5. septembra 2022 | 18:21

Minúta | 5. septembra 2022 | 18:21

Zelenskyj telefonoval s Johnsonom i Macronom, témou bolo aj Záporožie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok absolvoval telefonáty s odstupujúcim britským premiérom Borisom Johnsonom a s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Informovala o tom britská stanica BBC.

Zelenskyj vo svojom tvíte napísal, že mal posledný rozhovor s Borisom Johnsonom vo funkcií britského premiéra. Poďakoval sa mu "v mene ukrajinského ľudu za jeho osobnú odvahu, integritu a veľký prínos v boji proti ruskej agresii".

Johnsona na poste lídra britskej Konzervatívnej strany strieda Liz Trussová, ktorá sa tak v utorok stane aj novou predsedníčkou vlády. Trussová už pred časom prisľúbila, že Zelenskyj bude prvou hlavou štátu, ktorej po svojom zvolení zavolá.

Zelenského rozhovor s Emmanuelom Macronom trval 1,5 hodiny, pričom diskutovali o situácii na fronte a o návšteve delegácie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v Ruskom obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárni v meste Enerhodare na juhovýchode Ukrajiny. Hovorili aj o ďalšej podpore Ukrajiny zo strany Francúzska.

Macron podľa svojej tlačovej služby zdôraznil "potrebu zachovať bezpečnosť a ochranu jadrových zariadení". Povedal, že jediný spôsob, ako zaistiť bezpečnosť Záporožskej jadrovej elektrárne, je stiahnuť odtiaľ ruských vojakov.

BBC pripomenula, že Záporožská jadrová elektráreň bola v pondelok úplne odpojená od energetického systému Ukrajiny. Súčasne s tým pokračuje aj ostreľovanie areálu elektrárne, pričom zo zodpovednosti za tento stav sa Rusko a Ukrajinu obviňujú navzájom. Toto ostreľovanie znepokojuje mnohých medzinárodných predstaviteľov, ktorí sa obávajú, že táto situácia by mohla viesť k jadrovej katastrofe.

(tasr, min)

5. septembra 2022 | 17:54

Minúta | 5. septembra 2022 | 17:54

Tohtoročné leto sa podľa SHMÚ zaradilo medzi najteplejšie v histórii Slovenska

Tohtoročné leto sa zaradilo medzi najteplejšie v histórii meteorologických meraní na Slovensku. Na viacerých meteorologických staniciach východného Slovenska a ojedinele aj inde bolo tohtoročné leto rekordne teplé. V juhozápadných a západných oblastiach sa na väčšine meteorologických staníc iba priblížilo k rekordne teplým letám. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informuje na sociálnej sieti.

V Bratislave na Kolibe dosiahla priemerná teplota vzduchu v lete tohto roka 22,2 stupňa Celzia. Teplejšie letá tam od roku 1951 boli v rokoch 2003, 2015 a 2019. V Bratislave na letisku dosiahla priemerná teplota vzduchu hodnotu 22,9 stupňa Celzia. Túto hodnotu tam dosiahla priemerná teplota vzduchu aj v letách v roku 2015 a 2017, pričom ešte teplejšie leto tam bolo v roku 2003 a rekordne teplé leto tam bolo v roku 2019.

V Hurbanove dosiahla priemerná teplota vzduchu 23,1 stupňa Celzia a bola rovnaká ako v lete v roku 2003, pričom iba tesne minula rekordnú hodnotu z roku 2019, ktorá predstavuje 23,2 stupňa Celzia. V Nitre bolo leto 2022 najteplejším od roku 1961. Priemerná teplota vzduchu tohtoročného leta tam dosiahla 22,8 stupňa Celzia a bola o 0,1 percenta vyššia ako v pôvodne najteplejšom lete.

Na vysokohorských meteorologických staniciach, ako na Chopku, bola priemerná teplota vzduchu 9,9 stupňa Celzia, takže tam bol vyrovnaný rekord z roku 2019. Na Lomnickom štíte dosiahla priemerná teplota vzduchu 6,4 stupňa Celzia, kde bol bol tiež vyrovnaný rekord, no z roku 2015.

Rekordne teplé leto bolo tento rok v Košiciach, kde priemerná teplota vzduchu dosiahla hodnotu 22,5 stupňa Celzia, čo je o takmer jeden stupeň Celzia viac, ako tam bol pôvodný rekord. V Stropkove-Tisinci dosiahla priemerná teplota vzduchu 20,4 stupňa Celzia, ktorá bola taktiež v tejto oblasti rekordnou hodnotou.

