Preskočiť na obsah
  |  

Viac ako dve tretiny Slovákov sa chce dať očkovať

Podľa výsledkov exkluzívneho prieskumu pre Štandard odmieta očkovanie iba 24,3 percenta Slovákov.

Najdôležitejšia téma súčasnosti u nás, aj po celom svete, je očkovanie proti Covid-19. Keď bude očkovanie úspešné a rýchle, zvlášť v rizikových skupinách obyvateľstva, môže to znamenať rýchly návrat k normálnemu životu.

Slovenská verejnosť bola ešte nedávno voči očkovaniu značne skeptická, na prelome októbra a novembra sa chcelo očkovať iba 26,8 percenta obyvateľov. Prieskum denníka Štandard ukazuje, že všetko je inak a pôvodná opatrnosť za uplynulé týždne ustúpila, viac ako dve tretiny ľudí sa chcú dať očkovať.

Na otázku Dáte sa očkovať proti Covid-19? odpovedalo až 66,9 percenta súhlasne, naopak 24,3 percenta očkovanie odmieta, nerozhodnutých je 8,1 percenta, na otázku nechcelo odpovedať 0,7 percenta opýtaných.

Respondentom sme položili uzavretú otázku, kde si mohli vybrať jednu z nasledujúcich odpovedí: (a) Áno, chcem sa zaočkovať, aj keď nie som riziková skupina, robím to kvôli iným, (b) áno, chcem sa zaočkovať, pretože sa cítim byť súčasťou rizikovej skupiny, (c) nie, nechcem sa očkovať, pretože nie som riziková skupina, (d), nie, nechcem sa nechať očkovať, aj keď som riziková skupina, (e) nie som rozhodnutý, (f) nechcem odpovedať.

Prieskum verejnej mienky sa realizoval v dňoch od 12.12.2021 do 14.1.2021 formou telefonických
rozhovorov na vzorke 1.000 respondentov.

Zisťovali sme tiež, ako sa k téme očkovania stavajú voliči jednotlivých strán. Najväčšími zástancami očkovania sú voliči strany Za ľudí, až 94 percent z nich sa chce očkovať, bez ohľadu na to, či patria alebo nepatria k rizikovej skupine. Podobne vysoké čísla dosahujú ešte voliči neparlamentnej strany Progresívne Slovensko, kde sa chce očkovať až 92 percent z nich.

Vysokú ochotu nechať sa očkovať dosahujú aj voliči a sympatizanti strán OĽaNO s podporou 80,8 percenta a tiež SaS, kde si to myslí 77,6 percenta voličov. Naopak najnižšia miera akceptácie očkovania je medzi voličmi Kotlebovej strany ĽSNS, kde sa chce nechať očkovať iba 39,4 percenta voličov.

Prieskum verejnej mienky sa realizoval v dňoch od 12.1.2021 do 14.1.2021 formou telefonických
rozhovorov na vzorke 1.000 respondentov.

Prieskum verejnej mienky pre Štandard realizovala spoločnosť CreditCall pod svojou obchodnou značkou Wake Up. Uskutočnil sa telefonicky v dňoch 12. až 14. januára tohto roku na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov. Ak vás zaujíma metodika prieskumov, prečítajte si rozhovor s Jurajom Baloghom z CreditCall.

  |  

Biden odstránil bustu Churchilla v Bielom dome. Obviňujú ho z rasizmu

Nový americký prezident Joe Biden, ktorý v stredu vystriedal v úrade Donalda Trumpa, vymenil busty v Oválnej pracovni Bieleho domu. Okrem iného z nej nechal odstrániť podobizeň bývalého britského premiéra Winstona Churchilla obviňovaného z rasistického prístupu k obyvateľom niekdajších kolónií. Informovala o tom stanica CNN.

Biden si do svojej kancelárie, naopak, priniesol busty hispánského bojovníka za práva Latinskoameričanov Cesara Chaveza, vodcu afroamerického hnutia za občianske práva Martina Luthera Kinga, bývalej prvej dámy Eleanor Rooseveltovej, jednej z najznámejších aktivistiek za práva černochov v USA Rosy Parksovej či senátora Roberta F. Kennedyho.

Busta bojovníka za občianske práva Martina Luthera Kinga v Oválnej pracovni Bieleho domu. Foto: TASR/AP.

