeli, že „vedenie Ruska poverilo svojich predstaviteľov, aby začali pripravovať uskutočnenie sfalšovaných referend“ v okupovaných častiach Chersonskej, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a „najmä“ Charkovskej oblasti, povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.
„Tieto referendá by sa mohli začať v priebehu niekoľkých dní či týždňov. V podstate možno budeme vidieť, že Rusko prvé z nich ohlási do konca tohto týždňa,“ uviedol Kirby. Dodal, že „keďže (Rusi) majú evidentne problémy s dosahovaním územných ziskov na Ukrajine, snažia sa ich získať falošnými politickými prostriedkami“.
Kirby ďalej konštatoval, že zo strany Ukrajincov je badať len minimálnu podporu, čo sa týka pripojenia uvedených oblastí k Rusku. „Očakávame, že Rusko sa pokúsi zmanipulovať výsledky týchto referend, aby nepravdivo tvrdilo, že Ukrajinci sa chcú pripojiť k Rusku,“ uviedol. Doplnil, že bude mimoriadne dôležité, aby sa svet následne bezprostredne upozorňoval na tieto dezinformácie a vyvracal ich.
STREDA
23:26 Zelenskyj: Počet obetí ruského útoku na železničnú stanicu vzrástol na 22
Počet obetí stredajšieho ruského raketového útoku na železničnú stanicu v ukrajinskej obci Čaplyne, nachádzajúcej sa v Dnepropetrovskej oblasti, stúpol na 22. Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje agentúra AFP.
„Do tejto chvíle má útok 22 mŕtvych vrátane piatich ľudí, ktorí zhoreli v aute,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom nočnom prejave. Predtým v prejave k Bezpečnostnej rade OSN v New Yorku uviedol, že pri útoku zahynulo 15 ľudí. Podľa Zelenského ruské rakety na stanici v Čaplynom zasiahli vlak a horeli tam štyri osobné vozne.
K útokom ruských síl došlo v deň, keď si Ukrajina pripomína Deň nezávislosti. V ten istý deň zároveň uplynulo šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie.
22:05 Od februára zatkli v Rusku vyše 16-tisíc odporcov vojny
Od februárového vpádu ruskej armády na Ukrajinu zatkli v Rusku viac než 16-tisíc ľudí, ktorí protestovali proti vojne. Informovala o tom popredná ruská ľudskoprávna organizácia OVD-Info, uviedla televízia BBC. Podľa údajov OVD-Info bolo od februára zadržaných približne 16 437 ľudí za pouličné protesty proti vojne na Ukrajine, alebo súvisiace komentáre na sociálnych sieťach. Uvedené číslo zahŕňa aj osoby, ktoré takzvanú špeciálnu operáciu na Ukrajine nazývali vojnou, čo je v Rusku zakázané.
Prevažnú väčšinu z vyše 16 400 ľudí zadržali v priebehu prvých dvoch mesiacov invázie. Podľa BBC to naznačuje, že sa ruským úradom tvrdými represiami zrejme podarilo prejavy odporu voči vojne potlačiť. Tento týždeň zatkli v Rusku opozičného politika Jevgenija Rojzmana, bývalého primátora Jekaterinburgu, ktorý je známym kritikom Kremľa aj ruskej invázie na Ukrajinu. Vyšetrujú ho pre „diskreditáciu ruskej armády“
20:45 Zelenskyj: Ruský útok na železničnú stanicu si vyžiadal 15 obetí a 50 zranených
Pätnásť ľudí zahynulo a 50 utrpelo zranenia počas stredajšieho ruského útoku na železničnú stanicu v ukrajinskej obci Čaplyne, nachádzajúcej sa v Dnepropetrovskej oblasti. Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, na ktorého sa odvolávajú agentúry AFP a DPA.
„Práve som dostal informáciu o ruskom raketovom útoku na železničnú stanicu v Dnepropetrovskej oblasti… Najmenej 15 ľudí bolo zabitých a okolo 50 zranených,“ povedal Zelenskyj v prejave k Bezpečnostnej rade OSN v New Yorku. Podľa Zelenského ruské rakety na stanici v Čaplynom zasiahli vlak. „Horia štyri osobné vozne,“ povedal Zelenskyj.
K útoku ruských síl došlo v deň, keď si Ukrajina pripomína Deň nezávislosti. V ten istý deň zároveň uplynulo šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie.
19:40 Zelenskyj v OSN: Rusko by malo prestať s „jadrovým vydieraním“
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vo videopríhovore na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku vyhlásil, že Rusko by malo „bezpodmienečne zastaviť jadrové vydieranie“ a „úplne sa stiahnuť“ zo Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny.
Zelenskyj požaduje, aby kontrolu nad touto ruskými silami okupovanou elektrárňou čo najskôr a natrvalo prevzala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Návšteva jej expertov však zatiaľ nedostala zelenú od strán konfliktu, ktoré sa navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne.
19:20 Rusko poskytne jednorazový príspevok na deti v okupovaných oblastiach Ukrajiny
Ruský prezident Vladimir Putin nariadil vyplatenie jednorazového finančného príspevku vo výške 10.000 rubľov (170 eur) pre rodičov detí vo veku šesť až 18 rokov žijúcich v Moskvou okupovaných častiach Doneckej, Luhanskej a Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, ako aj v Záporožskej a Chersonskej oblasti na juhu.
Kremeľ tento krok ohlásil v deň, keď uplynulo šesť mesiacov od začiatku invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“. Ukrajina si navyše 24. augusta pripomína Deň nezávislosti.
19:13 Poľsko začalo s demontážou sovietskeho pamätníka
Poľsko začalo v stredu búrať pamätník vojakov Červenej armády zo sovietskej éry v Brzegu na juhozápade Poľska. Symbol, ktorý sa po ruskej invázii na Ukrajinu stal ešte viac problematickým, pripadlo na Deň nezávislosti Ukrajiny a šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie.
Poľsko, Estónsko a Lotyšsko sa už dlhšie usilujú o odstránenie nenávidených komunistických symbolov z verejného priestoru. Poľsko, podobne ako niektorí jeho susedia, bolo napadnuté a okupované Nemeckom a Sovietskym zväzom na začiatku druhej svetovej vojny a potom až do roku 1989 muselo vydržať desaťročia vlády podporovanej Moskvou.
18:50Guterres: Pol roka od začiatku vojny na Ukrajine je tragickým míľnikom
Generálny tajomník OSN António Guterres v stredu pri príležitosti pol roka od začiatku vojny na Ukrajine hovoril o „smutnom a tragickom míľniku“. Vyjadril sa tak počas mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.
„Následky tejto nezmyselnej vojny je cítiť ďaleko za hranicami Ukrajiny,“ povedal Guterres a poukázal na globálny rast cien potravín a palív. „Ak v roku 2022 nezastabilizujeme trh s hnojivami, v roku 2023 jednoducho nebude dostatok potravín,“ varoval.
„Napriek pokrokom na humanitárnom fronte nič nenasvedčuje tomu, že by sa boje na Ukrajine skončili skoro. Navyše sa objavujú ďalšie oblasti, kde by mohlo dôjsť k nebezpečnej eskalácii,“ povedal Guterres.
18:05 Korčok: Od pomoci Ukrajine závisí budúcnosť Európy
Pomoc Ukrajine v jej zápase o prežitie je historickým testom a závisí od nej budúcnosť Európy, vyhlásil v stredu v Rakúsku slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. V Alpbachu sa zúčastnil na tradičnej medzinárodnej konferencii European Forum, venovanej aktuálnym výzvam Európy.
„To, že sme boli schopní reagovať jednotne a solidárne, posilňuje geopolitickú pozíciu Európy a dáva nám nádej v obnovu medzinárodného poriadku,“ zdôraznil Korčok v súvislosti s pomocou Ukrajine, čeliacej už pol roka ruskej vojenskej agresii.
Upozornil na prichádzajúce obdobie neistoty a nestability v bezpečnostnej, hospodárskej či energetickej oblasti. „To, či tieto výzvy zvládneme, do veľkej miery závisí od toho, či sa nám podarí si jednotu a solidaritu vo vnútri Európskej únie udržať,“ zdôraznil.
17:00 Budapešť vylučuje ďalšie energetické sankcie voči Rusku
Maďarská a estónska vláda sa zhodujú, že vojna na Ukrajine sa musí čo najskôr skončiť. Na energetické sankcie však majú rozdielne názory. Referuje o tom web hungarytoday.hu. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó telefonoval so svojím estónskym náprotivkom Urmasom Reinsaluom.
Szijjártó zdôraznil, že sa líšia v hodnotení, či sankcie prispejú k tomuto cieľu. Poznamenal, že „rýchlo dal jasne najavo“, že Maďarsko vylučuje akékoľvek rokovania o ďalších energetických sankciách proti Rusku. „V súčasnosti je fyzicky nemožné zabezpečiť dodávky ropy a plynu do Maďarska bez ruských zdrojov energie a nedovolíme, aby boli Maďari nútení platiť cenu vojny,“ zdôraznil. Energetické sankcie podľa maďarského ministra poškodzujú Európu viac ako Rusko, takže ich sprísnenie by išlo úplne proti zdravému rozumu.
Szijjártó taktiež napísal, že v súlade s postojom nemeckého kancelára Olafa Scholza maďarská vláda nepodporuje sprísnenie alebo obmedzenie vydávania víz ruským občanom.
16:54 Ukrajinský minister obrany žiada od Nemecka viac výkonných zbraní
Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v stredu vyzval Nemecko, aby schválilo dodávku tankov Leopard vo vlastníctve iných krajín na Ukrajinu. Reznikov tiež žiada od Berlína viac „skutočných zbraní, ako napríklad raketometov MARS II“. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
„Nemcov žiadame: Dajte nám nástroje a my už prácu vykonáme,“ povedal Reznikov v stredu pre nemeckú stanicu ARD. Pripomenul, že ukrajinská armáda má k dispozícii tri raketomety MARS II, ale ak by ich mala 12, „bolo by to ešte lepšie“.
Reznikov v rozhovore vylúčil možnosť diplomatického riešenia vojny na Ukrajine. „Dosiahnutie rokovaní je snom našich partnerov. Momentálne to však nie je snom Ukrajiny,“ poznamenal. Spresnil, že zámerom Kyjeva je oslobodiť všetky územia, ktorú sú dočasne okupované ruskými jednotkami.
