Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po sérii bodných útokov v Kanade hlásia 10 mŕtvych a 15 zranených

Desať ľudí zahynulo v nedeľu pri sérii bodných útokov v dvoch odľahlých kanadských komunitách. Oznámila to tamojšia polícia, ktorá pátranie po dvoch podozrivých rozšírila na tri provincie v strednej a západnej časti krajiny. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a AP.

K útokom došlo na 13 miestach v komunite James Smith Cree Nation a v dedine Weldon v provincii Saskatchewan. Celkovo 15 zo zranených dosiaľ prepravili do rôznych nemocníc, a to aj pomocou vrtuľníkov.

Polícia sa zatiaľ nevyjadrila k možnému motívu. Niektoré obete však podľa nej boli zjavne napadnuté zámerne, pokým iné náhodne. Útočníci sú na úteku a okrem Saskatchewanu po nich pátrajú v susedných provinciách Manitoba a Alberta. Polícia zverejnila mená a popis dvoch podozrivých mužov vo veku 31 a 30 rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Do Litvy dorazili prví nemeckí vojaci, posilnili východné krídlo NATO

Do Litvy pricestoval v nedeľu prvý kontingent nemeckých vojakov, ktorí tam budú pôsobiť ako súčasť brigády NATO. Ich príchod je súčasťou snáh o posilnenie východného krídla Severoatlantickej aliancie v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, informuje agentúra DPA.

Približne stovka príslušníkov nemeckej mechanizovanej pechoty a takmer 40 vojenských vozidiel sa priplavilo loďou do litovského prístavu Klaipeda. Odtiaľ pokračovali v ceste na vojenskú základňu Rukla nachádzajúcu sa v strednej časti tejto pobaltskej republiky.

Nemecko má v Litve viesť bojovú brigádu NATO s 3000 – 5000 vojakmi, ktorej súčasťou bude veliaci štáb aj zásoby zbraní a munície. Väčšina príslušníkov brigády však zostane v Nemecku a bude pripravená na prípadné nasadenie v Litve.

Nemecký brigádny generál Christian Nawrat uviedol, že príchod nemeckého kontingentu je jasným vyjadrením solidarity voči Litve, ktorá je členskou krajinou NATO od roku 2004, rovnako ako ďalšie dve pobaltské republiky – Lotyšsko a Estónsko.

Agentúra DPA pripomína, že Litva hraničí s ruskou pobaltskou Kaliningradskou exklávou a súčasne s Bieloruskom, ktoré je spojencom Moskvy. Na území Litvy už od roku 2017 operuje Nemeckom vedený prápor NATO s približne 1 600 príslušníkmi.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi protestovali v Kolíne proti sankciám

Približne dvetisíc rusky hovoriacich demonštrantov sa zišlo v nedeľu na protestnom pochode v Kolíne nad Rýnom na západe Nemecka. Požadovali, aby nemecká vláda prestala podporovať Kyjev a zároveň zrušila sankcie, ktoré uvalila na Rusko po invázii na Ukrajinu. Informuje o tom agentúra Reuters.

Protestné zhromaždenie neďaleko kolínskej gotickej katedrály zorganizovali miestni obyvatelia ruského pôvodu. Opačné postoje prišlo prezentovať niekoľko desiatok protidemonštrantov.

V Nemecku žijú približne tri milióny ľudí s ruskými koreňmi. Postoje mnohých z nich sú silne ovplyvnené propagandou Kremľa šírenou prostredníctvom ruskej štátnej televízie. Jedna z organizátoriek nedeľného protestu, Elena Kolbasnikovová opakovala nepodložené tvrdenia ruského prezidenta Vladimira Putina, že ruská operácia na Ukrajine má za cieľ ochrániť tamojšie rusky hovoriace obyvateľstvo.

Reuters pripomína, že hoci je ruská komunita v Nemecku veľmi početná, od začiatku vojny na Ukrajine sa tam uskutočnilo pomerne málo pro-putinovských zhromaždení.

Väčšina z účastníkov nedeľňajšieho protestu niesla ruské zástavy či transparenty s preškrtnutým nápisom NATO. Organizátori zbierali dary pre Ruskom podporovaných separatistov v Donbase. Polícia zadržala minimálne jedného demonštranta. Jeden z nemecky hovoriacich demonštrantov povedal, že pre vysoké ceny plynu bude do konca roka bez práce a nemeckú vládu obvinil z toho, že odmietla sprevádzkovať plynovod Nord Stream 2.