(tasr, min)

5. septembra 2022 | 17:41

Minúta | 5. septembra 2022 | 17:41

Nemecký prezident sa ospravedlnil za zlyhania v súvislosti s masakrom v Mníchove spred 50 rokov

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v pondelok ospravedlnil za viaceré zlyhania svojej krajiny v súvislosti s útokom palestínskych ozbrojencov na izraelskú výpravu na olympijských hrách v Mníchove v roku 1972.

Ako informovala agentúra AP, Steinmeier to uviedol v prejave v rámci smútočného obradu na leteckej základni Fürstenfeldbruck pri Mníchove, ktorá bola pred 50 rokmi dejiskom nevydareného pokusu o záchranu rukojemníkov. Zahynulo pri ňom deväť izraelských športovcov, jeden západonemecký policajt a päť útočníkov.

Tento obrad - aj za účasti izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga - sa konal len niekoľko dní po tom, ako sa dohodou ukončil dlhý spor o odškodnenie obetí a pozostalých.

Steinmeier vo svojom príhovore vyhlásil, že Nemecko musí niesť určitú zodpovednosť za útok spred polstoročia. Obrátil sa pritom na príbuzných obetí a ako hlava štátu a v mene Spolkovej republiky Nemecko ich požiadal o odpustenie za nedostatočnú ochranu izraelských športovcov v čase olympijských hier v Mníchove a za nedostatočné objasnenie situácie po tragédii.

Vo svojom prejave nemecký prezident konštatoval, že nemeckí policajti "katastrofálne zlyhali" pri ochrane izraelských športovcov a pri ich záchrane po tom, ako ich palestínske komando zajalo ako rukojemníkov.

V rámci spomínanej dohody Nemecko súhlasilo, že uzná pochybenia svojich vtedajších orgánov a umožní nemeckým a izraelským historikom preskúmať udalosti súvisiace s útokom.

Vyrovnanie zahŕňa aj už uskutočnené platby. Bezprostredne po útoku Nemecko podľa svojho ministerstva vnútra vyplatilo príbuzným obetí približne 4,19 milióna mariek (približne dva milióny eur). V roku 2002 dostali pozostalí príbuzní ďalšie tri milióny eur, informovala nemecká tlačová agentúra DPA.

Steinmeier vo svojom prejave poznamenal, že za vraždy sú priamo zodpovední palestínski militanti a ich líbyjskí pomáhači. Podľa neho je trpkým faktom to, že od politických predstaviteľov týchto krajín "dnes nezaznie žiadne slovo súcitu, žiadne slovo ľútosti".

Agentúra AP pripomenula nedávne vyjadrenie palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása. Na otázku, či sa Izraelu ospravedlní za útok palestínskych teroristov v Mníchove, Abbás odpovedal, že "Izrael od roku 1947 do dnešného dňa vykonal 50 masakrov na 50 palestínskych lokalitách" a tieto útoky označil za "50 holokaustov".

Útok, ktorý sa odohral 5. septembra 1972 počas olympiády v Mníchove, spáchalo osem členov palestínskej teroristickej organizácie Čierny september. Celkovo pri ňom prišlo o život 11 izraelských športovcov - dvaja priamo v olympijskej dedine a zvyšní deviati počas prestrelky s políciou na letisku Fürstenfeldbruck, odkiaľ ich Palestínčania chceli vyviezť z Nemecka.

Na tomto letisku sa mala odohrať operácia na vyslobodenie rukojemníkov: keď však ostreľovači spustili paľbu, útočníci hodili do jedného z vrtuľníkov s rukojemníkmi granát, ktorý vybuchol, a zastrelili rukojemníkov v druhom vrtuľníku.

Únoscovia požadovali výmenou za rukojemníkov prepustenie viac ako 200 Palestínčanov zadržiavaných Izraelom a slobodu pre dvoch nemeckých ľavicových extrémistov väznených v západonemeckých väzniciach. Žiadali aj lietadlo a bezpečný odchod do Káhiry.

(tasr, min)

5. septembra 2022 | 17:01

Minúta | 5. septembra 2022 | 17:01

EÚ podpísala s Ukrajinou dohodu o pomoci vo výške 500 miliónov eur

Európska komisia (EK) a Ukrajina podpísali v pondelok v Bruseli dohodu o pomoci vo výške 500 miliónov eur, ktorá je určená na bývanie a vzdelávanie pre vysídlených ľudí, ako aj na podporu ukrajinského poľnohospodárstva. Stalo sa tak v rámci 8. zasadnutia Asociačnej rady EÚ – Ukrajina, informuje spravodajca TASR.