16:03 Na oslavy Dňa nezávislosti nečakane zavítal Boris Johnson
Britský premiér Boris Johnson pricestoval v stredu neohlásene na Ukrajinu, ktorá si pripomína Deň nezávislosti a šesť mesiacov od začiatku ruskej vojenskej agresie. „U Ukrajincov sa prejavuje silná vôľa k odporu. A toto (šéf Kremľa Vladimir) Putin nepochopil,“ povedal Johnson novinárom v Kyjeve. Informovala o tom agentúra AFP. Dosluhujúci predseda britskej vlády zdôraznil, že obyvatelia Ukrajiny vo vojne s Ruskom bojujú len o svoje právo žiť v mieri a slobode. Vyjadril preto presvedčenie, že ich zápas bude napokon úspešný.
15:56 Vyhráme a Rusko sa rozpadne, povedal ukrajinský minister obrany
Minister obrany Oleksij Reznikov je presvedčený, že Ukrajina vyhrá vojnu s ruskými okupantmi a Ruská federácia sa v dohľadnej dobe rozpadne. Uviedol to vo vysielaní pri príležitosti stredajšieho Dňa nezávislosti.
„Chcem, aby sme všetci verili vo víťazstvo Ukrajiny. Chcem, aby ste aj vy sami verili, že dobro definitívne zvíťazí nad zlom, pretože vy a ja sme na svetlej strane sily a tá svetlá strana rozhodne má výhodu oproti tme. Zdoláme ‚orkov‘ a ‚krajinu Mordor‘ (Rusko, pozn.), verte mi, rozpadne sa na ďalšie samostatné štáty a uvidíme jeho kolaps,“ povedal Reznikov, ktorého citoval web Ukrajinská pravda. Dodal, že Ukrajinci zostanú stáť ako katedrála – nezávislí a jednotní.
Oleksij Reznikov. Foto: TASR/AP
15:54 Heger: Putin pred šiestimi mesiacmi zahodil mier v Európe a vybral si vojnu
Ruský prezident Vladimir Putin zahodil pred šiestimi mesiacmi mier v Európe a vybral si vojnu. Uviedol to predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) pri príležitosti Dňa nezávislosti Ukrajiny. „Vladimir Putin je priamo zodpovedný aj za svetové následky vojny, ako inflácia, nárast cien energií a potravín,“ zdôraznil premiér. Slovensko sa podľa jeho slov Ukrajine neotočilo chrbtom. „Od začiatku ruskej invázie má v nás silnú oporu,“ skonštatoval a pripomenul materiálnu a humanitárnu pomoc.
Vojna na druhej strane podľa neho ukázala, že solidarita a ľudskosť majú významnú rolu v našich životoch a spravili z ľudí dobrej vôle ešte silnejších spojencov. „Stojíme dnes pri Ukrajine, ktorá bojuje za nás všetkých. A budeme pri nej stáť dovtedy, kým diktátor Putin so svojou armádou neopustí jej územie. Je dôležité, aby aj bežní Rusi vedeli, že demokratický svet na utrpenie ukrajinského ľudu nezabúda,“ uzavrel.
14:23 Taliansky prezident: Moskva je brutálna a odpor Ukrajiny oprávnený
Ruská agresia na Ukrajine je „brutálna“ a odpor Kyjeva proti invázii je oprávnený, uviedol taliansky prezident Sergio Mattarella v stredu v posolstve ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému pri príležitosti Dňa nezávislosti. Informovala o tom tlačová agentúra ANSA. „Znova je nutné povedať, že pre začiatok rokovacieho procesu zameraného na mierové, spravodlivé a udržateľné riešenie situácie na Ukrajine je potrebné okamžite zastaviť nepriateľské operácie,“ odkázal taliansky prezident.
„V tejto dramatickej chvíli chcem Ukrajinu znova čo najviac ubezpečiť o solidarite, blízkosti a podpore Talianskej republiky, lebo Ukrajina čelí brutálnej a neospravedlniteľnej agresii Ruskej federácie, proti ktorej sa oprávnene bránite. Taliansko pevne podporuje územnú celistvosť, nezávislosť a slobodu vašej krajiny a ubezpečuje vás o svojom záväzku pomáhať ukrajinskému ľudu aj v humanitárnej oblasti a pri obnove,“ napísal Mattarella Zelenskému.
„Dúfam, že už aj teraz intenzívne vzťahy medzi Kyjevom a Rímom nadobudnú ďalší spád vo všetkých oblastiach spoločného záujmu, a to vďaka prínosnej ukrajinskej komunite v Taliansku, ktorá je dobre začlenená a aktívna,“ uviedol taliansky líder s tým, že ako úprimný priateľ dúfa v mier, bezpečie a blahobyt každého Ukrajinca a celého ukrajinského ľudu.
13:46 Macron: Francúzsko čelí novej ére, ktorá signalizuje koniec blahobytu
Prezident Emmanuel Macron v stredu upozornil, že Francúzsko v novej ére poznačenej klimatickou zmenou a nestabilitou spôsobenou ruskou inváziou na Ukrajine bude prinášať „obete“ a môže očakávať „koniec blahobytu“. Macron to uviedol v príhovore pri prvom zasadnutí francúzskej vlády po prázdninách, informuje agentúra AFP.
„Domnievam sa, že prežívame bod zlomu alebo veľký prevrat. Po prvé, pretože prežívame… koniec toho, čo by sa mohlo zdať ako koniec blahobytu,“ uviedol francúzsky prezident.
Prezident sa v príhovore snažil pripraviť krajinu na ťažkú nadchádzajúcu zimu, keďže prudko rastú ceny energií a mnohé domácnosti bojujú s infláciou, všíma si AFP.
13:32 Spojené kráľovstvo v júni po prvý raz nedoviezlo z Ruska žiadnu ropu
Jún 2022 bol prvým zaznamenaným mesiacom, v ktorom Spojené kráľovstvo nedoviezlo žiadnu ropu z Ruska. Ako referuje spravodajský web CNN, svedčia o tom údaje britského štatistického úradu. Británia v marci krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine prisľúbila, že postupne ukončí všetok dovoz ruskej ropy v nádeji, že tento krok pomôže udusiť kľúčový tok príjmov Moskvy, ktorá ich potrebuje na udržanie svojej ekonomiky i financovanie vojnovej mašinérie.
Rusko bolo v roku 2021 najväčším dodávateľom rafinovanej ropy pre Spojené kráľovstvo a na celkovom dovoze do Británie sa podieľalo dovedna 24,1 percenta. Londýn v júni z Ruska nedoviezol ani žiadny ruský plyn, uhlie, koks či brikety.
13:04 Lukašenko zagratuloval Ukrajine ku Dňu nezávislosti
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v stredu zagratuloval Ukrajincom pri príležitosti Dňa nezávislosti Ukrajiny a zaželal im „pokojné nebo, toleranciu, odvahu, silu a úspech v obnovení dôstojného života“.
Vo vyhlásení na prezidentskej webstránke uviedol, že je presvedčený, „že dnešné rozpory nedokážu zničiť stáročný základ úprimných dobrých susedských vzťahov medzi národmi oboch krajín“. Bielorusko sa bude podľa jeho slov aj naďalej zasadzovať za zachovanie harmónie a rozvoj priateľských vzájomne rešpektujúcich kontaktov na všetkých úrovniach.
12:30 Scholz prisľúbili ďalšiu podporu Ukrajine
Spolkový kancelár Olaf Scholz v stredu Kyjev ubezpečil o nemeckej podpore a Ukrajinu, uviedla agentúra DPA. Scholz pripomenul, že Ukrajina získala 24. augusta 1991 nezávislosť od bývalého Sovietskeho zväzu. Dnešný sviatok si však Ukrajinci pripomínajú za hrozivých okolností. „Presne šesť mesiacom musia odvážne brániť svoju nezávislosť proti ruským útokom. Naše srdcia sú pri vás,“ napísal Schoz.
Kancelár Ukrajinu ubezpečil, že Nemecko ju bude podporovať tak dlho, ako bude potrebné. „Budeme naďalej posielať zbrane.“ povedal a dodal, že jeho krajina bude ukrajinským vojakom poskytovať výcvik na používanie európskych vojenských technológií. Scholz ešte v utorok oznámil nové dodávky vojenského vybavenie v hodnote viac než 500 miliónov eur.
Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
12:11 Kľúčom k nezávislosti je sila národného ducha, povedal exprezident Juščenko
Za kľúč k národnej nezávislosti Ukrajiny označil bývalý prezident krajiny Viktor Juščenko „silu národného ducha“. Vyjadril sa tak pre BBC vo svojom dome na predmestí Kyjeva. „Dnes môžem s dôverou povedať, že 42 miliónov Ukrajincov hovorí jedným hlasom. A to nám umožňuje čeliť akémukoľvek nepriateľovi, vrátane Ruska,“ povedal.
BBC konštatuje, že hoci Ukrajinci v Británii vojnu predpovedali, podľa Juščenka ju zavinila aj historická neschopnosť Západu bojovať proti ruskej agresii. Jasne to podľa neho bolo vidieť na konflikte Ruska v roku 2008 s Gruzínskom a pri anexii Krymu o šesť rokov neskôr. Ukrajinský exprezident však dodal, že posledná skúška Ukrajiny zmenila jej postavenie vo svete. „Dnes, keď viac ako 50 krajín vyjadruje solidaritu s myšlienkami nášho boja, poskytujú všetky formy podpory, a to vojenskú, finančnú a humanitárnu,“ dodal.
12:04 Stoltenberg, Metsolová a Borrell vyjadrili úctu i podporu Ukrajine
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyjadril úctu Ukrajincom pri príležitosti Dňa nezávislosti. Podporu v boji proti ruskej invázii tejto krajine vyjadrili aj predstavitelia EÚ. TASR o tom informuje na základe ich vyhlásení na sociálnej sieti. „V Deň nezávislosti Ukrajiny vyjadrujem úctu odvážnym ukrajinským ženám a mužom, bojujúcim za svoju slobodu a svoju krajinu,“ uviedol Stoltenberg na Twitteri. Dodal, že NATO podporuje Ukrajinu, od získania nezávislosti a s podporou Aliancie môže aj naďalej počítať.