Nemecký kancelár Olaf Scholz už skôr vyjadril presvedčenie, že Nemecko má dostatok plynu na to, aby zvládlo nadchádzajúcu zimu. Ruské štátom kontrolované média to spochybňujú, pričom tvrdia, že Európa bude túto zimu pre nedostatok ruského plynu "mrznúť".

Menšina Rusov v zahraničí i samotnom Nemecku sa po začiatku invázie rozšírila aj o ľudí, ktorí zo svojej vlasti odišli na protest proti tamojšiemu režimu. "Prišli sme sem, aby sme ukázali, že existuje veľa rusky hovoriacich ľudí, ktorí sa domnievajú, že Putin skĺzol k fašistickému režimu," povedal Ivan Belousov, jeden z protidemonštrantov v Kolíne. Dodal, že bol v Rusku politickým väzňom a po prepustení utiekol do zahraničia.

(tasr)

Minúta  |  

Európa sa pripravuje na ďalší prudký rast cien plynu. V hre môže byť aj prídelový systém

Európski nákupcovia plynu, ktorí už zápasia s rekordne vysokými cenami, sa pripravujú na ďalšiu ranu, keď sa trhy v pondelok otvoria. Rusko totiž oznámilo, že jeden z jeho hlavných plynovodov do Európy Nord Stream 1 zostane na neurčito uzavretý. To vyvolalo obavy z prídelov plynu, informuje agentúra Reuters.

Nižšie toky plynu z Ruska už pred jeho februárovou inváziou na Ukrajinu a následné ďalšie obmedzenie dodávok viedli k nárastu cien komodity v Európe za uplynulý rok o takmer 400 percent. Zdraženie plynu zvýšilo náklady aj na výrobu elektriny.

Európa obvinila Rusko, že využíva dodávky energie ako zbraň v rámci toho, čo Moskva nazvala „ekonomickou vojnou" so Západom pre konflikt na Ukrajine. Moskva zase obviňuje Európu a západné sankcie z technických problémov a z prerušenia dodávok plynu.

Plynovodom Nord Stream, ktorý vedie cez Baltické more do Nemecka, vyvážalo Rusko približne tretinu plynu pre Európu. Plynovod však bežal len na 20 percent kapacity ešte predtým, ako ho Moskva tento týždeň odstavila pre údržbu (dôvodom bola aj úsporná politika európskych obchodníkov po pandémii). Odstávka mala trvať tri dni a dodávky sa mali obnoviť 3. septembra.

Očakávalo sa, že ruský štátom kontrolovaný energetický gigant Gazprom obnoví toky na úrovni 20 percent, čo povedie k poklesu referenčnej ceny plynu na burze v Amsterdame z rekordného maxima, ktoré dosiahol 26. augusta.

Ale potom, čo Rusko zrušilo obnovenie prevádzky Nord Stream 1 s tým, že zistilo poruchu počas údržby, ceny pravdepodobne opäť stúpnu, domnievajú sa analytici.

Obrovské náklady na energiu spojené s prudkým nárastom cien plynu už prinútili niektoré energeticky náročné odvetvia, vrátane výrobcov hnojív a hliníka, obmedziť produkciu. A vlády v Európskej únii (EÚ) zase vyčlenili miliardy eur na programy pomoci domácnostiam, aby zvládli rekordnú infláciu.

Ďalší vývoj cien plynu bude závisieť od schopnosti Európy nakúpiť a prepraviť plyn z iných zdrojov.

Európa minulý týždeň predčasne dosiahla svoj cieľ naplniť zásobníky na plyn do novembra na 80 percent. Podľa údajov Gas Infrastructure Europe sú zásobníky v EÚ momentálne naplnené na 81 percent, pričom nemecké zásobníky sú plné na 85 percent.Po výpadkoch v dodávkach plynu však hrozí, že plyn zo zásobníkov sa začne využívať ešte pred zimou.

Analytici odhadujú, že ceny plynu budú od septembra 2022 do konca októbra 2023 musieť dosiahnuť v priemere 400 eur za megawatthodinu (MWh), aby prilákali dostatok predajcov, ktorí pošlú plyn do EÚ.

Klaus Müller, šéf nemeckého Spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví (Bundesnetzagentur) v auguste totiž upozornil, že aj keby boli nemecké plynové zásobníky naplnené na 100 percent, ak sa úplne zastavia toky ruského plynu, budú prázdne za dva a pol mesiaca.

Nemecký kancelár Olaf Scholz v nedeľu uviedol, že jeho krajina sa pripravuje na úplné zastavenie dodávok plynu z Ruska.

