Od septembra chránia slovenský vzdušný priestor české a poľské stíhačky. Stíhacie lietadlá MiG-29, ktoré od vzniku Slovenskej republiky až doteraz tvorili základ nadzvukového taktického letectva SR, uzemnili. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
,,V prospech ochrany vzdušného priestoru SR odviedli migy počas dlhých rokov pre naše ozbrojené sily dobrú službu. Celkovo s nimi naši piloti nalietali vyše 20.240 hodín pri plnení množstva cvičných a operačných úloh. Pre SR však neexistuje žiadna perspektíva použitia techniky sovietskeho typu v budúcnosti," uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO).
Ako vysvetlil, sovietska technika nie je kompatibilná so spojencami v NATO a nie je možné ju modernizovať, pričom jej prevádzkyschopnosť a bojaschopnosť je ovplyvňovaná nízkou spoľahlivosťou. Udržanie požadovanej miery spôsobilosti pri zachovaní súčasného stavu označil Naď z dlhodobého hľadiska za personálne aj ekonomicky veľmi náročné.
Česká republika a Poľsko majú chrániť vzdušný priestor SR do konca roka 2023. So stíhačkami Gripen a F-16 tak dočasne vyplnia spôsobilosť, ktorú Slovensko opäť plnohodnotne nadobudne po dodaní stíhacích lietadiel F-16 z USA.
V rámci delenia Československa, ako aj deblokácie ruského dlhu bolo na Slovensko v 90. rokoch dodaných 24 kusov jednomiestnych a dvojmiestnych migov. ,,Lietadlá MiG-29 prešli čiastočnou modernizáciou v rokoch 2004 až 2006, keď boli vybavené vyspelejšími komunikačnými a navigačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO. Technická životnosť 11 lietadiel MiG-29, ktoré majú aktuálne Ozbrojené sily SR vo výzbroji, končí v rozmedzí rokov 2029 až 2035," priblížila hovorkyňa.
Symbolická rozlúčka so stíhačkami MiG-29 sa uskutočnila uplynulý víkend na leteckých dňoch SIAF v priestoroch Leteckej základne Malacky - Kuchyňa. Na rovnakom podujatí bola podpísaná aj dohoda o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom.
O budúcnosti vyradených stíhačiek sa ďalej diskutuje. Minister obrany nevylúčil ich poskytnutie Ukrajine, rokuje sa o finančnej alebo materiálnej náhrade.
Prečo je vzdelanie dôležité? Ako by mala vyzerať reforma školstva? A prečo je vzdelávací systém Fínska lepší než ten náš? Aj na tieto otázky nám odpovie ďalší hosť podcastu na terajsok.sk učiteľ, spisovateľ, historik a novinár Ľubomír Pajtinka.
Ukrajinskí predstavitelia obvinili vo štvrtok Rusko, že ostreľovalo mesto Enerhodar, ležiace v blízkosti Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES). Tento závod na výrobu a rozvod elektriny je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe a v týchto dňoch k nemu smeruje inšpekcia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Informuje o tom agentúra AFP.
Už od úsvitu vojenské jednotky Moskvy "ostreľovali Enerhodar delostreleckými granátmi, pričom použili aj automatické zbrane a rakety", napísal na sociálnej sieti Telegram enerhodarský starosta Dmytro Orlov. Zároveň zverejnil aj fotografie z tohto Rusmi obsadeného územia – zničené budovy a dym krúžiaci nad nimi.
,,Žiadame, aby Rusi prestali so svojimi provokáciami a umožnili atómovej agentúre MAAE prístup k tomuto ukrajinskému jadrovému zariadeniu," vyjadril sa Orlov.
Všeobecne sa očakáva, že 14-členný inšpekčný tím MAAE, organizácie spadajúcej pod OSN, by mal do Záporožskej atómovej elektrárne prísť už v priebehu štvrtka.
Misia, ktorú vedie šéf MAAE Rafael Grossi, dorazila v stredu do juhoukrajinského mesta Záporožie, približne 55 kilometrov od ZAES. Záporožská jadrová elektráreň leží v meste Enerhodar v Ruskom obsadenej časti Záporožskej oblasti. Nachádza sa pri frontovej línii a ruské vojská ju obsadili už v prvých týždňoch invázie.
V okolí závodu dochádza k opakovanému ostreľovaniu, z ktorého sa navzájom obviňujú obe strany. Výbuchy ohrozujú bezpečnosť jadrových zariadení a situáciu má preto zhodnotiť inšpekčný tím z MAAE.
Štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky (SR), ktorá vznikla 1. januára 1993 po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), schválila Slovenská národná rada (SNR) pred 30 rokmi Ústavu SR. Jej prijatie z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok – Deň Ústavy SR.
Schváleniu ústavy predchádzal akt súvisiaci s prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR. Tú slovenský parlament odobril 17. júla 1992 v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a konali sa rokovania českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi. Prijatie Ústavy SR posunulo tento proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.
Už začiatkom augusta 1992 začal slovenský zákonodarný zbor rokovať o návrhu novej slovenskej ústavy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 český premiér Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar definitívne rozhodli o zániku ČSFR od 1. januára 1993.
Poslanci SNR schválili Ústavu SR 1. septembra 1992 po 22.00 h vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Tesne pred hlasovaním opustili sálu poslanci za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) a Spolužitie (Együttélés) na protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích návrhov k problematike národnostných menšín. Prijatím ústavy sa SR konštituovala ako zvrchovaný, demokratický právny štát vo forme parlamentnej demokratickej republiky.
Novú slovenskú ústavu 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísal predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar, za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády ČSFR Jana Stráského, predsedu Českej národnej rady (ČNR) Milana Uhdeho a ďalších hostí. Na počesť novej ústavy zaznelo 21 delostreleckých sálv a na nábreží Dunaja sa konal ohňostroj.
Ústava SR nadobudla platnosť 1. októbra 1992 a od tohto dňa vstúpil do platnosti aj nový názov slovenského zákonodarného zboru – Národná rada Slovenskej republiky (NRSR).
Ústava SR sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Počas svojej existencie prešla viacerými novelizáciami, a to v rokoch 1998, 1999, 2001, 2004 (dve novelizácie), 2005, 2006 (dve novelizácie), 2010, 2011, 2012, 2014 (dve novely), 2015, 2017 (tri novely) a raz sa menila ústava aj v rokoch 2019 a 2020.
V deň, keď Alexander Dubček sedel v služobnom BMW a vodič ho viezol do Prahy pršalo. Na mokrej diaľnici neďaleko Humpolca služobné auto havarovalo. Pri nehode utrpel vtedajší predseda Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS) a poslanec Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ale aj najznámejší slovenský politik a líder obrodného procesu z roku 1968 známeho ako Pražská jar, vážne zranenia, ktorým o dva mesiace podľahol. Od tragickej havárie uplynie dnes (1. septembra) 30 rokov.
Nehoda sa stala 1. septembra 1992 o 9.25 h predpoludním, zhodou okolností v deň, keď poslanci Slovenskej národnej rady schválili vo večerných hodinách znenie Ústavy SR. Služobné BMW na 88. kilometri mokrej diaľnice pri Humpolci dostalo pri vysokej rýchlosti šmyk a preletelo cez zvodidlá. Dubček sedel na zadnom sedadle bez zapnutého bezpečnostného pásu.
Keď prišla na miesto nehody záchranka, bývalý predseda federálneho parlamentu sa nachádzal niekoľko metrov od havarovaného vozidla, bol ťažko zranený, ale pri vedomí. Šofér služobného auta mal ľahšie zranenia.
Alexander Dubček utrpel ťažké zranenia chrbtice a hrudníka. Previezli ho najskôr do nemocnice v Humpolci, neskôr helikoptérou na ARO pražskej Nemocnice Na Homolce. Pre trieštivú zlomeninu bedrových stavcov ho na druhý deň operovali. Jeho stav bol vážny, ale stabilizovaný.
Priebeh rekonvalescencie sa však 17. septembra 1992 zhoršil a v ďalších dňoch sa objavili komplikácie. Líder Pražskej jari a svetoznámy politik Alexander Dubček zomrel 7. novembra 1992. Hlavnou príčinou smrti bolo zlyhanie srdca, pľúc a obličiek.
Okolo jeho nehody vzniklo viacero špekulácií. České a slovenské policajné vyšetrovania však potvrdili, že išlo len o dopravnú nehodu. Vyšetrovanie z rokov 1999 a 2000 ukázalo, že auto išlo na úseku s povolenou osemdesiatkou rýchlosťou 114 až 131 kilometrov za hodinu.
"Pri preverovaní prípadu okolností dopravnej nehody, pri ktorej došlo k vážnym zraneniam bývalého predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR Alexandra Dubčeka, neboli zistené skutočnosti, ktoré by potvrdzovali záver, že úmrtie Alexandra Dubčeka spôsobil trestný čin vraždy," uviedol vtedajší generálny riaditeľ sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru (PZ) Slovenskej republiky (SR) Jaroslav Ivor 14. februára 2000.
