Preskočiť na obsah
  |  

Gröhling: Veľmi rád zostanem, ale nemôžeme fungovať s Matovičom

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) veľmi rád zostane a s celým tímom bude pokračovať ďalej vo všetkým reformách a opatreniach, ale nemôže fungovať s ministrom financií Igorom Matovičom (OĽANO). Uviedol to v prvý deň školského roka 2022/2023 v Malackách, ktorý je zároveň dňom jeho demisie. Tú podá počas pondelka.

,,Nemôžeme neustále žiadať o finančné prostriedky, ktoré sú potrebné pre školstvo, nedostávať ich a potom počúvať, že o ne vôbec nežiadame," povedal minister školstva. Zároveň v pondelok ráno nevedel povedať, čo by sa malo udiať, aby zo svojho postu neodstúpil.

Gröhling potvrdil, že v nedeľu (4. 9.) telefonoval s premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO). Ten mu podľa jeho slov potvrdil, že minister financií zostáva a nepodá demisiu. ,,Dnes, keď otvoríme školský rok, pôjdem do prezidentskej podateľne a následne podám svoju demisiu," priblížil.

To, že končí na poste šéfa rezortu školstva a podá demisiu, je podľa neho ,,veľmi zvláštny pocit". ,,Je to zmiešanie všetkého, čo človek dokáže absorbovať. Je tam čiastočne aj hnev, že kvôli jednému človeku, ktorý nejakým spôsobom traumatizuje celú spoločnosť a školstvo ako také, musí prestať rozvoj a pokračovanie v rámci modernizácie školstva," povedal Gröhling. Ako dodal, zároveň je pre neho nepochopiteľné, že na základe rozhodnutia jedného človeka, ktorý prináša nápady, ako si zmyslí a ako sa ráno zobudí, ich ďalej presadzujú aj poslanci v Národnej rade SR. ,,Nie aby sa pozreli na výkonnosť celej vlády a uľahčili to aj premiérovi tejto krajiny," uzavrel ešte aktuálne stále platný minister školstva.

Spor v koalícii trvá už niekoľko týždňov. SaS oznámila odchod z koalície, žiada odstúpenie Matoviča z vlády, čo OĽANO odmietlo. V stredu (31. 8.), keď mali ministri SaS podať demisiu, prišlo OĽANO na rokovanie vlády s opatreniami na riešenie energetickej krízy. Ak ich SaS podporí, Matovič má z vlády odísť. SaS je ochotná o návrhoch rokovať, ale až po Matovičovom odchode.

Šéf SaS Richard Sulík podal v stredu ráno demisiu z funkcie ministra hospodárstva. Ostatných ministrov za SaS požiadal, aby demisie nepodávali v stredu a počkali do pondelka. Dodal, že Matovičovi tak dávajú čas na to, aby odstúpil.

(tasr)

  |  

Juhozápad Číny postihlo silné zemetrasenie

Silné zemetrasenie zasiahlo v pondelok juhozápadnú oblasť Číny. Bezprostredne neboli hlásené škody ani obete. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a AFP.

Podľa čínskej agentúry Sinchua zemetrasenie s magnitúdou 6,8 zasiahlo okres Lu-ting v provincii S'-čchuan o 12.52 h miestneho času. Americká geologická služba USGS zase informovala o zemetrasení s magnitúdou 6,6, ktoré vychádzalo z hĺbky desať kilometrov.

Otrasy pocítili aj obyvatelia neďalekého provinciálneho hlavného mesta Čcheng-tu, ktoré je po rozšírení ochorenia COVID-19 momentálne v lockdowne, i rozsiahleho megamesta Čchung-čching.

Čína zažíva zemetrasenia pomerne často, postihujú najmä jej hornaté západné a juhozápadné regióny.

Dve zemetrasenia v provincii S'-čchuan si v júni vyžiadali štyri obete na životoch. Túto provinciu zasiahlo ešte v máji 2008 veľmi silné zemetrasenie s magnitúdou 7,9, ktoré si vyžiadalo viac ako 80-tisíc obetí.

  |  

Namaľoval maľbu objímajúceho sa ruského a ukrajinského vojaka. Po protestoch ju musí premaľovať

Austrálsky umelec odstránil nástennú maľbu zobrazujúcu ruského a ukrajinského vojaka v objatí na jednej z budov v Melbourne. Jeho dielo bolo predtým kritizované. TASR správu prevzala v pondelok z agentúry DPA a webovej stránky BBC.

