Ako sa darí Ukrajincom v protiofenzíve a čo sú ich ciele. Zhodnotenie prvého týždňa

Udalosťou tohto týždňa na Ukrajine je chersonská protiofenzíva. Očakávania zo strany Ukrajincov a Západu sú veľké, situácia je však po prvých dňoch najmä neprehľadná.

Ukrajinskí predstavitelia dva mesiace signalizovali veľkú južnú protiofenzívu. A už aj politickí komentátori sa pýtali, kde je ten sľubovaný protiútok. Napokon sa dočkali, deň D nastal v pondelok 29. augusta, keď Ukrajina ohlásila spustenie veľkej protiofenzívy v Chersonskej oblasti. Operatívne informácie sú však pod embargom. Situácia je tak najmä neprehľadná.

Cherson leží na západnom brehu rieky Dneper a bol prvým veľkým ukrajinským mestom a jediným hlavným oblastným mestom, ktoré sa dostalo do rúk ruským inváznym silám. Dobyli ho už 2. marca v rámci invázie na Ukrajinu, ktorú spustil šéf Kremľa Vladimir Putin 24. februára. Rýchlym obsadením sa Cherson vyhol zničeniu, aké postihlo mestá, ako Mariupol či Severodoneck. Rusi sa v Chersone opevnili a nastolili tam politickú kontrolu.

Chersonská oblasť je vstupnou bránou na čiernomorský Krymský polostrov, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Opätovné dobytie oblasti by tak mohlo poskytnúť Ukrajincom odrazový mostík pre ofenzívu na strategický Krym, ako o tom ukrajinské vedenie dlhodobo hovorí. Krym sa v ostatnom čase stal dejiskom výbuchov. V médiách sa objavili správy, že útoky majú na svedomí ukrajinské špeciálne služby, čo sa tiež nedá potvrdiť.

Každopádne, Krym je od začiatku jedným z hlavným symbolov vojny medzi Ruskom a Ukrajinou a všetko, čo sa ku Krymu blíži, má zvýšený význam. Preto by aj opätovné dobytie Chersonskej oblasti bolo pre Kyjev veľkou psychologickou a politickou výhrou.

Pre Rusov je zas Cherson vstupnou bránou smerom na západ – k prístavnému mestu Odesa. 

Po ohlásení protiofenzívy hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov v utorok informoval, že ukrajinská armáda pri „svojom pokuse“ o útok v smere Mykolajiv a Kryvyj Rih stratila za posledný deň viac ako 1 200 vojakov. Niektorí pozorovatelia však hovoria o „nereálnych číslach“.

Ukrajinské sily zas v stredu oznámili, že prelomili prvú ruskú obrannú líniu pri Chersone. Vo štvrtok informovali, že od pondelka zabili už viac ako 200 ruských vojakov a oslobodili niekoľko obcí.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej piatkovej správe konštatoval, že vojenské operácie v rozsahu prebiehajúcej ukrajinskej protiofenzívy neuspejú, ale ani nezlyhajú za jeden deň či týždeň. Ukrajinci a Západ by podľa ISW nemali podľahnúť ruským informačným operáciám, ktoré zobrazujú ukrajinskú protiofenzívu v Chersonskej oblasti ako takmer okamžité zlyhanie.

„Ukrajinské sily sa naďalej zameriavali na ruské logistické uzly a kľúčové pozície v celej Chersonskej oblasti na podporu prebiehajúcej protiofenzívy na juhu Ukrajiny. Ruskí milblogeri zopakovali tvrdenia, že ukrajinské sily bojujú pozdĺž štyroch osí postupu na západe Chersonskej oblasti,“ uviedol ISW.

Ako však napísal v piatok portál Digital Journal, „o ofenzíve nie sú žiadne skutočné správy. Titulky sú takmer na úrovni klebiet. Sú to skôr správy o počasí. Ukrajina, celkom oprávnene, uvalila embargo na všetky operatívne informácie“.

Podľa portálu sú však ukrajinské kroky smerom k Chersonu stabilné, ale nie uponáhľané. „Toto sú dobré taktiky. Sú tiež príznačné pre vojenskú realitu. Rusi boli postupne čoraz menej schopní čeliť ukrajinským útokom na akejkoľvek úrovni vrátane presných delostreleckých útokov HIMARS, pozemných a leteckých útokov. Ukrajinské letectvo opäť lieta, čo nebolo možné, keď malo Rusko vzdušnú prevahu,“ konštatoval Digital Journal.

Okrem amerických salvových raketometov HIMARS sa Ukrajinci spoliehajú aj na americké protirádiolokačné riadené strely vzduch-zem AGM-88 HARM. Sú odpaľované z lietadiel a určené na ničenie rádiolokátorov, ktoré sú súčasťou protivzdušnej obrany nepriateľa. Podľa niektorých analytikov by mohli byť kľúčom k dobytiu Chersonu.