Zároveň doplnil, že BMW riadil príslušník federálneho PZ. Na zadnom sedadle sedel Alexander Dubček, ktorý si na toto sedadlo presadol pri motoreste Devět křížů, keďže si chcel preštudovať materiály na zasadnutie. Cesta bola riadne plánovaná.
Na základe znaleckých posudkov mal výrazný vplyv na vznik nehody akvaplaning. Súd neskôr uznal vodiča služobného auta vinným z ublíženia na zdraví s následkom smrti a odsúdil ho na 12 mesiacov nepodmienečne.
Tragickú nehodu pripomína na odpočívadle pri Humpolci pamätník. Pri výjazde z parkoviska čerpacej stanice stojí mramorová pamätná tabuľa s bronzovým reliéfom Alexandra Dubčeka, ktorej autorom je sochár Teodor Baník.
Ľudia by nemali očakávať, že Ukrajina dosiahne počas veľkej protiofenzívy na juhu rýchle víťazstvá nad ruskými jednotkami, pretože Kyjev nechce stratiť príliš veľa svojich vojakov. V stredu to podľa tlačovej agentúry Reuters vyhlásil poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Oleksij Arestovyč.
"Je to veľmi pomalý proces, pretože si ceníme ľudí, pretože potrebujeme, aby sa domov vrátilo čo najviac Ukrajincov," povedal Arestovyč.
"Rýchly úspech nepríde... rýchly úspech vždy znamená veľa krvi," uviedol poradca v interview zverejnenom na YouTube.
V stredu predtým regionálny predstaviteľ povedal, že ukrajinské ozbrojené sily dosiahli "úspechy" v troch častiach Ruskom okupovanej Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Kyjev v pondelok 29. augusta oznámil, že začal dlhšie ohlasovanú protiofenzívu na juhu, ktorej cieľom je dobyť naspäť od Rusov toto ukrajinskú územie.
Nezávislý ruský investigatívny portál The Insider napísal, že Rusko vyčerpá svoje zásoby riadených striel, delostreleckých nábojov a obrnených vozidiel do konca tohto roka, ak bude pokračovať takáto intenzita bojov. Správu prevzal v stredu web britskej stanice Sky News.
Insider uviedol, že invázia Ruska na Ukrajine už viedla k "obrovským stratám" zbraní a vojenského vybavenia.
Portál vysvetlil, že Rusko v dôsledku západných sankcií nie je schopné pokračovať v riadnej priemyselnej výrobe zbraní, ktorými by nahradilo rýchlo sa míňajúce zásoby.
Hoci Sovietsky zväz (ZSSR) mal obrovské zásoby delostreleckej munície, väčšina z nej sa nemohla dlho skladovať.
Organizácia Spojených národov (OSN) v stredu upozornila na možné "zločiny proti ľudskosti" v západočínskom regióne Sin-ťiang. Uvádza sa to v dlho očakávanej správe, ktorú len niekoľko minút pred svojím odchodom z úradu zverejnila dosluhujúca vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová. Urobila to napriek tomu, že Peking si vydanie tejto správy neželal. Vo štvrtok o tom informovali tlačové agentúry AFP a AP.
„Rozsah svojvoľného a diskriminačného zadržiavania príslušníkov ujgurskej menšiny a ďalších prevažne moslimských skupín obyvateľstva, ktorých individuálne aj kolektívne základné práva sú obmedzované, sa už môže rovnať zločinom porušujúcim medzinárodné právo, predovšetkým zločinom proti ľudskosti,“ píše Bacheletová.
Správa vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby bezodkladne reagovalo na obvinenia z mučenia a ďalšieho porušovania ľudských práv v rámci politiky čínskej vlády, zameranej na odstránenie terorizmu.
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Bacheletová nevyhovela čínskym výzvam, aby jej úrad nezverejnil správu, ktorú vypracovala po osobnej májovej návšteve Sin-ťiangu. Peking tvrdí, že správa je súčasťou kampane Západu, ktorá má poškodiť povesť Číny.
Správa, ktorá bola podľa západných diplomatov a predstaviteľov OSN takmer hotová už celé mesiace, bola zverejnená len niekoľko minút pred koncom štvorročného funkčného obdobia Bacheletovej. Neočakávalo sa, že správa prinesie prevratné nové zistenia, ktoré by sa odlišovali od informácií nezávislých skupín na ochranu ľudských práv a novinárov – tí už dlhé roky dokumentujú prípady porušovania ľudských práv v Sin-ťiangu.
