Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína: Správa OSN o Sin-ťiangu je politickým nástrojom voči Pekingu

Čína vo štvrtok kritizovala správu Organizácie Spojených národov (OSN), ktorá upozornila na možné ,,zločiny proti ľudskosti" v západočínskom regióne Sin-ťiang. Podľa Číny ide o ,,politický nástroj" voči Pekingu, ktorý je údajne súčasťou stratégie Západu na to, aby pomocou Sin-ťiangu kontroloval Čínu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

,,Takzvaná zlomová správa, akú spomínate, je naplánovaná a vytvorená v prvom rade Spojenými štátmi a ďalšími západnými silami. Je absolútne nezákonná a neplatná," povedal na pravidelnom brífingu hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien.

Čína predtým žiadala OSN, aby túto správu nezverejnila.

Nemecký rezort diplomacie vo štvrtok apeloval na to, aby Čína všetkým ľuďom v Sin-ťiangu zaistila dodržiavanie ich ľudských práv v plnom rozsahu a prepustila všetky svojvoľne zadržané osoby. Ministerstvo zahraničných vecí v Berlíne dodalo, že následky vyplývajúce zo zverejnenej správy OSN prediskutuje s partnermi v Európskej únii a OSN.

,,Rozsah svojvoľného a diskriminačného zadržiavania príslušníkov ujgurskej menšiny a ďalších prevažne moslimských skupín obyvateľstva, ktorých individuálne aj kolektívne základné práva sú obmedzované, sa už môže rovnať zločinom porušujúcim medzinárodné právo, predovšetkým zločinom proti ľudskosti," píše sa v dlho očakávanej správe, ktorú tesne pred svojím odchodom z úradu zverejnila dosluhujúca vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová.

Správa vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby bezodkladne reagovalo na obvinenia z mučenia a ďalšieho porušovania ľudských práv v rámci politiky čínskej vlády, zameranej na odstránenie terorizmu.

Peking je už niekoľko rokov obviňovaný z toho, že v regióne Sin-ťiang násilne zadržiava viac ako milión moslimských Ujgurov a príslušníkov iných moslimských menšín v prevýchovných táboroch a väzniciach. Čína obvinenia popiera a tvrdí, že tam prevádzkuje strediská odborného vzdelávania na boj proti extrémizmu a terorizmu.

(tasr)

Minúta  |  

KDH: Ak vláda nenastaví riadny model pomoci ľuďom, riešením budú predčasné voľby

Ak vláda nebude schopná nastaviť riadny model fungovania pomoci ľuďom, mimoparlamentné KDH bude považovať za riešenie predčasné parlamentné voľby. Vyplýva to z vyhlásenia, ktoré prijalo predsedníctvo hnutia na štvrtkovom mimoriadnom rokovaní.

Predseda KDH Milan Majerský uviedol, že hnutie vždy rešpektovalo výsledky volieb. "Preto sme doposiaľ konštruktívnou kritikou prispievali k návrhom pre lepšie riadenie krajiny. Dnes sa však ukazuje, že vládna koalícia je nielen rozhádaná a nevie spoločne vládnuť, ale navyše hrozí scenár menšinového vládnutia, pri ktorom možno čakať ešte väčšie problémy než doteraz," zdôraznil.

Ako ďalej uviedol, vláda sa musí prestať zaoberať sama sebou. "Slovensko pred ťažkou zimou čelí veľkým výzvam a ľudia potrebujú účinnú pomoc. Nie sú ňou ani nekončiace nezmyselné spory vlády, ani bezbrehý populizmus tých, ktorí cítia šancu získať moc," podotkol.

(tasr)

Minúta  |  

Lufthansa ruší pre štrajk pilotov asi 800 letov naplánovaných na piatok

Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa ruší pre avizovaný štrajk pilotov takmer všetky piatkové lety. Ako vo štvrtok uviedol samotný prepravca, pôjde o zhruba o 800 letov z a do dvoch najväčších dopravných uzlov krajiny – Mníchov a Frankfurt nad Mohanom. Situácia sa dotkne podľa očakávaní okolo 130-tisíc pasažierov, informuje agentúra DPA.

Odborový zväz Vereinigung Cockpit zastupujúci pilotov Lufthansy vo štvrtok oznámil, že štrajk sa uskutoční, keďže manažment zamietol ich požiadavky týkajúce sa zvýšenia platov.

Štrajk nebude mať vplyv na premávku nízkonákladovej spoločnosti Lufthansy, dopravcu Eurowings.

Odbory zastupujú asi 5 500 pilotov a požadujú zvýšenie platov o 5,5 percenta v tomto roku a ich automatickú úpravu o infláciu od budúceho roka. Podľa Lufthansy dostali piloti ponuku na päťpercentné navýšenie miezd pre skúsených pilotov a 18-percentný nárast pre začínajúcich, uvádza agentúra AP.

Piloti tiež požadujú novú štruktúru vyplácania miezd a dovoleniek. Podľa Lufthansy by to spôsobilo nárast personálnych nákladov o približne 40 percent, čiže o zhruba o 900 miliónov eur počas dvoch rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Osem slovenských europoslancov žiada vylúčiť Smer-SD z frakcie socialistov v EP

Osem slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP) sa podpísalo pod otvorený list, ktorý inicioval poslanec Vladimír Bilčík (Spolu) a ktorý vyzýva Stranu európskych socialistov (PES) a politickú frakciu socialistov a demokratov v EP na vylúčenie strany Smer-SD zo svojich radov.