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová podporila právo Ukrajincov byť slobodní a robiť svoje vlastné rozhodnutie. „EÚ nikdy neprestane podporovať nezávislosť Ukrajiny a jej odvážny boj proti nezákonnej ruskej agresii,“ napísala. Ukrajina si 24. augusta pripomína 31. výročie vyhlásenia nezávislosti od bývalého Sovietskeho zväzu v roku 1991. Úctu a podporu jej v predchádzajúcich dňoch vyjadrili aj ďalšie krajiny a predstavitelia EÚ. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v stredu na Twitteri pripomenul, že v tento deň uplynulo aj šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie (24. februára).
11:53 Proruského starostu Mychajlivky zabila bomba nastražená pod jeho autom
Ruskom dosadeného šéfa samosprávy v obci Mychajlivka v okupovanej časti Ukrajiny Ivana Suška zabila bomba nastražená v aute. V stredu to oznámili tamojšie proruské úrady, na ktoré sa odvolal portál americkej televízie CNN. Suško zahynul po explózii výbušného zariadenia pod jeho autom, uviedol v príspevku na sociálnej sieti Telegram Vladimir Rogov, člen Ruskom vymenovanej samosprávy na okupovaných častiach Záporožskej oblasti. „Pri explózii utrpel Ivan Suško zranenia a v kritickom stave ho previezli do nemocnice, kde čoskoro zomrel,“ uviedol Rogov.
Ide o pokračovanie série atentátov na proruských predstaviteľov v okupovaných častiach Ukrajiny. Začiatkom augusta zastrelili neznámi páchatelia zástupcu starostu mesta Nova Kachovka Vitalija Huru, keď vychádzal z domu. Nova Kachovka sa nachádza približne 80 kilometrov východne od mesta Cherson.
11:41 Bývalého starostu Jekaterinburgu obvinili z diskreditácie ruskej armády
Bývalého starostu Jekaterinburgu v stredu zatkli pre obvinenia z diskreditácie ruskej armády. Stalo sa tak v rámci záťahu proti kritikom ruskej vojny na Ukrajine. Polícia zadržala 59-ročného Jevgenija Rojzmana, ktorý bol v rokoch 2013 – 2018 starostom štvrtého najväčšieho ruského mesta, po prehliadkach jeho bytu a kancelárie.
Rojzman povedal novinárom, že ho obvinili na základe nového zákona, ktorý ruská vláda zaviedla po tom, ako 24. februára poslali vojská na Ukrajinu. V prípade usvedčenia mu hrozí do päť rokov väzenia. Ruské súdy ho už pritom tento rok v súvislosti s podobnými obvineniami pokutovali. Rojzman je ostrým kritikom Kremľa a patrí medzi najviditeľnejšie a najcharizmatickejšie opozičné postavy v Rusku. Zatiaľ čo ho polícia v stredu eskortovala z bytu, povedal novinárom, že ho zrejme prevezú na vyšetrovanie do Moskvy.
10:56 Británia uistila Ukrajinu o pokračujúcej podpore
Spojené kráľovstvo ubezpečilo Ukrajinu pri príležitosti stredajšieho sviatku Dňa nezávislosti o svojej podpore vo vojne proti Rusku, informuje agentúra DPA. „Nikdy som nepochyboval o tom, že Ukrajina tento boj vyhrá, pretože žiadna mocnosť na svete nemôže poraziť vlastenectvo 44 miliónov Ukrajincov,“ vyhlásil britský premiér Boris Johnson vo videoposolstve zverejnenom v stredu. „A nech to bude trvať akokoľvek dlho: Spojené kráľovstvo bude stáť pri Ukrajine a poskytne jej každú možnú vojenskú, hospodársku a humanitárnu podporu,“ dodal.
Pred vchodom do úradu premiéra na londýnskej Downing Street umiestnili oblúk zo slnečníc, ktoré sú symbolom Ukrajiny. Pokračovanie podpory prisľúbili aj obaja kandidáti na funkciu premiéra, ktorú Johnson uvoľní v septembri. Ukrajina nebude mať bližšieho spojenca ako Britániu, prisľúbila ministerka zahraničných vecí Liz Trussová vo vyjadrení pre denník The Daily Telegraph. Avizovala tiež, že Londýn bude zverejňovať ešte viac informácií tajných služieb o ruských dezinformačných praktikách, aby „odhalil svetu stratégiu Putina“.
Boris Johnson. Foto: TASR/AP
10:49 Šojgu: Ruská ofenzíva je zámerne pomalšia, aby sa predišlo civilným obetiam
Tempo ruskej ofenzívy počas vojenskej operácie na Ukrajine bolo spomalené zámerne v rámci snahy o minimalizovanie počtu civilných obetí, vyhlásil v stredu ruský minister obrany Sergej Šojgu. Informuje o tom agentúra Reuters. „Robí sa všetko pre to, aby sme sa vyhli obetiam medzi civilistami. Bezpochyby to spomaľuje tempo ofenzívy, no robíme to zámerne,“ uviedol Šojgu na stretnutí ministrov obrany Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) v Uzbekistane.
Rusko dosiahlo vo svojom ťažení na Ukrajine len malý pokrok po tom, čo boli jeho jednotky v prvých týždňoch vojny vytlačené z Kyjeva, píše Reuters. Podľa najnovšej správy britského ministerstva obrany o situácii na Ukrajine zlyhali ruské snahy o zvrhnutie ukrajinskej vlády v apríli. Ruská armáda sa „následne vrátila k skromnejším cieľom na východe a juhu Ukrajiny,“ cituje britský rezort televízia Sky News.
V rámci ofenzívy v Donbase sa však darí dosahovať len „minimálne pokroky“ a Rusko očakáva veľký ukrajinský protiútok. Ruská armáda tiež podľa britských zdrojov čelí nedostatku munície a mnoho jej zložiek má „chabú morálku“. „Ukázalo sa, že šesť mesiacov trvajúca ruská vojna je nákladná a strategicky škodlivá,“ uvádza ministerstvo obrany.
09:41 Zelenskyj v Deň nezávislosti: Ukrajina sa na začiatku invázie znovuzrodila
Ukrajina bola znovuzrodená, keď do nej 24. februára vtrhli ruskí vojaci, a dobyje späť anektovaný Krymský polostrov a okupované územia na východe krajiny. Vyhlásil to v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v príhovore pri príležitosti Dňa nezávislosti. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.
„Na svete sa 24. februára o 4.00 h ráno objavil nový národ. Nezrodil sa, ale znovuzrodil sa. Národ, ktorý neplače, nekričí, nebojí sa. Nevzdáva sa a nezabúda,“ vyhlásil ukrajinský prezident. „Nezáleží nám na tom, akú máte armádu, zaujíma nás len naša krajina. Budeme sa za ňu biť až do konca… Čo je pre nás koniec vojny? Predtým sme hovorili mier, no teraz hovoríme víťazstvo,“ pokračoval Zelenskyj.
Ukrajina si v stredu pripomína 31. výročie nezávislosti od Sovietskeho zväzu. V tento deň zároveň uplynie aj šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie. „Držíme sa šesť mesiacov. Je to ťažké ale zaťali sme päste. Každý nový deň je pre nás novým dôvodom nevzdávať sa. Po tom, čo sme si toľkým prešli, nemáme právo neprísť do konca,“ uviedol ukrajinský líder. „Ruky zdvihneme nahor iba raz – keď budeme oslavovať naše víťazstvo na celej Ukrajine. Pre nás je Ukrajina všetkých 25 regiónov, a to bez akýchkoľvek ústupkov alebo kompromisov,“ uviedol Zelenskyj s tým, že Ukrajina dobyje späť Krym aj Donbas.
Prezident predniesol emotívny príhovor pred Monumentom nezávislosti Ukrajiny v centre Kyjeva. Mal oblečený vojenský pracovný odev, ktorý sa v čase vojny stal pre neho príznačný. Kyjevské ulice boli v stredu ráno nezvyčajne prázdne v dôsledku varovaní pred možným ruským útokom, všíma si Reuters.
08:54 Ukrajina oslavuje Deň nezávislosti a pripomína si šesť mesiacov ruskej invázie
Ukrajina oslavuje v stredu štátny sviatok Deň nezávislosti od Sovietskeho zväzu a zároveň si pripomína šesť mesiacov od začiatku invázie Ruska, ktorú ruský prezident Vladimir Putin spustil 24. februára. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer v pravidelnom príhovore k obyvateľom povedal, že je to dôležitý deň pre Ukrajincov aj „pre nášho nepriateľa“. Upozornil verejnosť, aby dodržiavala bezpečnostné pokyny a zákazy vychádzania, pretože možno očakávať ruské útoky. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
Zelenskyj tiež uviedol, že plánuje odovzdať ocenenia Ukrajincom, ktorí prispeli k sile Ukrajiny. Udelí ich práve na štátny sviatok, keď Ukrajina oslavuje 31. výročie nezávislosti od Sovietskeho zväzu. „Máme naplánovaných veľa akcií – takých, ktoré zdôraznia cestu, ktorú sme prešli. Prešli spolu – Ukrajinci na Ukrajine, na celom našom území – slobodnom a dočasne okupovanom, pretože naši ľudia bojujú všade,“ povedal Zelenskyj v príhovore.
Spojené štáty ešte pred týmto dátumom takisto varovali, že Rusko možno využije výročie na spustenie intenzívnejších útokov proti ukrajinskej civilnej infraštruktúre a vládnym zariadeniam. USA vyzvali amerických občanov, ktorí sa stále nachádzajú na Ukrajine, aby odtiaľ okamžite odišli. Zástupca veľvyslankyne USA pri OSN Richard Mills v utorok na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN výslovne varoval Rusko, že sa „blížime k Dňu nezávislosti Ukrajiny a svet sa pozerá“.
04:55 Rusko: Munícia uskladnená pri hraniciach zase horela; gubernátor viní horúčavy
Obyvateľov ruskej dediny Timonovo ležiacej pri hraniciach s Ukrajinou v utorok evakuovali po tom, ako neďaleko ich dediny začala horieť uskladnená munícia. Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov uviedol, že za požiar môžu vysoké teploty. Išlo už o druhý takýto incident v priebehu necelého týždňa, informuje agentúra Reuters.
Gladkov uviedol, že munícia sa spontánne vznietila, pričom dodal, že pri incidente sa nik nezranil. Uplynulý štvrtok vypukol požiar v neďalekom muničnom sklade, v dôsledku čoho vtedy taktiež evakuovali obyvateľov Timonova aj susednej dediny Soloti, ležiacich asi 15 kilometrov od ukrajinských hraníc. Z najnovších Gladkovových vyjadrení nie je zrejmé, či došlo k utorňajšiemu požiaru v rovnakom muničnom sklade alebo začala horieť munícia, ktorú práve premiestňovali, uvádza Reuters. Gladkov v uplynulých mesiacoch obvinil ukrajinské sily zo zodpovednosti za viacero výbuchov v Belgorode a okolí.