Bacheletovej správa je však vydaná so súhlasom OSN a členských štátov, ktoré organizáciu tvoria.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien pritom na stredajšej tlačovej konferencii ešte počas dňa označil správu za „frašku“ a vyjadril nádej, že Bacheletová ju nezverejní. „Rozhodne sa staviame proti vydaniu tzv. Sin-ťianskej správy úradom vysokej komisárky OSN pre ľudské práva,“ uviedol Čao.
V súvislosti s obvineniami týkajúcimi sa porušovania ľudských práv v čínskom regióne Sin-ťiang bol na Bacheletovú dlhodobo vyvíjaný tlak, aby situáciu prešetrila a zverejnila dlho odkladanú správu o tamojšej situácii v oblasti ľudských práv.
Peking je obviňovaný z toho, že násilne v tomto regióne zadržiava viac ako milión moslimských Ujgurov a príslušníkov iných moslimských menšín v prevýchovných táboroch a väzniciach. Čína obvinenia popiera a dlhodobo tvrdí, že v Sin-ťiangu prevádzkuje strediská odborného vzdelávania na boj proti extrémizmu a terorizmu. Bývalí zadržiavaní však opísali tieto „strediská“ ako brutálne.
Niektoré štáty vrátane USA obviňujú Peking z páchania genocídy v Sin-ťiangu.
Do poslaneckého klubu Sme rodina vstúpia od 1. septembra poslanci Romana Tabák, Ján Krošlák a Jozef Šimko. Informovalo o tom tlačové oddelenie hnutia Sme rodina. Tabák a Krošlák sa dostali do parlamentu na kandidátke OĽANO, Šimko kandidoval za ĽSNS. Klub Sme rodina bude mať po novom 20 členov.
Všetci traja doteraz pôsobili v Národnej rade (NR) SR ako nezaradení poslanci. Tabák vylúčili z klubu OĽANO po tom, čo nepodporila žiadosť prokuratúry o súhlas s vydaním Roberta Fica (Smer-SD) do väzby. Krošlák opustil klub OĽANO, nesúhlasil s pôsobením lídra hnutia Igora Matoviča.
K oficiálnemu prestupu dôjde podľa Sme rodina až po splnení všetkých zákonných požiadaviek NR SR. Klub OĽANO aktuálne tvorí 47 poslancov, klub SaS 20 poslancov a v parlamente sú tiež štyria poslanci koaličnej strany Za ľudí, ktorí netvoria klub, keďže na utvorenie klubu treba osem poslancov.
19:10 Premiér je z reakcie SaS k návrhom OĽaNO sklamaný
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) je sklamaný z reakcie strany SaS k návrhom hnutia OĽANO, po ktorých schválení by bol minister financií Igor Matovič (OĽANO) pripravený odísť z vlády. Predseda vlády tvrdí, že SaS akoby nešlo o ľudí a o osud Slovenska.
„Odmietam nechať ľudí napospas extrémnym cenám energií a inflácii, ako nakoniec hovorí aj prezidentka. Strane SaS sme preto predložili návrhy na zásadnú pomoc ľuďom s tým, že keď ju podporia, Igor Matovič z vlády odíde. Z reakcie strany SaS som sklamaný. Akoby im ani nešlo o ľudí a osud Slovenska, ale len hľadanie si zámienky na útek pred zodpovednosťou,“ skonštatoval Heger.
16:14 Prezidentka žiada premiéra o mená ministrov aj návrh spôsobu vládnutia
Prezidentka SR Zuzana Čaputová požiadala premiéra Eduarda Heger (OĽaNO), aby jej včas predložil nominantov na uvoľnené ministerské kreslá. Rovnako žiada, aby čo najskôr predstavil spôsob, akým bude jeho menšinová vláda získavať podporu pre zákony. Rovnako chce, aby sa obdobie vzájomných ultimát v pondelok (5. 9.) skončilo. Zdôraznila potrebu funkčnej vlády, najmä v období kríz. Uviedla to po stredajšom rokovaní s premiérom a predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina).
Hlava štátu skonštatovala, že vládna koalícia má za sebou dlhé hľadanie konsenzu, ktorý sa napokon nepodarilo nájsť. „V posledný deň ultimáta prišlo nové ultimátum,“ povedala na margo ponuky ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), že odstúpi z funkcie, pokiaľ strana SaS podporí v parlamente jeho návrhy. Podľa prezidentky však len pokračuje „nekonečný seriál“, ktorý už nikoho nezaujíma. „Takto sa vládnuť nedá,“ skonštatovala Čaputová.
