Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump: Razia agentov vyvolá takú spätnú reakciu, akú ešte nikto nikdy nevidel

Joe Biden aj Donald Trump pritvrdili. Súčasný prezident označil Trumpov tábor za nebezpečných extrémistov, ktorí ohrozujú základy republiky. Trump na to reagoval, že Biden mal najrozkladnejší nenávistný prejav, aký kedy americký prezident predniesol. Nazval ho nepriateľom štátu.

Bývalý americký prezident Donald Trump v sobotu na zhromaždení v Pensylvánii označil svojho nástupcu Joea Bidena za „nepriateľa štátu". Skritizoval aj minulomesačnú domovú prehliadku Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) vo svojom sídle na Floride. Informácie priniesla v nedeľu tlačová agentúra AFP.

Trump sa objavil na verejnosti prvýkrát od razie z 8. augusta. Povedal, že domová prehliadka v réžii federálnych agentov v jeho sídle Mar-a-Lago bola „paródiou na spravodlivosť", a varoval, že vyvolá „takú spätnú reakciu, akú ešte nikto nikdy nevidel".

„Nemôže byť jasnejší príklad toho, čo sú pravé hrozby pre americkú slobodu, než ten spred niekoľkých týždňov. Vtedy sme boli svedkami jedného z najšokujúcejších prípadov zneužitia moci v amerických dejinách, akého sa dopustila nejaká administratíva," povedal Trump v meste Wilkes Barre.

Jeho naznačovanie, že na domovú prehliadku dozerala Bidenova administratíva, ide proti dlhodobo platným protokolom, na základe ktorých ministerstvo spravodlivosti a FBI konajú nezávisle od Bieleho domu.

Trump tiež skritizoval Bidenov príhovor z tohto týždňa. V ňom súčasný prezident povedal, že Trump a republikánski priaznivci „predstavujú extrémizmus, ktorý ohrozuje samotné základy našej republiky".

Biden mal ten „najpodlejší, najrozkladnejší nenávistný prejav, aký kedy americký prezident predniesol", uviedol Trump podporovateľom.

„Je to nepriateľ štátu. To teba vedieť," dodal Trump. „Republikáni v hnutí MAGA nie sú tí, čo sa snažia podkopať našu demokraciu," pokračoval exprezident a spomenul skratku svojho hnutia Make America Great Again (Urobme Ameriku opäť veľkou).

„My sme tí, čo sa snažia zachrániť našu demokraciu, je to také jednoduché. Ohrozenie demokracie prichádza od radikálnej ľavice. Nie od pravice," povedal Trump jasajúcim podporovateľom.

Vo zverejnenom súdnom príkaze na spomínanú domovú prehliadku v Trumpovom sídle na Floride sa uvádza, že razia súvisela okrem iného s podozreniami z porušenia zákona o špionáži, konkrétne nezákonného uchovávania tajných vojenských dokumentov. Americkí prezidenti totiž musia podľa zákona odovzdať všetku svoju písomnú komunikáciu a dokumenty Národnému archívu.

Denník The Wall Street Journal informoval, že agenti FBI odniesli z Trumpovho domu 20 škatúľ s tisíckami strán dokumentov.

(tasr, red)

Minúta  |  

Pilot malého lietadla sa v USA vyhrážal nárazom do obchodného domu

Pilot, ktorý sa vyhrážal nárazom svojím malým lietadlom do obchodného domu Walmart v americkom štáte Mississippi, pristál na poli farmy a polícia ho odviedla do väzby. V sobotu o tom informovala tlačová agentúra AFP.

Dvojmotorové lietadlo typu Beechcraft, ktoré celé hodiny chaoticky krúžilo nad mestom Tupelo a okolitou oblasťou, pristálo približne o 11.25 h východného času (17.25 h SELČ).

Podľa policajného šéfa z Tupela Johna Quaku bol pilotom Corey Wayne Patterson z neďalekého mesta Shannon a bude obvinený zo závažnej krádeže a vyhrážania sa terorizmom, informovala televízia CNN. Možno budú nasledovať aj ďalšie federálne obvinenia. Motív tejto bizarnej krádeže lietadla je zatiaľ nejasný.

Patterson pracoval desať rokov pre leteckú spoločnosť Tupelo Aviation, kde bolo jeho úlohou dopĺňať do lietadiel palivo, a mal za sebou určitý letecký výcvik, ale zrejme nebol licencovaným pilotom.

Pilot zatelefonoval na tiesňovú linku 911 v Tupele okolo 05.00 h a "vyhrážal sa, že úmyselne narazí do Walmartu na ulici West Main," uviedla už predtým vo vyhlásení polícia.

Ľudí z obchodného domu a susediacej benzínovej stanice evakuovali a obyvateľov varovali, aby sa zdržiavali mimo tejto oblasti.

