Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič nevidí najmenší dôvod ustupovať SaS. Možno sa ukáže, že Slovensko nie je zrelé na menšinovú vládu, vraví

Minister financií a líder OĽANO Igor Matovič nevidí najmenší dôvod ustupovať v požiadavkách voči SaS. Šéf rezortu hospodárstva Richard Sulík (SaS) podaním demisie podľa neho utiekol nezodpovedne od roboty, a to aj v súvislosti s blížiacou sa energetickou krízou. Matovič podotkol, že keď si urobia svoju prácu, nemá problém odísť z ministerskej stoličky.

„Desať požiadaviek je odpoveď na ultimátum. My nedávame žiadne ultimátum. V momente, ako SaS stiahne svoje ultimátum, aj naša odpoveď bude stiahnutá,“ vyhlásil. Tvrdí, že demisiu Sulíka nepožadoval, ale prijíma jeho ponuku na spoločný odchod.

V prípade konca SaS vo vláde a vzniku menšinovej vlády sa nechce spoliehať na hlasy fašistov. „Možno sa ukáže, že Slovensko nie je zrelé na menšinovú vládu. Ale všetko to budú len dôsledky ega jedného človeka, ktorý si povedal, že je čas vydierať,“ podotkol.

Ďalej zdôraznil, že všetky opatrenia na pomoc ľuďom a ochranu verejných financií sú kryté z daní, ktoré SaS blokuje. Kritizoval, že prezidentka Zuzana Čaputová z pozície, ktorá by mala byť úplne nestranícka, robí stranícku politiku.

Spor v koalícii trvá už niekoľko týždňov. SaS oznámila odchod z koalície, žiada odstúpenie Matoviča z vlády, čo OĽANO odmietlo. V deň, keď ministri SaS mali podať demisiu, prišlo OĽANO na rokovanie vlády s opatreniami, ktoré ak SaS podporí, Matovič z vlády odíde. SaS je ochotná o návrhoch rokovať, ale až keď odstúpi Matovič. Sulík zároveň oznámil, že už demisiu podal.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ obvinil EÚ, že vytvára bariéry pre prevádzkovanie Gazpromu

Kremeľ obvinil vo štvrtok Európsku úniu (EÚ), že vytvára bariéry pre prevádzkovanie ruskej energetickej firmy Gazprom, keďže ruský export plynu klesá a kľúčový plynovod Nord Stream 1 je uzavretý z dôvodu údržby. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrij Peskova západné sankcie voči Rusku, uvalené ako odveta za jeho vojenskú kampaň na Ukrajine, bránia Gazpromu vyvážať plný objem plynu do Európy.

Generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller už v stredu (31. 8.) uviedol, že západné sankcie sú zodpovedné za to, že spoločnosť Siemens Energy nie je schopná vykonávať pravidelnú údržbu zariadení pre plynovod Nord Stream 1, ktorý je momentálne na tri dni odstavený.

Na otázku, či existuje riziko, že by sa dodávky cez tento plynovod, hlavnú trasu pre ruský export do Európy, mohli úplne zastaviť, Peskov odpovedal, že túto otázku treba adresovať spoločnostiam Siemens Energy a Gazprom.

Na zabezpečenie plynulej prepravy plynu sú potrebné zariadenia, ako sú turbíny. Spoločnosť Siemens Energy, ktorá bežne obsluhuje turbíny, v stredu potvrdila, že sa nezúčastňuje na údržbárskych prácach, ktoré vykonáva Gazprom na kompresorovej stanici plynovodu Nord Stream 1.

,,Viete, že výrobcom je Siemens, toto je zariadenie s vysokou technologickou úrovňou a na svete nenájdete veľa spoločností, ktoré by ho dokázali obsluhovať," povedal Peskov.

,,Gazprom je pripravený a ochotný pokračovať v plnení svojich záväzkov, ale na európskej strane sa vytvorili prekážky - právne a technické - ktoré bránia Gazpromu v práci," dodal.

Aj samotný Gazprom označil za hlavný dôvod problémov s dodávkami cez plynovod Nord Stream 1 sankcie Západu a s tým spojené chybné alebo oneskorené dodávky zariadení.

,,Naši oponenti vydali toľko sankčných dokumentov, že vytvorili situáciu, ktorá by sa dala nazvať zmätkom v oblasti sankcií," citovala Millera v stredu agentúra Interfax. ,,Dnes Siemens prakticky nemá možnosť zabezpečiť pravidelnú väčšiu údržbu našich plynových čerpacích zariadení. Siemens jednoducho nemá kde vykonávať túto prácu," povedal.

Gazprom pre údržbu zastavil toky plynu cez Nord Stream 1 z Ruska do Nemecka do 3. septembra.

