2. septembra 2022 | 17:40

Minúta | 2. septembra 2022 | 17:40

Matovič: Zo "zmrazených" cien elektriny na budúci rok sú zrazu dvojnásobné

Zo "zmrazených" cien elektriny pre domácnosti na budúci rok sú po piatkovom rokovaní vlády zrazu dvojnásobné. Po zasadnutí kabinetu to uviedol minister financií Igor Matovič (OĽANO) v súvislosti s informáciami predstavenými rezortom hospodárstva. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) rovnako vyhlásil, že zdraženie elektriny v budúcom roku o 101 percent a plynu o 55 percent je neprijateľné.

Domácnosti podľa Matoviča za podmienok predstavených v piatok Ministerstvom hospodárstva (MH) SR zaplatia budúci rok len za elektrinu o 1,5 miliardy eur viac. Minister financií podotkol, že domácnosti "nemôžeme nechať v štichu". "Ja neviem, kde teraz máme zrazu len tak nájsť 1,5 miliardy eur, aby sme pomohli tým domácnostiam pri položke, s ktorou sme absolútne nepočítali," pripustil.

Namiesto zmrazenia podľa ministra financií domácnosti budúci rok budú platiť o 101 percent viac v prípade elektriny a pri plyne o 55 percent. Verejný prísľub ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) bol podľa Matoviča v prípade elektriny 186 eur za megawatthodinu, pričom teraz je to už 281 eur do 85 percent spotreby z roku 2020 a nad 85 percent až 904 eur. Vyčíslil, že do 85 percent spotreby je tak nárast ceny elektrickej energie pre domácnosti 51 percent, nad 85 percent je nárast 386 percent a vážený priemer tak predstavuje nárast o 101 percent. "My sme tam mnohí stratili zvuk aj obraz, nechápali sme, čo sa deje, čo sa to dozvedáme," komentoval Matovič piatkové rokovanie vlády.

Krajniak zároveň zdôraznil, že Slovensko musí pripraviť "neštandardné" opatrenia, ktoré majú ísť až na hranu európskej legislatívy. "Naozaj sa treba zobudiť a uvedomiť si, v akej dobe fungujeme," apeloval minister práce. Poukázal na to, že aj ostatné štáty prijímajú opatrenia v prípade energií a pýtal sa, kedy ich urobí Slovensko. V piatok sa to podľa vlastných slov nedozvedel, lebo nič nie je pripravené. "My nemôžeme ísť do zimy s tým, že uvidíme," vyhlásil.

(tasr)

2. septembra 2022 | 17:32

Minúta | 2. septembra 2022 | 17:32

Leyenová: EÚ musí zmeniť trh s elektrinou a zastropovať cenu ruského plynu

Prioritou EÚ je transformácia trhu s elektrinou, úspora energie a tiež zavedenie cenového stropu na ruský plyn, ktorý do Európy prúdi cez plynovody. Uviedla to v piatok počas vystúpenia v bavorskom meste Murnau šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Spravodajca TASR o tom informuje na základe prepisu jej prejavu.

"Naše zásobníky sú v súčasnosti v Európe v priemere zaplnené na 80 percent, čo sa nám podarilo rýchlejšie, ako sme očakávali. Mysleli sme si, že to bude trvať ešte ďalšie dva mesiace. Usilovne sme pracovali na ukončení našej závislosti od ruského plynu a obrátili sme sa na iných dodávateľov. Výsledkom je, že Nórsko teraz dodáva do Európy viac plynu ako Rusko a okrem toho aj USA dodávajú Európe značné objemy skvapalneného plynu," dodala von der Leyenová.

Zároveň priznala, že to všetko nestačí, pretože európsky trh s elektrinou už nefunguje a je vážne narušený Putinovou manipuláciou. "Preto musíme ísť o krok ďalej. V prvom rade je najvyššou prioritou úspora energie," uviedla. Upozornila, že Putin uprednostňuje spaľovanie plynu, než by ho mal zmluvne dodávať do Európy alebo iných regiónov a vyzvala krajiny EÚ, aby šetrili energiou rozumne, najmä počas špičkovej spotreby, aby sa spotrebovalo menej plynu.