Bilčík je v europarlamente členom Európskej ľudovej strany (EPP). Pre TASR spresnil, že vzhľadom na nové udalosti, ktoré potvrdzujú otvorenú spoluprácu Smeru-SD s fašistickou politickou stranou Republika, ako aj vzhľadom na pozvánku, ktorú na oslavy SNP vo Zvolene dostal ruský veľvyslanec Igor Bratčikov, opätovne vyzýva Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D) a Stranu európskych socialistov (PES) na vylúčenie Smeru-SD zo svojich radov.

Bilčík dodal, že Smer-SD nemá nič spoločné s hodnotami európskych socialistov a európskej sociálnej demokracie.

Europoslanec pripomenul, že Robert Fico pred rokom popieral spoluprácu s fašistami, aby sa vyhol pozastaveniu členstva v S&D. Tomuto pozastaveniu jeho strana v minulosti čelila počas koalície s SNS a HZDS.

,,Ukazuje sa, že celý čas sme mali pravdu – Smer-SD už úplne otvorene spolupracuje s Republikou aj s predstaviteľmi putinovského Ruska. Vyzývame európskych socialistov, aby sa konečne postavili čelom k faktom – ich členská strana bez zábran politicky paktuje so slovenskými fašistami i s predstaviteľom agresívneho autoritárskeho režimu na Slovensku – s ruským veľvyslancom Bratčikovom," uviedol Bilčík v liste, ktorý okrem neho podpísali aj ďalší siedmi slovenskí europoslanci: Ivan Štefanec (KDH), Miriam Lexmann (KDH) a Peter Pollák (OĽaNO) za politickú frakciu ľudovcov a Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá), Martin Hojsík (PS), Michal Šimečka (PS) a Michal Wiezik (PS), všetci z liberálnej politickej frakcie Obnovme Európu (RE).

Bilčík pripomenul, že skupina slovenských europoslancov aj v auguste 2021 upozornila na spoluprácu Smeru-SD s extrémistami z Republiky na protestoch proti očkovaniu proti koronavírusu. V marci 2022 Bilčík opätovne vyzval vedenie S&D, aby vylúčili Smer-SD zo svojich radov pre verejné výzvy Republike na politickú spoluprácu a pre výroky Roberta Fica, v ktorých ruskú agresiu voči Ukrajine označil za konflikt medzi Spojenými štátmi a Ruskom.

(tasr)

Minúta  |  

Po páde z okna zomrel Ravil Maganov, viceprezident ruského koncernu Lukoil

Šéf predstavenstva druhej najväčšej ruskej ropnej spoločnosti Lukoil, Ravil Maganov (67), zomrel vo štvrtok po tom, čo vypadol z okna nemocnice v Moskve. Pre agentúru Reuters to uviedol zdroj oboznámený s touto záležitosťou.

O Maganovovom úmrtí informovali aj niektoré ruské médiá citujúc nemenované zdroje. Spoločnosť Lukoil, pre ktorú zosnulý Maganov pracoval od roku 1993 a bol tiež jej viceprezidentom, podľa agentúry AFP bez ďalších podrobností uviedla, že Maganov zomrel po ,,vážnej chorobe".

Lukoil bol jedným z prvých ruských podnikov, ktoré sa kriticky vyjadrili voči vojne na Ukrajine a vyzvali na jej ukončenie, pripomína spravodajský web t-online.de. Lukoil patrí medzi 100 najväčších koncernov na svete a je prevažne vo vlastníctve ruských oligarchov.

Uvedený nemecký web tiež upozorňuje, že v uplynulých mesiacoch došlo v Rusku k viacerým nevyjasneným úmrtiam vysokopostavených manažérov energetického sektora. Nájdené bolo napríklad telo šéfa dopravy v spoločnosti Gazprom Invest Leonida Šuľmana. Vedľa neho ležal lístok, na ktorom sa sťažoval na veľké bolesti v zlomenej nohe.

Reuters približuje, že Maganov bol blízkym spolupracovníkom jedného zo zakladateľov Lukoilu, Vagita Alekperova. Ten v apríli rezignoval z postu šéfa tejto spoločnosti. Stalo sa tak týždeň po tom, čo Británia v rámci sankcií týkajúcich sa ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine zmrazila jeho majetok a zakázala mu vstup do Spojeného kráľovstva.

(tasr)

Minúta  |  

Európska komisia zvažuje zavedenie cenového stropu na ceny energie

Európska komisia (EK) v rámci svojich pripravovaných návrhov na riešenie prudko rastúcich nákladov na energie zvažuje možnosť zavedenia cenového stropu a zníženia dopytu po elektrine. Uviedla to vo štvrtok vysoká predstaviteľka Európskej komisie Mechthild Wörsdörferová. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

,,Pracuje sa na núdzových opatreniach v súvislosti s cenami elektriny. Mohlo by dôjsť aj k zníženiu dopytu po elektrine," povedala zástupkyňa generálneho riaditeľa energetického oddelenia Komisie na zasadnutí energetického výboru Európskeho parlamentu.

Komisia zvažuje tiež reformu koncepcie trhu s elektrinou v Európskej únii z dlhodobého hľadiska, dodala.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.