Britský premiér Boris Johnson rozhodnutie prezidenta USA týkajúce sa Churchillovej busty nekomentoval. V roku 2016, ešte v čase pred nástupom do premiérskej funkcie, kriticky reagoval na to, že vtedajší prezident USA Barack Obama umiestnil bustu Winstona Churchilla (1874-1965) v iných priestoroch Bieleho domu než v Oválnej pracovni.

Bývalý americký prezident Donald Trump (vpravo) a britská premiérka Theresa Mayová stoja pri buste Winstona Churchilla v Oválnej pracovni v Bielom dome. Foto: TASR /AP.

"Oválna pracovňa je súkromná kancelária prezidenta a je na ňom, aby si ju zariadil tak, ako si praje," povedal vo štvrtok hovorca Downing Street. "Vôbec nepochybujeme o dôležitosti, akú prezident Biden pripisuje britsko-americkým vzťahom a premiér (Johnson) sa teší na tento blízky vzťah," dodal Johnsonov hovorca, ktorého citovala televízia Sky News.

(tasr, ste)

  |  

Poradca premiéra končí po dotáciách pre jeho občianske združenie

AKTUALIZOVANÉ Poradca premiéra Igora Matoviča Pavol Kalinský končí spoluprácu s Úradom vlády SR. Informoval o tom po medializovaných informáciách o dotáciách pre občianske združenie, v ktorom je štatutárom. Zároveň deklaroval, že za projektmi, ich kvalitou a prínosom pre spoločnosť a prírodu si stojí.

Poradca predsedu vlády Igora Matoviča (OĽaNO) Pavol Kalinský dostal nenávratné dve dotácie v celkovej výške 390-tisíc eur. Tie schválilo ministerstvo životného prostredia pod vedením Jána Budaja (OĽaNO) a išlo o dve zmluvy vo výške 203-tisíc a 185-tisíc eur. Zverejnené boli v centrálnom registri zmlúv dňa 11. a 12. januára.

Zmluvy boli podpísané s občianskym združením Pre lepšiu spoločnosť (vzniklo v apríli roku 2019), ktorého štatutárom je práve Kalinský. Ten v reakcii na medializované informácie ukončil spoluprácu s Úradom vlády SR. Vyhlásil, že si stojí za kvalitou a prínosom projektov, pričom podotkol, že žiadosť podal ešte v dobe, kedy pre Úrad vlády nepracoval.

„Chcem predísť akýmkoľvek špekuláciám a odmietam ich. Nechcem, aby dobrá myšlienka a verejnoprospešnosť projektov boli zneužívané na politický boj, a preto ukončím spoluprácu s úradom vlády,“ uviedol Kalinský.

Nech sa s tým vysporiada

Kalinský v reakcii odmietol spájanie úspešnosti projektov s jeho pôsobením na poste poradcu premiéra. Dodal tiež, že nie je štátny zamestnanec ani verejný funkcionár a jeho pozícia je apolitická.

Situáciu kritizovali najmä poslanci z opozície, kriticky sa však vyjadril aj minister hospodárstva Richard Sulík. „Je to presne to, čo sme za minulej vlády kritizovali. Očakávam preto, že sa s tým premiér veľmi jasne vysporiada,“ povedal šéf rezortu hospodárstva.

Minister životného prostredia Ján Budaj oznámil, že dá oddeleniu vnútorného auditu prešetriť proces schválenia dotácií pre dané občianske združenie. Envirorezort považuje tento výber za legitímny. Budaj sa zároveň obrátil na ministerstvo financií, ktoré zastupuje Európsku úniu pri dohľade nad zákonnosťou európskych dotácií.

(tasr, jor)

  |  

Nové nariadenia Bidena: Výstavba múru zastavená, rasová rovnosť ako priorita

Nový prezident USA Joe Biden len niekoľko hodín po uvedení do úradu v stredu podpísal aj nariadenie, ktorým zrušil proces vystúpenia USA zo Svetovej zdravotníckej organizácie.

Ďalším podpisom zase zrušil zákaz vstupu na územie Spojených štátov pre cestujúcich z vybraných prevažne moslimských krajín a nariadil tiež zastavenie výstavbu múru na hraniciach s Mexikom.

Biden začal úradovať prakticky okamžite po nástupe do funkcie. Celkovo podpísal dovedna 15 výkonných nariadení týkajúcich sa najmä ochrany klímy, imigrácie, boja proti novému koronavírusu či ekonomickej situácii v krajine.