Prezidentka zároveň pripomenula viaceré výzvy, ktorým Slovensko momentálne čelí. Pokiaľ podľa nej koalícia za dva mesiace nedokázala vyriešiť vlastný problém, je otázne, ako chce čeliť kríze. Dodala, že mnoho občanov súčasnú situáciu vníma ako „voľný pád a chaos“.
Zuzana Čaputová. Foto: TASR/Jaroslav Novák
16:03 Pellegrini vyzýva na odstúpenie celej vlády
Strana Hlas-SD vyzýva vládu na okamžitú demisiu a Národnú radu SR na zmenu ústavy a následné predčasné parlamentné voľby. Na stredajšej tlačovej konferencii to uviedol predseda strany Peter Pellegrini. „Vládna koalícia zlyhala na plnej čiare. Po dvoch mesiacoch hádok, urážok a vzájomného obviňovania sa, nedokázala nájsť ani žiadnu pomoc pre ľudí, ani vlastnú vnútornú dohodu. Jediné, čo nám ponúkli, je predĺženie tejto krízy na ďalšie mesiace. To by pre Slovensko bola katastrofa, a preto by vláda ešte dnes mala podať demisiu,“ dodal Pellegrini.
Jediným riešením na zvládnutie ťažkej energetickej a inflačnej krízy je podľa Pellegriniho nová kompetentná vláda, ktorej prioritným záujmom budú ľudia. „Preto vyzývam všetkých poslancov parlamentu, ktorí cítia reálnu zodpovednosť za Slovensko, aby podporili novelu ústavy, ktorá umožní konanie predčasných volieb. Tieto voľby sa musia uskutočniť čím skôr, pretože za každý ďalší deň tejto vlády zaplatia občania desiatimi dňami trápenia,“ zdôraznil Pellegrini.
Predseda Hlasu-SD pripomenul, že Slovensko si vo štvrtok pripomína významné 30. výročie prijatia ústavy. Podľa Pellegriniho je tragédiou, že hoci podľa ústavy všetka moc pochádza z ľudu, v skutočnosti sa celá krajina nevie vysporiadať s jedným človekom, ktorý jej extrémne škodí a ktorý je prilepený k svojej stoličke. „Päť a pol milióna občanov Slovenskej republiky je závislých na jednom jedinom človeku. Na tom, ako sa vyspí, v akej je práve „fáze“, čo mu ráno pripomenie palmička v Španielsku a akú má náladu jeho Dunčík s Mačiakom. Toto je ešte demokracia? Toto je vôľa ľudu? Jeden jediný vážne narušený človek so svojou schránkovou firmou dokázal rozvrátiť Slovensko a niet možnosti, ako to zastaviť,“ uzavrel Pellegrini.
15:00 Budaj nebude pôsobiť vo vláde, pokiaľ by závisela na fašistoch
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) nebude pôsobiť v takej vláde, v ktorej by moc „visela na fašistoch“. Povedal to po stredajšom zasadnutí vlády. „Uvidíme, či vôbec ostane trojkoalícia. Pokiaľ by moc visela na fašistoch, v takej vláde nebudem pôsobiť,“ povedal Budaj novinárom.
Budaj si myslí, že koaliční partneri vyšli z patovej situácie, keď sa položili na stôl podmienky, o ktorých sa dá rokovať. Dobrá spolupráca podľa neho neznamená diktát jednej strany. Praje si, aby sa vecne rokovalo, ktoré z opatrení sú prijateľné. Odkázal lídrovi SaS Richardovi Sulíkovi a lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi, aby si uvedomili, že na prvom mieste je Slovensko. „Ukážte Slovensku, že unesiete zodpovednosť za budúcnosť,“ povedal.
Požiadavky OĽaNO sa mu nezdajú neprijateľné, nemôžu sa vnímať ako diktát, treba o nich diskutovať. „Sú to skôr návrhy, aby sa prekonali nedorozumenia a napätia, ktoré trochu sťažovali prácu koalície. Nech sa raz a navždy dohodnú, ako na dôchodkovú reformu, ako na prorodinný balíček,“ uviedol minister.
