Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Líder OĽaNO Matovič neodstúpi

Líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič v relácii Braňo Závodská Naživo v Rádiu Expres povedal, že určite z postu ministra neodstúpi. Členovia OĽaNO sa na víkendovom teambuildingu zhodli, že sa nenechajú vydierať. „Dnes Sloboda a Solidarita povalí už tretiu vládu,“ povedal Matovič.

Predseda OĽaNO povedal, že členom poslaneckého klubu hnutia dal hlasovať o tom, či má odstúpiť. „Boli tam dva hlasy za odstúpenie, všetky ostatné boli proti odstúpeniu,“ priznal Matovič. Zároveň dodal, že by zradil hnutie, ak by sa rozhodol na vlastnú päsť odstúpiť.

(sita)

Minúta  |  

OSN varuje, že takmer polovicu obyvateľov Somálska tento rok zasiahne hladomor

Ničivé sucho v Somálsku priviedlo krajinu na pokraj hladomoru, varoval v pondelok koordinátor humanitárnej pomoci OSN Martin Griffiths. Informuje o tom agentúra AFP.

"Hladomor je za dverami a dostávame posledné varovanie," povedal Griffiths na tlačovej konferencii v somálskom hlavnom meste Mogadišo. Štyri uplynulé obdobia dažďov nepriniesli dostatočné množstvo zrážok a hladomor tak podľa neho pravdepodobne zasiahne koncom tohto roka dve oblasti na juhu Somálska.

Griffiths do Magadiša pricestoval vo štvrtok na svoju prvú návštevu a novinárom povedal, že bol "v posledných dňoch šokovaný úrovňou bolesti a utrpenia", ktoré v krajine uvidel. V štáte ohrozuje nedostatok potravín 7,8 milióna ľudí, čo je približne polovica populácie. V dôsledku nebývalého sucha už opustilo svoje domovy približne milión obyvateľov tejto africkej krajiny.

Somálsko a susediace štáty v oblasti Afrického rohu vrátane Etiópie a Kene postihlo najhoršie sucho za posledných 40 rokov. Svetová meteorologická organizácia (WMO) varovala, že situáciu ešte viac zhorší, ak podľa predpovedí ani piate obdobie dažďov po sebe neprinesie dostatok vlahy. Svetový potravinový program (WFP) v auguste varoval, že počet ľudí ohrozených hladomorom v celom regióne sa zvýšil na 22 miliónov.

(tasr)

Minúta  |  

Za úplné odstavenie plynovodu Nord Stream 1 medzi Ruskom a Nemeckom môžu západné sankcie, tvrdí Kremeľ

Za úplné odstavenie plynovodu Nord Stream 1 medzi Ruskom a Nemeckom môžu západné sankcie. Vyhlásil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v konferenčnom hovore s novinármi.

Peskov uviedol, že sankcie "spôsobujú chaos" pri údržbárskych prácach na plynovode a odmietol tvrdenia, že Rusko zastavilo dodávky do Európy ako politický krok. Peskov tiež uviedol, že ak by boli sankcie zrušené, opravy by sa dali ľahko dokončiť a toky plynu by sa mohli obnoviť.

Gazprom minulý týždeň úplne zastavil dodávky plynu cez plynovod Nord Stream 1 po tom, ako počas trojdňových údržbárskych prác, ktoré sa začali 30. augusta, zistil únik oleja na turbíne v kompresorovej stanici Portovaja.

Kremeľ tvrdí, že sankcie narúšajú schopnosť nemeckej spoločnosti Siemens Energy, ktorá dodáva a servisuje zariadenia pre plynovod, pomôcť pri oprave. "Problémy s dodávkami plynu vznikli v dôsledku sankcií, ktoré na našu krajinu uvalili západné štáty vrátane Nemecka a Británie," povedal Peskov. "Neexistujú žiadne iné dôvody, ktoré vedú k problémom s dodávkami," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Moskovský súd odobral licenciu denníku Novaja gazeta

Nezávislý ruský denník Novaja gazeta (NG) v pondelok oznámil, že mu moskovský súd odobral licenciu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

,,Súd moskovského Basmanského obvodu zrušil osvedčenie o registrácii tlačenej verzie denníka Novaja gazeta," uviedol NG v príspevku na sociálnej sieti.