Ako však pre server Insider poznamenal ruský politik a plukovník niekdajšieho sovietskeho letectva Viktor Alksnis, o kompatibilite lietadiel MiG s americkými strelami pochybuje:

„Na to, aby lietadlo použilo muníciu, s ktorou sa v štádiu návrhu nepočítalo, si to vyžaduje viac než len pripevnenie rakety k lietadlu. Musí byť nainštalované špeciálne vybavenie. Sovietska edícia MiG-29 obsahovala špeciálne vybavenie aj pre sovietske rakety. Vypustenie rakety si vyžaduje pevné pripevnenie k lietadlu. Americké strely ako AGM-88 potrebujú špecifické zbraňové stanice. Nemôžete ich nainštalovať za dva týždne. Okrem mechanickej práce a zvárania si proces inštalácie vyžaduje veľké konštrukčné úsilie na vykonanie všetkých potrebných meraní a výpočtov. Veľmi pochybujem, že Ukrajina má špecialistov schopných takého úsilia.“

Ukrajinské médiá už medzitým zverejnili videá so stíhačkami MiG, ako odpaľujú americké strely. Odkazovali aj na Twitter ukrajinských vzdušných síl.

One of the pilots has made a footage of the MiG-29 fighter jets combat operations.

pilot Ivan dedicates this video to major Yevhen Lysenko, his fallen brother in arms, who heroically died in an aerial fight against the invaders on March 9. pic.twitter.com/eUVYIAboDr

— Ukrainian Air Force (@KpsZSU) August 30, 2022

Podľa portálu Insider mohli byť lietadlá poľské alebo s nainštalovanými poľskými zbraňovými stanicami. Poľská vláda totiž opakovane tvrdila, že chce modernizovať svoje stíhačky, aby mohli niesť americké strely, a že ich chce dodať Ukrajine.

Chersonskej protiofenzíve sa venoval aj denník Financial Times.

Podľa neho používajú Ukrajinci nezvyčajnú vojenskú taktiku. „V celej Chersonskej oblasti je rozmiestnených približne 30 000 ruských vojakov. Ale namiesto toho, aby na nich zaútočili rozsiahlym manévrom v štýle druhej svetovej vojny, Kyjev má v pláne oslabiť ich vôľu bojovať udusením ich zásobovacích trás a ústupových línií v kombinácii s opatrnými raketovými, dronovými a delostreleckými údermi, partizánskym odporom a bojom zblízka,“ napísal denník.

„Môže si to vyžadovať sériu úsilia, ale dôležitý je konečný výsledok – návrat Chersonu pod ukrajinskú správu… Ale dôležitejšie je to, aby to bolo úspešné, nie aby sa to dosiahlo rýchlo,“ komentoval situáciu bývalý ukrajinský minister obrany Andrij Zahorodňuk.

Podľa Financial Times sa analytici domnievajú, že aj keby Kyjev protiofenzívou nedosiahol všetky stanovené vojenské ciele, priniesla by dôležité výhody. Napríklad zvýšenie morálky medzi ukrajinskými vojakmi a dôkaz, že finančné prostriedky a zbrane, ktoré Západ Ukrajine dodal, boli úspešne využité – a že Západ môže v tejto podpore pokračovať. Ale to najdôležitejšie je podľa denníka to, že protiofenzíva vyšle Moskve odkaz, že jej plány anektovať Cherson a ďalšie okupované územia prostredníctvom zinscenovaných referend sú odsúdené na zánik, pretože Ukrajina neprestane vo svojom úsilí o ich opätovné získanie.

Dôležitý nie je len zámer, ale aj čas. „Dokáže Ukrajina vytlačiť ruské sily z juhu krajiny, ako sa to podarilo na severe? Ak áno, ako skoro by sa to dalo dosiahnuť?“ pýta sa portál stanice Deutsche Welle.

Podľa neho protiútok vyvolal medzi civilným obyvateľstvom veľké očakávania. Ukrajinci chcú vidieť, že ich armáda nielen drží, ale berie si aj späť svoje územie. Deutsche Welle cituje vojenského analytika Bradleyho Bowmana z amerického think tanku FDD, podľa ktorého je táto túžba pochopiteľná vzhľadom na všetko, čo Ukrajina doteraz zažila. Tvrdí, že Ukrajina by mala pokračovať v protiofenzíve, pretože okno príležitostí sa môže čoskoro zavrieť. Objavili sa už totiž správy o ruských posilách v regióne a Moskva robí opatrenia na uskutočnenie referenda o pripojení regiónu k Rusku, ako to urobila na Kryme v roku 2014.