Ako prvý podpísal nový americký prezident príkaz na nosenie rúšok v budovách a priestranstvách spravovaných federálnou vládou. Následne, taktiež medzi prvými, podpísal aj opätovné pristúpenie Spojených štátov k parížskej klimatickej dohode z roku 2015.

Zvrátenie Trumpových predpisov

Cieľom Bidena je zvrátiť všetky Trumpove predpisy a výkonné nariadenia, ktoré by mohli škodiť životnému prostrediu a verejnému zdraviu Američanov. Okrem výkonných nariadení podpísal krátko po nástupe do funkcie aj dva príkazy vzťahujúce sa na federálne agentúry. Tým nariadil, aby ich prioritou bola rasová rovnosť.

Dosiaľ len dvaja prezidenti USA podpísali výkonné nariadenia počas prvého dňa v úrade, pričom každý z nich podpísal len jeden príkaz, informovala agentúra AP.

Vystúpenie zo Svetovej zdravotníckej organizácie WHO, rovnako ako aj odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody, avizoval Bidenov predchodca v úrade, exprezident Donald Trump a jeho administratíva. Od Parížskej klimatickej dohody USA oficiálne odstúpili 4. novembra 2020, zhodou okolností deň po začiatku prezidentských volieb. V prípade WHO odstúpenie len avizovali v júli 2020 – práve uprostred pandémie COVID-19. Krok však mohol nadobudnúť účinnosť až 6. júla 2021, pričom sa v prípade Bidenovho víťazstva v prezidentských voľbách očakávalo jeho zvrátenie.

(TASR, jor)

  |  

V epicentre ľavicového extrémizmu v USA zaútočili na pobočku demokratov

Protivládni a antifašistickí demonštranti poškodili v stredu centrálu Demokratickej strany USA v meste Portland a dostali sa aj do potýčok s miestnou políciou. Demonštrovali proti novému americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi a žiadali tiež ukončenie policajného násilia, informovala agentúra Reuters.

Polícia informovala, že na mieste zadržala osem ľudí vo veku 18-38 rokov, a to pre podozrenie z výtržníctva, vyvolávania nepokojov a ďalších prečinov.

Na sociálnych sieťach sa objavili fotografie zachytávajúce demonštrantov v čiernom oblečení so zahalenými tvárami, ako rozbíjajú okná a presklené dvere pobočky Demokratickej strany, na ktorú nasprejovali anarchistický znak a prekryli ním symbol demokratov.

"Nechceme Bidena. Chceme pomstu za policajné vraždy, imperialistické vojny a fašistické masakry," hlásal transparent, s ktorým pochodovali.

Predtým, než demonštrovali pri pobočke demokratov, sa zhruba 150 protestujúcich dostalo do potýčok s policajtmi na bicykloch. Vážne zranenia však z miesta neboli hlásené.

Polícia pri proteste skonfiškovala niekoľko dlhých tyčí aj jeden dlhý nôž. Na rozohnanie davu použila dymovnicu.

Portland ležiaci v americkom štáte Oregon sa po májovej násilnej smrti Afroameričana Georgea Floyda pri zatýkaní policajtmi stal epicentrom hnutia Black Lives Matter (Na životoch černochov záleží), ale aj anarchistických či antifašistických demonštrácii. Tie sú občas sprevádzané aj protidemonštráciami pravicových radikálov či prívržencov exprezidenta Donalda Trumpa. Demonštrácie majú často násilný priebeh.

(tasr)

  |  

Boj s extrémizmom sa po zmenách na prokuratúre neoslabí, tvrdí Žilinka

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta medializované informácie o oslabovaní boja proti extrémizmu. Na stredajšej tlačovej konferencii vyhlásil, že informácie sú vymyslené.

Poslanci okolo Ondreja Dostála (SaS) v utorok vyjadrili nesúhlas s medializovanými informáciami o možnom zrušení Oddelenia extrémistickej kriminality na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

„Demokracia sa musí voči radikalizácii a extrémizmu v spoločnosti aktívne brániť,“ napísal Dostál na sociálnej sieti. Slovenská informačná služba (SIS) podľa viacerých koaličných poslancov v správach opakovane na základe monitorovania extrémistickej scény upozorňuje na to, že extrémisti sa snažia legitimizovať svoje postavenie, uchopiť moc a z dlhodobého hľadiska hrozí nárast ich vplyvu.