Tento ruský investigatívny denník v marci pozastavil svoju činnosť po tom, ako ruské úrady vyhlásili, že médiá, ktoré nazvú ruskú ,,špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine vojnou, dostanú pokutu alebo ich zatvoria.      

Ruské úrady v júli zablokovali aj prístup k webovej stránke nového projektu, ktorý tvoria novinári Novej gazety. K zablokovaniu webu s názvom Novaja rasskaz-gazeta došlo na žiadosť ruskej generálnej prokuratúry, a to pre údajnú diskreditáciu ruskej armády.

Šéfredaktor NG Dmitrij Muratov dostal vlani Nobelovu cenu za mier za obranu slobody prejavu v Rusku. Muratov je kritikom ruskej invázie na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Čína obvinila USA z krádeže citlivých údajov pri kybernetických útokoch

Peking tvrdí, že americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) vykonala v uplynulých rokoch kybernetické útoky na Severozápadnú polytechnickú univerzitu (NWPU) v meste Si-an, ktorá sa špecializuje na letecký a vesmírny výskum.

Čína uviedla, že NSA zaútočila na univerzitné siete, prevzala kontrolu nad desiatkami tisíc sieťových zariadení a ,,ukradla viac ako 140 gigabajtov veľmi dôležitých dát". Peking tvrdí, že Washingtonu pri predmetných útokoch pomáhali skupiny z Európy a južnej Ázie. NSA sa k predmetným obvineniam bezprostredne nevyjadrila.

,,Tieto útoky spôsobili značné riziká a nebezpečenstvá pre bežnú prácu a život na našej škole," povedal v rozhovore pre čínsku štátnu televíziu CCTV predstaviteľ univerzity pre kybernetickú bezpečnosť.

Washington už v minulosti viackrát obvinil Peking, že podniká kybernetické útoky proti americkým firmám a vládnym agentúram, pripomína AFP. Čína takéto tvrdenia však popiera a tvrdí, že ,,majstrami sveta" v kybernetickej špionáži sú Spojené štáty.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka považuje za nevyhnutné ďalšie rokovania k platom lekárov

Prezidentka SR Zuzana Čaputová považuje za nevyhnutné ďalšie rokovania o platoch lekárov. Uviedla to po otvorení nového školského roka na Spojenej škole Mokrohájska v Bratislave.

V zdravotníctve podľa nej hrozí veľmi nepríjemná situácia. ,,Treba zabezpečiť také stimuly, ktoré budú ľudí motivovať zostať, ale aj prijímať nových ľudí," skonštatovala.

Šéf rezortu financií Igor Matovič (OĽANO) minulý týždeň upozornil, že už viac neplánuje rokovať s lekármi o ich platoch. Dostali podľa neho veľmi dobrú ponuku. Premiér Eduard Heger (OĽANO) avizoval, že rezort zdravotníctva pripravuje zákon o platoch zdravotníkov, do ktorého sa premietne návrh zvyšovania platov. Schváliť ho chcú do konca roka. Dovtedy bude podľa neho priestor na diskusiu.

Matovič predstavil v auguste návrh zvýšenia platov lekárov v ústavných zdravotníckych zariadeniach. Lekárom bez atestácie by sa mal koeficient minimálnej mzdy zvýšiť z 1,25 na 1,4-násobok priemernej mzdy. Pri lekároch s atestáciou mal koeficient zostať rovnaký, a to 2,3-násobok priemernej mzdy. Pri oboch sa mali platy odvíjať aj od odpracovaných rokov.

Šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský po poslednom rokovaní na Úrade vlády SR uviedol, že iná možnosť ako hromadné výpovede neexistuje. Poukázal na to, že vláda na niektoré požiadavky lekárskych odborov stále nepredstavila riešenia. Samotné zvýšenie platov podľa neho problém nevyrieši.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.