Vo veku 91 rokov zomrel Michail Gorbačov. Veril v lepšie Rusko než to, aké vidíme dnes, uviedla Čaputová
Ruské médiá s odvolaním sa na vyjadrenia jednej z moskovských nemocníc oznámili, že tento bývalý líder Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) zomrel po dlhej chorobe, píše AP.
„Michail Sergejevič Gorbačov zomrel dnes večer po vážnej a dlhej chorobe,“ uviedla v utorok Ústredná klinická nemocnica v Moskve – píše agentúra AFP s odvolaním sa na ruské médiá.
Gorbačov bude pochovaný na Novodevičom cintoríne vedľa svojej manželky Raisy, ktorá zomrela v roku 1999, píše BBC s odvolaním sa na ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS.
Americký týždenník Time zaradil Michaila Gorbačova medzi stovku najvplyvnejších osobností 20. storočia. Bol to práve prvý a posledný sovietsky prezident, ktorý v 80. rokoch minulého storočia začal politiku glasnosti (otvorenosti) a perestrojky (prestavby) a bol to práve vo svete familiárne prezývaný Gorbi, ktorý výrazne prispel k ukončeniu studenej vojny, odstráneniu Berlínskeho múru a pádu železnej opony. V roku 2021 sa tento nositeľ Nobelovej ceny za mier dožil 90 rokov.
Od Putina po Čaputovú
Ruský prezident Vladimir Putin vyjadril nad smrťou posledného lídra bývalého Sovietskeho zväzu hlbokú sústrasť. Oznámil to v stredu Putinov hovorca. „Prezident Putin vyjadruje svoju hlbokú sústrasť nad smrťou Michaila Gorbačova. Ráno pošle sústrastný telegram jeho rodine a priateľom,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ruským médiám, píše AFP.
„Michail Gorbačov bol líder, ktorý mal rešpekt a dôveru,“ napísala na Twitteri predsedníčky Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Pripomenula, že tento politik sa výrazne podieľal na ukončení studenej vojny a strhnutí železnej opony, čo uvoľnilo cestu pre slobodnú Európu.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) Gorbačova označil za jedinečného vodcu, ktorý zmenil svet k lepšiemu, píše AFP. „Gorbačov bol výnimočný štátnik, ktorý zmenil priebeh dejín,“ uviedol Antonio Guterres vo vyhlásení. Tento bývalý líder ZSSR podľa jeho slov urobil pre nenásilné ukončenie studenej vojny viac než ktorýkoľvek iný.
Britský premiér Boris Johnson v stredu ocenil odvahu a zásadovosť zosnulého bývalého lídra. Johnson na Twitteri napísal, že vždy obdivoval odvahu a zásadovosť, ktorú Gorbačov preukázal, keď doviedol studenú vojnu k mierovému ukončeniu. „Jeho neúnavná oddanosť k otvoreniu sovietskej spoločnosti v čase Putinovej agresie na Ukrajine zostáva príkladom pre nás všetkých,“ napísal Johnson.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil Gorbačova za „muža mieru“, ktorý podľa jeho slov „otvoril Rusom cestu slobody“. „Jeho oddanosť k mieru v Európe zmenila našu spoločnú históriu,“ uviedol na Twitteri.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v noci na stredu vyjadrila nad smrťou bývalého prezidenta ZSSR hlbokú sústrasť. „Zomrel Michail Gorbačov, posledný sovietsky líder, ktorý takisto pomohol ukončiť studenú vojnu,“ uviedla Čaputová na Twitteri. Gorbačov podľa jej slov veril v lepšie Rusko než to, ktoré vidíme dnes.
O čo sa zaslúžil?
Michail Sergejevič Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v dedine Privoľnoje, neďaleko predkaukazského mesta Stavropol v roľníckej rodine. Matka, pôvodom Ukrajinka, pracovala až do pôrodu v kolchoze.
Vzhľadom na výborné študijné výsledky ho po maturite zobrali v roku 1950 na Právnickú fakultu moskovskej Lomonosovovej univerzity bez prijímacích skúšok. Počas štúdií, kde sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Raisou, bol v roku 1952 prijatý za člena komunistickej strany.
Po ukončení vysokej školy odišiel v roku 1955 Michail Gorbačov pracovať na prokuratúru v rodnom kraji. Mal 54 rokov, keď bol 11. marca 1985 zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ. Stal sa prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po boľševickej revolúcii v roku 1917.
Michail Gorbačov sa postavil na čelo štátu potom, keď sa skončili „preteky na lafetách“, ako Rusi ironicky nazývali tri pohreby najvyšších sovietskych predstaviteľov (Leonida Iľjiča Brežneva, Jurija Andropova a Konstantina Černenka), ktorí zomreli v období od novembra 1982 do marca 1985.
Nový šéf Kremľa sa pustil do prestavby spoločnosti a začal dovtedy nevídané reformy. Počas jeho vládnutia sa stali skutočnosťou slobodné voľby, sloboda tlače, náboženské slobody a existencia viacerých strán.
Prakticky vzápätí po podpísaní Belovežských dohôd 8. decembra 1991, ktoré znamenali zánik Sovietskeho zväzu a vznik Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), a po odchode z funkcie sovietskeho prezidenta, ktorú zastával od 15. marca 1990 do 25. decembra 1991, založil koncom decembra 1991 v Moskve Medzinárodný fond sociálno-ekonomických a politologických výskumov, známy ako Gorbačovov fond.
V rámci svojej činnosti sa aj po odchode z najvyššej štátnej funkcie aktívne zaujímal o politické a spoločenské dianie, nielen vo svojej krajine, ale aj v zahraničí.
Od roku 1992 uskutočnil viac ako 250 zahraničných ciest, pričom navštívil 50 krajín. V roku 1996 sa pokúsil o návrat na domácu politickú scénu, keď kandidoval v prezidentských voľbách. Získal však len 0,51 percenta hlasov voličov.
Gorbačov – jeden z hlavných architektov nemeckého zjednotenia – neskôr trpko hovoril o neschopnosti Západu chopiť sa príležitosti prameniacej z politiky prestavby. Ako krátkozrakú kritizoval politiku Západu po rozpade Sovietskeho zväzu. Sklamane sa vyjadroval o „triumfalizme“ Západu opojeného víťazstvom v studenej vojne, čo bol podľa neho kľúčový faktor napätia medzi Ruskom a Západom.
Michail Gorbačov, ktorý prevzal 2. marca 2018 v moskovskom sídle svojho fondu dekrét o tom, že sa stal čestným občanom Košíc, mal veľmi blízky vzťah k Slovensku, s ktorým ho spájala rodinná história. Jeho otec Sergej Andrejevič oslobodzoval na konci druhej svetovej vojny územie dnešného Slovenska a v bojoch pri Košiciach bol zranený.
Vďaka svojmu reformnému úsiliu sa tešil Gorbačov veľkej popularite a obľube na Západe, čo bolo v ostrom protiklade s jeho vlasťou, kde ho považovali za hrobára Sovietskeho zväzu.
Za svoju činnosť získal v roku 1990 Nobelovu cenu za mier, ale aj vyše 300 medzinárodných, štátnych i spoločenských ocenení.