Podľa jej slov druhým dôležitým prvkom pre EÚ je zabezpečiť, aby sa časť nadmerných ziskov, ktoré výrobcovia elektriny neočakávali a nedokážu ich rýchlo preinvestovať, využila na finančnú podporu zameranú na ľudí s nízkymi príjmami a zraniteľné podniky. "Tretím bodom je, a skutočne si myslím, že teraz nastal čas na zavedenie stropu na ruský plyn, smerujúci do Európy plynovodmi," vyhlásila šéfka eurokomisie. Spresnila, že by šlo iba o krátkodobé opatrenia.

Podľa jej slov sa Únia v strednodobom horizonte musí pozrieť na to, ako reformovať dizajn trhu s elektrinou, čiže oddeliť cenu plynu od všeobecnej cenotvorby elektriny. A tiež na to, ako zaistiť masívne investície do obnoviteľných zdrojov energií. "Práve obnoviteľné energie, ktoré vyrábame doma a ktoré vytvárajú dobré pracovné miesta, sú prospešné a čisté. A preto sú takéto energie budúcnosťou," odkázala von der Leyenová.

(tasr, sak)

2. septembra 2022 | 17:18

Minúta | 2. septembra 2022 | 17:18

Nemecká ekonomika smeruje do recesie

Nemecká ekonomika je na ceste k poklesu. A to tri po sebe idúce štvrťroky, počnúc súčasným 3. štvrťrokom 2022 v dôsledku dramatického nárastu cien plynu po tom, čo Rusko znížilo dodávky do Európy. Vyplýva to z prieskumu agentúry Reuters medzi poprednými ekonómami, ktorý prevzala TASR.

Najväčšia európska ekonomika a priemyselná veľmoc patrí medzi najzraniteľnejšie voči akýmkoľvek prerušeniam dodávok energie alebo zvyšovaniu nákladov, keďže jej priemysel je vo veľkej miere závislý od ruského plynu. Z prieskumu agentúry Reuters v dňoch od 29. augusta do 1. septembra vyplýva, že Nemecko zažije tri po sebe idúce štvrťroky poklesu, pričom už dva po sebe idúce kvartály hospodárskeho poklesu spĺňajú definíciu technickej recesie.

Vzhľadom na to, že väčšina eurozóny zápasí s energetickou krízou, prieskum naznačil, že výkon nemeckej ekonomiky sa v 3. štvrťroku zníži o 0,1 percenta, vo 4. štvrťroku o 0,3 percenta a v 1. štvrťroku budúceho roka o 0,2 percenta. To je prudký obrat oproti pôvodne očakávanému rastu v týchto kvartáloch o 0,2 percenta, 0,3 percenta a 0,4 percenta ešte v júli.

"Ceny plynu sa pohybujú od jednej astronomickej výšky k druhej a počas zimy povedú k bezprecedentne vysokým účtom za energiu," poznamenal Carsten Brzeski z ING banky. "Aj bez úplného zastavenia dodávok ruského plynu budú vysoké ceny energií a potravín zaťažovať spotrebiteľov a priemysel, takže technická recesia bude - prinajmenšom - nevyhnutná," dodal.

Potom by podľa predpovedí mala nemecká ekonomika v 2. štvrťroku 2023 ožiť a vzrásť o 0,4 percenta, v nasledujúcich kvartáloch postupne o 0,6 percenta a 0,5 percenta. Celkovo 34 ekonómov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, predpovedalo, že nemecká ekonomika tento rok vzrastie v priemere o 1,5 percenta a potom sa v budúcom roku spomalí na 0,1 percenta.

(tasr)

2. septembra 2022 | 16:10

Minúta | 2. septembra 2022 | 16:10

Ukrajina: Reaktor číslo 5 v Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorý bol ostreľovaný mínometmi, znova funguje

Reaktor číslo päť v ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárni (ZNPP) znova funguje. Vo štvrtok ho z bezpečnostných dôvodov po mínometnom ostreľovaní preventívne odstavili. Spustenie do prevádzky v piatok oznámila ukrajinská spoločnosť Enerhoatom, ktorá elektráreň prevádzkuje.