02:55 Rusko a Ukrajina sa na zasadnutí BR OSN obviňovali z útokov na elektráreň
Rusko a Ukrajina sa na utorňajšom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN vzájomne obviňovali z útokov na Ruskom okupovanú Záporožskú jadrovú elektráreň na juhovýchode Ukrajiny. Námestníčka generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti Rosemary DiCarlová v úvode zasadnutia povedala, že pre bezpečnosť oblasti je potrebné, aby sa obe strany dohodli na demilitarizácii elektrárne a jej okolia, informuje agentúra AFP.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia v utorok na pôde BR OSN opäť obvinil ukrajinské sily z ostreľovania elektrárne a uviedol, že sa tak zvyšuje riziko jadrovej katastrofy. Od vtedy, ako o tejto veci takmer pred dvoma týždňami naposledy diskutovala BR OSN sa podľa jeho slov „situácia týkajúca sa jadrovej bezpečnosti ešte viac zhoršila“.
Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Serhij Kyslycia naopak povedal, že za zmienené riziko je zodpovedné Rusko, ktoré podľa jeho slov musí z elektrárne stiahnuť svoje sily a vpustiť do nej inšpektorov z Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu (MAAE).
01:45 Ruský veľvyslanec pri OSN obvinil českú ministerku z podpory terorizmu
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia obvinil na utorňajšom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN českú ministerku obrany Janu Černochovú z podpory a oslavy teroristického útoku namiereného proti ruskej občianke. Černochová zmienené obvinenia v zapätí odmietla, informuje na svojej webstránke česká televízia TV Nova.
Nebenzia predmetným tvrdením narážal na ministerkino vyjadrenie k sobotňajšiemu útoku, pri ktorom zahynula 29-ročná ruská novinárka Daria Duginová, dcéra známeho prokremeľského ideológa Alexandra Dugina. Černochová v súvislosti s touto udalosťou v nedeľu na Twitteri napísala: „Potlačujem prirodzenú ľudskú reakciu na tragickú smrť. Ale toto sú skutoční vrahovia a vojnoví štváči. A nie je mi ľúto ani dcéry, ani smútiaceho otca. Je mi ľúto tisícov ľudí zavraždených v dôsledku ich propagandy a odpornej ideológie. Dnešnú noc na 21.8. si v Rusku zapamätajú.“
UTOROK
21:36 Borrell: Jednotu členských štátov EÚ voči Rusku treba potvrdzovať každý deň
Jednotu členských štátov Európskej únie voči Rusku treba potvrdzovať deň čo deň. Uviedol to šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v rozhovore, ktorý v utorok zverejnila agentúra AFP. Podľa Borrella netreba zabúdať, že Únia je združuje štáty, ktoré majú rozdielny prístup k Rusku.
„Členské štáty rozhodujú o svojej zahraničnej politike. Musíme zabezpečiť, aby sa ich záujmy stretli v spoločnom bode. Vždy je potrebný kompromis. V rámci dvadsaťsedmičky a s pravidlom jednomyseľnosti je to niekedy nemožné,“ povedal Borrell. Pripomenul, že medzi členskými krajinami nie je dostatok konsenzu na opustenie pravidla jednomyseľnosti pri hlasovaní v oblasti zahraničnej politiky a prechod na hlasovanie kvalifikovaniu väčšinou.
Josep Borrell. Foto: TASR/AP
Rozhovor vyšiel týždeň pred stretnutím ministrov obrany a zahraničných vecí členských krajín EÚ, ktoré sa uskutoční 30. – 31. augusta v Prahe pod taktovkou českého predsedníctva v Rade EÚ. AFP uviedla, že Borrell v Prahe predstaví návrh na výcvikový program pre ukrajinských vojakov v niektorých krajinách EÚ, podobné tým v USA a Spojenom kráľovstve.
Od začiatku ruskej ofenzívy voči Ukrajine pred šiestimi mesiacmi EÚ uvoľnila 2,5 miliardy eur na financovanie dodávok zbraní a vybavenia pre Kyjev. „Vojna naberá nový smer. Ukrajinci prešli do protiútoku. Údery na Kryme majú dôležitý vojenský a psychologický rozmer. Zdá sa, že Rusi sú technologicky zastaraní, ale zachovávajú si schopnosť útočiť,“ povedal Borrell.
19:44 USA pripravujú ďalší, tentoraz trojmiliardový balík vojenskej pomoci Ukrajine
Spojené štáty ohlásia nový balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote troch miliárd dolárov. Mali by tak urobiť v stredu 24. augusta, keď uplynie šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie a Ukrajina bude oslavovať Deň nezávislosti. Informovala o tom v utorok agentúra AP s odvolaním sa na predstaviteľov americkej administratívy, ktorí si pred oficiálnym oznámením pomoci neželali byť menovaní.
Z približne trojmiliardového balíka sa bude financovať výcvik a vybavenie pre ukrajinské sily na ďalšie roky. Niektoré zo zbrane a drony, ktoré bude nový balík zahŕňať, sa však nedostanú na front skôr, než za jeden až dva roky. Na rozdiel od predchádzajúcich balíkov sa avizovaná pomoc zameria na zaistenie obrany Ukrajiny v strednodobom a dlhodobom horizonte, píše AP. Predchádzajúce balíky americkej pomoci sa zameriavali skôr na okamžité potreby ukrajinskej armády a obsahovali zbrane a muníciu, ktoré už boli amerických armádnych skladoch. Nový balík pomoci má tiež uistiť vládu v Kyjeve, že Spojené štáty chcú poskytovať vojenskú podporu Ukrajine dlhodobo, bez ohľadu na aktuálny vývoj situácie na fronte, uviedli americkí predstavitelia citovaní agentúrou AP.
18:10 Do konca roka Kyjev od spojencov očakáva pomoc do 16 miliárd dolárov
Ukrajina očakáva, že do konca tohto roka dostane ďalšiu finančnú podporu v sume do 16 miliárd dolárov od svojich zahraničných spojencov, keďže potrebuje finančnú hotovosť na odolávanie ruskej invázii. Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ vo vyhlásení uviedol, že hoci vo financiách krajiny je rovnováha, musí sa spoliehať na pomoc zo zahraničia. Na armádu Kyjev od začiatku ruskej vojny vynaložil už približne 11,5 miliardy dolárov, a to na mzdy a vybavenie a na nákupy obrannej techniky. Informuje o tom portál news.sky.com.
17:59 Stoltenberg: NATO chce budovať dlhodobé partnerstvo s Ukrajinou
Severoatlantická aliancia a jej členské krajiny sú naďalej odhodlané poskytovať silnú podporu Ukrajine v boji proti ruskej agresii. Uviedol to v utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na samite takzvanej Krymskej platformy, ktorej organizátorom je ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Stoltenberg pripomenul, že Rusko pred ôsmimi rokmi ilegálne anektovalo Krym a premenilo tento čiernomorský polostrov na jednu z najviac militarizovaných oblastí v Európe a pred šiestimi mesiacmi ho využilo ho aj ako štartovaciu plochu pre inváziu na Ukrajinu. „Vladimir Putin si myslel, že dokáže rozdrviť ukrajinský ľud a ozbrojené sily, že dokáže rozdeliť naše demokratické krajiny a že môže diktovať ostatným, čo majú robiť. Prezident Putin sa mýlil,“ povedal Stoltenberg. Túto skutočnosť podľa neho potvrdzuje aj veľká účasť na tohtoročnom druhom samite Krymskej platformy, ktorý prebieha virtuálnou formou.
Zdôraznil, že NATO stojí na strane Ukrajiny už od vyhlásenia jej nezávislosti. Podporu pre Kyjev výrazne zintenzívnilo po nelegálnej anexii Krymu, čo Ukrajincom pomohlo po tohtoročnom napadnutí Ruskom, lebo ukrajinské ozbrojené sily sú silnejšie, lepšie vycvičené a lepšie riadené ako v roku 2014. „Od februára spojenci NATO poskytujú Ukrajine bezprecedentnú vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc,“ dodal Stoltenberg, podľa ktorého je silná, stabilná a nezávislá Ukrajina potrebná na zaistenie euroatlantickej bezpečnosti.
17:47 Zeman: Putin zaútočil na Ukrajinu v dôsledku kapitulácie NATO v Afganistane
Ruský prezident Vladimir Putin zaútočil na Ukrajinu pravdepodobne v dôsledku kapitulácie vojsk NATO v Afganistane. Povedal to v utorok český prezident Miloš Zeman na stretnutí s českými diplomatmi. „To, že vojna na Ukrajine je ruskou agresiou je názor, ktorý zastávame takmer všetci. Ale to nestačí,“ začal svoj príhovor český prezident. Uviedol, že dôveryhodné vysvetlenie Putinovej agresie mu ponúkol izraelský prezident Jicchak Herzog, ktorý pred niekoľkými týždňami navštívil ČR.
„Ruské vedenie zrejme dospelo k názoru, že keď Severoatlantická aliancia ustúpila v Afganistane, ustúpi aj v prípade útoku na Ukrajinu,“ vysvetlil svoju hypotézu Zeman. Zdôraznil, že americkým prezidentom Donaldovi Trumpovi aj Joeovi Bidenovi hovoril, že ústup vojsk z Afganistanu je chyba. Kapitulácia v jednej oblasti sveta podľa neho privolá problémy a porážky v ďalších častiach sveta. Ďalej uviedol, že plne podporuje dodávky zbraní na Ukrajinu a tiež zámer českej vlády zapojiť sa do povojnovej obnovy Ukrajiny. Myslí si však, že je nutné počítať s dlhou vyčerpávajúcou vojnou.
Miloš Zeman. Foto: TASR/AP
17:39 EÚ čelí ďalším problémom s dodávkou energií z Ruska, poškodený je ropovod CPC
Európa čelí ďalším problémom pri dodávkach energií z Ruska. Tentoraz pre poškodenie ropovodného systému, ktorý prepravuje ropu z Kazachstanu cez Rusko do európskych krajín. Oznámil to v pondelok prevádzkovateľ ropovodu Caspian Pipeline Consortium (CPC). Informuje o tom agentúra Reuters.
