4. septembra 2022 | 14:09

Minúta | 4. septembra 2022 | 14:09

Krajniak pripúšťa možnosť predčasných volieb

Minister práce a podpredseda hnutia Sme rodina Milan Krajniak pripúšťa možnosť predčasných volieb, ak nebude menšinová vláda fungovať, resp. ak nebude v parlamente možné prijímať zákony na pomoc ľuďom. Uviedol to v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Podpredseda parlamentu a opozičného Smeru-SD Juraj Blanár reagoval, že Smer by v prípade menšinovej vlády podporil zákony na pomoc ľuďom.

Hnutie Sme rodina podľa Krajniaka počíta s tým, že traja ministri za SaS podajú v pondelok (5. 9.) demisiu. Ozrejmil, že hnutie chce po možnom odchode SaS z koalície predstaviť partnerom ich predstavy fungovania v menšinovej vláde. "Nie sú to podmienky, sú to naše predstavy, čo v súčasnosti musí vláda a parlament schváliť, aby sme pomohli ľuďom," doplnil s tým, že ide okrem iného o zastropovanie cien energií, exekučnú amnestiu či rodičovský bonus.

Blanár súčasnú koalíciu skritizoval, že opatrenia na pomoc ľuďom nepredstavila už skôr. "Táto vláda premrhala dva mesiace. Namiesto toho, aby pomáhala, sa vydierala," skonštatoval. Zdôraznil pritom, že Smer-SD od minulého septembra v tejto veci inicioval zvolanie viacerých mimoriadnych parlamentných schôdzí. Riešením sú podľa neho predčasné voľby.

Diskutujúci rozprávali aj o pondelkových (29. 8.) oslavách pri príležitosti 78. výročia Slovenského národného povstania. Blanár skritizoval, že sa verejnosť nemohla zúčastniť osláv v Banskej Bystrici. Koalícia sa občanov podľa neho bojí. Krajniak reagoval, že Sme rodina sa stretnutí nebojí a poukázal na viaceré verejné akcie ich hnutia. Blanár uviedol, že na účasti ruského veľvyslanca na oslavách SNP Smeru-SD vo Zvolene nevidí nič zlé. "Pozvali sme tam všetky krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré oslobodzovali Slovensko," dodal.

(tasr)

4. septembra 2022 | 13:13

Minúta | 4. septembra 2022 | 13:13

Francúzka tenistka Ferrová obvinila svojho bývalého kouča zo znásilnenia a sexuálneho napadnutia

Aktuálne 25-ročnú belgickú rodáčku mal znásilniť jej kouč Pierre Bouteyre, ktorý ju viedol v rokoch 2010 až 2016, teda vo veku 13 až 19 rokov.

Francúzská tenistka Fiona Ferrová obvinila svojho niekdajšieho trénera Pierra Bouteyrea zo znásilnenia a sexuálneho napadnutia. Ten ju viedol v rokoch 2010 až 2016, teda vo veku 13 až 19 rokov. Dvadsaťpäťročná belgická rodáčka, ktorá vlani bola aj na 39. priečke rebríčka WTA a aktuálne je až v tretej stovke singlového hodnotenia, tak spravila na sociálnych sieťach. Športovkyňa popri obvineniach jasne napísala: "Nesúhlasila som." Doplnila tiež, že plne dôveruje súdnemu systému svojej krajiny a potvrdzuje, že si nepraje spraviť žiadne iné vyhlásenie k vyšetrovaniu tohto trestného činu. Na stranu hráčky sa postavila Francúzska tenisová federácia (FFT) a prezradila, že skúma možnosti podania civilnej žaloby.

"Tlieskame Fione za odvahu prísť s obvineniami na verejnosť. Máme radosť, že prebieha vyšetrovanie. Venujeme sa zaisteniu bezpečného prostredia na našom okruhu, čo si vyžaduje ostražitosť a investíciu do vzdelávania, školení a získavaní zdrojov, ktoré ešte vylepšia naše úsilie," uvádza sa v stanovisku okruhu WTA.

Za odvahu vyzdvihla Francúzku aj bieloruská tenistka Victoria Azarenková, ktorá je členkou hráčskej rady WTA. "Našou hlavnou prioritou je zaistiť bezpečnosť pre zraniteľné mladé dámy, ktoré zneužívajú ich tréneri," povedala dvojnásobná šampiónka Australian Open. "Tlieskam jej za odvahu a verím, že z toho vyjde silnejšia a nezničí to jej tenisovú kariéru. Je to veľmi ťažká téma, no je potrebné o nej verejne hovoriť a riešiť ju," doplnila Azarenková.