Do najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, ktorú od marca kontrolujú ruské jednotky, prišla misia MAAE vo štvrtok. Záporožská jadrová elektráreň sa nachádza v tesnej blízkosti mesta Enerhodar na ľavej strane rieky Dneper, len desať kilometrov od ukrajinských pozícií na druhej strany rieky. Počas uplynulého mesiaca sa závod opakovane stal terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňujú obe strany.

(tasr)

2. septembra 2022 | 15:13

Minúta | 2. septembra 2022 | 15:13

Ukrajinská armáda utrpela pri protiútokoch na juhu Ukrajiny veľké straty, tvrdí ruský šéf rezortu obrany Šojgu

Ukrajinská protiofenzíva na juhu Ukrajiny z veľkej časti zlyhala. V piatok to uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu. "Ukrajinské ozbrojené sily pokračujú v pokusoch o útoky medzi mestami Mykolajiv a Kryvyj Rih a tiež v iných oblastiach. Nepriateľ utrpel veľké straty," napísal Šojgu v príspevku na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že jediným cieľom tejto protiofenzívy je "vytvoriť u západných predstaviteľov ilúziu, že ukrajinská armáda je schopná útokov".

Minister tiež napísal, že v Chersonskej oblasti chce Kyjev zahnať ruské jednotky z pozícií západne od mesta Dnipro späť za rieku Dneper. Šojgu hovoril aj o ďalšom postupe ruskej armády na východe Ukrajiny. Ruské ozbrojené sily podľa neho najnovšie dobyli obec Pisky v Doneckej oblasti. Moskva hlásila ovládnutie tejto obce už pred mesiacom.

(tasr)

2. septembra 2022 | 14:17

Minúta | 2. septembra 2022 | 14:17

Gorbačov bol zdrvený z ruskej ofenzívy na Ukrajine, povedal jeho tlmočník

Posledný sovietsky vodca Michail Gorbačov, ktorý zomrel v utorok vo veku 91 rokov, bol zdrvený a skormútený z vojenskej ofenzívy ruských síl na Ukrajine. Uviedol to v štvrtkovom rozhovore pre agentúru Reuters jeho dlhoročný tlmočník Pavel Palažčenko, ktorý s Gorbačovom telefonicky hovoril pred niekoľkými týždňami.

Palažčenko, ktorý s Gorbačovom spolupracoval 37 rokov, priblížil, že Gorbačova nezasiahla len invázia ruských síl na Ukrajinu, ale "celkový vývoj vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou za posledné roky".

"Skutočne ho to emocionálne a psychicky zdrvilo," povedal Palažčenko s tým, že Gorbačov, ktorý stál na čele Sovietskeho zväzu od roku 1985 až do jeho zániku v roku 1991, veril "nielen v blízkosť Rusov a Ukrajincov, ale aj v to, že tieto dva národy sú premiešané". Palažčenko v sídle Gorbačovovej nadácie v Moskve, kde pracuje, poznamenal, že Gorbačova s Ukrajinou spájali aj príbuzenské väzby.

(tasr)

2. septembra 2022 | 14:16

Minúta | 2. septembra 2022 | 14:16

Matovič by mal podať demisiu, vraví otec Jána Kuciaka

Jozef Kuciak pri hodnotení súčasnej politickej krízy pre Denník N uviedol, že z ministerskej dvojice Igor Matovič (OĽaNO) a Richard Sulík (SaS) neustúpi ani jeden, vraj sú tvrdohlaví a akurát je to dôkaz toho, že tu nejde o Slovensko, ale o ich vlastné egá.

„Keď obidvaja ustúpia a obidvaja podajú demisie, tak strany môžu ďalej riadiť a nejako by sa to utriaslo. Sulík ju podal, mal by ju podať aj Matovič, ak chce naozaj upokojiť situáciu. Možno má dobré úmysly, ale toto je môj názor,“ povedal Kuciak s tým, že spomínaní politici sú ako dvaja kohúti na smetisku alebo ako alfasamci.