CPC zabezpečuje dodávku zhruba 1 percento z celosvetového objemu ropy a jeho najväčším akcionárom je ruský prevádzkovateľ ropovodov Transnefť. Ako konzorcium uviedlo, pre poškodenie bolo nevyhnutné zastaviť vývoz z dvoch z celkovo troch kotevných bodov v čiernomorskom termináli. Nakládka ropy bola prerušená pri kotevných bodoch SPM-1 a SPM-2. Pokračuje tak iba v prípade bodu SPM-3, takže požiadavky na nakládku sa musia obmedziť. CPC uviedlo, že plánuje vymeniť poškodené časti v SPM 1 a SPM 2 a hľadá firmu, ktorá potrebné práce zrealizuje. Ako dlho to bude trvať, však konzorcium neuviedlo.
16:10 Rozlúčku s Duginovou využil Kremeľ na propagandu, zákonodarca Štátnej dumy použil slogan podobný nacistickému heslu
Kremeľ využil rozlúčku so zosnulou Dariou Duginovou na prehliadku lojality ruských zákonodarcov voči prezidentovi Vladimirovi Putinovi a jeho plánom zničiť Ukrajinu. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruské zdroje. Dcéra popredného ruského nacionalistického ideológa Alexandra Dugina zomrela minulý týždeň pri výbuchu auta. FSB obvinila z atentátu ukrajinské špeciálne služby. Kyjev to poprel a uviedol, že všetko nasvedčuje tomu, že Duginovú zabili ruské špeciálne jednotky. Rusko už v minulosti spáchalo viacero teroristických útokov na vlastné obyvateľstvo, keď chcelo pripísať vinu čečenským bojovníkom.
Zákonodarca Štátnej dumy Leonid Sluckij na rozlúčke s Duginovou v Moskve počas prejavu vyslovil slogan podobný tomu, ktorý používali nemeckí nacisti počas druhej svetovej vojny. „Jedna krajina. Jeden prezident. Jedno víťazstvo,“ vyhlásil Sluckij, ktorý iba mierne upravil nacistické heslo „jeden národ, jedna ríša, jeden Führer“. Sluckij zároveň na rozlúčke navrhol, aby jednu z ulíc v Kyjeve „oslobodenom od nacizmu“ pomenovali po Duginovej.
Líder provládnej strany Spravodlivé Rusko Sergej Mironov vyhlásil potrebu zriadiť „medzinárodný tribunál“ pre tých, ktorí sa podieľali na smrti Duginovej. Podľa neho „fašizmus musí byť zničený vo svojom brlohu, ktorý je dnes, žiaľ, v Kyjeve“. Podľa jeho názoru sedia tvorcovia tohto „fašizmu“ vo Washingtone. Jeden z hlavných propagandistov Kremľa Dmitrij Kiseľov, ktorý bol prítomný na rozlúčke, vyzval, aby sa Rusko po smrti Duginovej „stalo ešte silnejším“ a „nekompromisne denacifikovalo a demilitarizovalo Ukrajinu“.
Samotný Dugin vyhlásil, že vždy učil svoju dcéru, že Rusko je impérium. Podobne ako ostatní, taktiež vyzval na „ruské víťazstvo“ a zničenie Ukrajiny. Dodal, že cíti, aká je jeho dcéra po smrti šťastná, že jej prezident Vladimir Putin udelil Rad odvahy.
Prokremeľský filozof a ideológ Alexander Dugin sa prihovára počas poslednej rozlúčky so svojou dcérou Dariou. Foto: TASR/AP
15:49 Zelenskyj: Začalo sa to na Kryme, skončí sa to na Kryme
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok v príhovore na samite takzvanej krymskej platformy prisľúbil, že prinesie „slobodu Ukrajine aj občanom na Kryme“. Informuje o tom televízia Sky News.
V online príhovore, ktorým ukrajinský líder otvoril utorkový virtuálny samit, prisľúbil, že Kyjev jedného dňa obnoví ukrajinskú vládu nad Krymským polostrovom, ktorý v roku 2014 anektovalo Rusko. „V záujme toho (…), aby sa vrátila predvídateľnosť a bezpečnosť do nášho regiónu, do Európy a do celého sveta, musíme zvíťaziť – zvíťaziť v boji proti ruskej agresii. Preto musíme oslobodiť Krym od okupácie. Začalo to Kryme, skončí to na Kryme,“ vyhlásil Zelenskyj.
15:33 Rusko oznámilo adopciu tisícok ukrajinských detí z Mariupola
Rusko oznámilo „adopciu“ tisícok detí deportovaných zo zničeného ukrajinského mesta Mariupol na pobreží Azovského mora. Referuje o tom web Ukrajinská pravda. Len v ruskom Krasnodarskom kraji bolo odovzdaných na „adopciu“ viac ako tisíc ukrajinských detí, ktoré boli ilegálne odvezené z Mariupolaa ruskými okupantmi. Svedčia o tom informácie na webovej stránke ministerstva pre rodinu a detstvo Krasnodarského kraja, ktoré Mariupoľ cynicky nazýva „oslobodeným“.
Rusi uviedli, že deti, ktoré vzali z rozbombardovaného ukrajinského prístavného mesta, budú teraz žiť v Ťumeni, Irkutsku, Kemerove a Altajskom kraji. Okrem toho je v súčasnosti v poradovníku na „adopciu“ viac ako 300 ukrajinských detí. Údajne sú v špecializovaných inštitúciách Krasnodarského kraja. Ruské úrady chcú povzbudiť obyvateľov k adopcii detí nelegálne deportovaných z Ukrajiny vyplatením rodičovského príspevku a každoročnou štátnou pomocou. Podľa údajov ukrajinských úradov bolo k 1. augustu nezákonne deportovaných do Ruska 5 754 detí.
14:26 Pobaltské krajiny, ktoré hraničia s Ruskom, chcú zakázať vstup ruským turistom
Členské štáty Európskej únie Lotyšsko, Estónsko, Litva, Poľsko a Fínsko, ktoré majú spoločnú hranicu s Ruskou federáciou, možno ruským turistom zakážu vstup na svoje územie, ak EÚ nezavedie plošný zákaz. V utorok to povedal litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis, informuje agentúra Reuters.
„Rozprával som sa s ministrami zo všetkých týchto krajín… Nevidím (medzi nimi) mnoho politických rozdielov,“ povedal šéf litovskej diplomacie novinárom vo Vilniuse. „Ruskí turisti by nemali byť v Európskej únii… Ich krajina vykonáva (na Ukrajine) genocídu,“ zdôraznil. Rusi sa zväčša do ďalších krajín EÚ dostávajú práve cez územie pobaltských krajín, pretože priame letecké spojenie medzi Ruskom a EÚ bolo v dôsledku vojny zastavené.
14:16 Zelenskyj: Ukrajinská vlajka bude v okupovaných oblastiach znovu viať
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok prisľúbil, že bude chrániť národné farby ukrajinskej vlajky, pričom jeho krajina „nikdy neuzná“ cudzích útočníkov. Informuje o tom na základe správy televízie Sky News. V príhovore venovanom Dňu štátnej vlajky, ktorý si na Ukrajine v utorok pripomínajú, Zelenskyj uviedol, že farby ukrajinskej vlajky nebudú nikdy zamenené za iné.
Najvyšší ukrajinský predstaviteľ okrem toho prisľúbil, že modro-žltá vlajka bude znovu viať aj na územiach, ktoré v súčasnosti okupujú nepriateľské vojská. „Modro-žltá vlajka bude znovu viať všade tam, kde podľa práva má viať – vo všetkých dočasne okupovaných mestách i obciach Ukrajiny. Bude viať navždy. V Melitopole nad Námestím víťazstva, kde nemôže byť vlajka tých, ktorí vojnu prehrajú. V Chersone na Námestí slobody, kde nemôže byť vlajka tých, čo nevedia, čo je sloboda,“ vyhlásil Zelenskyj.
Volodymyr Zelenskyj stojí pred vojakmi počas osláv Dňa štátnej vlajky Ukrajiny v Kyjeve. Foto: TASR/AP
14:14 Ukrajinská futbalová liga odštartovala bez fanúšikov a s krytmi na štadiónoch
Napriek pokračujúcej ruskej vojenskej invázii odštartoval v utorok štyrmi zápasmi nový ročník najvyššej ukrajinskej futbalovej súťaže. V prvom dueli, ktorý sa začal presne na poludnie, remizoval Šachtar Doneck na Olympijskom štadióne v Kyjeve s Metalistom 1925 Charkov 0:0.
Úvodné stretnutia sezóny sa symbolicky uskutočnili v predvečer štátneho sviatku Dňa nezávislosti a zároveň deň predtým, ako uplynie presne polrok od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu. Pre hrozbu vojenského útoku nie sú na štadiónoch fanúšikovia. V 16-člennej lige chýbajú doterajší účastníci Desna Černihiv a FC Mariupol, lebo ich štadióny boli počas bojov zničené.
14:04 Ukrajinské delostrelectvo zasiahlo sídlo šéfa separatistov v Donecku
Ukrajinské delostrelectvo v utorok zasiahlo budovu šéfa samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denisa Pušilina, kde následne vypukol požiar. Informuje o tom agentúra Reuters. Tá sa odvoláva na ruskú agentúru TASS, ktorá v tejto súvislosti cituje proruských predstaviteľov. Dve osoby zahynuli a najmenej tri utrpeli zranenia pri sérii útokov v centre Donecka, oznámila na sociálnej sieti Telegram teritoriálna obrana DĽR.
Západní predstavitelia nedávno varovali pred možnou eskaláciou konfliktu na Ukrajine. Počas uplynulých týždňov vzrástlo napätie aj okolo Rusmi obsadenej Záporožskej atómovej elektrárne. Tá sa ocitla pod delostreleckou paľbou, z ktorej sa navzájom obviňujú Rusko a Ukrajina. Cez víkend zahynula pri výbuchu auta v Rusku dcéra známeho prokremeľského ideológa Alexandra Dugina Daria. Aj z tohto útoku sa vzájomne obviňujú Rusko a Ukrajina.
13:43 Pre hrozbu ruského útoku sa mnohí civilisti snažia odísť z Kyjeva
Mnohí civilní obyvatelia Kyjiva sa snažia odísť z mesta pre obavy z ruského útoku na krajinu počas ukrajinského Dňa nezávislosti. Pre BBC to povedal poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Alex Rodniansky. Ľudia sú podľa jeho slov „znepokojení“ a určite tu sú „určité obavy“, že v stredu by ruský útok mohol smerovať na rozhodovacie centrá v ukrajinskom hlavnom meste. Informuje o tom web Guardian.