Umelec Peter Seaton, ktorý tvorí pod skratkou CTO, v pondelok vo vysvetľujúcom videu na sociálnej sieti Instagram uviedol, že nemal v úmysle ospravedlňovať konanie Ruska na Ukrajine. Jeho zámerom bolo podporiť mier.

Ukrajinský veľvyslanec v Austrálii Vasyľ Myrošnyčenko predtým prostredníctvom sociálnej siete maľbu kritizoval a označil ju za urážku všetkých Ukrajincov. Autor maľby podľa Myrošnyčenkových slov ,,nemá predstavu o ruskej invázii na Ukrajine". Veľvyslanec takisto vyjadril sklamanie nad tým, že maľba bola vytvorená bez konzultácie s ukrajinskými úradmi v Melbourne.

Maľbu kritizovali aj viaceré organizácie v Austrálii vrátane austrálskeho zväzu ukrajinských organizácií AFUO píše DPA.

(tasr)

  |  

Bild: Počet nelegálnych vstupov z Česka do Nemecka dosiahol nové maximum

Počet ľudí neoprávnene vstupujúcich do Nemecka cez hranice s Českom dosiahol rekordnú úroveň. S odvolaním sa na políciu o tom v nedeľu večer informoval nemecký denník Bild, z ktorého webu TASR čerpala. Podľa správy prevádzači využívajú na prepravu utečencov do Nemecka trasu vedúcu cez Slovensko a Česko.

V júni 2022 zaznamenala spolková polícia približne 2-tisíc neoprávnených vstupov, čo je oproti vlaňajšku nárast o 140 percent. Zo správy nemeckej vlády o migrácii, ktorú Bild získal, tiež vyplýva, že v auguste zaevidovali viac než 3-tisíc neoprávnených vstupov len cez hranice Česka so spolkovou krajinou Sasko. Dostať sa do Nemecka sa takto pokúsili prevažne Sýrčania, Afganci a Iračania.

Šéf odborov spolkovej polície Heiko Teggatz žiada v tejto súvislosti ministerku vnútra Nancy Faeserovú, aby bezodkladne nariadila stacionárne kontroly na hraniciach s Českou republikou.

,,Tento vývoj je alarmujúci a je ďalším dôkazom, že ochrana vonkajších európskych hraníc vykazuje veľké nedostatky," povedal Teggatz pre Bild. ,,Prevádzačské gangy sa presunuli a v súčasnosti využívajú trasu, ktorá k nám vedie cez Slovensko a Česko."

Bild dodal, že len na hlavnú železničnú stanicu v Drážďanoch prichádzajú denne stovky migrantov vlakom z Prahy. Ďalšími ťažiskovými trasami sú diaľnice A4 a A17.

(tasr)

  |  

Sky News: Spojené kráľovstvo rozširuje výcvikový program pre nových ukrajinských vojakov

Spojené kráľovstvo výrazne rozširuje výcvikový program pre ukrajinských vojakov, ktorý by mohli absolvovať potenciálne desaťtisíce nováčikov. V noci na pondelok o tom informovala spravodajská televízia Sky News, od ktorej TASR správu prevzala.

Bojový kurz predĺžia z troch na päť týždňov, čím Ukrajinci strávia viac času v Spojenom kráľovstve – mimo hrozby ruských raketových útokov, vyplýva zo zistení Sky News.

Výcvik na vojenských základniach na severe, juhozápade a juhovýchode Spojeného kráľovstva absolvovalo dosiaľ približne 4 700 ľudí. Program sa začal v júni a zámerom veliteľov je pokračovať v ňom, pokým Ukrajina bude potrebovať nových vojakov na boj proti ruskej invázii, uviedla stanica na svojom webe.

K britským kolegom sa na výcvikovej misii na pomoc Ukrajine pridali vojenskí inštruktori z ôsmich ďalších krajín – Dánska, Fínska, Holandska, Kanady, Litvy, Nórska, Nového Zélandu a Švédska.

Britský minister obrany Ben Wallace uviedol, že to demonštruje spoločné odhodlanie podporovať ozbrojené sily Ukrajiny.