Rovnaký názor v otázke podania Matovičovej demisie ako otec má aj brat zavraždeného novinára Jozef Kuciak mladší. „V terajšej situácii už asi áno,“ myslí o nutnosti odstúpenia ministra financií. Z vystupovania Sulíka a Matoviča je podľa vlastných slov „znechutený“.

Mama zavraždenej Martiny Kušnírovej Zlatica Kušnírová pre Denník N skonštatovala, že celá situácia ju veľmi mrzí. „Išli vládnuť s tým, že sú protikorupčná vláda, ale všetko robia pre to, aby vláda padla a aby sa dostal Fico naspäť k moci,“ povedala. Dodala, že Matovič by demisiu podať „mohol“, ale do celej situácie vraj veľmi nevidí.

Pripomeňme, že práve diskreditácia strany Smer po vražde mladého páru v roku 2018 prispela k zmene politických nálad na Slovensku a vo veľkej miere stála za rastom podpory pre strany terajšej koalície, špeciálne pre OĽaNO.

2. septembra 2022 | 12:57

Minúta | 2. septembra 2022 | 12:57

Až 76 percent obyvateľov Ruska podporuje vojnu proti Ukrajine, najviac staršia veková skupina

Šesť mesiacov po rozpútaní krvavej vojny na Ukrajine podporuje ťaženie ruskej armády v susednom štáte až 76 percent obyvateľov Ruska. Ako referuje web Ukrajinská pravda, vyplýva to z prieskumu Centra Levada medzi ruským obyvateľstvom, ktorý sa uskutočnil v dňoch 25. až 31. augusta.

„Úroveň podpory akcií ruských ozbrojených síl na Ukrajine sa počas letných mesiacov nezmenila - 46 percent ´určite podporuje´ akcie ruských ozbrojených síl a ďalších 30 percent ich ´skôr podporuje´. Nepodporuje ich celkovo 17 percent opýtaných,“ uvádza sa v záveroch z prieskumu.

Najväčšia podpora akcií ruskej armády na Ukrajine bola zaznamenaná u staršej vekovej skupiny - až 85 percent. V otázke, či je potrebné pokračovať vo vojenských operáciách alebo pristúpiť k rokovaniam, je ruská spoločnosť rozdelená takmer rovnako. Približne polovica Rusov (48 percent) sa domnieva, že je potrebné pokračovať vo vojenských operáciách, o niečo menej (44 percent), že by sa mali začať mierové rokovania.

Zhruba tretina respondentov sa domnieva, že ľudia ako oni sú morálne zodpovední za smrť civilistov a ničenie na Ukrajine. Celkom 10 percent sa domnieva, že to „určite nesú zodpovednosť“ a 23 percent tvrdí, že zodpovednosť za dianie na Ukrajine „nesú do určitej miery“. Až 60 percent Rusov zastáva postoj, že nie sú zodpovední za smrť ukrajinských civilistov a spôsobené škody.

(sita)

2. septembra 2022 | 12:29

Minúta | 2. septembra 2022 | 12:29

ČR: Vláda Petra Fialu prežila hlasovanie o vyslovení nedôvery

Vláda českého premiéra Petra Fialu prežila piatkové hlasovanie o vyslovení nedôvery. Návrh opozície o vyslovení nedôvery podporilo 84 z 200 poslancov Snemovne. Potrebná bola nadpolovičná väčšina, čiže minimálne 101 hlasov. Informuje o tom spravodajský server iDNES.cz.

Oficiálne výsledky budú ohlásené okolo poludnia. Schôdza parlamentu sa začala vo štvrtok o 13.00 a trvala nepretržite zhruba 22 hodín, takmer do piatkového poludnia.

Fialova vláda pokusu opozície vysloviť nedôveru čelila po prvý raz. Hnutie ANO a strana SPD ju zvolali pre aféru bývalého riaditeľa civilnej rozviedky Petra Mlejnka, ktorý v stredu rezignoval. Okrem iného opozícia kritizuje postup vlády počas energetickej krízy a obviňuje ju z korupcie.

(tasr, sita)