„Ľudia reagujú na tieto správy. Snažia sa zabezpečiť si núdzové plány, nechcú tráviť príliš veľa času v blízkosti centra, v blízkosti budov našej vlády,“ povedal poradca. „Existuje riziko, že Rusko sa pokúsi o úder presne v tomto čase, aby tak kompenzovalo svoju neschopnosť dosiahnuť nejaký úspech na bojisku, dosiahnuť nejaký úspech pri podmaňovaní si Ukrajiny a v podstate všetky tie zlyhania, ktoré mali za posledných šesť mesiacov,“ konštatoval Zelenského poradca.
Tieto vyjadrenia prišli po tom, ako USA upozornili, že Rusko by mohlo „vystupňovať“ snahu o zásahy ukrajinskej civilnej infraštruktúry a vládnych zariadení v najbližších dňoch. Ukrajinské ministerstvo obrany odporučilo obyvateľom, aby boli osobitne opatrní počas Dňa nezávislosti vzhľadom na hrozbu raketových útokov a „provokácií“ zo strany Ruska.
12:35 Zelenskyj sľúbil, že ukrajinská vlajka bude viať vo všetkých okupovaných oblastiach
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok sľúbil, že ukrajinská vlajka bude viať „tam, kde má byť“, vo všetkých momentálne okupovaných častiach Ukrajiny. Ako referuje spravodajský web CNN, učinil tak pri príležitosti utorňajšieho Dňa štátnej vlajky. „Dnes by som rád hovoril nielen o minulosti našej vlajky, ale aj o jej budúcnosti,“ uviedol Zelenskyj. „Modro-žltá vlajka bude opäť viať vo svojom dome, kde má byť právom, a to vo všetkých dočasne okupovaných mestách a dedinách Ukrajiny,“ dodal.
Sviatok štátnej vlajky predchádza stredajšiemu Dňu nezávislosti, počas ktorého si Ukrajina pripomenie 31 rokov od prerušenia vzťahov so Sovietskym zväzom i šesť mesiacov krvavej vojny, ktorú Rusko s pomocou Bieloruska rozpútalo 24. februára. V Kyjeve boli zakázané podujatia pri príležitosti Dňa nezávislosti, keďže úrady varujú, že Rusko môže podniknúť raketové útoky na ukrajinskú metropolu.
12:17 Nemecký prezident vyjadril Ukrajine úctu za jej boj za slobodu
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v utorok vyjadril úctu Ukrajine za jej boj za slobodu proti Rusku. Uviedol to v liste pri príležitosti Dňa nezávislosti Ukrajiny. Správu prevzala agentúra DPA. „Obdivujem s akou odvahou, akou rozhodnosťou, čelia ozbrojené zložky a všetci obyvatelia brutálnym ruským útokom,“ napísal Steinmeier ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému pri príležitosti stredajšieho (24. augusta) Dňa nezávislosti Ukrajiny.
Ukrajinci podľa Steinmeiera nedovolia, aby im vzali ich krajinu, život a slobodu. „Vedia, že Nemecko a Európa sú na ich strane,“ dodal. Nemecký prezident pripomenul, že Ukrajina je kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie a to jej prináša ohromné príležitosti. Ukrajincom zaželal, aby im deň nezávislosti priniesol silu a nádej brániť a ochraňovať zvrchovanosť a územnú celistvosť svojej krajiny.
11:46 Stovky ľudí sa zúčastnili na rozlúčke s novinárkou Dariou Duginovou
Stovky ľudí sa zišli v utorok v Moskve na pohrebe novinárky Darie Duginovej, ktorá v sobotu večer na predmestí Moskvy zahynula pri výbuchu auta. Uviedla to agentúra AFP. Táto 29-ročná novinárka a publicistka bola dcérou prokremeľského nacionalistického ideológa Alexandra Dugina.
Ľudia sa pri rozlúčke zhromaždili v priestoroch televíznej veže Ostankino v Moskve. Mnohí z nich priniesli kvety. Dugin s manželkou, obaja v čiernom oblečení, sedeli vedľa otvorenej rakvy svojej dcéry, píše AFP. „Zomrela za ľudí, za Rusko, na čele,“ povedal Dugin na začiatku smútočného obradu.
Duginová pracovala pre pro-kremeľské televízne stanice vrátane RT (predtým Russia Today). Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v pondelok obvinila z prípravy sobotného výbuchu, pri ktorom zahynula, Ukrajinu. Kyjev to však odmieta. Cieľom útoku mohol byť samotný Dugin, píše AFP. Spolu s dcérou sa v sobotu zúčastnil na literárno-hudobnom „vlasteneckom festivale“ v Zacharove v Moskovskej oblasti. Z podujatia plánovali odísť spolu, ale Daria odišla autom svojho otca sama.
Alexander Dugin (uprostred) sa rozpráva s kňazom počas poslednej rozlúčky so svojou dcérou Dariou Duginovej v Moskve v utorok 23. augusta 2022. Foto: TASR/AP
10:59 Zelenskyj podpísal zákon o protibombových krytoch v budovách
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal zákon, na základe ktorého budú v každej novopostavenej budove povinné protibombové kryty, informovala stránka stanice BBC. Ukrajinský parlament návrh tohto zákona schválil v júli, pripomína BBC. Nová legislatíva tiež obsahuje výstavbu siete protibombových úkrytov v celej krajine.
Zelenskyj v sobotu večer v príhovore varoval Ukrajincov, aby boli v nadchádzajúcom týždni ostražití pri príprave osláv Dňa nezávislosti, ktorými si budú pripomínať 31. výročie nezávislosti. Zelenskyj upozornil, že „tento týždeň by sa Rusko mohlo pokúsiť urobiť niečo obzvlášť odporné, niečo obzvlášť kruté“.
06:00 Ambasáda USA v Kyjeve vyzvala Američanov na Ukrajine, aby ju hneď opustili
Americké ministerstvo zahraničných vecí vydalo v pondelok bezpečnostné varovanie, že Rusko stupňuje prípravy na spustenie nových útokov proti civilnej infraštruktúre a vládnym zariadeniam na Ukrajine už v najbližších dňoch. Veľvyslanectvo USA v Kyjeve zároveň vyzvalo amerických občanov na Ukrajine, aby jej územie okamžite opustili.
„Ak budete počuť hlasný výbuch alebo ak sa spustia sirény, okamžite hľadajte úkryt,“ uviedlo tiež americké ministerstvo vo varovaní. „Ak budete doma alebo v nejakej budove, choďte na najnižšie poschodie stavby do priestoru s čo najmenším počtom vonkajších múrov, okien a otvorov; zatvorte všetky dvere a seďte blízko vnútornej steny, ďalej od okien či otvorov,“ dodal rezort diplomacie.
Veľvyslankyňa USA na Ukrajine Bridget Brinková a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: Facebook
03:43 USA: Rusko plánuje čoskoro spustiť útoky na civilnú infraštruktúru na Ukrajine
Spojené štáty majú spravodajské informácie, že Rusko plánuje čoskoro spustiť nové útoky na civilnú infraštruktúru Ukrajiny a jej vládne zariadenia. V pondelok to povedal nemenovaný americký predstaviteľ, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra Reuters.
„Máme informácie, že Rusko stupňuje kroky smerujúce k začatiu útokov na civilnú infraštruktúru a vládne zariadenia Ukrajiny už v nasledujúcich dňoch. Vzhľadom na doterajšie správanie Ruska na Ukrajine sa obávame ďalších ruských útokov na civilistov a civilnú infraštruktúru,“ uviedol predstaviteľ.
Dodal, že toto jeho vyhlásenie je založené na spravodajských informáciách nižšej kategórie.
01:57 Ukrajinský prezident Zelenskyj dostane americkú Medailu slobody
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dostane najvyššie občianske vyznamenanie USA, Medailu slobody za rok 2022. V pondelok večer o tom informoval portál britskej stanice Sky News.
Národné centrum pre ústavu (NCC) uviedlo, že Zelenskému udelia cenu na slávnosti v októbri a odovzdajú mu ju za „jeho hrdinskú obranu slobody počas ruskej tyranie“.
„Prezident Zelenskyj odvážne viedol ukrajinský ľud pri obrane slobody pred ruskou tyraniou a jeho odvaha inšpirovala ľudí po celom svete, aby bránili liberálnu demokraciu a právny štát,“ napísal vo vyhlásení prezident a výkonný šéf NCC Jeffrey Rosen.
00:26 Rusko: Parlament mimoriadne zasadne ohľadom Záporožskej jadrovej elektrárne
Vo štvrtok sa uskutoční mimoriadne zasadnutie Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, týkajúce sa situácie okolo Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny. Hlavným bodom zasadnutia bude podľa nariadenia podpísaného predsedom Dumy Viačeslavom Volodinom vyhlásenie „v súvislosti s hrozbou vyplývajúcou z ostreľovania Záporožskej jadrovej elektrárne kyjevským režimom“.
Poslanci Štátnej dumy Ruskej federácie. Foto: TASR/AP
Túto najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe obsadili ruské jednotky v marci a viackrát sa stala cieľom ostreľovania, z ktorého sa vzájomne obviňujú Kyjev a Moskva. Hoci sa nachádza na území kontrolovanom Ruskom, stále v nej pracujú ukrajinskí zamestnanci. Kyjev odmieta, že by elektráreň ostreľoval a Moskvu viní z plánovania „provokácií“, aby mohla následne ospravedlniť ďalšiu agresiu.
AKTUALIZOVANÉ Vo veku 91 rokov zomrel v utorok v Moskve bývalý prezident ZSSR Michail Sergejevič Gorbačov. Posolstvo Gorbačova ako veľkého reformátora vyzdvihujú mnohí svetoví lídri vrátane prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Nechýbajú pritom odkazy na dnešnú vojnu vedenú nástupníckym štátom ZSSR – Ruskom.
Ruské médiá s odvolaním sa na vyjadrenia jednej z moskovských nemocníc oznámili, že tento bývalý líder Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) zomrel po dlhej chorobe, píše AP.
„Michail Sergejevič Gorbačov zomrel dnes večer po vážnej a dlhej chorobe,“ uviedla v utorok Ústredná klinická nemocnica v Moskve – píše agentúra AFP s odvolaním sa na ruské médiá.