Quaka povedal, že policajní vyjednávači z Tupela sa cez vysielačku skontaktovali s Pattersonom a dokázali ho presvedčiť, aby nevrazil lietadlom do obchodného domu, ale pristál s ním na letisku. Keďže Patterson nemal skúsenosti s pristávaním, polícia povolala na pomoc súkromného pilota, aby Pattersona týmto manévrom previedol. V poslednej chvíli však Patterson pristávanie prerušil a odletel na severozápad, preč od Tupela, dodal Quaka

Patterson približne v tom čase zverejnil na svojom účte na Facebooku "rozlúčkový" odkaz, evidentne sa mu míňalo palivo, vyhlásil policajný šéf. Podarilo sa mu však pristáť s lietadlom na poli a polícii oznámil, kde sa nachádza. Roxanne Wardová (42), ktorá žije blízko toho miesta, pre CNN povedala, že počula dunivý náraz. Dodala: "Pristál poriadne tvrdo." Nie je známe, či Patterson utrpel zranenia. Prípad vyšetruje Federálny úrad pre letectvo (FAA).

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko poskytne 200 miliónov eur na pomoc vnútorne vysídleným ľuďom na Ukrajine

Nemecko poskytne Ukrajine ďalších 200 miliónov eur na financovanie pomoci ľuďom vnútorne vysídlených následkom invázie Ruska, uviedla nemecká ministerka pre rozvoj Svenja Schulzeová pre vydavateľstvo novín a časopisov Funke Media. Informácie priniesla v nedeľu tlačová agentúra Reuters.

V pondelok navštívi Berlín ukrajinský premiér Denys Šmyhal a stretne sa s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

"Budem sa rozprávať s premiérom Šmyhalom o tom, ako môžeme pokračovať v pomoci ukrajinskej vláde, ktorá sa stará o vnútorne vysídlených ľudí," povedala Schulzeová. "Peniaze sú určené na pomoc týmto obyvateľom na Ukrajine, aby mohli mať aj naďalej základné potreby," doplnila.

K 23. augustu bolo v rámci územia Ukrajiny vysídlených od začiatku ruskej invázie približne sedem miliónov ľudí, ukazujú údaje Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) patriacej pod OSN.

Minulý mesiac predstaviteľ nemeckej vlády uviedol, že Európska únia mieni dať do septembra dokopy finančný balík pre Ukrajinu vo výške osem miliárd eur a Nemecko doň prispeje.

(tasr)

Minúta  |  

Trump na zhromaždení v Pensylvánii označil Bidena za nepriateľa štátu

Bývalý americký prezident Donald Trump v sobotu na zhromaždení v Pensylvánii označil svojho nástupcu Joea Bidena za "nepriateľa štátu". Skritizoval aj minulomesačnú domovú prehliadku Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) vo svojom sídle na Floride. Informácie priniesla v nedeľu tlačová agentúra AFP.

Trump sa objavil na verejnosti prvýkrát od razie z 8. augusta. Povedal, že domová prehliadka FBI v jeho sídle Mar-a-Lago bola "paródiou na spravodlivosť", a varoval, že vyvolá "takú spätnú reakciu, akú ešte nikto nikdy nevidel".

"Nemôže byť jasnejší príklad toho, čo sú pravé hrozby pre americkú slobodu, než ten spred niekoľkých týždňov. Vtedy sme boli svedkami jedného z najšokujúcejších prípadov zneužitia moci v amerických dejinách, akého sa dopustila nejaká administratíva," povedal Trump v meste Wilkes Barre.

Jeho naznačovanie, že na domovú prehliadku dozerala Bidenova administratíva, ide proti dlhodobo platným protokolom, na základe ktorých ministerstvo spravodlivosti a FBI konajú nezávisle od Bieleho domu.

Trump tiež skritizoval Bidenov príhovor z tohto týždňa. V ňom súčasný prezident povedal, že Trump a republikánski priaznivci "predstavujú extrémizmus, ktorý ohrozuje samotné základy našej republiky".

Biden mal ten "najpodlejší, najrozkladnejší nenávistný prejav, aký kedy americký prezident predniesol", uviedol Trump podporovateľom.

"Je to nepriateľ štátu. To teba vedieť," dodal Trump. "Republikáni v hnutí MAGA nie sú tí, čo sa snažia podkopať našu demokraciu," pokračoval exprezident a spomenul skratku svojho hnutia Make America Great Again (Urobme Ameriku opäť veľkou).

"My sme tí, čo sa snažia zachrániť našu demokraciu, je to také jednoduché. Ohrozenie demokracie prichádza od radikálnej ľavice. Nie od pravice," povedal Trump jasajúcim podporovateľom.

Vo zverejnenom súdnom príkaze na spomínanú domovú prehliadku v Trumpovom sídle na Floride sa uvádza, že razia súvisela okrem iného s podozreniami z porušenia zákona o špionáži, konkrétne nezákonného uchovávania tajných vojenských dokumentov. Americkí prezidenti totiž musia podľa zákona odovzdať všetku svoju písomnú komunikáciu a dokumenty Národnému archívu.

Denník Wall Street Journal informoval, že agenti FBI odniesli z Trumpovho domu 20 škatúľ s predmetmi.

