Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čile: Voliči v referende odmietli novú progresívnu ústavu

Voliči v Čile v nedeľu jasne odmietli návrh ústavy, ktorá mala nahradiť základný zákon zavedený diktatúrou Augusta Pinocheta pred 41 rokmi. Je to neúspech pre prezidenta Gabriela Borica, ktorý tvrdil, že nová ústava by v juhoamerickej krajine nastolila éru pokroku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Po sčítaní 96 percent hlasov viedol tábor odporcov s podporou 61,9 percenta, za sa vyjadrilo len 38,1 percenta voličov. Účasť na referende bola povinná.

Odmietnutie dokumentu sa všeobecne očakávalo, keďže prieskumy ukazovali čoraz nepriaznivejšie postoje Čiľanov k návrhu, nie však s takýmto výrazným rozdielom.

Nová ústava by patrila k najprogresívnejším na svete a 19-miliónovú krajinu by zásadne zmenila, približuje AP. Bola celosvetovo prvou, ktorú pripravilo zhromaždenie s rovnakým počtom mužov a žien, návrh však bol podľa kritikov pridlhý, nejasný a v niektorých ustanoveniach zachádzal priďaleko. Týkalo sa to napríklad označenia Čile za mnohonárodnostný štát, vytvorenia autonómnych domorodých území či prioritizovania životného prostredia.

Výsledok referenda je úderom pre 36-ročného Borica, dosiaľ najmladšieho prezidenta Čile. Svoju politiku totiž podľa analytikov spojil s návrhom natoľko, že niektorí voliči vnímali plebiscit ako hlasovanie o jeho vláde. Od marcového nástupu do funkcie pritom jeho podpora klesala.

Čo sa bude diať teraz, je veľkým otáznikom. Čilská spoločnosť celkovo i politickí lídri všetkých táborov sa zhodujú na potrebe zmeniť ústavu z čias diktatúry. Proces vypracovania nového návrhu však zatiaľ nebol určený a bude zrejme predmetom tvrdých rokovaní.

Boric pozval predsedov všetkých politických strán na pondelkové stretnutie, na ktorom chce hovoriť o ďalšom postupe.

Referendum bolo vyvrcholením trojročného procesu, ktorý sa začal, keď v krajine kedysi vnímanej ako vzor stability v regióne vypukli v roku 2019 mohutné protesty. Spočiatku sa zamerali proti nárastu cien verejnej dopravy, no rýchlo rozšírili do širších požiadaviek na väčšiu rovnosť a sociálnu ochranu.

V ďalšom roku takmer 80 percent Čiľanov hlasovalo za zmenu ústavy. V roku 2021 nasledovala voľba delegátov ústavodarného zhromaždenia, ktoré svoj návrh predložilo v júli tohto roka.

Návrh ústavy má 388 článkov a zameriava sa na sociálne otázky a rodovú rovnosť, zakotvuje práva pôvodného obyvateľstva a do popredia kladie otázky životného prostredia a zmeny klímy. Zaviedol by tiež právo na bezplatné vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a bývanie.

Súčasná ústava je na rozdiel od toho trhovo orientovaná a uprednostňuje súkromný sektor pred štátom v oblastiach ako školstvo, dôchodky a zdravotníctvo. O pôvodnom obyvateľstve, ktoré tvorí takmer 13 percent populácie, sa vôbec nezmieňuje.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj potvrdil cieľ ovládnutia Krymu. Okupanti už z neho začali utekať, vraví

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v novom videopríhovore potvrdil cieľ opätovného ovládnutia čiernomorského polostrova Krym, ktorý v roku 2014 anektovalo Rusko. Informovala o tom agentúra DPA.

"Verím, že sa na Krym vráti ukrajinská vlajka a slobodný život. Oslobodzujeme celú našu pôdu, všetkých našich ľudí," povedal Zelenskyj v príhovore zverejnenom v nedeľu večer. Na oslobodenie Krymu už podľa neho ukrajinská armáda, vojenské spravodajstvo a špeciálne jednotky robia všetky potrebné kroky.

"A všetci to vidia: okupanti už začali z Krymu utekať. To je pre nich všetkých správna voľba," citovala ukrajinského prezidenta DPA. Agentúra však poznamenala, že nie sú dôkazy, že sa Rusi skutočne z polostrova sťahujú.

Ruský prezident Vladimir Putin odôvodnil 24. februára vojnu proti Ukrajine okrem iného údajnými snahami ukrajinského vedenia získať späť Krym vojenskou silou. Rusko opakovane zdôrazňovalo, že to za žiadnych okolností nedovolí.