Gorbačov bude pochovaný na Novodevičom cintoríne vedľa svojej manželky Raisy, ktorá zomrela v roku 1999, píše BBC s odvolaním sa na ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS.
Americký týždenník Time zaradil Michaila Gorbačova medzi stovku najvplyvnejších osobností 20. storočia. Bol to práve prvý a posledný sovietsky prezident, ktorý v 80. rokoch minulého storočia začal politiku glasnosti (otvorenosti) a perestrojky (prestavby) a bol to práve vo svete familiárne prezývaný Gorbi, ktorý výrazne prispel k ukončeniu studenej vojny, odstráneniu Berlínskeho múru a pádu železnej opony. V roku 2021 sa tento nositeľ Nobelovej ceny za mier dožil 90 rokov.
Prezident SR Rudolf Schuster (vpravo) sa stretol 1. októbra 2002 na pracovných raňajkách v hoteli Wilder Mann v Passau s bývalým prezidentom Sovietskeho zväzu Michajlom Gorbačovom. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Od Putina po Čaputovú
Ruský prezident Vladimir Putin vyjadril nad smrťou posledného lídra bývalého Sovietskeho zväzu hlbokú sústrasť. Oznámil to v stredu Putinov hovorca. „Prezident Putin vyjadruje svoju hlbokú sústrasť nad smrťou Michaila Gorbačova. Ráno pošle sústrastný telegram jeho rodine a priateľom,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ruským médiám, píše AFP.
„Michail Gorbačov bol líder, ktorý mal rešpekt a dôveru,“ napísala na Twitteri predsedníčky Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Pripomenula, že tento politik sa výrazne podieľal na ukončení studenej vojny a strhnutí železnej opony, čo uvoľnilo cestu pre slobodnú Európu.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) Gorbačova označil za jedinečného vodcu, ktorý zmenil svet k lepšiemu, píše AFP. „Gorbačov bol výnimočný štátnik, ktorý zmenil priebeh dejín,“ uviedol Antonio Guterres vo vyhlásení. Tento bývalý líder ZSSR podľa jeho slov urobil pre nenásilné ukončenie studenej vojny viac než ktorýkoľvek iný.
Britský premiér Boris Johnson v stredu ocenil odvahu a zásadovosť zosnulého bývalého lídra. Johnson na Twitteri napísal, že vždy obdivoval odvahu a zásadovosť, ktorú Gorbačov preukázal, keď doviedol studenú vojnu k mierovému ukončeniu. „Jeho neúnavná oddanosť k otvoreniu sovietskej spoločnosti v čase Putinovej agresie na Ukrajine zostáva príkladom pre nás všetkých,“ napísal Johnson.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil Gorbačova za „muža mieru“, ktorý podľa jeho slov „otvoril Rusom cestu slobody“. „Jeho oddanosť k mieru v Európe zmenila našu spoločnú históriu,“ uviedol na Twitteri.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v noci na stredu vyjadrila nad smrťou bývalého prezidenta ZSSR hlbokú sústrasť. „Zomrel Michail Gorbačov, posledný sovietsky líder, ktorý takisto pomohol ukončiť studenú vojnu,“ uviedla Čaputová na Twitteri. Gorbačov podľa jej slov veril v lepšie Rusko než to, ktoré vidíme dnes.
Michail Gorbačov a Ronald Reagan podpisujú zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu v decembri 1987. Foto: Wikipedia
O čo sa zaslúžil?
Michail Sergejevič Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v dedine Privoľnoje, neďaleko predkaukazského mesta Stavropol v roľníckej rodine. Matka, pôvodom Ukrajinka, pracovala až do pôrodu v kolchoze.
Vzhľadom na výborné študijné výsledky ho po maturite zobrali v roku 1950 na Právnickú fakultu moskovskej Lomonosovovej univerzity bez prijímacích skúšok. Počas štúdií, kde sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Raisou, bol v roku 1952 prijatý za člena komunistickej strany.
Po ukončení vysokej školy odišiel v roku 1955 Michail Gorbačov pracovať na prokuratúru v rodnom kraji. Mal 54 rokov, keď bol 11. marca 1985 zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ. Stal sa prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po boľševickej revolúcii v roku 1917.
Michail Gorbačov sa postavil na čelo štátu potom, keď sa skončili „preteky na lafetách“, ako Rusi ironicky nazývali tri pohreby najvyšších sovietskych predstaviteľov (Leonida Iľjiča Brežneva, Jurija Andropova a Konstantina Černenka), ktorí zomreli v období od novembra 1982 do marca 1985.
Nový šéf Kremľa sa pustil do prestavby spoločnosti a začal dovtedy nevídané reformy. Počas jeho vládnutia sa stali skutočnosťou slobodné voľby, sloboda tlače, náboženské slobody a existencia viacerých strán.
Prakticky vzápätí po podpísaní Belovežských dohôd 8. decembra 1991, ktoré znamenali zánik Sovietskeho zväzu a vznik Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), a po odchode z funkcie sovietskeho prezidenta, ktorú zastával od 15. marca 1990 do 25. decembra 1991, založil koncom decembra 1991 v Moskve Medzinárodný fond sociálno-ekonomických a politologických výskumov, známy ako Gorbačovov fond.
V rámci svojej činnosti sa aj po odchode z najvyššej štátnej funkcie aktívne zaujímal o politické a spoločenské dianie, nielen vo svojej krajine, ale aj v zahraničí.
Od roku 1992 uskutočnil viac ako 250 zahraničných ciest, pričom navštívil 50 krajín. V roku 1996 sa pokúsil o návrat na domácu politickú scénu, keď kandidoval v prezidentských voľbách. Získal však len 0,51 percenta hlasov voličov.
Gorbačov – jeden z hlavných architektov nemeckého zjednotenia – neskôr trpko hovoril o neschopnosti Západu chopiť sa príležitosti prameniacej z politiky prestavby. Ako krátkozrakú kritizoval politiku Západu po rozpade Sovietskeho zväzu. Sklamane sa vyjadroval o „triumfalizme“ Západu opojeného víťazstvom v studenej vojne, čo bol podľa neho kľúčový faktor napätia medzi Ruskom a Západom.
Michail Gorbačov, ktorý prevzal 2. marca 2018 v moskovskom sídle svojho fondu dekrét o tom, že sa stal čestným občanom Košíc, mal veľmi blízky vzťah k Slovensku, s ktorým ho spájala rodinná história. Jeho otec Sergej Andrejevič oslobodzoval na konci druhej svetovej vojny územie dnešného Slovenska a v bojoch pri Košiciach bol zranený.
Vďaka svojmu reformnému úsiliu sa tešil Gorbačov veľkej popularite a obľube na Západe, čo bolo v ostrom protiklade s jeho vlasťou, kde ho považovali za hrobára Sovietskeho zväzu.
Za svoju činnosť získal v roku 1990 Nobelovu cenu za mier, ale aj vyše 300 medzinárodných, štátnych i spoločenských ocenení.
Krajiny Európskej únie začnú s prípravami na vytvorenie výcvikovej misie pre ukrajinských vojakov. Zhodli sa na tom ministri obrany členských štátov, oznámil v utorok po rokovaniach v Prahe šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.
Slovenský minister Jaroslav Naď návrh privítal s tým, že Slovenská republika je pripravená pre výcvik ukrajinských vojakov poskytnúť svoje územie.
Záväzné rozhodnutie o spustení misie účastníci neformálneho zasadnutia nemohli prijať. Ako zdôraznil Borrell podľa agentúry DPA, uznali, že poskytovanie výcviku Ukrajine si vyžaduje koordináciu.
"Prebieha mnoho výcvikových iniciatív, potreby sú však obrovské a musíme zaistiť ucelenosť týchto aktivít," povedal Borrell novinárom po rokovaní. "Všetky členské štáty sa na tomto a na spustení prác definovania parametrov vojenskej asistenčnej misie EÚ pre Ukrajinu zhodujú," citovala ho agentúra Reuters.
Takúto výcvikovú misiu navrhol Borrell minulý týždeň s argumentom, že vojna na Ukrajine bude trvať dlho a to si vyžiada nielen dodávky zbraní, ale aj podporu vo forme výcviku. Ten by sa podľa neho mal ideálne konať v krajinách EÚ susediacich s Ukrajinou.
"Veríme, že naše stretnutie vytvorí silný politický základ pre čo najrýchlejšie zriadenie misie, ktorá ukrajinským ozbrojeným silám poskytne komplexný výcvik," uviedol Naď, informovala TASR hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
Ukrajinskí dobrovoľníci počas vojenského výcviku pod taktovkou príslušníkov britskej armády na vojenskej základni na juhu Anglicka. Foto: TASR/AP
Podľa Českej televízie väčšina ministrov obrany EÚ s výcvikovou misiou súhlasila. Fínsky minister Antti Kaikkonen pokladá výcvikovú misiu za inovatívnu cestu pomoci Ukrajine. Podobne sa vyjadril aj švédsky minister Peter Hultqvist.
Návrh Borrella podporuje aj Nemecko, kde sa už ukrajinskí vojaci cvičia pri zaobchádzaní s technikou. Uviedla to v utorok v Prahe štátna tajomníčka nemeckého ministerstva obrany Siemtje Möllerová. Podľa nej bude predmetom ďalších rozhovorov, ako bude účasť EÚ na výcviku ukrajinských jednotiek vyzerať. Zameraná by z pohľadu Berlína mohla byť napríklad na protivzdušnú obranu a delostrelectvo.
Aj holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová podporuje Borrellov plán. "My už teraz cvičíme ukrajinských vojakov v Spojenom kráľovstve," pripomenula podľa agentúry AFP. Dodala, že spoločne s Nemeckom pripravujú odmínovací výcvik pre Ukrajincov.ň
Pochybnosti vyjadrilo Francúzsko s tým, že nejde o najrýchlejší spôsob, ako pomôcť Ukrajine zvíťaziť vo vojne. Šéf luxemburského rezortu obrany Francois Bausch uviedol, že pružnejším riešením by bola bilaterálna spolupráca jednotlivých štátov s Ukrajinou.
Skeptická je aj rakúska ministerka Klaudia Tannerová. "Najprv si treba objasniť, či vôbec takáto misia môže vzniknúť," upozornila s tým, že EÚ doteraz organizovala podobné misie iba mimo svojho územia.