(tasr)

Minúta  |  

NASA sa v najbližších dňoch nepokúsi o nový štart rakety v rámci misie Artemis

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v sobotu oznámil, že tretí pokus o štart superťažkej nosnej rakety SLS, ktorá má vyniesť na obežnú dráhu okolo Mesiaca kozmickú loď Orion bez posádky, sa v najbližších dňoch neuskutoční. Oznam nasledoval po tom, čo druhý pokus o štart zrušili pre únik paliva. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Pripravovaný štart je súčasťou kozmického programu Artemis, ktorý pozostáva z troch misií a ktorého cieľom je obnovenie pilotovaných letov na Mesiac.

Aktuálne štartovacie okno pre misiu Artemis I sa "končí v utorok. V tomto časovom okne sa už o štart nebudeme pokúšať", uviedol Jim Free z NASA v sobotu na tlačovej konferencii. Nový dátum však nepotvrdil. Ďalšie možné štartovacie okná sú podľa NASA od 19. septembra do 4. októbra a potom od 17. do 31. októbra.

Milióny ľudí po celom svete a aj davy na plážach na Floride dúfali, že budú v sobotu svedkami historickej udalosti. Raketu však teraz musia prepraviť naspäť do hangáru, do montážnej haly, kde ju podrobia testom. Tie sa robia pravidelne.

Nasledujúci štart zrejme odložia až na polovicu októbra, pretože začiatkom budúceho mesiaca využije Kennedyho vesmírne stredisko posádka pre cestu na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), povedal šéf NASA Bill Nelson v internom videu úradu.

Raketa SLS (Space Launch System) mala pôvodne odštartovať už v pondelok, štart bol však zrušený pre sériu technických problémov. Sobotňajší termín štartu bol odvolaný po tom, ako bol v nosnej rakete zaznamenaný únik kvapalného vodíka. Technikom NASA sa napriek niekoľkohodinovému úsiliu nepodarilo problém odstrániť.

Pripravovaný let s označením Artemis I má za cieľ vyskúšať 98 metrov dlhú raketu SLS a kozmickú loď Orion. Táto misia je bez posádky a v lodi Orion sú namiesto astronautov umiestnené figuríny vybavené senzormi.

Po tomto testovacom lete bude nasledovať misia Artemis II aj s ľudskou posádkou plánovaná na máj 2024. Najskôr v roku 2025 by sa mal uskutočniť let Artemis III, v rámci ktorého je plánované pristátie ľudskej posádky na povrch Mesiaca.

(tasr)

Minúta  |  

Zosnulého Michaila Gorbačova si uctila aj jeho rodná dedina Privoľnoje

Obyvatelia dediny Privoľnoje na juhu Ruska si v sobotu tiež uctili zosnulého rodáka Michaila Gorbačova, reformného posledného lídra Sovietskeho zväzu, ktorý strávil v dedine mladosť. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Držiteľ Nobelovej ceny za mier zomrel v utorok 30. septembra vo veku 91 rokov po dlhej a ťažkej chorobe a pochovali ho v sobotu na moskovskom Novodevičom cintoríne vedľa jeho manželky Raisy.

Syn roľníkov Gorbačov vyrastal v Privoľnom, obci s približne 3-tisíc obyvateľmi v Stavropolskom kraji. Až do posledných dní si zachoval zvláštny prízvuk tohto kraja a ako chlapec vychovávaný na dedine vedel vychádzať s bežnými ľuďmi, píše AP.

Hoci odišiel na univerzitu do Moskvy, okolo 1 100 kilometrov severnejšie, do kraja sa potom vrátil a začal stúpať po rebríčku komunistického systému. Nakoniec sa stal najvyšším predstaviteľom Stavropolského kraja – predsedom krajského výboru komunistickej strany.

"Veľa dedine pomáhal, keď ho o to požiadali," povedal pre AP súčasný hlavný predstaviteľ Privoľného a okolia Sergej Buchtojarov.

"Bol ako bežný človek – priateľský, dobrosrdečný, zhovievavý. Stretli sme sa, keď sem prišiel, tu na námestí a bolo tu veľa ľudí. Vždy sa tadiaľto poprechádzal, s každým sa pozdravoval, porozprával. Bol to taký láskavý a spoločenský človek," dodal Buchtojarov.

Spolužiačka z dávnych čias Marija Ignatovová povedala, že v ňom videla sľubného človeka, už keď bol chlapec. "Veselý, inteligentný, sčítaný chlapec, činorodý – aktívne sa zapájal do diania na našej škole. Účinkoval v umeleckých vystúpeniach, bol aj tajomníkom organizácie komunistickej mládeže Komsomol," uviedla.

Americký týždenník Time zaradil Gorbačova medzi stovku najvplyvnejších osobností 20. storočia. Gorbačov v 80. rokoch minulého storočia začal politiku glasnosti (otvorenosti názorov) a perestrojky (prestavby spoločnosti). Zásadne prispel k ukončeniu studenej vojny, pádu železnej opony a k zlepšeniu vzťahov medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Svojou politikou otvoril štátom v strednej a východnej Európe cestu k demokracii.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.