,,Stretnúť sa s týmito vojakmi a byť priamo svedkom ich odvahy a odhodlania je pokorným zážitkom. Musíme urobiť všetko, čo môžeme, aby sme im pomohli brániť ich domov proti tejto nelegálnej a nevyprovokovanej ruskej invázii," citovalo Wallacea ministerstvo obrany. Minister si bol výcvik pozrieť štyrikrát, naposledy minulý piatok.

Hlavný kurz je založený na základnom výcviku britskej pechoty. Zahŕňa zaobchádzanie so zbraňami, prvú pomoc na bojisku, pobyt v teréne a hliadkovanie. Dodatočné dva týždne umožnia pokročilejší výcvik, napríklad zákopovej a mestskej vojny, operácií s vozidlami a bojiskových cvičení v simulovanom bojovom prostredí.

(tasr)

  |  

Čile: Voliči v referende odmietli novú progresívnu ústavu

Voliči v Čile v nedeľu jasne odmietli návrh ústavy, ktorá mala nahradiť základný zákon zavedený diktatúrou Augusta Pinocheta pred 41 rokmi. Je to neúspech pre prezidenta Gabriela Borica, ktorý tvrdil, že nová ústava by v juhoamerickej krajine nastolila éru pokroku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Po sčítaní 96 percent hlasov viedol tábor odporcov s podporou 61,9 percenta, za sa vyjadrilo len 38,1 percenta voličov. Účasť na referende bola povinná.

Odmietnutie dokumentu sa všeobecne očakávalo, keďže prieskumy ukazovali čoraz nepriaznivejšie postoje Čiľanov k návrhu, nie však s takýmto výrazným rozdielom.

Nová ústava by patrila k najprogresívnejším na svete a 19-miliónovú krajinu by zásadne zmenila, približuje AP. Bola celosvetovo prvou, ktorú pripravilo zhromaždenie s rovnakým počtom mužov a žien, návrh však bol podľa kritikov pridlhý, nejasný a v niektorých ustanoveniach zachádzal priďaleko. Týkalo sa to napríklad označenia Čile za mnohonárodnostný štát, vytvorenia autonómnych domorodých území či prioritizovania životného prostredia.

Výsledok referenda je úderom pre 36-ročného Borica, dosiaľ najmladšieho prezidenta Čile. Svoju politiku totiž podľa analytikov spojil s návrhom natoľko, že niektorí voliči vnímali plebiscit ako hlasovanie o jeho vláde. Od marcového nástupu do funkcie pritom jeho podpora klesala.

Čo sa bude diať teraz, je veľkým otáznikom. Čilská spoločnosť celkovo i politickí lídri všetkých táborov sa zhodujú na potrebe zmeniť ústavu z čias diktatúry. Proces vypracovania nového návrhu však zatiaľ nebol určený a bude zrejme predmetom tvrdých rokovaní.

Boric pozval predsedov všetkých politických strán na pondelkové stretnutie, na ktorom chce hovoriť o ďalšom postupe.

Referendum bolo vyvrcholením trojročného procesu, ktorý sa začal, keď v krajine kedysi vnímanej ako vzor stability v regióne vypukli v roku 2019 mohutné protesty. Spočiatku sa zamerali proti nárastu cien verejnej dopravy, no rýchlo rozšírili do širších požiadaviek na väčšiu rovnosť a sociálnu ochranu.

V ďalšom roku takmer 80 percent Čiľanov hlasovalo za zmenu ústavy. V roku 2021 nasledovala voľba delegátov ústavodarného zhromaždenia, ktoré svoj návrh predložilo v júli tohto roka.

Návrh ústavy má 388 článkov a zameriava sa na sociálne otázky a rodovú rovnosť, zakotvuje práva pôvodného obyvateľstva a do popredia kladie otázky životného prostredia a zmeny klímy. Zaviedol by tiež právo na bezplatné vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a bývanie.

Súčasná ústava je na rozdiel od toho trhovo orientovaná a uprednostňuje súkromný sektor pred štátom v oblastiach ako školstvo, dôchodky a zdravotníctvo. O pôvodnom obyvateľstve, ktoré tvorí takmer 13 percent populácie, sa vôbec nezmieňuje.

(tasr)