Nedávno došlo na Kryme k mohutným výbuchom s ničivými následkami a k incidentom s dronmi. Mimoriadne bezpečnostné opatrenia na polostrove následne ešte viac sprísnili, pripomína DPA.

"Ruská prítomnosť urobila z Krymu jedno z najnebezpečnejších a najneslobodnejších miest v Európe," vyhlásil Zelenskyj. Poukázal tiež na potláčanie práv krymskotatárskeho obyvateľstva.

(tasr)

Minúta  |  

Po sérii bodných útokov v Kanade hlásia 10 mŕtvych a 15 zranených, útočníci sú na úteku

Desať ľudí zahynulo v nedeľu pri sérii bodných útokov v dvoch odľahlých kanadských komunitách. Oznámila to tamojšia polícia, ktorá pátranie po dvoch podozrivých rozšírila na tri provincie v strednej a západnej časti krajiny. Informujú o tom agentúry AFP a AP.

K útokom došlo na 13 miestach v komunite James Smith Cree Nation a v dedine Weldon v provincii Saskatchewan. Celkovo 15 zo zranených dosiaľ prepravili do rôznych nemocníc, a to aj pomocou vrtuľníkov. Miest činu, na ktorých našli mŕtvych alebo zranených, je celkovo 13.

Polícia sa zatiaľ nevyjadrila k možnému motívu. Niektoré obete však podľa nej boli zjavne napadnuté zámerne, pokým iné náhodne.

Podozriví sú stále na úteku

Kanadská polícia naďalej intenzívne pátra po dvoch mužoch podozrivých zo série útokov nožom, pri ktorých v nedeľu na stredozápade krajiny zahynulo desať ľudí a najmenej 15 ďalších utrpelo zranenia. TASR informácie prevzala od agentúr Reuters a AFP a stanice BBC.

Polícia zverejnila fotografie a popis dvoch podozrivých, ktorými sú 31-ročný Damien Sanderson a 30-ročný Myles Sanderson. Bližšie podrobnosti o motíve ani obetiach činu však neuviedla.

Podľa policajných upozornení podozriví cestovali čiernym vozidlom Nissan Rogue a videli ich v provinčnom hlavnom meste Regina, 320 kilometrov južne od miest útokov. Úrady vyzvali občanov, aby podnikli preventívne opatrenia, nepribližovali sa k podozrivým osobám a nebrali stopárov.

Polícia podľa BBC neskôr uviedla, že nemá dôvod sa domnievať, že títo muži odišli z mesta Regina, kde už mobilizovala početných príslušníkov v súvislosti s vypredaným futbalovým zápasom. Po celej provincii však preventívne zriadila kontrolné stanovištia.

https://twitter.com/RCMPSK/status/1566496160893771777

Kanada nie je na podobné útoky zvyknutá

Jedny z najhorších masových útokov v novodobej histórii Kanady vyvolali odozvu po celej krajine, ktorá na rozdiel od susedných Spojených štátov nie je zvyknutá na takéto násilie, píše Reuters.

,,Som šokovaný a zdrvený dnešnými hroznými útokmi," uviedol kanadský premiér Justin Trudeau. ,,Ako Kanaďania smútime so všetkými, ktorých toto tragické násilie zasiahlo," dodal vo vyhlásení.

Prvé útoky hlásili o 5.40 h miestneho času (13.40 h SELČ). Niekoľko hodín neskôr polícia vydala varovanie pred nebezpečnými a ozbrojenými osobami pre Saskatchewan, ktoré popoludní rozšírila o susedné provincie Alberta a Manitoba.

Útoky sa odohrali v domorodej komunite James Smith Cree Nation s asi 3400 obyvateľmi, kde vyhlásili mimoriadny stav, a v dedine Weldon so zhruba 200 obyvateľmi.

(tasr)

Minúta  |  

Po sérii bodných útokov v Kanade hlásia 10 mŕtvych a 15 zranených

Desať ľudí zahynulo v nedeľu pri sérii bodných útokov v dvoch odľahlých kanadských komunitách. Oznámila to tamojšia polícia, ktorá pátranie po dvoch podozrivých rozšírila na tri provincie v strednej a západnej časti krajiny. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a AP.

K útokom došlo na 13 miestach v komunite James Smith Cree Nation a v dedine Weldon v provincii Saskatchewan. Celkovo 15 zo zranených dosiaľ prepravili do rôznych nemocníc, a to aj pomocou vrtuľníkov.