14:55 Zatiaľ nie je známe, kedy Zuzana Čaputová príjme Sulíkovu demisiu
Minister hospodárstva a šéf strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík podal v stredu ráno demisiu, kedy ju však prezidentka Zuzana Čaputová príjme, nie je zatiaľ známe. Povedal to hovorca prezidentky Martin Strižinec. Sulík dnes pred rokovaním vlády novinárov informoval, že už demisiu podal, ale ostatných kolegov požiadal, aby svoje demisie nepodali dnes, ale v pondelok.
V stredu popoludní sa s prezidentkou Zuzanou Čaputovou stretnú predseda parlamentu Boris Kollár a premiér Eduard Heger, diskutovať budú o aktuálnej situácii vo vládnej koalícii.
14:49 Remišová vyzvala koaličných partnerov, aby do pondelka našli kompromis
Šéfka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová oceňuje, že si koaliční partneri vytvorili priestor na kompromis. Považuje to za prvý krok k dohode. Vyzvala koaličných partnerov, aby tento priestor využili a do pondelka (5. 9.) našli kompromis.
Dohoda medzi partnermi je podľa Remišovej mimoriadne potrebná aj v kontexte celoeurópskej energetickej krízy. „Nie je čas na bezobsažné hádky,“ povedala novinárom po stredajšom rokovaní vlády. Akú formu bude mať pomoc ľuďom, je už podľa nej na technických rokovaniach. Remišová si nemyslí, že by väčšina návrhov z dielne OĽANO bola pre SaS červenými čiarami, keďže viacero z nich predkladá SaS do parlamentu.
12:29 Sulík podal demisiu prezidentke, o návrhoch OĽANO je SaS ochotná rokovať
Minister hospodárstva a líder SaS Richard Sulík podal v stredu ráno demisiu. O návrhoch OĽANO na pomoc ľuďom je SaS podľa jeho slov pripravená konštruktívne rokovať, ale až po odchode lídra OĽANO Igora Matoviča z vlády. Strana odmieta predlžovanie koaličnej krízy.
„Ja som nepovedal, že s tými bodmi súhlasíme, sme pripravení sa o nich konštruktívne baviť. Nebudeme sa baviť skôr, ako bude splnená naša základná požiadavka,“ uviedol šéf liberálov s tým, že požiadavky OĽANO vnímajú ako návrhy na rokovanie. „Igor Matovič premárnil čas, rokovania neboli žiadne,“ podotkol Sulík. SaS to podľa jeho slov považuje za zámerné predlžovanie koaličnej krízy a zahrávanie sa s krajinou. Poukázal na aktuálnu energetickú krízu. Podčiarkol potrebu rozhodnúť, ako bude vláda ďalej fungovať, a nie sa vracať do bodu nula pri rokovaniach.
Sulík zároveň požiadal ostatných ministrov za SaS, aby demisie nepodávali v stredu a počkali do pondelka (5. 9.). Dodal, že Matovičovi tak dávajú čas na splnenie ich požiadavky. Okrem toho informoval, že po jeho odchode z ministerského postu a v prípade zotrvania SaS vo vláde by viedol rezort hospodárstva súčasný štátny tajomník Ján Oravec.
12:15 Traja najvyšší ústavní činitelia budú v paláci hovoriť o vládnej kríze
Traja najvyšší ústavní činitelia sa v stredu popoludní stretnú v Prezidentskom paláci. Diskutovať budú o aktuálnej situácii vo vládnej koalícii. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec.
„Prezidentka Zuzana Čaputová pozvala v súvislosti s vládnou krízou do Prezidentského paláca premiéra Eduarda Hegera a predsedu NR SR Borisa Kollára,“ uviedol hovorca. Neskôr avizoval aj vyhlásenie prezidentky.
Dodávky zemného plynu do Európy cez plynovod Nord Stream (Severný prúd) sa zastavili. Oznámilo to v stredu Združenie európskych prepravcov plynu (ENTSOG). Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.
Dodávky plynu boli zastavené krátko pred 8.00 h SELČ. Ruský plynárenský koncern Gazprom tvrdí, že sa tak stalo v dôsledku nevyhnutných prác na údržbe kompresorovej stanice, ktorú je potrebné vykonať "každých 1000 hodín prevádzky". Údržba má trvať tri dni.
Šéf nemeckej Spolkovej sieťovej agentúry Klaus Müller však toto rozhodnutie Gazpromu spochybnil ako "technicky nemožné". Domnieva sa, že zo strany Moskvy ide v skutočnosti o politický nátlak. Podľa skúseností agentúry vraj Rusko "vždy po takzvanej údržbe urobí nejaké politické rozhodnutie".