V aktuálnom roku svojich trénerov obvinili zo sexuálneho násilia či obťažovania dvadsaťtriročná Američanka Kylie McKenziová či jej krajanka aktuálne 60-ročná Pam Shriverová, ktorá je televíznou komentátorkou a medzi rokmi 1981 až 1991 získala 21 deblových grandslamových titulov.

Prezident FFT Gilles Moretton tiež vyjadril podporu tenistke. "Radi by sme vyjadrili podporu Fione Ferrovej pri rešpektovaní prezumpcie neviny v čase, o ktorom vieme, že je to pre ňu obzvlášť ťažký. Jednotka pre športovú integritu FFT jej momentálne pomáha a urobí všetko, čo je v jej silách, aby sme hráčke pomohli znovu vybudovať život," povedal Moretton.

(sita)

4. septembra 2022 | 13:06

Minúta | 4. septembra 2022 | 13:06

Rodičia prvákov dostanú zvýšený prídavok na dieťa určený na školské potreby

Dieťa, ktoré od septembra nastúpi prvýkrát do prvého ročníka základnej školy, má nárok na zvýšený prídavok. Jeho celková výška bude 136,33 eura, pričom rodičom prvákov bude zvýšený prídavok vyplatený v októbri. Pre TASR to potvrdili z tlačového a komunikačného oddelenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Od 1. septembra 2019 má dieťa, ktoré nastúpilo prvýkrát do prvého ročníka základnej školy, nárok na zvýšený prídavok. "Rozšíril sa tak účel prídavku o čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa," uviedli z ústredia.

V praxi to znamená, že rodičovi takéhoto dieťaťa vyplatia popri riadnom, mesačne vyplácanom prídavku na dieťa, aj jednorazový zvýšený prídavok. "Celková suma prídavku sa tak zvýši o 106,33 eura za mesiac september. Celková výška prídavku tak bude 136,33 eura," priblížili z ústredia. Na jedno dieťa je príspevok poskytnutý iba raz.

Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebné, aby rodič žiadal o tento zvýšený príspevok na úrade práce. Príspevok bude vyplácaný automaticky. "V prípade, ak oprávnená osoba nepoberá prídavok na dieťa v Slovenskej republike, ale prídavok poberá v inom členskom štáte EÚ, nárok si uplatňuje podaním žiadosti o zvýšený prídavok na dieťa," informovali z ústredia.

Podľa súčasnej platnej legislatívy poskytovanie tohto zvýšeného príspevku sa od januára 2023 ruší, potvrdilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

(tasr)

4. septembra 2022 | 12:46

Minúta | 4. septembra 2022 | 12:46

Sme rodina má ekonomické požiadavky na fungovanie zvyšku koalície

Minister práce Milan Krajniak v diskusnej relácii O 5 minút 12 RTVS povedal, že počíta s odchodom zvyšných nominantov SaS z vlády.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) počíta s odchodom zvyšných nominantov SaS z vlády. Povedal to dnes v diskusnej relácii O 5 minút 12 RTVS s tým, že od SaS už neočakáva krok späť. Ako ďalej Krajniak uviedol, hnutie Sme rodina sa následne chystá zvyšným koaličným partnerom predstaviť svoje požiadavky, ktorými podmieňuje ďalšie fungovanie koalície.

„Zastropovanie cien energii - plynu, tepla a elektriny. Po druhé - exekučná amnestia. Po tretie - rodičovský bonus. Po štvrté - zdanenie monopolov a tých regulovaných subjektov, ktoré zarábajú na tejto kríze," zdôraznil minister. Pri najbližšej schôdzi parlamentu by sa podľa neho mali odložiť všetky politické konflikty. „Tam sa sporme o to, aké má opozícia alebo my návrhy, ako pomôcť ľuďom," dodal Krajniak.

(sita)

4. septembra 2022 | 12:31

Minúta | 4. septembra 2022 | 12:31

Americký exprezident Barack Obama získal cenu Emmy

Bývalý americký prezident Barack Obama získal prestížnu televíznu cenu Emmy za nahovorenie komentára k dokumentárnom seriálu Our Great National Parks (Naše slávne národné parky) streamovacej spoločnosti Netflix. Oznámila to v sobotu Akadémia televíznych umení a vied (ATAS), informuje agentúra AFP.

Päťdielny seriál, predstavujúci národné parky z celého sveta, vyrobila produkčná spoločnosť Higher Ground, ktorú založil Obama s manželkou Michelle. Spoločnosť uzavrela dohodu s Netflixom, ktorá má údajne hodnotu niekoľko desiatok miliónov dolárov. Jej prvý titul pre Netflix s názvom American Factory získal Oscara za najlepší dokumentárny film a cenu Emmy za réžiu, hoci ocenení boli tvorcovia, nie samotní Obamovci.

Obama nie je prvým prezidentom USA, ktorý dostal cenu Emmy. Už v roku 1956 ju získal Dwight D. Eisenhower, aj keď išlo o čestné ocenenie. Okrem Baracka Obamu boli v kategórii Creative Arts nominovaní aj bývalý americký profesionálny basketbalista Kareem Abdul-Jabbar, scenárista David Attenborough a mexická herečka a režisérka kenského pôvodu Lupita Nyong'o.

Obama už predtým získal dve ceny Grammy za audioverzie svojich pamätí. AFP poznamenáva, že po získaní Emmy je na polceste k tzv. EGOT, teda zisku cien Emmy, Grammy, Oscara a Tony. Doteraz sa to podarilo len 17 osobnostiam, napríklad Melovi Brooksovi, Whoopie Goldbergovej, Audrey Hepburnovej či Jennifer Hudsonovej.

Obama po svojom víťazstve v prezidentských voľbách v roku 2008 dostal Nobelovu cenu za mier za "mimoriadne úsilie o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spolupráce medzi národmi". Jeho nástupca v prezidentskom úrade Donald Trump bol na Emmy dvakrát nominovaný za súťažnú reality show The Apprentice, no cenu nakoniec nezískal.

(tasr)

4. septembra 2022 | 11:41

Minúta | 4. septembra 2022 | 11:41

Pellegrini: Heger by mal požiadať parlament o vyslovenie dôvery

Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) by mal požiadať parlament o vyslovenie dôvery jeho vláde. V diskusnej relácii V politike spravodajskej televízie TA3 to skonštatoval šéf opozičnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Ako ďalej uviedol, ak chce Heger vládnuť v menšinovej vláde, mal by ukázať, s kým to „chce tiahnuť".

Pellegrini pripomenul, že vláda bez 76 poslancov fungovať nemôže. „Ak sa chce pán premiér vyhnúť podozreniu, že chce vládnuť ako Mikuláš Dzurinda kupovaním si poslancov, kde ad hoc za nejaké kšefty bude presviedčať poslancov, aby mu za niečo zahlasovali, tak nech predstúpi," povedal šéf Hlasu s tým, že o dôveru môže Heger požiadať pri schvaľovaní najbližšieho dôležitého zákona.

Bývalý premiér takisto zopakoval, že najčistejším riešením vládnej krízy sú predčasné voľby. „Kým prídu predčasné voľby – možno do pol roka, Hlas každý konštruktívny návrh, ktorý sa bude týkať pomoci ľuďom podporí," povedal Pellegrini. Dodal, že Hlas nemôže suplovať koalíciu, ktorá sa rozpadáva.

(sita)

4. septembra 2022 | 11:28

Minúta | 4. septembra 2022 | 11:28

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik sa má vo štvrtok opätovne postaviť pred súd

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý je právoplatne odsúdený na trest osem rokov väzenia, sa má vo štvrtok 8. septembra znovu postaviť pred súd. Špecializovaný trestný súd na pracovisku v Banskej Bystrici totiž na štvrtok ako aj na piatok 9. septembra vytýčil hlavné pojednávanie vo veci, v ktorej je Kováčik obžalovaný spolu s Petrom Koščom, prezývaným „Pán X". Kým bývalý šéf Úradu špeciálnej prokuratúry je obžalovaný z prijímania úplatku, Peter Košč je obžalovaný z podplácania.

Podľa obžaloby podnikateľ Peter Košč, ktorý má blízko k Slovenskej informačnej službe a momentálne je na úteku, podplatil Dušana K. sumou 50-tisíc eur. Ten mal za odmenu blokovať stíhanie v dvoch trestných veciach.

Najvyšší súd SR (NS SR) uznal 24. mája tohto roku Dušana Kováčika za vinného z toho, že prijal úplatok 50-tisíc eur za to, že Úrad špeciálnej prokuratúry v roku 2017 nepodal sťažnosť proti prepusteniu šéfa zločineckej skupiny takáčovci Ľubomíra Kudličku z väzby. Jeho vinu odvolací súd tiež uznal v prípade prečinu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti, keď neoprávnene poskytol spisy k trestným veciam bývalému šéfovi daňových kriminalistov Ľudovítovi Makóovi. Za to mu uložil trest osem rokov väzenia a peňažný trest 100-tisíc eur. Špecializovaný trestný súd pôvodne uznal Kováčika za vinného aj zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Za to mu uložil trest 14 rokov väzenia a tiež trest prepadnutia majetku. NS SR však tento verdikt zrušil, keďže predmetné skutky podľa odvolacieho senátu neboli preukázané.