Minister financií a šéf OĽANO Igor Matovič chce, aby zostal Ivan Korčok (nominant SaS) na čele rezortu zahraničia aj v prípade odchodu SaS z vlády. Ten na svoje zotrvanie na ministerskej stoličke nevidí pádny dôvod.
"Bol by som rád, ak by Ivan Korčok zostal súčasťou vlády a neodišiel spolu s ostatnými ministrami SaS," uviedol Matovič na sociálnej sieti. Po Korčokovom zotrvaní vo funkcii volá aj premiér Eduard Heger (OĽANO). "Mal by zotrvať vo svojej funkcii," zdôraznil.
"Bol som oslovený stranou SaS pred 2,5 roka ako nestraník, zostal som nestraník. Ale neviem nájsť pádny dôvod pre moje zotrvanie v situácii, keď takéto výhrady voči ďalšiemu pôsobeniu má strana, ktorá ma nominovala," reagoval Korčok. Zotrvanie vo funkcii je však podľa neho v súčasnosti takmer druhoradá otázka, "keď je absolútne nejasné, akým spôsobom chce vládnuť vláda Eduarda Hegera a zostávajúce tri strany".
Koaličná kríza sa vyostrila po tom, ako parlament prelomil veto prezidentky pri tzv. protiinflačnom balíku z dielne Matoviča. SaS naďalej trvá na odchode lídra OĽANO Igora Matoviča z vlády, inak jej ministri 31. augusta podajú demisiu. Po minulotýždňovom rokovaní plánovaný odchod potvrdil aj šéf SaS Richard Sulík s tým, že ďalšie koaličné rokovania podľa neho nemajú zmysel.
Šalamúnove ostrovy zakázali lodiam námorných síl Spojených štátov vstup do svojich prístavov. V utorok to oznámilo americké veľvyslanectvo v Canberre, informuje agentúra AFP s tým, že tento krok zvyšuje obavy z narastajúceho vplyvu Číny v danom regióne.
Ambasáda vo vyhlásení uviedla, že Spojené štáty dostali oficiálne oznámenie od vlády Šalamúnových ostrovov v súvislosti s moratóriom na vstup amerických lodí do prístavov tejto ostrovnej krajiny v Tichom oceáne. Ako dôvod predstavitelia Šalamúnových ostrovov uviedli prípravu aktualizácií v platných procedúrach týkajúcich sa pravidiel lodí vstupujúcich do miestnych prístavov.
K tomuto oznámeniu prišlo týždeň po tom, čo jedno plavidlo americkej pobrežnej stráže nedostalo povolenie na doplnenie paliva v hlavnom meste Šalamúnových ostrovov Honiara. V pondelok v rámci humanitárnej misie vplávala na Šalamúnove ostrovy ešte predtým, než moratórium vstúpilo do platnosti, vojenská americká nemocničná loď Mercy.
Úrad premiéra Manesseha Sogavareho vo vyhlásení pre agentúru Reuters povedal, že cieľom uvedených zmien je vytvoriť kapacity na dohľad nad exkluzívnymi ekonomickými zónami Šalamúnových ostrovov.
AFP dodáva, že nebolo jasné, či sa pozastavenie vstupu do prístavov týka aj ďalších námorných síl vrátane Austrálie, ktorá je blízkym partnerom Šalamúnových ostrovov.
Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok uviedol, že podporuje postupné zavedenie väčšinového rozhodovania v Európskej únii namiesto súčasného jednomyseľného, pri ktorom si môže ktorákoľvek členská krajina uplatniť právo veta. V prejave na pôde Karlovej univerzity v Prahe tiež podporil rozšírenie EÚ o súčasné kandidátske krajiny, no tiež vytvorenie nového širšieho európskeho fóra pre partnerov mimo Únie. Informujú o tom agentúry AFP, DPA a Reuters.
„Navrhol som postupný prechod na väčšinové hlasovanie v spoločnej zahraničnej politike, ale aj v iných oblastiach ako daňová politika," povedal Olaf Scholz v prejave s názvom Európa je naša budúcnosť, v ktorom predstavil svoju víziu pre EÚ.
Ukončenie veta jednotlivých členských krajín EÚ v niektorých oblastiach by podľa neho zrýchlilo rozhodovací proces v rozšírenej Únii, v ktorej budú s jej veľkosťou rásť aj rozpory – a tým aj možnosť, že jeden člen bude blokovať spoločné napredovanie.
„Musíme oveľa silnejšie využiť silu našej jednotnej Európy... Európa je naša budúcnosť. A táto budúcnosť je v našich rukách," vyhlásil.
Nemecko podporuje rozširovanie EÚ
Kancelár tiež potvrdil, že Nemecko podporuje rozširovanie EÚ a vstup šiestich krajín západného Balkánu, Moldavska, Ukrajiny a časom aj Gruzínska do Únie. „Ich vstup do EÚ je v našom záujme," citovala ho agentúra AFP.
Scholz podporuje aj návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na nové „európske politické spoločenstvo", ktoré by umožnilo užší dialóg s partnermi mimo Únie.
Podľa kancelára totiž v súčasnosti chýba fórum, na ktorom by lídri členských krajín mohli pravidelne, raz alebo dvakrát za rok, hovoriť s predstaviteľmi partnerských štátov o kľúčových témach týkajúcich sa celého kontinentu. Scholz konkrétne spomenul oblasti bezpečnosti, energetiky či klímy.
Nová platforma by nebola alternatívou pre proces rozširovania EÚ, zdôraznil šéf spolkovej vlády.
Myšlienka takéhoto spoločenstva pochádza od Macrona, ktorý ju odôvodnil snahou zlepšiť spoluprácu v strategických otázkach s partnermi, ktorí v dohľadnom čase nebudú prijatí do EÚ alebo do Únie vôbec vstúpiť nechcú, pripomenula DPA.
Nemecko bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude treba
Olaf Scholz hovoril počas príhovoru na Univerzite Karlovej v Prahe o výzvach, ktoré stoja pred Európou v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu.
„Znova si kladieme otázku, kadiaľ pôjde v budúcnosti deliaca čiara medzi slobodnou Európou a neoimperialistickou autokraciou," uviedol Scholz.
„Hovorím o tom historickom medzníku, ktorý nastal vo februári po ruskej invázii na Ukrajinu... Tento brutálny útok na Ukrajinu je tiež útokom na európsky bezpečnostný poriadok... Dnes je na nás, aby sme ďalej rozvíjali prísľub mieru," pokračoval nemecký kancelár.
Scholz vyzval členské krajiny EÚ, aby vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu „vyriešili staré konflikty a našli nové riešenia". Spojenci by podľa kancelára mali koordinovať „dlhodobú a spoľahlivú deľbu práce" v súvislosti s pomáhaním Ukrajine. Prisľúbil pritom, že Berlín bude podporovať Kyjev tak dlho, ako bude treba.
Nemecký kancelár si pritom vie „predstaviť, že by Nemecko na seba prevzalo špeciálnu zodpovednosť pri budovaní ukrajinského delostrelectva a schopností vzdušnej obrany".
Počas svojho príhovoru Scholz takisto oznámil plány na usporiadanie konferencie pre obnovu Ukrajiny. Obnovu tejto vojnou zasiahnutej krajiny pritom označil za „rozsiahli záväzok, na ktorého splnení budú pracovať celé generácie".
„Sústredíme sa na to na odbornej konferencii, na ktorú sme ja a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pozvali Ukrajinu a jej partnerov z celého sveta, aby sa na nej zúčastnili 25. októbra v Berlíne," oznámil Scholz.
Zároveň tiež oznámil plány na nové investície do nemeckej vzdušnej obrany, pretože Európa má podľa neho v tejto oblasti čo doháňať. „Nemecko bude od samého začiatku projektovať budúcnosť vzdušnej obrany tak, aby do nej mohli byť zapojení aj naši európski partneri, ak si to budú želať," uviedol Scholz s tým, že spoločná európska vzdušná obrana bude účinnejšia, menej finančne nákladná a výhodnejšia pre európsku bezpečnosť než celok.
Tisíce ortodoxných kresťanov v nedeľu demonštrovali v srbskom hlavnom meste Belehrad proti uskutočneniu podujatia EuroPride, a to napriek tomu, že srbskí predstavitelia už predtým rozhodli, že toto celoeurópske stretnutie LGBTQ komunity naplánované na september sa konať nebude. Uviedla to agentúra AFP.
Protestujúci s ikonami, krížmi a náboženskými vlajkami pochodovali centrom Belehradu, modlili sa a skandovali a napokon sa zhromaždili pred Katedrálou svätého Sávu.
Srbský prezident Aleksandar Vučič v sobotu ohlásil, že po konzultáciách s vládou bude akcia EuroPride "odložená alebo zrušená" vzhľadom na viaceré problémy, s ktorými krajina zápasí vrátane sporov s Kosovom.
Organizátori podujatia však avizovali, že sa predsa len uskutoční. "Pride sa bude konať podľa plánu 17. septembra," povedal belehradský koordinátor akcie Marko Mihajlovič.
Srbský ortodoxný biskup Nikanor v nedeľu ocenil rozhodnutie srbského vedenia odvolať pride, ktorý nazval "znesvätením našej krajiny, našej cirkvi a našej rodiny". Na túto "abnormalitu" by sa malo podľa jeho slov reagovať ako v Rusku prezidenta Vladimira Putina, ktorého vo videozázname zverejnenom na webstránke novín Glas javnosti nazval "cárom planéty".
Ľudia pochodujú počas protestu proti usporiadaniu EuroPride, celoeurópskeho podujatia komunity LGBT v Belehrade. Foto: TASR/AP
AFP pripomína, že Rusko v roku 2013 zaviedlo zákon zakazujúci LGBT "propagandu" zameranú na mladistvých. Za jeho porušenie hrozia pokuty a väzenie.
Prvé dva pochody pride, ktoré sa konali v Srbsku v rokoch 2001 a 2010, sprevádzali násilnosti. Od roku 2014 sa akcia v krajine koná pravidelne, avšak dohliada na ňu množstvo príslušníkov poriadkových síl.
Hostiteľom akcie EuroPride, pravidelného každoročného podujatia príslušníkov komunity LGBT, je vždy iné európske mesto. V rámci podujatia sa v meste, kde sa práve koná, usporadúva mnoho športových a kultúrnych akcií. EuroPride vyvrcholí víkendovým gay prideom, koncertmi či špeciálnymi klubovými večermi, ale aj vigíliou na pamiatku obetí choroby AIDS.