Cieľom pondelkového zasadnutia bolo prediskutovať bilaterálnu agendu medzi EÚ a Ukrajinou, najmä implementáciu dohody o pridružení a súčasný stav spolupráce medzi oboma stranami. Je to prvýkrát, čo sa Asociačná rada konala s Ukrajinou ako kandidátskou krajinou EÚ. Za EÚ sa na rokovaniach zúčastnili šéf európskej diplomacie Josep Borrell a eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhely. Ukrajinu zastupoval premiér Denys Šmyhaľ.

V rámci asociačnej rady boli podpísané štyri sektorové dohody na ďalšie posilnenie spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou. Brusel tiež schválil nový program rozpočtovej podpory vo výške 500 miliónov eur ako súčasť záväzkov, ktoré predsedníčka EK Ursula von der Leyenová oznámila v apríli a máji tohto roku.

Ukrajinský premiér sa v Bruseli stretol aj s podpredsedom EK pre medziinštitucionálne vzťahy Marošom Šefčovičom, s ktorým rokoval o posilnení sankcií voči Rusku a integrácii Ukrajiny do energetického trhu EÚ. Po získaní štatútu kandidátskej krajiny sa Ukrajina snaží urýchliť integráciu na energetickom trhu EÚ.

AFP v tejto súvislosti upozornila, že Šmyhal na svojom účte na Telegrame vyzval na zavedenie "úplného energetického embarga" proti Rusku. Zároveň dodal, že vývoz elektriny z Ukrajiny môže nahradiť značné objemy dovozu ruského plynu. Ukrajinský premiér spresnil, že Ukrajina má exportnú kapacitu elektriny až 2000 megawattov a súčasne najväčšie podzemné zásobníky plynu a mohla by sa stať akýmsi "plynovým trezorom Európy".

(tasr, min)

5. septembra 2022 | 16:18

Minúta | 5. septembra 2022 | 16:18

Fico vyzval prezidentku, aby vyhlásila referendum o predčasných voľbách

Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico vyzval prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby okamžite vyhlásila referendum, ktoré bude viesť k predčasným voľbám. Fico o tom informoval na Facebooku.

"Dnešný definitívny rozpad vládnej koalície je prejavom absolútnej neschopnosti jej členov a ignorancie záujmov ľudí v najťažších časoch zdražovania a oberania krajiny o suverenitu," vyhlásil.

Fico tvrdí, že Smer-SD vytvoril zorganizovaním petičnej akcie prezidentke legitímny nástroj, ako ústavnú krízu vyriešiť. "Stačí, ak 29. októbra vyhlási referendum, ktoré bude viesť k definitívnemu pádu menšinovej vlády a krátko po tom aj k predčasným voľbám," poukázal šéf Smeru. Tie sú podľa neho jediným legitímnym východiskom.

(tasr)

5. septembra 2022 | 16:08

Minúta | 5. septembra 2022 | 16:08

Matovič po odchode SaS z vlády: Idú nám v parlamente s mafiou a fašistami urobiť zo života peklo

Opozícia v koalícii odchádza do opozície, komentoval líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič odchod SaS z vlády. Naznačil, že líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík uteká pred zodpovednosťou, a označil to za zbabelosť.

"Podľa toho, čo nám dnes na rozlúčku povedali, idú nám v parlamente s mafiou a fašistami urobiť zo života peklo. Peklo, na ktoré doplatia len a len obyčajní ľudia," skonštatoval Matovič na sociálnej sieti. Dodal, že nadchádzajúca doba bude pre všetkých ťažká.

https://standard.sk/244073/ministri-kolikova-grohling-a-korcok-podali-demisiu/

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vzhľadom na demisie oznámil vstup do menšinovej vlády. S me

nami nástupcov odchádzajúcich ministrov plánuje najprv oboznámiť prezidentku Zuzanu Čaputovú.

(tasr)

5. septembra 2022 | 15:28

Minúta | 5. septembra 2022 | 15:28

Ministri Kolíková, Gröhling a Korčok podali demisiu. Budeme tvrdou opozíciou, avizuje Sulík

Zvyšní traja ministri zo strany SaS podali v pondelok demisiu. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister školstva Branislav Gröhling a minister zahraničných vecí Ivan Korčok tak nasledovali lídra strany a ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Informovali o tom na pondelkovej tlačovej konferencii.

Sulík podotkol, že od pondelka sú tak všetci ministri SaS v demisii. Hovorí o odchode SaS do opozície.

"To, čo zažíva Slovensko pod vedením Igora Matoviča, sa nedá nazývať inak ako rozvrat," podotkol Sulík a pripomenul dôvody SaS na odchod z vlády. "Ostáva po nás kus dobrej práce a sme na ňu hrdí," doplnil s tým, že odchádzajú do opozície. "Budeme konštruktívnou, odbornou, ale aj tvrdou opozíciou," poznamenal.

https://standard.sk/243856/vznika-mensinova-vlada/

(tasr)

5. septembra 2022 | 15:21

Minúta | 5. septembra 2022 | 15:21

Rusko: Populácia tigrov sibírskych sa za 12 rokov zdvojnásobila

Tiger sibírsky je najväčšou mačkovitou šelmou na svete. Jeho populácia je v mnohých krajinách ohrozená. V posledných rokoch však počet jeho jedincov vo svete vzrástol o 40 percent.