Nemecko, najväčší spotrebiteľ plynu v Európe, je v druhej fáze trojstupňového núdzového plánu na riešenie nižších dodávok. Prechod do tretej etapy by znamenal prídelový systém pre priemysel.

Po ruskej invázii na Ukrajinu Európa rýchlo spustila plány na zníženie svojej závislosti od ruských energií a na prechod k alternatívnym dodávateľom plynu a iných palív a urýchlenie výroby čistej energie. To si však vyžaduje čas.

Aj Nemecko začalo s výstavbou terminálov na skvapalnený zemný plyn (LNG), aby mohlo prijímať komoditu od iných dodávateľov namiesto z Ruska. Medzitým si rozhodlo prenajať štyri tzv. plávajúce terminály a vo štvrtok oznámilo, že si prenajme ešte piaty.

Prvý terminál v prístavnom meste Wilhelmshaven by sa mal dostať do prevádzky koncom tohto roka a druhý pri meste Brunsbüttel začiatkom budúceho roka. Ďalšie dva budú spustené v nadchádzajúcom roku.

Piaty terminál by mohol fungovať od roku 2024.

(tasr, red)

Minúta  |  

Horskí záchranári pátrajú po nezvestnom Poliakovi, zatiaľ bezvýslene

Horskí záchranári od soboty (3. 9.) pátrajú po nezvestnom turistovi z Poľska. Z Horskej záchrannej služby (HZS) informovali, že nezvestnosť kamaráta, ktorý sa nevrátil z túry vo Vysokých Tatrách, nahlásil v neskorých večerných hodinách poľský turista.

Obaja sa mali po túre stretnúť o 17.00 h pri Popradskom plese. "Nezvestný muž podľa slov oznamovateľa odišiel v sobotu Zlomiskovou dolinou na Vysokú a ďalej mal pokračovať cez Kohútik na Rysy. Spojiť sa s ním telefonicky, prípadne ho lokalizovať, nebolo možné, pretože nemal so sebou mobilný telefón," uvádza HZS na svojej stránke. Ešte v noci na nedeľu prehľadali záchranári HZS v súčinnosti s poľskými kolegami z Dračej dolinky steny Vysokej za pomoci dronov, avšak bezvýsledne.

S príchodom nového dňa začali záchranári HZS prehľadávať uvedené lokality zo vzduchu aj pozemne. "Odišli do Bielovodskej doliny, kde začali pozemné pátranie za pomoci psov a v súčinnosti s posádkou leteckých záchranárov prehľadávali plánovanú trasu postupu nezvestného muža," doplnila HZS s tým, že z paluby vrtuľníka v severnej stene Vysokej lokalizovali neurčitý objekt, neskôr sa potvrdilo, že ide o spacák. Príslušníci HZS pátrajúci pozemne prehľadali Ťažkú dolinu a jej záver, Galériu Ganku až po sedlo Váha, kde im s dronmi asistovali poľskí kolegovia. "Pátranie prebiehalo do večerných hodín, nezvestného 57-ročného muža sa zatiaľ nájsť nepodarilo," skonštatovala HZS.

V pátraní budú pokračovať aj nasledujúci deň v súčinnosti s Leteckým útvarom Ministerstva vnútra SR.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský starosta Enerhodaru: Rusi už druhý deň blokujú humanitárnu pomoc

Rusi už druhý deň blokujú dodávku humanitárnej pomoci do nimi okupovaného ukrajinského mesta Enerhodar. Na platforme Telegram to v nedeľu uviedol ukrajinský starosta tohto mesta Dmytro Orlov, informuje denník The Guardian.

Orlov vo svojom príspevku povedal, že kamióny s humanitárnou pomocou už druhý deň nemôžu vstúpiť do Enerhodaru, pričom Rusi podľa jeho slov "robia všetko pre to, aby toto mesto izolovali od celého civilizovaného sveta".

Priblížil, že zásielka humanitárnej pomoci privezená v kamiónoch obsahuje plienky, hygienické potreby a potraviny pre rodiny, ktoré patria k zraniteľným skupinám obyvateľstva. Zverejnil tiež fotografiu paliet, ktoré boli naložené plienkami, energetickými tyčinkami či škatuľami označenými nápisom UNICEF.

Zásielka podľa starostu obsahuje aj viac ako 1000 metrov štvorcových tkaniny, ktorá má slúžiť ako ochranná vrstva na rozstrieľané okná.

Podľa Orlova ruskí vojaci nepovolili kamiónom prechod cez kontrolné stanovište s argumentom, že "Enerhodar nič nepotrebuje, tamojší obyvatelia majú všetko ba dokonca viac", ako potrebujú.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.