(tasr)

Minúta  |  

EMA schválila dve vakcíny proti koronavírusovému variantu omikron

Európska agentúra pre lieky (EMA) vo štvrtok odporučila povoliť používanie dvoch vakcín proti koronavírusu SARS-CoV-2 prispôsobených jeho variantu omikron. TASR o tom informuje na základe oznámenia EMA zverejneného na webe tejto agentúry EÚ.

Rozhodnutie sa týka upravených vakcín Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNTech a Spikevax od výrobcu Moderna. Určené sú pre ľudí od 12 rokov, ktorým môžu byť podané najmenej tri mesiace po tom, ako dostali poslednú dávku aspoň základného očkovania pôvodnou vakcínou.

Tieto vakcíny sú upravenými verziami pôvodných očkovacích látok, zacielenými okrem pôvodného kmeňa vírusu aj proti omikronovému subvariantu BA.1. Podľa EMA "môžu rozšíriť ochranu proti rôznym variantom, a preto sa očakáva, že pomôžu zachovať optimálnu ochranu proti COVID-19". Vedľajšie účinky sú porovnateľné s pôvodnými vakcínami a sú obvykle mierne a krátkodobé, uviedla agentúra.

Odporúčanie povoliť upravené vakcíny prijal Výbor EMA pre lieky na humánne použitie (CHMP) na mimoriadnom zasadnutí. Jeho stanovisko teraz dostane Európska komisia, ktorá prijme konečné právne záväzné rozhodnutie.

EMA v tlačovej správe priblížila, že stratégiou EÚ je disponovať širokou škálou vakcín adaptovaných proti rôznym variantom SARS-CoV-2. Rozšíri to možnosti členských štátov pri príprave vakcinačných stratégií. Je to dôležitá súčasť boja proti pandémii, pretože nie je možné predpovedať, ako sa koronavírus v budúcnosti vyvinie a ktoré varianty sa budú šíriť túto zimu.

EMA dodala, že už posudzuje alebo bude čoskoro posudzovať upravené vakcíny proti ďalším variantom, ako sú subvarianty omikronu s označením BA.4 a BA.5.

Agentúra AP pripomína, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v súčasnosti spôsobuje celosvetovo takmer 80 percent prípadov nákazy koronavírusom subvariant omikronu BA.5.

Pôvodné vakcíny Comirnaty a Spikevax sú stále účinné pri zabraňovaní vážnemu ochoreniu, hospitalizácii a úmrtiu súvisiacemu s covidom a v EÚ sa budú naďalej používať najmä pri základnom očkovaní, vysvetlila tiež EMA. Určovať, kto by mal dostať aké vakcíny, budú príslušné národné úrady na základe faktorov ako miera infekcie, hospitalizácie a zaočkovanosti, riziko pre zraniteľné skupiny obyvateľstva či dostupnosť vakcín.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár: Pripravujeme sa na scenár trojkoalície, no bolo by to nešťastné

Hnutie Sme rodina sa pripravuje na scenár trojkoalície, hoci by to bolo podľa predsedu hnutia a parlamentu Borisa Kollára nešťastné. Zopakoval, že pokiaľ by menšinová vláda nefungovala, treba ísť do predčasných volieb. Kollár nechcel komentovať desať požiadaviek OĽANO pre SaS, no víta každú aktivitu, ktorá by viedla k udržaniu štvorkoalície. Odmieta tiež polemizovať, či mohli prísť požiadavky skôr.

Sme rodina sa má v piatok (2. 9.) zísť na predsedníctve. "Nehľadáme nových ministrov, budeme hovoriť o cieľoch, ktoré chce naše hnutie naplniť v tejto vláde," povedal novinárom Kollár po slávnostnej schôdzi parlamentu. Partnerom, či už v štvorkoalícii alebo trojkoalícii, chcú povedať, čo by chceli ešte presadiť do parlamentných volieb.

"Toto by malo rozhodnúť OĽaNO a osobne sám Igor Matovič. Nekádrujeme ostatných koaličných partnerov," odpovedal Kollár na to, či by mal minister financií Igor Matovič (OĽaNO) odstúpiť.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: Demisia Sulíka je trucpodnik

Premiér Eduard Heger považuje demisiu ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) za trucpodnik. Tento krok má podľa neho ďaleko od zodpovednosti vzhľadom na blížiacu sa energetickú krízu. Premiér sa chce primárne rozprávať o pomoci ľuďom, až potom o personálnych otázkach. Mená nástupcov zvyšných ministrov SaS po ich prípadnej pondelkovej (5. 9.) demisii predloží premiér podľa svojich slov najprv prezidentke. Zasadnutia vlády budú podľa premiéra v najbližšom období častejšie ako raz za týždeň, vzhľadom na potrebu prijatia opatrení.

„Považujem to za trucpodnik, to má veľmi ďaleko od zodpovednosti. Zodpovednosť je, že všetky osobné animozity dám bokom,“ reagoval premiér na demisiu Sulíka. Treba sa podľa neho rozprávať o obsahu požiadaviek, ktoré predložilo OĽaNO a riešiť opatrenia na extrémne zdražovanie. Prekáža mu, že SaS sa chce rozprávať o požiadavkách, až keď Matovič odíde. „Najprv zotnime hlavy a potom poďme rokovať. Mne to príde maximálne neracionálne,“ povedal novinárom po slávnostnej schôdzi parlamentu.