Oddelenie extrémistickej kriminality zohráva podľa skupiny poslancov v boji proti extrémizmu významnú úlohu, a preto by jeho zrušenie bolo pre Slovensko zlou správou. Ďalej uviedli, že množiace sa extrémistické útoky, či už fyzické alebo verbálne, je dôležité potláčať už v zárodku.

„Vyjadrujeme týmto nádej, že ak by sa návrh na zrušenie tohto oddelenia, alebo iné návrhy, ktoré by boj proti extrémizmu oslabovali, predsa len objavili, vláda Slovenskej republiky využije svoju zákonnú právomoc a takéto zmeny neodsúhlasí,“ píše sa v stanovisku, ktoré podpísalo 26 poslancov zo štyroch koaličných klubov.

Boj proti extrémizmu je významný, myslí si ministerka

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) vníma boj proti extrémizmu a kroky ÚŠP ako významné. Uviedla to po stredajšom rokovaní vlády v súvislosti s informáciami o možnom zrušení oddelenia extrémistickej kriminality na ÚŠP a oslabovaní boja proti extrémizmu.

„Vnímam boj proti extrémizmu a kroky, ktoré robila v poslednej dobe ÚŠP, ako významné pri stíhaní útokov na dôstojnosť človeka, ktorá súvisí s extrémistickými prejavmi. Myslím si, že je to dôležité pre demokratickú spoločnosť. Je to aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,“ povedala Kolíková. Podotkla, že sloboda prejavu má nejaké hranice. Konečne podľa ministerky dozrela doba a trestné stíhania boli efektívne vedené od momentu, keď to prešlo pod špeciálnu prokuratúru.

Ministerka zároveň informovala, že sa o téme rozprávala s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. „Pochopila som, že má nejaké zmeny v organizačnej štruktúre a vníma dôležitosť a význam extrémizmu, aby voči nemu mali mechanizmy aj pri ochrane právneho štátu,“ poznamenala.

Konkrétny návrh organizačnej zmeny ešte nevidela, a tak je podľa nej predčasné sa k tomu vyjadrovať. Ak by sa boj proti extrémizmu mal presunúť na krajské prokuratúry, bola by na to potrebná zákonná zmena.

Boj s extrémizmom sa neoslabuje, tvrdí Žilinka

Maroš Žilinka deklaroval, že ak by došlo k zlúčeniu niektorých oddelení aj na ÚŠP, neznamená to, že by sa prestala prikladať vážnosť boju s extrémistickou kriminalitou. Tieto informácie označil za vymyslené.

Ďalej spomína potrebu optimalizácie štruktúry ÚŠP, poukázal aj na nízky personálny stav. Finálny plán zmien by podľa neho mohli mať pripravený do desiatich dní. Ozrejmil, že po jeho realizácii by sa mohli agende extrémizmu venovať jedenásti prokurátori v rámci nového oddelenia organizovanej kriminality, terorizmu a extrémizmu. Tvrdí, že všetky tieto oblasti sú „spojené nádoby“. Ich zlúčenie podľa neho neznamená zrušenie oddelenia alebo potieranie špecializácie. Deklaroval, že ak by aj niečo nefungovalo ako samostatný útvar v rámci ÚŠP, stále by to bolo na ÚŠP, a teda bude garantovaná špecializácia.

Dodal, že okrem iného uvažujú aj o reorganizácii odboru ekonomickej kriminality. Zvyšovanie stavov sa má týkať primárne odboru všeobecnej kriminality, a to oddelenia boja proti korupcii aj prípadného nového odboru organizovaného zločinu, terorizmu a extrémizmu.

„Nie je akceptovateľné, a už ani udržateľné, aby vzhľadom na charakter trestných vecí, ozaj veľkých trestných vecí, mohli zastrešovať boj proti korupcii piati prokurátori špecializujúci sa na korupciu,“ podčiarkol s tým, že to chcú zdynamizovať a vytvoriť prokurátorom také podmienky, aby boli vo všetkých oblastiach stopercentní.

Aj takto chcú podľa jeho slov prispieť k zefektívneniu práce prokurátorov aj k rovnomernejšiemu a vyváženejšiemu vybavovaniu trestných vecí. Nemôže sa podľa neho stať, že niektorí prokurátori budú zavalení spismi, pracovať vo dne a v noci, pričom strávia týždne na pojednávaniach, zatiaľ čo iní budú mať omnoho menej práce.

(tasr, est)