(sita, sak)

4. septembra 2022 | 11:06

Minúta | 4. septembra 2022 | 11:06

Ruských vojakov na Ukrajine zle platia, prispieva to k poklesu morálky, vyplýva zo správy britského ministerstva vnútra

Dôvodom nedostatku morálky medzi ruskými vojakmi bojujúcimi na Ukrajine môže byť aj zlý plat, odhadujú britské tajné služby. Popri vysokom počte obetí a zvyšujúcej sa únave z boja sa totiž ruskí vojaci najviac sťažujú na mzdu, vyplýva z nedeľňajšej správy britského ministerstva vnútra. TASR správu prevzala z agentúry DPA a denníka The Guardian.

Plat ruských vojakov zvyčajne pozostáva zo základnej mzdy, ktorá sa na základe zložitého systému navyšuje o rôzne príplatky a bonusy. S vyplácaním týchto bonusov na Ukrajine sú s najväčšou pravdepodobnosťou značné problémy, uvádza britský rezort vnútra.

Ako dôvod uvádza ministerstvo neefektívnu byrokraciu armády, nejasný právny štatút "špeciálnej vojenskej operácie" – ako Rusko svoju útočnú vojnu na Ukrajine nazýva – a do určitej miery aj korupciu medzi armádnymi veliteľmi, cituje DPA.

K slabej morálke prispievajú podľa britských tajných služieb aj nedostatky v poskytovaní vhodných uniforiem, zbraní a ďalšieho vybavenia.

(tasr)

4. septembra 2022 | 10:54

Minúta | 4. septembra 2022 | 10:54

Švajčiarsko: V dôsledku teplého leta sa roztopil ľad starý sedemtisíc rokov

Niektoré menšie ľadovce vo Švajčiarsku stratili toto leto v dôsledku rekordných horúčav značné množstvo ľadu. Vedci boli zároveň nútení ukončiť niektoré monitorovacie programy, pretože na meracích staniciach nezostal žiadny ľad, uviedla cez víkend agentúra DPA.

"To, čo vidíme, je impozantnejšie než čokoľvek, čo sme doteraz považovali za možné," povedal DPA glaciológ Matthias Huss, vedúci siete meracích staníc GLAMOS pri Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte (ETH) v Zürichu.

Niektoré vrstvy ľadu na ľadovci Vadret dal Corvatsch v kantóne Graubünden, ktoré vznikli približne pred sedemtisíc rokmi, sa podľa Hussa roztopili, takže jeho monitorovanie musí byť ukončené. Datovanie ľadu je založené na skorších meraniach vykonaných nemeckou Univerzitou v Heidelbergu.

Vedci z programu GLAMOS sledujú ľadovce už desaťročia, pričom merajú množstvo napadnutého snehu v zime a jeho topenie v lete. Už v roku 2019 sa rozhodli postupne ukončiť meracie programy na troch menších ľadovcoch Pizolgletscher, Vadret dal Corvatsch a Schwarzbachfirn. Dúfali však, že v meraniach budú ešte určitý čas pokračovať, pretože úbytok ľadu sa minulý rok spomalil. Situácia sa ale zmenila toto leto, keď bol úbytok ľadu enormný a z technických príčin ho už nie je možné merať.

Ústup ľadovcov nie je nový fenomén. Objem švajčiarskych ľadovcov sa v rokoch 1931 - 2016 podľa záverov štúdie vypracovanej ETH a Švajčiarskym federálnym výskumným ústavom pre lesy, sneh a krajinu, ktorú 22. augusta zverejnil vedecký časopis Cryosphere, znížil o viac ako o polovicu. Aj keď v 20. rokoch a koncom 70. rokov v niektorých oblastiach ľad pribudol, klíma v 20. storočí bola podľa štúdie pre ľadovce vo všeobecnosti nepriaznivá. Postupom času sa topili čoraz rýchlejšie.

Štúdia tiež ukázala, že nie všetky ľadovce boli rovnako ovplyvnené ústupom. To, koľko z ľadovca ubudne, závisí od jeho nadmorskej výšky, aký plochý je jeho jazyk a od množstva nečistôt, ktorými je pokrytý. Ľadovce vo východnej časti Švajčiarska sa zmenšovali rýchlejšie ako na juhu, kde sa nachádza aj ikonický vrch Matterhorn.

(tasr)