Rokovania pokračujú

O ďalšom pokračovaní vlády v prípade definitívneho odchodu SaS diskutujú podľa Hegera v rámci koaličných strán. „Rokovania budú prebiehať v najbližších dňoch. Akonáhle bude dohoda, predstavíme mená prezidentke,“ priblížil. „S prezidentkou som dohodnutý, dám najprv jej mená, aby si ich mohla pozrieť,“ doplnil.

Okrem desiatich návrhov z dielne OĽaNO pripravujú opatrenia aj ministerstvá. Premiér priblížil, že rezort hospodárstva má v piatok (2. 9.) predstaviť konkrétne riešenia, keďže doteraz ukázali podľa neho len súbor opatrení. „Zrejme ani zajtra nedospejeme k úplnému záveru, potom budú ďalšie pokračovania vlády na budúci týždeň. Teraz budeme rokovať intenzívne, ako ste to videli počas pandémie, že vláda sa stretávala častejšie ako raz do týždňa,“ dodal.

Kollár: pripravujeme sa na scenár trojkoalície

Hnutie Sme rodina sa pripravuje na scenár trojkoalície, hoci by to bolo podľa predsedu hnutia a parlamentu Borisa Kollára nešťastné. Zopakoval, že pokiaľ by menšinová vláda nefungovala, treba ísť do predčasných volieb. Kollár nechcel komentovať desať požiadaviek OĽaNO pre SaS, no víta každú aktivitu, ktorá by viedla k udržaniu štvorkoalície. Odmieta tiež polemizovať, či mohli prísť požiadavky skôr.

Sme rodina sa má v piatok (2. 9.) zísť na predsedníctve. "Nehľadáme nových ministrov, budeme hovoriť o cieľoch, ktoré chce naše hnutie naplniť v tejto vláde," povedal novinárom Kollár po slávnostnej schôdzi parlamentu. Partnerom, či už v štvorkoalícii alebo trojkoalícii, chcú povedať, čo by chceli ešte presadiť do parlamentných volieb.

"Toto by malo rozhodnúť OĽaNO a osobne sám Igor Matovič. Nekádrujeme ostatných koaličných partnerov," odpovedal Kollár na to, či by mal minister financií Igor Matovič (OĽaNO) odstúpiť.

Spor v koalícii trvá už niekoľko týždňov. SaS oznámila odchod z koalície, žiada odstúpenie lídra OĽaNO Igora Matoviča z vlády, čo OĽaNO odmietlo. V stredu (31. 8.), keď mali ministri SaS podať demisiu, prišlo OĽaNO na rokovanie vlády s opatreniami na riešenie energetickej krízy, ktoré, ak SaS podporí, Matovič z vlády odíde. SaS je ochotná o návrhoch rokovať, ale až keď odstúpi Matovič. Sulík zároveň požiadal ostatných ministrov za SaS, aby demisie nepodávali v stredu a počkali do pondelka. Dodal, že Matovičovi tak dávajú čas na to, aby odstúpil.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Poľsko bude žiadať od Nemecka vojnové reparácie vo výške 1,3 bilióna eur

Poľsko vyčíslilo škody, ktoré mu spôsobilo nacistické Nemecko počas druhej svetovej vojny, na 6,2 bilióna zlotých (viac než 1,3 bilióna eur). Oznámil to vo štvrtok vo Varšave šéf poľskej vládnucej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski, informuje agentúra DPA.

Kaczynski podľa agentúry AFP poznamenal, že Poľsko "požiada Nemecko o rokovanie o týchto reparáciách". Ako dodal, vyplatenie reparácií bude "dlhým a zložitým" procesom.

Správa poľskej parlamentnej komisie sa považuje za základ pre rozhodnutie Varšavy o prípadných reparačných nárokoch voči Nemecku. K jej zverejneniu došlo v symbolický deň, na ktorý pripadá 83. výročie, odkedy nacisti 1. septembra 1939 napadli Poľsko.

Invázia znamenala začiatok druhej svetovej vojny, v ktorej zahynulo najmenej 55 miliónov ľudí, podľa niektorých odhadov to bolo až 80 miliónov, uvádza DPA. V Poľsku prišlo o život až šesť miliónov ľudí a podľa predchádzajúcich výpočtov poľskej strany škody dosiahli 800 miliárd dolárov.

Nemecká vláda odmieta akékoľvek požiadavky na reparácie. Domnieva sa, že táto otázka bola uzavretá Zmluvou o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku z roku 1990, ktorá umožnila nemecké zjednotenie na začiatku 90. rokov, keďže krajina akceptovala existujúcu hranicu s Poľskom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.