Polícia sa zatiaľ nevyjadrila k možnému motívu. Niektoré obete však podľa nej boli zjavne napadnuté zámerne, pokým iné náhodne. Útočníci sú na úteku a okrem Saskatchewanu po nich pátrajú v susedných provinciách Manitoba a Alberta. Polícia zverejnila mená a popis dvoch podozrivých mužov vo veku 31 a 30 rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Do Litvy dorazili prví nemeckí vojaci, posilnili východné krídlo NATO

Do Litvy pricestoval v nedeľu prvý kontingent nemeckých vojakov, ktorí tam budú pôsobiť ako súčasť brigády NATO. Ich príchod je súčasťou snáh o posilnenie východného krídla Severoatlantickej aliancie v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, informuje agentúra DPA.

Približne stovka príslušníkov nemeckej mechanizovanej pechoty a takmer 40 vojenských vozidiel sa priplavilo loďou do litovského prístavu Klaipeda. Odtiaľ pokračovali v ceste na vojenskú základňu Rukla nachádzajúcu sa v strednej časti tejto pobaltskej republiky.

Nemecko má v Litve viesť bojovú brigádu NATO s 3000 – 5000 vojakmi, ktorej súčasťou bude veliaci štáb aj zásoby zbraní a munície. Väčšina príslušníkov brigády však zostane v Nemecku a bude pripravená na prípadné nasadenie v Litve.

Nemecký brigádny generál Christian Nawrat uviedol, že príchod nemeckého kontingentu je jasným vyjadrením solidarity voči Litve, ktorá je členskou krajinou NATO od roku 2004, rovnako ako ďalšie dve pobaltské republiky – Lotyšsko a Estónsko.

Agentúra DPA pripomína, že Litva hraničí s ruskou pobaltskou Kaliningradskou exklávou a súčasne s Bieloruskom, ktoré je spojencom Moskvy. Na území Litvy už od roku 2017 operuje Nemeckom vedený prápor NATO s približne 1 600 príslušníkmi.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi protestovali v Kolíne proti sankciám

Približne dvetisíc rusky hovoriacich demonštrantov sa zišlo v nedeľu na protestnom pochode v Kolíne nad Rýnom na západe Nemecka. Požadovali, aby nemecká vláda prestala podporovať Kyjev a zároveň zrušila sankcie, ktoré uvalila na Rusko po invázii na Ukrajinu. Informuje o tom agentúra Reuters.

Protestné zhromaždenie neďaleko kolínskej gotickej katedrály zorganizovali miestni obyvatelia ruského pôvodu. Opačné postoje prišlo prezentovať niekoľko desiatok protidemonštrantov.

V Nemecku žijú približne tri milióny ľudí s ruskými koreňmi. Postoje mnohých z nich sú silne ovplyvnené propagandou Kremľa šírenou prostredníctvom ruskej štátnej televízie. Jedna z organizátoriek nedeľného protestu, Elena Kolbasnikovová opakovala nepodložené tvrdenia ruského prezidenta Vladimira Putina, že ruská operácia na Ukrajine má za cieľ ochrániť tamojšie rusky hovoriace obyvateľstvo.

Reuters pripomína, že hoci je ruská komunita v Nemecku veľmi početná, od začiatku vojny na Ukrajine sa tam uskutočnilo pomerne málo pro-putinovských zhromaždení.

Väčšina z účastníkov nedeľňajšieho protestu niesla ruské zástavy či transparenty s preškrtnutým nápisom NATO. Organizátori zbierali dary pre Ruskom podporovaných separatistov v Donbase. Polícia zadržala minimálne jedného demonštranta. Jeden z nemecky hovoriacich demonštrantov povedal, že pre vysoké ceny plynu bude do konca roka bez práce a nemeckú vládu obvinil z toho, že odmietla sprevádzkovať plynovod Nord Stream 2.

Nemecký kancelár Olaf Scholz už skôr vyjadril presvedčenie, že Nemecko má dostatok plynu na to, aby zvládlo nadchádzajúcu zimu. Ruské štátom kontrolované média to spochybňujú, pričom tvrdia, že Európa bude túto zimu pre nedostatok ruského plynu "mrznúť".

Menšina Rusov v zahraničí i samotnom Nemecku sa po začiatku invázie rozšírila aj o ľudí, ktorí zo svojej vlasti odišli na protest proti tamojšiemu režimu. "Prišli sme sem, aby sme ukázali, že existuje veľa rusky hovoriacich ľudí, ktorí sa domnievajú, že Putin skĺzol k fašistickému režimu," povedal Ivan Belousov, jeden z protidemonštrantov v Kolíne. Dodal, že bol v Rusku politickým väzňom a po prepustení utiekol do zahraničia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.