Putin v pondelok otvoril spomínané medzinárodné fórum videopríhovorom, v ktorom vyjadril potešenie nad rastúcou populáciou tohto ohrozeného druhu. "S radosťou sledujem úspech, ktorý dosiahli (aj) naši kolegovia v Indii, Nepále, Bhutáne a Číne, kde (taktiež) populácia týchto najväčších mačiek zreteľne rastie," uviedol Putin.

Príklad Ruska pri ochrane sibírskych tigrov majú v pláne nasledovať aj iné krajiny – napríklad Kazachstan, ktorý chce tieto šelmy začať vracať do divokej prírody od roku 2025.

(tasr)

5. septembra 2022 | 15:10

Minúta | 5. septembra 2022 | 15:10

Heger oznámil vstup do menšinovej vlády. Mená nových ministrov avizuje oznámiť o týždeň

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) oznámil, že jeho vláda bude vzhľadom na demisie ministrov SaS menšinová. S menami nástupcov odchádzajúcich ministrov plánuje najprv oboznámiť prezidentku Zuzanu Čaputovú. Budúci týždeň by ich mohla spoznať aj verejnosť.

SaS a ministri za jej stranu podajú v pondelok prezidentke svoje demisie. "Mojou preferenciou je, aby sme obsadili rezorty odborníkmi," povedal Heger s tým, že je na tom v koalícii zhoda.

Najväčšou prioritou schvaľovania v parlamente budú zákony v súvislosti s energetickou krízou. "Predpokladám, že z tohto pohľadu bude aj podpora v parlamente väčšinová, lebo to bude pomoc ľuďom," poznamenal predseda vlády.

(tasr)

5. septembra 2022 | 14:22

Minúta | 5. septembra 2022 | 14:22

Referendum v Chersonskej oblasti je pozastavené, oznámila proruská samospráva

Zástupca šéfa Ruskom dosadenej samosprávy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov v pondelok uviedol, že plány na usporiadanie referenda o pripojení tejto ukrajinskej oblasti k Rusku sú pozastavené. Dôvodom je bezpečnostná situácia. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na ruskú štátnu agentúru TASS.

Ruskom dosadení predstavitelia samosprávy v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny predtým naznačili, že referendum by sa mohlo konať v septembri. Referendum sa podľa Ruskom dosadených predstaviteľov malo v septembri konať aj v susednej Záporožskej oblasti a v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike. Tieto referendá sa mali totiž časovo zhodovať s ruskými regionálnymi voľbami.

(tasr)

Najčítanejšie

Robert Fico sleduje prelet lietadla C27-J Spartan.

Politika|Slovensko

Minúta

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Zelenskyj telefonoval s Johnsonom i Macronom, témou bolo aj Záporožie

Tohtoročné leto sa podľa SHMÚ zaradilo medzi najteplejšie v histórii Slovenska

Nemecký prezident sa ospravedlnil za zlyhania v súvislosti s masakrom v Mníchove spred 50 rokov

Európske ceny uhlia sa dostali na nové rekordné maximum

EÚ podpísala s Ukrajinou dohodu o pomoci vo výške 500 miliónov eur

Fico vyzval prezidentku, aby vyhlásila referendum o predčasných voľbách

Matovič po odchode SaS z vlády: Idú nám v parlamente s mafiou a fašistami urobiť zo života peklo

Ministri Kolíková, Gröhling a Korčok podali demisiu. Budeme tvrdou opozíciou, avizuje Sulík

Rusko: Populácia tigrov sibírskych sa za 12 rokov zdvojnásobila

Heger oznámil vstup do menšinovej vlády. Mená nových ministrov avizuje oznámiť o týždeň

Referendum v Chersonskej oblasti je pozastavené, oznámila proruská samospráva

Najčítanejšie

K čomu nás zaväzuje článok 5, ktorým premiér Fico vyvolal politické vášne

Iránu pohrozil peklom a kritizoval OSN. Trump chce navyše premenovať AI

Hľadajú sa posily pre Tarabu. Šumy sú aj okolo Migaľa

Stratený lesk. Neúprosný úpadok nemeckého hlavného mesta

Kultúra, ktorá ospravedlňuje brutalitu a ľutuje vrahov. Netflix v tomto trende pokračuje

Dcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu